155.
Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, už možno sa teraz nevyvinie tá diskusia tak zaujímavo a by som povedal tak živo a temperamentne, ako to bolo pred jej prerušením ešte pri doobedňajšej časti nášho zasadnutia, ale napriek tomu verím, že zmysluplne sa dá pokračovať, a ja som rád, že tá diskusia mala parametre, aké mala, a rovnako som rád, že v nej môžeme v tejto chvíli pokračovať. Dovolil som si teda požiadať o vstup kvôli tomu, že istú rekapituláciu v tejto fáze rokovania o tomto zákone považujem za účelnú.
Napojím sa na pána poslanca Hrušovského, ktorý vystúpil so zaujímavým príspevkom v rozprave doobeda, a naozaj chcem oceniť aj z takého pohľadu človeka, ktorý vnímal pána Hrušovského ako ústavného činiteľa v časoch, keď som nemohol ani len náznakom tušiť, že raz budem mať česť s ním diskutovať na takéto závažné, doslova ústavne témy. Tým nechcem naznačiť, že v tejto chvíli sa cítim byť partnerom pre túto diskusiu pánovi poslancovi Hrušovskému takým, ktorý by mohol byť partnerom z hľadiska jeho skúseností, čo len trocha sa vyrovnávajúci. Ale to ani nie je možno ani možné, ani potrebné, aby som sa snažil o takúto pozíciu, skôr chcem uistiť, aj keď v tejto chvíli neprítomného pána poslanca Hrušovského, že veľmi rád, a verím, že je to možné, sa pokúsim o vyrovnanie sa s ním v snahe úprimne vychádzať z presvedčenia tak jeho, ako aj môjho – a dokonca pán poslanec Hrušovský je aj tu, nechcel som naznačiť, že by ste tu teda povinne mali byť, ale ďakujem –, že teda naše úmysly sú vyslovene poctivé a na základe ústavných a od ústavy odvodených zákonov chceme si vykonávať svoj mandát tak dobre, ako je len možné, a že sme sa práve na tomto zákone tak trocha zasekli a zistili sme, že možno sme začali otvárať aj témy, ktoré ani neboli v úmysle predkladateľov, aby sme sa k nim dostali, tak to možno len oceniť, pretože práve pán poslanec Hrušovský naznačil, a myslím si, že celkom presne, že tu existuje kríza, kríza istých vzťahov, kríza nazerania občanov na našu prácu aj spätná väzba, ktorú im našou prácou dávame, a preto si myslím, že ak kolega Kadúc nazval jeho vystúpenie jednak štátnickým a jednak, ja sa k tomu pripájam, ako veľmi vhodne rozširujúcim túto zaujímavú diskusiu, tak je to teda tak.
No musím sa dotknúť aj druhého pána poslanca, ktorý vystúpil, a to pána poslanca Lojza Hlinu. Veľmi budem voliť slová, pretože je tu naozaj politický boj, ktorý v sieni zákonnosti, akokoľvek je to zaujímavý priestor, prebieha niekedy nekompromisne, a je naozaj na nás, aké zbrane si v tomto boji zvolíme. Ja nepochybujem, pán Alojz Hlina, že si sa určite rozhodol pre použitie zbraní, ktoré považuješ za správne a ktoré ti možno prinesú aj úspech z hľadiska presadzovania cieľov, s ktorým si určite sem prišiel, a aj keby som neviem ako videl dopredu, nemám takú sklenenú guľu, neviem odhadnúť výsledok tvojho snaženia, ale to vari ani nie je potrebné. Proste zvolil si zbrane, ktoré mi tak, som tak rozmýšľal, prirovnanie, natiahol si luk s takými veľmi, veľmi ostrými šípmi, na tú špičku si dal také silné kurare, nejaké tie jedy, ale zaujímavé, že si ich vypálil strašne nepresne. Vieš, keď strelec strieľa s takým silne napätým lukom a tie šípy sú jedovaté a zároveň idú vedľa, tak to proste svedčí o istej takej napätosti alebo o istých úmysloch. Nechcem to domýšľať, ale ver mi, Lojzo, hovoril som, že sa ti nechcem revanšovať tými slovami, ktoré si použil na konto klubu Obyčajných. Myslím si, že v nás rezonovali a že ich hodnotíme ako krajne nezaslúžené, ale holt, politický boj, zvolil si si túto cestu a tak to vidíš. Len vieš, predsi len si chlap, ako hovoríš, otvorený, priamy, z Oravy, tam rastú takí a ja som presvedčený, nech si to takto tuná vypálime ešte dneska večer, a hoc aj zajtra budem pokračovať, sadu šípov, že nemôžeš byť celkom s použitými zbraňami spokojný.
Teraz nehovorím o tom, že máš výhrady voči zákonu, o tom sa budeme baviť o chvíľočku. Teraz hovorím o nástrojoch, o tých zbraniach, ktoré si použil. Ja ťa stále vnímam ako človeka, nepôjdem teraz do tej histórie nášho zoznámenia, dávno predtým, ako sme sa tu stretli, resp. aspoň že sme o sebe vedeli, ale som presvedčený, že takéto zbrane napriek všetkému tvojmu potenciálu, ktorý používaš, ti nemôžu byť blízke. Proste to sú zbrane, ktoré si použil, ktoré sa nestotožňujú s priamym chlapom z Oravy. Neverím, že toto priami oravskí chlapi použijú, a dovolím si použiť len prípad Martina Fecka, lebo hovoriť, ja viem, o bratrancoch, to tam sa nedostaneme na veľmi zhodnú platformu, ale, Martin, odpusti, ty si sa síce k tomu vyjadril a, ale ja to poviem tak od srdca, Lojzo, ako to vidím.
Je tu každý z nás iný a určite môžeme hodnotenia si odpustiť, pretože nikto neni ani anjel, ani čert, čosi medzi tým sme každý z toho, ale vieš, práve pána poslanca Fecka, človeka, ktorý evidentne, a verím, že to uznáva ľavá, pravá, aj prostredná strana tohto pléna, možno hodnotiť ako statočného chlapa, ktorý denne vkladá svoje vedomosti odborné, ale aj svoje cítenie, svoju lásku k tejto krajine do práce. Ja som presvedčený, že práve poslanec Fecko je jedným z príkladov toho, ako sa možno, možno niekedy veľmi temperamentne, možno niekedy nie celkom presne, ale poctivo postaviť k role poslanca. Ak ty si pána Martina Fecka nazval človekom, ktorý je akousi podržtaškou, a človekom, ktorý tu proste vytvára nejaké krovie zlým bratrancom, Lojzo, veľmi jedovate namierený luk a strašne vedľa. Ak necítiš túto zlú trefu, tak potom si nie správny chlapec z Oravy. Ale ja myslím, že ju cítiš, a týmto to vybavím.
Nebudem ja to riešiť do detailov, ale musím sa predsi ešte len dostať k tomu zlému Matovičovi, ktorý sa tu teda spomína ako ten uzurpátor, ktorý tu tú trinástku nejakým spôsobom má za akýchsi svojich – podržtašky –, či ako si to povedal. A možno vytýkať tomu Matovičovi naozaj veľa vecí a viem, že s radosťou sa to robí. Ja som stále aj po troch rokoch rád, že som v tomto klube, a stále si myslím, že som v tom správnom klube. A vieš prečo? A viete prečo? Pretože tá základná pozícia, ten základný postulát, s ktorým Matovič otvoril stranu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, s tým, že nahrádza zákonný nedostatok, ktorý neumožňuje občanom, ktorí nie sú stotožnení so žiadnou politickou stranou, vstúpiť ako nezávislým do parlamentu, poslanec Matovič naplnil. On ju naplnil do tej miery, že moja skúsenosť dnes po troch rokoch mi umožní povedať úplne v súlade s tým, že, že nie som jeho podržtaška, a veľmi rád sa vyjadrujem veľmi otvorene aj na klube, že je to človek, ktorý ani raz nespochybnil to, čo bolo vlastne tou - ja si to dovolím nazvať - Matovičovou vetou: "Keďže to zákony neumožňujú, vymyslel som spôsob, ktorý to umožní." Ja si myslím, že už len tento fakt vstúpi do histórie a Matovič s ním, že takéto niečo vymyslel. Proste prekonal ten nedostatok.
Nikdy, ja to hovorím za týchto tu a myslím, že aj za tých, čo tu nie sú, nikdy v našom klube sa nestalo, že by sme si povedali, no dobre, toto bola póza pre verejnosť a, chlapci, a teraz, aby bolo jasné, kto tu drží kasu a kto tu drží tromfy, teraz budete rozprávať, resp. sa snažiť urobiť tak, ako si to ja predstavujem. To, že sme trinástka nezávislých a že sme od seba často veľmi vzdialení, ale prirodzene vzdialených, to je presne to, čo sme chceli dosiahnuť. To, že sa aj pri vážnych zákonoch rozchádzame, a čo radi z toho robíte chybu, že je to niečo, čo je ako keby nedostatok, to je práveže prednosť, to je tá prirodzenosť, pretože preto sme tu, zástupcovia občanov. Takže na konto toho entreé, ktoré vo vzťahu k pánovi poslancovi Feckovi, za seba nebudem hovoriť, ale predsi len, vieš, že rád používaš to, že tu niekto si očakáva, že "kľučka mi bude hovoriť, pán poslanec," ty to tak rád zdôrazňuješ. Neviem, možno sú tu ľudia, ktorí očakávajú, že teda s mandátom dostali aj špeciálne nejakú cnostnú vznešenosť, ktorá vyžaduje to, aby sa ľudia okolo nich klaňali. Ja verím, že ty taký nie si, ale ja ti poviem úprimne, ani moji kolegovia, ani ja taký nie som. Možnože niektoré veci som nepostrehol. Ja si myslím, však je toto verejný prejav, za tie tri roky vždy, vždy keď idem okolo niekoho, neočakávam od kľučky nič. Či sú to skladoví robotníci, či chyžná, či sú to poslanci zo SMER-u alebo z opozície, nemám problém, prvý vždy každého pozdravím. Takže to beriem tak ako, je to trocha navyše, chápem, ale predsi som len chcel zareagovať, že to, čo si povedal, nebol prejav politického boja, kde teda máš legitímne právo, a bol to prejav čohosi, čo sa s tým chlapcom z Oravy v mojich očiach, Alojz, nespája. Ale ja som tiež určite aj urobil chyby, možnože niekedy si to priznáme, možnože skôr nie alebo neskôr. Nie je to podstatné, pretože podstatný je zákon.
Poďme si urobiť krátku rekapituláciu, že čo to teda za strašné doniesli Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dnes na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi krátka rekapitulácia. Zákon, ktorý má umožniť, aby sa občania vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky mohli rozhodnúť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, lebo je tu jednoducho čosi zlé. Čosi, čo sme nepostrehli, alebo čosi, čo ja vysvetľujem veľmi potom chybne, a môžeme si to v diskusii, ale veď na to sme tu, vyrozprávať. Ja dokonca mám podozrenie, keď som si ešte raz cez obedňajšiu prestávku zobral do ruky Ústavu Slovenskej republiky, či naozaj sa aj ja nemýlim nejako viac, ako sa patrí na človeka, ktorý má byť predsi pripravený pri tomto pulte, že kde sa tu vlastne hovorí o politických stranách, ktoré majú byť nástrojom presadzovania moci občanov, riadenia tejto krajiny. Možno som neprešiel každé písmenko ani cez ten obed, ale naozaj sa mi potvrdilo to, s čím som tu vystúpil doobedu. Tento najzávažnejší dokument právny ani na jednom mieste nerozpráva o tom, že by politické strany mali byť predstaviteľky moci občanov. Naopak, potvrdzujem to, čo som povedal, a sú to nesmierne vážne veci a ja ich budem hovoriť s nesmiernym dôrazom na to, že si myslím, že treba, aby sme si toto raz ujasnili, že buď čítam zle ústavu, a potom sa musím ospravedlniť za zlú interpretáciu, alebo potom my zle čítame náš návrh, ktorý stále podľa mňa vychádza veľmi presne z Ústavy Slovenskej republiky.
V článku 2 sa hovorí veľmi presne a treba to so cťou pocitovať: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo." Nikde sa nehovorí, že ju vykonávajú prostredníctvom politických strán. Tým nechcem povedať, že politické strany sú protiústavné, len zdôrazňujem, že ak tento najvyšší zákon čosi hovorí, tak všetko musí byť jemu podriadené, odvodené alebo nesmie protirečiť ústavnému zákonu.
Tá druhá časť, ktorá je možno ešte dôležitejšia pre podstatu diskusie, ktorú tu vedieme, je článok 73 ods. 2: "Poslanci sú zástupcovia občanov." Nikto iný. Poslanci, 150 poslancov, zastupujú občanov Slovenskej republiky. A ten odsek má pokračovanie: "Mandát vykonávajú osobne podľa svojho presvedčenia, podľa svojho svedomia a nie sú pri tom viazaní žiadnymi príkazmi." Ešte stále som pochyboval, že predsi či nečítam Ústavu Slovenskej republiky nesprávne, ale že či tam niekde ďalej, naozaj som to úprimne, toto neni nejaká herecká póza, chcel som sa pozrieť, lebo či to pri vláde, alebo pri práci Národnej rady sa nespomína, že stranícky mechanizmus predsi má to isté opodstatnenie, že ústava s tým priamo počítala.
Pán poslanec Hrušovský, ja budem o tom hovoriť, že opäť, ako som s istou úctou a úplne úprimnou povedal, že ste ten, koho vnímam ako človeka, ktorý predstavuje kus histórie slovenského parlamentarizmu a tvorby slovenskej ústavy, že či sa tu na niečo nezabudlo, keď sme doschytali takú obrovskú, tvrdú kritiku, ako keby sme vymysleli nejaký divný novotvar, ktorý si vymýšľame, lebo sme divní Obyčajní, a ja stále čítam, že sme si nevymysleli žiadny novotvar, že sme vlastne len dôsledne prečítali Ústavu Slovenskej republiky. Pretože keď som si prelistoval ďalšie a ďalšie články, tak všade nachádzam slovo poslanec. Naozaj nikde nie je politická strana, hnutie alebo zoskupenie, či si pozriem 75 - poslanec skladá sľub, alebo 77 - funkcia poslanca je nezlučiteľná, alebo ďalej, ako bol poslanec vymenovaný, poslanca nemožno stíhať, poslanca nemožno vziať do väzby, ak bol poslanec pristihnutý, poslanec môže odoprieť, poslanec môže interpelovať, poslanec môže sa vzdať svojho mandátu. Proste chcem len tým zdôrazniť nie to, že by som teraz sa tváril ako odborník na ústavné právo, ale že cítim tú časť diskusie, ktorá nám dala nálepku, že chceme spotvoriť ústavný systém našej krajiny, za veľmi nespravodlivú a nepresnú.
Ja si myslím, že práve návrh, kde umožňujeme občanom, nie aby sme zrušili doterajší spôsob hlasovania a vytvárania parlamentu, ale umožniť občanom to – a to je tá podstata –, aby sa mohli rozhodnúť nielen pre stranu, nikto strany nezrušil naším návrhom, ale aby sa mohol rozhodnúť pre poslanca, ktorého by sem rád dosadil.
Čo je na tom zlé, že mu dávame, občanovi Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky možnosť, že si chce zvoliť poslancov, a nie strany? Že to budú zároveň aj strany, to je z toho odvodené. Keď sa rozhodne občan, že bude na kandidátke KDH voliť piatich poslancov, na kandidátke SMER-u troch a kandidátke nezávislých dvoch, alebo tých nezávislých dotiaľ do toho ešte nedám, aby som to nekomplikoval, alebo SaS-ka dvoch, tak sa rozhodne, jednoducho vznikne tu úplne legitímna zostava stopäťdesiatky, ktorá bude pozostávať z predstaviteľov strán a hnutí, ale tak, že občan rozhodol o konkrétnych osobách, ktoré si predstavuje, aby z týchto strán a hnutí sa do parlamentu dostali. Pretože to práve dnes zaznelo. Doterajší spôsob umožní to, že poznáme lídra a prvých pár mien, ale vzápätí sa ako za jadrom kométy dostane ten chvost, tá prachová časť, ktorá, to jadro dotiahne osoby, ktoré ľuďom nič nehovoria. Prečo by sme nemali mať ambíciu, že aj keď sme predstavitelia občanov – a občania sú rôzni a je veľmi správne, že aj my sme tu rôzni –, ale z hľadiska hlavnej úlohy parlamentu pripravovať kvalitné právne normy by určite bolo správne potvrdiť ambíciu, že nám je potrebné mať kvalitných, čo najkvalitnejších poslancov. Táto ambícia je v súlade s potrebou občanov. A práve kto je kvalitný a kto nekvalitný, prečo by sme to mali určovať my na našich kandidátkach, keď občan má možnosť sa rozhodnúť, že sa za politické strany a zoskupenia, hnutia, rozhodne sám. Nič sa nestane, keď si povie občan, nie, ja neprijímam takúto ponuku, ja si nechcem vyberať a o tom náš návrh hovorí z rôznych táborov politických, ja jednoducho chcem, aby tu bol SMER vo väčšine, a všetky svoje hlasy, všetkých svojich 10 preferenčných krúžkov dám poslancom, teda kandidátom na poslancov zo strany SMER alebo z KDH. A nič sa nemení. Jednoducho v tomto duchu je možné vyvinúť aj politickú kampaň a zdôrazniť, že takto sa dá celkom bez toho, aby sme čosi odstraňovali, obohatiť volebný systém alebo prístup k voľbám do Národnej rady o moment – a to opakujem –, ktorý je naprosto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá nepozná žiadne strany, žiadne hnutia, ale pozná výkon mandátu poslanca, osobný, zodpovedný, bez rešpektovania, bez potreby rešpektovať nejaké príkazy, ale rešpektovať svedomie a vlastnú zodpovednosť.
Alebo sa stala pred 25 rokmi chyba? Ak áno, tak potom sme dospeli dnes k veľmi zvláštnemu poznaniu, že Ústava Slovenskej republiky je napísaná nesprávne. Že jej autori zabudli na to, že chceme, aby rozhodovali v tomto štáte politické strany. No keď zabudli, tak potom je potrebné, aby sme si možnože zobrali radu od Ústavného súdu alebo minimálne od ústavnoprávneho výboru, nech nám povie, čo robiť v tejto situácii, pretože zjavne som cítil, a zrejme pri tom aj ostaneme, že náš návrh sa chápe ako nejaký divný výstrel divných ľudí, a opoziční aj vládni poslanci sú presvedčení, že to, čo doteraz funguje, funguje správne, a že útok na politické strany, no útok, snaha znížiť ich váhu pri rozhodovaniach občana, žiadny útok, je mimoústavná. Ja som presvedčený, že práve dôsledné prečítanie ústavy, to, čo v nej je, a to, čo v nej nie je, aj to treba čítať, politické strany tam nie sú, umožní povedať, že náš návrh určite nie je dokonalý, možno preferenčných krúžkov treba nie 10, ale 20, ale možno iba 5, veľa vecí sa dá ešte prediskutovať v tejto časti, ale by som veľmi prosil, kolegyne, kolegovia, a obraciam sa aj na verejnosť, že toto je návrh, ktorý si nevymyslela trinástka, aby zaujala, aby nazlostila, aby bola odlišná, ale preto, aby sme, občania, rešpektovali vaše právo, aby 150 poslancov konalo podľa ústavy.
Ak ma presvedčíte, že tento návrh je protiústavný, ja sa ospravedlním, pretože ústavu mám, tak ako som už neraz povedal z tohto miesta, v patričnej úcte. Ale zatiaľ sa domnievam, že hovoriť o našom návrhu ako o demontáži ústavnosti tejto krajiny, je trocha prisilné. To proste sme tu ľudia, ktorí majú krátku politickú históriu, pri všetkej úcte k tvorcom ústavy a k napĺňaniu základných postulátov práce parlamentu, veľmi rád sa dám poučiť, ale neprijímam argumentáciu, že deštruujeme ústavný systém alebo dokonca že sme sa prejavili ako teraz v pravej podobe ako ľudia, ktorí chcú čosi zásadné zmeniť. My len napĺňame to, čo vymyslel ten Matovič a čo to fungovalo len vďaka jeho výmyslu.
Viete čo, keď tí Obyčajní sú tak nežiadaní a nechcené dieťa, máte v rukách našu likvidáciu veľmi elegantnú a jednoduchú. Naprosto jednoduchú. Kľudne to môžem povedať z tohto miesta, že ak sa prijme takýto spôsob tvorby parlamentu, kde teda je zakomponovaná aj kandidátka nezávislých, určite do najbližších volieb nepôjdu Obyčajní ako hnutie, ale každý z nás, kto sa bude chcieť zúčastniť politického zápasu, pôjde na kandidátke nezávislých ľudí. Takže pozrime sa, k akému premosteniu môžeme dôjsť, ak sú Obyčajní chybným prvkom na politickej scéne Slovenska, akýmsi dokonca nielen chybným, ale so zlými úmyslami pôsobiacim, tak vlastne parlament má v rukách náš zánik. Stačí len schváliť návrh, ktorým sami seba ničíme, pretože, opakujem do tretice, toto bolo len vynútené tým, aby sa práva občanov dostali do parlamentu, aj ľudí, ktorí sa nestotožnili so žiadnym politickým programom, mohli v zmysle Ústavy Slovenskej republiky naplniť.
Takže je tu dôležitá otázka. Zlá ústava, zlí poslanci, zlí čitatelia alebo zlí pisatelia? Na konto tých nezávislých, ktorí vyvolali, zdá sa, aj u vás, pán Hrušovský, tú otázku, a napokon aj naši kolegovia povedali, že to neni jednoduché, že teda keď to bude stopäťdesiatka nezávislých, čo sa tu udeje, no nikdy sa to nestane, pretože to je iba hypotetická záležitosť, ale dobre. Uvažujeme pri tomto návrhu s tým, dalo by sa to oklieštiť, nechceme to okliešťovať, že teda tá stopäťdesiatka sa nikdy nezhodne. Nie sme my vzorom, určite aj náš klub, toho najefektívnejšieho konania a možnože rokujeme na tých našich výboroch, kluboch dosť dlho a sme veľmi, veľmi rozdielni, tak ako sme rozdielni všetci zástupcovia ľudu, ako sú rozdielni občania, ktorých zastupujeme. Verte tomu, že zatiaľ po troch rokoch sme sa vždy napriek obrovskej rozdielnosti, použijem príklad Štefana Kuffu, neraz mu s humorom hovorím, že my dvaja musíme so svojimi rozdielmi zomrieť, že sa určite nikdy nezhodneme, ale sa ctíme, jednoducho to funguje, aj ten, podľa mnohých podivný Štefan Kuffa reprezentuje časť spoločnosti, ktorá ho sem poslala, a je to v poriadku. A presne tak aj tí ostatní. Myslíte si, že keď sa my trinásti vieme dohodnúť, že by ten parlament aj v prípade hypotetickej stopäťdesiatky sa nikdy nedohodol? No určite by to nebolo 150 ľudí, ktorý by každý kričal: "Ja, ja, ja, ja též!"
Určite by sa logicky vytvorili rôzne blízke zoskupenia, ktoré by sa možno blížili ad hoc, ale boli by to nádherné zoskupenia, ktoré by neboli viazané tým, že sa tu hovorí o disciplíne, poslušnosti, a ako som aj zareagoval, a ja som zareagoval, som používal, ste tu, kolegovia z KDH, v bohatom zastúpení, že som si použil ten príklad, ale kľudne by sa to dalo aj z iných, že nie raz to prejavujete aj tým, však sme tu kolegovia, že nemáš zlý návrh, dobre to celkom myslíš, ale my sme sa dohodli na klube, že to nepodporíme. To je protiústavné. Ústava hovorí o tom, že žiadny diktát, že dobre, že kýva, že to, ak sa dobrovoľne rozhodol, ja tvrdím len toľko, že to má prednosť slobodné rozhodovanie pred tým, ako má... (Reakcia z pléna.)
Tým nezávislým by som si dovolil povedať ešte toľko, že teda počet hlasov, ktorý bol tiež predmetom kritiky, že nám treba 10-tisíc na to, aby človek získal oprávnenie byť zapísaný na kandidátku nezávislých, bolo povedané, že je nízky, môže sa zvýšiť, určite sa dá veľa vecí vytknúť, vylepšiť a stornovať z tohto návrhu, len, prosím, neuprite mu jedno, že tento návrh reaguje na reálnu a veľmi živú objednávku doby. Ak sa voči nej postavíme tak, že my predsi vieme, že strany tu vždy boli a budú a že túto krízu musíme prečkať len tým, že ju prečkáme a že sa jej nepostavíme v tvár tak, aby sme reagovali nie na všetky hlasy, ale na tie, ktoré sú hodné zreteľa, tak neurobíme dobre. Myslím si, že tento návrh je hodný prerokovania, a ďakujem za to, že sa to deje spôsobom, ktorý podľa mňa, mňa to aj teda milo prekvapilo, vytvoril pre tento návrh väčší priestor, ako sa to často stáva s našimi predkladanými návrhmi, že sa prečítajú, zaniknú, aj keď viem predvídať osud tohto návrhu, myslím si, že to, že sa to už otvorilo, je dobré, a napokon preto sme tu.
Pre túto chvíľu ďakujem.