Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený kolega predkladateľ, vážený kolega spravodajca, dámy a páni, ctená snemovňa, v úvode chcem povedať, že ja poľovník som, aj keď je pravda, že teda za tých 25 rokov, odkedy som držiteľ poľovníckych oprávnení, tak mám tú svoju poľovnícku kariéru rozdelenú na obdobia, možnože danú deľbou tisícročí. V tom minulom tisícročí som čo-to napoľoval, ale nikdy som nebol z...
Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený kolega predkladateľ, vážený kolega spravodajca, dámy a páni, ctená snemovňa, v úvode chcem povedať, že ja poľovník som, aj keď je pravda, že teda za tých 25 rokov, odkedy som držiteľ poľovníckych oprávnení, tak mám tú svoju poľovnícku kariéru rozdelenú na obdobia, možnože danú deľbou tisícročí. V tom minulom tisícročí som čo-to napoľoval, ale nikdy som nebol z tých ukážkových z pohľadu množstva absolvovaných poľovačiek. A zase to druhé tisícročie, to súčasné, je dané asi takou jednoduchou charakteristikou, že som už v tomto tisícročí z pušky nevystrelil, zo zbrane žiadnej, teda na živý cieľ, a myslím, že už ani v tomto tisícročí to nejak nechcem stihnúť. Takže možnože tiež nie som ten typický predkladateľ, ktorý by mal hovoriť o poľovníctve.
Ale zase hlásim sa, a opäť zablúdim ešte do toho minulého tisícročia, keď som mal možnosť počas 90. rokov ako riaditeľ lesného závodu organizovať poľovačky, ktoré boli súčasťou a sú súčasťou povinnosti lesníkov. Predstavuje to istú časť, nie veľkú, ale celkom atraktívnu a spoločnosťou sledovanú. Rád som vtedy tie poľovačky a vôbec všetky veci, ktoré sú spojené s poľovníctvom, nejde len o lovy, organizoval v duchu tradícií poľovníckych, ktoré sú dané niekoľkostoročným vývojom a ktoré ja si osobne veľmi ctím, a možno to, čo mi chýbalo v tej praxi, tak som si rád vždy naštudoval. A pamätám si na jedno také sympatické ocenenie jedného poľovného hosťa, ktorý mi hovorí: Ja už som poľoval, pán Mičovský, po celom svete a mám čosi zažité, napoľované, nalovené a musím vám povedať, viete, tí vaši kolegovia, tak som ich trocha špicľoval, sa vám za chrbtom občas smejú, že to tak robíte, tak veľmi akademicky, podľa knižiek. Ale ja vám chcem povedať, robte to tak naďalej, tak pekne organizované poľovačky, ako to tu vy robíte, ja som to nikde vo svete nevidel. Možno som bol ten detailista, ktorý povedal, keď je raz tradícia, že samčia zver je na tejto strane, tak bude ležať na tejto, keď ten zálomok má byť tu, tak má byť tu. Keď sa teda rozdeľujú poľovní hostia na štandy, tak sa nebude na nich hvízdať a povie sa "lovu zdar" potichúčky. Jednoducho je tam množstvo krásnych detailov, ktoré samy osebe možno nemajú nejakú obrovskú hodnotu nejakej ekonomickej kategórie, ale rozhodne majú hodnotu tradície, patria k poľovníctvu.
A túto spomienku úvodnú na tradície možno zakončím aj takou hrdosťou na to, že napríklad veľmi významné múzeum, ktoré sa venuje poľovníctvu, Múzeum v Svätom Antone je zaradené do cyklu významných lesníckych miest, teda do kategórie, ktorú som mal česť navrhnúť pre slovenských lesníkov. A som hrdý na to, že som bol aj účastný pri otváraní a zaraďovaní teda tohto múzea do toho spolku významných lesníckych miest. A do tretice, aj v lesníckom skanzene, kde mám kus svojej osobnej duše zanechanej, tiež je tam významná časť venovaná poľovným tradíciám.
Takže chcem na úvod povedať, že aj keď sa vyjadrujem k poľovníckemu zákonu, ktorý zaujíma veľmi bytostne 57-tisíc poľovníkov a kopu aj nepoľovníkov, pretože tá poľovačka vždy priťahovala pozornosť, tak sa vyjadrujem ako človek, ktorý síce nie je vysokoaktívny poľovník, ale ktorý si rozhodne ctí tradície a ktorý chápe význam poľovníctva ako veľmi potrebnej a ušľachtilej súčasti správy nášho lesného bohatstva.
No a teraz už poďme k samotnému zákonu. Poľovníci by mali byť dobrí strelci. Chodia aj na povinné streľby. Vedieť dobre mieriť a vystreliť nie je súčasť nejakej frajeriny, ale súčasť veľmi prepotrebnej zručnosti, aby zver bola usmrcovaná čo najefektívnejšie, najmenej bolestivo a najistejšie. No a ja chcem si tak pomôcť takou pomôckou, že mám taký pocit, že v zákone, ku ktorému sa, ako povedal môj kolega pán poslanec Fecko, musíme tak často vracať, je niekoľko veľmi nepresne vypálených rán. Jednoducho na hanbu tvorcom tohto zákona, že strieľajú stále pomimo a nechcú si dať povedať, no už napravme tú mušku, už povedzme tomu tvorcovi zákona, už povedzme tým ľuďom, ktorí za toto zodpovedajú, namierme to presne, pokúsme sa vypáliť tých niekoľko rán, ktoré sú stále mimo, tak, aby, aby boli isté, aby, aby splnili svoj cieľ. A poďme k tým ranám postupne.
Niektoré spomenul pán kolega, niektoré zdôrazním. Sú to rany, ktoré by sme mohli nazvať aj nielen falošnými, ale možno aj takými faulami. Je to taká nepresná rana, ktorú nazývam faul, faul voči prírode. Je už to, čo spomenul, a ja to chcem zdôrazniť, že to považujem za absurdné, ak pri niektorých našich návrhoch bude možno diskusia, ja by som vás prosil, aby pri tomto návrhu diskusia nebola a aby sme sa jednoducho na tom zhodli. Ak sa nezhodneme, tak vám potom niektorým rozumieť nebudem. Ak vieme, že máme časť nášho krásneho územia chránenú ako chránené územia, že tu máme národné parky, že tu máme národné prírodné rezervácie, to nie je veľká časť nášho územia, ale veľmi krásna a sme na ňu hrdí a vieme, že ju chceme mať, a vieme, že tam na niektorých veciach sa nevieme dohodnúť; to budeme rozprávať v januári ešte pri zákone o lesoch, ktorý bol stiahnutý teraz z takých úsmevných dôvodov hubárskych, ale dobre, pomôže to možno tej veci. Ale ak pri tomto sa nevieme zhodnúť na tom, alebo by sme sa nevedeli, ja verím, že sa zhodneme, že v takomto vzácnom území nemá čo byť plot, nemá čo tam byť drôt, nemá tam byť pletivo, ktoré prekáža zveri, ktorá je tou cennou časťou tohto chráneného územia. Však chránené územia nie sú len stromy alebo len jaskyňa, alebo len zvieratá, alebo len kvietky, flóra alebo fauna. To chránené územie je preto chránené, že vytvára úžasný komplex hodnôt tohto územia, a my v takomto úžasnom komplexe hodnôt urobíme pletivo. No čo to je za nezmysel! A v zákone nenechávame možnosť, aby sa úrad, teda predstaviteľ štátnej správy mohol rozhodnúť, že takéto niečo povolí. No nie. Ja teda, prosím, aby sme povedali z tohto miesta úradom štátnej správy, že také niečo povoliť nesmú, že to je nezmysel. Potom radšej nech sa vyhlási toto územie za nechránené a potom ho pekne-krásne rozdeľujme pletivami.
Opakujem. V chránenom území postaviť zvernicu. Za to, že tu máme bohatých ľudí? Za to, že sa nevedia niektorí spratať do kože? Za to, že človeku z Považskej Bystrice, ktorý poukázal na to, že sa hoci možno len v dvojke chránenom území, v CHKO-čke, urobí nezmyselné oplotenie, ktoré prehradí koridory zveri, a ako odmenu mal rozbité auto, vypálenú chatu a všetko možné, lebo takto sa my postavíme voči ľuďom, ktorí vedia zabojovať za veci verejné. Tak vari sa zamyslime, že tu sme my povinní, aby sme vyslali signál, že takýchto ľudí si vážime a najmä, že si vážime natoľko chránené územia - poľovníci, nepoľovníci, lesníci, nelesníci, poslanci, neposlanci - že v týchto územiach, v tomto zákone konečne prijmeme to, čo tam dávno malo byť, že v trojke, štvorke, päťke - teda v národnom parku, v chránenom území, v chránenom areáli, v národnej prírodnej rezervácii a v samotnej prírodnej rezervácii národnej - sa žiadna obora už od platnosti toho zákona budovať nikdy nebude. A tie, čo tam sú, nech tam dožijú za istých podmienok. Nikto nebude tu horliť za to, aby sme ich zrušili. Len horlím za to, aby sme ich už nepovolili. Takže to je chybný výstrel. To nie že tak akože keď by ste si predstavili ten terč poľovnícky, že kdesi na komoru, to je tak do chvostíka, aj to len tak do toho strapca na konci. Veľmi zlá rana a prosím, aby sme namierili presne, páni poľovníci, páni poslanci a všetci, ktorých to zaujíma. Absurdnosti byť môžu, ale je povinnosťou - a my sme za to platení - ich odstraňovať, pokiaľ majú formu zákona, ktorú všetci musia dodržiavať, lebo ako Riman povedal, síce blbý ať zlý a zložitý, ale zákon. Nuž tak sa posnažme o to, aby sme tu mali zákony, ktoré možno sú ťažké a zložité, nie všetky môžu byť ľahké, ale aby boli dobré.
Poďme k ďalšiemu veľmi nepochopiteľnému výstrelu, k tejto 273-ke v tomto zákone. Opäť sme sa o to snažili. Dokonca aj po mojej ľavici a pravici sedia ľudia, ktorí veľmi fundovane k tomu vystúpili a zdôvodnili to. Je to faul, je to chybný výstrel proti ekonomickým záujmom Slovenskej republiky a tudiž proti všetkým občanom tejto našej krajiny. Pretože ak za premiéra Mečiara došlo k bohapustému rozflákaniu desiatok revírov a tým pádom k vytvoreniu na mnohé roky situácie, že desiatky miliónov eur, aby sme rozprávali o eurách, odišlo minimálne na desať rokov z možnosti nimi disponovať od občanov Slovenskej republiky do podivných rúk, respektíve že si takto pomohli tí, ktorí možno na to mali, ale platiť, viete, nechcú, pretože mnohí radi poľujú a čím sú bohatší, tak radšej, ale čím sú bohatší, tak tým menej radšej platia. No ak sa to už stalo, no dobre, opäť máme roky dozadu, vieme, že bola to doba, ktorú nazvať dobou temna je celkom primerané. Aspoň v lesníctve to platí určite a ja si myslím, že to platí v ďalších aj oblastiach, pretože vieme, že ešte z niektorých aktov z 90. rokov kvapká aj dačo horšie ako pot.
No a ak teda niečo také tu v minulosti bolo a my sme ľudia, ktorí vedia posúdiť tú minulosť a nechceme urobiť chyby do budúcnosti, tak ja sa spytujem, ako tam môžeme nechať tú nešťastnú 13-áčku, ktorá hovorí, že štátne organizácie, ktoré spravujú náš majetok, všetkých občanov štátu, môžu stále revíry prenajímať spôsobom, že ak tam teda štát má viac ako 50 %, to znamená, že má právo disponovať takýmto revírom, pretože viac ako 50 % mu zabezpečuje pohodlné rozhodovacie práva, takže ak ich je ale však menej ako dve tretiny takýchto pozemkov, tak nemusí ísť do verejnej súťaže.
Opakujem ešte raz, aby bola zreteľná táto výhrada, ktorá ozaj je založená na faktoch, to nie je pocit, to nie je, že ideme si tuná vymýšľať niečo, aby sme mali o čom rozprávať v utorok 17. decembra, ale preto, aby sme to od, už budúci rok tu nemali takýto nezmysel. Aby sme teda dali do rúk zodpovedným šéfom štátnych majetkov správy štátnych lesov nástroj, ktorý im umožní efektívne sa obrániť proti žiadostiam mocných, ktorí povedia: Ale čo, veď to máš v zákone, čo tu ty mi hovoríš o súťaži. Prečo by som ja mal platiť 50-tisíc eur ročného nájmu, keď stačí 5-tisíc eur? Také sú veru rozdiely, ako sa spravuje náš majetok štátu. Také boli veľmi časté rozdiely, že tam, kde sa malo zaplatiť 50-tisíc eur a kde teda reálna hodnota tam je vygenerovaná súťažou, tak sa platí, veď keď, čo zákon neprikazuje, tak vlastne občanovi je to všetko možné, má svoju pravdu, tak sa zaplatí 5-tisíc eur. A to nie v jednom prípade.
No a keďže tie desiatky revírov odišli tou zlovestnou metódou, ktorú som pomenoval, ako som ju pomenoval, tak sa spytujem, prečo tam stále nechávame dieru, ktorá umožňuje, aby mohli odchádzať ďalšie revíry? Ešte ich je dosť, ktoré tak týmto spôsobom, ja vám poviem možno prečo. Preto, lebo tí, ktorí si to zabezpečili za toho pána Mečiara na tých desať rokov, vedia, že budú chcieť aj ďalej poľovať, a možnože práve ich to trápi, aby takéto medzierky tam ostali, aby to, aby sa dalo pokračovať v tých divných neefektívnych, pre štát neefektívnych zmluvách. Nuž potom sa musím spýtať, ak je toto pravda, ak nenájdete inú výhradu voči nášmu návrhu, no tak potom sa na tom zhodnime, alebo keď sa nezhodneme, tak sa musím spýtať, kto tu vlastne ťahá nitkami, členmi vlády? Kto je nad nimi? Kto rozhoduje o tom, čo má byť v zákone?
Musíme zopakovať slová pána ministra Jahnátka, ktorý povedal, tak toto mi tu dáko ušlo, toto je pravda, to musíme napraviť. Myslím, že pán poslanec Simon to pripomenul vtedy aj pomocou videozáznamu. Dáko to ušlo, len voľajako to uteká stále. A nieže to uteká kdesi symbolicky, ale potenciál je tu veľký, aby unikali ďalšie prostriedky, ktoré potrebujeme na to, aby tie štátne podniky mohli hospodáriť. Veď sme len toť pred niekoľkými dňami odhlasovali, že Lesy Slovenskej republiky sú tým podnikom, ktorý má zaplatiť zo štátneho rozpočtu 5 mil. eur a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, najťažšie skúšaná časť našej krajiny, kde nielen za Mňačka končili prašné cesty, ale končia tam dodnes a je tam stále krásny a chudobný kraj, tí nech odvedú 300-tisíc eur. Tak na jednej strane chceme, aby nám bohaté lesy platili do štátneho rozpočtu a na druhej strane tam, kde majú ozaj základnú hospodársku povinnosť zabezpečiť čo najlepšie zhodnotenie majetku, ktorým disponujú; upozorňujem štátneho majetku, nie svojho; tak tam im to zákonom priamo navrhneme, aby až takí dôslední neboli.
Takže 13-áčka je mizerná rana, vážení tvorcovia zákona, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, a prosím, aby sme to presmerovali veľmi jasne tam, kde to má byť. Takéto, a to vám hovorím určite, aj keď ja nemám nejaké veľmi srdečné väzby, také, že by som ja chodil po týchto podnikoch a hovoril, nebojte sa. Skôr možno niektorí majú so mnou problém a ja vás uisťujem, že aj tí, čo majú so mnou problém, privítajú, ak takéto niečo, teda mám na mysli predstaviteľov štátnych organizácií, ktorí sú pod tlakom tohto zákona, privítajú, ak tá 13-áčka stadiaľ zmizne, pretože tá ich vlastne vystavuje do takého nepekného morálneho ofsajdu, že nemajú možnosť sa obrániť, keď mocní povedia: Ja chcem. Oni to zvyknú tak povedať. Takže veľmi prosím, tá 13-áčka nemá čo tam robiť, je to nepresná rana, alebo nazvime ju faul proti ekonomike štátu.
No a poďme pre, zase k inému faulu a to je už to, čo možno je istým vyvrcholením tohto návrhu, možno to bude aj pokračovaním, možno je to aj pokračovaním toho, čo bolo včera pred Úradom vlády, je to otázka existencie fungovania Slovenskej poľovníckej komory. Možno na úvod to nahodím tak veľmi, pokus o úsmev. Ja som sa tu už snažil niekedy žartovať, ale vy ste zistili, že mi to nejde, ale ja to napriek tomu skúsim. No možnože začnem tak, že chcem oznámiť v tejto chvíli občanom Slovenskej republiky a najmä tým, čo sa venujú filatelistike, že sa pokúsim urobiť zákon o Slovenskej filatelistickej komore. Všetky filatelistické kluby teda budú musieť do tejto komory niečo prispieť, tie kluby, čo teda majú, fajn, nech ostanú, ale ja ich združím. Občanov, ktorí používajú poštové známky, upozorním, že budú musieť platiť o 2 - 3 centy viacej za každú známku, pretože to bude poplatok za to, aby komora teda mohla zabezpečiť skutočne ušľachtilé ciele, pretože známková tvorba na Slovensku je úžasná, pretože bola ešte lepšia možno, ako je dnes, a ja sa k nej chcem, obnoviť jej slávne tradície, proste chcem ušľachtilými cieľmi zabezpečiť niektoré záležitosti spojené s týmto, a preto navrhnem takúto komoru a budem sa uchádzať o miesto i prezidenta, ak mi dajú občania, teda filatelisti dôveru.
Alebo inú, možno ešte viac úsmevnú možnosť. Skoro každý druhý občan, ak nie aj viac, je vodičom, máme na cestách veľa problémov. Ja myslím, že komora vodičov, Slovenská komora vodičov motorových vozidiel by tu nebola zlá a budem dávať tam také jedno právo, že pokiaľ niekto bude chcieť obnovovať vodičský preukaz, alebo teda ho mať, tak bude musieť raz za päť rokov zaplatiť príspevok do tejto komory za to, že má vodičský preukaz. Ja viem, zlý príklad, veď určite sa voči tomu dá aj ohradiť, nechcem to ani zľahčovať, len chcel som povedať v úvode, že dajú sa pekné ciele napĺňať rôznym spôsobom. Ja nepochybujem, že aj poľovnícka komora má dobré ciele, ja tu mám jej stanovy, to je pekne napísané, ale ja ich takto pekne napíšem aj do tej filatelistickej komory, aj do tej vodičskej.
A ten zákon, keď mi, samozrejme, veď musí mi prejsť zákon, no demokraticky sa musím o to uchádzať. Ja viem, že tá komora vznikla demokraticky, aj keď jeden faul tu nájdeme hneď v úvode v stanovách. "Slovenská poľovnícka komora je jednotná profesná samosprávna organizácia zriadená na základe zákona o poľovníctve."
Nuž, aby ste vedeli, 57-tisíc poľovníkov Slovenskej republiky, že ste všetci profesionáli. No to je akosi vec, ktorá vecne neobstojí, pretože profesionálov tam bude nejaká tisícka, možno dve, možno niekoľko stoviek, neviem to posúdiť, ale poľovníctvo je krásna, ušľachtilá záľuba, takže zaradiť týchto ľudí medzi profesionálov sa mi zdá nenáležité a použijem veľmi jednoduchý príklad.
Slovenská lesnícka komora, to už sú profesionáli. Lesníci sú profesionáli, to som už z tohto miesta zdôraznil neraz a profesionáli s mimoriadne veľkými úlohami, kde poľovníctvo predstavuje percento, dve, tri z toho, čo musia všetko urobiť pre to, aby lesné bohatstvo štátu bolo zachované a zveľadené. Ale v stanovách Slovenskej lesníckej komory nájdete slovíčko "môže", lesník môže vstúpiť do takejto komory. Nuž, možno je to až hodné výmeny, pretože ja možno by som aj vedel zahlasovať za to, aby lesník musel byť, lebo je profesionál, lebo dal svoj život do služieb lesa. Ale filatelistovi, poľovníkovi povedať, že musím zriadiť, že teda je to komora, ktorá je preňho povinným členstvom v nej, to sa mi zdá nenáležité a to je ten faul voči, by som povedal, takým ľudským právam, lebo ľudí nemožno nútiť voči niečomu, čo je neprirodzené. Samozrejme, keď to je dané zákonom, tak asi áno.
No a je tu ešte jedna vec, ktorú by som povedal, dobre, veď, asi ak sa vám to nepodarí s tou komorou urobiť taký krok, aby nebola povinná, aby bola jej, účasť v nej len dobrovoľná, tak potom nám treba možno sa baviť o tej veci, ktorá tak často býva pripomienkovaná. Do komory príde s poplatkom za rôzne služby, ktoré sú opodstatnené, za revíry, za poľovné lístky, niečo vyše milióna eur. Neviem, ja som si to presne nedal nejak doštudovať a ani to možno nie je potrebné. Proste nech je tá čiastka akákoľvek, ale pred pol rokom sme tu navrhovali, že keď sa s ňou disponuje, tak aby poľovnícka komora bola postavená na roveň povinnej osoby podľa zákona 211 o slobodnom prístupe k informáciám, aby teda bola povinná odpovedať na akékoľvek otázky týkajúce sa aj jej hospodárenia, čo by možno vyrazilo zbraň z rúk mnohým jej kritikom.
Ja sa teda ozaj spytujem, prečo by sme vlastne nedali do tohto návrhu aj takúto povinnosť. Dokonca si myslím, že takáto povinnosť by tam mala byť aj automaticky bez, bez zákona, veď to má svoju obrannú logiku. Otvorím vám dvere a nemáte čo vyrážať, vážení kritici! Pozrite sa tu, každá objednávka, každá zmluva, každý výdaj je tu zaznamenaný, tak čo vám neni jasné? To je tiež súčasť nášho návrhu, že teda aj v prípade, že prejde to, že účasť a členstvo v Slovenskej poľovníckej komore je dobrovoľné, stále si myslíme, že by mala táto inštitúcia byť povinnou osobou pre zákon 211 o slobodnom prístupe k informáciám. Ak to nie je, tak je to, tak je to škoda a považujem to za vec, ktorú by sme mali vyriešiť veľmi jednoducho.
No poďme k ďalšiemu chybnému výstrelu.
Teda ešte tu dopoviem jednu vec, veď napokon sme to netajili ani včera, neviem, či to médiá zaznamenávajú, alebo nie, zrejme možno aj nie, naozaj je naším zámerom a ambíciou predkladateľov, že pokiaľ teda nepochodíme pri Slovenskej poľovníckej komore tu v pléne Národnej rady, tak budeme iniciovať to, k čomu nás inšpiruje Maďarská republika, kde veľmi podobným spôsobom fungovala maďarská poľovnícka komora a kde ústavný súd Maďarskej republiky vyriekol ortieľ, že povinné členstvo v tejto komore je protiústavné. Inšpirovaní týmto krokom budeme sa snažiť takýto návrh kvalifikovaný predložiť aj Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
Poďme už z komory preč a skúsme sa pozrieť na chybný výstrel, ktorý zaznieva opakovane, ani opakovane nie, to nie je také presné, ktorý zaznel pri poslednej novele, pri tej stopätnástke, ak sa nemýlim, v tomto roku a kde sme sa dozvedeli, že na spoločných poľovačkách už bude možné loviť aj raticovú zver netrofejovú. Diskusiu sme viedli na tú tému. Ja hovorím len veľmi stručne za seba, zákon to umožňuje a už sa podľa toho aj tak koná, je to ohromne neetické, nepoľovnícke, proti tradíciám. Ak raz patrí k tradíciám, že tá čierna zver, tie diviaky a líšky, že sa ženú v tých honoch a že teda šikovnosť poľovníkov tam sa môže prejaviť, budiž, veď napokon ten diviak obyčajne padá pomerne ľahko po akejkoľvek rane. Ale prečo jelenice, srnky, muflónky, danielky naháňať po lesoch a umiestňovať rany kde-tam, kde-tu, však každý, bavíme sa o presnej streľbe. No ako si ja mám presne zamieriť na srnku alebo na jelenicu, ktorá je spoločne po hone. Však na to netreba byť ani poľovník, ani estét, ani znalec, to sa zdá nehumánne z hľadiska presnosti streľby, to sa zdá odporujúce tradíciám. Ak máme problémy s tým, že máme vysoké stavy zveri, no tak zaviažme majiteľov, užívateľov revírov, aby efektívnejšie navrhovali plán lovu a najmä, aby ho aj rovnako efektívne plnili. Chýba tomu naozaj elegancia, veď zoberte si, čo ponúkajú všetko poľovnícke časopisy, aké detaily vyriešia pre svojich čitateľov. Je to proste obrovský trh nádherných a niekedy aj nepotrebných súčastí výkonu práva poľovníctva. Ale dobre, je to trh, ktorý má svoju logiku.
Tým chcem len poukázať na to, že ak na jednej strane máme také bohaté zabezpečenie tejto činnosti z hľadiska materiálneho, tak musíme dbať aj na to, aby bolo zabezpečené z hľadiska etického, morálneho, aby sme cítili, že teda, aj keď je to možno nejakým spôsobom zdôvodniteľné, ale že čosi sa tu voči tomu búri. A ja keď sa rozprávam s poľovníkmi, ktorých ozaj poznám a ktorých názory si vážim, krútia hlavou. Veď v minulosti sa to trestalo, veď v minulosti disciplinárne senáty mali kopu prípadov, keď si niekto dovolil na spoločnej poľovačke streliť raticovú zver. Lebo boli takí, áno, potichúčky si tu, pánboh vysoko, okresné mesto ďaleko a dačo strelíme. Boli to veľké problémy. No a my sme miesto toho, aby sme ľudí vychovávali, povedali, no dobre, tak streľte. Nepasuje, nepekné, nepoľovnícke, netradičné, neetické, zlé. Ja nevidím dôvod, prečo by sme mali takéto ustanovenie tam nechať. Ak máme problém s prezverením, tak sa to dá riešiť inakšie. Ak máme so škodami, tak aj to sa dá riešiť inakšie.
Faul, ďalšia taká rana, možno taká už nie veľmi vzdialená od toho presného zásahu, ale niečo, čo tiež vychádza z praxe a zo skúsenosti, je vlk dravý. Zákon ukladá povinnosť užívateľom poľovných revírov škody spôsobené vlkom, väčšinou teda na ovciach, na dobytku, hradiť užívateľovi, ktorý má právo loviť vlka a ktorý akože nezabezpečil všetky svoje funkcie pri hospodárení v tomto poľovnom revíri. No zase vám znalci povedia; ja nie som znalec; že vlk má také teritórium, taký spôsob života, je tak dravý alebo dokonca, povedzme si, drzý, že žiadni užívatelia poľovného revíru nedokážu elegantne vyriešiť to, aby toho vlka teda nejako umravnili a povedali si, no tak my primeraným odstrelom a reguláciou a spravovaním a opatreniami všetkými možnými zabezpečíme to, aby on škody nespôsoboval. Vlk je krásnou súčasťou našej prírody, buďme naňho hrdí, nebudeme sa baviť o tom, do akej miery je ho veľa či málo, toto ja nedokážem posúdiť, ale určite by to bola obrovská škoda, keby nám zmizol z revírov a z lesov. No tak potom ak pri medveďovi sme hrdí na medveďa, aj keď tam sa tiež bavíme o jeho počte, ale tak potom zabezpečme to isté aj pri správe vlka dravého a škody, ktoré spôsobí, nechajme na štát. Nebudú to veľké čiastky, ale bude to férové voči ekonomike tých združení, ktoré fakt by tieto škody hradiť nemali. Ale uznávam, že možno tá, tentokrát som nevypálil nejakým winchestrom 308-kou, ale to len taká hornetka je, takže to je taký slabší, slabšia rana vedľa, ale je to rana vedľa.
Mám ešte nejaké rany, ktoré nie sú celkom v poriadku. Už spomínal pán poslanec Fecko s tým odvolávaním, no naozaj, teda odvolanie poľovného hospodára. Ak máme poľovného hospodára, ktorý bazíruje na detailoch, ktorý trvá na tom, aby všetko bolo tak, ako má, a stane sa tŕňom v očiach výboru, môže takáto situácia nastať, nevravím, že je typická, no prečo by sme mali povoliť také znenie zákona, že akonáhle to užívateľ poľovného revíru navrhne, tak okresný úrad to musí akceptovať. Dajme tam slovíčko môže. Nech to posúdi, aké sú fakty, prečo to vlastne navrhuje, čo zlého bolo na tom človeku, čo urobil také, aby ho bolo treba odvolať. Opäť žiadna veľká zmena, len ponechanie kompetencie tomu, kto tú kompetenciu má mať. Kompetenciu nemá mať poľovné združenie, ktoré povie, odvolajte, a okresný úrad skočí do pozoru a odvolá. Kompetencie má mať okresný úrad, ktorý zváži a posúdi komplexne účinkovanie hospodára a povie: Áno, tohto hospodára, túto predĺženú ruku zákonnosti vo vašom poľovnom revíri odvolávame, lebo máme na to dôvody. Sú niektoré menované aj v zákone. Ale nemôže byť takým dôvodom to, že sa chlapci z poľovného združenia pohnevajú a povedia: Ty už tu hospodárom nebudeš. Lebo hospodár je významná funkcia v poľovných revíroch, kde teda nie je dôvod, aby sme nejakým spôsobom uvažovali s tým, že ju netreba. Naopak, ju treba a je správne, keď koná tak, ako sa od nej očakáva.
A budem už sa blížiť ku koncu. Ten faul je tu aj chybná rana voči poľnohospodárom, voči pôdohospodárom, spomínal to pán poslanec Fecko, takže len veľmi stručne. Je to ustavičný proces obviňovania sa, kto mal urobiť opatrenia, kto mal zaplatiť. No ak je raz užívateľ poľovného revíru zodpovedný, tak naozaj musí byť zodpovedný aj za škody, ktoré sú spôsobené užívateľom poľnohospodárskych pozemkov, plodín, ktoré na nich pestujú, ak sú poškodené, ak sa nevie efektívne domôcť svojej ochrany, tak my mu ju našou novelizáciou dávame. Do 30 dní sa škoda od nahlásenia musí uhradiť, ak sa neuhradí, tak sa poškodený obracia na okresný úrad, okresný úrad rozhodne do 30 dní a finito. Jednoduché, funkčné a už potom ostáva iba súd, ak by sa nedohodli.
Doterajšie znenie umožňuje zisťovať škody, nahlasovať, dohadovať sa o tom, a tie škody sú nemalé a naozaj musíme krajinu vnímať komplexne. Keďže revírom je veľké percento, drvivá časť územia Slovenskej republiky, tak treba brať do úvahy aj záujmy tých, ktorí nie sú poľovníci a ktorí ozaj majú iné priority.
A vôbec, to je možno poznámočka na okraj, treba si vôbec uvedomiť, že taká - a to teda v zákone neriešime, ale to ma napadá teraz pre túto chvíľu -, taká záležitosť, ako je, že my tu poľujeme, tak vážený turista, vážený hubár, vážený obyvateľ, ktorý si tu na prechádzke, tak pozor, nabok, ty nám tu, to sú niekedy nepochopiteľné stretnutia. Takže tam toto by som chcel povedať, že treba ozaj rešpektovať právo bezpečne užívať krajinu v každej skupine záujmovej obyvateľstva a možno na to, aby obyvateľ, občan zistil, kde sa čo deje, tak je veľmi efektívne to, čo máme v štátnych lesoch vymyslené už dávnejšie, informačné lesnícke kancelárie, ktoré umožňujú každému, kto sa tam zastaví, zistiť, že kde je napríklad spoločná poľovačka, a vyhnú sa zbytočnému stretu.
Prešli sme asi takmer všetky chybné výstrely, ktoré sú v zákone pomenované takýmto spôsobom, takže poprosím všetkých poľovníkov, nepoľovníkov, poprosím poslankyne, poslancov, aby sme si boli vedomí svojej povinnosti načúvať tomu, nie, že kto hovorí a ako hovorí, či je to známy, či neznámy, či hovorí pekne, alebo nepekne, ale čo hovorí. Za to sme tu platení a keď teraz máme pocit, že to, čo hovorí, je hodné diskusie, tak o tom diskutujme, a keď máme pocit, že to máme dodiskutované, tak rozhodnime v súlade s tým, ako sme si to vydiskutovali. Ja nevravím, že tieto veci sú všetky presné, ja hovorím, že tak ich s kolegom predkladateľom cítim a považujem za potrebné zdôrazniť, že to nie je odozva našej diskusie pri včerajšej alebo predvčerajšej káve, ale je to odozva požiadaviek množstva ľudí, pre ktorých je poľovníctvo životnou vášňou, poslaním, radosťou a pre istú časť aj krásnou pracovnou povinnosťou. Takže reprezentujúc tieto názory, ich vám predkladáme v takejto koncentrovanej podobe a veľmi dôrazne žiadame, aby boli tieto názory vypočuté a v rozsahu, ako usúdite podľa svojho zváženia, aj schválené.
Ak som niečo zabudol, tak sa ešte prihlásim. Pre túto chvíľu ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
