Videokanál poslanca

32.
Ja ďakujem. No chcel by som reagovať na kolegu Martvoňa, pretože ak sledujem jeho nejaké posledné vystúpenia, snáď za mesiac, dva, tak neviem, či preto, že má tak, lepšie sa otáča na ľavú stranu, stále tu vidí KDH a stále používa akési tzv. argumenty, kde hľadá spojitosti, ktoré ani neexistujú. Spomínal tu už niekoľkokrát opakovane manželku, bývalú manželku bývalého člena KDH, hej, tak ako tu kolega Bagačka hovorí, že akési možno a tak. Čiže toto sú bývalí, bývalí, ktorí jednoducho už dnes s KDH nemajú nič spoločné.
Spomína tu aj nášho bývalého partnera vo vláde, koaličného, ale bývalého, ktorý mal akési schránky. Nechcem teraz ja nejak hodnotiť, ktoré schránky sú aké, ale určite tie schránky SDKÚ nenarobili Slovensku toľko neplechy, ako tie, ktoré sú na Cypre, Belize, Curacau a niekde celkom inde. A teda z toho pohľadu si myslím, že nejako rozrieďuje tie rôzne podozrenia a dokonca až fakty a účelovo sa teda snaží vtiahnuť aj nejaký politický subjekt, ktorý naozaj má s tunelovaním, alebo s riadením verejných obstarávaní na Slovensku nemá žiadne kauzy, a napriek tomu to dlhodobo robí.
Takže tým ho chcem upozorniť, aby s tým prestal, aby sa venoval len faktickým veciam. Možno aj takým, ako predložil dnes s kolegom Brixim.

26.
Ďakujem. No, v zmysle rokovacieho poriadku reagujem na kolegu Zajaca. Osobne po tom, čo som si vypočul to vystúpenie, som presvedčený, že bolo dobré. Bolo síce rozsiahle, ale z väčšej časti bolo argumentačné, a ak tam boli použité niektoré slová " akože, možno", boli aj také, ale fakt je ten, že fakty o elektronickom trhovisku vychádzajú zo zmluvy, tie sa nedajú oklamať, tak sú napísané. Ale má tam niekoľko teda takých imperatívov, na ktoré sa vo vystúpení zameral. Z môjho pohľadu je dôležité to o elektronickom trhovisku, kde navrhuje zvýšenie limitu pre povinnosť elektronicky obstarávať. A to už aj z toho dôvodu, že po krátkej prevádzke elektronického trhoviska sa ukázalo, že pôvodne navrhnutá suma je absolútne malá. Snáď nebolo niekoho zo samosprávy, ktorý by túto skutočnosť nejako nekritizoval a nenavrhoval zlepšenie, teda zvýšenie.
Pochopiteľne, ten návrh, ktorý tu predstavuje kolega Petrák, reaguje na tú nespokojnosť a dospel k názoru, že 5-tisíc by snáď bolo dosť. Ale, samozrejme, nedá sa to nejako empiricky odhadnúť, či to je dosť alebo nie. Z môjho pohľadu 5-tisíc je lepšie ako tisíc, teda ten limit je lepší ako, ako tisíc. Ale na druhej strane si myslím, že to je len polkrok. Čiže v tejto veci, ak sa neukáže neskôr, že jednoducho ten limit aj 10-tisíc bude málo, lebo naozaj objektívne v okolitých štátov to majú aj viac, asi došli k tomu nejakou skúsenosťou, čiže naozaj tu reálne treba zobrať v tomto kroku hodnotu 10-tisíc a nechať ju .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. No ani by som možno nereagoval, ale keď pán predkladateľ použil niektoré argumenty, tak som si spomenul na vlastnú manželku, ktorá tiež často o mne vie to, čo ani ja neviem alebo čo si myslím. Takže z toho pohľadu aj pán kolega použil argument, o ktorom nemôže vedieť, či je pravdivý, ale použil ho.

Chcem potvrdiť to, že my sme spolu rozprávali niekoľkokrát a aj sme sa vážne zaoberali myšlienkou, že podporíme návrh, aby sa ten limit z 1 000 eur zvýšil na 5 000. Ale keďže ako tu už správne bolo povedané, KDH má poslancov, starostov, primátorov, či prípadne aj poslancov vyšších územných celkov, tak, pochopiteľne, sme sa radili v prvom rade aj s nimi.

A asi pred týždňom bolo jedno stretnutie, kde sa tá štruktúra, ktorá zastupuje samosprávu KDH. A vyšiel z toho návrh, že vychádzajúc zo skúseností aj na okolí, mimo Slovenska je ten návrh nad limit 5 000 lepší ako terajší, ale teda vychádzajúc z tých okolitých skúseností podľa nášho názoru by bolo ešte lepšie, ak by sa hranica pre elektronické trhovisko posunula na úroveň 10 000 eur. Samozrejme, je to záležitosť, ktorá sa môže vnímať tak alebo onak, čiže niekto môže tvrdiť, že 5 000 je málo, a niekto povie, že 10 000 je dosť. Čiže na to neexistujú nejaké exaktné princípy, že čo je čo, ako má byť. Je to jednoducho názor väčšiny. Takže my zatiaľ predstavujeme myšlienku, že tých 10 000 je správnych.

4.
Ďakujem. No chcem oceniť vystúpenie kolegyne Mezenskej, lebo ona z iného pohľadu ako predkladatelia pozrela na predložený návrh a vidí v ňom zmysel. Dokonca tam naznačila aj nejaké možné vylepšenia pri druhom čítaní, čo, no myslím si, že je dobré, lebo dáva priestor aj iným kolegom, ktorí si preštudovali alebo vypočuli predložený návrh, pouvažovať podobne.
Totiž v Národnej rade - a či teraz, či pred nejakým časom - máme možnosť sledovať rôzne návrhy zákonov či noviel, ktoré nejdú zmysluplne v prospech ľudí, ale práve opačne, vytvárajú predpoklady pre lepšiu činnosť niektorých skupín. Len aby som nebol taký nekonkrétny, tak len teraz sme sa mali možnosť vyjadrovať k zákonu o strategických investíciách, kde vlastne podľa mňa určitá neschopnosť koncepčná úradu vlády alebo SARIA teraz sa ide riešiť vyvlastňovaním, čo určite nie je pre občana dobré znamenie, hej, už sme tu mali zákon o solárnom klondike, kde niektoré firmy si vylepšili príjem oproti iným výrobcom energie aj osemkrát. Niekto si tu presunul kmeň poistencov tak, že ani z neho neplatil daň a vyviezol ich vlastne za hranice cez schránku, a keby sme aj chceli vedieť, kto to bol, tak nevieme. No ale nie o tom chcem hovoriť. Toto je návrh, ktorý smeruje k tomu, aby naozaj sa pomohlo ľuďom, ktorí sa z rôznych príčin, určite nie špekulatívnych, dostali do situácie, keď teraz vlastne mnoho, mnohonásobne preplácajú pôvodnú sumu, ktorú si požičali, a nie je to ani s kostolným poriadkom. Čiže návrh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

95.
Ďakujem za slovo. No, myslím si, že na tomto návrhu zákona je potrebné oceniť jeho filozofiu.
Ako to už predkladatelia naznačili, tak možno nejde o štandardný prvok na slovenskej scéne, ale hádam všetci vnímame, že na Slovensku sa aj neštandardne vyvíja situácia v oblasti záväzkov ľudí, ktorí si pri nejakej životnej situácii potrebovali požičať, a následne to splácanie má také parametre, ktoré nie je zlučiteľné ani podľa mňa s nejakým normálnym ľudským svedomím. Takže z toho pohľadu ten zákon určite je, je takým, ktorý môže vyriešiť mnohé, a nielen vo vzťahu k nebankovým inštitúciám, ale aj k štátnym inštitúciám.
V § 2 je navrhnuté aj riešenie, aké by mali vlastne ľudia, ktorí si požičali alebo, alebo majú záväzky, ako by mohli po splatení istiny ešte zaplatiť aj, aj vlastne to, že je úplne logické, že človek, ktorý, ktorý si požičal alebo neplní záväzky, tak, pochopiteľne, má platiť aj úroky alebo niektoré ďalšie náležitosti, tzv. že príslušenstvo.
Myslím si, že by sa aj niektoré tie limity mohli zmeniť, ale to už je na nejakú ďalšiu diskusiu, Ale ešte raz poviem to, čím som aj začal, že je potrebné oceniť filozofiu, je potrebné napraviť krivdy, ktorej sa dostalo tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

104.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o priestupkoch, tlač 1603. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona, že sa návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem. No myslím si, že kolega Fecko vystúpil dobre a vcelku trefne naznačil nedostatok toho navrhovaného riešenia, aj keď, samozrejme, asi každý tu vníma, že pracovné miesta na Slovensku sú potrebné, ale tí, ktorí toto riešenie obhajujú tak dosť nekriticky, v zásade aj dosť nekriticky prehliadajú nečinnosť či už agentúry SARIO alebo vlády, lebo ak či Česi, CZECH POINT alebo nejaká poľská štruktúra má pripravené takéto územia, nám nič nebráni urobiť to isté, aby sme to mali.

A nechcem opakovať nejaké príklady východoslovenského mesta, kde pripravilo dva priemyselné parky. A tam piati zahraniční investori fungujú a rozširujú výroby. Tak to len preto existuje, že to mesto sa dlhodobejšie snažilo a vytvorilo také podmienky pre investorov, že prišli až tam, napriek tým všetkých nevýhodám, ktoré východné Slovensko má.

A toto riešenie, ktoré sa tu navrhuje, má jedno ďalšie nevýhodné riešenie, práve napríklad pre východné Slovensko. Ak by si dal niektorý z kolegov, ktorí tak obhajujú toto riešenie, za námahu a zistil by, koľko zamestnancov napríklad z východného Slovenska pracuje vo Volkswagene, pracuje v automobilke KIA a v automobilke PSA v Trnave, tak potom by ste videli, ako sa vyľudňujú vlastne tieto východoslovenské doliny len z toho dôvodu, že na východnom Slovensku adekvátna práca nie je. Čiže potom už z toho nasledujú potom sociologické problémy, kde sa delia rodiny a tak ďalej a tak ďalej, čo určite nie je pre Slovensko žiaduce.

Takže dobrá myšlienka, ktorá tu za tým určite je, vlastne je sprevádzaná takými nekoncepčnosťami a dlhodobou nečinnosťou a aj určitou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Aj ja si myslím, že kolega Mikuš vystúpil dobre aj inšpiratívne. A mňa zaujala teda tá pasáž, ktorú by bolo aj, si myslím, potrebné nejako zvýrazniť, lebo práve ten dôvod, ktorý nás dnes vedie k tomu, že rokujeme o predloženom návrhu, je to, že neexistuje dlhodobejšia koncepcia či stratégia, aby sa územie pripravovalo. Tie priemyselné parky, ktoré vznikali, či už na dedinách a pri dedinách alebo aj v okresných či krajských mestách, to sú stratené peniaze, pretože na mnohé z nich išli určité aj dotácie, tie územia boli aj majetkovo a aj inak pripravené, ale stoja ľadom, hej, nie sú užitočné a nič sa na nich ani momentálne nerealizuje. Takže ak sa toto skončí, tak je zjavné, že je potrebné pristupovať k veci ucelenejšie a zmysluplnejšie a, samozrejme, aj tak, aby tu neboli len automobilky, pretože aj keď sú výroby sofistikované, tak predsa len o ten produkt ide. Ten je výsledný a ten sa dostáva do konkurencie vo svete a tam raz môže prísť nejaká kríza.

A čo chcem povedať ešte teda na záver? Ak toto sa nepodarí, čo tomu neprajem, tak je veľmi pravdepodobné, že aj toto sa môže skončiť tak ako tie územia, o ktorých som pred chvíľočkou rozprával, pretože ak berieme do úvahy to, čo tu bolo povedané, tak toto umiestnenie, o ktorom dnes nejako nevieme, ale tušíme, kde má byť, je preto, že možný investor to vybral práve tam a možný iný investor to môže vybrať o 200 kilometrov inde. Takže toto má, samozrejme,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, prihlásil som sa do rozpravy napriek tomu, že za tú krátku dobu, čo som v Národnej rade, už som zistil, že aj logické argumenty a zjavne logické argumenty niekedy alebo skoro stále nezaberú a ten pôvodný zámer, ktorý predseda vlády predstaví, nakoniec je schválený. Aj v tomto prípade návrh predkladá Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky, takže viacerí očakávame, že napriek tým výhradám, ktoré tu odzneli, nakoniec návrh bude schválený.

Ale prihlásil som sa aj preto, že možno tie argumenty budú aspoň v tomto prípade akceptované, lebo vo svojej praktickej činnosti, neberte to ako nejakú samochválu, ale je to fakt, čiže len to konštatujem, som bol pri zriadení, aktívne teda som pracoval pri príprave, pri realizácii a pri kolaudácii a vôbec pri prevádzke už teraz dvoch priemyselných parkov. Predpokladám, že nikto z vás doteraz nezistil, že by sme boli negatívne v televízii, že by snáď niekto z dotknutých týmito priemyselnými parkami podával podnety na Ústavný súd. Nebolo to tak.

Priemyselné parky fungujú, zamestnávajú ľudí, sú tam zahraniční investori a dokonca tento rok rozširujú dvaja z nich výrobu. Takže je možné zrealizovať priemyselný park so zahraničnými investormi tak, že tu sú a fungujú. Dokonca tu niekto už v predchádzajúcich vystúpeniach konštatoval, že investor si rozkázal, že práve tam chce byť.

V našom meste to bolo tak, že mesto schválilo územný plán a povedalo, že priemyselný park 1 bude tu a priemyselný park 2 bude tam. Tak sa aj stalo a tak to funguje. Čiže aj investori dokážu pochopiť, že môžu pracovať tam, kde je to vhodné aj z pohľadu mesta.

A keďže bývam v meste, ktoré nie je blízko diaľnice, tak dokonca ani napriek faktu, že nie je tam diaľnica a dosť ďaleko tam nie je diaľnica, ten priemyselný park tam je a funguje.

Ale, samozrejme, chcelo to určitú prípravu, bolo potrebné preukázať nejaký kredit mesta a preto títo investori akceptovali polohu a fungujú vlastne na východnom Slovensku.

Čiže chcel som aj vystúpiť z toho dôvodu, či už tu diskutuje právnik alebo dokonca aj odborník so stavebným zameraním, tak úplne tak prehliadajú a, samozrejme, aj využívajú také argumenty, ktoré sú, ale nie sú pravdivé. Veď predsa kritika nie je k zákonu 175/1999 Z. z., že sa rozširuje rozsah významných stavieb. Myslím si, že toto tu nikto nekritizoval.

Ale kritizuje sa hlavne to, že v dôvodovej správe je uvedené, že ide hlavne o to, aby sme v tomto prípade alebo aj v tých budúcich prípadoch využili potenciál Slovenskej republiky na odľahlých územiach. Čiže ak by napríklad v čl. I bode 2 ods. 1 písm. a) bolo uvedené to písmeno a) „a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach na odľahlom území Slovenskej republiky“, tak aj keď sú tam tie výhrady ústavné, jeden poslanec, ale možno aj ďalší by sa našli, že ak by tu bolo zjavné, že ide o nejaké odľahlé územie, tak pravdepodobne by za návrh hlasovali aj v takom prípade.

Čiže ten návrh, ktorý tu máme, je tak neúplný okrem niektorých návrhov, pri ktorých možno už teraz sa ukázalo, že niektorí vedia toho viac ako ostatní, tak pre tú skoro polovicu poslancov je to úplne neznáma záležitosť.
No a čo som chcel dať ako nejaký teda podnet na záver, nielen ako kritiku? Už sme aj videli neraz a aj teraz pri schvaľovaní minimálnych dôchodkov, že ak premiér vyhlásil verejne, že sa tieto dôchodky nanovo schvália, aj keď ich prezident vrátil, tak sa aj stalo. Čiže aj v tomto prípade si viem predstaviť, že ak by došlo k tomu, že tá uvažovaná investícia by bola úplne reálna a už by jej realizácia stála len na tom, kde to bude, tak do dvoch dní by sme to vedeli aj zrealizovať. A predpokladám, že by za to hlasovalo ak nie 150, tak 135 prítomných poslancov. Takže navrhujem, aby sme nešli riešiť nasilu niečo, čo v zásade môže byť aj dobré nie právnymi prostriedkami. Ďakujem.