Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Keď už sa hovorilo o tej cene, a tak cítim potrebu spomenúť, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol zásadný rozpor medzi predkladajúcim a ministerstvom financií. Ten v predloženom materiáli, zdá sa, že je vyriešený, na tento rok je financovanie zabezpečené, ale nie je na rok 2016/17. Ide o päťmiliónové položky a zdá sa mi to, že je to tak trocha škoda, lebo inak sú mi tam sympatické tie opatrenia, ktoré zákon prináša, takže možno k tomu by bolo dobré sa vyjadriť, či aká je perspektíva financovania toho projektu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Myslím si, že tento zákon by mal postúpiť do druhého čítania. Predkladateľom chcem dať len do pozornosti informáciu o tom, že najviac nevybavených žiadostí o prijatie na materskú školu je v Bratislave. Tie okresy za celé Slovensko podľa nevybavených žiadostí sú Bratislava II, Bratislava V, Senec, Bratislava III, Bratislava IV, Žilina, Trnava. Verím, že sa podarí s tým nejako niečo urobiť a zakomponovať tú informáciu do ďalšej práce. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tiež sa pripájam k tomu, že ani z takých nejakých logických dôvodov nie je dobré kritizovať útokmi ad hominem, lebo sa nedostaneme ďalej.
Ale chcel by som najmä uviesť zopár čísiel, ktoré sú reprezentované tzv. hrubou zaškolenosťou v materských školách. To znamená počet detí v ročníku, ktoré chodia do materských škôl. Tak v roku 2006, teda v prvom roku vlády Roberta Fica, ten ukazovateľ bol 0,92. Rok nato 0,90, rok nato 0,87, rok nato 0,86. Čiže v materských školách počas vlády Roberta Fica, ktorá mala dosť peňazí najmä na začiatku k dispozícii, ale aj neskôr, pretože zadlžovala, tak klesala táto hrubá zaškolenosť v materských školách. A v roku 2011 práveže stúpla. Síce z 0,86 na 0,87, čo nie je teda nič obrovské, ale nedá sa vôbec povedať, že by ľavicová vláda tento problém vyriešila a pravicová nie. A už vôbec nie, že Miro Beblavý presadzuje nejaké libertariánske predstavy a jeho riešenia by neboli relevantné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem naozaj poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili, ktorí vystúpili v rozprave aj vo faktických poznámkach.
Neviem, či som to v úvodnej reči povedal, ale aj štát získa dôležité informácie týmto spôsobom na to, aby vedel rozhodnúť, do akej výšky podporiť jednotlivé vzdelávacie cesty alebo konkrétne školy. Dnes je to všetko urobené na základe histórie. To znamená, koľko tá škola, hoci produkuje veľa nezamestnaných a ľudí s nízkymi platmi, koľko dostala v minulom roku a na základe toho sa urobí rozpočet pre budúci rok, tak ako to kedysi bývalo. Čiže toto som považoval za potrebné doplniť.
Ešte raz ďakujem vám, menovite spolupredkladateľom Jozefovi Mikušovi a Viliamovi Novotnému, bez ktorých by tento návrh určite nevznikol.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorý by umožnil prepojenie databáz ministerstva školstva, Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR-u.
Keď ľudia hovoria u nás o tom, ako skvalitniť život, čo urobiť ďalej, riešiť tie hlavné problémy, málokedy nepovedia nič o vzdelávaní. Osobitne o jeho kvalite, ale aj o kvantite, o tom, že máme veľa študentov, že ich máme veľa na gymnáziách, na vysokých školách, že máme veľa vysokých škôl, a o kvalite toho, že kvalita je katastrofálna v porovnaní s inými krajinami. Ak sa potom ale požaduje od štátu, aby kvalitu zvýšil alebo optimalizoval kvantitu, tak sa štát dostáva do problémov, pretože jednoducho nevie povedať, ktorú vysokú školu treba zrušiť, ktorú vzdelávaciu cestu obmedziť, či je lepšie pustiť viac žiakov na gymnáziá alebo na stredné odborné školy, či je lepšie zobrať peniaze povedzme z vysokých škôl a dať ich do materských škôl, čo je efektívnejšie, kde tú kvalitu a ako máme zvýšiť. Nepôjde to bez toho, som presvedčený, aby sme mali k dispozícii čísla, ktoré majú, ktoré merajú výsledky vzdelávania. Výsledky vzdelávania za jednotlivé vzdelávacie cesty, za vysoké školy, za ich fakulty, za stredné odborné školy, za gymnáziá.
To znamená, spoločnosť by mala mať čísla, ktoré nám povedia, aká je úspešnosť absolventov jednotlivých škôl stredných aj vysokých, aj ich fakúlt, úspešnosť meraná napríklad cez platy alebo cez nezamestnanosť. To je potom podklad pre žiakov, pre študentov, pre ich rodičov, aby si vybrali tú kvalitnejšiu školu. Takým spôsobom tá menej kvalitná potom vypadne z hry, pretože sa tam nebudú hlásiť študenti.
Súčasne je to podklad pre rozhodovanie štátu, ktorý dnes nevie, ktorá škola má lepšie vzdelávanie a ktorá horšie. Nevie to. Nevie, nielen tú kvalitu nepozná štát, nepozná ani efektívnosť, to znamená, nevie, koľko z jedného eura dostane úspechu v jednotlivých školách. To znamená, jedno euro ako zvyšuje pravdepodobnosť zamestnanosti absolventov jednotlivých škôl. Ani ako im zvyšuje potom plat, ani ako potom z toho zvýšeného platu benefituje štát vo forme zvýšených daní a odvodov tých lepšie vzdelaných ľudí. Toto nič z tohto nevieme dnes a chceme zvyšovať kvalitu.
Preto, preto netlačíme na ministra školstva v tom, že by sme predkladali návrh na to, aby bol povinný zverejňovať takéto číslo. Vieme, že to má politické náklady a netlačíme na pílu. V tejto chvíli len navrhujeme vytvoriť legislatívne predpoklady zmeniť zákony tak, aby si mohli tie inštitúcie, o ktorých som hovoril, to znamená rezort školstva, Sociálna poisťovňa a ÚPSVaR, aby si mohli prepojiť databázy, aby im to nebolo zakázané zákonom, a až to minister školstva spustí, tak nebude musieť strácať čas legislatívnym procesom a bude môcť pomerne rýchlo získať dáta o výsledkoch vzdelávania na stredných školách podľa jednotlivých škôl a odborov, aj na vysokých školách. Bude vedieť nezamestnanosť absolventov aj platy absolventov.
Verím, že toto je taký umiernený návrh a taký užitočný, že má šancu nájsť podporu v tejto snemovni.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. V časoch, keď sa prijímal ten reštriktívny zákon, ja som mal pocit, že jeden z dôvodov bol, že spoločnosť mala pocit, že máme príliš veľa študentov, že to už nie je možné, kto všetko u nás študuje, na to gymnázium kto sa dostane a na vysokú školu, to je hrozné oproti tým časom, keď sme mali tri gymnáziá v 19. storočí, tak toto proste je strašné. No a tak sa sprísňujú podmienky, bol to pokus o sprísnenie podmienok.
No chcel by som k tomu uviesť faktickú poznámku, že celosvetovo v druhej polovici 20. storočia, to znamená, za 50 rokov narástol počet stredoškolákov na svete na 9-násobok. Počet vysokoškolákov na svete za tých druhých 50 rokov 20. storočia narástol na 12-násobok. Jednoducho študuje sa viac než pred 100 rokmi a neuveriteľne viac než pred 300 rokmi. A teda ak len elita mohla kedysi študovať v tej Gaussovej krivke, tá špička, tak dnes to proste tak nie je. Ja si to vysvetľujem tým, že je zložitejší svet, ale to už je komplikovanejšie.
Každopádne som chcel povedať, že tento účel zákona, myslím si, že jeden z účelov to bol, že nebol správne vybratý, to znamená obmedzenie počtu študentov. My nemáme až tak veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí oproti Západu.

Ďakujem pekne. Mám takú drobnejšiu poznámku. Pán poslanec Matovič, povedali ste približne, citujem: "Politik, ktorý klamal a ešte sa aj priznal, si zaslúži trest." Ja len chcem povedať, že priznanie by sme mali hodnotiť pozitívne, a to aj morálne. Mám pocit, preto to hovorím, lebo najmä pri odvolávaní premiéra toto zaznelo, neviem teraz určite, či explicitne, ale minimálne implicitne niekoľkokrát, že priznanie bolo, nehovorím z vašich úst, ale od viacerých poslancov bolo vnímané ako nejaký skôr negatívny fenomén.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať pani Magde Vášáryovej a oceniť, že asi ako jedna z mála hovorila o efektívnosti vo svojom sektore. Väčšinou v rozprave k rozpočtu sme počuli, alebo často sme počuli prejavy, ktorých cieľom bolo zvýšiť kapitoly rozpočtu, zvýšiť dotácie do nejakých sektorov, ale málokedy sa hovorilo o tom, že ten sektor je ochotný aj merať, čo za tie peniaze urobí, aj reportovať, čo za tie peniaze urobí, a ja si nemyslím, že to je jediné kritérium, meranie efektívnosti že je jediné kritérium, ktoré by malo rozhodovať, ale je dobré ho mať na stole, keď sa hovorí o tom, do ktorej kapitoly koľko peňazí, to je prvá časť poznámky.
A druhá časť, pani Vášáryová spomínala na konci to, že sa napríklad dávajú teraz peniaze na vlaky zadarmo a ďalšie také kroky, ktoré sú znakom akoby toho, že peňazí v rozpočte akoby bolo dosť. Tak ja chcem len pripomenúť, že raz v budúcnosti, dúfam, príde čas na to, keď nebudú len vratky za plyn, ale keď budú aj vratky z daní, keď sa ukáže, že je veľmi dobrý výber, že aj tí, ktorí sa skladali na tie verejné financie, aj tí dostanú niečo späť z toho za odmenu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Po prvé, chcem zablahoželať k posunu v rebríčku Transparency International a vrátiť uznanie. Mám pocit, že toto pôsobenie SMER-u je oproti predchádzajúcim posun dopredu aj v oblasti transparentnosti.
A potom mám jednu poznámku, takú filozofickejšiu, k projektu ESO a chcem využiť príležitosť, že sú tu ministri, ktorí vedia uvažovať o efektívnosti. Ak sa má zefektívniť verejná správa, tak je to len veľmi ťažké bez toho, aby sa merali jej výsledky. Efektívnosť je proste výkon lomeno príkon ako pri žiarovke. A ak nevieme, tie výsledky nepoznáme, tak veľmi ťažko môžme zefektívňovať. Príklad zo školstva. Ak nebudeme merať nezamestnanosť absolventov stredných a vysokých škôl a zavedieme duálne vzdelávanie, no tak ako budeme vedieť potom neskôr vyhodnotiť, či je dobré alebo nie je? Nechcem teraz rýpať do nikoho s duálnym, ani do zástancov, ani do nikoho, iba o efektívnosti hovorím teraz. Takže treba merať, treba to v zdravotníctve merať. Ak sa nebudú merať tie výsledky a tie predpoklady treba teraz vytvárať, napríklad aj legislatívne, pretože v školstve to napríklad znamená prepojenie databáz Sociálnej poisťovne a ministerstva školstva, aby sme vedeli tú nezamestnanosť absolventov merať. V zdravotníctve je to tiež zložité. Ak tieto čísla sú, potom by v mojich očiach veľmi stúpla dôveryhodnosť toho projektu ESO.
Ďakujem.

Porovnanie cien zložitých tovarov je nepochybne náročné, ale môžeme sa pozrieť na projekt, ktorý zrealizovalo INEKO spolu s Transparency International, kde porovnávali mimovládkari ceny nakupovaných zložitých tovarov v nemocniciach a ten projekt bol celkom úspešný. Chcem ale hlavne povedať, že ten projekt bol lacný, neviem, nepamätám si presne výšku nákladov, ale boli to rádovo desiatky tisíc, čiže som presvedčený, že peniaze investované do porovnania cien majú extrémne vysokú návratnosť.
Ďakujem.