Vážená pani predsedajúca, vážení predstavitelia zákonnosti tejto krajiny, chcem vám povedať tri príbehy. Jeden veľký, druhý taký o niečo menší a tretí taký maličký. Ten sa dokonca týka mňa, mojej manželky a niekoľkých lesníkov. Nebudú to dlhé príbehy.
Rozhodne ten veľký je viac-menej známy, ale ešte skôr, než sa teda k nemu dostanem, chcem povedať niečo, čo vôbec nesúvisí s týmto príbehom.
Ja som bol pár týždňov mimo vás a chcem sa vám veľmi úprimne poďakovať všetkým, ktorí ste si našli čas na SMS-ku, telefonát alebo len odkaz. A že ste mi popriali niečo dobré. Ja sa bojím, ja som moc taký cynik. Ja som takýmto slovám doteraz veľmi neprikladal nejaký význam, ale som, viete čo, zistil? Že ono to funguje. Takže ďakujem všetkým a to skutočne sa týka, to je úžasné, toho celého spektra politického, ktoré tu je, od pána Rašiho, ktorý bol voľakedy mojím šéfom, až ja neviem, nebudem už nikoho menovať na tom opačnom konci, že ste proste si našli dobré slovo a ja som vo svojom veku 58 rokov zistil, že fakt, slovo má silu. Takže vďaka, pomohlo mi to. No a som rád, že som tu. Takže teraz tie príbehy.
Ten prvý veľký príbeh je vlastne ten príbeh, o ktorom tu hovoríme. Nemám najmenší dôvod opakovať z neho ani slovo, chcem zopakovať niečo, čo som pred chvíľočkou zažil, keď Lojzo Hlina vystupoval.
Vážený pán minister, vy máte určite obrovské technické možnosti. Ja si neviem ani predstaviť, čo všetko technické, ľudské, možno, že nejak aj utajené, veď človek nemôže vedieť všetko, má váš aparát k dispozícii na to, aby vy a ľudia, ktorí sú na to kompetentní kauzu Gorila dotiahol do konca. Ale ja si myslím, nech by bol ten aparát akokoľvek silný, akokoľvek dokonalý, moderný a doslova zázračný, nepomôže to k tomu, aby sa táto kauza vyšetrila a dotiahla do konca. Viete čo budete potrebovať k tomu vy a vaši ľudia? Srdce Lojza Hlinu. Ja si možno nebudem pamätať niektoré veci z tohto vystúpenia, ktoré tu zaznieva, ale to, aký dal Alojz Hlina pátos do svojho vystúpenia, to srdce, ten apel na tento národ, čo sa musí urobiť, ak sa má odkliať táto krajina zakliata nevšímavosťou, strachom a aj dačím horším. Ak toto neprenesiete na svojich úradníkov, ak nedokážete im kus toho hlinovského srdca vložiť a povedať, chlapi, ja chcem od vás toto, pre mňa, za mňa používajte čerta-diabla, techniku, akú len máte, ale musíte do toho vložiť Hlinove srdce, vy nevyšetríte gorilu.
No, tak bude ju vyšetrovať tím, o ktorom vy politicky rozhodujete. Ľudia, ktorí sú nad vami. Ja neviem, kto všetko v tejto krajine rozhoduje, možno to neni ani vláda, možno to neni, možno sú to skutoční ľudia kdesi tam hore, ktorí nemôžu nikdy prehrať voľby. Ale v každom prípade prosím všetkých, ktorí o tejto krajine rozhodujú, aby si zobrali k tej technickej vybavenosti kus Hlinovho srdca. Myslím si, že by to bola senzačná kombinácia, mne ten pátos, mne ten cit, ktorý on do toho vkladá jednoducho chýba pri týchto kauzách, chýba mi pri snahe ich dotiahnuť do takého konca, aby sa to nestratilo. To je ten veľký príbeh, ku ktorému nemám čo iné povedať.
Potom môžem ešte hovoriť o tom menšom príbehu, ktorý sa udial 24. júna 2012 a ku ktorému si dovolím prečítať list, ktorý dostali traja najväčší predstavitelia tohto štátu:
"Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, presne pred tromi rokmi sme vystúpili proti drancovaniu majetku v správe štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a proti znevažovaniu lesníckej práce. Pridalo sa k nám nemálo kolegov, podali sme trestné oznámenie na nehospodárne narábanie s majetkom štátu, boli odvolaní generálni riaditelia podniku, rezortný minister, no napriek tomu udalosti, ktoré sa stali známe pod názvom "nežná zelená" sú dodnes bez odpovede. Rozhodli sme sa na absenciu tejto odpovede verejne upozorniť. Nie kvôli sebe, my svoju pravdu poznáme, ale kvôli občanom, ktorí mnohí pochybujú o tom, či nositelia štátnej zodpovednosti majú dostatok síl chrániť morálnu čistotu verejného priestoru, ako aj tých, ktorí o túto čistotu dbajú. Sme presvedčení, že zásadnú odpoveď na udalosti z 24. júna 2009 si vyžaduje vyšší princíp mravný. Možno to znie niekomu nemoderne, nám nie. Verejnosť potrebuje dostať zrozumiteľnú správu o tom, čo stojí na vrchole spoločenských hodnôt našej krajiny. Či tam máme hľadať obelisk k pocte občianskej zodpovednosti, alebo očakávať kráter vedúci do pekla nevšímavosti. Táto správa má nielen etický, ale aj rýdzo praktický obsah. Vývoj ekonomiky nás navádza k opatrnosti. Nezabúdajme, že občania lepšie ako akákoľvek úradná moc vidia v štátnom mešci tisícky dier, ktorými denne preteká naše spoločné bohatstvo. Napriek tomu často mlčia. Príčinou je nedostatok viery v to, že autority štátu majú záujem tieto diery vidieť, pomenovať a zaplátať." (Krátka pauza.) Áno, už to bude. "Upozorňujeme, že je potrebné, aby aktívnejšie postupovali aj orgány činné v trestnom konaní. Vyšetrovanie, na ktoré sme v súvislosti s "nežnou zelenou" dali podnet, trvá nedôveryhodne dlho. Vždy, keď požiadame o informáciu, dostávame odpoveď, že vyšetrovanie ešte nie je ukončené. Neveríme, že ani jeden z 27-ich bodov oznámenia nebolo možné za tri roky uzatvoriť. Naše pocity sú, samozrejme, druhotné, lebo takýto stav podkopáva dôveru v konanie zodpovedných a tým aj občiansku angažovanosť. Spoločensky škodlivé je aj to, že doposiaľ nebolo verejne vyhodnotené zablokovanie zločinnej pôžičky, čím piati zamestnanci ušetrili tomuto štátu 67 miliónov eur. Ak by bol v tejto veci verejne známy postoj autorít, mohli sme už k uvedenej sume nepochybne pridať ďalšie miliardy. Najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky, nežiadame vás, aby cesta na vrchol hodnotového rebríčka našej krajiny bola pre občanov bez rizík, pretože to nie je ani vo vašej moci. Zdvorilo a veľmi naliehavo vás však prosíme, aby tí, ktorí sa na takýto výstup podujmú, tam nenachádzali cestu do pekla nevšímavosti. To vo vašej moci rozhodne je. Udalosti v Lesoch Slovenskej republiky vám k tomu, aj po troch rokoch, dávajú dobrú príležitosť. S úctou Anita Pálková, Peter Gogola, Jozef Marko, Ján Mičovský."
To je ten príbeh, ktorý mi teraz prišiel teraz na um len kvôli tomu, že podobnosti, ktoré sa vyskytujú medzi tým veľkým príbehom a týmto mojím malým sa mi vôbec nezdajú náhodné. Predpokladám, že to, čo sa udialo v Lesoch Slovenskej republiky a to čo je po troch rokoch stále bez odpovede, hrozí aj kauze Gorila. Bolo by to veľmi zle, keby v jednom aj druhom prípade sa takýto predpoklad naplnil a odpoveď by sa nenašla. Chcem veriť, že sa mýlim a že v jednom aj v druhom prípade možno s tým, keď sa to hlinovské srdce vloží tým ľuďom, ktorí sú zodpovední za to, aby sa veci doťahovali do konca, sú za to dobre platení, takže sa to napokon aj podarí.
A teraz ten malý, záverečný príbeh, o ktorom som hovoril, že sa bude týkať mojej manželky, mňa a niekoľkých lesníkov, tej je najmenší a vlastne, možno, že úplne, nie celkom presne, len dokresľuje to, čo by teda malo nastať v oblasti, ktorá by mala byť úspechom nás všetkých, ak chceme tieto veci dotiahnuť do konca. Keď som voľakedy bol riaditeľom Lesného závodu v Humennom, tak som používal služobné auto. Mal som na to plné právo, však? Tak som s ním chodieval, tam kde bolo treba. A manželka sa ma raz spytuje: "Prosím ťa pekne, prečo vlastne nikdy, keď ideš nejakým smerom a ja by som sa potrebovala s tebou zviesť, prečo ma nikdy nezoberieš? Však ja vidím, že tvoji kolegovia, tvoji správcovia sa často dostanú k tomu, že tú manželku alebo priateľa s tým služobným autom zvezú." A viete, čo som jej na to odpovedal? "Možno máš pravdu, možno by to nebol až taký veľký prečin, ale ak ja chcem, aby ten závod, za ktorý zodpovedám, fungoval, tak jednoducho to urobiť nemôžem."
A presne to si myslím, že tento malý príbeh musia použiť veľkí muži tohto štátu na to, aby veľmi dôsledne s citlivosťou sami na seba urobili takéto vyhlásenie voči tým svojim hypotetickým manželkám. Pretože viete, aký je najlepší princíp riadenia štátu alebo riadenia čohokoľvek? Dobré zákony, dobrý parlament? Určite áno, ale nie je to ten najvyšší princíp. Najvyšší princíp je osobný príklad a ja v kauze Gorila očakávam osobný príklad tých, ktorí môžu a majú túto vec dotiahnuť do konca. Ďakujem pekne.
