Videokanál poslanca

Pán poslanec Hlina, vy ste omylom povedali jednu veľkú pravdu, o ktorej tuná hovoríme, neviem, či si to uvedomujete. Vy ste povedali vetu, počúvajte ma teraz dobre, veľmi dôležitá vec: "Keď sa v ostatných reštauráciách nebude predávať alkohol, nebudem ho predávať ani ja v tej mojej", mysliac si, hej, to povedal. No presne to je to isté aj s tými televíziami. Preto hovorím o tom cezhraničnom prieniku televízií, s ktorým nekorešponduje legislatíva, ktorá cezhraničná nie je. To znamená, keď vy zakážete v jednej televízii, resp. v jednom štáte urobíte isté sankčné opatrenia, to ešte neznamená, že tie sankčné opatrenia preberú aj televízie, ktoré vy pozeráte v tomto štáte. Preto, lebo tá legislatíva jednoducho cezhraničná nie je. Vy ste to veľmi správne povedali s tým príkladom o tých reštauráciách. Presne to isté platí aj v tej televízii.
A skutočne, my sme nezložili zbrane, ako vy ste povedali. Naozaj skutočne fungujú na každom našom stretnutí s poslancami iného štátu, s ktorými sa stretávame, je táto otázka na pretrase a pýtame sa na ich názor. Niekde, ako napríklad z tejto českej strany, čo som nestačil dopovedať, sme dostali odpoveď na naše iniciatívy, že áno, máte pravdu, veľmi radi, ale táto otázka nie je v súčasnosti na pretrase dňa v českej spoločnosti. Čiže viete, na to, aby ste sa dohodli, potrebujete vždy dve strany.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina, ja úplne chápem vaše rozhorčenie, lebo naštvalo by to aj mňa. Ja som, ja si to pamätám, to vaše vystúpenie, ktoré ste mali zhruba takto pred rokom. Išiel som potom a naozaj som ako sa pýtal, ale po vlastnej linke teda, ako sa tieto veci majú a nenašiel som na to odpoveď. Možno odpoveď by bola z vašej strany, že ktorá televízia takýmto spôsobom prerušila vysielanie detského programu reklamou na túto vodku, o ktorom vy hovoríte? Ten problém ale, ktorý ste vy naznačili, je ďaleko širší. A viete, v čom je ten problém? Že televízia všeobecne je cezhraničná. To znamená, my chytáme nemecké programy, české programy a tak ďalej a tak ďalej, ale legislatíva nie je cezhraničná. To znamená, že ja by som skôr privítal, keby aj v tomto nastal akýsi posun a aby sme sa bavili o jednotnej mediálnej legislatíve z hľadiska Európskej únie preto, lebo to sú tie programy, ktoré najviac pozeráme všetci. My ťažko zabránime tomu, že v rámci jednej legislatívy urobíme reštriktívne opatrenia preto, lebo napríklad tie sa už nevzťahujú na Českú televíziu. Tie zákony sú niekedy diametrálne odlišné od tých zákonov, ktoré platia u nás. Toto je realita, ktorej sa akýmsi spôsobom nevieme, nevieme zbaviť. Ja som inicioval stretnutie senátorov a poslancov Českého parlamentu, kde sme sa o týchto veciach bavili, dopytovali sme sa ich aj písomne, do dnešného dňa som nedostal inú odpoveď, ako tú z českej strany a to hovorím veľmi úprimne, že táto otázka nie je na pretrase dňa v rámci českej spoločnosti. A skutočne sme sa o tom bavili, však... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Tomanová, ďakujem pekne za tento doplňujúci návrh. Pre tých, ktorí tomu nerozumejú alebo nechcú rozumieť, je to normálne profesné protirečenie, ktoré vzniká za každej vlády a za každého parlamentu. Hovorím to pre tých, ktorí sú v tomto parlamente prvý raz. Ide o to, že nejaký názor vznikne na vláde, ten názor prejde nejakými protirečeniami profesnými, dostane sa návrh zákona do výborov a vo výboroch sa začína s týmto návrhom normálne pracovať. Všetko sa deje po konzultáciách s ministrom. Verte mi, že ani jedno jediné slovo nejde mimo príslušného ministerstva. Proste isté návrhy vzniknú na výbore medzi poslancami a tu je práve pôda na to, aby takto vzniknuté pozmeňujúce návrhy, samozrejme, po konzultácii s ministrom, resp. pán minister sa k tomu určite vyjadrí, či áno alebo nie, boli niekde pertraktované. Kde iné miesto podľa vás je, kde sa tieto názory majú stretnúť? Jedine v parlamente.
A o tom zneužívaní parlamentu a parlamentného času. Nechcel by som o týchto veciach hovoriť preto, lebo vieme, kto tento parlament zneužíva na to, aby sa tuná iba vyrozprával. Toto sú všetko veci, ktoré vznikajú profesne, profesne sa o nich hovorí. Keď niečo proti nim máte, profesne protirečte. Pokiaľ tak nerobíte, zabíjate čas - aj vlastný, aj náš. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No, dámy a páni, mala by to byť vysoko špecificky odborná debata, preto sa dopredu ospravedlňujem, že vystupujem, ale už nedá mi nevystúpiť, preto, lebo už som tu počul toľko kadejakých demagógií a ideologických nezmyslov k tomuto návrhu zákona, že naozaj nedá mi nepovedať úplne čosi iného.
Viete v prvom rade je tu nejaká celospoločenská objednávka na zákon o vode. Na tom by sme sa asi mali dohodnúť všetci, skutočne je.
Po druhé, toto je prvé čítanie v rámci tohto zákona a po skúsenostiach so všetkými zákonmi v tomto parlamente som presvedčený, že v druhom čítaní príde nesmierne veľa pozmeňujúcich návrhov a tá debata bude určite odborná, no ak nebude taká, tak je to naša smola, ak bude taká, ako je táto, no tak máme všetci smolu a budeme len otrávení všetci a pozerať sa na to, že kto ešte vymyslí nejakého iného panáčika vo farebnom oblečení. Ale proste toto tu sa jednoducho nehodí, hej. Farební panáčikovia tu v tejto chvíli nemajú čo hľadať. Je to naozaj vysoko odborná debata, mala by takou byť aj z jednej aj z druhej strany (výbory, druhé čítanie). Potom, viete, pre na druhej strane nikto sa nesmie čudovať, ak existuje Ústav pamäti národa, je tu aj nejaká pamäť tohto parlamentu. A o tom, že sa spomína privatizácia niektorých konkrétnych ľudí, byť pán Novotný, ktorý vtedy veľmi vystupoval natvrdo za privatizáciu, zdôvodňoval všetko možné o SPP po banky a tak ďalej a tak ďalej, ja o tom nechcem hovoriť. Proste tej demagógie je tu strašne veľa. Vydržme do toho druhého čítania. Určite v druhom čítaní sa budeme baviť o úplne inom zákone, aký vlastne sa predkladá teraz. Ja som o tom presvedčený, preto, lebo taká skúsenosť tohto parlamentu je. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, milý Árpád, ďakujem ti veľmi pekne aj za to milé oslovenie, nestalo sa mi to ešte aj za toľko rokov, ale ešte raz, ďakujem veľmi pekne. A ďakujem aj za to, že si sa nepridal k tomu hlúpemu tónu, ktorý tuná pred chvíľou odznieval a ktorý naozaj je neuveriteľným spôsobom pre mňa obludným, čo všetko sa dá spraviť, čo všetko sa dá spraviť na základe ničoho.
Árpád, medzi nami je jeden velikánsky rozdiel a ten rozdiel súvisí v tom, že ty si nezatancuješ s láskou detviansky tanec, ako ja si nezatancujem s láskou fľaškový tanec, lebo to jednoducho neviem. A to som, prosím pekne, tancoval v Ifjú Szivek, aspoň som sa teda o to pokúšal. Ale hovorím, to je druhá vec.
V každom prípade ďakujem ti veľmi pekne, čo si povedal, aby tomu naozaj rozumeli všetci, aj tí tvoji, köszönöm szépen.

No, holt, smola, že po pánovi Osuskom je nejaká takáto pauza, ktorá veľmi ťažko vracia tú "tvorčiu, skvelú atmosféru", ktorá sa vytvorila pri tomto návrhu zákona, späť. No, ale budem sa nejak snažiť tú atmosféru, pán poslanec Osuský, vrátiť späť, všakáno, samozrejme.
Takže, pán Osuský, trošku ste to prehnali s tým Hofbauerom. Ja som vtedy ešte v politike nebol, keď bol pán Hofbauer ministrom. Takže buďte taký láskavý, svoje spomienky si nejakým spôsobom upratujte v tomto zmysle.
Ja by som sa vás chcel teda spýtať, keďže ste narazili na moju politickú minulosť z dvoch strán - vy ste v koľkej strane, pán poslanec Osuský? Vy ste liberál, vy ste konzervatívec. Pri všetkej úcte, kde je vaša filozofia, kde je jej dno a kde jej je vrchol? A čo ešte všetko od vás môžeme očakávať v tomto zmysle?
Dotkli ste sa Rady STV a dotkli ste sa vôbec rád. No, sú to orgány, ktoré boli volené v tomto parlamente. Sú nezávislé, takže obráťte sa so svojimi pripomienkami ohľade Spejbla a Hurvínka na tieto rady a pýtajte si vysvetlenie a ony vám to vysvetlenie určite dajú. A keby vám ho náhodou nedali, obráťte sa na výbor pre kultúru a médiá a my si to skontrolujeme, či vám ho dali, alebo nedali. Sú to nezávislé orgány, sú tam nominanti skoro všetkých politických strán, ktoré boli vtedy v parlamente, keď tie orgány boli volené. Čiže obráťte sa možno aj na tých vašich, ktorí sú tam, aby vám zdôvodnili, prečo rozhodli tak, ako rozhodli.
Ja skutočne neviem, ale hovoriť to tuná ako nejaký argument k zákonu, ktorý skutočne nie je maďarský. Tento zákon je iba protislovenský. A vy veľmi dobre viete, prečo to robíte. Lebo tie vaše postoje v tom ´93. roku boli úplne jasné. Opäť spolu sme kdesi rozprávali, poznáme sa a viete veľmi dobre, o čom hovorím. To je proste vaša životná filozofia - rozvrat toho slovenského, kde ste práve náhodou v parlamente. Vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pán podpredseda. No, dámy a páni, je to naozaj obludné, obludné, akým spôsobom viete tí, ktorí tento zákon, ktorí s týmto zákonom, návrhom zákona súhlasíte, je to naozaj obludné, akým spôsobom odpútavate pozornosť od toho, čo v tomto návrhu zákona naozaj je obludné.
A ak si pani Vášáryová skutočne myslí, ak si myslí bývalá nomenklatúra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, že sa jej mám ospravedlniť ako zaslúžilej umelkyni, lebo pani Vášáryová je a bola nomenklatúra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, tak to, samozrejme, urobím. Ale musí mi to povedať. (Reakcia spravodajkyne.)
A, pán Frešo a pán Bugár, buďte takí láskaví, buďte takí láskaví a svoje obludnosti si nechajte na svoje stranícke mítingy. Hovorím tuná o tomto návrhu zákona, ktorý je strašný - a vy to veľmi dobre viete. Keby tento návrh zákona bol prijatý, tak všetko to, čo ľudia, ktorí v tom ´93. roku chceli a za čo sa postavili, je preč. A títo ľudia sú tu dodnes a v dnešnom parlamente, viď nomenklatúra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.
Ďakujem za pozornosť. (Reakcia spravodajkyne.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Príjemný, dobrý deň. Trošku možno kontinuitne, nebudú mnohí vedieť, o čom hovoríme, preto, lebo medzi vystúpením pána predkladateľa, pána poslanca Osuského, a vlastne rozpravou uplynul nejaký čas, nejaké obdobie, čiže nadväzujem v podstate na to, čo povedal pán poslanec Osuský. Dopredu chcem povedať, že je to človek, ktorého si nesmierne vážim. Samozrejme, ideologicky sme každý na inej strane dlhodobo, a preto aj môj príspevok k jeho návrhu zákona bude taký, aký je.
Ale hovorím ešte raz, toto je o politike, toto je o istých životných filozofiách, o istých názoroch, ktoré sme celoživotne získali, takže, prosím vás pekne, berte to takto a pána poslanca prosím, aby to tiež bral takto.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ, ešte raz, bolo by iste zaujímavé dozvedieť sa, kde sa rodil návrh zákona, ktorý predkladáte. V každom prípade musím, žiaľ, konštatovať, že tento návrh zákona určite nesleduje zachovanie slovenského národného a kultúrneho povedomia. Naopak, je dôsledkom a zdá sa, že aj cieľom je zásadné oslabenie kľúčovej, signifikantnej definície národa, v tomto prípade aj podľa Preambuly Ústavy Slovenskej republiky, štátotvorného národa slovenského.
Národ je skupina ľudí s určitými spoločnými znakmi. Medzi tieto sa najčastejšie zaraďujú spoločná kultúra, jazyk, história, genetika a vedomie príslušnosti k takto vymedzenej skupine. Tieto znaky tvoria... (Reakcia spravodajkyne.)
Pani poslankyňa Vášáryová, buďte taká láskavá, nekomentujte, seďte, poviete, čo budete chcieť povedať, keď budete mať slovo. Nevyrušujte stále, nevyrušujte stále tuná z tohto miesta a nezneužívajte to miesto.
Predložený návrh zákona zásadným spôsobom zasahuje do platnej úpravy používania štátneho jazyka a iných jazykov na území Slovenskej republiky. Navrhuje vypustenie kľúčových ustanovení zákona o štátnom jazyku, napríklad celého § 5 a viacerých ustanovení § 8, ktoré upravujú používanie štátneho jazyka vo vymedzených oblastiach verejného styku, § 9, ktorý upravuje dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o štátnom jazyku, § 9a o sankciách, ustanovenie § 11 o kodifikovanej podobe štátneho jazyka, viacerých odsekov v § 8 a podobne.
Je zreteľné, že pán predkladateľ týmto sleduje oslabenie postavenia slovenského jazyka ako štátneho jazyka Slovenskej republiky.
V rozpore s čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky navrhujete vypustiť ustanovenie o prednosti štátneho jazyka pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky (§ 1 ods. 2 návrhu zákona). Uvedomujete si, pán poslanec, že prednosť štátneho jazyka je daná jeho ústavným postavením, ktoré je premietnuté v úvodnom paragrafe platného zákona o štátnom jazyku? Takéto ustanovenie nie je možné zo zákona vypustiť, pretože zakotvuje základné pravidlo uplatňujúce sa pri používaní jazykov v Slovenskej republike.
Dokonca na viacerých miestach úplne odstraňujete povinné používanie štátneho jazyka v základných oblastiach verejného života. Napríklad v mediálnej oblasti vrátane verejnoprávneho vysielateľa, v oznamoch a iných písomných informáciách určených pre verejnosť. A nežiaducim spôsobom chcete zasiahnuť aj do oblasti výkonu verejnej správy tak, že navrhujete zrušiť povinnosť informovať občanov v štátnom jazyku prostredníctvom obecného rozhlasu a v rozpore so zákonom o obecnom riadení navrhujete vedenie obecných kroník v inom jazyku bez používania štátneho jazyka. Ako sa v tom budú orientovať občania, ktorí jazyk príslušnej národnostnej menšiny neovládajú?
Čo je však naozaj nebezpečné, je fakt, že sa pokúšate nastoliť zásadnú zmenu v používaní názvov obcí a iných geografických objektov z územia Slovenskej republiky, pri ktorých v rozpore s doterajšou právnou úpravou a v rozpore so zákonom o obecnom zriadení navrhujete odstránenie povinného používania štátneho jazyka a takéto inojazyčné názvy navrhujete zaviesť aj do mapových diel.
Takáto zmena by predstavovala nežiaduci zásah do územnej integrity Slovenskej republiky, keďže označovaním geografických objektov v inom ako slovenskom jazyku sa prestáva signalizovať ich príslušnosť k územiu Slovenskej republiky. No a je to azda príprava na nové usporiadanie územia Slovenska?
Čo tým asi sledujete, pán poslanec? Uvedomujete si vôbec, aké dôsledky by malo prijatie vami predloženého zákona? Objasnil vám to jeho spracovateľ, ktorý vám vlastne tieto veci objasňoval v písomnej forme, tak ako ste ich predložili? Lebo myslím si, že na tomto pracovala, pán poslanec, skupina ľudí, a nielen vy. Skupina ľudí, ktorí vám odporučili vystúpiť s takýmto návrhom zákona, ktorý je, nehnevajte sa, podľa môjho návrhu absolútne, absolútne neprijateľný. Absolútne neprijateľný preto, lebo jednoducho zavádza tuná veci, ktoré by v konečnom dôsledku išli až k rozpadu Slovenskej republiky. Veď toto, neviem, či si uvedomujete.
V oblasti národnostného školstva sa prejavuje snaha o prehĺbenie izolácie škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, zaradených do sústavy škôl a školských zariadení v Slovenskej republiky tým, že celú školskú dokumentáciu, pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu, v týchto školách navrhujete viesť výlučne v menšinovom jazyku. Slovenský jazyk by sa teda podľa predloženého návrhu uplatnil len ako vedľajší jazyk v obmedzenom okruhu písomností, ktoré by určila vyhláška ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.
Dámy a páni, ak predkladateľ navrhuje zrušiť povinnosť sprístupňovať všetky zverejňované informácie aj v štátnom jazyku, znamenalo by to, že by sa do právneho systému Slovenskej republiky zaviedol diskriminačný prístup vo vzťahu k väčšej časti obyvateľstva, pretože sa takýmto spôsobom znemožní občanom Slovenskej republiky, ktorých materinský jazyk je slovenčina a ktorí neovládajú jazyk príslušnej národnostnej menšiny, prístup k informáciám určeným verejnosti.
Prijatím predloženého návrhu zákona by ďalšia existencia zákona o štátnom jazyku stratila opodstatnenie a slovenský jazyk by už nemohol v potrebnom rozsahu plniť úlohu štátneho jazyka Slovenskej republiky tak, ako to predkladá jeho ústavou garantované postavenie.
Poslanecký návrh je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, podľa môjho názoru, s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Je to veľmi zlý a škodlivý zákon, keby bol prijatý, nedôstojný, vôbec aby sa týmto zákonom Národná rada zaoberala. A sú to naozaj tvrdé slová, ktoré myslím vážne. Je to nedôstojný návrh zákona tejto Národnej rady.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán minister financií, chcem sa veľmi pekne poďakovať, budem tlmočiť všetko to, čo ste povedali, tým, ktorí sa pýtali mňa.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, budem veľmi úprimný. Od vás nikto nečaká, že tento návrh zákona podporíte. To vám hovorím úplne otvorene poznajúc vaše postoje, poznajúc vaše návrhy a vaše filozofovanie na túto tému. Vy ste predsa prednedávnom s kolegami z poslaneckého klubu SDKÚ ešte vtedy, keď ste boli jeho členkou, predkladali návrh na zrušenie fondov. Na zrušenie fondov a všetkých fondov. Čiže tá vaša filozofia je troška iná a ťažko sa s ňou sporiť práve pri zakladaní nového iného fondu, ktorý má riešiť problematiku v kultúre.
Mňa by skôr zaujímalo, keďže je to zákon pre kultúrnikov, pre umeleckých pracovníkov, tak samozrejme zastávame ich názory, zastávame ich želania, možno niekedy ich chcenia a preto by ma zaujímalo, koho vlastne vy zastupujete, pani poslankyňa? Kto by sa vedel podpísať pod to, čo ste tu teraz povedali, keď ste hovorili v prvom čítaní k tomuto zákonu? Ja viem veľmi presne, koho zastupujem a viem aj veľmi presne, že zastupujem ľudí, ktorí tieto fondy budú využívať. Paradoxne, aj jeden z predkladateľov na zrušenie fondov z vašej strany využíval tieto fondy a ja som na to upozornil vtedy vo svojom vystúpení a dodnes mi ten človek neprotirečil a vy o tom viete takisto. Čiže je tu istá taká neúprimnosť v tomto zmysle. Ja, skutočne ma zaujímalo, koho vy v tejto chvíli z umeleckej obce reprezentujete, kto sa za vás postaví a povie, áno, to, čo hovorila Vášáryová, je aj môj názor. Nepoznám takýchto ľudí, priznám sa.
Ďakujem za pozornosť.