Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2014 o 10:15 hod.

PhDr. CSc.

Janka Šípošová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.10.2014 11:18 - 11:37 hod.

Janka Šípošová
 

Vystúpenie v rozprave 28.10.2014 10:49 - 11:00 hod.

Janka Šípošová Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, pán prvý námestník, ja chcem na začiatku ubezpečiť vás, ako aj všetkých kolegov, že ja som sa na toto vystúpenie naozaj veľmi poctivo pripravovala, lebo mne na tej problematike záleží a stále možno naivne predpokladám, že môžem prispieť k zlepšeniu niečoho. O to viacej ma mrzí, že ten začiatok tejto schôdze aj to, ako je nastavená, mi trochu narušil ten môj pozitívny názor aj tú koncepciu, ktorú som si ja predstavovala ako dialóg s pánom generálnym prokurátorom, pretože to, čo budem hovoriť, alebo to, čo som chcela hovoriť, je reakcia na to, čo on tu povedal. A mala som pocit, že to bude taká výmena tých informácií v záujme zlepšenia, v záujme dobrej veci, no žiaľbohu, že to tak nejde. Ja som ale v každom prípade rada, že správa generálneho prokurátora nebola kópiu štatistickej ročenky. A veľmi si vážim tú snahu pomenovať problémy a kritické miesta v tej oblasti, ktorej sa venuje Generálna prokuratúra. Chcela by som povedať, že nehovorím záležitosti, o ktorých som si urobila nejaký názor na základe počutia ani jedného kamaráta ani jednej prednášky. Robím v tej oblasti 20 rokov a moje názory sú podložené skúsenosťou s tisíckami naozaj prípadov klientov, možnože už pomaly budeme môcť hovoriť o 18 000 – 20 000 prípadov, ktoré evidujeme.
Ešte podotknem k tomu, čo hovoril pán poslanec Poliačik, to nie je len, žiaľ, odišiel, problém policajtov, že nevnímajú problémy obetí, to je problém všetkých profesionálov, profesionálov, ktorí s nimi prichádzajú do styku. To by ste sa čudovali, ako sa správajú sudcovia a, bohužiaľ, musím povedať, ešte častejšie sudkyne k obetiam znásilnenia napríklad tak, že to je naozaj stres na stres a viktimizácia sekundárna ako vyšitá. Čiže ja si myslím, že hlavnou chybou je to, že väčšinou nevnímame postavenie a potreby poškodených, teda obetí tých trestných činov, správne. Údajne to vraj zavinil Napoleon tými svojimi kódexmi, vlastne odkedy si štát „uzurpoval" právo súdiť páchateľov, a tým vlastne dosť znevýhodnil a následne poškodil a stále poškodzuje už poškodených, teda tie obete, aj vo všeobecnom rozmere, ale, samozrejme, to mňa zaujíma najviac, s nezanedbateľným dopadom na osudy jednotlivých ľudí, ľudských bytostí. V tej trestnej justícii tento pohľad stále nemáme. Poškodenými sú ľudské bytosti. Nie sú to len svedkovia. A oni sú vlastne v trestnom konaní. Takto vnímaní sú to svedkovia, ktorí majú pomôcť objasniť trestný čin, majú pomôcť usvedčiť páchateľa a arrivederci, nás nezaujíma, čo sa vám stalo. Vlastne je to také, štát trestá páchateľov za to, že porušili zákon, netrestá ich za to, že naozaj niekomu ublížili. A ako som povedala, trestné konanie berie poškodených ako svedkov, a nie ako tých, bez ktorých by vlastne to trestné konanie ani nemohlo byť, pretože by bez nich ani nebolo. Hovorím o násilných trestných činoch, pochopiteľne.
Ja by som povedala, že skôr ako začnem hovoriť o jednotlivých zložkách, zatiaľ z mojich skúseností, skoro 20-ročných, prokuratúra nevychádza najhoršie, čo neznamená, že sa nemá v čom zlepšovať, ale vidím väčšie problémy v iných oblastiach. Ja som aj v oficiálnych kontaktoch našla vždy porozumenie v komunikácii so zástupcami prokuratúry aj Generálnej prokuratúry. A v posledných rokoch sa to pri tých praktických mojich skúsenostiach prejavuje aj vizuálne, keď napríklad pri súdnom pojednávaní, na ktorom, keď je to možné a poškodený má splnomocnenca, lebo nestačí, že to máme v zákone, že ho môže mať, mal by sa niekto aj postarať o to, aby ho mohol mať, tak zväčša nebýva problém a sedí vedľa prokurátora a často tie veci a ten pohľad na prípad spolu komunikujú.
Ale sú aj medzery, pochopiteľne. A na to by som chcela upozorniť. A možnože to je práve námet pre Generálnu prokuratúru, ako usmerniť prokurátorov. Ja vám poviem na konkrétnom prípade, si pamätám prípad dopravnej nehody, pri ktorej ten vinník mimoriadne ochotne spolupracoval, priznal svoju vinu. Naozaj málokedy som sa s tým stretla. Ospravedlnil sa tomu poškodenému. A dokonca jeho zamestnávateľ bol ochotný podieľať sa na náhrade škody. A bolo to ako na prvý pohľad veľmi pozitívne s tým, že prípad sa skončí, nejakým spôsobom bude potrestaný, ale takým, ktorý pomôže poškodenému. A v tom prípade práve na rozdiel od všetkých ostatných zúčastnených sa odvolala prokurátorka proti tomu rozsudku, lebo chcela prísnejší postih, napriek tomu, že vlastne pri tom prísnejšom postihu by vinník nemal možnosť uhradiť škodu tomu poškodenému, pretože by nemohol inak zarábať. No ale našťastie v tom prípade odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu a skončilo to dobre. Ja len chcem upozorniť na to, že nemali by sme tak za každú cenu si brať ako svoju povinnosť úlohu, ako dodržiavať nejaké pravidlá, ale mali by sme sa naozaj zamýšľať nad tým, o čom hovoríme, o čom rokujeme, ako ovplyvňujeme osudy ľudí.
Pán generálny prokurátor venoval veľkú časť svojej správy domácemu násiliu a problémom, ktoré tu vidí. Je to naozaj pravda, niežeby to tak nebolo, naozaj je to tak, že ak chceme byť úprimní, ten systém fakt nefunguje, nefunguje dobre. Pán generálny prokurátor spomenul prípad utýranej Lucky Luknárovej a naznačil a tak nejako až emotívne to predniesol, že príčinu vidí v neplnení povinnosti sociálnej pracovníčky. Ale nehovorím, že nie je v nej, ale nielen v nej je, nie je to také jednoduché. V tejto oblasti práve sociálnoprávnej ochrany detí ja často hovorím o trojnožke. A to je trojnožka, ktorá je obrátená hore nohami, jedna noha je polícia, jednu nohu predstavujú pracovníci sociálnoprávnej ochrany a jednu nohu predstavujú súdy, sudcovia. Myslím si, že tie nohy nepracujú dobre preto, že pracujú izolovane. Nemáme ten systém, tie deti, alebo tí ohrození spadnú často medzi tie nohy. Čiže ich vlastne nezachránime. A tým, že sa to niečo bude riešiť v niektorom rezorte, len v jednom rezorte, tak zas to len bude pokračovať. Vždy môžeme nájsť nejakého v konkrétnych prípadoch vinníka, ktorý si to nieže odskáče, lebo istotne tá vina tej sociálnej pracovníčky tam bola, ale nie je jej vinou, že nemáme ten systém dobre vymyslený a dobre zabehnutý. Musím okrem iného povedať, že ide o veľmi neharmonický systém, nevedela som nájsť iné slovo, s rôznou mierou nadania pre riešenie toho problému. Najmä tá oblasť sociálnoprávnej ochrany detí je poddimenzovaná personálne a kompetenčne. Tí pracovníci nie sú dostatočne pripravení, nie sú dostatočne podporovaní a nemajú status taký, ktorý by tie ostatné zložky v tom systéme brali naozaj vážne.
Policajti, to musím súhlasiť s pánom kolegom Poliačikom, nechcem povedať, že sú nevzdelaní, ale nie sú pripravení. Viete, aká je tam fluktuácia na tej úrovni práve tých policajtov prvého kontaktu? Oni ani nemôžu byť dostatočne v každej chvíli, pri každom prípade úplne kompetentní. A tam nám chýba niečo, čo, dúfam, sa nám podarí zabezpečiť transpozíciou smernice o obetiach, ku ktorej sa ešte vrátim. A to znamená služby pre obete, zabezpečiť tých splnomocnencov, zabezpečiť kvalifikovanú radu a pomoc pre poškodených od začiatku trestného konania, od oznámenia trestného činu, prípadne ak trestný čin nie je oznámený, možno ešte aj predtým môže obeť dostať nejakú radu a pomoc a sprevádzanie v trestnom konaní.
No a čo sa týka súdov, ja mám takú skúsenosť, že sú tak, sa ospravedlňujem, ak je to príliš drsné, ale príde mi to, zahľadené do svojej nezávislosti, že nevidia súvislosti, príčiny a nekonajú v prospech veci dosť často.
Toto už pre mňa je tradičné, že sa dostávam do polovičky môjho vystúpenia v rozprave, keď prichádza čas na prerušenie, tak sa pýtam, pani podpredsedníčka, či to mám dokončiť alebo budeme hlasovať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
A koľko máte ešte toho.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
No ešte som v polovici.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, tak preruším rozpravu.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Dobre, takto to budú počuť viacerí, pretože to počuli niektorí pred hlasovaním a niektorí to budú počuť po hlasovaní.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Áno, preruším rozpravu.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2014 10:40 - 10:42 hod.

Janka Šípošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán poslanec Poliačik, ja by som povedala, že ten Istanbulský dohovor, to už je mýtus a že on sám osebe, či ratifikovaný bude alebo nebude, nás nevytrhne, že treba tu iné opatrenia robiť. Mne trošku vadí, že sa z toho robí taký problém alebo taký nástroj nejakého boja. V podstate je to deklaratórny a politický text. To nie je návod na pomoc obetiam. Možnože je veľmi dôležitý pre krajiny tretieho sveta. Iné je násilie na ženách v Indii ako u nás a naliehavosť riešenia. A Istanbulský dohovor je o násilí na ženách, nie o domácom násilí. Takže presadzovanie Istanbulského dohovoru nie je ani prevenciou kriminality, ani prevenciou domáceho násilia a už vôbec nezabezpečí pomoc tým ohrozeným osobám.
A čo mi veľmi vadí v Istanbulskom dohovore, je, že veľmi stavia a zdôrazňuje to, že násilie na ženách je výlučne násilne rodovo podmienené, s čím súhlasiť nemôžem. To je všetko, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2014 10:15 - 10:17 hod.

Janka Šípošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Som rada, že ste teraz prišli vy, lebo vy sa budete pamätať na to, o čom teraz budem hovoriť. Na začiatku alebo v prvej časti svojho vystúpenia pán poslanec Lipšic hovoril o tom, že chránené osoby pri domácom násilí, týkalo sa to domáceho násilia, nie sú dostatočne chránené. Ale ja chcem doplniť niečo, čo sa týka nielen trestov pre páchateľov, lebo to budem hovoriť v rozprave, prečo to nie je úplne všetko, čo potrebujeme v tomto prípade, lebo ide o to, že máme aj opatrenia, ktoré sú, ja to nazvem, hybridom, hybridom normálneho prístupu k veci. A to je stále ešte inštitút vykázania, ktorý je v zákone o Policajnom zbore. A keď sa tento inštitút prijímal s veľkou slávou, tak vlastne získal alebo bol prijatý vo fazóne vtedajšieho ministra spravodlivosti pána Harabina. A síce tá konkrétna okolnosť sa týka toho, že vykázaná osoba je vykázaná na 48 hodín bez toho, aby boli zabezpečené akékoľvek vedľajšie služby pomoci obetiam, zabezpečenie ďalšieho správania tých páchateľov potom, ako uplynie táto lehota a tak ďalej. Musím povedať, že Generálna prokuratúra aj vtedy vzniesla zásadnú pripomienku proti tomuto. Žiaľ, nebolo to rešpektované. Bol takýto inštitút a takáto forma tohto inštitútu prijatá. A myslím si, že treba sa zamyslieť aj nad tým, dnes v reáli to vyzerá tak, že môžem povedať, že pokiaľ prokuratúra je zapojená do toho-ktorého prípadu, tak beží to ako-tak dobre, ale, žiaľ, polícia, policajti nie celkom dobre rozumejú, nie celkom dobre postupujú. Je to čím ďalej od Bratislavy, tým horšie, a to najmä preto, že nie sú pripravení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2014 9:22 - 9:22 hod.

Janka Šípošová Zobrazit prepis
Pán poslanec Hlina, vy ste hovorili o nejakých rozdieloch v štatistikách kriminality ministerstva vnútra či ministra vnútra a Generálnej prokuratúry. Možnože by sa tam dalo nájsť vysvetlenie, či vychádzajú z tých istých čísiel a z tých istých základov. Ale ja len k tomu chcem poznamenať to, že možno tá dobrá či lepšia štatistika pána ministra Kaliňáka vedie k tomu, že podľa jeho odpovede na moju otázku na minulej schôdzi doteraz nerozdelil štátnu dotáciu určenú na projekty prevencie kriminality na rok 2014, je už skoro november, myslím, že ju ani nerozdelí, ak ju rozdelí, tak tým subjektom, ktoré ju žiadajú a naozaj ju vedia zmysluplne použiť, už bude nanič. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2014 10:59 - 11:00 hod.

Janka Šípošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja 20 rokov žijem v treťom sektore a založila som a donedávna viedla organizáciu, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby a také služby, ktoré naozaj suplujú aj úlohu štátu, ale na druhej strane musím povedať, služby, ktoré štát niekedy nevie, niekedy nechce, niekedy nemôže zabezpečiť, ale ich používa. Aj ten štát ich používa. Konkrétne ide o pomoc obetiam trestných činov a prácu s obeťami trestných činov v rámci trestného konania. Nejdem to rozoberať.
Ja sa chcem k dvom veciam vyjadriť z toho, čo bolo povedané. Firemné nadácie a funkčné alternatívne mechanizmy. Tuto je cesta, kde by sme vedeli pomôcť. Tie 2 %, to je taká vec, že kto si to vie, ten si to získa. Organizácie, veľké organizácie, ktoré sa preklopia cez nejakú kritickú hranicu, môžu zmysluplne kalkulovať aj s dosť veľkými sumami. Pre iné organizácie je to len kvapka a pre malé organizácie, také, ktoré sú vzájomne prospešné, je to možno naozaj riešenie, ale naozaj by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako upraviť nadácie a ich prerozdeľovanie, ktoré je veľmi často možno nazvať korupčným. A druhá vec, naozaj hľadať tie alternatívne mechanizmy, zákon o sponzorstve alebo niečo podobné, pretože tam by sa možno aj mnoho administratívnych prekážok, komplikácií vedelo vyriešiť ľahšie, ako keď ideme cez tú asignáciu podielu z dane.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2014 14:31 - 14:32 hod.

Janka Šípošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pri počúvaní tejto diskusie mne sa to javí takto: že jedna veľká skupina, zástupcovia SMER-u ju môžme nazvať, ktorí dôsledne zaujali pozície od jasného cheguevaristu až po kultivovaného európskeho intelektuála, dalo by sa povedať, že napriek celým voličským spektrom. V opozícii je to, bohužiaľ, iné, ale v zásade vidím dve skupiny. Jedna skupina mi hovorí racionálne argumenty a druhá nejaké emocionálne výzvy za spravodlivosť. A čo ma veľmi mrzí, je to, že v tej poslednej, ktorú som spomenula, sú dobrí a čestní ľudia a podľa toho, ako to ja vnímam, hrajú cudziu hru a ani o tom nevedia. Štefan, aj teba tým myslím.
To je všetko, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2014 14:27 - 14:31 hod.

Janka Šípošová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ani nie doplňujúcu, ale tú istú. Kedy ich rozdelí, je otázka. A možno taká poznámka, aj keď, prepáčte, pán minister, rada vás vidím, ale radšej by som ministra Kaliňáka, pretože ja som jedenásť rokov bola členkou tej rady pre prevenciu kriminality a vždy boli problémy s projektmi. Ale toto sa ešte nestalo nikdy, že koncom septembra neboli rozdelené. Možnože treba rozmýšľať o inom spôsobe, ale asi to bude otázka naozaj alebo práca, ktorú by som požadovala potom od pána ministra, takže to len na dôvažok. Asi neviete odpoveď, že kedy to bude.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2014 10:05 - 10:11 hod.

Janka Šípošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, konečne sme sa dostali k vašej správe. Chcela by som ako prvé povedať to, že toto schvaľovanie vôbec všetkých výročných správ takmer už v októbri sa mi zdá ako úplne zbytočné, ak chápeme výročné správy a ich prerokovávanie aj ako príležitosť povedať, čo by tam mohlo byť inak v budúcnosti alebo čo by sa mohlo zmeniť, tak na takéto, je to na poslednú chvíľu. Je to nedôstojné. Je nedôstojné aj preto, čo hovorila pani podpredsedníčka Jurinová, že ľudí, ktorí naozaj pracujú, sú odborníci, sú vyťažení, sú zodpovední za chod veľkých inštitúcií, tu naťahujeme po chodbách nie dni, ale mesiace fakticky, takže to sa mi úprimne nepáči.
Druhé, čo sa mi nepáči, ja považujem za nedôstojné, je také pohrávanie sa v tomto prípade s Ústavom pamäti národa. Prvá vec sa týka personálneho obsadenia. Ja si myslím, lebo v správe sa píše aj o tých sporoch, ktoré ste si všetci asi všimli, ktoré vyplývajú podľa mňa aj z toho, že je nesúlad alebo nie sú kompatibilní niektorí ľudia, predovšetkým členovia správnej rady a predseda správnej rady. Je to predsa aj zodpovednosť Národnej rady. Aj správna rada, aj predseda sú volení v Národnej rade, tak by mala mať Národná rada toľko chochmesu, aby ich navolila tak, aby ten úrad pracoval, ústav pracoval tak, ako by to malo byť. Nemôžeme sa teda tváriť, že s tým nič nemáme. Ja som sa zúčastnila na tých hearingoch, keď kandidáti na funkciu predsedu správnej rady vystupovali pred výborom pre ľudské práva. No, viete, zdá sa mi, že, že tie diskusie a tie, tie prejavy tých kandidátov ukázali v mnohých prípadoch buď nepochopenie, alebo, alebo totálnu aroganciu. Tváriť sa, že to je nejaký výskumný ústav, na ktorý si budeme, ktorého vedúci má na starosti veľmi štandardné a bežné spracovanie historických údajov, to nemôžeme. Je to naozaj, ja sa už nejdem vracať k tým výrokom ani nemám rada také patetické vyjadrenia o tom, ako čo je s národom, ktorý si nepamätá svoju históriu, ale na tých, na tých vypočutiach pred výborom pre ľudské práva to bolo naozaj veľmi trápne. Ústav pamäti národa nie je obyčajný výskumný ústav.
Druhé, čo sa mi zdá mimoriadne nedôstojné, tiež už tu o tom bola reč, je to materiálne zabezpečenie a to sídlo. Samozrejme, vieme, že sa týka aj iných inštitúcií, tieto inštitúcie boli zriadené zákonom. To znamená, že tiež sa nemôžeme tváriť, že sa to netýka nikoho alebo netýka sa to štátu. Je to naozaj hanba, nič iné sa na to nedá povedať, že sa k tomu tak staviame, akože ak niektorý minister povolí, tak dá nejaké priestory, ale čo, to nie je len o tom, že kam pôjde, ide aj o to, že koľkokrát sa ešte bude sťahovať. Veď to nie je len preniesť si tak ako v amerických filmoch krabicu s kancelárskymi potrebami, veď tam sú archívy, ľudia boží, majme rozum!
Ešte chcem sa zmieniť aj o tom, v tej správe bol zmieňovaný akýsi nesúlad medzi predpismi, zhrnuto povedané, teda že stanovy Ústavu pamäti národa nie sú plne v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, čo je teda zákon o pamäti národa, Zákonník práce, Občiansky zákonník, a že teda v správnej rade alebo neviem kde presne ešte panuje neochota na zmenu stanov. Pýtam sa, či nie je možné nejakým spôsobom to riešiť, napríklad novelizáciou zákona alebo ako nespoliehať sa len na to, že to nejako sa utrasie a život to vyrieši. Ja by som bola rada, keby takúto stať, ktorá tam bola dosť veľká, o tých názorových a vlastne aj reálnych faktických problémoch činnosti následne ústavu, keby sme to už v budúcej správe nemuseli čítať.
A čo sa týka toho finančného zabezpečenia ústavu, neviem, či to tu niekto spomenul, ale je vlastne verejným tajomstvom, hovorí sa o tom mnoho, že odmeny členov správnej rady sú neštandardné, poviem, neštandardne vysoké. A možno aj preto a možno aj to môže byť motívom a zdrojom tých konfliktov, ktoré tam sú. Nedalo by sa na nich ušetriť? A financovať z toho niečo iné?
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2014 10:03 - 10:05 hod.

Janka Šípošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tomu, čo zmienila pani podpredsedníčka v súvislosti s odškodňovaním obetí komunizmu alebo politických väzňov.
Ja sama som dcéra triedneho nepriateľa, asi všetci, ktorí tu prítomní sú, vedia, čo to bolo alebo čo sa tým myslelo. Po roku 1989 môj otec bol rehabilitovaný, v tom čase bola možnosť požiadať následne aj o finančné odškodnenie za väznenie a tak ďalej, moja mama to odmietla, v tom otec už nežil, v tom čase, mama to odmietla, pretože ju to veľmi drásalo. Len tak, mimochodom, poviem, že ten, kto možno trpel minimálne tak ako otec, bola aj mama, ktorá sa musela postarať o 4 deti a nejdem tu o tom rozprávať, ale určite by som sa neprihlásila o odškodnenie, keby sa nejaký taký zákon zobral, že teraz ja budem za môjho otca si žiadať odškodnenie, to nie. Ale tie výsluhové dôchodky príslušníkov ŠtB, to je naozaj výsmech, ktorý nás bolí.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis