Dobrý deň, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, asi zneužijem na chvíľočku toto postavenie, za to, že idem hneď po tej zaujímavej debate, ale nebol som prihlásený vo faktickej poznámke, napriek tomu mám potrebu sa k tomu vyjadriť. Vôbec nie s nárokom na nejaké fundované vyjadrenie, ale s takým osobným pocitom. Mám taký dojem, že tá ľahkosť témy, ktorá tu tak bola pingpongovaná, nie...
Dobrý deň, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, asi zneužijem na chvíľočku toto postavenie, za to, že idem hneď po tej zaujímavej debate, ale nebol som prihlásený vo faktickej poznámke, napriek tomu mám potrebu sa k tomu vyjadriť. Vôbec nie s nárokom na nejaké fundované vyjadrenie, ale s takým osobným pocitom. Mám taký dojem, že tá ľahkosť témy, ktorá tu tak bola pingpongovaná, nie je na mieste a poviem aj prečo. Každý z nás alebo väčšina z nás sme možno rodičmi a ja si tak dávam otázku, keby mne môj syn 18, 20-ročný alebo keď mal tie roky, keď sa tieto orientácie kryštalizujú, mi povedal alebo naznačil, ja mám s nimi veľmi dobrý vzťah, tak asi by skôr povedal úprimne, že jeho orientácia sexuálna je tak trocha iná. Ako by som sa na to pozrel. Myslím si, že aj keď toto volebné obdobie teda nebude v znamení riešenia tohto problému, ktorý nechcem jeho veľkosť nejakým spôsobom teraz konkretizovať, ja osobne s tým, čo pán Poliačik tak trocha ľahkým ale dosť zrozumiteľným spôsobom naznačil, súhlasím a myslím si, že to je téma, ktorú vyrieši možno čas, ale bolo by lepšie, keby sme to riešili my, lebo my by sme mali byť trošinka vpredu pred časom, lebo viete, keď chcete ovládať loď, tak treba veslovať rýchlejšie, opačne vás potom unáša prúd a nedajme sa zahanbiť, že to celý svet vyrieši a potom parlament Slovenskej republiky bude mať jasno. Samozrejme, že to nie je choroba, samozrejme, že tie percentá nie sú dôležité, ale, samozrejme, že to treba vyriešiť. Prepáčte, to som len zneužil, nebol som vo faktickej poznámke.
A teraz pôjdem zase už k tomu, čo by som mal veľmi stručne, lebo som druhý krát v rozprave, povedať.
Pripomínam, že som sa vyjadril k programovému vyhláseniu vlády na konto lesníctva. Našiel som tam pekné body, dokonca veľmi pekné body a nemám na tom čo meniť. Zároveň som povedal, že tie body, tie pekné body, tú peknú lesnícku konštrukciu nie je možné postaviť na morálnom trasovisku, ani na tom nemám čo meniť, ani na tom, že to morálne trasovisko som skonkretizoval s obdobím rokov prvej vlády pána Fica z rokov 2006 - 2010.
Ale chcem tu vyjadriť nádej, chcem reagovať na to, čo sa odohralo a čo odznelo po mojom vystúpení, čo bolo dosť prekvapivé. Ja som presvedčený, že vláda, alebo presvedčený, dúfam, som presvedčený, verím, nehodiace si škrtnite, že druhá vláda Roberta Fica už do tej istej rieky nevstúpi. Nie kvôli tomu, že to povedal istý múdry pán z Efezu, ale kvôli tomu, že tá rieka v tých rokoch, ktoré spomínam, bola kalná, mala veľa bahna a trocha zapáchala. Veľmi oceňujem a teraz idem k tej podstate, ktorá ma priviedla k tomu, aby som ešte raz vystúpil. To, čo tu zaznelo po mojom vyhlásení alebo teda mojej rozprave.
Chcem poďakovať verejne, lebo som to vtedy nestihol, pánovi ministrovi Ľubomírovi Jahnátkovi, že sa ospravedlnil za svojho oddielového kolegu z rokov 2006 až 2010 - pána Becíka, ktorý dopustil to obrovské rozkrádanie štátneho majetku, ktoré som spomínal a ktoré pre mňa osobne predstavuje celoživotnú traumu, všetko, čo sa okolo toho dialo. Oceňujem aj to a bola to pre mňa taká novinka, že zároveň povedal, že bol jeden z tých spolu s pánom ministrom Počiatkom, ktorí hlasovali proti tomu, aby tá strašná dvojmiliardová pôžička bola poskytnutá. Tá pôžička skutočne bola určená len na jednu vec, aby naplnila vrecká satelitov Elektry a aby zlomila väz Štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, lebo dodnes by tie 2 miliardy nikto nesplatil, a ktovie, kde by bol podnik.
Oceňujem, verím, že neurobím teraz nejaké spoločenské faux pas, lebo to už nebolo v oficiálnej časti, ale v neoficiálnej, keď rovno za mojím vystúpením prišiel za mnou pán šéf poradcov pána premiéra v minulej vláde, neviem, či aj v tejto, pán Faič, zároveň lesník, ktorý mi povedal, pokus o citát: "Pán Mičovský, keby ste vy vtedy to ráno 1. júla 2009 neprišli s protestom a tou rebéliou skupín lesníkov na Úrad vlády, my by sme tu dvojmiliardovú pôžičku boli schválili." Dve miliardy slovenských korún. Nechcem sa stavať do nejakej pózy nejakého teraz darcu alebo frajera, že pozrite, ale ja to potrebujem tu zdôrazniť, aj kvôli tomu, že som to nepovedal možno tak jasne.
Milé poslankyne, milí poslanci, Peter Gogola, Jožo Marko, Anita Fáková, Marcel Lehocký a ja, obyčajní referenti, ktorí prišli so svojou potrebou vyjadriť sa nie k svojím platom ani k svojím postaveniam, ani k svojím pracovným možnostiam, ale vyjadriť sa k nepochopiteľnému rozkrádaniu vo firme, ktorá ich živila a ktorú mali a majú radi aj dodnes, verím, tak to je vec, ktorá by tu mala, ja si myslím, zaznieť ako nie vôbec dôvod na poďakovanie alebo nejaké oceňovanie, ale ako ukážka toho, čo je možné občianskym postojom, otvoreným, odvážnym, aj keď strachu sme mali dosť, ale to bez toho nejde, čo je možné zmeniť. Dve miliardy korún, 67 miliónov eur. Ja si myslím, že to neni málo a v tejto súvislosti ma napadá, nie kvôli tomu, že sme potom všetci vyleteli z roboty a že, že nám nikto nie že nepoďakoval, ale že sa nám báli podať ruku, aj keď potichučky podali. Dobre, dobre si to povedal, ale ten strach je veľký, bol, bojím sa, aj je, ale kvôli tomu, že možno v programovom vyhlásení vlády by mala byť aj zmienka o tom, že takýchto ľudí alebo prepáčte, ona ta možno aj je, ale ja to chcem zdôrazniť, že ľudí, ktorí sa postavia proti korupcii treba špeciálne chrániť. Nie obviňovať, nesúhlasím s americkým systémom, ktorý tam beží, že je tam na tom nejaký podiel z odhalenej korupcie, mne osobne sa to bridí, respektíve nepovažujem to za správne, práve tak ako nepovažujem za správne vybavovať a vyšetrovať akékoľvek anonymné podania. Ak táto spoločnosť má niekde pokročiť, tak sa musíme podpisovať vlastným menom pod všetky svoje správne, menej správne, aj zlé vyhlásenia. A preto teda nesúhlasím s tým, aby sme odmeňovali ľudí, ktorí vystúpia proti korupcii nejakým podielom z ušetrených peňazí, ale prosím, aby sme ich chránili veľmi účinne, aby nevylietavali z roboty.
A teraz chcem pridať k tým dvom miliardám ešte ponuku pre pánov ministrov a pre predsedu vlády, veľmi korektnú. Totižto toho 1. júla sa udiala ešte jedna vec. Ja som to urobil jediný krát v živote a verím, že už nebudem v takej situácii nikdy. Podali sme spolu aj trestné oznámenie za nehospodárne narábanie s majetkom štátu na neznámeho páchateľa. Ide o veľké peniaze, nie o tie zachránené dve miliardy, ale o ďalšie milióny, desiatky, stovky miliónov, ktoré boli nezachránené a ktoré by ešte bolo treba zachrániť. Ja mám vieru, nádej, aj prosbu, že ak teda skupina bezvýznamných referentov dokázala tejto spoločnosti, podniku a všetkým občanom Slovenska zachrániť dve miliardy, tak, prosím, aby k tomu sa pridali pán predseda vlády Robert Fico, pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, aby sa k tomu pridal pán minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, aby sa k tomu pridal aj pán minister spravodlivosti Tomáš Borec a aby, aj keď viem, že ministrom neprislúcha zasahovať do konania orgánov činných v trestnom konaní, ale aby predsa využili nejakú možnosť a pozreli sa na to trestné oznámenie, ktoré pomaličky bude mať výročie tri roky, putuje niekde medzi orgánmi vyšetrovania, prokuratúry.
Som presvedčený, že to teda potvrdzujú aj reakcie posledných dní, lebo prichádzajú dokonca aj ďalšie a ďalšie až neuveriteľné skutky alebo popisy skutkov mojich kolegov, ktorých by som kolegov nikdy nechcel nazývať. Tie biele golieriky, ktoré si tak veľa toho dovolili, že teda aby sa pozreli na to, na to, čo je v tom oznámení, lebo je tam 27 bodov. Ja sám ako občan, ktorý podal to oznámenie alebo aj sám, ako ten, čo podľa 211-ky, každý z nás má právo sa dopytovať, že ako je narábané s takýmto oznámením. Zakaždým som dostal odpoveď: "Vyšetrovanie pokračuje, nemôžme vás informovať."
No a možno, že ozaj sú na to dôvody, ale ja chcem veľmi pekne poprosiť, aby sa to urýchlilo, pretože túto odpoveď potrebujeme, ako som to už spomínal poznať nielen kvôli tým ukradnutým peniazom, ale kvôli tomu, aby občania Slovenskej republiky získali pocit, že konať spravodlivo, čestne, tak ako to tu aj zaznievalo, konať odvážne a konať nesebecky a to slovíčko, Braňo, ty si to povedal, konať so súcitom, to sa mi zdá ako absolútne leitmotív. Súcit, súcit s tým, čo máme denne na stole, s kým pracujeme, s ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu, s majetkom, ktorý spravujeme. To slovo súcit sa mi zdá ako absolútne dominantné v tejto chvíli a bol by som rád, aby práve tá pravá hodnota, ten obsah tomu slovu, si hovoril o tom vyprázdňovaní, áno, aby sa mu vrátil práve tým konkrétnym postupom, že menovaní páni ministri z moci úradnej dokážu zabezpečiť, aby povedzme 2 500 lesníkov a prostredníctvom nich ďalšie desiatky, možno státisíce občanov Slovenska hovorili v tomto konkrétnom príklade, že to má zmysel, pretože viete, slová sú v tomto parlamente to hlavné, tu sa bojuje slovami, ale ja verím tomu, že každý malý skutok je oveľa lepší ako tisíc krásnych slov, a ja teda prosím o ten malý skutok menovaných členov vlády Slovenskej republiky.
Keďže vystupujem druhýkrát, budem už len veľmi stručný a možno že poviem to, čo tak ako cítim teraz, že rozhodne nebudem proti programovému prehláseniu vlády, voči im zámerom. Pohrávam sa s myšlienkou, že možno by som urobil ten, ten krôčik, že by som ho aj odsúhlasil. Nie kvôli tomu, aby som dokázal, že my si to môžme, frajeri, v klube to dovoliť, že mne nikto nič nepovie, viem, že to je netypické, ale ja naozaj na tom nenachádzam, nenachádzam nič závažné, keď to berieme ako prísľub, ako zámer, čo by som mohol povedať, tak s týmto ja nemôžem súhlasiť. Predsa je tam veľa toho, ale nič, čo by ma priviedlo na myšlienku, že nemožno podporiť. Je to také pohrávanie sa s myšlienkou dať vám druhej vláde Roberta Ficu, Fica, veľkú dôveru a povedať, ozaj skúste to, všetci sme poučiteľní a tá druhá rieka už predsa musí byť, keď nie krištálovo čistá, tak aspoň trocha priezračná. Ja viem, že si to dokonca musíte vy sami musíte priať, lebo je predsa vylúčené, aby ste mali mať pocit, že veď vy ste takí istí ľudia, veď sme všetci rovnakí tuná, veď medzi nami rozdiely sú zanedbateľné, aj keď vy to tak nemôžte povedať, ale to, čo sa dialo, bolo strašné. Ja nechcem povedať, že iné vlády boli zlaté, v tých lesoch boli vždycky len zlatí ľudia, ale roky 2006 až 2010 pre mňa budú dobou temna. Ja som to vtedy spomínal aj na úrade vlády, keď nás pán Faič prijal, aj s pánom ministrom Becíkom. Bola to doba temna a rehabilitácia, náprava je potrebná, takže pohrávam sa s tou myšlienkou, určite nebudem proti, ktovie, či nebudem za, mal by som byť rozhodnutý, v tejto chvíli by som to považoval za bianco šek, ktorým by som chcel prejaviť vieru v to, že sa tie strašné veci nebudú opakovať a že spoločne, nielen v lesníctve, urobíme pre občanov tejto republiky veľa dobrých rozhodnutí a poviem už len poslednú vetu, že prečo si to myslím, že by to mohlo byť tak. Je to jedno, či sme prezidentom, ministrom, poslancom alebo lesným robotníkom, sme predovšetkým ľudia a žijeme len raz a mali by sme sa snažiť, aby to bolo so cťou. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis