Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, mám za úlohu byť stručný a pokúsim sa aj takým byť, teda niekoľko len dôležitých poznámok k celému procesu tvorby tohto, verím, že finálneho znenia zákona a na záver toho jeden pozmeňujúci, myslím, že pekný a akceptovateľný pozmeňujúci návrh.
Tá búrka, ktorá bola okolo zákona o vode, to nebola búrka v pohári vody, ale bola to skutočne búrka, ktorá bola spôsobená pôvodným znením vládneho návrhu. Myslím, že ani samotní tvorcovia tohto návrhu nepredpokladali, že tá búrka okolo vody môže byť až taká veľká a ja chcem hneď v úvode poďakovať, že som rád, že vlastne vláda s takýmto návrhom prišla, pretože de facto vďaka tomu sa otvorila téma, ktorá je bytostne dôležitá pre absolútne všetkých, o tom zrejme nikto nepochybuje.
Je paradoxom, že toto sa podarilo urobiť zlým návrhom vládneho zákona, lebo ten návrh naozaj nebol v poriadku. Je to zrejme vecou, o ktorej nemá význam, aby sme tu dlho rozprávali, pretože to je pohľad na istý problém s tým, že každý ten problém číta inakšie. Vláda vo svojom názore, ktorý bol vyjadrený a zhmotnený práve v konkrétnom § 17a, je presvedčená zrejme aj dodnes a asi na tom už história nič nezmení, ale už to neni ani možno ani tak dôležité, o tom je presvedčená, že oni sa vlastne snažili týmto návrhom zákona zabrániť výpredaju zdrojov pitnej vody Slovenska do zahraničia. Opozícia a nielen opozícia, ktorá si plnila svoju úlohu, myslím si, veľmi dôsledne v tejto chvíli a treba poďakovať aj jej, ale aj veľká časť verejnosti bola presvedčená o pravom opaku, že táto novela zákona o vode mala umožniť výpredaj zdrojov podzemných a povrchových pitných vôd a vôd Slovenska do zahraničia.
Keď si to človek prečítal s porozumením, pôvodný návrh jednoducho nemohol dospieť k inému názoru, je to samozrejme vec individuálna, ale sa s ňou plne stotožňujem, že bol v tom vládnom podaní v podstate podaný návod, ako postupovať na to, ako vodu možno vypredať a to je vec, ktorú môžme v tejto chvíli možno uzavrieť, že sa v tomto, sme sa neporozumeli, ale napriek tomu tu vznikol, vďaka tomuto neporozumeniu, predsi len možno ten prvok, ktorý má byť typický pre rokovanie v parlamente, ktoré má právo byť aj búrlivé, ale má byť konštruktívne, že vláda predsi len zistila, že ten návrh až taký istý nie je z hľadiska toho čítania, lebo veľká časť mimo vlády, verejnosti a poslancov to čítala naopak.
A preto sa stalo niečo, čo mňa osobne potešilo. Ja sa k tomu hlásim opätovne aj teraz, aj keď si nechcem z toho robiť žiadnu zásluhu, že som bol prvý a jediný poslanec, ktorý ešte v rozprave k pôvodnému návrhu zákona o vode povedal asi nasledovné: "Nuž keď sa nevieme dohodnúť a keď nás vláda nevie presvedčiť a myslí to úprimne, nech, že urobí úpravu v ústave." Udialo sa to, že niekoľko dní po tomto mojom výroku pán minister aj s pánom premiérom takúto úpravu oznámil a ja považujem aj tento moment za dobrý. Aj keď samozrejme vzbudil veľké diskusie, ale napokon, už som povedal, diskusie k tomuto patria.
Je fakt, že bolo ministerstvo a vláda aj v tomto nedôsledná, pretože ústava sa predsi len nemení každý deň a oni sa dopustili istého, no fušerstvo, to je taký nepekný názov, ale proste istej nepresnosti, ktorá bola zásadná, pretože išlo o pár riadkov a tá nepresnosť spočívala v tom, že čítanie návrhu zmeny ústavy ústavným zákonom bolo nejednoznačné. Na výbore sme sa s pánom ministrom nezhodli, tvrdil, že je to úplne bezproblémové. Urobili sme to, čo možno mala urobiť vláda a obrátili sme sa v zmysle pravidiel, legislatívnych, pre tvorbu zákonov na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra so svojou pochybnosťou a tento ústav, ktorý je kompetentný pre takéto konanie, našu pochybnosť v plnom rozsahu potvrdil.
Zase musím povedať, že slúži ku cti vláde, aj pána ministra osobne v tomto prípade, nebýva to zvykom, často sa sporíme donekonečna, každý vidí ten problém úplne inakšie, že prejavili istú, nazvime to veľkorysosť, pochopenie alebo ochotu ustúpiť a naše znenie, ktoré na výbore nebolo akceptované, napokon pri rokovaní tu, pri presadzovaní ústavy, ku ktorému by bolo treba, potrebné aj získať hlasy opozičných poslancov, bolo aj v tomto ohľade úspešné, čo teda považujem za správne a už nechávam bokom malú poznámočku, že pri tom rokovaní sme dostali na stôl vodu, ktorá bola minerálna, čo je všetko fajn, ale bola zo Slovinska, Radenská s tromi srdiečkami, čo som považoval za istý symbol toho, že niekedy máme vznešené slová, ale mizerné skutky. Ale to je ozaj len detail, ktorý nejakým spôsobom nemôže meniť vážnosť toho, že tento zákon, ku ktorému, verím, že koncovka bude, tak ako to aj pán spravodajca povedal, že teda bude odhlasovaná spoločná správa so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, bude zásadne iná, ako bol ten pôvodný návrh a v tomto je jednoducho úspech a víťazstvo opozície, že tú vec, ktorá na počiatku vypadala ako nepriestrelná, prestrelila a 17a je úplne iná.
To, že to bolo spojené s debatou aj v našich opozičných radoch pomerne vášnivo a búrlivo, to, že sme sa niektorí, ktorí sa napokon rozhodli podporiť ústavu, dostali kdesi, ja síce nie som na Facebooku, ale ma o tom informovali, že som hneď na druhý deň po odsúhlasení bol zaradený kdesi medzi vlastizradcov, ktorý sa pridal ku SMER-u a bol ochotný takúto vec odsúhlasiť. To už je zase vec, ktorá padá na konto svedomia každého z nás a v tom oceňujem aj klub obyčajných, ktorí naozaj, v tomto ohľade nevstupujem do svedomia iných klubov, vyniká slobodou každého z nás a každý z nás sa tak aj rozhodol a ja prehlasujem aj dnes, aj z tohto miesta, aj po odstupe času, že som rád, že tento proces mal takýto priebeh a som rád, že sa voda dostala do ústavy a som rád, že ústavná zmena, aj keď s istými chybami krásy, lebo predsi hovoriť o spotrebiteľských obaloch v ústave nie je priamo vznešené, ale v tomto prípade to bolo potrebné a správne a preto tá koncovka je celkom fain.
Takže stručne asi k tomu. Ešte poznámka možno zásadná a dôležitá z pohľadu práve jednej veci a to opäť sa chcem prikloniť na stranu, v tomto prípade vládneho pohľadu. Vznikla tu polemika o tom, či predsi len sa nedá aj toto znenie ústavnej zmeny zneužiť, tobôž keď sme nepoznali ešte vývoj vodného zákona, ktorý, o ktorom dnes rokujeme. A to zneužitie malo vyplynúť práve z toho, že výnimka, ktorú aj ústava povoľuje, je výnimka pre vývoz vody na humanitárne účely a v prípade nejakých udalostí, ktoré, momentálne mi ten výraz vypadol, sa týkajú proste na vtedy, keď ide o núdzový stav, núdzový stav, a humanitárne účely.
No nepochybne už to tu veľakrát zaznelo, tu v sieni zákonnosti, že zákon, ktorý sa nedá zneužiť, neexistuje a ani zrejme žiadna časť ústavy nie je tak pevná na veci, že by sa nedala zneužiť, ale myslím si, že v tomto ohľade obviňovať vládu z toho, že ide pod rúškom možnosti poskytnúť humanitárnu pomoc a pomoc v núdzových stavoch nejakým obchodom, z ktorých, oni si to zaslúžili sami doterajšou prácou, že mnohokrát to, čo sa dalo zneužiť, sa aj zneužilo a preto sa nesmú hnevať na naše podozrenia, žeby v tomto prípade konali v duchu takýchto nepekných postupov a zneužili aj humanitárnu pomoc. Nuž určite môžu, nepochybujem, že dá sa zneužiť. Len si neviem predstaviť už potom, aká by reakcia mala byť verejnosti v takomto prípade, pretože oceňujem reakciu verejnosti na konto cétečiek a oceňujem, že takéto reakcie budú spoločensky opodstatnene pribúdať. No ak by sme chceli vypredávať vodu na kšefty niekoho pod rúškom humanitárnej pomoci, bola by to zvrátenosť, ktorej, verím, že sa nedopustí ani táto, ani žiadna budúca vláda a myslím si, že je veľmi správne, že v prípade ozajstnej humanitárnej pomoci má vláda odblokované ruky k tomu, aby efektívne mohla takúto pomoc poskytnúť. Napokon to, čo teraz je napísané v 17a, tak ako teda spoločná správa to pozná, jasne stanovuje zásadné kroky, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom takáto humanitárna pomoc a pomoc v núdzi môže byť poskytnutá. Ja to znenie považujem za úplne dostatočné a v tomto prípade by som povedal, že je dobré, že takéto znenie je prijaté. Na konto, chcel som síce poprosiť kolegu od IT, že by mi pomohol, namontujeme? To bude, ja s tým nezdržím, poprosím, to chcem len urobiť jeden krok, ktorý považujem a myslím, že sa aj spracem aj toho limitu, ktorý som sľúbil, lebo je tu záujem byť operatívny a v tomto prípade sa s tým stotožňujem do istej miery.
V týchto chvíľach vo Zvolene prebieha veľmi zaujímavá akcia, na ktorej som veľmi chcel byť a ostal som tu kvôli tomu, lebo som veľmi chcel byť a potrebujem, považujem za potrebné byť tu pri rokovaní o tomto zákone. Tá akcia sa týka 240. výročia narodenia najvýznamnejšieho slovenského lesníka Jozefa Dekreta Matejovie a keďže na tej akcii nie som, chcem využiť túto chvíľu, aby som teda takto na diaľku účastníkov konferencie, seminára, ktorý robí Slovenská lesnícka komora, pozdravil.
Stačí, keď dačo stisnem? (Reakcia z pléna.) Áno, nič viacej nebude.
Dovolím si jediný zachovaný obraz Jozefa Dekreta Matejovie, tak ako je zaznamenaný v análoch, takto vám ponúknuť na pripomenutie toho a tá súvislosť je tu zrejmá, že ak máme dnes možnosť sa sporiť o veľkých zásobách vody a tie veľké zásoby vody sú tu, ale ten jej zdravý kolobeh vďaka lesom, tak môžeme povedať, že je to zásluha istých krízových momentov, ktoré v histórii Slovenska boli, keď vplyvom banskej činnosti v 18. storočí sme takmer prišli o lesy a dnes, keby sa tak stalo, že by neboli takíto ľudia ako Jozef Dekret Matejovie, by sme nemali, o čom rokovať, lebo zrejme by sme boli nie tí, ktorí sa bavia o vývoze vody v prípade humanitárnej pomoci pre nejaké okolité alebo aj vzdialenejšie štáty, ale boli by sme tí, ktorí potrebujú takúto pomoc. Takže to, že sa tak nedeje, to je zásluha lesníckeho stavu a v prípade takýchto pánov, aké 240. výročie narodenia dneska Zvolenčania si na peknej akcii pripomínajú a ja ich týmto stadiaľto aj pozdravujem a som rád, že to môžem takto prepojiť.
A keďže som povedal, že budem stručný, tak som sa dostal v podstate k záveru, v ktorom som povedal, že prednesiem jeden pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh sa týka textu, o ktorom sme sa snažili, hoci neúspešne, baviť s predkladateľmi, aby sa dostal aj do ústavy. Je to text, ktorý jednoznačne vychádza z európskej smernice o vode, to znamená, nie je to nejaký výmysel slovenských opozičných politikov, ale je to akceptovanie veľkej a zaslúženej a prirodzenej úcte, ktorá patrí vodstvu a jej ochrane z hľadiska pohľadu Európy a ja si dovolím ten pozmeňovák prečítať tak, aby som, ja ho prečítam, ale keďže je to taká vložka a aby to bolo kontinuálne, tak najprv poviem, ako to vlastne znie.
Po prijatí nášho pozmeňováku bude úvodná, vstupná časť zákona o vode, o ktorom teraz rokujeme, znieť nasledovne. Čítam pôvodný text a poviem, čo je v ňom nové. Voda, ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, vkladáme, "základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo nás všetkých", je pôvodný text, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva, alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu a opäť naša vložka pozmeňovákom: "a zároveň je majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie bežne obchodovateľnou komoditou". To je teda uvedenie tej kontinuity, ako je pozmeňovák chápaný a teraz som povinný ho prečítať komplet.
Takže je to pozmeňujúci návrh poslancov Mičovského, Fecka a Hubu a vlastne pri ňom sa zúčastnili ďalší aktívni poslanci, trocha sme zabudli na kolegu Hraška, takže v tejto chvíli ho tak aspoň symbolicky pre záznam dodávam. Je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, takzvaný vodný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1051.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V Čl. I bode 1 v § 1 ods. 1 sa za slovo "bohatstvo" vkladá čiarka a nasledujú slová "základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo všetkých" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a zároveň je majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie bežne obchodovateľnou komoditou".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ab znie:
"1ab) Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.".
Odôvodnenie som už povedal v prechádzajúcom vstupe.
Teda mám za to, že keďže sme sa zhodli, a to oceňujem, že po dlhých a po kostrbatých diskusiách, keď sa zdalo, že naozaj si neporozumieme, dokázali sme, a to teda treba oceniť všetkých poslancov, ktorí do toho aktívne vstúpili, dokázali sme sa zjednotiť na tom, že takýto spôsob ochrany vôd je potrebný a je to spôsob, ktorý, podľa niektorých nie je ideálny, ale ja osobne sa s ním stotožňujem a všetky riziká, ktoré by vyplynuli z tohto prijatia, považujem v tejto chvíli len za hypotetické. Tak z toho pohľadu si dovolím teda poďakovať všetkým, ktorí sa takým spôsobom prejavili, že to bolo možné napokon tento zákona prijať a možno by to mohol byť istý motív správania sa poslancov pri aj ďalších zákonoch, keď je dôležité sa navzájom počúvať a možno pochybnosti, ktoré sú oprávnené, riešiť nie obviňovaním z toho, že ich predkladajú nejakí podivní poloblázni, alebo anarchisti, alebo neštandardné strany, to sú urážlivé tvrdenia, ktoré často zaznievajú na naše konto. Ja sa voči nim aj na tomto mieste ohradzujem, necítim sa ani polobláznom, ani anarchistom, ani nejakým neštandardným človekom. Ak si pán premiér Fico toto myslí, tak to by mal hovoriť tak niekde v kruhoch kuloárnych, ale nehovoriť to verejne, pretože mu to nerobí žiadnu česť a z toho pohľadu teda sa domnievam, že toto je odpoveď, ako pristúpiť k zákonom, ktoré majú slúžiť ľuďom a verím, že tento zákon túto šancu má a ešte raz všetkým za to ďakujem.
Skončil som.
