Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.1.2015 o 10:34 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2015 10:56 - 10:58 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim a zaznievanie gongu.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Prosím o kľud v sále.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi, pretože myslím si, že povedal veci, ktoré povedal nielen z naštudovania návrhu zákona, ale aj z vlastného života, ktorý je poznačený práve úprimnou snahou o tom, aby veci platili reálne v krajine a teda aj z hľadiska čistoty, ktorú sledujeme pri zákone o odpadoch, je to vec, ktorú by sme mali uplatniť na prvom mieste. Ja by som sa pridal ešte aj k tomu, čo si hovoril, pán poslanec, ohľadom požiadavky na pána ministra, aby sme pripomienky z medzirezortného konania, ktoré adresovali renomované osobnosti, počuli zodpovedané tak, aby sme mali pocit, že naozaj ministerstvo sa vysporiadalo s ich vážnosťou, pretože ich bolo neobvykle veľa a boli neobvykle vážne. A ďalšie, čo chcem oceniť v tvojom vystúpení, je aj ten istý pohľad z hľadiska budúcnosti, perspektívy, z hľadiska snahy, aby sme považovali tento zákon nie za zákon, ktorý má platiť v najbližšom období, ale zákon, ktorý má na dlhé roky pomôcť, ak nie vlastne na celú budúcnosť, tejto krajine byť čistejšou. Ak máme dnes krajiny, ktoré sú na východe od nás a hodne ďaleko na východe, ktoré sú spomínané mnohokrát v nie veľmi lichotivých súvislostiach a sú to krajiny, ktoré dokázali už dnes stopnúť PET fľaše alebo igelitové sáčky, tak si myslím, že by sme sa mohli práve z tohto pohľadu poučiť a povedať si, že naozaj tá hierarchia v tomto zákone obsiahnutá stojí za to, aby sme ju nielen čítali, ale aj uplatnili. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2015 10:37 - 10:38 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem aj pánovi kolegovi Hubovi za slová, ktoré zaznievajú skutočne v súlade s mojím hlbokým presvedčením, že je to riešiteľné a možno poviem, ešte dopoviem to, čo som mohol povedať od tribúny, že mám chuť a tak som to aj odporučil svojim kolegom v klube, tento návrh zákona podporiť a tak to aj urobím, aby išiel do druhého čítania, avšak s tým, že to, čo som hovoril ako príklad úprimnej funkčnosti tej hierarchie s § 6, by som teda očakával, že vznikne v tomto časovom priestore možnosť na to, aby sa reálne problém, konkrétny problém PET fliaš, ktoré sú istým symbolom nezvládnutia odpadového hospodárstva, zakomponoval do zákona takým spôsobom, aby naozaj sme sa zbavili tohto odpadu, ktorý je veľmi hmatateľný a viditeľný. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.2.2015 10:21 - 10:36 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, zaspomínal som si pri tejto téme na rok 2002, keď som prišiel na prechodný pobyt do Zvolena z Humenného. V Humennom sme mali separovaný odpad v tom roku už tradičný a vo Zvolene mi chýbali akékoľvek kontajnery na separovaný odpad, čo ma teda ako Východniara, ktorý prišiel na povedzme o niečo vyspelejšie stredné Slovensko po stránke niektorých parametrov, zarazilo a išiel som na mestský úrad. Zhodou okolností tam bol vtedy vo vysokej funkcii jeden z dnešných našich kolegov, to nie je podstatné, že kto a mal som s ním takú zaujímavú diskusiu o tom, že prečo tam teda nie sú tie zberné nádoby, že ja ako Humenčan som na to zvyknutý a odpoveď bola tá, ktorá tu práve pred chvíľočkou rezonovala medzi dvomi kolegami, že hovoril mi ten vysoký predstaviteľ mesta, ktorý ma prijal ako neznámeho občana, ktorý sa stal prechodným obyvateľom mesta, že je to teda nevýhodné pre mesto a že preto to tam nie je.
Tá debata nemala nejaké rozuzlenie, ja som odišiel nespokojný, ale viete, čo sa stalo? Zaujímavá vec a to dávam iba ozaj na, ako informáciu na úvod, neuplynulo veľa mesiacov a mesto Zvolen kontajnery na ten odpad má. Ja nepochybujem, že čo tu odznelo aj z úst pána poslanca Simona, že môže byť tu ten ekonomický faktor, ale dovoľte, aby som sa na to pozrel aj pohľadom občana, ktorý môže mať záujmy ekonomické v prvom rade, ja viem, že sú najtvrdšie, ale možno, pripusťme, že je nemálo aj občanov, ktorí majú záujem na tom, aby naša krajina bola z hľadiska čistoty čistejšia, ako je.
A teraz chcem zdôrazniť jeden moment, ktorý ma na tomto zákone veľmi upútal a priznám sa, aj potešil. Ak si pamätáte, v jednom českom filme na záver sa hovorí taká pekná veta, je to veľmi známy film, že: "A pane kolego, tam napíšte, že študent, študent má také srdce." A ja to používam iba ako analógiu, že podľa mňa aj tento veľmi zložitý a rozsiahly zákon, kde sa musím úprimne priznať, že som si ho nedoštudoval do tej podoby, aby som bol možno tak zdatným oponentom, ako pred chvíľočkou moji kolegovia z opozície, tak tento zákon má svoje srdce, ktoré mne sa celkom páči, lebo mám pocit, že napriek všetkým polemikám, ktoré tu vedieme, vlieva do jednotlivých paragrafov zdravú potrebnú krv z hľadiska tematiky odpadu.
To srdce ja nachádzam v § 6, kde je záväzná hierarchia, ktorá hovorí o tom, ako sa máme my správať z hľadiska odpadu. Slovíčko záväzná podtrhujem, pretože sa mi zdá, že ak teda uznáme význam slov, tak tá záväznosť naozaj je platná pre všetkých 200 strán tohto zákona a pre celé naše konanie z hľadiska odpadu a to srdce, tá hierarchia v tom § 6 hovorí o tom, že sme povinní postupovať v nasledovnej postupnosti, v postupke.
Najprv sa musí zabezpečiť, aby pri všetkých našich konaniach odpad ako taký nevznikal. To znamená, že to by malo byť zohľadnené pri každých rozhodovaniach, ktoré sa týkajú potencionálneho vzniku odpadu, ktorého vieme, že produkujeme obrovské množstvá a nie je to v záujme, aby sme produkovali. Súhlasím teda s tým, že toto je na vrchole toho snaženia.
Druhý bod tejto postupnosti hovorí v § 6, že ak teda už okolnosti nastali a potencionálny odpad by mohol vzniknúť, tak sme povinní urobiť kroky pre to, aby tento potencionálny odpad nebol odpadom, ale aby sa opätovne použil.
A až v treťom kroku prichádza tu často citované dneska slovíčko, že ak teda nedokážeme ho opätovne použiť a tak zabrániť vzniku odpadu, máme ho recyklovať. Ak ho nedokážeme recyklovať, máme urobiť nejaké ďalšie opatrenie, ktoré by bolo ešte stále, hoci už nie tak dobré ako recyklácia, ale v súlade s tým, aby odpad bol čo najmenej škodlivý a máme ho použiť iným spôsobom. Tam je v tomto prípade zákon, ak jeho autor nie je celkom presný, ale mám na mysli povedzme energetické spracovanie podľa dôvodovej správy a až na 5. mieste, ak už sme si neporadili podľa tejto postupnosti v týchto štyroch bodoch záväznej to hierarchie, máme možnosť, respektíve povinnosť pristúpiť k likvidácii odpadu a baviť sa o tom, ako ho separovať, ako ho triediť a všetky tie ostatné súvislosti, ktoré tu zaznievajú.
Tak sa mi zdá, že ak to mysleli autori vážne, tak je to teda veľmi dobrá idea a ak ju teda budeme aj v plnom rozsahu akceptovať, tak môže zabrániť množstvu problémov, o ktorých tu dnes hovoríme z hľadiska ceny, z hľadiska povinností, ktoré ja nespochybňujem, ale ja by som stále chcel zdôrazniť práve tento moment, ktorý sa mi zdá v tej čisto občianskej rovine, teda z pohľadu človeka, ktorý má záujem samozrejme platiť málo, ale vieme, že odpad produkujeme, aby sa krajina riadila podľa tohto § 6.
A teraz sa dostanem úplne ku konkrétnemu príkladu, ktorý je vlastne jediným bodom môjho vystúpenia a je to príklad, na ktorom by som práve chcel využiť túto postupnosť. Existuje tu totižto jeden odpad, ktorým mňa dlhodobo trápi, ešte keď som bol v správnej rade EKOPOLIS-u, tak som kedysi mal taký aj dosť taký návrh, možnože hurónsky, že viete, čo? Keď to naozaj odmietajú všetky organizácie, tak ten odpad donesme, možno by sa to páčilo kolegovi Alojzovi Hlinovi, donesme ho pred parlament a tam im to nasypme a držme ho tam dovtedy, kým neschvália iný zákon, ktorý by to umožnil, aby sme si s týmto neporiadnym odpadom konečne poradili. Je to odpad, ktorý začal vznikať v roku 1989, história nie je taká stará, myslím, že v tom čase bol prvým producentom slávny slušovický predseda, respektíve JZD Slušovice, bol to vtedy taký boom a odvtedy máme momentov tohto prvku, tohto odpadu stámilióny. Máme ho doma, máme ho v obchodoch, no a máme hlavne vo všetkých potokoch, priehradách, dolinkách, v rigoloch, v lese. Mám na mysli tie už dnes spomínané PET fľaše. Ja viem, že to nie je odpad ani najnebezpečnejší, ani najvážnejší z hľadiska možno toho, čo zaťažuje našu krajinu, ale rozhodne ho považujem za jeden z najškaredších a veľmi by som navrhoval, aby sme tú vysoko odbornú diskusiu, ktorá určite má svoje opodstatnenie a dobre, že sa tu vedie, aby sme ju doplnili aj snahou, že ak teda tá hierarchia platí, tak dovolím si len povedať do druhého čítania, sa zamyslime nad tým, aby paragrafy od 52 vyššie, ktoré hovoria o vratných obaloch a o obalových odpadoch ako takých, aby boli doplnené o také účinné momenty, ktoré, a tým si plním svoje také isté nadšenie pre likvidáciu týchto odpadov, aby sme dokázali zabezpečiť to, že by tieto obaly neboli tak všade, ako ich naozaj napriek všetkým doterajším postupom a separácii máme.
Ja viem, je to teda vždy možné oponovať, množstvá rôznych pohľadov, pretože výrobca povie, veď je to veľmi lacné, pevné, ľahké, nič lepšie neexistuje, občan si na to tiež pomaly zvykol, takže aké tam opozičné tvrdenia o tom, že tento obal by mal byť až takým veľkým problémom. Ja si dovolím povedať, že on naozaj je závažným problémom a dovolím si v tejto chvíli aj upozorniť na to, čo sa nachádza aj na stránke Úradu verejného zdravotníctva, že aj keď sa tam vyvracajú obavy, že by tam boli závažné zdravotné súvislosti spojené s týmto obalom, ale keď si to prečítate dôsledne, tak sa tam vlastne pripúšťa, že áno, ale za podmienky a musia tam byť dodržané všetky výrobné postupy. A tie ohrozenia, nechcem šíriť poplašné správy, ktoré sa nachádzajú na rôznych nosičoch správ, ktoré možno nie sú vždy overené, hovoria o tom, že to naozaj nie je vždy stopercentne bezpečné a aj Úrad verejného zdravotníctva pripúšťa, že slnečná energia, slnečné svetlo, ktoré dopadá na fľaše, ktoré majú svoj obsah, tento obsah znehodnocujú spôsobom, ktorý už môže byť zdraviu škodlivý.
Tak by som to chcel zhmotniť, aby sme tento problém predsi len vyriešili, aj keď tým nespasíme svet, ale spasíme množstvo škaredých pohľadov na našu krajinu, milióny fliaš napriek separácii sa nachádzajú na rôznych miestach a tu by som si dovolil povedať, urobme to takto. Nech naši výrobcovia napriek tomu, že sa budú držať svojej predstavy, že nič ekonomickejšie neexistuje, urobia to opatrenie, aby sa tieto obaly považovali v duchu tohto zákona za vratné. To znamená nič iné, žiadam len od nich, aby dodržali hierarchiu, ktorú pán minister a jeho ľudia nám ponúkli v tomto zákone. Ak to myslíme vážne, ak to naozaj platí, tak potom musíme urobiť všetko preto, aby tieto PET fľaše boli vratnými obalmi.
Ja viem, už roky sa hovorí o tom, prečo nemôžu byť, aké sú s tým problémy a dokonca sa hovorí aj o tom, že aké sú s tým, keby sa to aj urobilo, vyriešilo technicky, aké sú s tým finančné náklady spojené pre občana. No ale, vážený občan, keď si kupujeme fľašu minerálky dvojlitrovú za 70 centov, my si myslíme, že tá fľaša je v tej chvíli zadarmo a že 70 centov ide za tú minerálku? Však tá fľaša je drahšia ako tá minerálka. A kto ju zaplatí? Občan. Mňa chce niekto presvedčiť, že pre mňa je výhodnejšie zakaždým tú fľašu zaplatiť a považovať ju za odpad?
Takže aj, milý obchod, napriek všetkým svojim výhradám, ktoré určite voči takémuto názoru vznesieš, tak sa na to pozrime tak, že ministerstvo ti odkazuje, že si povinný podľa § 6 tento odpad považovať, teda využiť predovšetkým tak, aby odpadom nebol a urobiť z neho vratný obal. Ak to nejde s tým mäkkým PET materiálom, tak tu dám tie karbonátové, tie sa vracali kedysi. No jasné, ľahšia cesta je nerobiť, pretože je s tým nejaký problém. Je s tým naozaj taký problém, keď voľakedy boli všetky minerálky v skle? A pivo je dodnes? Naozaj je to neriešiteľné? Keby sme sa vrátili k tomu sklu a keď sa pozrieme na Utekáčske sklárne, poltárske a ďalšie sklárske, nebola by to aj otázka, nechcem to zjednodušovať, lebo aj voči tomu sa nájde kopu výhrad, ale nebola by to otázka oživenia aj sklárskeho priemyslu Slovenska, ktorý voľakedy mal svoje tradície? Bol by som teda veľmi rád, keby sme teda povedali, že PET fľaše by mali byť predovšetkým vratné.
A poďme ďalej, lebo možno sa naozaj nájde argumentácia, ktorá povie nie, v tejto hierarchii nemôžeme takýmto spôsobom uznať, že by sme mohli túto dvojku, tú povinnú obnovu tohto materiálu na opätovné využitie splniť, tak to ideme recyklovať. A v tom prípade by som poprosil, aby sme sa pokúsili do druhého čítania nájsť riešenie, ktoré by zabezpečilo, že by každá PET fľaša bola vykupiteľným odpadom.
Zase si pomôžem spomienkou na železný odpad, ktorý do roku 1990 sme mali v našich lesoch, našli ste tony železa. Akonáhle to bolo komerčne zaujímavé, tak zmizli články z pásakov, celé traktory, laná. Jednoducho dneska si dovolím tvrdiť, že železný odpad sa nenájde a vieme prečo a vieme, že teda hej, tam to fungovalo z hľadiska komerčnej výhodnosti. Urobme to komerčne výhodné aj pre PET fľaše. Prečo by nemohli sme vkomponovať do tohto zákona myšlienku o tom a povinnosť, nie myšlienku, že PET fľaša sa teda bude vykupovať a k tomuto zaviazali výrobcu, aby teda bola recyklovateľná v plnom rozsahu, sa musí najprv dostať do toho zberného dvora a na spracovanie. Keďže milióny fliaš máme v prírode, v krajine, tak sa tam asi nedostáva. Asi to nefunguje. Myslím, že by bolo veľmi dobre, keby sme sa zhodli na tom, že nechcem tu hádzať nejaké cifry, pretože to je vec určite kalkulácie, podrobnejšie, ale keby tam bola cena, ktorá by bola dostatočne atraktívna za to, aby ľudia tak, ako vyzbierali to železo, aby vyzbierali aj PET fľaše, respektíve aby nedopustili, aby sa PET fľaše pohadzovali po našej krajine v takom obrovskom množstve.
Viem, že možno pán poslanec Huba ma doplní, lebo sme sa na tú tému viackrát už rozprávali, že sú krajiny vyspelé, kde napríklad na tom založili aj istú spoluprácu s bezdomovcami a ktorí proste majú k tomu, ale to možno by som vstúpil do toho, čo možno povie on, takže len by som v tejto situácii zdôraznil, že je určite v záujme našej krajiny riešiť odpady komplexne, mne sa veľmi páčila aj tá hĺbka, ktorú vniesol do toho pán kolega Muránsky, aj pán kolega Simon, tie ich pohľady. Ja sa v tejto chvíli nepúšťam do konkurencie s ich hĺbkovým vnímaním tohto zákona, ale vrátim sa v závere iba k tomu, čo som už zdôraznil, ak to myslíme vážne s tým § 6 a táto hierarchia platí a ak ju teda aj uplatníme, tak potom sa nemôže stať nič iné, len to, že ako hmatateľný príklad toho, že to funguje, sa stane fakt, že stovky miliónov PET fliaš, ktoré sme vyrobili za posledných 25 rokov a z ktorých sa veľká časť nachádza v krajine, z našej krajiny zmiznú. To bude pre mňa argument a dôkaz toho, že tento zákon je dobrý a že to naozaj funguje podľa tej hierarchie, ktorú som spomenul. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2015 10:55 - 10:56 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi za reakciu. Určite spôsob hospodárenia v lesoch má vzťah a je teda v priamej príčinnej súvislosti potom dôsledok aj toho v istom rozmedzí, ako sa prejavia prípadné povodne. Ja som tu už neraz rozprával o tom, že lesníci majú vypracovaný veľmi presný spôsob, ktorý naozaj dokáže garantovať stabilitu krajiny aj z hľadiska protipovodňových opatrení. Hovoril som o potrebe presadenia komplexnej hodnoty lesa do systému zákonných pravidiel našej krajiny. A hovoril som aj o tom, že naozaj v súvislosti so zodpovednosťou štátu, a to by som chcel v tejto chvíli zdôrazniť, je potrebné povedať organizáciám, ktoré štát priamo má vo svojej správe, a to znamená, pán poslanec Huba, práve tie štátne lesy, že otázka zodpovednosti za to, aby sa vykonávali protipovodňové opatrenia, tak ako som to spomínal vo svojom vystúpení, je neodškriepiteľná a že finančné prostriedky do tohto podniku treba dávať a nie ich odoberať, pretože to je investícia do bezpečnej krajiny. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2015 10:38 - 10:53 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, v dôvodovej správe je uvedené veľmi jednoznačne, že dôvodom pre predloženie tohto návrhu zákona je nesprávny prepis smernice Európskej únie do právneho systému Slovenskej republiky. Ja tento dôvod nemienim spochybniť, zrejme naozaj vyvolal túto potrebu, ale za touto potrebou sa teda skrýva zase naša povinnosť podrobnejšie sa pozrieť na návrh vlády, ktorý prichádza dnes do siene zákonnosti.
Ja si myslím, že je tu isté nedorozumenie. Došlo možnože k nesprávnemu nielen prepisu európskej smernice do nášho právneho systému, ale aj k nesprávnemu výkladu zodpovednosti štátu za povodňové škody. Totižto zarazila ma jedna časť, a to § 2 ods. 8, kde sa jednoznačne konštatuje vec, ktorá ma znepokojila. Je to otázka zodpovednosti za povodňové škody.
Nikto nemôže spochybniť fakt, že povodne ako také sú prírodným úkazom a žiadna vláda asi nedokáže ovplyvniť tento prírodný úkaz tak, aby nevznikal. Ale hovoriť o povodňových škodách a o zodpovednosti štátu je v tejto súvislosti potrebné a myslím si, že nie tak, ako je to uvedené práve v tomto paragrafe v odstavci 8. Tam sa totižto jednoznačne hovorí tá vec, o ktorej hovorím, že ma znepokojuje, že štát zodpovedá za povodňové škody len v dvoch taxatívne vymedzených prípadoch, a to v prípade povodňových zabezpečovacích prác alebo v prípade povodňových záchranných prác. Myslím si, že takéto zúženie zodpovednosti štátu alebo iných jemu na roveň alebo v zmysle logiky postavených úsekov a inštitúcií, ktoré riadia štát, teda aj VÚC-iek a miest a obcí, že takéto zúženie je nenáležité a možnože istý pocit ochrany štátu, ktorý sa chce možno aj, súc poučený prípadmi z minulosti, chrániť, aby nemusel zodpovedať za škody spôsobené povodňami, ktoré prichádzali a budú prichádzať, sa mi zdá nesprávne.
A je to jeden z dôvodov, na ktorý chcem upozorniť, pretože v zásade nemám s týmto návrhom zákona žiadny problém, ktorý by ma nútil vysloviť, tak ako napokon to povedal pán poslanec Huba pred chvíľočkou, zásadný nesúhlas, ale myslím si, že túto časť z pohľadu občana je treba zodpovedať presnejšie.
Vážený pán minister, ja som tak rozmýšľal, že vlastne ktoré by mohol som dať príklady k dobru, kde by som poukázal na to, že takéto zúženie len na povodňové záchranné alebo povodňové zabezpečovacie práce je nenáležité, čím by som teda to vedel nejako strojrozmerniť. Napadli ma tri také možnosti.
Zoberme si napríklad, že štát vybuduje líniovú stavbu, cestu, a tá spôsobí, že v prípade povodňovej vlny táto líniová stavba ovplyvní túto vlnu tak, že zničí alebo poškodí majetok občana, teda vznikne škoda, alebo ku ktorej by inak nedošlo. Ja viem, nie je to jednoznačné, pretože cesty potrebujeme a vždy môžu mať akékoľvek diela človeka aj pozitívne, aj negatívne účinky a vylúčiť sa to celkom nedá. Len a priori tvrdiť, že v takomto prípade občan, ktorý utrpel škodu vďaka štátnej líniovej stavbe, nemôže podľa tohto znenia zákona, tak ako ho čítame, zodpovedať, sa mi zdá trocha pritvrdé voči občanovi. A trocha alibistické z hľadiska štátu. Ale to je možno ten taký najjemnejší a najviac spochybniteľný príklad.
Ale zoberme si iný, možno realistickejší príklad a ten tiež, myslím, že dokáže dokumentovať, že je napísaný životom.
Vodné diela štátu na jednotlivých tokoch majú svoj manipulačný poriadok. Tento manipulačný poriadok ukladá istý prevádzkový režim, ktorý má za cieľ práve zabezpečiť aj ochranu časti krajiny nachádzajúcej sa pod týmito dielami proti povodniam. Čo ak tento manipulačný poriadok nie je napísaný celkom správne odborne, vecne a náležite? Alebo čo ak tento manipulačný poriadok je napísaný správne a vecne, ale ľudský faktor, štátny zamestnanec zlyhá a vodné dielo nie je prevádzkované v súlade s potrebou chrániť krajinu a ľudí?
Vy ste Košičan a určite si spolu pamätáme dobre na rok 2010, keď naozaj chýbali len v dramatických nociach a chvíľach len milimetre, aby protipovodňové bariéry, ktoré boli v lete roku 2010 v Košiciach budované a ktoré verejnosť s napätím sledovala, neboli preliate povodňovou vlnou z Hornádu, ozaj išlo nie o centimetre, ale o milimetre. Teraz nechcem ublížiť prevádzkovateľom vodných diel na Hornáde, prípadne Hnilci, ale, lebo naozaj až tak som sa hlboko nezoznámil s tým, ako to vtedy bolo, určite na verejnosti vtedy prenikali informácie, že nebolo to všetko celkovo v poriadku, čo sa týka manipulačného prevádzkového poriadku na týchto vodných dielach, a že keby teda ten manipulačný poriadok bol urobený v súlade s potrebami, resp. aby bol dodržiavaný tak, ako treba... (Rečník sa odmlčal.) Ja počkám, kým pán minister príde.
Ďakujem pekne.
Keby bol ten poriadok v súlade s potrebami teda prevádzkovaný, takže nemuselo dôjsť k tejto situácii takmer kritickej, ale, samozrejme, chvalabohu, nestalo sa to, tie milimetre neboli prekonané. Navádza nás to teda k opatrnosti, aby sme z hľadiska čítania toho odseku 8 v § 2 si povedali, no a v tomto prípade, ak by teda sme nemali to šťastie v tých dramatických chvíľach a nebola by teda pomohla náhoda príroda, že teda povodňová voda začala klesať, v tomto prípade by štát nezodpovedal?
A teraz tretí príklad, ktorý by som chcel dokumentovať, prečo čítam ten paragraf a ten odsek s takým neporozumením. Je to otázka zodpovednosti štátu za vôbec toky ako také. Je nespochybniteľná pravda, že väčšina povodní vzniká v horných častiach tokov, keď sa naše rieky ešte nazývajú riečky alebo potôčky. Lesníci o tom veľmi dobre vedia, lebo napokon úprava vodných tokov v týchto horných častiach, ktoré väčšinou sa nachádzajú v lesnatých územiach, patrí zhruba k stáročnej tradícii lesníckej činnosti. Zachytiť vodné toky a povodňové vlny, ktoré vznikajú na horných tokoch, je alfa povodňovej ochrany. Vlastne život režisér mi umožňuje povedať, vážený pán minister, že keby ste sa porozprávali, a môžte tak určite urobiť, so svojím otcom, dlhoročným podnikovým riaditeľom Východoslovenských štátnych lesov Košice, určite by vám potvrdil veľmi pozitívnu skutočnosť, že štát vynakladal na hradenie bystrín v rámci protipovodňových opatrení obrovské prostriedky z hľadiska štátneho rozpočtu, resp. z hľadiska prevádzkových nákladov tohto podniku. Naozaj to patrí k tradíciám, ktoré nevznikli teraz, že treba nám zachytiť vodu na hornom toku, ale patrí to k osvedčenému postupu, ktorý má svoje zákonité a odborné parametre a ktorý funguje.
No a čo sa teraz deje? Ak hovorím, že váš otec by si vedel zaspomínať, a určite veľmi presne, na tie milióny, ktoré išli do hradenia bystrín, fakt je ten, že teraz štát z hľadiska hradenia bystrín, teda z hľadiska zabezpečenia protipovodňového potenciálu tokov na horných častiach povodí nevykonáva prostredníctvom organizácií, ktoré by tak mohli urobiť, dostatočne svoju prácu a nekoná podľa mňa zodpovedne.
A tým je teda daný ten môj tretí argument na to, že či naozaj z hľadiska zodpovednosti štátu je, vážený pán minister, ten odstavec napísaný správne. Lebo ja to viem dokumentovať aj faktom, ktorý sme tu mali možnosť čítať v súvislosti už so schváleným štátnym rozpočtom na rok 2015, keď nie že nedošli dotácie do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, alebo nebola podporená táto činnosť z hľadiska reálnych potrieb štátom, ale štát sa zachoval macošsky a aj na tento rok predpísal mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky vo výške 5 000 300-tisíc eur. Tých 300-tisíc dokonca pribudlo oproti vlaňajšku, lebo uznali ste, že teda oberať ešte aj Ulič, chudobnú to časť Slovenska, takýmto odvodom mimoriadnym je asi naozaj politicky neúnosné, ale teda Ulič sme zachránili, ale pripočítali sme tých 300-tisíc k piatim miliónom.
Nuž tu sú tri príklady, pán minister, keď sa domnievam, že bolo by treba korigovať ten veľmi jasne napísaný odsek 8 v § 2, ale jasne tak, že táto jasnosť zabezpečuje istý alibizmus štátu, ale nechráni občanov v prípade, že nastanú povodňové skutočnosti.
A ešte jedna časť, ku ktorej sa chcem vyjadriť, a to je § 8 tohto návrhu, ktorý rieši plán manažmentu povodňových rizík. Tak je to nejako, myslím, tam napísané. Zase treba povedať, že je veľmi správne, že sa plány povodňových rizík robia, sú pekne v zákone popísané, má to svoje absolútne opodstatnenie, treba vedieť, ktoré oblasti sú zátopové, ktoré ohrozené, čo máme v nich robiť, ako sa majú zabezpečiť. Veľmi správne sa hovorí v tomto paragrafe v odseku 3, že tento plán povodňových rizík manažmentu, teda tých rizík, ja to slovo manažment nemám rád, ale dobre, hovoria, že to je lepšie ako riadenie, je urobený s ohľadom na to, aby sa chránili, a na prvom mieste je tam uvedené ľudské zdravie, krajina, kultúrne hodnoty. Veľmi správne. Takéto plány potrebujeme a zámer predkladateľa aj v tomto prípade je presný.
Len je tu jedna vec, ktorá ma zase zarazila, keď som čítal ďalej, a v tom istom paragrafe máme nielen odsek 3, ale aj odsek 9. A v tom je niečo, čo považujem za trocha nenáležité. Je tam napísaná asi takáto textácia, že štát v rámci protipovodňových plánov riešenia povodňových rizík nesmie, je to tam taxatívne urobené, nad vykonať také protipovodňové alebo povodňové opatrenia, v ktorých náklady na prípravu, realizáciu, prevádzku a údržbu by boli vyššie ako hodnoty, ktoré by sa ochránili pred potenciálnou povodňou. To znamená, dopredu je zakázané prijímať tu opatrenie, ktoré by bolo, keď to poviem jednoducho, drahšie ako hodnoty, ktoré chránime. Na prvý pohľad to vypadá akože celkom rozhodnutie správneho hospodára, že predsi nedávam peniaze tam, kde náklady prevýšia výnosy, no ale vráťme sa k tomu odseku 3 rovnakého paragrafu, kde sa hovorí o ochrane ľudského zdravia.
Vážený pán minister, akým spôsobom úradníci na ministerstve vyriešili hodnotu ľudského zdravia? Keď taxatívne v tomto návrhu prinášate znenie, že teda v prípade, ak náklady na údržbu, prevádzku, plánovanie a realizáciu protipovodňových opatrení sú vyššie, tak sa nemôžu vykonať. Ak máme predsi v rámci povodňových plánov a tých rizík oblasti, kde sa nachádzajú aglomerácie, kde sú ľudia, kde sú ohrozené ich životy, tak sa mi zdá, že toto znenie v tomto odseku 8 je mierne cynické.
Ja naozaj nechcem povedať, že toto je zámer vás ako predkladateľa, a preto si len plním svoju povinnosť opozičného poslanca, že vás upozorňujem na to, že by som veľmi podporil v zásade tento návrh zákona, ale zdá sa mi, že táto protirečivosť je viac ako nenáležitá. Predsi nemôžme sa zhodnúť na tom, že máme aj také ľudské zdravie a také životy, ktoré nám jednoducho nestojí za to chrániť, pretože máme pocit, že náklady na ich ochranu by boli priveľké. Potom musíme robiť iné opatrenia, aby sa tam tie ľudské životy nevyskytovali, aby sme možno ju navrhli tak, ako sa to niekedy urobí, aj nejaké závažnejšie zmeny v systéme osídlenia krajiny, ale vyriešiť to takýmto prístupom sa mi zdá úplne nepresné.
Preto len zdôrazňujem a v závere teda rekapitulujem, poprosím vás, na to, aby mohla nastať možno všeobecnejšia zhoda a podpora v znení tohto zákona, ktorý v princípe neodmietam, keby sa zodpovednosť štátu za povodňové škody neohraničovala alibisticky, tak úzko, ako je to napísané v § 2, a poprosím vás, aby aj protirečivosť pri budovaní povodňových opatrení pri súvislosti s ľudským zdravím, ak som to nazval cynizmom, tak som to nazval len na to, aby som to trocha zvýraznil, aby proste tento nedostatok z návrhu zákona, ktorý predkladáte, bol odstránený a potom si myslím, že by z tohto pohľadu veci mohli byť chápané ako správe a potrebné.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2015 10:34 - 10:36 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Muňko, donútili ste ma urobiť takú malú osobnú rekapituláciu. Som tak zarozmýšľal, či za tri roky som sa na konto niektorej z dám vyjadril, že hovorí hlúposti, a dospel som k záveru, že sa mi to, našťastie, nepodarilo. Myslím, že tak som nepovedal ani na žiadny výrok alebo teda vo svojej reakcii na nejakého kolegu, ale to len na úvod. Iné chcem povedať.
Bola to zaujímavá konštelácia dvoch vystúpení za sebou, pán Kollár a vaše. Nemám teda dostatok vedomostí, aby som z hľadiska odbornosti to vedel posúdiť, ani sa na to teda nepasujem, len on vám ponúkol niečo a nám všetkým veľmi peknú východiskovú bázu pre zamyslenie sa nad tým, kde sú plusy a mínusy, a bolo to, by som povedal nádherné, nadstranícke, odborné a zrozumiteľné vystúpenie a dal nám tam jednu dôležitú otázku, ja som tak dúfal, že možno zareagujete práve na tú časť. On jasne povedal, že v II. pilieri máme veľké množstvo, hovoril o desiatkach až státisícoch ľudí, ktorí tam evidentne nepatria. A ja som veľmi čakal, že teda zareagujete na ten postup, na tú metodiku, ktorá sa naozaj javí ako kľúčová, čo mienite urobiť pri otvorení piliera, aby sme týchto ľudí stadiaľ, ktorí tam ozaj nemajú čo byť, ja sa s tým stotožňujem, aby stadiaľ odišli, aby to nebolo len otváranie voľby, ale aj dobrá rada, respektíve dobrá metodika. A toto mi veľmi chýba a veľmi rád by som vás poprosil, keby ste sa ešte raz prihlásili do rozpravy a toto nie mne, ale občanom vysvetlili. Je to veľmi potrebné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2015 9:56 - 9:58 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Zrozumiteľné, elegantné a myslím, že aj veľmi potrebné vystúpenie. Snažil som sa ho počúvať aj ušami občana, ktorý sa možno v týchto chvíľach aj na základe prebiehajúceho rokovania bude rozhodovať, čo urobiť. Vystúpiť, nevystúpiť, čomu dať prednosť? Rád by som sa spýtal, či takýto občan, keď si zoberie istú extrapoláciu doby a povie si, že teda tá extrapolácia nemusí ísť takým smerom, tak ako ste naznačili, tá krivka tých hospodárskych kríz bude mať stále tú tendenciu stúpať do kopca, ale že dôjde k takému ráznemu pádu, ktorý teda bude, nazvime to superkrízou. Extrapolácia doby takýto pohľad umožňuje, vidíme, čo sa deje naokolo. Či by predsi len, keď hovoríme o tej istote, nemal pri svojom rozhodovaní, ktoré vždy bude zaťažené neistotou, zvážiť aj ten fakt, že možnože dať prednosť I. pilieru, ktorý bude sanovať štát, bude vždy možnože o niečo bezpečnejšie, ako očakávať, že teda DSS-ka, ktorá je založená na súkromných motívoch podnikania, aj keď sú tam tie isté brzdy, bude v prípade superkrízy neschopná likvidity. Na toto by som sa chcel spýtať, pretože vy ste to sám aj v závere potvrdili, že tam ten dampingový pohľad, teda tie vnútorné mechanizmy súkromných DSS-iek, tak ako sa rozhodujú, môže mať nie zanedbateľný podiel.
Ale v každom prípade ďakujem. Mne sa to počúvalo veľmi dobre a verím, že aj mnohí občania, ktorí druhý deň počúvajú túto diskusiu, práve z vášho vystúpenia mohli mať pocit, že toto je spôsob, ako uchopiť problém.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.1.2015 15:02 - 15:04 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj všetkým štyrom kolegom, ktorí reagovali. Ja by som to vyriešil možno aj tak spoločne, že ja som ani nedal dôraz na to, že či teda tú chladničku máme dať iba podľa ceny, alebo aj podľa jej výkonu, alebo podľa toho, či je v kategórii A 33, alebo iba A 3. A takisto ten catering som nepovedal, že máme siahnuť po nejakom štvrtotriednom reštauračnom zariadení, kľudne tam nastavme v tých parametroch to, čo si predstavujeme, že by sme očakávali ako tú základnú rovinu, po ktorej teda naša súťaž ide a ktorá je cieľom tejto súťaže. Len viete, ja som tam hlavne akcentoval tú otázku toho obstarávateľa a toho predstaviteľa toho obstarávateľa, ktorý jednoducho by mal si byť vedomý toho, že nie nastavím len parametre, ale, teda tie technické a finančné, ale aj tie morálne. Že naozaj mám záujem pomôcť firme, ktorú riadim, či je to štát alebo je to malý štátny podnik, spravovať veci verejné čo najlepšie. Mne chýba práve to, že my sme sa nedostali pri tejto diskusii a pri tomto zákone k základnému zámeru, že to musia byť veci založené na morálke. Poviete, že to sa nedá v zákone vystihnúť. Tak potom som poukázal na riešenie – zodpovednosť charakteru materiálneho.
Pán poslanec Martvoň, súhlasím, veď ak tu máme zase predložené medzirezortné pripomienkové konanie, dobre, vstúpme doňho a snažme sa tú škulinu, o ktorej som rozprával, zmenšovať. Som presvedčený, že máme spoločný záujem, lebo sme všetci občania štátu, ktorí potrebujú žiť v štáte, ktorý je spravovaný a nie rozkrádaný. A viete dobre, keď tu povedal pán poslanec Petrák, že pravda je uprostred, nuž áno, mnohí sú statoční, ale mnohí aj nestatoční. Tak aj tá morálka je kdesi uprostred a tam by sme ju asi nemali chcieť mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.1.2015 14:33 - 14:54 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, myslím si, vážený pán minister, som presvedčený, že nikto z nás, ktorí tu sme a prípadne ktorí tu obvykle bývajú, nepochybuje o tom, že verejné obstarávanie je správna vec. Je to jednoducho axióma. A predpokladám, že niet sa o čom sporiť. Určite aj každý zákon, ktorý má zámysel proces verejného obstarávania zlepšovať, je dobrým krokom a postupné približovanie sa možno k istému ideálu, aj keď viem, že ideály ani v zákonoch neexistujú, je správne.
Čo je nesprávne, je predstava, že je príliš veľa byrokratických krokov spojených s verejným obstarávaním, že nás to zdržiava, že to nedokážeme kvôli rôznym zložitým mechanizmom naplniť. Môže to byť čiastočne pravda, nepochybne, aj ste viacerí o tom hovorili. môže to aj zdržať proces, ale nemôže to zdržať žiadneho správcu, ktorý chce spravovať túto krajinu spôsobom riadneho hospodára. Je vylúčené, aby nastal prípad, a to by som tiež dal ako axiómu, že teda áno, vo všeobecnosti verejné obstarávanie okej, lebo vieme, že to tak má byť, na tom sme sa zhodli, ale máme tu práve takú chvíľu, že nám to nepasuje.
Poviem vám príklad z lesníckej praxe. Do lesov prišli povinnosti spojené s verejným obstarávaním relatívne neskoro, a bola tam veľká výhrada, že predsi sú tu nejaké agrotermíny, že sú tu predsi kalamity, že sú tu isté úlohy, ktoré, jednoducho príroda nepočká, a napriek tomu si lesníci zvykli Vláda povedala, musíte aj v štátnych lesoch podriadiť sa spôsobu verejného obstarávania, a ono to nieže len funguje, ja vám garantujem, že to funguje tak, že to prináša úspory. Nuž, ak tá vláda kedysi prikázala lesníkom, tak teraz, možno teraz odkaz od lesníkov vláde, čo sa týka súvislosti s predsedníctvom Slovenska v Európskej únii, no budete musieť, milá vláda, tentokrát sa garde vymenilo, súťažiť. Aj o tých len 20-, 30-tisíc eur. Pretože to je logika veci, že správny hospodár používa tento mechanizmus, lebo asi axióma platí aj pre lesníka, aj pre premiéra.
Takže odpoveď na otázku, že či predsedníctvo by malo byť dôvodom na to, aby sme sa vyhli procesu verejného obstarávania, myslím, že by sme mali považovať z tohto pohľadu za trvalo vyriešenú.
Dosť často sa tu dnes, mal som tu možnosť počúvať teda veľkú časť rozpravy, takže mám tú výhodu, že som si veľa vecí mohol vypočuť a zamyslieť sa nad nimi, dosť často sa tu dnes hovorilo o veciach morálky, ktorá nám vstupuje do rôznych procesov riadenia krajiny a ktorá nám vstupuje určite veľmi často, nadštandardne často aj do procesov spojených s verejným obstarávaním. Zazneli tu také, také náznaky toho, že niektoré tie prvky morálky, ktorá prichádza možno, alebo ktoré prichádzajú od našich partnerov zo západnej časti Európy, nám nevyhovujú, že to predsi len nie je celkom správne, že sú to rôzne úplatkové procesy. Nechcem spochybniť ani túto úroveň diskusie, len sa spytujem, či je úplatkovým procesom to, keď nemecký prezident v roku 2012 pri podozrení, že prijal nejakú pôžičku od nejakých kamošov, ktorí náhodou boli kamoši, ktorí mali veľké možnosti v rámci biznisu, musel odstúpiť. Nuž ak preberieme takýto spôsob vnímania západných morálnych procesov a vnútornej sebareflexie, tak potom akceptujme aj to, čo povedala kolegyňa zo SMER-u, že teda na tom západe dneska čítajú s porozumením Marxa a je to kniha, ktorá sa často dostáva medzi najpredávanejšie a najčítanejšie tituly, neviem, nepoznám tú štatistiku, ale ja by som sa zameral práve nie na to, koľko Marxa čítajú v západných krajinách, ako sa predáva, ale aký je prístup vrcholových správcov štátu, ústavných činiteľov, našich, často už tentokrát, našťastie, aj spojencov k tomu, keď vznikne nejaké podozrenie. Lebo ono vieme, že nikdy žiadny zákon ani zákon o verejnom obstarávaní nebude dokonalý, nech sa budeme o to snažiť akokoľvek, vždy tam bude nejaká škulina. Po slovensky trhlina, škára? Ani neviem, čo je v tejto chvíli správne, ale rozumiete mi. Aj tu je dôležité, aby sem prichádzali ľudia, ktorí budú riadiť procesy aj verejné obstarávania, tí, ktorí si tú škáru možno všimnú, tú škulinu, ale nebudú mať snahu ju rozširovať, vopchať sa do nej, ale si ju skôr nevšimnúť. Toto je dôležitý moment. A tu sme pri tých klasických politických nomináciách, ktoré sú produktom práve nášho systému nazerania na "vyhral si voľby, môžeš riadiť tak, ako myslíš".
Padlo tu už s úctou meno pani Richterovej (pozn. red.: správne má byť -– "Remišovej"), ktorá vstúpila do tej tlačovky, ktorá bola nedávno, a sa to, s vďakou sa citovalo. Ja si pamätám od nej jednu zaujímavú vec, že keď v Bruseli, kde teda roky pôsobila, napriek svojmu relatívne mladému veku, bolo nejaké verejné obstarávanie, ale bol to proces výberového konania na obsadenie nejakej funkcie, takže to je tak urobené alebo bolo to urobené tak dobre, že nedošlo k politickým tlakom, ale že sa mnohokrát naozaj z daného možného spektra ponuky vybral najlepší človek, alebo najlepšia ponuka. Ide to jednoducho. To my si nahovárame, že politické nominácie sú nutnými dôsledkom. A to sme tu práve pri momente, na ktorý chcem upozorniť. Keď ste skloňovali morálku, tak potom musíme skloňovať aj to, aby sme dokázali ľuďom dať ponuku, že v rámci možného riešenia nebudeme zlepšovať len zákony a zmenšovať tie trhliny, ktoré nehodní zneužívajú, ale budeme sa snažiť, aby výkon podľa týchto zákonov robili tí, ktorí sú z daného spektra ponuky najlepší nositelia výkonu. To znamená, nie politickí nominanti, ale prísne a dobre vybratí predstavitelia, ktorí budú síce omylní, ale ktorí tie škáry hľadať jednoducho nebudú, lebo v tom je základný problém.
A teraz by som sa k tomu, kde som sa chcel napojiť a čo ma inšpirovalo k tomuto vystúpeniu. Dopoludnia pán poslanec Kadúc veľmi presne povedal, že základný problém je na strane obstarávateľa. To je absolútna pravda z môjho pohľadu. My síce vieme, že do tohto procesu vstupujú tak obstarávateľ, ako potencionálni dodávatelia, ale jednoznačne tí dodávatelia, aj keď sú povinní hrať fér. A vôbec ich nechcem obhajovať, ja sa im do istej miery nedivím, že využívajú všetky možnosti k tomu, aby sa dostali k štátnej zákazke, pretože chcú prežiť. Neospravedlňujem, ale viem to akceptovať. Viem si predstaviť, že majú istý motív, ktorý ich ospravedlňuje. Nikoho však nebude nikdy ospravedlňovať, ak na strane štátu je obstarávateľ, verejný obstarávateľ, ktorý pripustí, aby mechanizmus obstarávania zlyhával nie kvôli chybám, ale kvôli zlému úmyslu. A práve zlý úmysel je to, čo často sprevádza, a to je to prepojenie medzi tou politickou nomináciou toho, ktorý stojí na čele organizácie, ktorá zabezpečuje verejné obstarávanie.
Neviem, či to môžem povedať, lebo už tých porekadiel a prísloví tu zaznelo viacero, ale napadá ma jedno, ktoré nemôžem povedať úplne presne, lebo nie je celkom slušné, ale napriek tomu myslím, že slovník slovenských porekadiel ho obsahuje. Viete, je to to porekadlo o suke a psoch. To je ten pomer medzi obstarávateľom. Ak sa obstarávateľ rozhodne, že bude poriadne obstarávanie, tak tí, čo okolo neho obskakujú a chceli by získať výhody, verte tomu, že neprekonajú poriadne nastaveného obstarávateľa napriek tomu, že tie škuliny v zákone budú. A preto apelujem aj na túto stránku veci. A bol by som veľmi rád, keby sme to, čo povedal poslanec Kadúc, nepovažovali len za časť jeho vystúpenia, ale za veľmi dôležitú záležitosť, že obstarávateľa musíme považovať za hlavný článok v tomto procese a zároveň za najviac ohrozený článok.
Spomenul jednu zaujímavú vec, ktorá tiež je hodná pripomenutia. Že ten obstarávateľ síce vyhlási verejné obstarávanie, ale si nevšimne takú "maličkosť", že existuje na trhu aj nejaká obvyklá cena. Zákon je dodržaný, ponuky sa zbehli. To, že medzi týmito ponukami bude ponuka, ktorá nie je obvyklá a presahuje cenu obvyklú až príliš rapídne, to si niekedy, a nie niekedy, ale dosť často naši verejní obstarávatelia, predstavitelia správy tohto štátu radi nevšimnú. Zoberte si občana, ktorý sa rozhodne kúpiť chladničku za 300 eur. Prekliká web, pobehá po predajniach, zabehne ešte aj z Humenného do Michaloviec, či tam by neušporil nejakých 20 eur. A, sakra, ale ten obstarávateľ, ktorý sa hrá len s miliónmi, opäť v úvodzovkách, toho to nenapadne, že by zabehol do susedného mesta, obrazne povedané, alebo že by si preveril tú cenu. A to, verte tomuto, je príklad, ktorý nie je ad hoc pre túto chvíľu a je ojedinelý. To je prípad, ktorý mnohokrát sa používa. Pretože čo? Zákon sa dodržal. Aký je problém? Boli tu ponuky, našli sme tu najlepšiu. Môžme my za to, že sa neprihlásili tí výhodnejší? Zdalo by sa, že tu by som mohol len pána poslanca Kadúca potvrdiť a povedať áno, súhlasím. Ale, viete, on otvoril len dvierka k tomuto problému. Len prvý stupeň toho konania, ktoré sa zneužíva na okrádanie občanov tohto štátu pod rúškom verejného obstarávania. Totiž to máme tu ešte nadstavbu, veľmi efektívnu, a opäť je podľa zákona. Tá nadstavba spočíva v tom, že parametre verejného obstarávania nastavíme tak, aby sa tí, ktorí by ponúkli výhodnú cenu, dokonca cenu, ktorá je na trhu obvyklá, z nejakého dôvodu nemohli do súťaže dostať. Je to prípad, ktorý sa často stáva. Tu už dobrý úmysel obstarávateľa nemožno predpokladať, ale nejakú zábudlivosť, tu už treba predpokladať a priori zlý úmysel a veľmi dobrú pamäť, že kto mi čo nariadil, a ja to musím vykonať, lebo toto nie je prípad zriedkavý. To je ten druhý nadstavbový stupeň. Ale my neskončíme ešte ani pri tom druhom.
Viete, čo sa stáva v procese verejného obstarávania ďalej? No, že ten, kto to vyhral týmto zaujímavým spôsobom, že sa teda dostal do pozície víťaza kvôli tomu, že parametre súťaže vylúčili tých ostatných, diskriminovali ich, že ten si pre plnenie svojho záväzku, ktorý ako víťaz verejného obstarávania teda získal a je povinný plniť, zoberie ako svojho subdodávateľa, tých malých alebo tých ostatných neúspešných, ktorí v súťaži neuspeli, ktorí v súťaži nemohli uspieť, lebo sa do nej nemohli dostať, lebo parametre ich z tejto súťaže vylúčili. Myslíte si, že je ťažko nájsť také parametre, ktoré vás vylúčia zo súťaže? Verte, že budú znieť veľmi vznešene. Tak elegantne, že dokonca až vám srdce zaplesá: ekologické rôzne dôvody, argumenty verejného záujmu. Jednoducho neni problém, keď máte zlý úmysel, nájsť parametre, ktoré týchto subdodávateľov vylúčia. Ale zaujímavé, víťaz ich potrebuje.
No a úplne, ak by sa vám zdalo, že som teda už dosiahol vrchol tejto malej nepeknej pyramídy, tak ešte nie. Ten vrchol bude až v tom, že títo subdodávatelia, ktorých si víťaz zobral, sú schopní, nie vždy, ale často dodať predmet plnenia verejného obstarávania za cenu, ktorá je ešte o niečo nižšia, ako bolo cena obvyklá. Pretože chcú prežiť a aj pri tej nižšej cene sa nájde istá možnosť ako proste sa dostať aj s réžiou, keď už nie do veľkého zisku, tak aspoň nie do straty, lebo niekedy tie výrobné prostriedky, ktoré vlastnia, jednoducho nútia, aby robili aspoň na nulu, keď už nie so ziskom. A to je tá obludnosť, ktorá v tomto prípade naozaj existuje. Takže keby som to vyjadril indexami. Cena obvyklá, sto. Tých, čo by boli schopní ju dodržať, parametre verejného obstarávania a priori vylúčili. Prídu víťazi, ktorí dajú stopäťdesiat. No bolo to najnižšia ponuka, tak stopäťdesiat. Najlepší berie, že je to stopäťdesiat, okej, stopäťdesiat. Ale on, tento náš skvelý víťaz si musí zobrať subdodávateľa. A tomu nedá ani tú stovku. Tomu dá tých osemdesiat. Sto, stopäťdesiat a pod hranicu zase osemdesiat. Ľahké počítanie. To už nie je škára. To je tunel a to je prievan. Len ešte otázka, ktorým smerom vanie. A na toto chcem upozorniť. Ja si nevymýšľam. Ja som si neprečítal fantastickú literatúru. Ja čerpám z reality správy tohto štátu. Verejné obstarávanie okej, axióma platí.
Ale toto sú spôsoby, ktoré nikdy nevylúčime absolútne ani tým najdokonalejším zákonom, a preto musíme o tom hovoriť tu, pretože tu sú ľudia, ktorí musia uplatňovať, ako ste to povedali, rozum, odbornosť, ale aj česť, aj svedomie. To tu jednoducho musí byť. Keď ten nemecký prezident sa zdvihol kvôli tej pôžičke od kamarátov, a ťažko sa dvíhal, a Merkelová, si pamätáte, za ním plakala, a išiel, a prezident. Ako je to možné, že u nás sa ľudia v takýchto prípadoch nedvíhajú zo stoličiek?! Nie kvôli tomu, že zákon, že súd, že prokurátor. Kvôli tomu, že svedomie, že jednoducho nemôžem predsi riadiť ani na veľkej, ani na menšej, ani na najnižšej funkcii tento štát, keď možno vzniklo len podozrenie, že konám neférovo.
Tu by som aj skončil. Len upozorním, že teda je tu otázka tej škuliny, že vlastne ten index stošesťdesiat alebo stopäťdesiat, stoosemdesiat, že kde sa to vlastne podeje. Toto je dôležité, lebo tu sú milióny, o ktorých hovoríme, že sa okrádajú občania. De jure ich získal ten šikovaný víťaz verejného obstarávania. Ale viete, čo hovoria zlé jazyky? Ja viem, nedokážeme to. Veľmi často sa hovorí, že oni sú víťazmi len naozaj de jure, že de facto mnohokrát oni z týchto peňazí až taký veľký osoh nemajú, ako by to rozpätie vedelo našepkávať. Možno tí, čo vedia použiť správne svoju hlavu a vedia ňou zarobiť milióny, možno by tí vedeli o takýchto tendroch povedať čosi viac.
No a skončím tým, čo už tu bolo povedané v sieni zákonnosti veľakrát, a obrátim sa hlavne na občanov. Viete, bude ešte veľa volieb a veľakrát sa budete rozhodovať. Veľmi vás prosím, veľmi nás prosím, aby sme sa rozhodli vždy pre také osobnosti a také vlády, ktoré nebudú mať problém s tým, čo je základ riešenia tohto problému, a to je otázka materiálnej, hmotnej zodpovednosti za rozhodnutia zodpovedných občanov, ktorí sú poverení dočasne riadiť tento štát. Nech majú vysoké platy, nech majú bavoráky, nech majú sekretariáty, nech majú špeciály, ktoré ich vozia po všetkých svetadieloch, a nech tam robia dobré veci a nech vybavujú, čo treba, to je všetko správne. Len k tomu musí byť tá protiváha. Nech majú zodpovednosť, že keď sa dokáže, že v takom verejnom obstarávaní urobili úchylku, a ktorú som si ja naozaj nevymyslel a ktorú nadiktoval a napísal život, takže nie že len prídu o bavorák, kanceláriu, plat a špeciál, ale že prídu aj k tomu, že sudca povie: vinný a budeš to musieť, vysoký správca dočasne poverený správou tohto štátu, zaplatiť; a možno to budeš splácať do konca života, možno dokonca tvoj dlh sa stane súčasťou dedičstva, keď sa raz pominieš. To vôbec nie je kruté, to vôbec nie je nemožné. Naopak, je to spravodlivé a správne. Pretože v takomto prípade tí beťári, ktorí dokážu tie škuliny rozťahovať v tom VO-čku, v tom verejnom obstarávaní, si veľmi dobre povedia: ale veď táto vláda raz skončí, a vôbec ja nehovorím iba o vás, kolegovia zo SMER-u, to sa týka všetkých, lebo pokušenie moci je pre všetkých. To vieme, že moc chutí. Vedel to aj Mňačko a vedeli to dávno aj pred ním. Takže je potrebné, aby sme si jasne povedali, že toto je ďalšia axióma, ktorú potrebujeme dostať do politickej kultúry. Môžeš robiť chyby, chyby robia všetci, ale nesmieš vedome poškodzovať úsek správy štátu, ktorým si bol dočasne poverený. Ak toto dokážeme, tak dokážeme dosť.
Ja som mal možno ohlásiť, ale nie som si istý, ja som si to s právnikmi nepreštudoval, že či som nemal ohlásiť aj istý konflikt záujmov pri tomto svojom vystúpení, pretože vlastne patrím k tým ľuďom, ktorí momentálne majú problém so súdnou stolicou, alebo budú mať, pretože štát podal na mňa žalobu, alebo jeden zo štátnych podnikov, naschvál som nešiel do konkrétnosti, za to, že som teda povedal, že verejné obstarávanie, ktoré prebehlo v tomto štátnom podniku, je okrádaním a nezanedbateľným okrádaním občanov. Ale verím, že aj keby som sa poradil s právnikmi, tak že by mi nepovedali, že je to konflikt záujmov, pretože nikoho som nemenoval. Použil som len príklady, ktoré napísal život.
A, vážené kolegyne, kolegovia, hovorím to s presvedčením, že ak len toto dosiahneme, že naozaj ešte tento parlament by stihol schváliť otázku hmotnej zodpovednosti ľudí poverených riadením štátu, a mohol by som si povedať, že mám na tom aspoň jednu stopäťdesatinu podielu, tak by som si pri odchode z tejto siene zákonnosti povedal úplne otvorene, sám pre seba, že som tu nebol zbytočne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

11.12.2014 18:43 - 18:43 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nie stanovisko, ale v podstate len chcem doplniť to, čo som mal povedať a vlastne ďakujem kolegovi Viskupičovi, že to zdôraznil. Ja som síce hovoril o tom počte päť vylosovaných zástupcov, len som mohol ešte povedať to, čo je vlastne výsledkom, že dochádza tu zjavne k úspore miezd aj k úspore nákladov, až som si do istej miery myslel, či nebudeme za to až príliš kritizovaní, že to je vlastne ako keby siahnutie na ten úmysel, ktorý, naozaj pripúšťam, niektoré strany môžu mať, že teda vytvárajú zo zástupcov vo volebných komisiách akési zaujímavé posty, ktoré sú naplnené odmenou. Náš návrh vedie k zjavnej úspore.
Ďakujem pekne, len toľko.
Skryt prepis