Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, chcem zaujať stanovisko k odpovedi na interpeláciu na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pána Jahnátka.
Ja už sa priznám, že to číslo som si nepozrel, takže dodatočne ho doplním, ale podstata nie je v čísle, ale v konkrétnej záležitosti, ktorá vyplynula, a samotná interpelácia sa toho týkala, pomerne závažného konania v Národnom lesníckom centre, kde už niekoľko mesiacov dozadu vzniklo podozrenie, že 700 000 eur na tzv. forestportal bolo vyčerpaných, mierne povedané, nie v súlade s dobrými mravmi a nie v súlade s účelom, na čo ich Európska únia našej krajine poskytla. Bolo to dlhšie aj medializované, boli dokonca nariadené vyšetrovania. Jedna z odpovedí pána ministra, mi doručená, znela, že je to príliš tajné a že nemáme nárok na to, aby sme sa zoznámili s výsledkami finančnej kontroly, ktorá prebehla v tejto súvislosti. Rešpektujem, asi zákon, ktorý to neumožňuje, skutočne tak hovorí.
A preto, chtiac sa dopátrať spolu s kolegami poslancami pánom Hubom a pánom Feckom, ktorí sme spolu tú interpeláciu vypracovali, sme sa pokúsili úplne jednoducho a bez toho, aby sme ozaj dopredu nejako domnievali sa, že poznáme pravdu, pokúsili sme sa dať interpeláciu vo veci konkrétnych 20-ch, ale mimoriadne konkrétnych otázok. Dokonca tie otázky sme si my nevymýšľali, lebo napokon ozaj prehľad nemáme taký, aby sme sa mohli tváriť ako ľudia znalí veci, ale na Národnom lesníckom centre je skupina, ktorá zrejme svoju nespokojnosť musela prejaviť aj tým, a je to skupina, ktorú podporuje aj odborová organizácia tamojšia, ktorá tých 20 otázok doslova presne a na vec ušitá, ušité tak, ako sa patrí, naformulovala. A tie otázky boli veľmi, veľmi konkrétne. Nuž, sme si povedali, že si ich osvojíme my traja poslanci, a vo forme interpelácie sme ich poslali pánovi ministrovi Jahnátkovi.
Ja samozrejme nebudem tie otázky čítať, len môžem zodpovedne povedať, že ich tvorcovia zrejme celkom oprávnene sa domnievali, že ak by boli zodpovedané, tak by možno nebolo treba rozprávať o veľkých ďalších kontrolách, o najvyšších kontrolných úradoch a o tom všetkom, čo sa udialo za tie mesiace vyšetrovania. Okrem iného aj hlavná kontrolórka, ktorá poukázala na tie veci, prišla medzitým o svoju prácu, aj keď samozrejme netvrdí sa, že v tejto súvislosti.
No a odpoveď prišla od pána ministra. A ja chcem s ňou vyjadriť, s touto odpoveďou, veľkú nespokojnosť. Tá nespokojnosť spočíva v tom, že, opäť vás nebudem unúvať, aby som ju celú čítal, ale jedna vec je predsa len hodná zaznamenania tak, aby zaznela aj tu v tejto sieni zákonnosti, lebo sa mi zdá, že je to niečo, čomu som celkom neporozumel ani na druhé čítanie.
Pán minister nám tu píše asi tak: "Takmer všetky otázky, ktoré mi kladiete k predmetnej veci, sa týkajú činností a kompetencií konkrétnych vedúcich zamestnancov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako aj Národného lesníckeho centra v rokoch 2007 až 2011. Z toho dôvodu vám na väčšinu z nich nemôžem konkrétne odpovedať a odporúčam vám obrátiť sa priamo na tieto osoby." Nuž, tie otázky predsa neboli dávané na konkrétne osoby s tým, že tu niekto potrebuje tieto osoby nejakým spôsobom prenasledovať svojimi otázkami. Tie otázky boli naformulované vo smere zistenia pravdy, ako sa použilo 700 000 eur na vec, ktorú experti označili, že má hodnotu možno 1 000, možno 5 000, neviem. Viete, doobeda sme tu počúvali dačo o Gorile, o ťažkých podozreniach, ktoré visia ako chmáry nad touto krajinou, a pán minister Kaliňák veľmi jasne a správne povedal, že on predsa je politik a nie vyšetrovateľ, a s tým sa dá súhlasiť. Takže môžeme sa baviť o politickej zodpovednosti a nie o tom, kedy a ako bude vyšetrovanie uzavreté.
No použijem takú ťažšiu analógiu alebo skôr voľnejšiu, nuž, ja tiež od pána ministra, a my teda všetci traja poslanci sme nežiadali, aby nám on týchto troch ľudí nejakým spôsobom staval do role, že už tú nie sú, a to, viete, veď to bolo ministerstvo, ktoré ja som neriadil. My sme sa obrátili na kompetentného šéfa ministerstva, ktoré túto agendu spravovalo, ktoré musí mať predsa ako slušný úrad zaznamenané, kto v minulosti v zásadných veciach urobil aké rozhodnutie, a chceli sme poznať spôsoby, ako tieto rozhodnutia boli kreované, ako boli zaznamenané, ako boli jednoducho z nich vyvodené nejaké dôsledky. Tak sa mi zdá dosť zvláštne, že pán minister odpovedal, že on za ministerstvo v minulosti a za to, čo urobilo, nemôže, nie tak, aby som mu nevkladal do úst, čo nepovedal, nie zodpovednosť, že nemôže odpovedať na tieto otázky.
Tak ja si myslím, že v tejto krajine predsa, a to musí byť aj naším želaním, nekončí výmenou niektorých úradníkov kontinuita poriadku. Veď predsa v slušnej krajine sa musia poriadky odovzdávať, spisy prebrať a odovzdať. A jednoducho minister musí vedieť odpovedať, čo robil jeho úrad aj v historických súvislostiach, pred desiatimi rokmi. Nie v súvislostiach, ktoré sú ešte stále otvorené, nedošetrené a ktoré traumatizujú zbytočne množstvo ľudí na Národnom lesníckom centre. Niektorých skutočne tak, neprial by som vám počúvať, ako to znáša tá kontrolórka, ktorá je v tom režime výpovede, že možno je to otázka skôr ich, už pomoci nie ani zákonnej vo vyšetrovaní, ale ako im pomôcť ľudsky, ako im pomôcť v ich ťažkých psychických rozpoloženiach.
No dobre. Takže ja som s touto odpoveďou nespokojný a tvrdím, že je nezodpovedné, aby sme sa v prípade, že hľadáme odpoveď, kam sa podelo 700 000 eur, a to je, prosím pekne, mozaika, ja si nemyslím, že sme my objavili nejaký veľký prípad, ktorý teraz môžeme povedať, no pozrite, toto je teda obrovský kúsok. Ja sa obávam, že toto je mozaika, ktorá zodpovedá množstvu takýchto drobností, ktoré sa týkajú fondov a eurofondov. Včera, predvčerom som bol ako zastupujúci člen na eurovýbore, na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. A pán premiér tam povedal jednu vec, že čaká nás teda ťažká úloha vyčerpať zase veľké množstvo eurofondov. Áno, ja som mu rozumel, určite je to ťažká úloha, vieme, prečo ich chceme získať. Len sa obávam, že v tejto krajine si mnohí ľudia túto ťažkú úlohu vysvetľujú tak, že dej sa, čo dej, ktosi núka v Bruseli, tak to musíme zobrať. A mnohokrát tá cesta bruselských peňazí z Bruselu cez Bratislavu na miesto určenia býva veľmi, veľmi komplikovaná.
Odbočil som, vraciam sa k interpelácii. Takže pán minister napísal, že to nie je možné zodpovedať. A čo je dôležité a zaujímavé na jeho odpovedi, to je niečo, s čím by som mohol svoj nesúhlas, nespokojnosť a nespokojnosť všetkých troch poslancov, ktorí tú interpeláciu dali, uzatvoriť. Pán minister teda hovorí, že nie, nedá sa, lebo patrí to minulosti, ale na záver svojej odpovede vkladá vetu, za ktorú mu úprimne ďakujem a ktorú považujem za absolútne potvrdenie toho, že veci ozaj bude treba doriešiť tak, aby sme nehovorili, že to nie my, to v minulosti, to niekto iný. Tá veta, alebo tá záverečná pasáž odpovede pána ministra na našu interpeláciu znie doslova takto: "Nové vedenie ministerstva sa uvedenou problematikou zaoberalo z vlastného podnetu a na základe zistení súčasného stavu som rozhodol, že Národné lesnícke centrum vo vlastnej réžii a na vlastné náklady v spolupráci s dodávateľom sfunkční forestportal do konca roku 2013." Ja ozaj úprimne ďakujem pánovi ministrovi za to, lebo po tých dlhých mesiacoch, keď sme skúšali poslanecké prieskumy, keď sme tam boli s tými ľuďmi rozprávať ako poslanci, keď sme oslovili Najvyšší kontrolný úrad, keď sme jednoducho hľadali všetky možností, ako tým ľuďom a samotnej veci pomôcť, tak po tomto všetkom prichádza vlastne priznanie a uznanie pána ministra, ktorý teda potvrdil, že aj keď nie je ochotný hľadať odpovede na tých 20 konkrétnych otázok, ale rozhodol, že veci sa musia do konca tohto roku na vlastné náklady a vo vlastnej réžii Národného lesníckeho centra sfunkčniť. To teda, alias fakt sa nič neurobilo, alebo to, čo sa urobilo, je nedostatočné. Ozaj tých 700 000 eur nebolo asi zodpovedne a primerane veci vyčerpaných.
A my traja poslanci, pán Huba, pán Fecko a ja, v liste, ktorý je už odpoveďou na túto interpeláciu, alebo teda odpoveďou na odpoveď na našu interpeláciu, sme museli skonštatovať aj takú vec, to možno tiež stojí za prečítanie, kde hovoríme, že: "Vážený pán minister, v týchto vašich slovách nachádzame potvrdenie toho, že veci neboli a nie sú v poriadku, a naša snaha o nápravu je úplne namieste. Veď ak sa má dodnes nefungujúci produkt na základe vášho rozhodnutia sfunkčniť vo vlastnej réžii a na vlastné náklady Národného lesníckeho centra do konca roku 2013, potom sa takéto rozhodnutie javí ako priamy pokyn na nehospodárne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky."
No uznajte, toto predsa nie je možné, aby sme si tu niekoľko mesiacov vymieňali nespokojnosť s tým, ako sa veci vyvíjali v oblasti forestportalu, novinári tuto v priamom prenose mohli skonštatovať, že skutočne tie dva produkty, jeden ten vyrobený a druhý ten, čo bol dávno predtým už zaplatený, sú identické, a pán minister tu po mesiacoch traumatizovania množstva pracovníkov v Národnom lesníckom centre, zamestnávania svojho sekretariátu, aj našich asistentov, odpovie tak, že teda rozhodol, že sa to do konca roku na vlastné náklady a vo vlastnej réžii musí sfunkčniť, 700 000 eur.
Nuž, ja odpovedám asi tak, a prosím pána ministra, aby to zvážil, v tom liste už vás s tým nebudem zaťažovať, je to aj napísané, aby zmenil toto rozhodnutie, aby odpovedal na tých 20 otázok, ktoré vedú priamo k poznaniu možno tej žaby, ktorá na tom prameni pravdy sedí, a aby nedával návody na to, že sa majú prostriedky, ktoré dávno už boli zaplatené z iných zdrojov, opäť čerpať na tento účel. Považujem to za niečo neuveriteľné. A ak teda dokážem v tejto chvíli uzavrieť svoj prejav tým, že by som poprosil, neviem, či triafam rokovací poriadok, bol by som veľmi rád, ak by som mohol vás požiadať, aby sa tu odhlasovalo to, že odpoveď, ktorá bola ukončená takouto pamätnou replikou, bola považovaná za nedostatočnú, a aby sme my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, požiadali pána ministra, že nás predsa len zaujíma, ako to s tými peniazmi a s tým forestportalom bolo. A aby sme prijali - uznesenie ? - že odpoveď nás neuspokojila a potrebujeme, aby bola naformulovaná nanovo, v zmysle toho, čo sme pánovi ministrovi napísali v našej reakcii. Ak by bolo potrebné, ja ju prečítam, ale to by bolo asi nezdvorilé voči vám, aby som vás tým všetkým zaťažoval, lebo tú podstatu som povedal. A budem veľmi rád, ak sa nám podarí prípad forestportalu na Národnom lesníckom centre uzavrieť nie tak, ako si predstavujú poslanci, alebo ako pán minister, alebo ako úradníci, ktorí to v minulosti aj teraz majú ešte kdesi v tých spisoch, ale aby sme to uzavreli tak, aby to korešpondovalo s tým, čo sme tu rozprávali doobeda, aby sme poslúžili pravde a tomu, aby občania tejto republiky uverili, že sme ochotní my, poslanci všetkých prúdov a smerov, poslúžiť tomu, na čo sme tu, hľadaniu pravdy a zlepšeniu kvality života všetkých občanov Slovenska.
Určite nie je možné s kvalitou spájať stav, keď sú presvedčení, a tak mi mnohí reagovali aj na tom Národnom lesníckom centre, že všetko je márne, že všetko je aj tak nezvládnuteľné, že pravdy sa aj tak nedopátrame, lebo. No ja viem, že tento pocit v spoločnosti prevláda. A nech prevláda, má to asi svoju hlbokú logiku. A nech prevláda pre mňa za mňa všade, lebo ľudia majú právo na svoje pocity. Jediné miesto, kde nesmie prevládať pocit skepsy, že sa nedá nájsť pravda, jediné miesto je táto sieň zákonnosti. A ja vás prosím, aby sme v takýchto prípadoch neustúpili tým pocitom, že tých 150 ľudí je rozdelených na rôzne zoskupenia, ktoré musia komusi slúžiť. Slúžime tu vlastnému svedomiu. A ak niektorí ľudia nemôžu slúžiť vlastnému svedomiu tu, lebo pridlho nosia červené alebo modré kravaty, tak by som prosil, tak zúžme tú 150-ku na 120-ku alebo na 90-ku. Ale predsa mi nemôžete povedať, že tu sedíme ľudia, ktorým je to absolútne jedno, že je možné prípad, ktorý ja považujem za kamienok z mozaiky nespravodlivosti, nepochopenia a tiahy doby, ktorú žijeme s našimi ľuďmi, že by sme to mohli považovať za správne, alebo niečo, s čím sa máme stotožniť. Ja osobne pokiaľ budem používať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, budem sa snažiť, aby som v tých kompetenciách, ktoré mám, sa pokúšal odpovede na dôležité otázky hľadať. A toto je jedna z nich. Verím, že spolu s vami sa jej dopátram.
Ďakujem pekne za pozornosť.
