Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení prítomní, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som prispel do rozpravy o zákone o odbornom vzdelávaní aj ja.
Hneď na úvod chcem povedať, že podľa môjho názoru tento zákon má miesto v druhom čítaní. Určite nebudem hlasovať proti nemu, ale ako opozičný poslanec vidím isté riziká, na ktoré predovšetkým chcem, chcem upozorniť. Myslím si však, že všetky tieto riziká sú...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení prítomní, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som prispel do rozpravy o zákone o odbornom vzdelávaní aj ja.
Hneď na úvod chcem povedať, že podľa môjho názoru tento zákon má miesto v druhom čítaní. Určite nebudem hlasovať proti nemu, ale ako opozičný poslanec vidím isté riziká, na ktoré predovšetkým chcem, chcem upozorniť. Myslím si však, že všetky tieto riziká sú riešiteľné v druhom čítaní a prípadne aj v aplikačnej praxi. Pred tým, než ich spomeniem, chcem ešte konštatovať, že v zákone, alebo v dôvodovej správe k nemu na to, aký je to rozsiahly materiál a aké novinky zavádza, by sa hodila jasnejšia definícia duálneho vzdelávania a popis toho, čo ho odlišuje. Ono to tam na jednom mieste je napísané, ale nie je to podľa mňa dosť jasné, ani, ani komplexne, čo ho odlišuje od súčasného stavu. Čiže spomeniem päť rizík, najprv ich spomeniem a potom ku každému z nich poviem krátky komentár. Myslím, že technici už môžu zapojiť graf. A nie sú tam? Či sú? Sú niekde asi, počujú ma (premietanie grafov v rokovacej sále). Dobre, to bude graf k druhému z tých rizík.
Čiže prvé je, podľa môjho názoru, ak máme dva modely prípravy na trh práce a jeden je pluralitný a druhý je taký korporativistický, nechcem povedať centrálno-plánovací, ale, ale dalo by sa aj to povedať, tak tento, tento návrh je krokom smerom od toho pluralistického modelu ku korporativistickému. Nemyslím si, že súčasný minister má takýto úmysel, ale, ale vidím to v tom materiáli, vidím tam znaky takéhoto posunu.
Poviem príklad. Nedostatok absolventov na trhu práce sa v tom pluralitnom systéme rieši tak, že po prvé, signalizuje ho nárast ceny, to znamená nárast platov niektorých absolventov, prudký, znamená, že ich asi školstvo pripravuje málo. Nárast platov znamená, že sa viac detí prihlási na takéto školy, a keď sa na nich prihlási viac detí, tak školy dostanú viac peňazí, môžu rozšíriť svoje kapacity a týmto sa zosúladiť opäť s ponukou. Kdežto v tom korporativistickom tá základná predstava je, že zamestnávatelia, respektíve ich reprezentanti identifikujú, kde máme nedostatky a kde budeme mať nedostatky o niekoľko rokov, a potom v spolupráci so štátom určia, koľko študentov má, má absolvovať v ktorom odbore. Čiže to je prvé riziko.
Druhé riziko je riziko poklesu efektívnosti. O tom budem hovoriť v súvislosti s tým grafom. Efektívnosť stredného školstva podľa OECD, podľa publikácie Education at a Glance z roku 2014 na Slovensku je pomerne vysoká, pokiaľ ide o, o návratnosť investícií súkromných do školstva, tak tam vidíme na tom grafe, ktorý zoraďuje podľa veľkosti návratnosti investícií jednotlivé krajiny. Ich názvy tam nie sú vidno, ale aspoň farebne. Slovensko je tam pri súkromných investíciách na prvom mieste, teda tá návratnosť meraná ako podiel toho, čo dostane absolvent strednej školy vo forme vyššieho platu a väčšej šance zamestnať sa, lomeno toho, čo zaplatil priamo za to, že mohol vyštudovať strednú školu, a, a nepriamo v tom, že mu ušiel nejaký príjem, keď študoval, tak Slovensko v tomto ukazovateli je prvé. Tá čierna, ten čierny stĺpec, to je OECD, tie červené stĺpce sú Rakúsko a Nemecko, teda krajiny, ktoré si berie ten materiál za vzor. Toto sú, toto je návratnosť investícií do stredného školstva tiež, ale spoločenských investícií. To znamená, ako to vyzerá so štátom. Tam vidíme, že všetky tri krajiny, aj tie vzorové červené sú nad priemerom OECD, medzi nimi je Slovensko to modré. Nehovorím, že sa nemôžme inšpirovať, určite áno, ale berme do úvahy aj to, že ten nemecký a rakúsky systém je o niečo drahší, a berme do úvahy aj to, že pokles nezamestnanosti mladých ľudí v Nemecku bol časovo, približne v tom čase sa udial, keď sa zavádzali reformy Hartz IV.
Tretím bodom, ten by sa dal zaradiť aj do toho prvého bodu. To je to, ako rozumieme potrebám trhu práce a ako ich meriame. Tam budem hovoriť o tom, že niektoré napríklad platy zatiaľ nemeriame, ani ten zákon explicitne nehovorí o tom, že budeme sledovať platy absolventov a že máme rezervy v sledovaní nezamestnanosti absolventov.
Štvrtý bod je financovanie toho projektu. To je, to bude krátke, len to, že je to jeden z materiálov, ktoré, zdá sa mi, že zatiaľ nemajú zo štátneho rozpočtu vyfinancované krytie. Tak to som sa chcel skôr opýtať predkladateľa, že ako to je dnes dohodnuté s ministerstvom financií. A v prvom čítaní nebudem hovoriť o takých tých technických podrobnostiach, ale ako príklad spomeniem jednu. Čiže tie technické drobnosti tiež sú určitým rizikom.
Zacitujem teraz k tomu prvému bodu, k tomu korporativizmu. Budem, myslím, že dva alebo tri citáty tam mám z dôvodovej správy, nebudem vás s tým dlho zdržiavať, skrátim to, ale predsa len chcem zacitovať z dôvodovej správy: "Zákon vytvára systém koordinácie odborného vzdelávania pre trh práce tým, že určuje účastníkov systému, ustanovuje ich práva a povinnosti a vytvára základné mechanizmy systému. Celý systém je postavený na základe štvorstrannej spolupráce subjektov podporujúcich samotný proces stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci." Tým sa myslí zrejme, odbory. V tom pluralitnom systéme, tam sa ráta aj s rodinou, s deckami, s rodičmi detí, so študentmi, s platiteľmi daní a tak ďalej a tak ďalej, kdežto ten korporátny má vymenované nejaké subjekty, ktoré majú spolu riadiť akoby školstvo. Nehovorím, že toto je riziko, ktoré by bolo takmer naplnené, ale, ale cítim ho tam z toho materiálu, preto to uvádzam.
Ďalší citát: "Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kvalita odborného vzdelávania a prípravy je kritizovaná hlavne zo strany zamestnávateľov. Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu." Čiže nie podľa štátu, podľa ministerstva je ten problém a teda podľa nejakých tvrdých údajov, ale podľa tých, ktorí odoberajú na trh práce absolventov. No a tam upozorňujem na riziko, ktoré môže vyplývať z konfliktu záujmov, ktorý majú niektorí zamestnávatelia, a že je to tak trocha podobné tomu, ako keby sme spravili, keď spravíme anketu medzi zamestnávateľmi, či sa im páči, akých absolventov dostávajú, že je to také podobné, ako keď sa opýtame voličov, či sa im páčia ich politici, alebo či sa opýtame klientov bánk, či sa im páčia banky, a podobne. Čiže skôr by som sa spoliehal na tvrdé dáta vzhľadom na toto riziko, ktoré som spomenul.
Tretí citát, posledný: "Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s členmi pracovnej skupiny pre systémové zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorej členovia sú zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, Združenia samosprávnych krajov, ministerstva hospodárstva, odborového zväzu a tak ďalej." Tu som chcel povedať, že vnímam Slovensko tak, že zákony väčšinou pripravuje vláda a sú schvaľované v parlamente, a že zamestnávatelia ich môžu pripomienkovať, a je dobré, keď pripomienkujú, ale nemali by vznikať zákony v spolupráci s korporáciami. A to už sa mi zdá proste krok navyše. Čiže konzultovať áno, spolu pripravovať zákony sa mi zdá, ale znova, je to, je to len znak nejakého posunu smerom ku korporativizmu, ale natoľko významný, že ho uvádzam.
K tým anketám verzus tvrdým dátam som chcel ešte povedať, že, že tak ako keď OPEC obmedzí ťažbu ropy, tak signálom je rast cien ropy na trhoch, nie, nie anketa medzi spotrebiteľmi, či je teda dosť ropy alebo málo. A nedávno sme videli, keď Mario Draghi, šéf ECB-čky, ohlásil, že natlačí do eurozóny viac eur, tak klesol kurz eura, pretože trhy očakávajú veľa eur. Nerobí sa to anketou medzi ľuďmi, či majú pocit, že je dosť peňazí medzi ľuďmi, alebo nie je, ale vychádza sa z tých trhových dát.
K tomu riziku poklesu, druhé riziko je riziko poklesu efektívnosti systému stredného školstva. K tomu som už uviedol grafy. Znova je to len nejaké riziko. Ja myslím, že je riešiteľné. Moje odporúčanie je, potom v praxi aspoň čo najrýchlejšie vyhodnocovať, vyhodnocovať efektívnosť duálneho vzdelávania. Myslím si, že ministerstvo na to ide rozumne, že nejde s nejakým strašne veľkým počtom hneď v prvom roku a že postupne bude zvyšovať počet žiakov v duálnom vzdelávaní. A teda pokiaľ sa bude vyhodnocovať ten systém, tak pri tej sume, myslím, v roku 2018 to bude 11-miliónový výpadok z verejných financií, to nie je nič hrozné a práveže, povedal by som, dobrý krok na overenie, či to bude fungovať u nás.
Aj riziku nedostatočného porozumenia k potrebám trhu práce som sa už do istej miery venoval. Poviem, že ani tento zákon nehovorí explicitne o tom, že budeme merať platy absolventov škôl. A chcem upozorniť aj v tomto pléne na problémy, ktoré má v sebe absolventská miera nezamestnanosti ako ukazovateľ, ktorý sa bežne používa.
Po prvé, vypadávajú z tohto ukazovateľa ľudia starší než 26 rokov, to znamená v praxi, že cez absolventskú mieru nezamestnanosti nemôžeme merať a sledovať efektívnosť prípravy doktorandov, pretože tí sú väčšinou starší. Taktiež cez absolventskú mieru nezamestnanosti nemôžme sledovať nezamestnanosť bakalárov a teda ani efektívnosť ich prípravy. No a tento ukazovateľ má proste ďalšie problémy, ktoré nám bránia merať korektne, korektne efektívnosť. Napríklad vypadáva študent, ktorý už medzičasom sa zamestnal. Potom sa znova stane nezamestnaným. Čiže keď máme takýto ukazovateľ, nevieme potom tú nezamestnanosť merať a porovnávať s ukazovateľom všeobecnej miery nezamestnanosti. A teda keď budeme mať nezamestnanosť všeobecnú 12 % a nezamestnanosť absolventskú povedzme 11, tak nevieme, či to je rovnaké, alebo viac, alebo menej. Čiže máme tam takéto, máme takéto riziká.
A potom som chcel v tejto súvislosti v tom treťom bode upozorniť na to, že materiál hovorí, že v budúcnosti sa budú sledovať aj informácie, či absolventi stredných škôl vykonávajú povolania a odborné činnosti, na ktoré sa v predchádzajúcom štúdiu strednej školy pripravovali. No, tu chcem povedať, že to teda v praxi bude hrozne ťažko realizovateľné, po prvé. A po druhé, že aj keby sa podarilo zistiť, či ľudia robia tam, v tých odboroch, ktoré vyštudovali, tak čo keď tam nerobia? Vrátime ich späť do tých odborov, ktoré si predstavujeme, že budú obsadzovať, alebo potrestáme tú školu za to, že jej absolventi odišli robiť do nejakého iného odboru? A teraz príde to dôležité: potrestáme ju aj vtedy, keď jej absolventi majú plnú zamestnanosť a majú vysoké platy? Čiže čo potom urobíme, keď zistíme, že absolventi robia niekde inde? Kľúčové je, či tí absolventi zarábajú dosť peňazí a či sú zamestnaní. A to vieme zistiť relatívne jednoducho.
K tomu financovaniu som sa vlastne chcel opýtať, tam sú výpadky v roku 2016 5,5 mil., potom 7,5 mil., potom 11 mil. eur, že či, či vlastne je to nejako s pánom ministrom Kažimírom dohodnuté. Alebo aká je predstava?
A končím už s tými technickými detailmi, vybral som si jeden ako príklad. Ten zákon ráta s tým, že podnikateľ dostane daňovú úľavu 1 600 eur, keď zoberie 200 až 400 žiakov, a 3 200 eur, keď zoberie 400 a viac hodín, nie žiakov, ale hodín. No a to je skokovo riešené. Pomerne jednoduchou zmenou sa to dá zameniť tak, aby to bolo riešené plynule. To znamená, za každú hodinu dostane ten zamestnávateľ o niečo väčšiu úľavu a nie takýmto skokom, lebo tuto je to tak, že keď zoberie tých žiakov na 400 hodín, dostane 1 600 eur, a keď na 401 hodín, tak už 3 200 eur. Tak to je taký príklad tých vecí, ktoré budú zaujímavé a patria asi až do druhého čítania.
Čiže ešte raz, nebudem hlasovať proti. Spomenul som, spomenul som niektoré riziká, ktoré podľa môjho názoru sú odstrániteľné v druhom čítaní a niektoré v aplikačnej praxi.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
