Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rozprúdila sa veľmi vášnivá debata, ale pôvodne som k tejto téme nechcela vôbec nič povedať, chcela som sa zamerať na tému, ktorú som v predchádzajúcom vstupe rozvinula. Ale nedá mi, možno len pár vetami. Obávam sa, že všetci chceme to isté a tým spôsobom, ktorý na to ideme použiť, nevieme nájsť spoločný spôsob, ako dospieť k rovnakému bodu. Obávam sa, že toto bude asi rozdeľovať a polarizovať toto osadenstvo stále, ale možnože nie vecne, ale skôr ideologicky, že jedni proti druhým to musíme.
Každopádne poviem len svoj názor ako neprávnika. Určite som za to, aby tí, ktorí len prechovávajú to množstvo, si neviem ani predstaviť, možnože len preto, lebo som nemala nikdy osobnú skúsenosť s ľuďmi, ktorí priamo sa dostali do styku s drogami a tvrdo za to zaplatili, neviem posúdiť, rovnako ako neviem posúdiť, či § 172 Trestného zákona sa vyslovene týka len dílerov. Každopádne ak sa podarí oddeliť hranicu alebo nájsť riešenie, ako oddeliť tých, ktorí len užívajú drogu, a tých, ktorí drogu posúvajú ďalej, tak to bude možno malé víťazstvo celého parlamentu. Práve to, že to sa nedá, takže ten spor bude pretrvávať.
Ale na druhej strane to, čo hovoril Martin Poliačik, s tým množstvom drogy, ak má niekto predsa len, fakt neviem si predstaviť, že koľko to je dostatočné množstvo drogy, alebo teda malé množstvo drogy na to, aby som to len sám používal, keď sa stretnem na večierku s niekým ako užívateľ, mám pri sebe niekoľko dávok, ponúknem ich automaticky aj druhým, takže ja tam už teda možnože tú nejakú trestnú zodpovednosť potom vidím a môže sa to posúvať takýmto smerom ďalej a rozširovať ďalej, bohužiaľ.
Ďalšiu vec, ktorú takisto otvoril Martin Poliačik, tá sa, tou by som mohla možnože nadviazať na to, čo chcem povedať, alebo k čomu chcem ten svoj príspevok smerovať. Začal hovoriť o tom, že tí postihnutí, tí, ktorí sa, myslím, postihnutí v tom zmysle, že sú trestne stíhaní, nevedia využívať svoje možnosti, ktoré v zákone už teraz majú. Toto musím podporiť, pretože chcem hovoriť o tom, ako máme nastavené procesy, čo som opäť už spomenula v predchádzajúcom vstupe, ale tí ľudia nedostávajú dostatočné informácie. Ak by boli všetci skutočne vyškolení tak, ako sa patrí, možno mnoho prípadov by sa nemuselo riešiť alebo dostať do takého štádia, v akom ich máme dnes. Takže dovolím si týmto premostiť.
Celý Trestný zákon alebo možnože to hlavné, alebo teda nie hlavné, vidím, že sú drogy, ale možnože väčšia časť toho Trestného zákona sa týka transpozícií troch záväzných aktov Európskej únie. Hej, ide o dve smernice a jedno rámcové rozhodnutie. Tu by som možno upozornila pána ministra, že takú drobnú technickú chybu sme našli, že v celej vládnej novele aj v dôvodovej správe sa nachádza chybne uvedené číslo... (Reakcia ministra.) Áno. Hej, že namiesto čísla 2011/93, ktoré sa uvádza, by malo byť správne 2011/92 Európskej únie. A za dôležitejšie však považujem okolnosť, ktorá sa týka obsahu transpozície smerníc do národného zákonodarstva. V jednom z článkov smerníc sa píše, že "členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a právne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou".
A toto je vec, v ktorej by som chcela ďalej pokračovať, rozvinúť ju, kde by som chcela apelovať nielen na ministerstvo spravodlivosti. Podľa navrhovanej novely a skúseností z praxe to totiž vyzerá tak, že v našej legislatíve síce premietneme navrhované zmeny do zákona, do Trestného zákona, resp. Trestného poriadku, neimplementujú sa však do nemenej dôležitých iných právnych predpisov a právnych opatrení. Často sú preto naše úpravy a podmienky aplikácie zákonných opatrení pekné na papieri, tak ako to už vlastne aj Martin Poliačik odprezentoval, ale nerealizované v praxi.
Podľa dôvodovej správy, nebudem ju tuná čítať, ale došlo k rozporu medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom práce v súvislosti so zabezpečením požiadaviek obidvoch smerníc vo vzťahu k prístupu obetí trestných činov patriacich do predmetu týchto smerníc. V otázke prístupu k právnej pomoci má ministerstvo spravodlivosti rovnako za to, že ciele smerníc sú naplnené prostredníctvom právnej úpravy Trestného poriadku, ktorá garantuje obetiam prístup k právnej pomoci prostredníctvom informačnej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a tak ďalej. A toto považujem za kameň úrazu. Nie je totiž vôbec dostatočné, že máme dobre naformulované procesné práva obetí, keďže ich uplatnenie v praxi je veľmi limitované. Upozorňujú na to akademické kruhy, profesné odborné skupiny, mimovládne organizácie i hodnotenie všetkých zahraničných expertov.
Je pravda, že Trestný poriadok ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť informovať poškodených o existencii bezplatných služieb pre obete, tu sú však hneď dve prekážky, a to spôsob informovania je skutočne veľmi formálny. Jeho zmysel, bohužiaľ, často nechápu ani sami informátori, to znamená, policajti, ktorí sú ako prví v styku s obeťami, a bolo by veľmi žiaduce v budúcich úpravách myslieť práve aj na túto okolnosť. Druhá vec je, samotná informácia nijako negarantuje prístupnosť a kvalitu potrebnej služby. Predovšetkým preto, že služby poskytujú mimovládne organizácie, ktoré nemajú garantované vôbec existenčné podmienky a namiesto toho, aby rozširovali a skvalitňovali svoje služby, bojujú každoročne o prežitie a každoročne sa musia uchádzať o finančnú pomoc iba z grantových programov, prípadne dotácií. A každoročne, musia to robiť skutočne každý rok, z roka na rok sú ich podmienky horšie a sťažené. Ani u tých najosvedčenejších organizácií, ktoré sú zaradené do nadnárodných sietí a spĺňajú medzinárodné štandardy, nie je záruka, že nejakú finančnú podporu získajú. Toto sa mi zdá značne choré. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pani podpredsedníčka, prepáčte. Kolegyne, kolegovia, aj keď nás je tak málo v sále, by som vás poprosila, aby ste diskutovali mimo rokovaciu sálu. Ďakujem pekne.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Právny nárok na takúto podporu neexistuje a schvaľovanie predkladaných projektov závisí v mnohom od posudkov a odporúčaní ľudí, ktorí nie sú v problematike zbehlí a zorientovaní.
Výhrady mám tiež k ďalším informáciám uvedeným v dôvodovej správe, že na rozdiel od dôvodovej správy som presvedčená, že súčasná právna úprava reálne negarantuje ani ďalšie práva, napríklad na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, iba ich umožňuje v niektorých prípadoch a za určitých okolností.
Prehodnotenie platnej úpravy práv poškodených v trestnom konaní bude ministerstvom spravodlivosti vykonané v rámci transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady, v rámci ktorej sa predpokladá komplexné riešenie práv obetí v trestnom konaní vrátane prístupu k právnej pomoci v zmysle označenej smernice. Myslím si totiž, že naozaj treba zosúladiť a na jednotnej báze riešiť problémy a úlohy nastolené množstvom medzinárodných odporúčaní, dohovorov, rámcových opatrení a smerníc. Len upozorňujem, že to asi nebude stačiť. Nebude stačiť len prehodnotenie platnej úpravy práv poškodených v trestnom konaní. Možno preto aj v niektorých krajinách, naposledy v Českej republike, pristúpili k tomu, k riešeniu tejto širokej a naozaj nadrezortnej a nadnárodnej problematike samostatným zákonom o obetiach trestných činov, ktorý bol prijatý 30. januára a bude účinný od 1. augusta 2013. Osobne by som sa prihovárala za obdobný prístup a budem rada, ak sa pán minister vyjadrí aj k tejto, teda k tejto otázke, ktorú som nastolila.
Máme tiež k dispozícii príklady dobrej praxe a skupiny odborníkov s medzinárodným renomé ochotných spolupracovať. Hlavným cieľom je dosiahnuť nielen legislatívne bezchybné zákony, ale vytvoriť i podmienky pre reálny pokrok v eliminácii násilnej trestnej činnosti a pomoci obetiam zločinov. Aby sme naozaj neplakali nad rozliatym mliekom, keď dôjde k tragédiám, a nehľadali potom vinníkov, často izolovane v jednotlivých rezortoch, ale aby sme vedeli v súčinnosti kvalifikovane predchádzať, zasahovať a pomáhať s garanciou zmysluplných zákonov.
Takže opäť vás, pán minister, súvisí to s tým predchádzajúcim, prosím o dialóg a spoluprácu v tejto oblasti.
Vzhľadom na to, že táto diskusia, ktorá tu prebieha, ani veľmi nevzbudzuje až tak veľmi pozitívne nálady, nebudem schopná podporiť tento návrh na rozdiel od predchádzajúceho.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, jedným z účelov vládneho návrhu je podľa dôvodovej správy "precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi". Navrhuje sa teda nová definícia ujmy na zdraví, pod ktorú možno okrem ublíženia na zdraví, ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti spôsobených akýmkoľvek úmyselným násilným trestným činom spáchaných inou osobu zaradiť aj morálnu škodu, teda škodu spôsobenú porušením práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Ustanovuje sa, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na strane druhej majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.
V tejto časti návrh úplne podporujeme, súhlasíme s ním.
Z doterajšej praxe a zo štatistických zistení i z počtu prípadov, ktoré žiadali o odškodnenie podľa tohto zákona, je zrejmé, že pri týchto trestných činoch je ťažké dokazovať práve nemajetkovú ujmu, napr. sťaženie spoločenského uplatnenia, a aj poškodenie fyzického zdravia nemusí byť nevyhnutne prítomné. Zároveň sú obete týchto trestných činov vystavované druhotnej ujme pri dokazovaní nemajetkovej ujmy a konanie, ktoré by malo viesť k spravodlivosti, vedie často k ďalšiemu psychickému poškodeniu obetí. Preto je určite spravodlivé, ak sa berie do úvahy, že pri týchto trestných činoch prichádza k takému závažnému narušeniu osobnej integrity, že je namieste uznať takúto ujmu za hodnú odškodnenia.
Oceňujem preto, že návrh jednoznačne ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú dva navzájom nepodmienené právne nároky, t. j. nárok na vyplatenie odškodnenia za prípadnú utrpenú ujmu, teda fyzickú ujmu na zdraví, náhradu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a zároveň nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.
Stojí za zmienku, že práve túto novinku, teda odškodnenie morálnej škody, si veľmi rýchlo všimli aj médiá. Je chvályhodné, že k takémuto kroku slovenské zákonodarstvo pristupuje, i keď treba povedať, že objektívne sa nová právna úprava dotkne obmedzeného počtu osôb, a to jednak preto, že odškodnenie morálnej škody sa týka iba vymedzených troch skupín trestných činov a v iných prípadoch, kde k morálnej ujme dochádza rovnako, čo sú napr. lúpeže, nebezpečné vyhrážania a prenasledovania, obmedzovanie osobnej slobody, tomu tak zatiaľ nebude.
Verejnosť málo rozlišuje, že tento zákon rieši iba otázky odškodňovania štátom, pričom presne definuje oprávnené osoby a podmienky poskytnutia odškodnenia. Slovenský zákon o odškodňovaní nereflektuje požiadavku, že obete trestných činov majú mať právo na náhradu škody od páchateľa, ale aj na kompenzáciu od štátu, ktorý je povinný starať sa o bezpečnosť svojich občanov.
O odškodnenie podľa tohto zákona však môžu poškodení žiadať iba v prípade, že nie je možné dostať odškodnenie od páchateľa alebo finančnú náhradu iného druhu. Zároveň o možnosti žiadať o odškodnenie od štátu sa uchádza i málo oprávnených osôb. Tam môžeme špekulovať, prečo sa tak deje.
Malá ilustrácia. V roku 2012 prišlo na ministerstvo spravodlivosti 87 žiadostí o odškodnenie podľa tohto zákona, teda 215/2006. V tom istom roku bolo odškodnenie vyplatené 60 žiadateľom, v 18 prípadoch nebolo priznané, 5 prípadov bolo riešených inak. Celkovo bolo na odškodnenie vyplatených necelých 433 154 eur. Len na okraj, priemerná suma odškodnenia bola necelých 7 220 eur, kde je to napríklad od výšky nárokov na odškodnenie, ktoré si pýta predseda Najvyššieho súdu napríklad.
V tejto súvislosti sú zaujímavé tieto súvislosti. Podľa štatistík Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa na Slovensku ročne spácha niečo vyše 100-tisíc trestných činov. Pri tejto príležitosti mi nedá nepovedať, že skutočne dotknutých ľudí trestných činov je asi štvornásobok, to znamená, zo skupiny 100-tisíc ľudí máme veľkú armádu 400-tisíc, ktorí sú len dotknutí trestným činom. Vo veľkom počte trestných stíhaní je však neznámy páchateľ. Zistili sme, že je to viac ako 50 %. Pre trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti bolo v roku 2011 stíhaných 5 162 páchateľov. Za znásilnenie a sexuálne násilie bolo stíhaných 182, obžalovaných 113 a odsúdených spolu 87 páchateľov. Za sexuálne zneužívanie bolo 205 odsúdených.
Je všeobecne známe, že trestné činy znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú mimoriadne vysokú latenciu. Nevieme, koľko skutkov bolo naozaj spáchaných, podaných a prijatých trestných oznámení. Takéto štatistiky sme nezistili.
Zo 60 prípadov, kedy bolo poškodeným priznané odškodnenie podľa tohto zákona, o ktorom sa bavíme, išlo v prevažnej väčšine o prípady ublíženia na zdraví. Počet odškodnených prípadov znásilnenia sa nám nepodarilo zistiť, je však údajne veľmi nízky.
Je namieste teda otázka, čím je to spôsobené. Jednou z odpovedí môže byť aj skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní nedostatočne poučujú poškodených o ich právach, o konkrétnych nárokoch a že zaobchádzanie s obeťami trestných činov u nás ešte stále nedosahuje európske štandardy. Teraz nemyslím procesné úpravy, tie sú v poriadku. Ide o také súvislosti, ktoré realizáciu týchto práv priamo podmieňujú, a to sú služby pre obete a odborná pripravenosť personálu, ktorý s poškodenými prichádza do profesionálneho kontaktu, to sú policajti, vyšetrovatelia, sudcovia, prokurátori a ďalší. Táto okolnosť prekračuje rámec tohto zákona, vo viacerých rovinách ho však pretína. Podľa toho, ako budeme definovať práva obetí trestných činov, medzi ktoré patrí aj právo na informácie, dôstojné a profesionálne zaobchádzanie a odškodnenie od páchateľa aj od štátu, budú sa meniť aj kritériá, formy a možnosti ich odškodňovania.
Nevieme, ako sa premietne nové ustanovenie o náhrade morálnej škody v prípadoch znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania do praxe a predovšetkým do života obetí, ale určite je to pozitívny posun. Na to, aby sa dočkali satisfakcie tieto obete, potrebujú rozhodne kvalifikovanú pomoc a kompetentné zaobchádzanie vo všetkých fázach trestného konania i po ňom.
Tento zákon a ustanovenie o odškodnení morálnej škody aspoň v definovaných kategóriách vítame ako ústretový krok voči obetiam a vykročenie správnym smerom.
V nasledujúcom bode, ktorý by mal nasledovať, budeme rokovať o novele Trestného poriadku v súvislosti s transpozíciou dvoch smerníc, kde sa znova upravuje podobný problém, a zároveň nás čaká smernica Európskeho parlamentu z 25. októbra 2012, ktorá stanovuje minimálne normy v oblasti práv a ľudských práv, na ktoré poukazujem, podpory a ochrany voči trestných činom a jej implementácia. Bolo by dobré, keby sme sa sústredili na to, aby jej implementácia nebola skutočne iba formálna, aby sme nielen povinne zmenili niektoré ustanovenia trestných noriem, ale aby sme pripravili podmienky pre zmysluplnú pomoc obetiam, pre zmenu dominancie justičného systému, od sústredenia sa na trestanie páchateľov a na nápravu krívd a škôd obetí. Inak povedané, aby trestné senáty prestali považovať za svoju jedinú úlohu rozhodovanie o vine a treste a aby rozhodovali v rámci trestného konania, samozrejme, aj o odškodňovaní obetí. Majú možnosť, nerobia to, nevyužívajú to. Zatiaľ u nás vytrvalo odkazujú poškodených na občianskoprávne konanie bez ohľadu na reálne podmienky, všetky kritiky, školenia, medzinárodné dohovory a dokumenty. V ďalšom potom stojí za nasledovanie možno český príklad o prechode nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy na štát.
Sme naozaj pripravení konzultovať aj spolupracovať s rezortom ministerstva spravodlivosti aj s ďalšími relevantnými rezortami práve pri aplikácii smernice Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Hlasy v sále.) Teraz som tomu nerozumela. (Reakcie z pléna.) Áno, takže je prihlásená aj pani poslankyňa Vášáryová do rozpravy, pôjde zrejme posledná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A zároveň teda oznamujem, tá pani poslankyňa Vášáryová tam stále nie je, páni technici. Do rozpravy je teda prihlásený pán Matovič, pani Žitňanská, pán Bagačka a bola prihlásená aj pani poslankyňa Vášáryová, už tam je. A, ešte, pán poslanec Bagačka ako spravodajca chce vystúpiť v rozprave? (Reakcia poslanca.) Dobre.
Zároveň ma pán minister požiadal o krátku technickú pauzu na 5 – 10 minút. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre, ďakujem. Vyhlasujem teda prestávku.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, celým doobedím sa v podstate tiahne možnože najviac otázka napádania procesu pri prijímaní zákona o verejnom obstarávaní. Bolo to tu dostatočne popísané. Dokonca sa mi až dosť zle bude hovoriť, ešte šťastie že budem zväčša len čítať, po takom odbornom výklade pána kolegu poslanca Beblavého s poukazovaním na tie najväčšie míny, ktoré v tomto zákone čakajú. Vzhľadom na to, že nemám osobné skúsenosti s verejným obstarávaním, budem veľmi opatrná naozaj v hodnotení toho, aký úmysel mal minister sám a samotné ministerstvo pri vypracovaní tohto návrhu zákona. Ono to všetko vyzeralo veľmi pekne a príjemne na začiatku. Ani nie rozprava, ale tá diskusia pri návrhu zákona bola veľmi dlhá a živá. Urobil sa tam predpoklad na robenie veľmi dobrých pozitívnych zmien. Pri tom by som aj zostala, že verím tomu, že je tam naozaj, tak ako kolega hovoril, veľa pozitívnych zmien, ale, bohužiaľ, obavám sa, že tie nášľapné míny, ktoré sú tam ponechané, sa ešte len ukážu v čase. Možnože niektoré boli predstavené. Ale môže sa stať, že namiesto toho, aby sa proces urýchľoval, aby sa prostriedky šetrili, dospejeme presne k opačnému stavu. Tohto sa naozaj veľmi obávam.
Čo sa týka toho procesu, ktorý prebieha, skutočne by som to možno prirovnala, keď sme sa dozvedeli o tom, že ide ešte rýchla novela, jeden pozmeňovák, druhý pozmeňovák, k tomu, ako keby sa ministerstvo zľaklo možno niečoho veľkého, na čo opozícia prišla sčasti, možno na čo prišli sami tvorcovia zákona, a v záchvate ja neviem ako keby sa niekto chytil elektriny a začal sa triasť a rýchlo, rýchlo vytvoril zmeny, ktoré by to vylepšili. A prvou zmenou sa to zrejme nepodarilo, tak druhou, treťou naozaj ten proces sa stal tak chaotický a neprehľadný a protivný, že by som sa pripojila kľudne k pani poslankyni Žitňanskej, ktorá navrhuje zákon z tohto procesu stiahnuť. A naozaj bolo by najlepšie, pokiaľ by k nám prišla jedna ucelená novela, v ktorej bude všetko jasné. (Reakcia z pléna.) Áno, pripájam sa k tomu.
Ja by som sa teda pustila priamo k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý určite možnože nepostrehne všetky diery, ktoré sú v tomto zákone, ale možnože majú snahu vylepšiť v prvom rade kreovanie Rady ÚVO, predsedu ÚVO, ale, samozrejme, aj takú drobnosť, ako opäť vrátiť obce na elektronické trhovisko.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Ešte upozorňujem na to, že budem žiadať potom samostatné hlasovanie o niektorých bodoch, asi ich rovno aj vymenujem, takže bodoch 1 a 2 spolu, bodoch 3, 4, 5, 7 spolu, samostatne bode 6, bode 8 a bodoch 9 až 14 spolu.
Zároveň poviem, že dva z týchto bodov kolidujú aj s bodmi zo spoločnej správy, takže preto poprosím aj vyňať na samostatné hlasovanie bod zo spoločnej správy 55, ktorý koliduje s mojím bodom 3, a bod 57 spoločnej správy, ktorý koliduje s bodom 9.
Takže prvý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 95 § 91 ods. 1 písm. b) 2. bode sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa slovo „alebo".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá nadviaže na úprave v bode 2.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 95 § 91 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa 3. bod.
Tento bod naozaj zabezpečuje, aby sa opäť obce vrátili do elektronického trhoviska, aby mali povinnosť zúčastňovať sa na takomto obstarávaní. Podrobné odôvodnenie nebudem čítať.
Bod tri. V článku I bod 103 znie: „V § 110 odsek 1 znie: „Na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada") na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov na funkciu predsedu úradu (ďalej len „kandidát"). Verejné vypočutie kandidáta zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad vlády") a jeho súčasťou je prezentácia projektu riadenia a rozvoja úradu a plánu rozvoja v oblasti verejného obstarávania. Verejné vypočutie sa koná na schôdzi vlády, ktorá je verejná. Úrad vlády je povinný vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na verejnom vypočutí. Verejné vypočutie je vysielané naživo na webovom sídle úradu vlády.".“
Takže hlavný dôvod je väčšia transparentnosť tohto celého výberového procesu. Opäť, podrobnejšie odôvodnenie je v pozmeňujúcom návrhu samotnom.
Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 110 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 17, ktoré znejú:
Odsek 2: "Úrad vlády zverejní najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia doterajšieho predsedu úradu výzvu na prihlásenie kandidátov na svojom webovom sídle a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače. Výzvu na prihlásenie kandidátov zverejní aj úrad na svojom webovom sídle v rovnakej lehote.“
Odsek 3: „Ak sa výkon funkcie predsedu úradu skončí pred uplynutím jeho funkčného obdobia, Úrad vlády zverejní do 10 dní od skončenia výkonu funkcie predsedu úradu výzvu na prihlásenie kandidátov podľa odseku 2.“
Odsek 4: „Za predsedu úradu možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá a) je občanom Slovenskej republiky, b) sa prihlásila za kandidáta na výzvu Úradu vlády, c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná, d) má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa a najmenej päť
rokov odbornej praxe v oblasti riadenia.“
Odsek 5: „Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený, alebo za trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.“
Odsek 6: „K prihláške kandidát prikladá v štátnom jazyku a) fotokópiu vysvedčenia, diplomu alebo iného rovnocenného dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní podľa osobitného predpisu, b) čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, c) výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, d) profesijný štruktúrovaný životopis, e) motivačný list v štruktúre 1. motivácia uchádzača o funkciu predsedu úradu, 2. zhodnotenie doterajšej odbornej praxe uchádzača vo vzťahu k obsadzovanej funkcii, f) čestné vyhlásenie o občianstve Slovenskej republiky, g) čestné vyhlásenie o splnení podmienky odbornej praxe v oblasti riadenia s uvedením osoby, u ktorej túto prax vykonával, h) projekt riadenia a rozvoja úradu vrátane plánu rozvoja v oblasti verejného obstarávania.“
Odsek 7: „Prílohou prihlášky je aj udelenie súhlasu kandidáta na spracovanie a zverejnenie jeho osobných údajov podľa osobitného predpisu na účely výberového konania.“
Odsek 8: „Prihlášku spolu s prílohami uvedenými v odsekoch 6 a 7 možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. V prípade podania elektronickými prostriedkami je kandidát povinný doručiť prihlášku spolu s prílohami uvedenými v odsekoch 6 a 7 Úradu vlády aj písomne, a to najneskôr v deň verejného vypočutia kandidáta, ktorý je uvedený v pozvánke podľa odseku 10.“
Odsek 9: „Prihlášku kandidáta a dokumenty uvedené v odseku 6 písm. d), e) a h) zverejní Úrad vlády na svojom webovom sídle počas celej doby trvania výberu kandidáta. Rovnako postupuje aj úrad.“
Odsek 10: „Kandidáta, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 4 a 5 a ktorého prihláška obsahuje prílohy podľa odsekov 6 a 7, pozve vláda na verejné vypočutie najmenej päť pracovných dní pred jeho začatím. V pozvánke na verejné vypočutie uvedie dátum, miesto a hodinu verejného vypočutia.“
Odsek 11: „Po verejnom vypočutí všetkých kandidátov zaujme vláda stanovisko a následne predloží v lehote najviac 90 dní od zverejnenia výzvy na prihlasovanie kandidátov skompletizovaný návrh na voľbu predsedu úradu spolu so svojím stanoviskom Národnej rade.“
Odsek 12: „Hlasovanie o voľbe predsedu úradu zaradí predseda Národnej rady do programu najbližšej schôdze Národnej rady.“
Odsek 13: „Zvolený je kandidát, ktorý získal po voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady.“
Odsek 14: „Ak žiaden z kandidátov nebol podľa odseku 13 zvolený, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.“
Odsek 15: „Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidátovi, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený.“
Odsek 16: „Ak predseda úradu nebol zvolený, vykoná sa nová voľba. Výzvu na prihlasovanie kandidátov do novej voľby predsedu úradu zverejní úrad vlády do piatich dní od neúspešnej opakovanej voľby, a to spôsobom podľa odseku 2.“
Odsek 17: „Návrh na voľbu predsedu úradu spolu so stanoviskom vlády sú verejne prístupné. Návrh na voľbu predsedu úradu spolu so stanoviskom vlády zverejní Úrad vlády na svojom webovom sídle najneskôr do troch pracovných dní odo dňa verejného vypočutia. Rovnako postupuje aj úrad.".“
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 18 až 20.
Poznámky pod čiarou k odkazom 17a až 17c znejú: „17a) Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 17b) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 17c) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovaný postup detailne pospisuje postup výberového procesu na funkciu predsedu úradu v súlade s cieľmi uvedenými v bode 3. Výberové kritériá a postup kopírujú výberové procesy v iných verejných inštitúciách a ich cieľom je výber nezávislého odborníka transparentným a otvoreným spôsobom. Postup umožňuje verejnú kontrolu konečného výberu predsedu Úradu vlády zo strany verejnosti.
Piaty bod. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 110 ods. 4 sa slová „odseku 3" nahrádzajú slovami „odseku 19"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Šiesty bod. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 110 ods. 19 sa na konci pripája veta: „Predseda úradu a podpredseda úradu nesmú byť členmi politickej strany alebo politického hnutia, nesmú vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech."."
Zámerom zavedenie podmienky, na základe ktorej predseda alebo podpredseda úradu nesmú byť členmi politickej strany alebo politického hnutia, je, aby sa vytvoril predpoklad, ktorý bráni spolitizovaniu týchto funkcií. Ide o verejné funkcie, politika by tam nemala nič hľadať.
Siedmy bod. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 111 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 110 ods. 3 a 4" nahrádzajú slovami „§ 110 ods. 19 a 20"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom päť až sedem. Ide o legislatívnu úpravu, ktorá súvisí s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v bode štyri.
Bod osem pozmeňujúceho návrhu: V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 111 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e)." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V tomto bode pozmeňujúceho návrhu sa navrhuje vypustiť možnosť odvolať predsedu na základe dôvodu, ktorým je skutočnosť, že úrad neplní úlohy podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zdá sa nám to príliš vágne ustanovenie a umožňuje naozaj veľmi široký a účelový výklad daného ustanovenia.
Prepáčte, chcem sa spýtať, či to môžem teda dokončiť.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Ešte na dlho to máte, pani podpredsedníčka?

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Asi na sedem minút.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Je súhlas, aby pani podpredsedníčka... (Súhlasná reakcia pléna.) Nech sa páči.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Deviaty bod. V čl. I bode 105 § 111a odseky 1 až 3 znejú:
Odsek 1: „Rada má deväť členov. Členmi rady sú predseda úradu, podpredseda úradu a siedmi ďalší členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda (ďalej len „člen rady menovaný vládou") tak, aby v rade boli zastúpení a) traja členovia na návrh Národnej rady, z ktorých aspoň dvaja musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, b) dvaja členovia na návrh zástupcov reprezentatívnych združení podnikateľov, z ktorých aspoň jeden musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, c) jeden člen na návrh reprezentatívnych záujmových združení miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou (ďalej len „záujmové združenie miest a obcí"), d) jeden člen na návrh mimovládnych organizácií.“
Odsek 2: „Vláda vymenúva a odvoláva členov rady menovaných vládou tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac dvom z nich a aby vždy aspoň traja členovia rady menovaní vládou mali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Národná rada volí členov rady menovaných vládou podľa osobitného predpisu18a). Predseda Národnej rady predloží predsedovi vlády návrh na vymenovanie príslušného počtu členov rady menovaných vládou uvedených v ods. 1 písm. a) najneskôr mesiac pred ich vymenovaním. Na základe výsledkov výberového konania uskutočneného podľa § 111b ods. 5 predloží vedúci Úradu vlády predsedovi vlády návrh na vymenovanie členov rady menovaných vládou uvedených v ods. 1 písm. b) až d) najneskôr mesiac pred ich vymenovaním. Spolu s návrhom predloží vedúci Úradu vlády aj správu o priebehu a výsledkoch výberového konania, v ktorej uvedie kritériá hodnotenia jednotlivých kandidátov a určí ich poradie podľa hodnotenia. Správa o priebehu a výsledkoch výberového konania obsahuje aj a) meno a priezvisko, tituly a hodnosti všetkých kandidátov s uvedením subjektu, ktorý ich navrhol, b) dosiahnuté vzdelanie a počet rokov odbornej praxe vo verejnom obstarávaní všetkých kandidátova, c) kritériá výberu kandidátov spolu s odôvodnením výberu úspešných kandidátov.“
Odsek 3: „Správa o priebehu a výsledkoch výberového konania je verejne prístupná. Správu o priebehu a výsledkoch výberového konania zverejní Úrad vlády na svojom webovom sídle najneskôr do troch pracovných dní odo dňa ukončenia výberového konania. Rovnako postupuje aj úrad."
Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie: „18a) § 2 ods. 4 a § 39a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 153/2011 Z. z."
Desiaty bod pozmeňujúceho návrhu. Poznámka pod čiarou k odkazu 18a sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 18b.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s bodom deväť.
Jedenásty bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 105 sa § 111b dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
Odsek 3: „Návrhy kandidátov na členov rady menovaných vládou predkladajú subjekty uvedené v § 111a ods. 1 písm. b) až d) Úradu vlády písomne alebo elektronickými prostriedkami v lehote uvedenej vo výzve na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou. V prípade predloženia návrhov elektronickými prostriedkami je subjekt, ktorý návrh predložil, povinný doručiť svoj návrh aj písomne, a to najneskôr v deň uskutočnenia výberového konania.“
Odsek 4: „Prílohou návrhov podľa odseku 3 sú dokumenty podľa § 110 ods. 6 písm. a), b), c), d) a f) a ods. 7, ako aj čestné vyhlásenie kandidátov o splnení podmienky odbornej praxe vo verejnom obstarávaní s uvedením osoby, u ktorej túto prax vykonávali, a písomný súhlas kandidátov s ich kandidatúrou.“
Odsek 5: „Návrhu na vymenovanie členov rady menovaných radou uvedených v § 111a ods. 1 písm. b) až d) predchádza uskutočnenie výberového konania. Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou zverejňuje Úrad vlády na svojom webovom sídle a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače najneskôr 30 dní pred uskutočnením výberového
konania. Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou zverejní aj úrad na svojom webovom sídle v rovnakej lehote. Podrobnosti o výberovom konaní, najmä o predkladaní návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou, vykonaní výberového konania, vyhodnotení výsledkov výberového konania, o spôsobe vytvorenia výberovej komisie a o jej zložení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad vlády."
Dvanásty bod. V čl. I bode 105 sa § 111c dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú, ide už o posledný bod pozmeňujúceho návrhu:
Odsek 4: „Ak sa výkon funkcie člena rady menovaného vládou skončí z dôvodu uvedeného v ods. 1 písm. a), vláda vymenuje nového člena rady vždy najneskôr mesiac pred uplynutím funkčného obdobia doterajšieho člena rady a vymenovaný člen rady sa ujme funkcie v deň nasledujúci po dni uplynutia funkčného obdobia doterajšieho člena rady.“
Odsek 5: „Ak sa výkon funkcie člena rady menovaného vládou skončí z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. b) až d) pred uplynutím jeho funkčného obdobia, nového člena rady menovaného vládou vymenuje vláda z kandidátov, ktorí sa umiestnili v poradí na ďalšom mieste tak, aby bol dodržaný počet a zloženie členov rady menovaných vládou podľa § 111a ods. 1; ustanovenie § 111a ods. 6 tým nie je dotknuté. Ak takíto kandidáti nie sú, uskutoční sa nové výberové konanie podľa § 111b ods. 5 a následne sa postupuje podľa § 111a ods. 2 štvrtej až šiestej vety a ods. 3. Ak je týmto členom kandidát navrhnutý Národnou radou, postupuje sa podľa § 111a ods. 2 druhej a tretej vety."
Odôvodnenie k bodom deväť, jedenásť a dvanásť. Predkladateľ návrhu zákona vytvára silnú radu úradu so značnými právomocami a dosahom na priebeh verejného obstarávania. Skutočne bude mať táto rada ÚVO veľmi silné kompetencie. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné zabezpečiť čo najkvalitnejšie a najširšie zloženie, ktoré zabráni jej rozhodovaniu v prospech konkrétnych záujmov. Kombináciou členov, ktorých navrhuje Národná rada Slovenskej republiky, záujmové združenia miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou, podnikateľské združenia a mimovládne organizácie, sa zabezpečí rovnováha a vyvážené rozhodovanie tohto orgánu.
Trinásty bod. Poznámka pod čiarou k odkazu 18b sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 18c.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Štrnásty bod. V čl. I bode 170 § 155l ods. 14 sa za slovom „pričom" slovo „dvoch" nahrádza slovom „troch".
Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Ja iba na záver zopakujem, že ide v našom prípade o stransparentnenie celého procesu výberu rady vlády, predsedu ÚVO. A zároveň teda apelujem na vás, aby ste naozaj uvažovali, či sú skutočne relevantné dôvody na to, aby boli obce vypustené z elektronického trhoviska, pričom vieme, že cez samosprávy ide určite veľmi veľké množstvo verejných obstarávaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Tiež by som možnože tú myšlienku, ktorú rozvinul kolega Richard Vašečka, rada počula od pána ministra, alebo teda vyjadrenie na túto myšlienku, že prečo nepostupoval rovnako, ako sa postupuje pri klasických dôchodcoch, že prečo tie nožnice sa naozaj v tomto prípade rozširujú takým neúmerným spôsobom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela podporiť návrh pána poslanca Brocka, pretože si myslím, že v tejto ťažkej dobe, dobe konsolidácie, naozaj musíme využívať všetky možnosti, ako teda situáciu zmierniť, a toto je jeden zo spôsobov.
A pripomeniem naozaj to, že na rokovaní výboru, sociálneho výboru, vyzeralo, že nastáva zhoda naprieč celým spektrom. To bol taký pozitívny aj pre mňa moment. Takže v tomto smere to podporujem.
Na druhej strane ja som sa ešte k tomu zákonu nevyjadrovala nikde, ale môžno ja by som ocenila prístup celého ministerstva, všetkých zložiek, ktoré na tom spolupracovali, že myslím si, že je to naozaj celkom zaujímavý kompromis. Sú tam určite miesta, ktoré sú sporné, ale v konečnom dôsledku ho hodnotím vcelku pozitívne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pridať svoju trošku k tomuto programu, ktorý vlastne sami sme ziniciovali. Na úvod poviem, že mi je veľmi ľúto, že opäť poslanci SMER-u sa zachovali tak ako minule, ale myslím si, že nemá zmysel znova obštruovať rovnakým spôsobom, ako sa to udialo minulý týždeň, pretože neni tej moci, ktorá by ich donútila, aby tu naozaj sedeli a robili robotu podľa mňa, ktorú by mohli robiť, mali robiť: mali by obhajovať svojho prezidenta, keďže sú presvedčení o tom, že nie sú relevantné dôvody nato, aby bol takto obvinený.
Na druhej strane mi je veľmi ľúto, aj keď s Martinom Poliačikom nezdieľam rovnaké hodnoty alebo, povedala by som, diametrálne odlišné máme, je mi ľúto, že predseda parlamentu aj premiér sa uchyľuje k takým rečiam, aké vedie na jeho osobu. Myslím, že on sám dehonestuje túto Národnú radu práve svojimi vyjadreniami tak, ako to urobil aj v minulom vystúpení alebo na začiatku tejto 15. schôdze.
Nikdy som si nepredstavila, že sa raz budem vyjadrovať k takémuto bodu programu. Ešte viac ma mrzí, že vystupujem k tomuto bodu s presvedčením, že prezident konal s vopred jasným úmyslom, a tým porušil Ústavu Slovenskej republiky. A jediným vývojom tejto situácie by malo byť zaslanie obžaloby na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som v krátkosti objasnila dôvody, ktoré ma vedú k tomuto kroku. Na začiatok si vás ale dovoľujem uistiť, že k tomuto som prišla nielen vlastnými úvahami, ale aj vzájomnými debatami. Nezaujímalo ma pri tom, či s prezidentom politicky súhlasím, alebo nesúhlasím, či mi je politicky sympatický, alebo nie. Je mi to úplne jedno.
Dôvody, prečo by mal hociktorý poslanec tejto snemovne pristúpiť k obžalobe prezidenta, nemôžu byť politické ani stranícke. Preto aj náš poslanecký klub nerozhodol politicky. Nepostavili sme sa do jedného šíku, lebo by to bolo práve výhodné pre celý klub. Na poslaneckom klube sme mali dlhú a vážnu diskusiu a po nej sa každý po zvážení faktov slobodne rozhodol. Jedná sa o vážnu vec, pri ktorej ústava jasne definuje dôvody, ktoré môžu k obžalobe viesť.
Som presvedčená, že náš prezident úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky a jedine preto podporujem návrh na vznesenie obžaloby.
Stotožňujem sa s dvoma dôvodmi, ktoré obžaloba prezidenta obsahuje. Myslím si, že prezident porušil ústavu odmietnutím vymenovania, pretože podľa mňa dôvody na nevymenovanie nie sú dostatočné. A rovnako porušil ústavu tým, že o tejto veci nerozhodol v primeranej lehote. Môžem sa dokonca i stotožniť s tým, že Ústavný súd v niekoľkých svojich nálezoch rozšíril právomoci prezidenta. Rovnako rozumiem tomu, že prezident nie je len notárom rozhodnutí Národnej rady, ale aktívne do nich môže v istých medziach vstupovať a ovplyvňovať ich. Tieto medze však boli jasne definované. Prezident má právo skúmať, či kandidát spĺňa zákonom dané podmienky, a taktiež prezident má právo skúmať, či kandidát vážnym spôsobom znevažuje funkciu a či by jeho vymenovaním bol narušený riadny chod daného orgánu. S touto interpretáciou jeho právomocí by som sa možno dokázala aj stotožniť. Problematický je výklad, ktorý nastal v tomto prípade.
Žiadnym spôsobom si nerobím ilúzie o tom, že voľba generálneho prokurátora prebehla dokonalým spôsobom. Vôbec nie. Ale my sme o tejto veci vždy otvorene hovorili. Problémom však je, že nech už voľba prebehla akýmkoľvek nešťastným, no stále legálnym spôsobom, samotný kandidát nebol nikdy spochybnený. Dokonca aj Ústavný súd to vyslovene uvádza vo svojej judikatúre. Pochybnosti sa musia týkať osoby, nie voľby.
Pochybnosti o pánovi Čentéšovi, ktoré uviedol pán prezident, neobstoja. Prezident kritizoval politickosť kandidáta, lebo sa na ňom mala uzhodnúť Koaličná rada, a tým pádom je nevhodným kandidátom. Podľa tejto argumentácie, ale ruku na srdce, ktorá sa asi nie prekvapivo objavila až pri tomto kandidátovi, by nemal byť menovaný žiaden funkcionár. My, samozrejme, dlhodobo kritizujeme politizáciu všetkých verejných funkcií, ale keďže sa to deje stále, nič v ústavnom práve Slovenskej republiky neoprávňuje k takejto zrazu nadobudnutej účelovej interpretácii.
Pán prezident vo svojom odôvodnení spomína incident spojený so skartáciou výpovede Igora Matoviča. Nechajme bokom to, že o týchto udalostiach pán prezident zrejme úmyselne vo svojom liste i vystúpení v médiách 9. januára zavádzal. Ani si nevšimol, že ide o výpoveď k inej téme. Ale každopádne toto asi okomentuje ešte kolega Igor Matovič. Myslím, že je nad slnko jasné, že tento incident nespĺňa predpoklady pre vážne pochybnosti o schopnosti pána Čentéša vykonávať úrad generálneho prokurátora. A okrem toho pán prezident si v tejto úlohe osobuje akoby úlohu disciplinárneho sudcu.
Druhou problematickou líniou konania pána prezidenta je dĺžka nekonania v tejto veci. Prezident veľmi neštandardne, až 18 mesiacov, nekonal, čím vážne ohrozil chod Generálnej prokuratúry, a tým pádom aj celkového chodu právneho štátu v tejto krajine.
Ak mal prezident vážne pochybnosti o pánovi Čentéšovi, vedel o nich už v auguste 2011? Prečo nekonal už vtedy? Taktiež ak teraz tvrdí, že musel čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, prečo ich potom veľmi účelovo nezaradil medzi dôvody, pre ktoré sa nakoniec rozhodol?
Uvedomujem si, že kritickým bodom obžaloby je dokázanie úmyslu a práve tento bod vyvoláva i najväčšie otázniky. Som presvedčená, že vzhľadom na všetky body, ktoré sú uvedené v obžalobe, pán prezident konal vedome a s úmyslom za hranicami svojich ústavných kompetencii. Bol na to opakovane upozorňovaný zo strany opozície a odborných kruhov a mal dosť priestoru na to, aby svoje správanie upravil tak, aby nevyvolávalo tak obrovské otázniky, pred akými stojíme dnes.
Potvrdením mojej obavy je aj to, že toto konanie vyvoláva podozrenie, že bolo vykonané v koordinácii a v mene napĺňania práve politických cieľov vládnej strany. Pán prezident sa k SMER-u opakovane prihlásil a takéto úmyselné konanie v mene politického zisku je pre mňa jednoznačne za hranicami akceptovateľného. Plne chápem, že celkový obsah obžaloby vyvolávala aj medzi právnikmi mnohé odborné otázky. Je to nejednoznačná oblasť, v ktorej sme sa ešte nikdy nenachádzali.
No po najlepšom zhodnotení všetkých faktov som prišla k záveru, že prezident úmyselným spôsobom porušil ústavu, a preto som aj obžalobu podpísala a chcem, aby Ústavný súd prešetril opodstatnenosť tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že som dosť nemilo prekvapená tým, ako vláda pristúpila k zlepšovaniu kvality a transparentnosti v oblasti verejného obstarávania. Sľúbili ste nám férový proces - takto ste to prezentovali aspoň na jeseň, keď sa začalo o novele rozprávať - a riadnu diskusiu. No a namiesto toho dnes preberáme zrýchlené legislatívne konanie.
Pán minister, aj keď oceňujem váš včerajší osobný záujem veci vysvetliť, nemôžem sa stotožniť s tým, že nie je dostatočný čas na oboznámenie sa s materiálom, ani len jeden celý deň na preštudovanie. V prvom rade považujem za mimoriadne neférový prístup vlády, ktorá ešte včera do 10.00 hod. nezverejnila materiál, o ktorom dnes diskutujeme. Chcete nám povedať, že minulý týždeň ste ešte nevedeli, ktoré opatrenia potrebujete urýchliť na to, aby sme mohli čerpať eurofondy? Ak sa od novinárov dozvedáme minulý týždeň, že máte zámer otvoriť ešte raz verejné obstarávanie cez skrátené konanie, a vieme len veľmi okrajovo, že sa jedná o zrýchlenie čerpania eurofondov, nie je férové po vypracovaní dať možnosť nahliadnuť do materiálov aspoň cez Úrad vlády, keď ste už odignorovali pripomienkovanie?
Však ste nám mohli aspoň cez víkend tento materiál poskytnúť na naštudovanie. Namiesto toho tu máme potajme predložený materiál, ktorý ešte včera do 10.00 hod. nebol verejnosti dostupný. Toto nie je slušná politická kultúra, o ktorej ste aj vy často hovorili, alebo ste svoje slová nemysleli vážne. A opäť pripomeniem, že v tomto prípade porušujete vlastné legislatívne pravidlá vlády, konkrétne čl. 13 ods. 7, v ktorom je napísané, že medzirezortné pripomienkové konanie nesmie byť kratšie ako 7 dní. Viete, aj keby to pripomienkovanie trvalo 2 dni, 1 deň, bol by to znak snahy o korektnosť. Mali by sme možnosť vidieť pripomienky verejného sektoru či odbornej verejnosti. Namiesto toho máme takéto pretláčanie sa. Keď som si čítala, ani si nedovolím povedať, že študovala, dovolím si dať do pozornosti doložku vplyvov, ktorú ste v tomto prípade opäť odignorovali, a jasne ste nedefinovali dopady, ktoré by toto zrýchlené konanie ospravedlňovali.
Vo všeobecnosti rozumiem dôvodom, ktoré, pre ktoré chcete zrýchlené konanie. Samozrejme, že čerpanie eurofondov je dôležité, ale to ste problémy s čerpaním eurofondov naozaj zistili pred týždňom? Veď od začiatku, ako ste nastúpili, aj pán podpredseda Vážny, ste nám otĺkali o hlavu, že sa nečerpá. To, ste čakali do poslednej chvíle, kedy príde oficiálna správa z Bruselu, aby ste začali konečne konať? Nebojíte sa, že práve takáto forma úpravy zákona môže spôsobiť až absurdné zastavenie čerpania eurofondov, že takéto zjednodušovanie procesov, ktoré sa v novele nachádza, spôsobí práve to, čo nikto nechce, možno až zastavenie čerpaní? To ste skutočne až minulý týždeň zistili, že niečo takéto urobíte? To čo sa síce netýka skráteného konania, ale čo cítim ako povinnosť povedať a pozitívne zhodnotiť, je v súvislosti so zmenami, ktoré sa udejú na základe uznesenia vlády kvôli dlhodobým problémom s funkčnosťou Úradu pre verejné obstarávanie, a to finančné i personálne navýšenie rozpočtu ÚVO.
Aj keď, ako som spomenula, netýka sa to priamo novely, vieme, vieme, že to, ako pracuje ÚVO, má veľký vplyv na samotné procesy vo verejnom obstarávaní. Preto v tomto prípade chápem opodstatnenosť rýchlejšieho konania, aj keď priznám, že i to bolo pre mňa šokom, ale tentokrát pozitívnym. Otázka je, za aký čas sa vám podarí naplniť predsavzatia v súvislosti práve so zlepšením práce ÚVO, s jeho lepším nastavením. Teraz to bude skutočne iba na predsedníčke úradu, aby využila svoje organizačné a odborné vedomosti a schopnosti a naplno sa pustila do zmien, ktoré môžu zlepšiť a umožniť nielen úlohu ÚVO v očiach verejnosti, ale môže byť pomoc, môžu byť aj pomocníkmi štátu, dôležité je však , aby si za takéto rýchle získanie peňazí neurobila z vlády, vláda z úradu svojich vazalov. Chápem, že zrýchlené legislatívne konanie má svoje miesto v právnom poriadku tejto krajiny, ale žiadam vás, aby ste ho používali zodpovedným spôsobom.
V každom prípade celý proces svedčí o dvoch veciach, z ktorých ani jedna nie je pre ľudí dobrá. A to, že potrebujete veľmi rýchlo pretláčať svoje záujmy, čo by som chcela veriť, že nie je pravda, alebo, čo sa mi zdá pravdepodobnejšie, nezvládate svoju úlohu a dôležité veci robíte na kolene. Toto však o ničom dobrom nesvedčí.
Takáto novela ľahko rozšíri priestor na korupciu a klientelizmus. Z tohto dôvodu nemôžem súhlasiť ani so zrýchleným konaním k tejto novele rovnako, ani s jej obsahom. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Andrejovi Kolesíkovi. Nech sa páči.