Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia. To, že v rozpočte cítiť isté napätie, je asi vec, na ktorej sa môžeme zhodnúť pravdepodobne úplne všetci. Druhá vec je, že odstrániť toto napätie je úloha oveľa ťažšia, ako ho konštatovať. A ja v tejto chvíli chcem úplne úprimne povedať, že som si vedomý toho, že ako opozičný poslanec mám oveľa ľahšiu úlohu, niečo si...
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia. To, že v rozpočte cítiť isté napätie, je asi vec, na ktorej sa môžeme zhodnúť pravdepodobne úplne všetci. Druhá vec je, že odstrániť toto napätie je úloha oveľa ťažšia, ako ho konštatovať. A ja v tejto chvíli chcem úplne úprimne povedať, že som si vedomý toho, že ako opozičný poslanec mám oveľa ľahšiu úlohu, niečo si vytrhnúť z toho obrovského komplexu čísel, pripomienkovať to, čo mi je možnože blízke a čo považujem za vážne, a že je úplne iná a oveľa ťažšia úloha vládnych poslancov dokázať obhájiť a pozrieť sa na ten rozpočet pohľadom, ktorý je nepochybne zaťažený zodpovednosťou, ktorú asi najviac musí pociťovať zákonite tu prítomný pán minister. Ale ja predpokladám, že aj tá váha toho tlaku, ktorý možno vyplýva aj z našej rozpravy, veľmi ťažko musí doliehať na predstaviteľov vládneho SMER-u.
A ja chcem povedať, že svojím vystúpením nechcem pridávať nejaké polienka, ktorými by som chcel povedať, a tak si to teda užite, ale chcem, nech to už vyznie akokoľvek, povedať úprimne to, čo cítim a čo si myslím, nieže pomôže alebo poškodí komusi naľavo, napravo, ale čo je v záujme, v bytostnom záujme republiky ktorú máme radi a ktorú máme za svoju. Budem sa venovať dvom okruhom. Ten prvý, to vás asi neprekvapí, bude venovaný tak trošinka zelenej farbe, a ten druhý bude taký možno atypický, myslím si, že ešte napriek dĺžke rozpravy tu nezaznel.
Takže poďme k tomu prvému. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2013 má 7 paragrafov. Z toho jeden celý, predposledný, šiesty je venovaný jednému jedinému podniku, čo je teda pozoruhodné, možno ma to aj teší, ale predovšetkým je to zrejme vynútené legislatívnou. Pretože tento paragraf šiesty hovorí o mimoriadnom odvode zo zisku jediného štátneho podniku, ja dodávam, toho najvýznamnejšieho a najbohatšieho štátneho podniku, ktorý ešte máme, a to Lesov Slovenskej republiky, kde sa stanovuje povinnosť odvodu vo výške 5 mil. eur pre rok 2013 do štátneho rozpočtu.
Skúsme sa pozrieť na tento paragraf šiesty niekoľkými pohľadmi. Ten prvý pohľad je úplne priaznivý, a povedal by som, súhlasím s ním. Jednoducho, ak má štát nejaké aktivity, tak má povinnosť aj právo, právo aj povinnosť, tieto aktivity využívať zmysluplne tak, aby mohol dostať svojej úlohe správcu tejto krajiny. Aj druhý pohľad, ktorý poviem na šestku, na paragraf, bude priaznivý, pretože, ak je tu konkrétny lesný podnik, ktorý povedzme v roku 2011 mal výnosy vo výške 226 mil. eur a s týmito výnosmi dokázal vytvoriť hospodársky výsledok so znamienkom plus vo výške 18 mil. eur, nuž, nedivím sa úvahe zodpovedných štátnych funkcionárov, pána ministra financií, aj pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že teda dospeli k názoru, že v dobách ťažkých, a to sa zhodneme, že také žijeme, aj keď je to teda vec pohľadu, sú aj iné predstavy o tom, že čo je to skutočne ťažká doba, že v takýchto dobách je vcelku oprávnené siahnuť na takýto zdroj a môže sa zdať úplne nelogické ho nevyužiť v prospech toho napätia, ktoré v tom štátnom rozpočte existuje.
Ale ja si dovolím povedať aj pohľad č. 3 a ten už nebude taký optimistický, ani taký pozitívny, ako boli tie predchádzajúce dva. Ja predovšetkým chcem úplne dôstojne, vážne, a priznajúc svoje vnútorné nejasnosti a istú neistotu, sa spýtať, akým spôsobom sa dostávajú do štátneho rozpočtu, do štátnych rozpočtov čísla, ktoré reprezentujú vysokí štátni úradníci, členovia vlády Slovenskej republiky v tejto súčasnej, ale aj tej minulej? Lebo konkrétne Lesy Slovenskej republiky môžeme použiť ako veľmi zaujímavý príklad toho, že sa tu manipuluje, nie, pardon, beriem slovo manipuluje späť, že sa tu pracuje s číslami pre mňa nepochopiteľným spôsobom.
Ja musím zaspomínať na rok 2009, keď člen vlády Slovenskej republiky, pán Becík bol presvedčený a hovoril to veľmi dôrazne a neraz, že v dobách krízy, ak nepomôže štátnemu podniku, ktorý mu patrí, do jeho rezortu, teda Lesom Slovenskej republiky, sumou vo výške 67 mil. eur, tak tento podnik je zjavne stratený, takmer zmizne z mapy slovenských podnikov. A veľmi si pamätám na pátos a obhajobu toho, ako túto strašnú a podľa mňa, môžem smelo povedať, zločinnú pôžičku obhajoval. Ozaj môžem aj teraz smelo povedať, že vďaka tomu, že pán premiér vtedajší Robert Fico 1. júla povedal, tak to teda nie, skúsime sa pozrieť na tú pôžičku novým pohľadom - je pravda, že sme k tomu trocha prispeli pomerne výraznou lesníckou rebéliou - a tá pôžička sa napokon nielen odložila, ale aj naveky, našťastie, zmizla z plánov vlády Slovenskej republiky, vtedajšej. No, spýtajme sa, ako je to možné, že takáto suma sa môže zjaviť a že môže o nej niekto, kto je, kto má za menom napísané, člen vlády Slovenskej republiky, smelo rozprávať s tým, že už za pár krátkych mesiacov sa ukázalo, že to bol nezmysel. A zrejme tá zodpovednosť štátnych funkcionárov je taká, že už nikdy tento nezmysel sa nemusel nijakým spôsobom dokazovať, skadiaľ sa takéto číslo zobralo.
Poďme ďalej. Na tento rok máme úplne inú situáciu. Pán minister Simon zistil, že teda podnik je to prosperujúci a dokonca sa tým aj hrdí, a máme odvod vo výške 20 mil. eur z tohto podniku podľa rovnakej mustry, rovnakého zákonného postupu. A je to čiastka, ktorá sa aj teda tvrdo odvádza v štvrťročných päťmiliónových intervaloch. No a teraz sme pritom, čo hovorí tá šestka. Vlastne to vypadá celkom, akože v rámci tej postupnosti najlepšie, treba nám odviesť iba, v úvodzovkách, samozrejme, 5 mil. eur pre tento účel mimoriadneho odvodu do štátneho rozpočtu.
Ja si dovolím povedať v tejto súvislosti, že všetky pohľady takejto hry čísel v prípade lesného majetku štátu, to znamená, obrovské povinné pôžičky, aby sme ho zachránili, alebo obrovské odvody, aby sme ho podojili, sú principiálne ohromne nesprávne.
A ja viem, že teraz v dobe, keď sa tu hovorí vlastne o tom, že musíme každú korunu, každé euro, pardon, úsporne hľadať, šetriť a vynakladať, tak to nebude znieť veľmi ako keby v rezonancii týchto pocitov, ale ja musím povedať, že je to krajne nesprávny pohľad, pretože ozaj lesníctvo je jediná hospodárska činnosť, ktorú hodnotiť prostredníctvom ziskov, tržieb, je nesprávne. Totižto je veľmi ľahké, ak to zadáte ako úlohu, dokonca štátnemu podniku ako politickú úlohu, vytvoriť aj oveľa väčší zisk a aj v oveľa ťažšej dobe, ako je táto. Ale dopúšťame sa tým poškodenia budúcnosti, zdravej budúcnosti občanov štátu. Znie to možno trocha pateticky a málo konkrétne, ale ja si myslím, že je to potrebné nejakým spôsobom ozaj precítiť. A ja vám k tomu ponúknem jeden, možno nie najšťastnejší príklad.
Zoberme si, že by sme v tejto chvíli hlasovali tu o takej záležitosti, ako je práca vodárenských spoločností, ktoré nám produkujú to, čo denne potrebujeme bez ohľadu na to, kto sme a kde sme, pitnú vodu. A my by sme povedali, že táto vodárenská spoločnosť je nútená kvôli tomu, že ju chceme obrať o odvod zo zisku, vytvoriť fiktívny zisk, pretože inak jej to nevychádza, a my z toho zisku proste potrebujeme odčerpať. Ony ten zisk vytvoria, pretože to bude ich povinnosť, a dostaneme sa do situácie, že vďaka tomu, že tento, táto úloha bola jasne stanovená, dostaneme sa k tomu, že kvalita pitnej vody klesne pod hranicou jej použiteľnosti a z pitnej vody sa stane nepitná. No, ja by som si rád predstavil stopäťdesiatku, ako by zdvihla ruku za to, že no tak, no, tak my potrebujeme ten odvod, takže ten zisk musia vytvoriť. Nech ho vytvoria fiktívne, nech ho vytvoria znížením nákladov, nech tam nedajú tej vode, čo treba, nech ju neošetrujú, a basta. No, ja som presvedčený, že tak rýchlo by zanikli politické spektrá ľavicové, pravicové, stredné, vysoké, nízke, lebo všetci by sme si predstavili, že predsa my ráno chceme mať z kohútika pitnú vodu. My proste nechceme ju mať nepitnú. Trocha som to zhustil, skoncentroval, ale verte tomu, že nie som ďaleko od pravdy.
Vy tou 5-miliónovou čiastkou, ktorá vypadá ako zdanlivo ľahko použiteľná, chcete vlastne urobiť v prenesenom význame, ale nie úplne prenesenom, ale aj pomerne v príčinnej kauzalite celkom funkčnom, to, že Lesy Slovenskej republiky ten zisk samozrejme vytvoria, lebo splniť sa to musí. Lebo, tu si dovolím aj malú odbočku, lebo platí to, že pán minister si dal svojho generálneho riaditeľa a vieme teda, že tá subordinácia je veľmi jasná, pretože ten návrh, ktorý som aj pred časom predložil, že teda treba zmeniť systém riadenia tohto podniku a treba zvýšiť kompetencie dozornej rady, bolo mi na to povedané to, čo som tu už konštatoval, že si mám snívať svoje sny. Asi to tak nebude, ale verte, že to tak raz bude musieť byť.
Dobre, vracajme sa nazad k tej vode. Proste, všetci sa zhodneme na tom, že v tomto prípade by hlasovanie o paragrafe 6 dopadlo úplne inakšie, ako dopadne. Ja si dovolím dokonca ešte ísť trocha za hranicu tohto príkladu a použijem príklad vody č. 2, a to, tak trocha sa zahrám na vizionára, ale verím, že i úplne presného. Som presvedčený, že budúci ministri financií budú tu v sieni zákonnosti v budúcich rokoch, neviem povedať to, či to bude o päť, o tri, alebo až o päťdesiat, budú riešiť úplne iné pohľady na fungovanie podnikov štátnych lesov, podniku, ktorý v tomto prípade rozhoduje o tvorbe, ochrane a existencii štvrtiny územia našej republiky. A to bude ten pohľad, že sa nebudeme baviť o odvodoc, ale verte tomu, že sa budeme baviť o tom, že hodnoty lesov, tie pridané, nie tie drevárske, ktoré vytvárajú toľko tých nepekností, ktoré tu už boli spomínané, ja sa k tomu nevraciam, už som sa k tomu vyjadril, takže bude treba takéto funkcie lesov výrazne podporovať.
Verte tomu, že dozrieva doba nielen na Slovensku, ale i vo vyspelej lesníckej Európe, že sa budú musieť parlamenty, národné, i bruselský, i FAO v Ríme, zamýšľať nad tým, ako podporiť tieto podniky. Takže tam je v podstate to, na čo som vás chcel upozorniť, a viem, že ta téma začína byť z mojich úst tak trošinka opakovaná. Takže je to možno nový pohľad, ale viem si predstaviť, že s vami vnútorne nemôžem nijakým spôsobom pri rozpočte zamávať, predsi by som bol vďačný, keby ste sa na to pozreli aj mojimi očami a očami všetkých, ktorí tu pitnú vodu chceme mať. Myslím že to je prepojenie politických spektier úplne dokonalé.
Ale treba tu povedať ešte jednu vec na toto konto, a to je otázka, ktorá je spojená s tým, čo páni ministri, ktorých som tu spomínal, Becík, Simon aj súčasný pán minister Jahnátek, deklarovali úplne jasne, len ako keby stratili odvahu, silu. A to je otázka oveľa dôležitejšia pre tú kvalitu tých všetkých mimoprodukčných funkcií a pre tú kvalitu toho najbohatšieho a najdôležitejšieho štátneho podniku, ktorý ešte máme, a to je otázka jeho zásadnej reorganizácie. Na jednej strane ho chceme podojiť, na druhej strane sa bojíme urobiť zásadné opatrenia, ktoré by mali z tohto podniku, ktorý sa už roky potáca vo svojej nekvalitnej riadiacej štruktúre, ktoré by mali túto štruktúru napraviť.
Ozaj sa už nebudem venovať bývalým ministrom, ale možno ste to postrehli, možno nie, ono to už bolo rozbehnuté, Lesy Slovenskej republiky konečne pod odvahou pána ministra Jahnátka mali vstúpiť do zásadnej reorganizácie, ktorá jednoducho bola ohlásená už natvrdo. Ja dokonca si pomôžem ešte predsi len pánom ministrom Simonom, jeho predchodcom, ktorý povedal k tým 20 mil., keď ich navrhol, pokus o citát: No, viem, že to teda je veľký zásah do tohto podniku, ale verím, že pokiaľ tento podnik prejde zásadnou reštrukturalizáciou, zmenší počet závodov, správ a urobí ďalšie zásadné opatrenia, takže vari tých 20 mil. dáko bude môcť zaplatiť. Zaplatí, za chvíľočku bude platiť poslednú splátku, ale žiadnou úpravou neprešiel.
A teraz naspäť k novému pánovi ministrovi, ktorý je vo funkcii. Ani jeho zásadné rozhodnutie, ktoré už rozhýbalo hladiny lesníkov, takže už vedeli, že v podstate už je koniec s tou pôvodnou štruktúrou a chystali sa na iste vážne dopady, lebo ono je to vážne, zrazu sa vody ukľudnili. A my sa môžeme spýtať: a čože sa to zase stalo, že zase v poradí ďalší pán minister, ktorý má vo svojom rezorte tento najbohatší a najvýznamnejší podnik štátny nášho Slovenska, cúvol?
Ja som sa aj na spytoval, ja viem je to zložité, je to už len nesociálne. Len je to otázka, či je rovnako nie nesociálne to, podnik, ktorému neumožníme oživiť sa, oberať o milióny. Mne to pripadá tak, ako keby sme chceli obrať o krv a urobili darcov krvi z podniku, z človeka, ktorý je ťažko chorý. A o čo je teda lepšie oberať o krv, keď už chceme teda čosi, takýto príklad povedať, oberať o krv, oberať o tie odvody podnik, ktorý je v poriadku, človeka, ktorý je zdravý? Veď viete, že ani darcom krvi nemôže byť človek, ktorý má problémy. A my chceme vlastne takýmto darcom peňazí urobiť podnik, ktorý má zásadné problémy. Všetci to pripúšťajú, všetci to vedia. Je to verejné tajomstvo, lesnícke, i tejto krajiny. A ja nerozumiem, prečo sa dokážu všetci páni ministri zľaknúť tejto úlohy. Veď v tom je sila štátnika, politika. Viete, pozrieť sa do steny a vymyslieť 5 mil., 20 mil., alebo ako pán Becík 67 mil. pôžičky, nuž, ja neviem: taký klobúk majú tam, ťahajú tieto peniaze z klobúka alebo tieto čísla? Ja viem, že nie, nechcem to dehonestovať.
Zamýšľajú sa nad tým. Len prečo sa nezamýšľajú nad podstatou? Tie čísla nie sú takým problémom. Problémom je tomuto podniku zásadne pomôcť a možno potom by sme sa mohli baviť aj o nejakých odvodoch, aj keď principiálne trendové pomery Slovenska sú také, tak to máme Bohom uštedrené a inakšie to už nebude, že pýtať od tohto ťažkého, ale zároveň krásneho výrobno-ekonomického sektoru a tej konfigurácie terénu, peniaze z lesníctva, je v princípe nesprávne vo veľkom. Maličký podnik nájdete, ktorý môže byť ziskový. Ale veľký podnik, a takýmto podnikom Lesy Slovenskej republiky sú, nemôžete stavať do role podniku, ktorý sa má stať v budúcnosti sliepočkou, ktorá bude znášať zlaté vajíčka, a my tú sliepočku budeme chcieť predsi len v istej fáze zarezať a zlaté vajíčka v podobe pitnej vody, dýchateľného vzduchu, neodviatej pôdy, harmónie, ktorú tam chodíte čerpať, sa stratia. Ozaj sa pozrite na krajiny, ktoré nemali také šťastie na svojich panovníkov už niekoľko storočí a ktoré dokázali premárniť toto bohatstvo tak, že dnes tam, kde mali v stredoveku lesy, je púšť.
Dosť na lesnícku tému. Ja som v tejto chvíli sa dostal zhruba do polovice toho, čo vám chcem povedať, ale aby som túto prvú polovicu zakončil, tak chcem tu dať dva pozmeňovacie návrhy. Jeden fiktívny a nepravdivý a druhý skutočný podľa rokovacieho poriadku.
Ten fiktívny a nepravdivý je ten, že by som si v takom maličkom ironickom úsmeve dovolil navrhnúť, aby § 6 zákona o štátnom rozpočte pre rok 2013 sa zmenil v tom slova zmysle, že nenavrhneme odvod 5 mil. eur, mimoriadny odvod zo zisku, ale navrhneme 25 mil. eur. Verte tomu, hovorím to so znalosťou veci, ak by táto cifra sa do rozpočtu dostala a pán generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky oslovil pána ministra a túto úlohu dostal, tak by teda ťažké mal noci a určite by ako lesník mal s tým obrovský problém, ale keďže zákon o štátnom podniku je nezmenený a subordinácia je jasná, garantujem vám, že tieto peniaze by prišli do štátneho rozpočtu a pán minister financií, pán Kažimír by dostal o 20 mil. viac, ako očakáva z § č. 6.
Je to samozrejme absurdné, sa ospravedlňujem za to, že takéto príklady si dovolím vôbec tu, kde sa má rozprávať len seriózne, použiť. Len tým som chcel dokumentovať to, že to pohrávanie sa s číslami je nebezpečné a že ohrozuje ozaj tú pitnú vodu, keď si ráno otvoríte kohútik, aby sme ju mali vždy, lebo to je lesnícka záležitosť a nie vodárenských spoločností, keď to používam ako príklad, ktorý sa mi zdá zrozumiteľný. No a takže miesto toho, aby som takýto absurdný príklad pozmeňovacieho návrhu navrhoval, vám predkladal, ospravedlňujem sa zaň, predložím ten, ktorý myslím si, že by riešil to, čo som sa snažil naznačiť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 uvedenom v tlači 176.
Text: Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 sa mení takto: "§ 6 sa vypúšťa".
Odôvodnenie: Mimoriadny odvod zo zisku štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky je a priori nesystémovým krokom, ktorý je za prvé, v dôsledku politickej riadiacej subordinácie veľmi ľahko nariaditeľný, za druhé, v dôsledku špecifík lesného hospodárstva aj relatívne ľahko splniteľný, no vo svojej podstate mimoriadne škodlivý, pretože zásadným spôsobom znižuje kvalitu správy majetku, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti so základnými parametrami kvality života všetkých občanov. Toto tvrdenie sa zdá ako príliš voľné a ťažko preukázateľné. No nie je to pravda. A práve v tom spočíva jeho závažnosť, ktorú by sme si všetci, ktorí sme vo zvýšenej miere zodpovední za správu tejto krajiny, mali bytostne uvedomovať.
No a idem k tej druhej časti, ktorá bude o niečo kratšia, ale určite z môjho pohľadu myslím, že dôležitejšia ešte. Poviem príklad, o ktorom sa domnievam, že je veľmi od pása len strelený, ale napriek tomu, že nebudem ďaleko od pravdy. Vieme, aká je obrovská zaťaženosť našej krajiny šedou ekonomikou, korupciou, nehospodárnym narábaním s majetkom štátu. Keby sme dokázali urobiť naprieč všetkých rezortov jedno jediné opatrenie, ktoré by bolo tým zázračným šibnutím a ktorým by sme korupciu v našej krajine mohli znížiť len o 30 %, lebo na nulu ich znižovať, to asi nedokázali ani Nóri a tí už dačo dokázali v čistote narábania s majetkom štátu za svojho kráľovstva, 30 % keby sme dokázali z tej sumy, o ktorej predpokladám, že je obrovská, tak by možno my všetci aj s pánom ministrom na čele sme mali zrazu peniaze aj na tie učiteľské platy, aj všetky potreby, ktoré nechcem opakovať, sú akútne a my vnútorne s nimi súhlasíme. Nuž, existuje na to spôsob. Pozrite, je možno trocha bizarný, ale ja mu verím. Prílohy k zákonu o štátnom rozpočte, je ich tam niekoľko desiatok, myslím, že takmer 40. Nuž, čo keby sme ešte raz sa zamysleli a otvorili ten zákon a dali tam ešte jednu prílohu a nazvali by sme ju List všetkých ústavných činiteľov Slovenskej republiky svojim občanom a ten list by mohol znieť, napríklad takto nejako:
"Vážený občan, vážime si, že žiješ v našej krajine, a veľmi dobre vieme, že sa denne stretávaš s dobrým i zlým. Vieme, že toho zlého je veľa a že ťa to trápi, lebo často nachádzaš na štátnom mešci veľa dier, z ktorých denne utekajú milióny. Vidíš tie diery, vidíš, ako nimi preteká prúd štátnych peňazí dostratena, a vieme, že sa bojíš.
My rozumieme, vážený občan, tvojmu strachu, lebo máš ten svoj ostrovček, na ktorom máš rodinu, možno ešte máš prácu, a ktorý jednoducho si brániš a nechceš ohroziť niečím, čo by dokázalo tento ostrovček zaliať tou vlnou gangstrov, nie s revolverom, lebo takých, našťastie, až tak veľa nemáme, ale tých gangstríkov v tých bielych golierikoch, ktorých máme prebohato, a ktorí sa ti denne smejú, lebo oni vedia, že ty vieš a že vidíš, ale zároveň vedia, že budeš mlčať, pretože taká je prax.
A my tvojmu strachu veľmi dobre rozumieme. Možno sa budeš diviť, vážený občan, ale my, ústavní činitelia, sme tiež nie všemohúci a nedokážeme ani z našich pozícií poslancov, členov vlády, pána prezidenta, pána premiéra ti sľúbiť, že vždy všetko, o čo zabojuješ, dopadne dobre, ale chceme ťa uistiť, že každý tvoj prejav odvahy, každý tvoj prejav strachu, každé tvoje gesto, ktoré urobíš vo veci, aby sa v tejto krajine tie diery na tom štátnom mešci zaplátali a aby sa tie obrovské machinácie s európskymi fondmi, s domácimi fondmi znížili o tých 35 % alebo o tých 30 %, vždy ťa podporíme a budeme robiť všetko pre to, aby si mohol svoj vzťah v tejto krajine a svoju odvahu preukázať úplne jasne.
Možno, že neuspejeme a že napriek všetkým našim sľubom, ktoré ti dávame v tomto liste, v tejto prílohe k štátnemu rozpočtu, ťa sklameme a ty budeš ešte rozhorčený viac, ako si bol možno doteraz. No ak to nedokážeme, ak ozaj naša moc je taká, že nevieme tie nepeknosti zastaviť, nuž tak potom možno ti sľúbime aspoň toľko, bude to trocha patetické, ale pravdivé, že budeme teda s tebou plakať, že sadneme si na tej ceste, ktorú sme neurazili, a budeme rozmýšľať, že kde sme urobili chybu. Ale ver tomu, vážený občan, že ťa neopustíme."
Lebo verte tomu, že naši občania majú pocit, že sme ich my, ústavní činitelia, neraz opustili a že vo svojom boji o to zaplátanie tých dier na tom štátnom mešci sú stratení a že ich skúsenosť oprávnene učí, že si nedokážu pomôcť.
Nuž, ja viem, ten list by bolo treba naformulovať presnejšie. A napokon, na čo sa trápiť? Taká príloha nevznikne. Ale chcem, aby vznikla, možno keď nie na papieri, aby vznikla v našich svedomiach. Som presvedčený, že ak by sme dokázali takýto krok, že by ten občan uveril, že sme síce chybujúci, vysoko postavení, ale predovšetkým rozhodnutí mu pomôcť, a keď mu už nedokážeme pomôcť, tak s ním aspoň zaplačeme, že by možno nám rozumel viac, ako nám rozumie neraz doteraz. A som presvedčený, že ak by sa nám podarilo, ak by takáto príloha v tých našich svedomiach a z tých svedomí smerom k verejnosti zaznela, tak by sa to úplne reálne prejavilo. Nie na plánovanom štátnom rozpočte, jeho príjmoch a výdajoch, ale v realite už v roku 2013. Veľmi si to želám. A prosím vás, aby sme skúsili takúto prílohu v takomto duchu napísať.
Tu som možno mal skončiť, ale som si uvedomil jednu vec, ktorá možno pokazí ten dojem, ktorý som chcel možno aj trocha cielene vyvolať. To zamyslenie sa nad vzťahom ústavných činiteľov k svojim občanom, ktorí sú pochybujúci a bojaci sa, ale pritom v ktorých moc v rukách je. A povedať si, že rozumiem tým vetám, ktoré zvykol hovorievať pán Dzurinda, ktoré zvykol hovorievať aj pán Fico, že do politiky patria nejaké tie hrádky, tie voľajaké také elegancie, ktoré proste sú, mne sú nie blízke, ale rozumiem, veď ja sa ani necítim byť nejak extra politikom.
Ale dobre, keď nejaké beťárčiny drobné patria do politiky, nuž nech sú tam. Len zamýšľam sa nad tou včerajšou voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Toto je tá beťárčina, ktorá patrí do politiky?! To takýmto spôsobom chceme ukázať nášmu občanovi, že pracujeme preňho a že ozaj jedným vrzom vybavíme to, čo sa vybaviť má, že opozícii patrí šéf kontrolného úradu, ktorý sa má pozerať všetkým na prsty, a ideme ďalej? My sa budeme nad takouto vecou zdržiavať? Nuž bojím sa, že ak to dám do súvislosti s tým, čo som rozprával o tom liste občanom, že je to strašne znižujúce hodnovernosť nášho úmyslu pracovať pre blaho tejto krajiny, a že vec, ktorá mala byť vybavená za päť minút, sa vybavuje päť mesiacov. No prosím vás pekne, ak ozaj do politiky patria hrádky, tak nech nepatria takéto čertovské. Nech patria nejaké elegantné. Neraz sa tu môžeme aj zasmiať. Ja si to veľmi vážim, ten humor, ktorý tu dokážete vniesť, ale toto je vec, ktorá nepatrí ani do čierneho humoru, nepatrí do sieni zákonnosti.
Jednoducho toto je vec, a to sa obraciam na toto spektrum, ja by som neposlúchol asi svojho pána premiéra, ja by som hlasoval aspoň v tomto prípade podľa svedomia. Ako to, ako to môžete tieto počty? Však to, ja tomu neviem prísť na chuť. A nevyčítam vám to, veď viem, že pracujete svojím spôsobom. Len som strašne sklamaný a mrzí ma to, lebo toto je vec, ktorá v mojich veciach popiera to, na čo sme tu. Biť sa o dobré zákony. Biť sa o to, aby to fungovalo, a nie sa baviť o tom, že, vážená opozícia, taká si rozgajdavená, že my ti hravo dokážeme, že to nebude. Však toho predsedu nepotrebuje ani ľavica, ani pravica. Toho potrebuje občan, aby vedel, že sú tu zákonné momenty, ktoré jednoducho mu dávajú oporu a istotu, že sa má na koho obrátiť. Poprosím vás, ak sa ešte raz dostanem k takejto voľbe, skúsme sa pozrieť na svedomie viac ako na prikázania svojich šéfov. Asi toľko.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis