Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.6.2014 o 10:57 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dovolím si povedať len veľmi stručne, že vám nielen ďakujem za vaše poznámky, ale že vyjadrujem vieru, a to vidím ako to najdôležitejšie z viacerých vás, ktorí ste to zmienili, že dospejeme k tomu, aby tzv. Mečiarove amnestie boli naozaj zrušené. Som ochotný prijať akékoľvek výhrady, akékoľvek poznámky, ale toto považujem za dôležité, vždy som sa k tomu hlásil a budem vás v tom podporovať. Takže ostatné považujem za menej podstatné.
Ale predsi len, keď sme už boli v tých Himalájach, pán poslanec Kvasnička, nuž to je vec pohľadu, že či by sme nemali skúsiť vybehnúť aj na tú K2. Viete, lebo tá jedinečnosť chvíle, že ste dospeli k dohode, mohla byť využitá práve aj kvôli tomu na to, aby sa tento pokus podaril. Ak je poctivá dohoda vo veci súdnych záležitostí a manželstva, veľmi pokojne mohla byť takáto dohoda rozšírená práve aj na túto oblasť. Nič tomu nechýba. Ani raz ste ma nepresvedčili, že tu je nejaká zásadná výhrada. Takže nie danajský dar, ale možnosť obohatiť túto cennú zhodu o ďalší dôležitý doplnok, pán poslanec Fronc.
No a len poznámka ešte možno k Štefanovi Kuffovi. Ja som zmyselnosť ako takú asi nikdy nespomenul. Ani raz, Štefan. Takže ja som hovoril o hodnotách lásky, tolerancie a porozumenia, ktoré by mali spájať aj poslancov Národnej rady aj ľudí s rozdielnou orientáciou. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2014 9:25 - 9:27 hod.
Ján MičovskýVystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2014 18:37 - 18:38 hod.
Ján MičovskýĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2014 10:57 - 10:59 hod.
Ján MičovskýAle predsi len, keď sme už boli v tých Himalájach, pán poslanec Kvasnička, nuž to je vec pohľadu, že či by sme nemali skúsiť vybehnúť aj na tú K2. Viete, lebo tá jedinečnosť chvíle, že ste dospeli k dohode, mohla byť využitá práve aj kvôli tomu na to, aby sa tento pokus podaril. Ak je poctivá dohoda vo veci súdnych záležitostí a manželstva, veľmi pokojne mohla byť takáto dohoda rozšírená práve aj na túto oblasť. Nič tomu nechýba. Ani raz ste ma nepresvedčili, že tu je nejaká zásadná výhrada. Takže nie danajský dar, ale možnosť obohatiť túto cennú zhodu o ďalší dôležitý doplnok, pán poslanec Fronc.
No a len poznámka ešte možno k Štefanovi Kuffovi. Ja som zmyselnosť ako takú asi nikdy nespomenul. Ani raz, Štefan. Takže ja som hovoril o hodnotách lásky, tolerancie a porozumenia, ktoré by mali spájať aj poslancov Národnej rady aj ľudí s rozdielnou orientáciou. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 3.6.2014 10:03 - 10:49 hod.
Ján MičovskýJe to naozaj veľká chvíľa a mala by byť veľká chvíľa nielen v prípade konkrétneho poslanca, ale v prípade celej snemovne. Osobne sa mi celkom páči, nebýva to zvykom, že jeden z predkladateľov je tu trvalo zastúpený vysokým percentom, čo je celkom ako fajn, a tak by to malo byť. Druhý predkladateľ ani pri tomto najvyššom ústavnom zákone, ktorým sa otvára Ústava Slovenskej republiky, tu zase trvalo prítomný nie je, tak ako to býva zvykom. Ak už nás nespojí to, že sme s istou bázňou a odvahou, a verím, verím, aj s dobrým úmyslom vstúpili do ústavy, k tomu, aby sme tu boli zastúpení počas rokovania aspoň v takom nadpolovičnom počte, tak je tu potom otázka, že či to naozaj my myslíme vážne so svojou obrovskou životnou zodpovednosťou, ktorá sa nám všetkým dostala, že zákon zákonov máme možnosť otvoriť a povedať niečo k nemu.
Hľadal som kľúčové slovo, ktoré by možno bolo dobré povedať na úvod, a to kľúčové slovo až tak veľmi hľadať netreba, pretože mnohí ste ho povedali už v doterajšom priebehu rozpravy. To kľúčové slovo sú hodnoty. A naozaj je to celkom správne, ak práve pri najvyššom zákone pracujeme s termínom, ktorý je dôstojný. Je to hľadanie hodnôt, veď ja chcem úprimne veriť, že tak ako ja úprimne poviem svoj názor, tak aj predkladatelia nemajú úmysel iný, ako vniesť do tohto zákona hodnoty. Každý máme svoju životnú filozofiu, svoje skúsenosti, svoje videnie sveta, a preto verím, že ak časť predkladateľov hovorí o manželstve ako o hodnote, ktorá im stojí za to, aby sa o ňu pobili na pôde v sieni zákonnosti, že to myslia úprimne. Ak sa tu spomína súdna spravodlivosť ako hodnota, na ktorej stojí naša spoločnosť a ktorú treba tiež v ústave podľa ich názoru posilniť, tiež verím, že slovo hodnota vystihuje najlepšie ich úmysel.
Tak len asi prosba, že by bolo veľmi dobre, neviem, ako bude ešte dlho trvať táto rozprava, keby taká obrovská životná šanca, aká sa nám všetkým dostala, neviem, ako často prichádzajú ústavné zákony do pléna, ale veľmi časté to nie je, keby bola uctená aj tým, že táto snemovňa ani pri takejto vážnej chvíli nezíva prázdnotou. Osobne to považujem, keď urobím taký oblúk tých 50 rokov, keď mi to ten učiteľ Hudák povedal, že aký je to významný zákon, a teraz to premostenie do roku 2014, že pri takom významnom zákone, ktorý sme si dovolili otvoriť s dobrým úmyslom, tu 80 - 90 % poslancov nie je, no neviem, čo by si pomyslel pán učiteľ Hudák z občianskej náuky, že kde sme to za tých 50 rokov postúpili. Nás vtedy spucoval, siedmakov, že to nevieme. Čo by povedal dospelým poslancom, neboli by to asi najlepšie slová, ale dobre. Je tu taký zvyk, každý sme si pánom svojho osudu. Ja som sa snažil sedieť a počúvať a poviem teraz to, čo považujem za potrebné. Vystúpim v troch samostatných bodoch, prvý sa bude týkať manželstva, druhý súdnictva a tretí jedného pozmeňujúceho návrhu, o ktorom si dovolím povedať, že je istým testom úprimnosti, rozhodnosti, predsavzatia, testom toho, ako vážne myslíme svoje návrhy.
Takže k manželstvu. Je tam kľúčová veta: "Manželstvo je jedinečný zväzok jednej ženy a jedného muža." Je tam kdesi návrh, že slovo jednej a jedného vypadne, takže uvidíme. Manželstvo je zväzok, jedinečný zväzok muža a ženy. Ja som naozaj napísal na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a bol som zvedavý na etymológiu slova manželstvo, aká je v Krátkom - alebo stručnom - slovníku slovenského jazyka, v etymologickom slovníku, a naozaj je tam potvrdené to, čo som tu už spomínal, keď sa na to pozrieme a uchopíme to, aj keď viem, že nejde to o etymológiu, ale predsi len začneme ňou, na pôvod tohto slova. Jednoznačne ide o staré praslovanské slovo, ktoré je zložené z dvoch častí "mal" - "žena", muž a žena. Vysvetľuje sa to v tomto slovníku pána profesora Králika, že je to teda pôvod založený na dvojici, že je to ozaj dvojica ľudí opačného pohlavia, muža a ženy, a to "malžena" je starý starosloviensky alebo praslovanský výraz a on ide v tomto etymologickom slovníku ešte hlbšie a hovorí o tom, že je to zloženina dvoch slov. Jedno je pôvodu indoeurópskeho a to je "manu" - muž, z toho manžel; a "žena", toho praslovanského. Takže ak sa na to pozrieme z pohľadu toho, či snemovňa má právo meniť význam slov, tak jednoznačne môžeme povedať, že tu niet o čom pochybovať, z hľadiska etymológie toho slova manželstvo je naozaj zväzok muža a ženy a hľadať tam nejaké iné vyjadrenie, by bolo popretím podstaty toho slova.
Ale etymológiu dajme bokom, vieme, že tu ide o hodnotový spor, ktorý má pripomenúť, že manželstvo je jedinečné do tej miery, že žiadne iné hodnoty si nevieme predstaviť, že by boli postavené na jeho roveň, a tu ja osobne už začínam mať problém. Problém v tom, že cítim, a to chcem aj zdôrazniť, nemám najmenšiu námietku voči jedinečnosti a dôležitosti manželstva, voči jeho nenahraditeľným funkciám, voči tomu, že byť a prežiť svoj život v šťastnom manželstve, nie je len otázka, ktorú by sme spájali s fungovaním spoločnosti, ale aj otázka hlbokého prežívania ľudského šťastia. Takže určite odo mňa nebudete počuť niečo, čo by malo spochybniť ten hlavný hodnotový zámer predkladateľov, že by manželstvo nemalo byť istým ideálom hodným všeobecnej ochrany.
Len tu je nevyslovená tá otázka - a čo tie dvojice, ktoré boli obdarené, postihnuté, nehodiace si škrtnite, iným sexuálnym cítením. My im chceme povedať, vážené homosexuálne dvojice, nikdy nemáte právo tak ako my, ktorých nás osud, príroda, Boh, nehodiace škrtnime, obdaril tým väčšinovým sexuálnym cítením a orientáciou, nikdy nebudete mať právo bez toho, aby ste sa zahanbili, aby ste to utajovali, aby ste mali pocit akéhosi previnenia, prežívať niečo podobné. Vždy vás budeme tlačiť, my väčšinoví, do podoby, že aj keď, no, už sme pokročili, kameňovať vás nebudeme, ale viete, budeme tak trocha s istým dešpektom pozerať na vašu životnú, teda životnú, sexuálnu orientáciu. Tento odkaz považujem za hlboko nesprávny a nehumánny, ak chcete, aj nekresťanský, nepekný. Predsi sexuálnu orientáciu si ľudia nevolia ako nejakú voľbu medzi niečím zlým a dobrým, medzi nemorálnym a slušným. Už som to kedysi dávno tu spomínal, že stačí sa len zahľadieť na možno pohľad do vlastnej rodiny, keby, a čo keby som mal takú dcéru, takého syna. Ako by som sa na to pozrel? Bolo by to pre mňa dôvod na to, aby som zaprel svoj rodičovský cit? Nechcem vám vkladať do úst nič, čo ste nepovedali, len ten odkaz za touto vetou, ktorá je celkom akceptovateľná aj etymologicky, aj hodnotovo, je niečo, čo už akceptovateľné nie je.
Chcem komusi odkázať, že podiel na životnom ľudskom šťastí daný je tým, že ľudia sa nachádzajú, že vyznávajú najväčšiu hodnotu, ktorou je láska, že túto hodnotu, im chceme minimálne povedať, že vy sa s ňou kdesi skryte, je to niečo, čo my nikdy nebudeme akceptovať. A viete, to, že takýto úmysel tu kdesi je, že tie registrované partnerstvá, lebo ja súhlasím, manželstvo nemôže byť súžitie dvoch dvojíc, teda dvojice rovnakého pohlavia nemôže byť manželstvom, chýba tomu ten etymologický základ, ale registrované partnerstvo, ktoré by malo rovnaké práva a povinnosti aspoň, keď už by sme povedali, aspoň vo väčšine prípadov. Veď ja viem, že biologicky to nie je možné, to vieme všetci, že absolútne. Také niečo by sme zase pripustiť, ak sme naozaj humanisti, mali a mňa veľmi prekvapila veta, na ktorú som prišiel náhodu, lebo mám poctivejšie čítať všetky doklady, ale v spoločnej správe k jednému z týchto zákonov, v jednej z tej dvojice je napísaná veta, ktorá mi zablikala ako červená žiarovka. Hovorím si, hop, ono to je naozaj vážne, tu ozaj sa chceme neskrývať so svojím úmyslom urobiť z týchto občanov občanov, ktorí sú akísi nielen iní, ale akísi o niečo menejcennejší. A to je veta, ktorú som našiel v spoločnej správe, kde sa hovorí: "Práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nie je možné založiť inak." A to bolo tá žiarovka, ktorá zablikala a rozsvietila sa a svieti do tejto chvíle. To znamená, že my už, aj keď je pravda, že ústavnoprávny alebo teda gestorský výbor nedoporučuje takéto znenia, ale je tam. Ktosi sa pohráva s tou myšlienkou, že žiadne práva registrovaným partnerom, ktoré by pripomínali práva manželských dvojíc, heterosexuálnych partnerov, nebude možné podľa tohto znenia ani v budúcnosti priznať. Ak by toto prešlo, neplatilo by to, čo povedal pred chvíľočkou pán Lipšic, pán poslanec Lipšic, kde teda povedal, že áno, my len teda tvrdíme, že manželstvo nebude možné siahnuť na homosexuálne dvojice, ale je možné uvažovať s tým, že registrovaní partneri budú mať túto možnosť, ale ak si túto vetu prečítam, zisťujem, že my im chceme a priori povedať, že takúto možnosť im neposkytneme.
Dobre, pán predseda, beriem, tak len ja už to, že sa vôbec, možnože teraz nejdem úplne, ďakujem za pripomenutie, je to v tom druhom, ktorý zrejme nebude schválený, ale to, že sa už zaoberáme s touto myšlienkou, považujem za dôkaz toho, že chceme ísť ďalej, ako v tom ctenom a dôležitom prístupe k manželstvu, že chceli by sme povedať tej druhej skupine ľudí, ktorí sa narodili s inou orientáciou, že im neumožníme, aby sa pozreli na svoje spolužitie práve spôsobom, ktorý by im umožnil tie základné veci, ktoré sa tu často spomínajú, dedičské, informovanie o zdravotnom stave. Minule sme sa tu rozhodli schváliť zákon o pôde. To znamená, že tí dvaja ľudia aj pri zákone o pôde by museli postúpiť vzájomný predaj nie ako blízkej osoby, ale ako osoby, ktoré sú úplne cudzie. Ale tak to má kopu rôznych právnych nuáns a dôsledkov, ktoré by z takejto vety vyplývali. Viem, že nebude, a verím, že nebude schválená, ale niekto sa s tým zaoberal. Niekto túto vetu, na ktorej sa dá zhodnúť, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a žena, dopĺňa aj vetičkou, s ktorou sa už nedá súhlasiť. Práva a povinnosti vyplývajú z manželstva nie je možné založiť inak, nieže niektoré práva.
Naozaj ak sa pozrieme do histórie, história je plná krutosti, nepochopenia voči rôznym skupinám ľudí. Niekedy tie príklady skrývajú viac, niekedy menej, nikdy sa nedajú použiť absolútne, ale keď sa pozrieme na krátku históriu, takú do hĺbky, no však zoberte si piate storočie pred Kristom. Ak sa niekto narodil nie ako homosexuál, ale ako človek postihnutý mentálne alebo fyzicky, viete, čo v starej Sparte sa s ním stalo? Bojový grécky národ sa rozhodol, že idú zo skál, proste neboli akceptovaní väčšinovou spoločnosťou. Ja viem, odvtedy uplynulo 2 500 rokov, sme inde, ale je to ten vývoj, že tá väčšina má vždy tendenciu niekedy povedať, my sme tí správni a vy ostatní buď pôjdete zo skaly, alebo nesmiete byť iní.
Zoberme to z inej strany, 2.-3. storočie už po Kristovi. Koľko kresťanov, ktorí vtedy vôbec neboli vo väčšine, boli v menšine, skončili v tlame levovej? Väčšinový národ alebo väčšinová spoločnosť usúdila, že nie, nie kresťan, ale naše pohanské náboženstvo je to, ktoré určuje, ako sa bude točiť tento svet. Postúpme v tom rebríčku historického pohľadu hodne dopredu, pozrime sa na 20. storočie, keď národ, ktorý dal svetu významných umelcov, filozofov, dokázal všetkých homosexuálov označiť ružovým trojuholníkom. Viete, kde ten ružový trojuholník dostávali? V Osvienčime. Práve sme si pripomenuli 70 rokov, ako vznikla správa Vrbu a Wetzlera o ich slávnom úniku, úteku z Osvienčimu, prečítajte si. V tej správe to je vyslovene napísané, ružový trojuholník, špeciálna, ťažká, ťažký zločin, ťažký prehrešok a jasný osud v komíne.
Ja viem, zas sme inde, je to nespravodlivé takéto prirovnania podsúvať, veď už ani len diagnóza nie je homosexualita, už je to, už to sa nepovažuje za chorobu, aj keď ešte niektorí máme s týmto alebo majú s tým problémy. Ja chcem len tým ukázať, že ideme naozaj aj teraz touto vetou priklincovať, že nie sme schopní predvídať vývoj, ktorým smerom pôjde táto spoločnosť, a že, že raz, aj keď to dáme do ústavy, aj keby sme aj priklincovali tam, že to bude jasné, že sa nesmie ani odvodiť z toho žiadne iné právo a že tí ľudia budú považovaní za ľudí inej kategórie, že sa z takejto slepej cesty raz budeme musieť vrátiť, hoc to priklincujeme aj do ústavy.
Ja viem, vážim si, že otvorene tu zaznievajú názory práve opačné, a verím, že sú úprimné. Ja nepodozrievam nikoho, že tu hrá nejakú hru pre akési nízke ciele. Hovoríte o svojom presvedčení, o svojej životnej filozofii, o tom, k čomu vás viedol doterajší život od rodičov počnúc až do tejto chvíle v poslaneckých kluboch, a tak to aj správne presadzujete. Správne, je tu ten najlepší priestor pod touto strechou, presadzovať takéto veci. Napriek tomu si myslím, že sa hlboko mýlite, aj keď mnohí ste oveľa skúsenejší aj starší, aj, aj možnože presvedčivejší vo svojom výraze, verte, že z tejto cesty sa vrátime. Nemôžeme donekonečna odkazovať istej časti spoločnosti, že nemá právo podieľať sa na životnom bytostnom šťastí, že je akási iná, pre nás nemorálnejšia. Predsi ako sa tu hovorí toľko o hodnotách, tak také hodnoty ako tolerancia, pochopenie, láska, sú oni o niečo menej kdesi v rebríčku hodnôt, sú kdesi v závese za manželstvom? Nie je práve v tom sila 21. storočia, že si uvedomujeme tie stáročia predchádzajúce, tie stáročia netolerancie a nenávisti kvôli rôznym dôvodom voči skupinám obyvateľstva?
Ja veľmi cítim, nemajte mi to za zlé, hovorím to naprosto otvorene a úprimne, že na tejto ceste, ku ktorej sa chceme vydať takýmto znením, je dopravná značka slepá cesta, vrátime sa z nej raz. Nie je možné ani kultivovane, ani tvrdo, ani skryto, ani otvorene odkazovať tým percentám ľudí, ktorí sa narodili so svojou orientáciou inou, že sú ľudia, ktorí nie sú hodní rovnakého prístupu, a nie nejakej veľkorysej tolerancie. My máme v sebe už ten taký sklon, že povedať si, áno, no veď vieme, že, že ste iní, tak milosrdne sa na to pozrieme, iní, no nepýtajte sa, nepýtajte toľko tie svoje práva. Pekný príklad minule som zažil tu v parlamente, keď som rozprával s paňou, ktorá má na starosti postihnutých ľudí a má kdesi nejakú reštauráciu, kde obsluhujú postihnutí čašníci. A viete, v čom je teda tá sila toho rozhovoru s ňou? Hovorím, ja už nechcem, aby sme rozprávali, lebo ľudia tam chodia, uznávajú, že sú to ľudia postihnutí, ale zaslúžia si plné pochopenie spoločnosti, ale stále sa hovorí o tom, že sú to ľudia, ktorí sú postihnutí. Nie, ona hovorí, to sú obyčajní čašníci, to nie sú postihnutí čašníci a toto je potrebné dostať, ale to není otázka tej menšinovej skupiny ľudí, ktorí sa narodili inak, to je otázka nás, tej väčšiny, aby sme to uznali, že není na to dôvod a už tobôž nie je na to dôvod, aby sme to v ústave, v najvyššom zákonnom akte, na akom sa môžeme len zhodnúť, zdôrazňovali.
Takže verím, že raz dospejeme možno k inému zákonu, inému zneniu ústavnej zmeny. Možno bude znieť takto, že: "Manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy a registrované partnerstvo je jedinečný zväzok dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Oba tieto zväzky vyplývajú z hĺbky ľudskej prirodzenosti, napĺňajú túžbu po ľudskom šťastí a majú právo na rovnakú podporu štátu." Čo poviete, nebudeme raz rozhodovať? Viem, Štefan, ty hovoríš, že nikdy. Ja už som povedal, my dvaja musíme najprv zomrieť a potom príde iná generácia, ja hovorím, raz, raz to bude prijaté. (Reakcia z pléna.) Dobre, nechcel som vyvolať tú diskusiu na diaľku, predsi tak ako si vážim tvoj názor, ty poznáš aj z klubu, ja hovorím, my dvaja sa nikdy nezhodneme, napriek tomu ťa mám rád, lebo predstavuješ istú vetvu názorov, ktoré jednoducho reprezentuješ, a vo svojej rôznosti sme možno úžasní a taký má byť aj parlament. Veď by tu bola nuda, keby nás tu bolo 150 Kuffovcov alebo Poliačikovcov, alebo ako by som to, prepáčte, ale zhodneme sa na tom, že tu je zápas o hodnoty, len tie hodnoty vidíme trocha inak. Viete, že dneska to neuzavrieme, ale budúcnosť dá možno odpoveď úplne jasnejšiu. Už tu nebudeme my, ale odpovede prídu. Takže veľmi rád by som podporil tú časť, ktorá hovorí o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok, veľmi mi vadí ale to, že tu chceme z toho odvodiť, že iný zväzok nie je ani jedinečný, ani hodný akceptovania, aby som použil ten najjemnejší, najjemnejší výraz.
Dobre, aby som, je tu dôvod byť efektívny, sa vyjadril k druhej veľmi dôležitej časti otvorenia teda ústavného zákona, ktorým otvárame Ústavu Slovenskej republiky. Je absolútna pravda, že, a to musia prví vedieť sudcovia, že úpadok čestnosti, spravodlivosti, morálky - nazvime to aj tak - v radoch súdnictva je obrovský. Za slovom obrovský neviem povedať, koľko percent sudcov sa spreneverilo svojej prísahe, svojmu poslaniu. Viem len toľko, že určite to percento nie je malé a že tú odozvu, ktorá dorazila sem, ten príboj nespokojnosti, ktorý tu chceme riešiť, nie je vyvolaný nejakým umelým vlnobitím, ale to vlnobitie je naozaj spôsobené skúsenosťou ľudí, ktorí pri svojich praktických kontaktoch so súdnou mocou zistili, že nemá celkom v poriadku zaviazané oči a že predtým, ako, ako sekne tým mečom, takže sa pozrie niekedy, či sa tam nehompáľa mešec s tými tridsiatimi striebornými. Takže áno, je tu určite zhoda na tom, že nevšímať si tento problém by bolo veľmi zlé, a treba oceniť, že predkladatelia to riešiť chcú. Zaznelo tu už viackrát, že neriešiť je horšie, ako riešiť možno s istým pochybením, s istou nekvalitou. To je tak, ako riaditeľ, ktorý sa neviem rozhodnúť, je určite horšie ako ten, ktorý sa rozhodne pod tlakom a možno nie ideálne, ale sa rozhodne. Takže do tej miery by som celkom súhlasil.
Ale ja tu musím urobiť odbočku a pokúsiť sa povedať dobré slovo právnikom súcim na dobré slovo. Že či naozaj oni musia čakať na to, že snemovňa zákonnosti, 150 poslancov, bude riešiť ich obrovskú dilemu, dilemu istého morálneho úpadku, ktorý tu zjavne je. Ja som presvedčený, že toto nie je ten najsprávnejší postoj, pretože my nerozprávame o skupine lesníkov, o ktorých nejak niekto povie, že časť kradne drevo a druhá že časť zveľaďuje lesy. Ani o automechanikoch hneď ktosi povie, že časť robí poctivo v dielni a druhá časť vymieňa súčiastky nejakým nelegitímnym spôsobom, ani o lekároch, o ktorých povie, že niektorí sú tí najlepší nositelia humanity, a o niektorých, že niektorí zase majú problém možno práve s tými tridsiatimi striebornými. Hovoríme o 1 400 sudcoch, ktorí majú vysoké krytie a chránenie z hľadiska ich ústavného postavenia, sú to ľudia menovaní prezidentom, to nie sú ľudia, ktorí uzavreli pracovný pomer a musia sa triasť, aký bude mať dôsledok ich nejaké negatívne rozhodnutie, že im niekto povie najbližšie, že sú prebytoční. To nie sú ľudia, ktorí robia za 500-600 eur. Sú vysoko hodnotení, by som povedal. V tej sume je aj istá cena strachu, ktorý iste, lebo sú to len ľudia, je spojená s ich rozhodovaním, ktoré určite ani mnohokrát nie je ľahké. Tak sa spytujem, prečo súdny stav - a to je to dobré slovo sudcov súcich na dobré slovo - čaká na to, že my to budeme musieť teraz riešiť alebo že to chceme riešiť alebo že to máme riešiť niečím, čo naozaj sa dá pomerne ľahko spochybniť. Ako je možné, že z tej tisícštyristovky ľudí, ktorí musia prví oveľa lepšie ako všetci ostatní cítiť, že tie temné vody sú tam príliš kalné a že to nie je v poriadku, že sa do takého zväzu, ktorý oni majú založený, ktorý bojuje za očistu justície, po biede prihlási 10-15 ľudí. Veď v tom je tá tragédia, že chýbajú tu akési vnútorné sily, ktoré by povedali, my sami vieme urobiť poriadok vo svojich radoch. Je neuveriteľné, že táto elitná skupina, ktorá v pomere tisíc štyristo ku piatim miliónom predstavuje súdnu moc, sa nedokáže pri tomto elitnom a výsostnom postavení vysporiadať s tým, čo ju trápi, a že sú to ťažké veci to, to vieme z prípadov rôznych. Kopu zdravotných postihnutí medzi nimi, kopu aj predčasných úmrtí. Nechcem tu teraz nikoho menovať, ale že, že tie veci sú zlé, to je jasné.
Ani tieto vážne mementá, vážená sudcovská obec, vás nedonútia k tomu, aby ste boli rýchlejší ako poslanci, rýchlejší ako predkladatelia zo SMER-u a z KDH, rýchlejší ako, ako tá obrovská vlna nespokojnosti, ktorá už dorazila sem, a povedali, že vy ste dosť suverénni na to, aby ste si dokázali urobiť medzi sebou poriadok?! Poviete, že sa to nedá. Tak kto by to už mal dokázať?! Tí lesníci nie ani tí automechanici, ani lekári, to sú zamestnanci, ale vy ste tá elita. Ako je možné, že ste čakali na túto chvíľu?! A teraz sa bavíme o tom, či Súdna rada, to sú technické veci, či to dokáže SIS-ka poriadne zhromaždiť a kde to všade unikne, ako to bude s bezpečnostným úradom, ktorý to dostane na stôl, čo potom urobí súd. To sú všetko určite veci, ktoré, tak ako som to už aj spomínal minulý týždeň, je tragédia, keď predpokladáme, že v týchto stupňoch sú samé diery, ktorými to unikne, a spôsobí to, že sa dosiahne pravý opak, že miesto očisty dosiahneme len postihovanie nejakých skupín právnikov.
Ale nie je práve v tom, v tejto nedôvere dôvod na to, aby sa právnici sami rozhodli konať skôr, než tieto veci budú s tragickým dopadom, lebo neviem to posúdiť, ale určite s tragickým dopadom na mnoho ich osudov pôsobí, tak ako to mnohí rečníci tu už naznačili. Preto to mám obrovskú dilemu, podporiť alebo nepodporiť túto časť. Na jednej strane absolútne súhlasím, že mlčať, a povedať, že je to treba nechať bez pohybu, pretože nevieme nájsť riešenie, takéto obrovské priznanie nemohúcnosti by vari nemalo zaznieť z úst žiadneho poslanca. Na druhej strane nevnímať to, že mnohí sú oprávnene naplnení obavami, že takéto previerky môžu spôsobiť veľmi vážne zásahy do života mnohých sudcov, sú opodstatnené. Neviem, budem ešte pozorne počúvať. V tejto chvíli asi, ak by sme mali ublížiť čo len jednému, treba skôr voliť opatrnosť a povedať si, že toto nie je dobrý prístup, aby sme sa pustili do celoplošného preverovania ich životov pracovných aj osobných. Na druhej strane, ak niet iná cesta, tak záujem spoločnosti musí byť aj nad záujmom niekoľkých, ktorí na to môžu doplatiť. Ale to je strašná veta. To bola druhá časť, ku ktorej som chcel povedať pár poznámok, ktoré možno nezazneli, nechcel som opakovať tie, ktoré zaznievali.
A teraz tá tretia záverečná časť môjho vystúpenia, ktorú som nazval istým testom. Je nepochybné, že dobré úmysly, ktoré som priznal predkladateľom, sú založené na istom takom eticko-morálnom základe, a ak je to pravda, ak to teda priznávame, tak potom musíme liezť, musím zájsť do histórie a pozrieť sa, lebo všetci máme svoju históriu, nikto neprišiel práve dnes 3. júna do Národnej rady, ale každý má za sebou istý príbeh, aký je príbeh jedného z predkladateľov, a ja chcem ten príbeh tu vyzdvihnúť. Je to príbeh práve KDH, ktoré sa už niekoľko rokov snaží o niečo, čo sa dá nazvať, že je tiež otázkou veľmi dôrazne postavenou na hľadaní etických a morálnych zásad a pochybení v tejto krajine. Mám na mysli ich úmysel, za ktorý aj z tohto miesta chcem poďakovať, ja už som sa k tomu dostal aj v minulosti, keď prišla táto téma na reč, je to otázka tzv. Mečiarovych amnestií.
Ja si veľmi vážim, že ani po osemnástich rokoch po tragickej smrti Róberta Remiáša, po smrti, kde existuje stále vysoké podozrenie, že vysokí štátni úradníci sa vedome a úkladne na tejto smrti podieľali, že práve KDH je tou stranou, tým politickým zoskupením, ktoré sa snažilo, a verím, že aj snaží túto nemorálnosť zo základov štátu odstrániť. Čo môže byť horšie, čo môže byť ničivejšie, zlovestnejšie ako to, ak existuje podozrenie, že v základoch štátu je krvavý zločin, o ktorom rozhodli predstavitelia tohto štátu? Existuje ešte niečo desivejšie? Neviem. Z hľadiska postupov úradníkov, ktorí majú konať len podľa ústavy a v jej medziach, nič horšie si neviem ani predstaviť. A preto opakujem, vážim si ich mnohonásobný pokus, ktorý vždy narazil na takú odpoveď, áno, je to síce pravda, je to fakt, že je to nemorálne - nepamätám si, že by niekto povedal, je to príma, že toho Remiáša ktosi zavraždil spôsobom, ktorý všetci poznáme - ale napriek tomu, že tieto priznania alebo tieto pripustenia takýchto okolností zaznievali, nikdy nebola dostatočná vôľa politická, nazvime to, alebo dostatočná väčšina, ktorá by povedala, no tak to aj vyšetrime. Nech už to dopadne akokoľvek, či pravda je taká, že sa teda hlboko mýlia všetci, ktorí podozrievajú štát zo zločinu, alebo, naopak, majú pravdu, tá veta je tu krásna, KDH s ňou rada prichádza: "Pravda oslobodzuje." Čo môže byť silnejšie, ako zistiť, a viete, to poslanie a to posolstvo pre národ bude silné. Ak to dokážeme zistiť, vážení kolegovia z KDH aj z celého parlamentu, tak to bude mať veľmi silný očisťujúci účinok, pretože občan si bude môcť povedať, tak predsi aj božie mlyny pomaly mleli, aj keď sa spravodlivosť dlho hľadala, prišla aj za tými, ktorí boli chránení dokonca vlastnou imunitou, ktorú si odsúhlasili. Viete, tá, tá... slovo mi chýba teraz, ale je údesnosť, že pravdepodobne dačo spôsobím a nedávam amnestiu komusi, významnému športovcovi, ktorý zrazil nejakého pocestného alebo proste tam, kde, ale sám sebe. Na zločin, kde sa dá predpokladať, že som, že som ho inicioval. Veď to je zacyklenie, ktoré vás musí napĺňať hrôzou a hnusom.
No a ak to volanie tu bolo za tých osemnásť rokov a prichádza periodicky na program a vždy to natrafí na to, že sa to nedá, tak práve chcem sa chytiť toho momentu, ktorý sa mi zdá ako nádejný. Ja som ani raz nepoužil, ani nepoužijem slovo o kšefte. Ja som si ctil aj ctím, že máte záujmy, ktoré považujete za dôležité a našli ste podporu, veď to je pre politika dôležité, dačo aj presadiť, nielen o niečom rozprávať. A ak vzniká táto vzácna chvíľa, kde KDH a SMER našli porozumenie pre zámery, kde zjavne vidíme mnohých, že aj by sme sa pridali, aj máme s tým problém, ale je v poriadku, každý sme iný a hľadáme tie hodnoty, ktorým chceme dať prednosť, prečo nevyužiť takúto vzácnu kombináciu porozumenia medzi dvomi stranami, ktoré dokážu mať ústavnú väčšinu, na to, aby sme prijali ešte jeden ústavný zákon. Ústavný zákon, ktorý vloží do ústavy ad hoc možnosť odhaliť to, čo sa skrýva za Remiášovou smrťou. Zrušiť Mečiarove amnestie. Ja pevne verím, že to trápenie, ktoré KDH dokazovalo, že ich to trápi, že, že trvá. Ja pevne verím aj premiérovi Ficovi, že, že to považuje za veľmi nemorálne, len je tu istý problém. Právnici zistili že, že sa dá. Ak je tu ochota zistiť pravdu, tak v tom prípade je to možné. Tu my nemôžme odpovedať občanom, že viete, je to nemorálne, je to hrozné, najvyšší predstavitelia štátu alebo niektorí z vysokých predstaviteľov štátu sa pustili do čohosi, čo vás by nenapadlo ani v zlom románe, ale nedá sa. Dá sa! Ak sa našlo porozumenie, ja nechcem to porovnávať, ale v hodnotách, ktorým veríte, v hodnotách súdnej moci, v hodnotách manželského života, o čo je menšia hodnota úcty k životu človeka, ktorý konal svoju povinnosť a za tú povinnosť ho štát odmenil smrťou. Také podozrenie tu je. To podozrenie tu bude žiť dovtedy, kým ho nevyvrátime, kým neskúsime nájsť odpoveď. A táto odpoveď nikdy nebola tak blízko k svojmu naplnenie, ako je tomu práve pri tomto otvorení Ústavy Slovenskej republiky. Prečo to nevyužiť?
Kolegovia z KDH, je neskrývam, že som si vždy vážil váš prístup k tejto veci, len teraz, keď mi odpovedáte, že teraz to už nie je možné, to je pre mňa smutnejšie poznanie ako tie podozrenia, ktoré tu na vaše konto niektorí kolegovia vyslovili. Ja som ich nevyslovil a nevyslovím. Ja vyslovujem nahlas otázku. Aj keď politika je umenie možného a zrejme nie je možné všetko. Pokúsili ste sa využiť túto úžasnú situáciu, keď došlo k porozumeniu s partnerom, ktorý tiež chápe, že je to nemorálne, a právnici našli spôsob, ako sa na to dostať, k tomu, aby sme túto traumu, ktorá je nad našou spoločnosťou osemnásť rokov zavesená, zobrali?
Tu nejde len o smrť jedného pracovníka, ktorý si plnil svoje povinnosti, a o to, že ten pracovník odhalil zrejme čosi veľmi vážne. Tu ide naozaj predovšetkým, pri všetkej úcte k osobe Remiáša, o ten základný odkaz celej spoločnosti. Existuje spravodlivosť pre všetkých? Na každého dôjde? Zatiaľ si časť obyvateľov môže myslieť, že spravodlivosť je diferencovaná a na všetkých nemôže dôjsť. Práve prostredníctvom tohto prípadu je tu obrovská možnosť sňať z pliec mnohých občanov Slovenskej republiky pocit nedôvery a presvedčiť ich, že áno, manželstvo je hodnota, ktorú si ctíme, áno, sudcovia sú tí, ktorí musia za každou, za každú cenu rozhodovať spravodlivo a nemajú právo na strach ani z previerok, lebo kúkoľ od zrna sa musí oddeliť. A im môžme odkázať aj to, že nič neostane nepotrestané. Nestálo by to za to?
Dovoľte, aby som teraz prečítal doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského, Mikuláša Hubu a Miroslava Kadúca k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa doterajší text sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 a 3, ktoré znejú:
2. Za čl. 154c sa vkladá čl. 154d, ktorý znie:
"Účinnosťou tohto ústavného zákona zanikajú účinky rozhodnutí všetkých štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov skutkov spáchaných v súvislosti so zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny 31. augusta 1995. Tieto rozhodnutia sa súčasne zrušujú v rozsahu, v ktorom zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov skutkov spáchaných v súvislosti so zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny 31. augusta 1995."
Čl. 155 sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú:
"Čl. IV
Článok VI rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 uverejneného pod č. 55/1998 Z. z." a
"Čl. V
Článok II rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998 uverejneného pod č. 214/1998 Z. z."
Odôvodnenie:
Cieľom predloženého doplňujúceho návrhu je zrušenie tzv. Mečiarových amnestií, amnestií udelených bývalým predsedom vlády Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky v roku 1998. Navrhuje sa zrušenie článku tých rozhodnutí predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestii, ktorými sa ani nezačalo alebo ktorými bolo zastavené trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení syna prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča ml. do cudziny. Pri týchto trestných činoch dodnes existuje podozrenie, že sa na nich podieľali orgány štátu. Zastavením vyšetrovania týchto trestných činov vznikol stav, ktorý výrazne znižuje dôveru v spravodlivosť štátu, pretože je s ním oprávnene spojená domnienka, že naozaj mohlo ísť o protizákonné konanie štátnych orgánov, na neobjasnení ktorých existuje čísi záujem. Keďže nás vlastná história učí, aké vážne a dlhodobé morálne škody spôsobuje spájanie fungovania štátu s nezákonnosťou, je správne túto chybu nezopakovať a mimoriadne závažné podozrenia smerujúce k niektorým štátnym inštitúciám dôsledne vyšetriť. Akýkoľvek výsledok vyšetrovania bude mať pre Slovensko pozitívny účinok. V prípade nepotvrdenia podozrenia bude možné zodpovedne prehlásiť, že v základoch nášho štátu sa nenachádza krvavý zločin. Ak by takýto zločin potvrdený bol, potrestanie vinníkov bude mať na právne vedomie spoločnosti očistný účinok, pretože výrazne stúpne dôvera stúpne dôvera v právny systém, čo je napokon práve jedným z cieľov predkladaného ústavného zákona; ide teda o doplňujúci návrh s vysokým synergickým efektom so zámerom jeho predkladateľov.
V súvislosti s naším návrhom na zrušenie amnestie je treba spomenúť aj dlhodobú snahu KDH, ktoré sa v minulosti viackrát o takýto krok neúspešne pokúšalo, pričom správne argumentovalo nemorálnosťou uvedených amnestií, argumentujúc pritom hlavne porušením morálnych princípoch zo strany autora amnestií. Keďže odkaz na morálne princípy je výrazne prítomný aj pri súčasnom návrhu ústavného zákona, je zjavné, že snaha o zrušenie tzv. Mečiarových amnestií týmto princípom nielenže neodporuje, ale z nich priamo vychádza a upevňuje ich.
Akt zrušenia amnestií bude dôležitou satisfakciou všetkým, ktorí sa v minulosti statočne pokúšali o zistenie pravdy, no museli z nepochopiteľných dôvodov rezignovať; zároveň bude dôrazným odkazom všetkým potencionálnym páchateľom, že nič neostane nepotrestané a nevyšetrené.
Je isté, že pokiaľ sa tzv. Mečiarove amnestie nezrušia a podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na páchanie závažných trestných činov nepotvrdia alebo nevyvrátia, bude vždy možné vnášať do tejto etapy existencie Slovenskej republiky pochybnosti. Keďže Ústavný súd Slovenskej republiky podal k tzv. Mečiarovým amnestiám záväzný výklad, amnestie sa dajú zrušiť výlučne zmenou ústavy alebo ústavným zákonom prijatým parlamentom. V dôsledku týchto skutočností je správne využiť zmenu ústavy na prijatie takého ústavného zákona, je to vedené úctou k najvyšším princípom morálky, ktoré sú smerodajné pre všetky právne normy, počnúc touto najvyššou, o ktorej rukujeme.
Predmetom tohto doplňujúceho návrhu nie je zrušenie rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky č. 375 o amnestii z 8. decembra 1998, vydaného Mikulášom Dzurindom, keďže sa v ňom nenavrhovalo zrušenie tých amnestií, ktoré sa navrhujú aj v tomto, keďže sa v ňom navrhovalo zrušenie tých amnestií, ktoré sa navrhujú aj v tomto doplňujúcom návrhu.
Zrušenie akýchkoľvek amnestií s ohľadom na ich výnimočnosť môže podnietiť závažné právne otázky, na tomto mieste je však potrebné vnímať zásadný rozdiel medzi problematickým zásahom do právnej teórie a zničujúcim zásahom do podstaty vnímania spravodlivosti celou spoločnosťou. Porovnanie týchto dôsledkov nemôže viesť k inému záveru, než ako je pevné rozhodnutie poznať pravdu. Pretože tá - ako je známe - oslobodzuje.
Myslím, že som povedal všetko, čo som považoval za dôležité. A veľmi prosím snemovňu, aby zvážila túto historickú možnosť pri otvorenej ústave vniesť do nej dôležitý prvok, ktorý som vyjadril spolu so svojimi kolegami v tomto pozmeňujúcom návrhu. Myslím si, že tú pravdu potrebujeme poznať, potrebuje ju poznať celá spoločnosť, a práve preto nevyužiť takúto možnosť, ktorú dnes máme, by bolo dosť nepochopiteľné.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2014 12:27 - 12:29 hod.
Ján MičovskýJa o konkrétnostiach budem hovoriť vo svojom...
Ja o konkrétnostiach budem hovoriť vo svojom vystúpení, teraz ma skôr napadá len taký filozofický podtext, že my sa snažíme uchopiť nejaký zdravý prvok v chorej krajine. My tu vlastne ničomu neveríme. Oprávnene neveríme NBÚ, neveríme SIS, neveríme Súdnej rade. Tu chýba pevný bod, skadiaľ začať odvíjať tú niť spravodlivosti.
A keďže som vás takto osobne oslovil, tak možno by som rád počul, bude tu ešte bohatá diskusia, že vlastne prečo sme pripustili krajinu, ktorá nemá pevný bod, kde by, kde by bolo možné povedať, že strach nemôže zvíťaziť úplne nad všetkým, že tu predsi musíme mať inštitút autority, elity, ktorým veríme. My tu nemáme elitu, ktorej by sme verili, napriek tomu, že tu máme veľa vznešených názvov. Bojím sa, že stojíme pred obrovským problémom, ale teda riešme ho. My musíme mať elitu, ktorej uveríme, pretože v opačnom prípade akékoľvek pozmeňováky sú zbytočné.
Prednesenie interpelácie 29.5.2014 16:19 - 16:43 hod.
Ján MičovskýV prvom prípade zareagujem na odpoveď pána ministra Boreca, ktorý bol interpelovaný v záležitosti Slanských...
V prvom prípade zareagujem na odpoveď pána ministra Boreca, ktorý bol interpelovaný v záležitosti Slanských lesov. Len pripomeniem, že už som prejavil z tohto miesta vďaku pánovi ministrovi pred časom. Bolo to v závere minulého roka, keď jedna z interpelácií, ktorá smerovala k Slanským vrchom a ktorá pripomínala, že 15 rokov starý veľmi divný čin, ktorý spôsobil, že majetok Slovenskej republiky bol znížený o miliardy, alebo mal byť znížený, spôsobila to, že pán minister sa o túto otázku podrobnejšie zaujímal, a chcem veriť, že práve aj jeho záujem rozhodol o tom, že po 15 rokoch beznádejného vyšetrovania a súdenia sa bol Slovenskej republike priznaný nárok na 6 600 ha lesov, ktoré sú známe ako kauza Slanské lesy. Jeden malý odstavček z tejto interpelácie si dovolím prečítať, lebo poviem tak úprimne, trocha sebastredne, že sa mi celkom pozdáva, a poviem potom prečo.
"Vážený pán minister, tomuto príbehu nechýba oproti románovým takmer nič. Máme tu grófa a jeho tajné vzplanutie k slúžke, máme tu kráľovský dar ešte nenarodenej dcérke, máme tu čarovné objavenie sa miliardového dedičstva po desaťročiach mlčania, máme tu, žiaľ, aj krv, pretože jeden z dôležitých svedkov zahynul na poľovačke za divných okolností, no máme tu aj odvážneho bojovníka, ktorý statočne bojuje za pravdu s nasadením oveľa väčším, ako by sa od radového štátneho zamestnanca čakalo; ide o lesníka Pavla Jakaba. Máme tu však aj svižného ministra, ktorý sa rozhodol do vecí vniesť dôležitý impulz, no a napokon tu máme aj prekvapivý záver súdu, ktorý už takmer usvedčeným vinníkom umožní beztrestne uniknúť."
Ja som to trocha ako vyšperkoval ten text, ale bol reakciou na druhý diel Slanských vrchov. Ak v prvom dieli bolo po 15 rokoch rozhodnuté, že štát nebude okradnutý, tak v druhom dieli bolo podivné rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici, že tí ľudia, čo sa 15 rokov pokúšali štát okradnúť, nebudú viacej súdení, lebo by im boli uprené akési práva. Divné, neuveriteľné a hlavne veľmi škodlivé, pretože morálne poučenie pre národ je z toho potom jednoznačné: fixľuj a naťahuj, nechoď, predkladaj potvrdenia o zdravotných problémoch, vyhýbaj sa štátnym orgánom a keď to vydržíš dostatočne dlho, tak potom tvoje zbojníctvo ti bude prepáčené aj súdom, pretože boli by upreté akési tvoje práva, že po 15 rokoch takéhoto šikanovania, v úvodzovkách, predsa ťa nebudem súdiť! Veď ty si chcel okradnúť štát iba o pár miliárd a keďže sa ti to nepodarilo, tak vlastne je to v poriadku!
No moje vyjadrenie k odpovedi pána ministra, ktorú nebudem čítať, bude veľmi stručné. Ja budem zatiaľ spokojný s jeho odpoveďou. Pretože jasne mi tam dal najavo to, čo som napokon aj predpokladal, že pokiaľ trvá ešte súdne konanie, minister nemá právo považovať súdy za svoje podriadené inštitúcie, teda minister spravodlivosti, a pritom mi úplne postačuje jeho vyjadrenie, kde sa konštatuje, že momentálne je táto záležitosť na Najvyššom súde Slovenskej republiky, to znamená, že odvolanie prokurátora, prokurátora nastalo a tým pádom môžeme sa oprávnene domnievať, že ak pán minister Borec vyriešil úspešne prvý diel po 15 rokoch kauzy Slanských lesov, tak verme mu, že bude v takomto sympatickom počínaní pokračovať a vyrieši aj tento druhý, verím, že jednoduchší a kratší príbeh, nebudeme čakať ďalších 15 rokov, lebo by sme z toho urobili potom nie kauzu Slanských vrchov, ale kauzu 30-ročnej vojny o Slanské vrchy. Tak som presvedčený, že táto odpoveď je prísľubom, tak ako to napokon pán minister, myslím, aj ukončil, že je to na Najvyššom súde. Ubezpečujem vás, že naďalej budem vybavenie tejto veci sledovať v rámci mojich dohľadových kompetencií, ktoré mi zo zákona prináležia.
Ďakujem z tohto miesta váženému pánovi ministrovi Borecovi, že bude dohliadať na tento prípad a chcem vyjadriť svoje osobné presvedčenie a vyjadrujem ho v množstve, v mene množstva nielen lesníkov, ale aj obyvateľov a občanov Slovenska, že tak okatý prípad porušenia zákonnosti, ako bola kauza Slanské lesy, bude mať dohru aj v tejto podobe, že jej vinníci sa nebudú môcť vyhnúť svojmu trestu pod pláštikom akéhosi porušenia ich práv, pretože oni dlhé roky porušovali práva Slovenskej republiky na bezproblémové užívanie a vlastnenie a spravovanie svojho majetku, majetku všetkých občanov Slovenskej republiky. Takže máme za sebou prvú interpeláciu.
Žiaľ, v druhej a tretej interpelácii už nebudem môcť byť natoľko ústretový voči odpovedajúcim, pretože nie je to možné. Tá druhá interpelácia sa týka prípadu, o ktorom som hovoril, keď som interpeláciu predkladal, pán minister pôdohospodárstva nie je prítomný, ale on je o tom dobre informovaný. Odpoveď sa týka prípadu obce Jasenie, kde - čuduj sa svete - rástol donedávna ostrov lesa, pár desiatok hektárov, na ktorom boli statné 80-ročné stromy. Mali len tú vinu tie stromy, že zabudli rásť na lesnej pôde a vyrástli na poľnohospodárskej. Ale o tom vedeli iba tí na katastri, pretože nebavíme sa o nejakých podhorských lúčkach a nejakých pasienkoch, ale bavíme sa priamo o enkláve lesa uprostred lesa, akurát tá enkláva má druh pozemku pasienok. No a ktosi to zistil a pustil sa do rúbania. A pár tisíc kubíkov, ktoré tam sú, pošli.
A odpoveď, ktorú som dostal v tejto veci, ma nemôže uspokojiť, pretože naozaj nereaguje na tú podstatu. A podstata je tá, že ak vôbec máme takúto možnosť - mať takéto divne zaradené lesy, tak musíme urobiť veľmi akútne a veľmi rýchle opatrenia, aby sa takéto prípady nemohli opakovať. A ak už niekto sa do toho pustil, tak potom musíme asi aj vedieť primerane takýchto lapajov zastaviť a potrestať. Zatiaľ sa zdá, že pre takéto riešenie sa ministerstvá nerozhodli. Odpovedali mi dvaja páni oslovení ministri, nielen pán minister pôdohospodárstva, ale aj pán minister životného prostredia.
A najprv sa povenujem odpovedi pána ministra Jahnátka. Jeden odstavec je pozoruhodný. "Predmetný pozemok je zahrnutý do projektu pozemkových úprav, ktoré v danom území prebiehajú a ktoré už rešpektujú aktuálny stav pozemkov. Z toho dôvodu sa k jeho vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zaradeniu do lesných pozemkov nepristúpilo." Vlastne nádherná záležitosť, zacyklenie prípadu, keďže niekto už zasiahol do toho lesa a vyrúbal ho, takže vlastne potvrdil, že ten les už je pasienkom, a potvrdil, že ten druh pozemku teda je v súlade s tým, čo na ňom už je, resp. nie je, lebo je na ňom už naozaj podivný pasienok zarastený krami a nie je na ňom už drevo, ktoré na ňom rástlo. Takže vlastne len veľmi správne sa tu zosúladilo tento pochybný a doslova trestný stav so skutočnosťou. Už ho netreba prijať a zaraďovať, pretože, veď napokon ten les tam už nie je, tak už je to pasienok. Mali by sme vystaviť ďakovný list tým, čo sa o to pričinili, a poďakovať im, že teda ďakujeme, podarilo sa vám vyrúbať pár tisícov kubíkov stromov a máme z toho to, čo sme chceli mať, máme z toho pasienok. Že je to ostrov uprostred lesa v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry, že je to naozaj hora, pri ktorej by vám oči zaplakali, aj starým chlapom. Hora, ktorá tam fakt mala rásť. Nie, my sme sa rozhodli povedať, že už nemáme k čomu pristupovať, k akému zaraďovaniu. Nech tam teda ten pasienok naďalej udržiavajú. Povedzme, počkajme zase osemdesiat rokov, vyrastie tam hora a zase nejakí lapaji prídu a výrubu. Načo by sme to my preraďovali do lesa?!
A druhá vec, s ktorou nemožno súhlasiť, že pán minister nemal zrejme dostatočné informácie, lebo ja verím, že jeho aparát je schopný získať prinajmenšom dvakrát toľko ako ja so svojimi možnosťami. Tu tvrdí, že na pozemok nebol vypracovaný program starostlivosti o lesy, to aj ten LHP, to je ten plán, na ktorý sme hrdí, že v rámci Európy máme najlepšie naplánované opatrenia v lesoch, nakoľko sa tento vyhotovuje len na lesné pozemky. No musím povedať, že na tento lesný hospodársky plán alebo po novom program starostlivosti o lesy vypracovaný je, takže bolo by veľmi dobre, keby ho pán minister mal v rukách, prípadne ja mu ho poskytnem, aby videl, že naozaj ten les bol lesom a to, čo sa s ním udialo, je zločinom proti lesu a nemožno sa s takouto odpoveďou uspokojiť. Aj keď pripúšťam, že je tu akási nádej do budúcnosti.
Pán minister mi píše, že má záujem už v budúcnosti takéto poľnohospodárske pozemky porastené drevinami riešiť a chce upraviť v tomto zmysle dohodu medzi Lesmi Slovenskej republiky a slovenským pôdnym fondom; asi malo byť napísané Slovenským pozemkovým fondom v odpovedi, to je asi detail; v záujme toho, aby takéto pozemky naozaj boli spravované v súlade s ich skutočnou hodnotou a nie v súlade s tým, čo niektorí beťári z nich dokážu urobiť. A povedzme si úprimne, nie kvôli tomu, že by chceli prerábať druhy pozemkov, ale z obyčajnej zištnosti. No a že sme im to umožnili aj zákonom, ktorý sme tu už párkrát spomínali. Zákonom, ktorý rozšíril rozšafnosť takýchto lapajov vyrúbať stromy rastúce mimo les. Lebo aj tento prípad sú stromami rastúcimi mimo les, tak to je už len tá čerešnička na torte, že sme sa tu už pokúšali niekoľkokrát zmeniť takýto zákon. Je to tá časť zákona o životnom prostredí, ktorá hovorí o tom známom prsnom obvode vo výške meter tridsať stromov, kde sme rozšírili nekontrolovanú, kontrole nepodliehajúcu možnosť vyrúbať také stromy zo 40 na 80 cm obvodu.
O niečo nádejnejšia alebo aspoň vecnejšia je odpoveď pána ministra Žigu, ktorý predsa len musel reagovať trocha ostrejšie. Pán Jahnátek to mohol zobrať tak, že dobre, nie je to les de iure, takže čo on už s tým, keď lesy sú tam na starosti a toto je vec, ktorá by mala podliehať zrejme inému režimu, režimu orgánov štátnej správy na úseku životného prostredia. A preto práve aj tá odpoveď je nádejnejšia, lebo pán minister pripúšťa a teda potvrdzuje, že bolo začaté Policajným zborom Slovenskej republiky vyšetrovanie, kde stále prebieha, a teda nie je možné v tomto štádiu poskytnúť odpovede. Takže ja teda zatiaľ zverejňujem túto časť, že nie je možné ani z mojej strany zareagovať úplne komplexne na to, čo sa očakáva od poslanca aj od ministra, a že určite budem informovať, akým spôsobom bude naložené s týmto prípadom orgánmi činnými v trestnom konaní. Bolo by to neuveriteľné, keby tieto orgány považovali tento prípad za akúsi banalitu, ktorú nedokážu vyšetriť. Svedkov v obci Jasenie, toho, čo sa tam udialo, je habadej.
(Obzretie sa rečníka smerom k ministrom.) Idete vyznamenať, pán minister, niekoho? Pripomínam, že naposledy ste mi spomenuli, že dáte vyznamenanie pánovi učiteľovi Žarnayovi, tak len ste na to zabudli. Ale nikdy nie je neskoro. Deň učiteľov sme mali, zas už, stretli sme sa predtým. To len zato, že ste mi nahodili to, že vyznamenanie. Keby ste rozprávali tichšie, tak by som to nezačul. Ja až tak dobre nepočujem.
Je tu jedna časť, ktorá sa mi nepozdáva. A to je časť, ktorá sa týka takejto textácie: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri preverovaní možnosti zmeny druhu pozemku z trvalých trávnych porastov na lesné pozemky získala zo Slovenského pozemkového fondu zamietavé stanovisko, nakoľko by išlo o cenovo nevýhodné riešenie. Zdôraznime, ak teda niekto chce urobiť ten krok, aby les ostal lesom, aby sa teda potvrdilo, že nie reč úradníka, ktorý napísal, že je to pasienok alebo trvalá trávnatá plocha, ale aby sa reč reality prejavila pri takýchto rozhodnutiach, že potrebujeme sa dohodnúť, že je to potrebné previesť do lesa, tak dostaneme tu odpoveď od pána ministra životného prostredia, že by išlo o cenovo nevýhodné riešenie. Ak by som to premenil na detail, tak potom môžme povedať asi nasledovné: Že ak je to cenovo nevýhodné, tak potom treba vždy v takomto prípade zobrať sekeru a stromy vyrúbať, aby sa pasienok stal pasienkom a trvalá trávnatá plocha trvalou trávnatou plochou. Nerobme cenovo nevýhodné riešenia. Len viete, je to otázka. Cenovo nevýhodné riešenie možno niekto napočítal, neviem, z nejakého administratívneho postupu, ale môže byť nevýhodné riešenie, keď zachránime les pre túto krajinu? Nemôže. Takže počkám na ten priebeh vyšetrovania a na tú cenovú nevýhodnosť sa spýtam v osobitnom dotaze, otázke.
Tretia interpelácia, ku ktorej by som chcel zaujať stanovisko a ktorá tiež bude navrhnutá mnou, a už v tejto chvíli navrhujem, aby bolo vyjadrené, vyjadrená moja nespokojnosť s odpoveďou, aby bolo hlasované o takejto nespokojnosti, sa týka čohosi, čo sme tu už mali: Karpatských bukových pralesov. Pralesy, ktoré sú zaradené v svetovom prírodnom dedičstve a ktoré by mali byť predmetom našej celonárodnej hrdosti. To, že predmetom tej celonárodnej hrdosti v plnom rozsahu nemôžu byť už niekoľko rokov, je fakt taký rukolapný, že my presne nevieme, kde tie pralesy máme. Svetové prírodné dedičstvo je absolútne svetová, najvyššia úroveň ochrany, zviditeľňovania a poznávania tých najhodnotnejších častí našej zeme, zemegule. S veľkou slávou sme, by som povedal aj oprávnene, s veľkou slávou zaradili už pred niekoľkými rokmi, bolo to na Novom Zélande, Karpatské bukové pralesy, to sú tie, ktoré nájdete v Bukovských vrchoch a na Vihorlate, do tejto vysoko hodnotenej kategórie, ktorá je svetom uznávaná. Len problém je v tom, že máme tam rozdiel niekoľko tisíc hektárov. To znamená, my nevieme povedať, kde ich presne máme. Miesto zhruba dvetisíc sme deklarovali až päťtisíc. Deklarovali sme ich bez toho, aby o tom boli majitelia týchto pozemkov informovaní. A dôsledkom toho je neuveriteľná vec. Máme kategóriu najvyššieho rangu ochrany týchto pralesov a máme hospodárov, ktorí na tých istých pralesoch hospodária, ako keby sa nechumelilo, pretože oni nestihli ani byť informovaní, že takéto pralesy tam sú.
Prvá sada odpovedí spred dvoch rokov bola taká nádejná. Aj pán premiér, aj päť ministrov, lebo je to širokorezortný problém, ktorý musí zastrešiť pán premiér, týka sa to nielen ministra pôdohospodárstva, ale aj ministra životného prostredia, obrany, kultúry a zahraničných vecí. Takže máme prípad, kde dostávam zakaždým odpovede jedna plus päť, premiér a päť ministrov. No pred tými dvomi rokmi to bolo také nádejné, že naozaj chybu nebudeme naprávať chybou a vysporiadame to tak, aby sme sa nestali predmetom medzinárodnej hanby. Problém je v tom, že takáto istá odpoveď od takýchto istých šiestich predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, teda jedného pána premiéra a piatich pánov ministrov, prišla opäť. Ja som nenašiel, nechcem povedať, že je to rovnaké, možnože pánovi ministrovi Glváčovi by som krivdil, ten napokon s tým má najmenej, pretože jedná sa o jednu časť, ktorá je vo vojenských lesoch, kde, chvalabohu, Kyjovský prales je zaradený do rezervácií národných, ale zabudli ho dať akosi - naopak, opačné garde - do svetového prírodného dedičstva. Takže pána ministra Glváča by som z toho vynechal. Možno aj pána ministra zahraničných vecí Lajčáka tiež. Nie je to celkom jeho káva, ale predsi len minister zahraničných vecí vie, čo predáva krajinu, a toto je vec, ktorá predáva krajinu, lebo ak niekto sa chystá do Thajska, tak si pozrie, ktorých pár lokalít je zaradených vo svetovom kultúrnom dedičstve alebo v svetovom prírodnom dedičstve. A takisto to robia aj ľudia, ktorí sa prvýkrát vyberajú k nám na Slovensko, sa pozrú, čo dostalo tento najvyšší status svetovej ochrany a propagácie. Takže určite pán minister zahraničných vecí by bol rád, keby boli tieto veci v poriadku, ale chápem, že nie je priamo v jeho kompetencii túto vec opraviť.
Ale aj pán premiér si môže povedať, veď má na to ministrov. On mi zase tak píše, že stotožňuje sa s mojimi výhradami a verí, že to rezortní ministri vyriešia. Ale, prosím, plynú roky. My roky pracujeme na tom území spôsobom, ktorý vôbec nezodpovedá skutočnosti, že sa nachádzame na území svetového prírodného dedičstva. Preto nemôžem na to zareagovať inakšie ako len prosbou. Ja viem, treba poprosiť, keď nestačia behom dvoch rokov dve interpelácie a dostávate rovnaké množstvo takých nekonkrétnych balastov, proste slov, ktoré potvrdzujú, že máte síce pravdu, ale treba to riešiť, je to zložité.
Viete, došlo až vôbec, myslím, to bolo vlani v decembri, bola taká pracovná skupina, veľká pracovná skupina, sa to v Stakčíne uskutočnilo, ktorá bola poverená hľadaním riešenia, a oni sa dopracovali k niečomu takému až nedôstojne smiešnemu, že ten obrovský rozdiel v tých hektároch hľadali v nejakých drobných mapových chybách a v rozdielnom pohľade na mapový priemet. Keď je dačo našikmo, tak na tom priemete vodorovnom to má inú plochu. Proste úsmevné. Snaha riešiť to spôsobom, ktorý možno by mohol niekoho na chvíľočku zmiasť, ale kde, určite príčina v tom nie je, nemôže sa v takomto zdôvodnení nachádzať. Takže nič iné neostáva, len poprosiť, aby som nemusel písať tretiu sadu otázok a interpelácií v tejto veci, ale aby naozaj sa nalialo čistého vína, veď tých možností tam veľa nie je. Alebo povieme, že sme sa pomýlili a do Paríža odošleme informáciu: Vážení, prepáčte, vážime si, že ste zaradili našich 5-tisíc hektárov pralesov do svetového prírodného dedičstva, ale viete, je ich len 2 500 hektárov. Takže pripusťte nám tento omyl, už vás nebudeme zavádzať, ani obyvateľov, ani občanov, ani svetových návštevníkov, vyznačíme, kde to máme, aby sme vedeli sami povedať, že tu začínajú a tam končia. Povieme to aj majiteľom, aby vedeli, že tu môžete ešte pracovať a ťažiť a tam už nemôžete, a vysporiadané. Priznať chybu, hoc aj neskoro, je lepšie, ako zotrvávať v omyle.
No alebo je tu aj druhá možnosť, povedať si áno, nie sú to všetko tie najvzácnejšie územia, ale už sme ich tam raz zaradili, tak ich tam aj zaraďujeme naďalej, ale v tom prípade musíme povedať majiteľom - aj štátnym, aj súkromným, aj Ulickému LPM, aj kopu súkromníkom, aj Lesom Slovenskej republiky -, bude to zaradené so všetkou parádou do svetového prírodného dedičstva, nebudete tam už postupovať doterajšími pracovnými postupmi, uhradíme vám z toho vzniknutú ujmu a ideme ďalej.
Ani jedno z tých riešení nie je ľahké. To sme vedeli aj pred dvomi rokmi, vieme to aj teraz a ľahším sa nestane ani od zajtra. No ale byť šéfom čohosi, závodu, podniku alebo aj štátu, vláda je šéfom štátu, šéfuje nám, to sú nielen bavoráky, to nie sú len sekretariáty, to nie sú len vysoké platy, to je aj zodpovednosť, čože zodpovednosť, to je klišé, ale povinnosť rozhodnúť aj vážnu vec.
Takže ja by som poprosil pána premiéra, aby dal úlohu spomenutým svojim piatim pánom ministrom, aby túto záležitosť už rozlúskli. Ak budeme zotrvávať v takýchto odpovediach, tak sa dočkáme iba toho, že si spôsobíme hanbu na svetovej scéne a že to vyriešia v tom Paríži v ústredí UNESCO, ktoré spravuje svetové prírodné dedičstvo za nás. Bude to určite riešenie oveľa nepríjemnejšie, ako keď si to vyriešime sami. Takže o to riešenie prosím a s touto sadou odpovedí vyjadrujem nespokojnosť s výnimkou pána ministra Lajčáka a pána ministra Glváča.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2014 11:57 - 11:59 hod.
Ján MičovskýA viete, to hlasovanie, to je tiež. Ja dnes budem hlasovať alebo keď budeme tento zákon v konečnom, v konečnej podobe prijímať, ja, samozrejme, som za to, aby sme pomohli Košičanom. Len včera, boli ste toho svedkom, nášmu výboru, aspoň tej časti, ktorú reprezentujú poslanci SMER-u, nestálo za to, aby počkali tri minúty na to, aby pozmeňovák, ktorý sme mali horúco pripravený na to, aby sme reagovali na toto horúce konanie, mali možnosť nakopírovať. Nie, bolo to všetko jasné dopredu. Pán minister, toto už odporuje aj istej takej politickej kultúre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2014 10:44 - 10:45 hod.
Ján MičovskýVážený pán minister, nemáte pocit, že také hlasy, ako teraz prezentoval pán poslanec Fecko, fakt treba...
Vážený pán minister, nemáte pocit, že také hlasy, ako teraz prezentoval pán poslanec Fecko, fakt treba vypočuť? Alebo ste taký majster, že vy nájdete na to odpoveď, že to dobré, čo ste vy priniesli pre Košice a za čo my zahlasujeme, nie je možné rozšíriť? Ak to vysvetlíte, tak ja naozaj budem mať možno aj dôvod na také zamýšľanie, že čo všetko ešte treba na sebe zlepšiť, aby sme sa vám vyrovnali v tej politickej šikovnosti, ak je to potrebné. Ja si myslím, že možno toto nejak aj brilantne zvládnete z hľadiska rétoriky, ale či uchopíte podstatu, že prečo to nie je možné, na to som naozaj veľmi zvedavý, lebo nestál tu za mikrofónom nejaký starý borec politický, ale úprimný človek, ktorý vám to povedal slovami, tak ako to vlastne tu zaznieva celý doterajší priebeh rokovania. Veľmi som zvedavý na vašu odpoveď. Veľmi vás o ňu prosím a ak to bude teda brilantná odpoveď, tak ja si ju zapíšem do učebnice politického vzdelávania, ale úprimne poviem, neverím, že je možné odkázať Detvancom a Kremničanom, že sú občania druhej kategórie. Neverím, že to dokážete.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2014 10:32 - 10:33 hod.
Ján MičovskýNo a to, že to robíme pomerne rýchlym spôsobom, o tom svedčí aj to, že skutočne aj pán poslanec Simon vystúpi s podobným pozmeňujúcim návrhom. My sme istou rýchlosťou dospeli k tomu, že rozmýšľame podobne a možno sme niektoré veci spoločne v tejto situácii nedomysleli, ale to je vlastne len za prvé dôkaz toho, že čas je enormne krátky pre prijatie tohto zákona z podivných dôvodov, a dôkaz aj toho, že máme úprimnú snahu vyriešiť tento problém. Takže opakujem to úplne s presvedčením, že je to potrebné tu zdôrazňovať. Vysvetlite Detviancom, vysvetlite Kremničanom, prečo sú Košičania dnes potešení dobrou správou, ktorá stadeto vzíde, a prečo by takúto správu nemali dostať aj obyvatelia Detvy a Kremnice, keď vieme, že je to možné.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 29.5.2014 10:04 - 10:30 hod.
Ján MičovskýMôžeme sa baviť o tom, aj pred chvíľočkou tu zaznievali debaty, že či občan je natoľko vyspelý, že teda zabojuje vždy tam, kde treba, pretože nedávnych 13 % hovorí aj o tom, že občan niekedy nebojuje tam, kde treba. Ale viem, že ten príklad nie je teraz dobrý a kríva, pretože určite je obava o to, že by referendum, ktoré by malo umožniť alebo zabrániť ťažbe uránu v Košiciach a v okolí, by sa nestretlo so záujmom občanov. Takáto domnienka je asi nepravdepodobná. Takže zvesť je tu ozaj dobrá.
A nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Hlina, možno už nepoužijem tak veľa slov a ani nebudem tak presvedčivý, lebo on to ozaj povedal spôsobom, ktorý sa nedá nepočúvať, napokon je to preňho vlastné a počúva sa to dobre. A myslím, že to posolstvo bolo jasné. A teraz nadviažem na to tým pohľadom na včerajší výbor, ktorý tu bol spomínaný a kde sme v istom chvate, ktorý bol vyvolaný týmto rýchlym tempom, sa pokúsili predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý nadväzuje na to, čo pán poslanec Hlina tým celkom efektívnym spôsobom odkázal plénu i Slovensku: Že ak teda sme potešili Košičanov a je veľmi pravdepodobné, že dnes bude na tabuli počet poslancov, ktorí budú súhlasiť s týmto vládnym návrhom vysoko nad sto, pretože tu nie je veľký dôvod nesúhlasiť a nepomôcť myšlienke, že človek má právo rozhodnúť o tom, kde žije a čo má mať pod oknami a čo za domom a čo na ceste a čo za horou, ktorá je v blízkosti obce. Ak takáto možnosť existuje pre Košičanov, no prečo by sa nemala uplatňovať úplne jasne v duchu logiky, ktorú vypracovalo ministerstvo a vláda, na ktorej sa zrejme museli zhodnúť aj pre iné ohrozené regióny, ktoré roky takýmto spôsobom sa snažia poukázať na obavy, ktoré ich, fakt im to nesmieme vyčítať, veľmi často stretávajú a napĺňajú ich rodinné rozhovory možno nie témami o tom, aká bude dovolenka, ale o tom, či začnú alebo nezačnú za ich domom ťažiť.
Ja som sa ráno rozprával, dnes ráno s Detvancami, s ľuďmi, o ktorých viem, že ich táto problematika ťaží, a bol som zvedavý, či náhodou nedošlo k posunu, že ideme nesprávnym smerom, že búšime do niečoho, čo je už vyriešené, že možnože sú tam nejaké momenty, ktoré ich už tých obáv zbavili. Nie sú. Detvanci sa dnes ráno boja rovnako, ako sa báli vlani, predvlani, pred piatimi rokmi. Zrejme podobne, ako sa báli do dnešného dňa aj Košičania. Majú informácie, že kdesi vo vláde je materiál, ktorý má dokonca - ešte ako keby naopak - zobrať im právomoc rozhodovať o svojom osude a jednoznačne v rámci surovinovej politiky štátu vziať do vládnych rúk moc nad takýmito ťažbovými banskými úmyslami. Neviem, do akej miery je to presné. To je správa z dnešného rána. Obávajú sa toho, obávajú sa tej dvetisícšestnástky, ktorú tu spomenul Alojz Hlina. Majú informáciu, že do roku 2016 banský úrad akceptuje ďalšie dokumenty, ktoré umožnia - či už tomu EMED-u, alebo komukoľvek - ešte dokladať materiály, ktoré by boli tými dôležitými dokumentami, ktoré otvárajú možnosť ťažby. Možno tí ľudia nedisponujú ozaj takými dobrými informáciami, akými by sme mali disponovať my, keď o tom hovoríme, a tobôž vláda, ktorá s takýmito vecami prichádza ako riešenie pre občanov.
No ale ak sa vláda; naozaj tu chýba na to zásadná odpoveď; ak sa vláda rozhodla, že chce do rúk občanov dať takú moc v Košiciach, aby sa mohli definitívnym spôsobom vyjadriť k tomu či áno, či nie, takže sa už neskúmajú stupne nebezpečenstva alebo nejaké ďalšie možnosti, ktoré prichádzajú s pokrokom v technológiách, ak povedia "nie", to "nie" má byť platné dovtedy, kým nepovedia "áno". Vláda dala úžasnú možnosť alebo dá ju za chvíľu, a my to odhlasujeme, Košičanom zabrániť obavám, ale popiera takúto istú možnosť zbaviť sa obáv minimálne občanom Detvy a Kremnice, ktorí roky bojujú proti ťažbe zlata, ktoré sa má dostať na svetlo božie práve pomocou kyanidového lúhovania. Vznikne tu debata: ozaj sú tie obavy oprávnené?
Priznajme aj druhú stranu. Však sme boli v Kremnici a viem, s baníkmi keď sme rozprávali, povedali: Robíte z toho politiku, ten kyanid sa tu používa už desaťročia. Myslíte si, že v Kremnici máme otrávené potoky?
Uznávam, že ani ja v tejto chvíli nerozprávam s takým množstvom informácií, analýz, ktoré by mi jednoznačne umožnili povedať, že tomu tak rozumiem, že môžem tvrdiť, že viem, kde je presná strana pravdy. Ale viete čo, keď sa ten Detvanec rozhodne, že chce predať dom, viete, čo sa dozvie v realitke? Že nech nie je smiešny. A keď áno, tak za tretinovú cenu, ktorú si on presádzal. Kašle na to trh, že či my vieme alebo nevieme úplne presne, ako to dopadne s tým kyanidom. Ale ten človek tú svoju nehnuteľnosť nepredá. A nejde tu o nejaké zištné záujmy predaja nehnuteľností. Ide o obavy. A viete, staré rímske porekadlo alebo teda pravidlo hovorí, že "v prípade pochybností v prospech obžalovaného". No ak urobíme analógiu, tak v prípade pochybností o tom, či je alebo nie je v poriadku kyanidové lúhovanie, máme sa rozhodnúť v prospech obyvateľa, ktorý nebýva ani v Bratislave na hradnom vŕšku, ani kdesi na ostrove zdravia, ale ktorý býva neďaleko toho Bieleho vŕšku. Ja som ho pochodil neraz s Detvancami. Nie je to žiadna cenná lokalita, poviem úprimne. Žiadne cenné rastliny, vzácne, tam asi sa nenájdu, ani z krajinárskeho hľadiska tá lokalita, kde sa má ťažiť, nie je nejak mimoriadna. To len mimoriadna je v tom, že je za humnami Detvancov.
No úprimne si odpovedzme na otázku, keby sme sa dostali pred životnú situáciu, že sa máme prisťahovať do Detvy, do tej lokality, nenapadlo by nás, že všetky tieto diskusie, či už ich vyhodnotíme tak alebo hentak, musíme z nich urobiť záver, že tam nechceme ísť, že tam nebudeme pre istotu bývať? Ja si myslím, že v tomto ohľade by sme nemali rozdiely v rámci politického spektra a by sme sa veľmi rýchlo rozhodli o tom, že pre istotu to neriskujeme. Nuž tak práve preto včera na tom večernom výbore sme reagovali tak, ako sme reagovali, rýchlym pozmeňujúcim návrhom, ktorý nie je dokonalý a ktorý určite nevyrieši všetky bolesti sveta ťažby nerastných surovín na Slovensku.
Slovensko je banícka krajina s bohatými baníckymi tradíciami. Nemôžme sa tu tváriť, že máme tu iba urán pri Košiciach alebo zlato pri Detve a pri Kremnici. Ale predsi snažili sme sa zareagovať na to, čo vieme, že to tých ľudí trápi. A my sme sa už tomu venovali. Veď napokon náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v širokom spektre všetkých strán bol priamo aj na banskom úrade. Pred rokom sme tam sedeli a veľmi vážne sme argumentovali a stotožnili sme sa s tým, že nie je možné pri tom stupni poznania pokračovať s úmyslom, len ani náš názor - napriek tomu, že tu zaznievali teda už informácie, že je to zastavené - nepomohol, alebo teda naše snaženie nepomohlo k tomu, aby sme dnes mohli uistiť týchto ľudí, že sa už nemajú čoho obávať. No ak ich nemôžme uistiť a ak na jednej strane vieme, že tým Košičanom dávame takúto senzačnú správu, tu naozaj chýba, vážený pán minister, odpoveď na to, prečo by sme to nedokázali vložiť ešte dnes alebo už včera, keď sme to navrhli, pozmeňujúcim návrhom do vášho vládneho zákona. Vytýkali ste tomu takú vec, že si to pletiem, že je to predsi zákon o geológii a že to patrí do banského zákona. Bolo to už pekne vysvetlené napokon aj včera tou reakciou, aj dnes to bolo spomenuté. Vy ste tak isto sa dostali do banského zákona. Povedali ste mi, že tomu nie že nerozumiem, že sa mýlim v tom, že už nie je možné do tohto konania vstúpiť, pretože je to už otvorené konanie, na ktoré sa už váš zákon nevzťahuje.
Náš pozmeňujúci návrh; to bola moja chyba, že som včera už to nevedel, ale ozaj bol ten pozmeňovák čerstvo vypracovaný, nemal som ho ešte ani poriadne naštudovaný, však sme rokovali naozaj v chvate; rieši aj túto otázku. Zastavujú sa všetky konania, aj tie, ktoré teda boli otvorené pred 15. júnom. Bolo to napísané včera v pozmeňováku, bude to napísané aj dnes, tak ako ho prednesiem. To znamená, že vieme pomôcť, ak sa zhodne táto snemovňa na takomto pozmeňováku, ešte vaším zákonom aj ľuďom v Detve, aj ľuďom v Kremnici a všade tam, kde by sa prípadne, však hovorí sa o ďalších lokalitách v oblasti Slovenského stredohoria a rudohoria, ktoré by mali byť tiež alebo sú potencionálnymi ložiskami, kde sa uvažuje s ťažbou.
Ten pozmeňovák; skôr ako ho ešte prednesiem; sme doplnili oproti včerajšku aj o tú záležitosť, ktorá sa týka susedných katastrálnych území. Včera sme to tam naozaj nemali, dnes to máme. Sme si vedomí toho, že niekedy obec, ktorá má usporiadať referendum a má na svojom území ťažobný dobývací priestor, môže naozaj mať na svojom katastrálnom území tento priestor vzdialený aj kilometre od obce v prípade nejakého mapového rezanca a okolité obce to môžu mať za humnami, takže riešime to aj takýmto dodatkom, aby podobné referendum, aké vy ste navrhli pre Košice a aké my navrhujeme pre Detvu a pre Kremnicu, bolo povinné usporiadať pre záujemcu o dobýjanie nerastných surovín - v tomto prípade zlata - aj v okolitých katastrálnych územiach. Ak toto neodsúhlasíme, ak poviete, že sa to nedá, tak tomu nebudem celkom rozumieť. Lebo ak je záujem váš pomôcť Košiciam, tu naozaj ťažko sa nájde argumentácia, prečo by ste nemohli rovnakým spôsobom pomôcť aj týmto oblastiam.
Ja prečítam to odôvodnenie a potom aj samotný pozmeňujúci návrh tak, ako mi to ukladá povinnosť. To odôvodnenie je nasledovné nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladajú - tak ako sme sa vtedy ad hoc k tomu zišli včera, - poslanci pán Mikuláš Huba, pán Martin Fecko, pani Helena Mezenská, pán Alojz Hlina a ja. Znenie odôvodnenia, ktoré pre istotu prečítam v plnom rozsahu:
Vládnym návrhom zákona sa zaisťuje vykonanie miestneho referenda v prípade určenia dobývacieho priestoru na dobývanie výhradného ložiska rádioaktívnych nerastov. Vzhľadom na to, že pri dobývaní výhradných nerastov sú použité dobývacie technológie, ktoré môžu predstavovať ohrozenie života alebo zdravia pre obyvateľov obce,
a) v ktorej sa má použiť spracovanie, respektíve úprava nerastov metódou kyanidového lúhovania, alebo
b) v ktorej sa majú použiť technológie pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave a zušľachťovaní rádioaktívnych nerastov a pri likvidácii a sanácii banských diel spojených s dobývaním nerastov s rádioaktívnymi vlastnosťami, alebo
c) v ktorej má byť umiestnená skládka (úložisko, odkalisko a podobne) odpadov z banskej činnosti a zo spracovania nerastov, alebo
d) ktorá je bezprostredne susediaca s obcou uvedenou v písmenách a) až c),
navrhuje sa zaviesť inštitút miestneho referenda aj na tieto prípady.
Napriek skutočnosti, že požiadavka na vykonanie miestneho referenda podľa vládneho návrhu zákona sa vzťahuje na prípady dobývania výhradného ložiska rádioaktívnych nerastov a podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu aj na prípady použitia technológie pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave, zušľachťovaní rádioaktívnych nerastov, t. j. potenciálne môže ísť až o dve povinné samostatné referendá, dotknutá organizácia môže požiadať obecné zastupiteľstvo o vyhlásenie miestneho referenda pri rádioaktívnych nerastoch na obe otázky súčasne, teda aj na dobývací priestor, aj na použité technológie.
Súčasné znenie zákona vyžaduje, aby na použité technológie kyanidového lúhovania alebo na použitie technológií pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave a zušľachťovaní rádioaktívnych nerastov a pri likvidácii a sanácii banských diel spojených s dobývaním rádioaktívnych nerastov Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo povolenie. Keďže uvedené technológie majú sprísnený režim pre ich použitie, navrhuje sa, aby okrem súhlasných stanovísk územných samospráv o ich použití rozhodovali aj občania danej obce, a to prostredníctvom miestneho referenda. Možno spomenúť niekoľko príkladov z praxe, keď občania z dotknutej obce nemohli zasiahnuť do konania o vydanie povolenia na použitie dobývacej technológie, i keď jej použitím mohli byť dotknutí na svojich právach. Dotknutými sú najmä obyvatelia miest Kremnica a Detva.
Podmienka vykonania miestneho referenda sa uplatňuje v prípadoch konania o určení, zmenách a zrušení dobývacieho priestoru podľa § 28 zákona č. 44/1988, ako aj v prípadoch otvárky, prípravy, dobývania, úpravy a zušľachťovania nerastov a pri likvidácii banských diel podľa § 30 ods. 5 citovaného zákona.
Z dôvodu možného vplyvu navrhovanej úpravy na prebiehajúce konania o vydanie povolenia na použitie technológii podľa § 30 ods. 5 druhej vety citovaného zákona je potrebné určiť časové hľadisko uplatňovania zákona. Ministerstvo životného prostredia preruší každé začaté konanie pred 15. júnom 2014 do doby, než žiadateľ nepriloží ako prílohu k žiadosti súhlasný výsledok miestneho referenda vykonaného podľa navrhovaného § 30 ods. 7 zákona č. 44.
Toto bol prehľad argumentov, ktoré hovoria o tom, že je možné, pán minister, vstúpiť aj do konaní, ktoré už boli otvorené, a teda tá vaša výhrada, ktorá dominovala vo včerajšom večernom vystúpení na výbore je takýmto spôsobom, tak ako to právnici posúdili a tak ako to teraz prečítam v pozmeňujúcom návrhu, riešiteľná. To znamená, že argument, že už sa nedá vstúpiť spätne do otvorených konaní, je právne riešiteľný. Samozrejme, môžu tu vzniknúť pochybnosti. Ja nevravím, že je to dokonale riešiteľné. Ale sme presvedčení, že pri dobrej vôli to naozaj je možné urobiť ešte dnes. A urobíte veľmi dobre, keď by ste prihliadli nie na názory opozičných poslancov, lebo tu akosi panuje presvedčenie, že to sú názory, ktoré netreba vážne počúvať.
Však aj včera na tom výbore, keď sme ten čerstvý pozmeňovák chceli rýchlo namnožiť, lebo sme to ešte nestihli, tak ste sa rozhodli alebo teda členovia výboru, že hlasujme aj bez toho, aby sme ho čítali, veď načo budeme množiť a o pol deviatej večer ešte zabíjať čas, veď my aj tak vieme, ako sa k nemu vyjadríme. Veď to vôbec... Viete, to bolo také, už aj keď vnútorne ste rozhodnutí, že to nepodporíte ani za otca, ale predsa len ako tak kývnuť rukou, že načo o pol deviatej večer ešte budeš množiť ďalších päť minút! Predseda navrhol päťminútovú prestávku. Nie, bola zamietnutá, pretože načo budeme robiť prestávky, keď všetko je jasné? (Potlesk.) Takže toto je možno to, čo tomu chýba. Že ak sa mýlia naši právnici, no tak nech si tí právnici sadnú a nech zabojujú. Lebo ja viem, že niekedy interpretujeme vety, ktoré možno celkom presne ich súvislosti sme právne ako ľudia, ktorí nie sme právne vzdelaní, nedomysleli. Ale neni naša povinnosť každé písmenko, každý odsek, každý paragraf zvládnuť excelentne, na to veď máme tie štáby právnikov, ale naša povinnosť je hľadať riešenia pre krajinu. No čo je na tom zlé, keď vieme všetci, že Detvanci, Kremničania majú tie obavy a my im ich nevieme vyvrátiť? A vieme, že by sme sa nechceli s nimi meniť, lebo my by sme tiež nechceli mať za humnom kyanidový potôčik. Prečo im nevieme pomôcť?
Je to naozaj tá politika tak zlá vec, že sa musí to vždy deliť na tých, ktorí práve v tej chvíli majú moc, a tých, ktorí po nej túžia?! Veď toto nemôže byť len o politickom boji a ukazovaní sa v lepších svetlách, než v skutočnosti sme, a tváriť sa, že dobre, viete, my budeme teraz všetko kritizovať, lebo my sme v opozícii, a vy sa trápte, lebo vy máte zodpovednosť. A zase keď sa to vymení, tak... Veď ak ste dobrí, tak veď vládnite ešte dvadsať rokov. Veď to je v poriadku. Veď tu nikto nemôže hovoriť o tom, že tu sú nejaké povinné rotácie kádrov. Ja verím, že nielen marketingovo, ale že aj odborne máte kapacít dostatok na to, aby sa veci riešili ozaj aj dobrým spôsobom.
No len potom, pán minister, naozaj potom musí prísť od vás odpoveď tu dnes od tohto mikrofónu, že prečo je to tak zásadne nemožné, lebo vaše včerajšie argumenty o tom, že otvárame čosi, čo sa otvoriť nedá, boli vyvrátené. Vstúpili ste do tých istých vôd ako aj my. Otvorili ste banský zákon. O tom, že spätne sa to už nedá riešiť. Právnici tvrdia, že sa dá. Tak prečo a priori hovoríme "nedá sa"?
Ja viem, ono to vypadalo možno tak úsmevne, marketingovo, keď vám to tu viacerí pripomínali, že vy ste z Košíc a ostatné mestá, ktoré majú tento problém, nemajú v tejto chvíli rodáka ministra životného prostredia. Ale veď vieme, že ako je to, síce dobre to ide do uší, ale veď ja nepochybujem o tom, že vy sa cítite byť ministrom životného prostredia nielen pre Košice a okolie, ale pre celé Slovensko. A nepochybujem aj o tom, že máte vzťah k prírode. Veď ja som tu už konštatoval stadeto, vy ste z lesníckej rodiny, vám často pripomínajú vaše obchodné, drevárske záujmy, s ktorými ste boli úspešný. Ale ja verím, že to, čo sa do vás dostalo od otca lesníka v mladosti, že nepochybne cítite istý súcit s krajinou a viete si predstaviť aj z vašeho vysokého ministerského postu obavy tých ľudí, že sú vám nie neznáme. Tak potom ozaj rozhodujú potom len tie vysoké politické záujmy, že nedokážete ako minister buchnúť po stole a povedať, ale to tak urobíme?! Naozaj sú ministri takí slabí?
Ja sa niekedy stretávam s tým, že: Nepoviem to, bolo by to nedôstojné a takéto hovory sa neprezrádzajú. Ale ozaj niekedy minister povie, že: Pán poslanec, máte pravdu, ale viete. A za tým "ale viete" sú tri bodky a strašne veľa lokálnych záujmov, na ktoré bývajú aj ministri slabí. Tak by som vás veľmi prosil aj z tohto pohľadu, skúsme ešte urobiť pokus, ešte stále o tom budeme rokovať, aby sme dobrú správu vyslali aj pre tieto dve tak často dnes spomínané lokality. Je to možné, ja som o tom presvedčený a pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, je na to nástrojom, ktorý sa dá použiť, a ak ho treba doplniť, tak ho ešte doplňme, ale verím, že naši právnici sa nepomýlili a toto riešenie, ktoré teraz prečítam, je riešením pre Detvu a Kremnicu rovnocenné, ako je vaše riešenie pre Košice.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Jána Mičovského, Mikuláša Hubu, Martina Fecka, Heleny Mezenskej a Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 569/2007 o geologických prácach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V § 28 ods. 1 sa písmeno f) dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
"7. súhlasný výsledok miestneho referenda z každej obce podľa § 30 ods. 6 písmeno f) a g) o použití navrhovanej technológie."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. II sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie.
"5. V § 30 sa odsek 6 dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú:
"f) súhlasný výsledok miestneho referenda z každej obce, v katastrálnom území ktorej
1. sa má použiť spracovanie, respektíve úprava nerastov metódou kyanidového lúhovania alebo
2. sa majú použiť technológie pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave a zušľachťovaní rádioaktívnych nerastov a pri likvidácii a sanácii banských diel spojených s dobývaním nerastov s rádioaktívnymi vlastnosťami, alebo
3. má byť umiestnená skládka (úložisko, odkalisko a podobne) odpadov z banskej činnosti a zo spracovania nerastov podľa druhej vety odseku 5.
g) súhlasný výsledok miestneho referenda obcí bezprostredne susediacich s obcou uvedenou v písmene f)."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
3. V čl. II sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. V § 30 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
"(7) Organizácia pred podaním žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 5 druhej vety podá návrh na vyhlásenie miestneho referenda, v ktorom uvedie technický popis technológií, ktoré sa majú použiť, a to v každej obci podľa § 30 ods. 6 písm. f) a g). Ustanovenia § 28 ods. 4 a 5 sa na vykonanie miestneho referenda podľa prvej vety použijú primerane."."
Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
4. V čl. II bode 5 sa doterajší text § 43ab označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Konanie o vydanie povolenia podľa § 30 ods. 5 druhej vety začaté pred 15. júnom 2014 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky preruší až do vykonania miestneho referenda podľa § 30 ods. 7."
Toľko je znenie nášho pozmeňujúceho návrhu, chcem vyjadriť presvedčenie, že ak má snemovňa záujem vec naozaj vyriešiť v prospech občanov, máme na to skvelú možnosť to urobiť práve prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.