Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predseda, ospravedlňujem sa za krátke meškanie. Uvediem do druhého čítania návrh zmeny zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý predkladáme spolu s poslancami Jozefom Mikušom a Viliamom Novotným. Tento návrh sme sa pokúsili pretransformovať do pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní zákona o odbornom vzdelávaní. Chceli sme ísť teda cestou "mírneho pokroku v mezích zákona", ale nepodarilo sa, takže predkladáme teraz tento návrh.
Poprosím technikov, aby mi spustili graf. (Premietanie slajdu s grafmi.) Chcem na ňom ukázať, aké informácie sú potrebné pre to, aby sme mohli robiť rozhodnutia na úrovni štátu o školskej politike a rozhodnutia na úrovni jednotlivcov. Je to taký pomerne prekvapujúci graf, tak koho zaujíma problematika najmä vysokého školstva, tak sa možno dozvie niečo, čo v médiách nie je publikované.
Ten ľavý stĺpec znázorňuje pomer platov absolventov vysokých škôl a absolventov stredných škôl. Vidíme, že naši vysokoškoláci majú dvakrát vyššie platy než stredoškoláci. Je to presne 1,94. V roku 2006 ich mali. V Európskej únii, v EÚ 27 bol ten pomer 1,59, čiže pomer a, v úvodzovkách, rozdiel medzi platmi vysokoškolákov a stredoškolákov nebol taký veľký. Posuňme sa do roku 2010, na Slovensku bol ten pomer 1,89, v Európskej únii 1,53. Ten, v úvodzovkách, rozdiel medzi stĺpcami sa nezmenil, pritom v uvedenom období sa zvýšil počet vysokoškolákov na Slovensku o 91 % a v Európskej únii o 13 %. Znamená to, že ak by sme mali vysoké školy, ktoré veľmi, veľmi zle pripravujú absolventov na trh práce, tak ten pravý zelený stĺpec by sa približoval k tomu pravému modrému stĺpcu, ten rozdiel by sa zmenšoval. A on sa nezmenšuje napriek tomu, že u nás prišlo na trh oveľa viac vysokoškolákov než v Európskej únii.
Uvádzam to iba ako príklad toho, aké čísla potrebujeme, aby sme vedeli rozhodovať na úrovni štátu. Ak sa napríklad pri aktualizácii tohto grafu, napríklad v roku 2015 ukáže, že ten stĺpec zelený a modrý budú rovnaké, tak sa nám niečo s vysokými školami deje katastrofálne. Prípadne ešte keby bol ten zelený nižší, keby mal hodnotu 1, to znamená, že vysokoškoláci by zarábali tak isto ako stredoškoláci, no tak máme veľký problém v politike.
No a teraz chcem povedať, že tak ako si vieme tieto grafy urobiť v medzinárodnom porovnaní, za celé Slovensko a za iné krajiny, tak si ich nevieme urobiť vnútri Slovenska. Za jednotlivé školy, napríklad stredné školy, nevieme porovnať, ako ich platy, platy ich absolventov ako rástli alebo klesali. Nevieme porovnať nezamestnanosť absolventov bakalárskeho štúdia podľa jednotlivých škôl. Nevieme porovnať absolventov doktorandského štúdia a ich platy a nezamestnanosť podľa jednotlivých škôl. Množstvo, množstvo týchto parametrov nám chýba. Nevie potom štát seriózne robiť svoju vzdelávaciu politiku bez týchto informácií a rodičia sa nevedia dobre rozhodnúť, na ktorú strednú školu majú dať dieťa, študenti sa nevedia rozhodnúť stredoškolskí, na ktorú vysokú školu majú ísť študovať a tak ďalej a tak ďalej.
Nevieme tiež posúdiť, teraz sme tu rokovali v týchto dňoch o zákone o odbornom vzdelávaní. Veľkým hitom je duálne vzdelávanie, budeme ho robiť pár rokov a nebudeme vedieť posúdiť jeho efektívnosť, či sme investovali dobre do tohto projektu, či sme, nevieme sa rozhodnúť, či máme poslať viac stredoškolákov na gymnáziá alebo na stredné odborné školy. Nevieme zmerať efektívnosť a návratnosť takýchto investícií.
Náš návrh práve umožňoval prepojiť databázy ministerstva školstva, Sociálnej poisťovne a úradov práce a sociálnych vecí tak, aby sme ktorýkoľvek projekt vo vzdelávaní, ktorúkoľvek školu, ktorúkoľvek vzdelávaciu cestu mohli takto merať a vedeli by sme zmerať návratnosť investícií a to, čo je pre Slovensko výhodnejšie. Čiže toto je náš návrh. Netlačíme rezort do toho, aby zverejňoval tieto údaje, iba chceme vytvoriť legislatívne predpoklady pre technické prepojenie databáz.
Poprosím technikov, aby mi vypli graf alebo techniku. A ďakujem všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja myslím, že to bolo veľmi dobré vystúpenie, pán poslanec Mikuš, aspoň teda ja som súhlasil so všetkým. Žiada sa mi len v jednom malom bode malé spresnenie. Hovoril si o tom, že by sa mali zverejňovať informácie, ako sa tým firmám darí, ktoré dostali stimuly. Tam si dovolím také malé upresnenie, že tie informácie by sa mali zverejňovať v takej štruktúre, aby bolo možné dlhodobo merať návratnosť týchto investícií a aby sa zverejňovali strojovo spracovateľným spôsobom.
Ďakujem pekne

Ďakujem pekne. Dosť konštruktívnych poznámok podľa mňa, pán poslanec Petrák. Žiada sa mi doplniť, alebo okomentovať tú pasáž tiež, ktorá sa týkala normatívneho financovania. Vždy, väčšinou teda debatujeme o kvantitatívnych ukazovateľoch. Či to bude, či to bude financovanie na žiaka alebo na triedu, tak tam nemáme tú kvalitu. Občas niekto povie, že by bolo dobré merať aj kvalitu. Ale z vlastnej skúsenosti viem a ja myslím, že z praxe to potvrdia viacerí, že merať kvalitu je veľmi nepopulárne opatrenie. A nie je nepopulárne len u nás, viem to bezpečne aj z literatúry, aj z osobných stretnutí s ázijskými učiteľmi, s americkými, s anglickými. Žiaden učiteľ na svete, alebo väčšina učiteľov na svete veľmi nechce, aby sa kvalita merala. No a pred pár rokmi veľmi veľa ľudí, možno väčšina nechcela, aby sme znižovali deficit a dlh práve vtedy, v tom období. Nakoniec politici na to zareagovali dohodou krížom cez politické spektrum. Možnože toto je bod, o ktorom by sa dalo ďalej diskutovať tak, aby sme nakoniec tú kvalitu merali, lebo keď ju merať nebudeme, tak ju nebudeme vedieť ani udržať.

Dobrý deň. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca a vážení prítomní aj na balkóne, budem hovoriť krátko. Ja som povedal tie hlavné veci, ktoré som považoval za dôležité, už v prvom čítaní. Vari len, vari len dve, tri myšlienky, ktoré sa mi žiadajú povedať dnes.
Po prvé, mám pocit, že ten zákon sa blíži z hľadiska obhajoby záujmov skôr zamestnávateľom ako, ako žiakom. A je to vidno aj na tom, že predkladatelia, keď zdôvodňujú niektoré kroky, niektoré návrhy, tak ukazujú, koľko zamestnávateľov, koľko zväzov podporilo tie kroky, a nehovoria veľmi o tom, aký je záujem študentov. A naozaj viac počujeme aj v médiách, počujeme priemyselné zväzy, čo hovoria. Áno, tých študentov nepočujeme často a tých absolventov, pretože tí protestujú tak, že odídu zo Slovenska a robia v zahraničí.
Ďalšia poznámka je k tomu, že, že tieto snahy o podobné uchopenie odborného vzdelávania s veľkou silou priemyslom sú viditeľné už mnoho rokov, najmenej od roku 2009, a zatiaľ sa veľký skok nepodaril vo zvyšovaní kvality alebo efektívnosti alebo prepojenia vzdelania na trh práce. Myslím si, že, že je to do istej miery aj preto, že tie zákony a pravidlá, ktoré boli pripravené, tak v zásade nemali ten potenciál posunúť veci dopredu. A do istej miery sa to týka aj tohto zákona. Chcem to komentovať len slovami, ktoré povedal Montesquieu: "Najväčším nepriateľom dobrých zákonov sú zákony nepotrebné.".
Teraz k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý chcem predniesť. Bude sa týkať len toho, aby sa zverejňovali údaje o výkone škôl, o úspešnosti absolventov. Chcem to uviesť myšlienkou, že hovorí sa veľa o tom, že, že máme počúvať, čo hovoria zamestnávatelia, akých chcú vlastne absolventov zo škôl. Ale ono, ono my to počúvame, to sa dá čítať, ide o to, ktoré signály od zamestnávateľov registrujeme prioritne. Či sú to signály z trhu a teda, či počúvame to, čo hovorí trh, čo hovoria zamestnávatelia cez svoju ochotu a schopnosť platiť platy absolventom škôl alebo zamestnávať ich na jednej strane, alebo či počúvame hlavne to, čo hovoria ústami. Niekedy je v tom rozpor. Čiže považujeme za dôležité a čiastočne je to aj v zákone obsiahnuté, iba chceme pozmeniť znenie, ktoré, ktoré už v zákone je a ktoré oceňujeme, ktoré sa týka práce s dátami, tvrdými dátami.
Čiže prečítam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Petra Osuského, Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní.
Po prvé. V čl. I § 29 ods. 2 sa dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) časové rady priemerných miezd a priemernej nezamestnanosti absolventov jednotlivých študijných a učebných odborov a časové rady priemerných miezd a priemernej nezamestnanosti absolventov jednotlivých škôl.".
Po druhé. V čl. I § 29 ods. 4 a 5 znejú:
"(4) Ministerstvo zabezpečuje informovanosť žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagógov o miere nezamestnanosti a priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov."
Tým pádom ods. 5 bude znieť:
"(5) Zoznam študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a zoznam študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce, ministerstvo školstva po prerokovaní v rade vlády vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 31. januára. Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje len v jednej strednej odbornej škole na celom území Slovenskej republiky, ministerstvo školstva po prerokovaní v rade vlády vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 15. septembra."
Po tretie. V čl. III § 31 ods. 4 sa za slová "trhu práce" vkladá čiarka a slová "o miere nezamestnanosti a priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov".
Ďakujem pekne. Odôvodnil som to už v predchádzajúcich slovách. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Prebehla tam taká kratučká diskusia o tej minimálnej mzde, ktorá má byť vo výške 50 až 100 % z minimálnej mzdy odmenou za produktívnu prácu. Zachytil som tam, že je to detská práca. No tak, keď je to detská práca, nech sa ohraničí počtom hodín alebo intenzitou, a nie výškou odmeny. Predsa keď ten žiak urobí kvalitnú robotu a urobí jej dosť, tak prečo by nemohol dostať aj viac než 100 % minimálnej mzdy?
A potom vari ešte, ak stihnem, tak poznámka k tým úľavám na dani. Ten navrhovaný zákon hovorí, že tá úľava by bolo 1 600 eur pri 399-ch hodinách poskytnutých a pri 401 hodinách poskytnutých už by bola 3 200 eur, tak preto je to tam teraz navrhované tak, aby to nebolo skokovo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ten projekt má isté riziká z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Ten projekt sa zdá mnohým ekonómom čudný z hľadiska jeho udržateľnosti. To znamená, bude financovaný zo zdravotného poistenia a tie peniaze doteraz stačili na to, aby bratislavské nemocnice produkovali stratu. Teraz sa má vytvoriť zisk a ešte aj zaplatiť výstavba nemocnice.
Je to teda dosť veľké riziko a hrozí riziko, že investor bude na to reagovať poklesom kvality zdravotnej starostlivosti v tej nemocnici. Aby sa to nestalo, tak si myslím, že v materiáli, ktorý nakoniec bude schválený, by mal byť jasný zoznam parametrov, u ktorých musí nová nemocnica dosiahnuť istú úroveň. Napríklad musí sa zlepšiť z hľadiska počtu pooperačnej úmrtnosti, ukazovateľa pooperačnej úmrtnosti alebo materskej úmrtnosti, alebo počtu nozokomiálnych nákaz, alebo dĺžky čakacích dôb, alebo počtu pooperačných infekcií rán a tak ďalej atď. Takýto zoznam by tam mal byť a malo by byť napísané jasne, že pod istú úroveň tá nová nemocnica nemôže klesnúť tak, aby sa nestalo, že nedostatok peňazí v rámci tohto projektu sa prejaví poklesom zdravotnej starostlivosti, aby nedoplatil na to pacient.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V parlamente som od júla minulého roka, teda u mňa je to vystúpenie pána Novotného v prvej päťke vystúpení v rozprave z hľadiska kvality. Bola tam analýza, boli tam riešenia veľmi dobré.
Chcem povedať, že mne to celé pripadá tak, že máme džungľu poplatkov, zhruba hovorilo sa o tom, viac než pätinu z celkových výdavkov na zdravotníctvo dávame v hotovosti. V Amerike je to polovica z tohto podielu. Je to v tej Amerike, kde sa hovorí, že to je divočina, tam sa dá ťažko prežiť, necivilizovaná krajina z hľadiska zdravotníctva. Tak oni poisťujú. My napríklad máme veľmi nízke až nulové pripoistenie, v OECD je to zhruba 6 % celkových výdavkov. Čiže urobili tam to pripoistenie, u nás sa podmienky pre pripoistenie nevytvorili. Mohlo to byť celé financované oveľa civilizovanejšie, ale cítim ten odpor voči súkromným firmám aj v zdravotníctve, aj v dôchodkoch, aj kdekoľvek. Možno tam je časť koreňov.
Potom som chcel ešte povedať, že ak teda predkladateľ verí, že tento zákon aj s tým pozmeňujúcim návrhom vyriešia ten problém a znížia tie poplatky v hotovosti, tak by bolo dobré sa opýtať predkladateľa, o koľko by to bolo asi. Keď dnes zhruba pätina tých celkových výdavkov je cash, tak zníži sa to na polovicu? To znamená, zdravotníci budú mať o polovicu menej peňazí v hotovosti, naozaj áno? Ak to tak bude, dobre, tak treba to povedať.
Na záver som chcel povedať, že zdravotníctvo zadarmo nebude a buď ho budeme platiť civilizovaným efektívnym spôsobom, alebo necivilizovaným neefektívnym spôsobom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vedel by som ho uviesť, ale dohoda bola, že poverený poslanec je Ľudovít Kaník a držím to, zatiaľ sme sa nedohodli na inom riešení.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, časť poznámky mi vyfúkol pán poslanec Viskupič, a to bolo o tom zadlžení. Pán poslanec, hovorili ste, že to nemôžeme robiť tak, že škrtať a potom čakať rast od Grécka. Ale ten príbeh nemá, takto prezentovaný, nemá začiatok. To nie je tak, že my chceme, aby škrtali, a potom nebude rast. Ten začiatok bol, že sa zadlžili. A to sa netýka len Grécka, to sa týka celého vyspelého sveta, ktorý momentálne má dlh na úrovni približne 100 % hrubého domáceho produktu, a je to niekde medzi úrovňami, kde bol medzi I. a II. svetovou vojnou. Tam boli také dva vrcholce a teraz mierime k nim. Pritom bol pod 50 % v šesťdesiatych, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Čiže za dekády mieru a kľudu vo vyspelom svete sme takto zadlžili svet. Tak niekde je chyba aj v nás. Nemôžeme, presne tak, ako to povedal pán Viskupič, nemáme záruku, že keď sa budeme ďalej zadlžovať, že príde rast, ktorý využijeme na splatenie tých dlhov. Skôr sa ukazuje, že máme rast, aký tu nikdy v histórii ľudstva nebol a zadlžujeme. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka sa týka globalizácie. Ja vcelku nehovorím, že za každý krok globalizačný som, ale v zásade, v priemere sa vnímam ako človek, ktorý je za globalizáciu, za otváranie sa krajín. A tu chcem povedať, že jeden z dôvodov je práve, že sa mi páči mier. Pretože hovorí sa, že krajiny, ktoré majú McDonald, proti sebe nevedú vojny, lebo do istej miery má moc v tých krajinách práve, korporácie majú tú moc a tie proti sebe nebojujú, lebo by bojovali proti sebe na rozdiel od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ak majú byť rozhodnutia udržateľné, a to aj v politike a aj v zahraničnej politike, tak je dobré, keď sa im urobí aj príprava vo forme vysvetľovania voličom. U nás v zahraničnej politike vidím napríklad a konkrétne dnes som narazil na informáciu v predloženom materiáli, v ktorom sa hovorí o tom, že vláda bude v podstate podporovať zmluvu TTIP, a vidím súčasne, že predseda výboru Národnej rady pre eurozáležitosti píše na svojich blogoch, že je proti tejto zmluve. Potom je ťažko vysvetľovať verejnosti, aj keď prijmeme dobré rozhodnutie, že prečo to robíme, a ťažko je také rozhodnutie potom aj udržateľné.
Zoberiem príklad z Grécka, kde v nedeľu premiér Tsipras jednoducho povedal, že už sa šetriť nebude. A v poriadku, môže to povedať, môže si to myslieť aj väčšina. On reprezentuje tú väčšinu, lebo vyhral voľby, akurát dôsledok bol ten, že investori okamžite po nedeli zareagovali a predražilo sa financovanie gréckeho dlhu, atď., a tak ďalej. Klesli ceny akcií gréckych, okamžite prišiel trest. Ja si myslím, že to, čo sa v Grécku neurobilo poriadne, že sa nevysvetľovala celá tá situácia, a potom si spoločnosť objedná riešenie, ktoré je nereálne a nedobré. Čiže upozorňujem, že aj u nás a aj v zahraničnej politike je dôležité vysvetľovať, a preto má význam zosúladenie názorov v rámci jednej vlády. Nehovorím, že my sme to doká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)