Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja by som začala tým, čo na začiatku pani poslankyňa vytýkala vlastne tejto norme, a to je, neviem to teraz v rýchlosti nájsť, ale vlastne ten odstavec, kde sa hovorí, že spoločnosť uznáva, že najvhodnejšie je stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Ja si nemyslím, že keď sa povie, že je to najvhodnejšie, že to znamená zároveň, že to je jediné možné. Je to najvhodnejšie a mne sa to zdá celkom dobre logicky vystavané, že to ide od toho najvhodnejšieho rodinného prostredia – prirodzenej rodiny – cez náhradnú rodinu a tak ďalej.
A chcela by som povedať úplne naplno, aby sme si nezastierali veci, prečo bolo potrebné aj takúto normu pripraviť. Ja nehovorím, že je ideálna, ako ideálna asi naozaj ani nemôže byť, ale v súčasnej situácii, myslím, že je dobrým východiskom, veď sa môže ďalej zlepšovať. Ale boli tu dva veľké protitlaky. Jedna taká až hysterická hrozba tzv. juvenilnej justície, mne to aj ťažko ide cez ústa, toto slovné spojenie, ale vieme, o čo ide, že sa hrozí teda tým, že sa biologickým rodičom odoberajú deti a dávajú sa na nezrušiteľné osvojenie, a na druhej strane ale zase hrozivé prípady napríklad Lucky Luknárovej, kedy z dôvodu nejakého zanedbania došlo k úplne tomu najhoršiemu a utýraniu dieťaťa.
Takže ja to vidím tak, že hľadáme spôsoby, ako urobiť veci dobre a napomôcť na úžitok, samozrejme, najmä deťom, ale tak, aby to malo aj logiku, aby to bolo uskutočniteľné. A znovu apelujem len na to vzdelávanie a odbornú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcela zareagovať na ten pojem "najlepší záujem dieťaťa". To je pojem, ktorý sa už veľa rokov používa nielen v hovorovej reči, vôbec nie, ale v rôznych záväzných a závažných dokumentoch, a mne to už niekedy príde tak trochu aj ako zaklínadlo. Jasné, že to je dôležitý pojem, ale neviem, či si všetci pod tým predstavujú to isté.
Ja som veľmi veľa rokov pracovala ako detský psychológ a veľmi často som prichádzala do styku s rôznymi prípadmi a keď som aj sama cítila, kde najlepší záujem dieťaťa je, narážala som na nepochopenie nielen u predstaviteľov orgánov alebo úradov, ale dokonca veľmi často sa stáva aj to, že tí, ktorí sú sami presvedčení, že vnímajú a robia všetko pre najlepší záujem dieťaťa, to sú jeho rodičia, mu niekedy veľmi, veľmi ubližujú. Nechcem to zveličovať a preháňať, ale často – či v rozvodových sporoch, alebo v rôznych iných – sa najlepší záujem dieťaťa, sa s ním žongluje, ale to dieťa je tam takým nárazníkom na sebapresadzovanie tých zainteresovaných dospelých partnerov. A tak je veľmi ťažké potom spravodlivo pracovať a veľmi ťažké je pracovať v tomto systéme, kde sú vlastne tie tri zložky: súdy, polícia, sociálni pracovníci alebo sociálna kuratela, pretože tí pracovníci nie sú celkom rovnocenní, čo sa týka ich prípravy.
A už nemám veľa času, tak len poviem, súhlasím, vzdelávanie, príprava odborná je strašne dôležitá. Ale z najúprimnejšieho srdca odporúčam spoločné vzdelávanie týchto troch zainteresovaných zložiek, ktoré sú v sociálnoprávnej ochrane detí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vyzerá to, že bude toho veľa, ale nie, to som si len, aby som nezacitovala zle, tak som si zobrala pre istotu ten notebook.
Takže, nechcem tu vyťahovať staré veci, ale chcela by som predsa len pripomenúť, že keď pred tromi rokmi išli tieto kompetencie v oblasti ľudských práv na ministerstvo zahraničných vecí, boli rôzne názory, z ktorých väčšina hovorila, že keď už teda to má odísť, keď má byť zrušený post podpredsedu vlády pre ľudské práva, nech to radšej ide na spravodlivosť. No, tak sme si urobili trojročný experiment.
Ale ja by som sa chcela opýtať, pán minister, že vedela som o tom, že to takto je plánované, ale že ako to bude naozaj v reáli riešené, a to konkrétne táto veta alebo dve, že do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti sa zveruje generálna kompetencia tvorby a realizácie štátnej politiky v oblasti ľudských práv, ale Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zostáva zachovaná kompetencia poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv.
Ja dosť dobre poznám, ako to chodí, ako fungujú tie dotácie. Nefungovali dobre ani doteraz a teraz, keď už bude odtrhnutá agenda od peňazí, tak mám veľký otáznik. Veľký otáznik, že neviem si dosť dobre predstaviť, či to bude funkčné, či naozaj tie peniaze pôjdu na zmysluplné veci.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, končím.

190.
Ďakujem pekne. Ja asi nebude príliš originálna, keď poviem, že aj ja verím pánovi doktorovi Balážovi, a chcem povedať, že ja verím aj pánovi doktorovi Čislákovi, a určite keby som bola v ohrození života, ja by som bola rada, keby bol to on, kto by ma prišiel zachraňovať, aj napriek tomu, čo tu dnes rozprávam, si myslím, že by ma zachraňoval naozaj.
Ale chcem povedať, pán poslanec Baláž, ja v žiadnom prípade nechcem a nemienim a nechcem, aby to tak vyznelo, že spochybňujem kvality lekárov a obetavosť zdravotníkov, ibaže kým sa ten pacient ,ktorý je naozaj indikovaný, k nim dostane, k ich zdravotníckej, lekárskej starostlivosti, nie je to také jednoduché, a toto ja kritizujem a to hovorím naozaj z vlastnej skúsenosti.
Nechcem tu rozprávať historky. Pred štyrmi rokmi som potrebovala rýchlu operáciu a dostala som reakciu od pracovníčky z nemocnice, preboha, len nech nejde k nám. Nebudem to ďalej hovoriť. Pred dvomi rokmi som musela zachraňovať život mladej žene, ktorá bola v bezvedomí, ktorá chvíľu nedýchala a ktorú z dvoch nemocníc chceli poslať domov. Keby som tam nebola s ňou, akože ja sa nedám odbiť, tak by ju boli poslali domov, kde by neviem, ako si s ňou boli poradili. Nakoniec ju hospitalizovali a strávila dva týždne na neurológii, čiže asi to nebolo celkom nezmyselné, že som to presadzovala.
Ale ja chcem, aby sme sa spolu pýtali, tak prečo tu teda to zdravotníctvo nemá peniaze, kam tie peniaze idú? Lebo že ich nemá, to vidíme, aj vy to vidíte. Ale kam idú, kto to robí, že tie peniaze sa strácajú, sa vyparujú? Hľadajme to spolu, prosím.

Ďakujem pekne. Ja veľmi stručne poviem. Nitrianska nemocnica možno funguje dobre, urobila dobré veci, ale nemôže byť jediným reprezentantom alebo obrazom celého zdravotníctva. Ja tam chodím do tých ambulancií. Môžem vám povedať, že to viem z vlastnej skúsenosti. Nepotrebujem na to ani nikoho, aby mi sprostredkoval alebo dával rozumy.
A čo sa týka správy z prieskumov. Pán predseda výboru, vy dobre viete, spolu sme boli na tej tlačovke - teraz ma zas on nepočúva -, že ste povedali, že bude ukončené, budú prieskumy správou z prieskumov. Tá správa ešte nebola urobená.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, odchádza (zasmiatie sa rečníčky), dobre, príde hneď. Ja som nechcela vlastne pôvodne vystúpiť v rozprave, ani som nepodpísala návrh na odvolanie aj z toho dôvodu, že som členkou zdravotníckeho výboru a že sme ako výbor žiadali a dostali sme teraz v týchto dňoch správu o stave zdravotníctva, a myslela som si, že potom pri prerokovávaní správy bude tá príležitosť hovoriť o veciach, ktoré predsa len nie sú v tom v zdravotníctve v poriadku, a myslím, že to všetci cítime, že je tam chaos a že je tam už za chvíľu rozpad systému.
Ale musím ešte k tej správe povedať, že je pridlhá, sa mi zdá, že príliš dlhá na to, je to vlastne kniha 158-stranová, na to, aby sme sa v nej vedeli zorientovať, aby sme si vedeli vybrať, a je tam mnoho grafov a mnoho čísiel, tabuliek, aby sme si vedeli teraz vybrať a reagovať na tie konkrétne veci, ktoré sú tam. Takže istotne sa k tomu ešte vrátime.
To, čo mňa vlastne pritiahlo alebo vyprovokovalo k tomu, že som sa prihlásila ústne do rozpravy, bola tlačovka pána ministra, ktorá bola dnes okolo štvrtej hodiny, čo ma dosť prekvapilo, a neviem, že či to je nejaký nový zvyk, alebo nové pravidlo, že tlačovka nie je ani pred, ani po tom, čo tu prebieha, ale uprostred. Nedá mi nepovedať, že mne to pripadá, ako vyzerá na jedného autora týchto scenárov, že tlačovka Váhostav tiež bola tak v priebehu schôdze, nie len raz, aj táto tlačovka bola v priebehu schôdze a tak mi to aj ukazuje na nejaký rovnaký rukopis aj vo vystúpení ministrov, aj poslancov, na ktorý si už pomaly zvykám, a vôbec vám ho nezakazujem, ani vám ho nevyčítam. Len vám hovorím, že to vidím a že je to zvláštne a nápadné. A ten rukopis sa napríklad prejavuje aj v tých neustálych opakovaniach, odvolávkach na to, čo robil minister Uhliarik. Prípadne na predchádzajúcej schôdzi, čo robil minister Figeľ pred tromi rokmi. Je to zvláštne, no len poukazujem na to, že to vidím. Lebo, ako povedal dnes pán premiér, ani tá schôdza k odvolávaniu pána podpredsedu Figeľa vlastne nemala za cieľ odvolať ho, iba aby sme mu mohli povedať, čo vidíme a čo sa nám zdá čudné. A mne sa zdá čudné práve toto.
Ale vecne k tej téme. Ja som bola na poslaneckom prieskume. Bola som, nebola som na všetkých, bola som v Piešťanoch aj, bola som aj v Martine. A chcela by som povedať, a reagujem práve preto na túto tému teraz, že trochu sme to tu tak odkláňali od toho hlavného problému v rozprave. Takže ja chcem zdôrazniť, že po prvé tá konečná cena, o ktorej sa tu hovorilo, že veď ako treba tam zohľadňovať to a ono. Tá konečná cena nebolo to, čo nám najviac udrelo do očí pri tom poslaneckom prieskume. To, čo bolo podozrivé, je procedúra, ktorá je podozrivá a čím sa treba zaoberať a kde treba hľadať príčinu, prečo sa to takto deje. Ak je pravda, že je na vine zlá legislatíva, tak poďme ju zmeniť. A po tretie. Nie je pravdou, a to je to, čo som chcela aj ja vytknúť pánovi ministrovi, nie je pravdou, že by bol poslanecký prieskum povedal, že nenašiel pochybenie, z ktorého on vlastne vychádzal pri tom nešťastnom, podľa mňa, výroku, keď povedal, že tá kauza bola pseudokauza. Toto nie je pravda, že poslanecký prieskum povedal, že nenašiel pochybenie. Povedali sme len, že nenašli sme pochybenie v tých konkrétnych postupoch dodržania nejakého postupu, ale ten postup sám považujeme za zlý.
A to, čo povedal pán poslanec Osuský, úplne podpisujem, čo sa týka akéhosi čudného nastavenia výberového konania s tým, že ten, vlastne pán poslanec Novotný, prepáčte mi to, nastavenia celého výberového konania s tým, že ho diriguje ten, kto nakoniec vyhrá. Tak to je naozaj zvláštne. Ale to vlastne súvisí s tým, čo som už povedala pred chvíľkou.
Takže, pán minister, už ste tu, neviem, či ste počuli, čo som hovorila. Ja konkrétne vám teda zazlievam to, že ste vyhlásili pred vyhodnotením poslaneckého prieskumu. Ani vy ste nedali ešte správu, ani poslanecký prieskum nemá závery a že ste teda vyhlásili to, že cétečko bola pseudokauza. A, samozrejme, nielen pred vyhodnotením poslaneckého prieskumu, ale aj pred ukončením vyšetrovania a konania orgánov na to určených.
A nedá mi ešte na záver nepovedať, že s tými poplatkami, to ako naozaj nebolo šťastné riešenie, a dúfam, že sa to nejako napraví.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, končím.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ježík, ja sa vám chcem hlavne poďakovať za ten pokojný tón, ktorý ste celý čas používali.
Ale chcela, jedna taká vec ma vyrušila, na ktorú reagujem, a vždy budem na to reagovať, keď mám príležitosť. Máte takú trošku viacerí, páni doktori, tuto takú predstavu, alebo máte to tak zažité, že zdravotníctvu rozumejú len lekári, prípadne len tí, čo v zdravotníctve pracujú, tak chcem na to upozorniť, že nielen tí, čo pracujú v zdravotníctve, sú povolaní sa vyjadrovať k zdravotníctvu. Sú to pacienti, a dokonca nielen pacienti, sú to všetci daňoví poplatníci, čo toto právo majú.
Ďakujem.

36.
Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Číž, ja som pochopila z vášho tohto dnešného, ale aj z včerajších vystúpení, že vás strašne rozčuľujú spôsoby kolegov poslancov. Musím povedať, že aj mňa, veď to viete, už som to aj hovorila. Nepáčia sa mi ani také výrazy ako, tuším, že mrdník a tliachate a tak, ale chcem vám povedať, že minulý týždeň som zhodou okolností bola na grémiu, kde sa o tomto rozprávalo, bol pán predseda tam prítomný a hľadali sa spôsoby na to, že ako to zastaviť, ako zabrzdiť poslancov, aby takto nevystupovali. A hneď hodinu na to som sa prihlásila do rozpravy a pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Laššáková mi musela vrátiť čas, lebo na mňa vykrikovali poslanci. A mne je to jedno, že ktorí, ale boli to naozaj vládni poslanci.
No a tak som rozmýšľala nad tým, že či tu rozumieme tomu, na čo je parlament a čo je jeho hlavnou funkciou. Ja si nemyslím, že hlavnou funkciou sú rétorické cvičenia. Akože fajn, keď sa to dá a má sa to dať, má sa to hovoriť zrozumiteľne a presvedčivo, ale hlavne sa má hovoriť o veci. A aby som sa teda neodvolávala len, aby ste nepovedali, že nejako útočím na jednu stranu a na druhú nie, a toto ani nie je útok, len také konštatovanie. Ja som vystúpila s nejakou faktickou poznámkou a pán poslanec Muránsky ma pochválil vlastne za tú faktickú a takým spôsobom, že ako ešte ani rok ani nie je v parlamente a ako dobre rozpráva. Že ten parlament, že život sa neodohráva v parlamente a parlament má riešiť otázky života. Ja si myslím, už nemám veľa času, ale pre tú konkrétnu situáciu hľadať spôsob vyriešenia by možno bolo aj naozaj zvoliť predsedu NKÚ, nechať NKÚ slobodne kontrolovať a odstrániť jednu príčinu podozrení.

Ďakujem.

Ďakujem pekne. No tak ja už som si včera zlizla niečo, dostala som po nose za svoju úprimnosť, tak ešte raz to risknem.
Pán poslanec Blanár, vy veľmi dobre viete, že keď niekto nesedí tu, tak neznamená to, že nesleduje rokovanie. Váš kolega pán poslanec Jasaň, myslím, že to bol, včera povedal, že z tejto miestnosti musí veľmi často odísť, aby to vôbec prežil. Úplne mu rozumiem a som na tom rovnako a vôbec nejdem tu teraz hovoriť, kto viac kričí a kto je viac vulgárny.
Tak isto dobre viete, že aj počas schôdze často na tamtej strane, kde vy sedíte, niet nikoho. Naozaj je to veľmi často, sú tu traja, štyria v sále, z toho jeden predkladateľ, jeden minister, jeden spravodajca, jeden predsedajúci. A vy to viete, veď ja viem, že vy to viete. A myslím si, že to, čo ste pred chvíľou povedali, ste povedali len preto, lebo posielate message do verejnosti, ako tu opozícia nesedí. A to sa mi nepáči, mne sa to nepáči. A viem, že aj v iných parlamentoch sa aj pobijú, ale tak by som bola rada, keby sme naozaj neboli v tomto smere až takí svetoví.
Včera som ešte dostala takú jednu frčku o tom, že ako som to, čo hovorím, hovorím na stranícky príkaz, čo teda neviem, či vôbec sa mám urážať na to, ale, ale chcem len povedať, že tak mi napadla taká veta, ktorú povedal, myslím, že Karel Čapek, že: "Jsou různí lidé, jak jsou různá zvířata.". A ja k tomu dodávam, že aj strany sú rôzne.
Ďakujem.

148.
No, tak ďakujem za pozornosť k môjmu vystúpeniu. To som ani nečakala. Pán poslanec Blaha, tak ako vy ste ma vôbec nepochopili, alebo je to zase taká hra, že hráte, že ste ma nepochopili, ale v každom prípade ste ma opäť... (reakcia z pléna) Čože? (Reakcia z pléna.) Ja na vás reagujem. (Reakcie z pléna.)
Prosím vás, berú mi čas, pani predsedajúca. Prosím vás, buďte taká dobrá, vráťte mi čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Aký ste dotklivý, pán poslanec.
Poprosím vás, vráťte čas pani poslankyni. Mohli ste kľudne reagovať. Nech sa páči.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Blaha, kričali ste na mňa. Kričali ste, no... (reakcie z pléna), kričali ste vy na mňa a vám to hovorím. Urážky, neúcta, nadradenosť, to sú vaše charakteristiky. Prečo na mňa kričíte? Veď ja vám pekne hovorím, možnože skoro až matersky (povedané so smiechom) a vy tu ako naozaj používate veľmi zlé spôsoby. Ja už ani neviem, čo pán poslanec Jarjabek povedal, lebo mi len z toho vyšlo, že nepôjde so mnou na kávu, ale mám tu poznámku, že nemá aktuálny softvér. No tak to už nebudem sa k tomu vracať.
Pani poslankyňa Nachtmannová, bol pán Figeľ hlavným vyjednávačom a komisárom? Bol. Ja som nehovorila nič o ňom, že aký je úžasný človek. Ja som hovorila o jeho funkciách, ktoré samé osebe si zasluhujú úctu. A nemáte právo ho ponižovať a urážať za to, že vy vytvoríte nejaký konštrukt, za ktorý ho chcete odvolávať.
Pán poslanec Jasaň, už tiež neviem, čo som si to napísala, že na koho som mala ústne nasmerovať, ale už neviem čo. Tak, prepáčte, zabudla som. Ale chcem povedať to, že aký zmysel má to rokovanie. To nemá mať zmysel v tom, že si nadávame, kričíme, hysterickí sme, má viesť k nejakému cieľu. Ja by som takto rada rokovala. A teda ako vyzvem pána poslanca Matoviča, aby nepoužíval také slová, ale ubezpečujem vás, že ako on mne žiadne stranícke príkazy nedáva, ani ja mu nemôžem dávať, môžem mu len povedať, že sa mi to nepáči. (Reakcia z pléna.)
Prosím vás, keď ma odvádzate, vstupujete mi do pozornosti, potom zabudnem, čo som chcela povedať.
Takže ďakujem za pozornosť a končím.