Videokanál poslanca

Ďakujem. Naozaj faktická, zachytil som, že pán poslanec Hlina hovoril o pokute 6-tisíc, ale mne to vychádza na 66-tisíc, pri opakovanom porušení 160-tisíc a dokonca hrozí aj zrušenie firmy napríklad predajcovi, ktorý nebude schopný dokázať, že nemontoval kazítka do svojho výrobku. Ďakujem.

Ďakujem. Chcel by som podporiť pána poslanca Viskupiča v tom tvrdení, že znenie je napísané tak, že vlastne všetky súčasti výrobku by mali mať životnosť ako tá súčasť, ktorá prežije najdlhšie. Konzultoval som to s právnikom a ten mi to potvrdil, ja nie som právnik.
A druhá poznámka sa týka toho, čo pán Viskupič povedal o tom, ako riešime problémy. Vznikne spoločenský problém - prijmime zákon, vznikne ekonomický problém - prijmime zákon, vznikne politický problém - prijmime zákon, to som chcel len doplniť, že už je to teraz aj tak, že nevznikne problém - prijmime zákon.

Ďakujem. Ja si myslím tiež, že to bolo výborné vystúpenie v rozprave, aj zábavné, myslím si, že veľmi dobre pán poslanec Poliačik mieril na to, že tie kazítka v praxi sa neobjavujú, že nie sú dôkazy o nich. A je síce pravda, že sa môžu nejaké preventívne zákony prijímať, no ale tak neprijmeme kvôli tomu zákon o tom, že nesmie sa v našich horách pohybovať Yeti, lebo vznikne úrad, ktorý to bude kontrolovať, budú úradníci chodiť po horách, sledovať a ešte navyše, keďže sa to ťažko dokazuje, tak pán Brixi v médiách povedal, že dôkazné bremeno bude na tej firme dokázať, že ona ho tam nenamontovala. Čiže môže sa stať, že obce budú mať dôkazné bremeno, budú musieť dokázať, že tam existuje, áno, a to zaťaží tú ekonomiku. Jako možnože je to, troška to vyzerá ako sranda, ale seriózne zaťažujeme ekonomiku byrokraciou cez takéto zákony. A ja mám také skúsenosti z exekutívy, že za tými byrokratickými časťami legislatívy nie je väčšinou nejaká hlúposť nejakého úradníka, ale vzniká to tak, že sa vymyslí presne takýto zákon, vznikne skupina úradníkov, ktorí môžu dávať pokuty, ktorí majú živobytie vyplývajúce z tejto kontroly, a oni už potom argumentujú oveľa silenejšie, než dnes argumentujú predkladatelia zákona.
A ešte som chcel povedať ako jeden z najstarších v sále, že ja si pamätám ešte farebné televízory zo socializmu a pamätám si, že priemerná kazivosť farebného televízoru v záručnej dobe bola desať, desaťkrát v záručnej dobe sa farebný televízor pokazil. Čiže chodili po bytoch normálne opravári, dnes sa vám skoro nepokazí a to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takisto, takisto.

Ďakujem pekne. Upozorňujem znova, že verejné financie Slovenskej republiky sú neudržateľné, nedávno rozpočtová rada publikovala správu, podľa ktorej ak nič neurobíme, a nie v zmysle rozdávania peňazí, ale konsolidácie, samozrejme, tak nám hrozí bankrot o 15 rokov. Vidíme pritom, že každú chvíľu Slovensko prichádza tu s výstavbou štadióna, tu s vlakmi zadarmo, tu s návrhom financovať olympionikov. Tiež si myslím, že je veľa ľudí, ktorým treba pomôcť, ale súčasne som presvedčený, že ministerstvo financií, ktoré vás vyzýva listom, aby ste tu uviedli dopady na verejné financie, má pravdu. A bez tejto informácie, bez informácie o tom, ako nielen tento krok, ale podobné kroky dopadajú nielen na skupiny obyvateľstva, ale aj na celé verejné financie, a teda na všetkých ľudí, ktorí ten dlh raz ponesú u nás, tak je problematické podporovať podobné kroky.

Ďakujem. Len krátko pripomeniem, že v Česko-Slovensku existovalo rok alebo možno aj dva roky, keď zamestnanci volili svojich riaditeľov. Myslím, že tie skúsenosti sú vyhodnotiteľné a použiteľné aj v tejto diskusii. Ďakujem.

102.
Ďakujem. Dnes vyšla, pán minister, analýza inštitútu finančnej politiky. Tá hovorí, že naše výdavky na penzie budú do roku 2060 rásť oveľa výrazne, teda rýchlejšie, než výdavky v priemere Európskej únie.
A druhú vec chcem ešte zdôrazniť. Hovorili ste, že možnože niektoré faktory zapracujú a že to bude lepšie než, než to vyzerá teraz. Napríklad lepšie školstvo. Tak IFP dokonca aj zverejnilo tabuľku, z ktorej vyplýva, že keby sa zrátali pozitívne vplyvy podpory rodiny a migrácie školstva, participácie starších a vyššej zamestnanosti, tak aj tak by sme mali v tom šesťdesiatom saldo vyplývajúce z výdavkov na penzie, teda vo výške -2,3 namiesto -3,7 %. Čiže tie časy budú určite ťažké.

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, milé vystúpenie ako obyčajne. Mám tiež poznámku k tomu uprednostňovaniu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a myslím si, že je kľúčové rozdeľovať ich na efektívnejších a menej efektívnych a nie podľa vlastníctva.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážení prítomní, dovoľujem si vystúpiť v rozprave, prednesiem niekoľko myšlienok, ktoré sa týkajú skôr udržateľnosti verejných financií, a ako s tým súvisí prerokovaný bod a na záver prečítam dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú transparentnosti celého procesu.
Verejné financie Slovenskej republiky máme stále dlhodobo neudržateľné. Neudržateľné, keď nič neurobíme. A kedy máme konsolidovať viac, ak nie v čase hospodárskeho rastu, v čase kvantitatívneho uvoľňovania, v čase, keď dostávame miliardy z eurofondov a v čase keď nedošlo ešte k demografickému zvratu, ktorý má mimochodom nastať skôr, než sme pôvodne predpokladali podľa nových analýz Európskej komisie?
Predpokladom dobrej konsolidácie je povedať si pravdu, ako na tom sme. Podľa mňa snaha riešiť problémy Váhostavu cez peniaze odvodov bánk, špeciálneho osobitného odvodu bánk, je snahou, ktorá nám zabráni vidieť veci tak, ako sú. Je z toho istého vrecka, z akého bolo použitie peňazí z druhého piliera, ktoré boli odložené na neskôr, na zlé časy, a je z toho istého vrecka, ako sú PPP projekty. Jednoducho aj tá diskusia dnes ukazuje, že je to súčasť hmly, ktorá nám bráni vidieť, či máme verejné financie udržateľné, alebo nie. Je to veľmi škodlivé, bráni to dobrej konsolidácii, keď nevieme, či to bude na úkor, na úkor čistého bohatstva krajiny, alebo nie. Keď nevieme, máme takých krokov čoraz viac, keď nevieme, či tieto kroky povedú k vyššiemu dlhu a k vyššiemu deficitu verejných financií. Toto si povedzme dopredu pred týmito krokmi.
Rovnaký základ má aj môj alebo naše pozmeňujúce návrhy. Pokiaľ budeme konsolidovať a konsolidujeme, našťastie, tak to môžeme v zásade teoreticky robiť troma spôsobmi: buď zvýšime, budeme zvyšovať príjmy, alebo znižovať výdavky, alebo budeme zvyšovať efektívnosť, alebo samozrejme kombináciou týchto troch možností. Najlepšie, a všetci súhlasíme, je zvyšovať efektívnosť, to znamená, nahradiť žiarovky, ktoré majú výkon/príkon, ten podiel majú vyšší tie, tými nahradiť žiarovky, ktoré majú ten podiel nižší. To znamená, zefektívňovať celú verejnú správu.
Na to, aby sme ju mohli zefektívňovať, tak jednoducho musíme ten výkon merať, musíme merať kľúčové ukazovatele výkonu verejnej správy, nie je to možné bez tohto merania, nie je možné zefektívňovať verejnú správu. To znamená, áno, merať výkony v zdravotníctve, nie povedať, že postavíme nemocnicu bez toho, aby sme vedeli, či sa zlepšia parametre, ktoré sú dosahované v tej nemocnici oproti súčasnému stavu. To musíme predsa vedieť. Ak chceme robiť zmeny v školstve, tak by sme mali vedieť, že dosiahneme lepšie ukazovatele výkonu, ak chceme obmedziť počet stredoškolákov na gymnáziách a presunúť ich na stredné odborné školy, tak by sme mali mať analýzu, či to zefektívni ten náš systém. Na to potrebujeme vedieť, mať k dispozícii ukazovatele výkonu, to znamená, ako pripravujú jednotlivé stredné školy svojich absolventov pre prax, či sú potom v praxi použiteľní, alebo nie.
No a teraz sa dostávam, pán minister, k prerokovanému bodu. Potrebujeme okrem tých oblastí, o ktorých som hovoril, samozrejme aj ukazovatele výkonu v oblasti reštrukturalizácie. Svetová banka efektívnosť reštrukturalizácie meria štandardne tromi ukazovateľmi. Po prvé, dĺžkou trvania reštrukturalizácie. V OECD je Slovensko v tomto ukazovateli na poslednom mieste. Po druhé, výškou nákladov na reštrukturalizáciu ako podielu z majetku dlžníka; Slovensko je myslím tretie od konca, tretie od konca v OECD v tomto, čiže neefektívne. Prvý aj druhý ukazovateľ sa nám vôbec nezlepšuje a už je asi 4 alebo 5 rokov na rovnakom, na rovnakej pozícii. A potom ešte tretí ukazovateľ je miera výťažnosti tých pohľadávok.
V našom pozmeňováku, v jednom z tých dvoch, ktorý budem prezentovať, navrhujeme, aby sme takto merali efektívnosť reštrukturalizácie aj na Slovensku, presne takisto podľa jednotlivých správcov a podľa jednotlivých súdov. Aby sme vedeli, ako efektívne reštrukturalizujú. Keď to nebudeme vedieť, tak ani s tou efektívnosťou systému veľa neurobíme, musíme vedieť, ako tie súdy reštrukturalizujú efektívne, ako to robia jednotliví správcovia.
Druhý pozmeňujúci návrh, aby som ukončil to odôvodňovanie a už sa venoval len čítaniu a stihol to, vlastne nemusím. Tak ten druhý hovorí o zverejnení diskvalifikácií v registri diskvalifikácií. Logika je podobná, chceme zvýšiť transparentnosť, chceme, aby verejnosť tieto informácie mala k dispozícii, teda nielen informácie o tom, ako fungujú jednotliví správcovia, čo potom uľahčuje aj toho správcu mimochodom vyberať, lebo teraz vieme o ňom, koľko má rokov a či to robí prvýkrát alebo druhýkrát. Ale pokiaľ by sme vedeli, že má za sebou už špičkové výkony z hľadiska všetkých tých troch parametrov, o ktorých som hovoril, no tak sa nám ľahšie bude vyberať dobrý, kvalitný, skúsený správca pre takúto pecku, ako je Váhostav.
Prečítam už, dobre, počujem, že sa zvyšuje hladina zvuku, tak prečítam oba pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Lucie Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1490).
1. V čl. VII § 82i sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
"(4) Register diskvalifikácií sa zverejňuje na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy, 42g), pričom pri vylúčených osobách sa na tomto portáli uvádzajú údaje podľa § 82k ods. 2 písm. a) a c) až g).".
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby register diskvalifikácií bol verejne prístupný s tým, že dátum narodenia ani rodné číslo vylúčenej osoby zverejnené nebudú.
2. V čl. VII sa slová "Poznámka pod čiarou k odkazu 42f znie: "42f) § 13a Obchodného zákonníka" nahradzujú slovami:
Poznámky pod čiarou k odkazom 42f a 42g znejú:
"42f) § 13a Obchodného zákonníka.
42g) § 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)".".
Odôvodnenie: Navrhujú sa doplnenia znenia poznámok pod čiarou.
Druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Lucie Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1490).
V článku XI sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 20 ods. 4 sa dopĺňajú písmenami j) až l), ktoré znejú:
"j) percentuálna miera uspokojenia zabezpečených veriteľov a osobitne nezabezpečených veriteľom v jednotlivých konkurzných konaniach a v jednotlivých reštrukturalizačných konaniach podľa súdov a podľa správcov od 1. januára 2009,
k) dĺžka jednotlivých konkurzných konaní a dĺžka jednotlivých reštrukturalizačných konaní v mesiacoch podľa súdov a podľa správcov od 1. januára 2009,
l) náklady jednotlivých konkurzných konaní ako podiel z majetku úpadcu a náklady jednotlivých reštrukturalizačných konaní ako podiel z majetku dlžníka podľa súdov a podľa správcov od 1. januára 2009".".
Bod 2 nadobúda účinnosť 1. januára 2016.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú a toto nové číslovanie sa premietne do čl. XII upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby zoznam správcov obsahoval aj údaje, na základe ktorých sa bude môcť verejnosť oboznámiť s profesnou históriou jednotlivých správcov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dve poznámky. Jedna k tým 49 percentám a druhá k čistému bohatstvu krajiny. Slovensko podľa Doing Business Svetovej banky z roku 2015 má nekvalitnú ochranu minoritných investorov. Sme na mieste č. 100 zo 189 krajín. Túto nekvalitu ochrany minoritných investorov si všimol aj Robert Fico, keď pred privatizáciou Telekomu sa na jej margo vyjadril tak, že v Telekome má štát 49 % akcií a nemecký Deutche Telecom tam má 51 %. Úplná kontrola, hovorí Robert Fico, ktorý vie, že v našich podmienkach 51 % je úplná kontrola a majitelia v 49 % nemusia na tom veľa zarobiť, skôr nezarobia, respektíve prerobia.
A ak si teda vyberú ten druhý režim, tak to bude na úkor čistého bohatstva krajiny, tam pán minister financií v televízii v tlačovke podľa mňa nemal pravdu, keď povedal, že aj v tejto súvislosti, že aj peniaze živnostníkov sú súčasťou čistého bohatstva. V tom pravdu mal, ale tento projekt nevyzerá tak, že peniaze skončia, štátne peniaze skončia v rukách živnostníkov. Ak by mal pravdu, tak by musela byť pravda, že v našom čistom bohatstve krajiny by boli aj peniaze, ktoré sú na Bahamách a peniaze, ktoré boli stratené v zlom manažmente firiem ako Plastika Nitra alebo Váhostav. A to pravda nie je, tie peniaze sú tam stratené, preto nebudú, preto to bude na úkor čistého bohatstva krajiny.