Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážení prítomní, dovoľujem si vystúpiť v rozprave, prednesiem niekoľko myšlienok, ktoré sa týkajú skôr udržateľnosti verejných financií, a ako s tým súvisí prerokovaný bod a na záver prečítam dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú transparentnosti celého procesu.
Verejné financie Slovenskej republiky máme stále dlhodobo neudržateľné. Neudržateľné, keď nič neurobíme. A kedy máme konsolidovať viac, ak nie v čase hospodárskeho rastu, v čase kvantitatívneho uvoľňovania, v čase, keď dostávame miliardy z eurofondov a v čase keď nedošlo ešte k demografickému zvratu, ktorý má mimochodom nastať skôr, než sme pôvodne predpokladali podľa nových analýz Európskej komisie?
Predpokladom dobrej konsolidácie je povedať si pravdu, ako na tom sme. Podľa mňa snaha riešiť problémy Váhostavu cez peniaze odvodov bánk, špeciálneho osobitného odvodu bánk, je snahou, ktorá nám zabráni vidieť veci tak, ako sú. Je z toho istého vrecka, z akého bolo použitie peňazí z druhého piliera, ktoré boli odložené na neskôr, na zlé časy, a je z toho istého vrecka, ako sú PPP projekty. Jednoducho aj tá diskusia dnes ukazuje, že je to súčasť hmly, ktorá nám bráni vidieť, či máme verejné financie udržateľné, alebo nie. Je to veľmi škodlivé, bráni to dobrej konsolidácii, keď nevieme, či to bude na úkor, na úkor čistého bohatstva krajiny, alebo nie. Keď nevieme, máme takých krokov čoraz viac, keď nevieme, či tieto kroky povedú k vyššiemu dlhu a k vyššiemu deficitu verejných financií. Toto si povedzme dopredu pred týmito krokmi.
Rovnaký základ má aj môj alebo naše pozmeňujúce návrhy. Pokiaľ budeme konsolidovať a konsolidujeme, našťastie, tak to môžeme v zásade teoreticky robiť troma spôsobmi: buď zvýšime, budeme zvyšovať príjmy, alebo znižovať výdavky, alebo budeme zvyšovať efektívnosť, alebo samozrejme kombináciou týchto troch možností. Najlepšie, a všetci súhlasíme, je zvyšovať efektívnosť, to znamená, nahradiť žiarovky, ktoré majú výkon/príkon, ten podiel majú vyšší tie, tými nahradiť žiarovky, ktoré majú ten podiel nižší. To znamená, zefektívňovať celú verejnú správu.
Na to, aby sme ju mohli zefektívňovať, tak jednoducho musíme ten výkon merať, musíme merať kľúčové ukazovatele výkonu verejnej správy, nie je to možné bez tohto merania, nie je možné zefektívňovať verejnú správu. To znamená, áno, merať výkony v zdravotníctve, nie povedať, že postavíme nemocnicu bez toho, aby sme vedeli, či sa zlepšia parametre, ktoré sú dosahované v tej nemocnici oproti súčasnému stavu. To musíme predsa vedieť. Ak chceme robiť zmeny v školstve, tak by sme mali vedieť, že dosiahneme lepšie ukazovatele výkonu, ak chceme obmedziť počet stredoškolákov na gymnáziách a presunúť ich na stredné odborné školy, tak by sme mali mať analýzu, či to zefektívni ten náš systém. Na to potrebujeme vedieť, mať k dispozícii ukazovatele výkonu, to znamená, ako pripravujú jednotlivé stredné školy svojich absolventov pre prax, či sú potom v praxi použiteľní, alebo nie.
No a teraz sa dostávam, pán minister, k prerokovanému bodu. Potrebujeme okrem tých oblastí, o ktorých som hovoril, samozrejme aj ukazovatele výkonu v oblasti reštrukturalizácie. Svetová banka efektívnosť reštrukturalizácie meria štandardne tromi ukazovateľmi. Po prvé, dĺžkou trvania reštrukturalizácie. V OECD je Slovensko v tomto ukazovateli na poslednom mieste. Po druhé, výškou nákladov na reštrukturalizáciu ako podielu z majetku dlžníka; Slovensko je myslím tretie od konca, tretie od konca v OECD v tomto, čiže neefektívne. Prvý aj druhý ukazovateľ sa nám vôbec nezlepšuje a už je asi 4 alebo 5 rokov na rovnakom, na rovnakej pozícii. A potom ešte tretí ukazovateľ je miera výťažnosti tých pohľadávok.
V našom pozmeňováku, v jednom z tých dvoch, ktorý budem prezentovať, navrhujeme, aby sme takto merali efektívnosť reštrukturalizácie aj na Slovensku, presne takisto podľa jednotlivých správcov a podľa jednotlivých súdov. Aby sme vedeli, ako efektívne reštrukturalizujú. Keď to nebudeme vedieť, tak ani s tou efektívnosťou systému veľa neurobíme, musíme vedieť, ako tie súdy reštrukturalizujú efektívne, ako to robia jednotliví správcovia.
Druhý pozmeňujúci návrh, aby som ukončil to odôvodňovanie a už sa venoval len čítaniu a stihol to, vlastne nemusím. Tak ten druhý hovorí o zverejnení diskvalifikácií v registri diskvalifikácií. Logika je podobná, chceme zvýšiť transparentnosť, chceme, aby verejnosť tieto informácie mala k dispozícii, teda nielen informácie o tom, ako fungujú jednotliví správcovia, čo potom uľahčuje aj toho správcu mimochodom vyberať, lebo teraz vieme o ňom, koľko má rokov a či to robí prvýkrát alebo druhýkrát. Ale pokiaľ by sme vedeli, že má za sebou už špičkové výkony z hľadiska všetkých tých troch parametrov, o ktorých som hovoril, no tak sa nám ľahšie bude vyberať dobrý, kvalitný, skúsený správca pre takúto pecku, ako je Váhostav.
Prečítam už, dobre, počujem, že sa zvyšuje hladina zvuku, tak prečítam oba pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Lucie Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1490).
1. V čl. VII § 82i sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
"(4) Register diskvalifikácií sa zverejňuje na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy, 42g), pričom pri vylúčených osobách sa na tomto portáli uvádzajú údaje podľa § 82k ods. 2 písm. a) a c) až g).".
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby register diskvalifikácií bol verejne prístupný s tým, že dátum narodenia ani rodné číslo vylúčenej osoby zverejnené nebudú.
2. V čl. VII sa slová "Poznámka pod čiarou k odkazu 42f znie: "42f) § 13a Obchodného zákonníka" nahradzujú slovami:
Poznámky pod čiarou k odkazom 42f a 42g znejú:
"42f) § 13a Obchodného zákonníka.
42g) § 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)".".
Odôvodnenie: Navrhujú sa doplnenia znenia poznámok pod čiarou.
Druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Lucie Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1490).
V článku XI sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 20 ods. 4 sa dopĺňajú písmenami j) až l), ktoré znejú:
"j) percentuálna miera uspokojenia zabezpečených veriteľov a osobitne nezabezpečených veriteľom v jednotlivých konkurzných konaniach a v jednotlivých reštrukturalizačných konaniach podľa súdov a podľa správcov od 1. januára 2009,
k) dĺžka jednotlivých konkurzných konaní a dĺžka jednotlivých reštrukturalizačných konaní v mesiacoch podľa súdov a podľa správcov od 1. januára 2009,
l) náklady jednotlivých konkurzných konaní ako podiel z majetku úpadcu a náklady jednotlivých reštrukturalizačných konaní ako podiel z majetku dlžníka podľa súdov a podľa správcov od 1. januára 2009".".
Bod 2 nadobúda účinnosť 1. januára 2016.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú a toto nové číslovanie sa premietne do čl. XII upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby zoznam správcov obsahoval aj údaje, na základe ktorých sa bude môcť verejnosť oboznámiť s profesnou históriou jednotlivých správcov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
