Videokanál poslanca

Ďakujem. Určite by sa dalo 6 mil. využiť rozumnejšie. Na druhej strane jednak som zo zákona podpredsedom komisie volebnej. Čiže je to jediný prípad, keď sú štátni úradníci zo zákona členmi volebnej komisie, či už je to minister vnútra alebo šéf Štatistického úradu. Ale, nie, ja si myslím, že som sa zúčastnil väčšiny referend, keď som bol na Slovensku. Ale to nie je dôležité. Tých 5 % je odvodených od tradície a hlavne od princípu, že musíte mať stabilitu vlády. Na to slúži kvórum 5 %, pretože keby nebolo žiadne kvórum a všetky strany by sa dostali do parlamentu, tak tým pádom keď zoberieme, že 22 strán tam kandiduje, tak vlastne aj tá strana, čo získa sto hlasov, by tam mala mať zástupcu. (Reakcia z pléna.) Prečo to nie je desať? No keby ich bolo desať, tak zase by sme mali 150 poslancov ako SMER, to vám poviem. To sú všetko problematické veci. To musí mať nejakú únosnú mieru. A zo zvyku v ostatných západných demokraciách tých 5 % bolo takých relevantných, že to sa najčastejšie používa, to vyjadruje, že je možnosť relevantne zložiť vládu, ktorá bude mať zastúpenie nie 20 strán, ale, dajme tomu, dvoch, troch, štyroch strán a že teoreticky je stabilná a vydrží nejakú časť, lebo akonáhle by ste tam mali proste všetkých alebo tie výborné nápady od nezávislých poslancov, no bolo by to skvelé, keby tu bolo 150 nezávislých poslancov. Ale kto by potom vládol? Bol by tak skvelý parlament, kde mohlo by sa kritizovať od rána do večera a bola by stopercentná kontrola všetkého. Ale pýtam sa, kto by potom vládol, čo je podstatné. Podstatné je to, že vy dokážete na pôde tohto parlamentu zo strany opozície skritizovať všetko, nieže to dokážete robiť, zásadne to robíte. A je to vaša úloha, ale všetko sa skritizuje, čo je v poriadku. Ale keď si to zoberieme, tak by sa nepremenil parlament na opozíciu a koalíciu, ale v podstate 150 opozičných poslancov by skritizovalo každý krok a ani neviem, ako by bola vláda kreovaná, kto by bol predseda vlády. Bol by ním niekto s najdlhšími vlasmi, najkrajší, najkrajšia, najštíhlejšia? Proste kto by ním bol? Zo všetkých stopäťdesiatich by to bol ten, čo má najviac hlasov? (Reakcia z pléna.) Výborne. Lósom to navrhuje riešiť pán poslanec Zajac, KDH. A kto by bol zaradený do toho lósu. Boli by to všetci stopäťdesiati? Čiže to sú tak extrémne úvahy. Dobre, ten by sa stal predsedom vlády a kto by vyberal ministrov? Podľa čoho by ministri sa stávali. A by ešte len vznikol ten lobing a spájanie na nejakých ekonomických záujmoch v parlamente, na základe nezávislých poslancov. To kupovanie poslancov za druhej Dzurindovej vlády bolo akože prechádzkou ružovým sadom oproti tomu, čo by sa dialo v parlamente tu. Takže všetko má svoje tradície, má to nejaký vývoj, má to nejaké zásady. Má to mať nejaký účel a aj tých 5 % má jasný účel, aby proste v tom druhom skrutíniu tá strana získala nejaké reálne body.
V tom referende, naozaj neviem to odôvodniť nejako, niekto predloží návrh že 10 % je fajn. Tak sa pýtam, prečo je to 10 %, lebo je to v Slovinsku, lebo je to v Litve alebo niekde inde, lebo je to väčšina, 50 plus 1. To je v zákone, čiže viac ako 50 % všetkých oprávnených voličov.
Švajčiarsko a Švajčiarska konfederácia, ak sa nemýlim vznikla v roku 1291, zhodou okolností presne tak ako Bratislava. A to je viac ako 700 rokov vývoja, keď sa vlastne tieto referendové tradície vlastne urobili. Aj dnes je tam obrovský problém a obrovský spor, kde posledné referendum, ktoré sa vyjadrovalo k migrantom, sa skončilo tuším že v prospech zákazu 0,3 %, čiže v pomere 50,3 ku 49,7 %. A je to už na súde. A vyzerá to tak, že sa tie výsledky proste spochybnia a nejakým spôsobom sa to rozpadne, čo je celkom slušná rana aj tomuto najtradičnejšiemu referendovému spôsobu. Ale keď hovoríme o referende, dávame ich za príklad.
Možno ešte nájdeme štyri krajiny z 200 krajín, kde to funguje spôsobom, že je to zaujímavé, možno práve dovtedy, pokiaľ neurobíme presný záväzok. No môže mi Ústavný súd povedať, koľko chce, že je to záväzné pre mňa, ja musím stlačiť gombík na konkrétnom zákone, ktorý má túto vec upraviť. Ak s tým vnútorne nesúhlasím, neexistuje sila, ktorá nahradí moju vôľu, aby som ten gombík stlačil. Čiže tam musí byť presný proces, ako referendum urobí zákon, ako to bude vyzerať a ako v podstate by mala byť neformulovaná tá otázka, ktorá sa má premietnuť do legislatívy, ak to nie je všeobecne spoločenská téma, či chceme mať prístup k moru alebo nechceme mať prístup k moru. Čiže z môjho pohľadu je to vec, ktorá potom musí nasledovať a mať automatický mechanizmus mimo tohto pléna, lebo akonáhle by to malo ísť do tohto pléna, už vlastne riedime priamu demokraciu. Čiže možno omnoho väčší problém ako samotné kvórum na platnosť referenda je proces, ktorý po tom referende nastane, pretože vy môžete dať v referende naozaj akúkoľvek otázku. Proste teraz neviem, ako sa volá ten populárny teraz momentálne vo všetkých bulvárnych časopisoch človek, ktorý má mať nejakú zodpovednú funkciu, byť hlavným kontrolórom kultúry na Slovensku alebo niečím podobným. Môže byť všeobecná téma, ktorá môže byť ľahko záväzná a ľahko sa uplatní v živote, ale v zákonnej podobe je to problematické. A referendum malo ambíciu pôvodne byť akousi formou zákonodarnej iniciatívy a jej pretavenia sa do nejakých pravidiel. A to ale sa nestalo.
Čiže naozaj, tak ako ste povedali, pán poslanec, vás by potešilo, keby referendum bolo platné, jasné, super, o jedno navyše z platných referend, ale máte pocit, že by ste sa aj tak nič nestalo. A to je presne tá vec. Čiže čo vlastne tých 2 mil. a dačo oprávnených voličov by malo povedať, aby sa niečo stalo? Napríklad povedali by, že sa im nepáči, aby boli možné adopcie u párov s rovnakým pohlavím. A si teraz predstavte, že toto urobili dnes, že to referendum je platné a túto vec tu máme. Dá sa povedať, že tento parlament by to rešpektoval, lebo je jasné, vieme, že by to rešpektoval, a že by takáto legislatíva teraz neprišla. A predstavme si rovnako situáciu, že strana ktorá má liberálne zmýšľanie extrémne, získa nadpolovičnú väčšinu v tejto sále o štyri roky a tento zákon presadí. To bude ten zákon protiústavný, keď je v rozpore s výsledkami platného referenda? To je téma, ktorú my nemáme vyriešenú. My darmo budeme volať po referendách, klásť od jednej otázky po 40 otázok, pokiaľ nemáme vyriešené, čo to referendum má spraviť, ako sa má skončiť. Potom sedia ústavní právnici v štúdiu ktorejkoľvek televízie a diskutujú, čo vlastne by nastalo potom a ako dlho by to platilo, lebo veď tá liberálna strana by mohla prísť aj o 15 – 20 rokov. Medzičasom sa môže dramaticky zmeniť situácia. Výsledky referenda platia na 20 rokov alebo navždy alebo môže vzniknúť...? (Reakcia z pléna.) Nie, nie, po troch rokoch ho môžete opakovať v tej istej veci. Ale čo bude po tom, keď už žiadne ďalšie referendum nebude úspešné. Sedí to, áno, tie tri roky. Čiže potom platí aj 20 rokov, keď už bude úplne zmenená situácia a nejaká strana, ktorá proste vlastne bude zložená, iba tak si povie, že, áno, toto chce presadiť. A kto jej v tom zabráni? A tento systém my nemáme urobený. Vlastne nevie z nás nikto, ako by sme vlastne predsunuli do konkrétnych zákonov jednotlivé ustanovenia referenda. Ale tu, čo vieme zodpovedne, je, že 10 % by bolo perfektných. Myslím si, že prvá otázka, ktorú v tomto treba vyriešiť, je to, referendum aké má mať výsledky, aké má mať následky a čo z nich chceme dosiahnuť, pričom potom musí byť všeobecný konsenzus na tú tému možno otázkou v referende: „Ste za zníženie kvóra na referendum?“ Aj to asi môže byť referendová otázka podľa mňa. Podľa mňa nedotýka sa ľudských práv. To by asi teoreticky mohlo byť. Ale najprv musíme vedieť a občania musia vedieť, čo vedia dosiahnuť svojím aktívnym prístupom k volebnému právu, a teda konkrétne k právu na referendum.
Odpoveď na otázku. Ďakujem pekne, skončil som. Stačí to? (Reakcia z pléna.)

Len vás poprosím, povedzte mi to, čo to v praxi je, na príklade.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kadúc, myslím, že sa pýtate na to najmä preto, že sa po neúspešnom referende rozprúdila diskusia a padajú rôzne návrhy ohľadne uplatnenia a úpravy samotného kvóra pre platnosť referenda. Ale odpoveď na to sa skrýva už vo vašej otázke, a to predovšetkým v spôsobe, v ktorom definujete, že je to od občanov Slovenskej republiky ako zdroja moci. Môžeme teda vyvodzovať logický záver, že tou mocou sú poverení všetci občania Slovenskej republiky a bolo by teda prirodzené, aby väčšina občanov Slovenskej republiky o svojom osude ďalej rozhodovala, a nie aby určitá menšina rozhodovala o väčšine, čo nie je úplne tradičné a v žiadnom demokratickom spôsobe života. Môžete zaviesť pravidlá, aké sú v niektorých štátoch, kde sú povinné volebné akty, alebo môžeme znížiť to kvórum na 10 %, keď sa vám môže ale v extrémnom prípade stať, že 5 % obyvateľov rozhodne o zvyšných 95 % obyvateľov. To kvórum nie je samoúčelné, je predovšetkým dané preto, aby bola tá vzorka adekvátna, pričom nikto z nás neurčí, či je dosť 40, či je dosť 30, či je dosť 20, či je dosť 10 a keď 10, prečo nie 12, prečo nie 8, prečo nie 5 %, ako to majú kvórum strany do parlamentu. Jednoducho na žiadne z čísel, ktoré teraz padajú vo verejnom priestore, neexistuje žiadny odmeraný dôvod, ktorý povie, áno, toto číslo je správne, toto číslo už vyjadruje počet ľudí, ktorí majú právo zmeniť život a štandardy pre všetkých ostatných obyvateľov. To 50-percentné je logické, pretože mala by rozhodnúť väčšina zúčastnená na referende, hoci teoreticky keby sme chceli ísť do čistého pravidla, mala by tam byť 100-percentná účasť a väčšina rozhodnúť o tej druhej polovičke. Čiže ťažko sa k tomu vyjadriť, čo je správne. Napriek tomu, keďže bolo úspešné iba jedno referendum a aj to veľmi tesne, je otázka, či referendum má v tejto podobe taký význam. Potom sa treba zamyslieť nad tým, či sa nebudú hľadať iné alternatívy, nejaké posilnenia nejakej iniciatívy z pohľadu občanov a ich podpisov a tej vážnosti, o ktorej sme sa bavili, aby to prejednávali výbory Národnej rady napríklad alebo podobne. Ale referendum ako také často použité je aj na politické ciele a aj bude v budúcnosti určite na politické ciele. Nebavme sa tu o nákladoch, demokracia niečo stojí. Ale v každom prípade zmena toho kvóra by znamenala, že naozaj menšina môže ľubovoľne rozhodnúť a môže prijať aj záväzné stanovisko referenda, ktorým bude aj parlament viazaný.
To, čo skôr by som možno urobil, pretože tie výklady sú rôzne a záväznosť referenda je tiež otázna, pretože v niektorých prípadoch sama neschvaľuje paragrafované znenie zákona. A vy ako poslanec máte v zmysle tej istej ústavy, v ktorej je napísané referendum, tiež hlasovať na základe svojho svedomia a vedomia a nemôže vám nikto určovať príkazy. A tu je ten konflikt. Sú to dva rovnocenné články ústavy, ktoré hovoria, že referendum je potrebné rešpektovať a na druhej strane vy máte slobodne hlasovať a nikto vás nemôže donútiť hlasovať za výsledky referenda, s ktorými vnútorne nesúhlasíte, v podobe nového zákona. Čiže ja si myslím, že už veľa ústavných právnikov túto tému riešilo. A možnože skôr sa zamyslíme nad tým, ako vyprecizovať jednotlivé ustanovenia o referende až do úplného detailu, ako by ten proces mal byť v prípade úspešného referenda, pričom môžeme namodelovať veľa situácií. Aj to môže byť veľkou motiváciou, že, áno, teraz budú presne vedieť obyvatelia, že: „Keď toto spravím, tak bude takýto garantovaný následok za mojím konaním.“ Dnes to naozaj mnohí nevedia, mnohých to môže odrádzať, že ich hlas vec nemôže zmeniť.
Môže byť argument, že 21 % v referende je niekoľko stotisíc hlasov, teraz neviem si presne to číslo vybaviť, 950-tisíc hlasov to bolo, čo ale nie je málo, na tom sa dohodneme. To nie je úplne málo hlasov. Je to pomerne veľká skupina obyvateľov. A keď také číslo získa politická strana, tak zoberte si, že my sme mali 44 %, mali sme niečo málo cez milión hlasov, čiže to je v parlamentných voľbách veľké, mohutné číslo. A je teda otázka, ako sa k nemu postaviť. Aj preto strana SMER vyjadrila jednoznačný názor. Aj ja som takisto bol na referende, som sa ho zúčastnil práve preto, že si myslím, že je potrebné to, čo sa vybojovalo v novembri.
A často tu všetci novembrom mávajú za týmto pultom, ale sami potom bez problémov povedia, že: „Nechoďte k referendu.“ A to je podľa mňa problém. Mám ísť do referenda povedať, že nesúhlasím alebo súhlasím alebo vyjadriť svoj názor. Ale proste ignorovanie referenda sa nám môže katastrofálne vrátiť v budúcnosti, keď bude referendum o životne dôležitých otázkach Slovenska, niežeby toto nebola životná otázka, ale dohodnime sa, že je ľahšia ako veci v prípade nejakých vojen, zapájania sa do nejakých celkov, opúšťania nejakých celkov a všetky veci, ktoré môžu byť naozaj rozhodujúce pre ďalší život Slovenskej republiky.
A my, ktorí aspoň trošku si pamätáme, keď Slovenská republika vznikala, vieme, to bolo prognóz o tom, do koľko mesiacov skrachujeme, to Slovensko ako nebude schopné prežiť, ako nebude vedieť uživiť ľudí, nebude na dôchodky, tak ako v niektorých krajinách po rozdelení Sovietskeho zväzu proste meškali, neboli vôbec peniaze, ktoré by vyplácali takéto sociálne dávky. To všetko Slovensko s úspechom prežilo a dneska bez ohľadu na kritiku väčšiu alebo menšiu si sami vieme povedať, že sme naozaj dobrou krajinou. Keď som si aj dneska porovnával hrubé domáce produkty medzi veľmi bohatými štátmi podobnej veľkosti, akú máme my, to sú nie zásadné čísla, ktoré by boli nedobehnuteľné, ale hlavne vieme, že sme zásadným spôsobom za posledných dvadsať rokov narástli, že kde bol hrubý domáci produkt pre dvadsiatimi rokmi, kde je dnes. Žiadna zmena, žiadna vláda neurobí lusknutím prsta z problematického bahna nádherné turistické jazero. Vždy to trvá, je nejaký vývoj.
A preto vlastne sa skôr systémovo zamyslime nad riešením otázky referenda, a to nad tým, ako to zatraktívniť, byť zodpovednými politikmi v tom smere, že nemali by sme odrádzať od účasti od referenda, lebo sami poškodzujeme budúcnosť Slovenska, ako by sme mali výsledky referenda viacej precizovať, aby bolo jasné občanovi, že keď príde a povie tak, stane sa presne táto postupnosť krokov. A de facto neviem si úplne predstaviť tú konštrukciu, priznám sa. Ale keď referendum rozhodne, aké rozhodnutia potom bude prijímať plénum tejto Národnej rady, v súvislosti s touto témou, ktorá bola tam schválená, ako to bude prebiehať? Ja si to ani dnes neviem predstaviť.
Napríklad vymyslím si, že v referende by bolo predĺženie prázdnin, vymyslím si, na tri mesiace (Reakcia z pléna.). Je to nezmysel, na štyri nech to je, dobre, pán poslanec hovorí, že štyri sú lepšie pre naše deti. Sme niektorí, ktorí si myslíme, že mali by sa viacej učiť, lebo to vzdelanie je vždy to najpodstatnejšie, najväčšia investícia. A napriek tomu, že referendum povie, že je to jasné, ako to potom bude vyzerať, lebo sa to musí premietnuť do nejakého návrhu zákona, ktorý musí prejsť nejakým legislatívnym procesom? A ja som si nie úplne istý, ako by sme toto zvládli, hlavne vtedy, keby bola, dajme tomu, väčšina tej sály proti tomu.
Čiže našou hlavnou úlohou nie je sa jednoducho a populisticky baviť o kvóre, pretože neexistuje číslo, ktoré je dobré, lebo ani tá päťdesiatka nie je dobrá, lebo tiež to nie je de facto väčšina z celého národa, lebo to je len 50-percentná účasť a z nej môže rozhodnúť 51 %, čiže de facto štvrtina by pozitívne rozhodla o zvyšku Slovenska, 100 %, to by tu bolo ideálne. A to, samozrejme, nie je šanca vôbec dosiahnuť. Čiže skôr by som išiel tou cestou, lebo tu nevieme, prečo by malo byť 40, zopakujem to, nevieme, prečo by malo byť 20, 10 a podobne. Ale teda mali by sme vedieť, čo bude nasledovať, a občan by mal vedieť, čo bude nasledovať, keď v tom referende bude so svojím názorom úspešný, čo je potom Národná rada povinná spraviť, čo je povinná spraviť vláda Slovenskej republiky a ako to na Slovensku bude vyzerať.
Asi toľko, pán poslanec.

Vážený pán poslanec, dámy poslankyne, páni poslanci, zaistenie energetickej bezpečnosti sa nielen významne dotýka ekonomickej stability a prosperity jednotlivých krajín, ale aj výrazne presahuje ich hranice. Je preto úlohou každej zodpovednej vlády vnímať dôležitosť diverzifikačných opatrení v sektore energetiky, nachádzať konkrétne riešenia a vytvoriť podmienky pre ich efektívnu implementáciu do praxe.
Prerušenie dodávok plynu a následná plynová kríza v roku 2009, ktorej dôsledky sa prejavili v krajinách Európskej únie, radikálne zmenili pohľad na bezpečnosť dodávok plynu, ale aj ropy. Ukázala sa potreba na európskej i národnej úrovni znížiť stupeň závislosti od jednotlivých dodávateľov a diverzifikovať zdroje. Práve v kontexte opatrení vyplývajúcich z plynovej krízy to jednoznačne platí aj pre bezpečnosť dodávok ropy. Slovensko je z 99 % odkázané na dovoz ropy.
Ropovod Adria je významným európskym energetickým projektom a zároveň jedinou plnohodnotnou možnosťou diverzifikácie dodávok ropy pre Slovenskú republiku. Rekonštrukciou ropovodu Adria sme sledovali dva základné ciele, posilniť energetickú bezpečnosť v strednej Európe, zabezpečiť alternatívne zásobovanie ropou z oblasti Jadranu. Je našou povinnosťou postupne diverzifikovať existujúce toky novými, prípadne rekonštruovať už existujúce. Zatiaľ ropa bez väčších výpadkov priteká z Ruska ropovodom Družba. Prepojenie na Adriu však bude slúžiť ako hlavná a plnohodnotná záložná trasa pre dodávky ropy z chorvátskeho pobrežia a v prípade výpadku alebo obmedzenia dodávok z ropovodu Družba.
Prípadný výpadok môže mať rôzne príčiny, od technických až po presmerovanie toku ropy na iné exportné trasy. Nielen odberatelia totiž hľadajú alternatívy dovozu, ale aj dodávatelia ropy sa celkom prirodzene vo svetle neistej ekonomickej a bezpečnej situácie obzerajú po rôznych možnostiach vývozu ropy tak, aby maximalizovali svoje výnosy.
V súčasnosti sa ropa do Slovenskej republiky dopravuje dvoma vetvami ropovodu Družba, pričom hlavnou je vetva dopravujúca ropu z Ruska cez Ukrajinu a druhou je vetva pôvodne ropovodu Družba I, ktorá v súčasnosti spája slovenskú prečerpávaciu stanicu (Tupá) s maďarskou rafinériou (Duna), kde sa napája na ropovod Adria privádzajúci ropu z chorvátskeho prístavu Omišalj. Dodnes ropovod Družba I slúži na núdzovú prepravu ropy z ropovodu Adria v situáciách, keď je množstvo ropy dodávané z Ruska znížené alebo prerušené. Prípadnú rizikovú skutočnosť sme sa v spolupráci so Slovnaftom aj s maďarskou stranou rozhodli riešiť modernizáciou slovensko-maďarského úseku ropovodu Adria. A hodnota investície tak predstavovala 70 mil. eur, pričom financovanie pochádza zo zdrojov Slovnaftu a Transpetrolu.
Projekt je dôkazom úspešnej spolupráce s Maďarskom, predstavuje možnosť zvýšenia objemu tranzitu ropy cez územie Slovenska, a tým aj príjmov do štátneho rozpočtu.
Po rekonštrukcii sa zvýšila aj kapacita ropovodu. Jeho technický stav pred rekonštrukciou umožňoval využiť Adriu na dovoz len približne 3 mil. ton ropy, čo je polovica spracovateľskej kapacity Slovnaftu. Uskutočnenou rekonštrukciou sa zvýšila prepravná kapacita na 6 mil. ton ropy ročne smerom na Slovensko. Maďarská časť ropovodu má po rekonštrukcii kapacitu zvýšenú z 10 mil. na 14 mil. ton ropy ročne.
S potešením môžem konštatovať, že podoba energetickej infraštruktúry a štandardy bezpečnosti v Slovenskej republike sa zrekonštruovaním ropovodu Adria výrazným spôsobom zlepšili. Pripravenosť zvládať núdzové situácie v energetike má v súčasnosti oveľa vyššie parametre v porovnaní s nedávnou minulosťou.
Dovolím si vyzdvihnúť viaceré pozitíva rekonštrukcie. Vzhľadom na súčasnú medzinárodnú politickú situáciu a dopady hospodárskej krízy ide o naplnenie tzv. severojužných alternatívnych prepojení. Musíme si totiž uvedomiť, že v prípade daného projektu nejde len o dovoz ropy na Slovensko, ale aj o vybudovanie reverzného toku. Rekonštrukciou sme takmer dvojnásobne zvýšili ročnú kapacitu prepravy ropovodu Adria v porovnaní s doterajším stavom. Zrekonštruovaný ropovod Adria sa tak stal plnohodnotnou bezpečnou alternatívnou dopravnou trasou surovej ropy do Slovenskej republiky k ropovodu Družba. Rekonštrukciou starej časti trasy sa zároveň odstránilo 50 rokov staré potrubie, a tým sa zvýšila aj bezpečnosť prepravy ropy. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, úvodom by som najprv v základných rysoch zrekapituloval a odprezentoval niekoľko relevantných štatistických údajov za kľúčové ukazovatele makroekonomického vývoja Slovenska, ktoré boli dosiahnuté v uplynulom roku. Tieto údaje realisticky popisujú nielen súčasný stav, ale korektne a najmä objektívne charakterizujú výsledky vlády dosiahnuté v poslednom období.
Z predbežných čísel, ktoré boli aktuálne publikované, vyplýva, že si naša ekonomika za predchádzajúci rok pripíše 2,4-percentný hospodársky rast, čo znamená o 1 % viac ako v roku 2013.
Len pre úplnosť ešte poznamenám, že tento výborný hospodársky výsledok sme dosiahli za komplikovanej vonkajšej ekonomickej situácie, keď v súvislosti s partnerskými štátmi, ekonomikami eurozóny najčastejšie počuť výrazy ako slabý hospodársky rast, stagnácia ekonomiky či hospodárska recesia alebo nebodaj opakovaný hospodársky pokles.
Ak si s tým spolu predstavíme, že 1 % hrubého domáceho produktu je niekde na úrovni 20 mld. (Reakcia z pléna.), aktuálne 72 mld., 70 mld., to som si ja pamätal, tak to je vlastne bezmála 150 mld., čo je podľa mňa naozaj dramaticky dobrý výsledok.
Čo je však rozhodujúce a pre našu krajinu obzvlášť potešujúce, je skutočnosť, že po piatich rokoch hospodárskeho rastu tvoreného hlavne zahraničným dopytom bol vlani v úlohe ťahúňa ekonomiky najmä domáci dopyt. Prispeli k nemu investície, ako aj spotreba domácností. A to je nesporne dobrou vizitkou hospodárskej politiky vlády.
Pokračujúci pozitívny vývoj bol viditeľný aj na trhu práce, kde sme dosiahli rovnako dobré výsledky a bolo vytvorených takmer 30-tisíc nových pracovných miest. Evidovaná miera nezamestnanosti sa dostala za minulý rok pod 13-percentnú hranicu a z pohľadu rastu priemernej reálnej mzdy sme zaznamenali rekordnú úroveň 4,4 %.
Záver minulého roka priniesol dodatočne pozitívne prekvapenie vo vývoji ekonomiky Slovenska v podobe vzrastu maloobchodných tržieb, ktoré predznamenávajú trend vyššieho rastu spotrebiteľských výdavkov. No i napriek uvedenému faktu dosiahne miera úspor slovenských domácností za rok 2014 nové pokrízové maximum.
V súvislosti s aktuálnym vývojom treba ešte poznamenať, že práve zvýšenie spotreby domácností je kľúčové pre stabilný rast zamestnanosti v prostredí neistého zahraničného dopytu, keďže časť exportérov vo vlaňajšom roku zápasila s výpadkom objednávok z Ruskej federácie a niektorých obchodných partnerov z Ázie.
Najmenej významným rastovým impulzom slovenského hospodárstva bolo oživenie úverovej aktivity podnikateľských subjektov, pretože táto oblasť vytvára dôležitý základ pre zrýchlenie ich investičnej činnosti, respektíve rozšírenia ich podnikania a zväčšuje tak priestor pre zvýšenie budúceho exportu Slovenskej republiky.
S uvedenými aktivitami je rovnako úzko previazaná aj tvorba nových pracovných miest, čo je relevantným faktorom v zápase o zníženie miery nezamestnanosti a redukovanie chudoby na Slovensku.
Zo spomenutých makroekonomických čísiel je teda viac ako zrejmé, že hospodársko-politické opatrenia, ktoré vláda prijímala a realizovala v zmysle svojho programového vyhlásenia, prinášajú svoje plody v podobe doterajších priaznivých výsledkov vo vývoji ekonomiky a zároveň tiež vytvárajú dobrý východiskový rámec, ako i potrebné a vhodné predpoklady na ďalší pozitívny trend a ekonomický vývoj.
V kontexte s uvedenými údajmi možno konštatovať, že Slovensko je v súčasnosti v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie v dobrej hospodárskej kondícii.
Vážená pani poslankyňa, prognóza budúceho vývoja našej ekonomiky z dielne Inštitútu finančnej politiky odhaduje pokračujúci pozitívny trend aj v ďalších rokoch. Na jeho zvýraznenie by som stručne uviedol pár hlavných vývojových indikátorov.
Rast hrubého domáceho produktu Slovenska sa v roku 2015 predpokladá na úrovni 2,9 %. Impulzom pre jeho zvýšenie je opäť spotreba sektora domácností. K tomuto rastu nášho hospodárstva však významne prispeje na rozdiel od minulého roku aj export tovarov a služieb zo strany podnikov.
V nasledujúcich rokoch, 2016 a 2017, má dôjsť k zrýchleniu rastu ekonomiky na 3,6 % a v roku 2018 až na úroveň 3,7 %. To by z hľadiska ekonomickej výkonnosti vynieslo Slovensko medzi najlepších lídrov eurozóny a celej Európskej únie.
Som veľmi rád, že reálne príjmy budú rásť naďalej, a to vďaka nulovej alebo neskôr miernej, resp. slabej inflácii.
Existujúcu stagnáciu cenovej hladiny v tomto roku podporí zlacnenie plynu, elektriny, tepla a pokles cien pohonných hmôt.
Kondícia trhu práce sa má rovnako zlepšovať. Uvedený rast ekonomiky, opierajúci sa o domáci dopyt, sa pretaví do solídneho zvýšenia zamestnanosti. V roku 2015 nám pribudne ďalších približne 14-tisíc nových pracovných miest a odhadovaná priemerná nominálna mzda v hospodárstve by mala dosiahnuť výšku 882 eur.
Je potrebné ešte doplniť, že v tomto roku dostal trh práce zo strany verejných inštitúcií dôležitý impulz v dôsledku zavedenia odpočítateľnej odvodovej položky pre kategóriu nízkopríjmových pracujúcich v kombinácii s významným zvýšením minimálnej mzdy.
Kumulácia spomenutých opatrení bude mať za následok výrazné zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových občanov, čím sa podporí aj ich motivácia byť aktívnymi na trhu práce.
Na druhej strane úľava pre zamestnávateľov znamená, že sa neobmedzí dopyt po pracovných miestach, ale, naopak, pozitívne sa to môže dotknúť až takmer pol milióna súčasných zamestnancov. Zavedenie tohto opatrenia bolo zároveň kladne prijaté aj zástupcami zamestnávateľov.
Na základe pozitívneho výhľadu slovenskej ekonomiky si možno položiť aj ďalšiu otázku: Prečo sú odhadované parametre makroekonomického vývoja tak optimistické a ako to teda súvisí s činnosťou a postojom vlády? Sú za tým predovšetkým a najmä výsledky našej systematickej a kvalifikovanej práce v oblastiach ako konsolidácia verejných financií, boj proti daňovým únikom, znižovanie nezamestnanosti, podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti.
Okrem doterajšej úspešnej aktivity vlády v týchto oblastiach by som však rád zdôraznil aj ďalšiu skutočnosť. Prijatým prvým balíčkom sociálno-ekonomických opatrení vlády, ako i pripravovaným ich druhým balíčkom sledujeme jasné sociálne a hospodársko-politické ciele, ktoré smerujú k ďalšiemu zlepšeniu situácie v mnohých oblastiach spoločnosti a hospodárstva.
Tvrdíme, že je legitímnym cieľom vlády, aby naši ľudia bezprostredne pocítili pozitívne výsledky doterajšieho makroekonomického vývoja a dosiahnutého hrubého domáceho produktu, ktorý ako ten pomyselný veľký koláč by mal byť spravodlivo rozdelený medzi nás všetkých.
Vážená pani poslankyňa, dámy poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte uviesť ešte niekoľko viet.
A najprv chcem pripomenúť, že uvedený priaznivý vývoj slovenskej ekonomiky oceňujú vo svojich hodnoteniach aj renomované svetové ratingové agentúry a medzinárodné inštitúcie.
Slovensko si na finančných a kapitálových trhoch požičiava historicky najlacnejšie, čo významne prispieva k znižovaniu nákladov na obsluhu verejného dlhu. Celkovým prínosom a pozitívom je, že sa nám z hľadiska spoločensko-politického vývoja podarilo udržať stabilnú a pokojnú atmosféru, na základe ktorej máme v najbližšom období vytvorené solídne predpoklady a dobré vyhliadky na riešenie ďalších sociálnych a ekonomických problémov, ktoré pred nami ešte stoja.
Pre Slovensko je preto o to viac dôležité, aby prostredie stability a pokoja nastalo aj v prebiehajúcich geopolitických a geoekonomických vzťahoch medzi hlavnými medzinárodnými hráčmi vo vzťahu k situácii na Ukrajine. Pre veľmi otvorenú a exportne výrazne orientovanú slovenskú ekonomiku naplno platí, že ak sa radikálne nezmení vonkajšie ekonomické prostredie práve pod vplyvom dramatického spoločensko-ekonomického vývoja nášho suseda na východnej hranici, môžeme potom predpokladať, že prognózovaný pozitívny vývoj ekonomiky sa podarí naplniť a dosiahnuť.
Vážený pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, dámy poslankyne, páni poslanci, milí kolegovia z vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír, zastupovať ho budem ja, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, nie sú naňho otázky, a takisto minister kultúry Marek Maďarič, takisto nie sú naňho otázky. Skončil som, pán predseda.

72.
Ďakujem, v úvode si dovolím len tak odbočiť v tom smere, že, pán poslanec Hlina, rozpočet na barokovú záhradu je 4,5 mil. - a nielen na záhradu, ale na vonkajšiu úpravu všetkých plôch, ktoré dokopy sčítajú 23-tisíc m². Tak skúste to číslo predeliť a uvidíte, že jediným spôsobom vašej argumentácie je hrubá demagógia, ktorú ste tu aj dneska predviedli. Samotná záhrada má 7,5-tisíc a 4,5 mil. je vyčlenených na rekonštrukciu celých vonkajších plôch hradu na východnej terase predstavujúcich 23-tisíc m², pričom samotný hrad, iste viete, ako areál má zhruba 64-tisíc m², čím sa radí medzi najväčšie areály hradu v rámci Európy. Bodka.
Vrátim sa k pani poslankyni. Aby som bol úplne presný, mrzí ma, že teda, že osobitne vás som sklamal, ale myslím si, že vás vedie viacej emócií a, a menej, by som povedal, takého chladnokrvného právnického porovnania týchto vecí.
Samozrejme, máme rovnaké vzdelanie, čo ma veľmi teší, a preto by som si nikdy nedovolil nariadením ministerstva, ktoré, samozrejme, nielenže nemá, nemôže, ale ani nijakým spôsobom nerozširuje zákonné ustanovenia, nariadením ministra, popritom máme ešte k dispozícií rozkaz ministra, ktorý sa používa iba vo vzťahu k ozbrojeným zborom, používame na precizovanie postupov útvarov. Čiže útvary majú zadefinovanú nejakú dneska štandardnú, štandardné pravidlá, ktorými usudzujú, čo to je športová zásluha, čo to je vedecká zásluha, čo to je vzdelávacia zásluha, štandardnými prijímateľmi slovenského občianstva v týchto prípadoch je napríklad olympijská medailistka Anastasia Kuzminová a mnohí ďalší športovci, ktorí sa stali vlastne domestiko... domestikif... domestifikovanými Slovákmi. Nič, pohoda, ja sa niekedy musím aj pomýliť. Čiže toto je základ. Základ, prečo oni nadobudli slovenské občianstvo, je aj to, že proste oni sa presťahovali na Slovensko a rozhodli sa, že nová vlasť pre nich bude Slovensko, čo je prirodzené v každom štáte. Každý štát udeľuje občianstvo cudzím občanom a myslím si, že 90 % všetkých občianstiev sú tak udeľované, že ten človek si vyberie za novú domovinu štát, do ktorého sa presťahuje.
A to práve rešpektuje vlastne aj naše nariadenie, ktoré hovorí podriadeným útvarom nič viac a nič menej, a správne ste čítali to ustanovenie, ktoré hovorí o výnimkách a iných dôvodoch dôležitých pre Slovensku republiku. A pre mňa je rozhodujúce, že má záujem bývalý občan Slovenskej republiky žijúci v zahraniční o to, aby mohol získať svoje občianstvo späť. To je ten dôležitý záujem. Čiže my sme nijako nerozšírili dôvody, pre ktoré je občianstvo udeľované, my plne rešpektujeme a udeľujeme to občianstvo presne tak ako doteraz podľa toho, čo je v zákone napísané, ani o jedno písmeno viacej. Len som úradom, tak ako to zvykneme, postupujete štandardne, tak toto sú najčastejšie žiadosti, najčastejšie sa vybavujú takýmto spôsobom. Toto pod týmto rozhodnutím rozumieme, to je predmetom nariadenia, ktoré smeruje iba k útvarom cudzineckej polície, k útvarom obvodných alebo teda okresných úradov, ktoré prijímajú žiadosti. To vôbec nie je všeobecne záväzné nariadenie, to ani sme nikdy v úmysle nemali. To je vlastne len paušalizácia určitých stanovísk, ktoré pravidelne robíme, a sumarizácia rozhodnutí, ktoré doteraz robili, akým spôsobom to robíme. Nič viac a nič menej, niečo podobné bude aj v tej odpovedi.
A pre nás je rozhodujúce a v tom sa, ten názor náš sa líši, ak občan žije na Slovensku, nevidíme dôvod, prečo má snahu získať cudzie občianstvo bez toho, aby do toho štátu išiel bývať. Čiže aj maďarský občan má šancu získať späť slovenské občianstvo v prípade, že býva v Maďarsku. Lebo to máte už spojený daňový domicil, kopec iných vecí, to je všetko jasné. To, čo vy žiadate, je presné popretie dôvodu, prečo ten zákon existuje.

A keď niekto hovorí, no ale najmenej maďarských občanov stratilo občianstvo v rámci Slovenska, áno, to je presne ten preventívny účinok zákona. Keby nebol, tak by ich boli desaťtisíce. Čiže ten zákon absolútne splnil svoj účel, absolútne, pretože keby neexistoval, tak tých občianstiev sú desaťtisíce na Slovensku dvojakých, na to je ľahká odpoveď. A my sa snažíme, keďže zákon a medzinárodné inštitúcie dneska riešia podstatnejšie závažnejšie problémy, či Ukrajinu, alebo Islamský štát, tak sme povedali, nebudeme teraz proste prešovať, tlačiť na to, aby sme už zosumarizovali všetky stanoviská medzinárodných inštitúcií, tak ako som to sľúbil, zákon je pripravený, viete veľmi dobre, rok, ale povedali sme, že nebudeme ani odkladať to čakanie a skúsime tým, u ktorých je to možné v zmysle súčasne platného zákona, umožniť tak, ako sme si to vyskúšali na našom basketbalistovi pánovi Gavelovi, že vlastne môžme túto výnimku vlastne použiť pravidelnejšie a častejšie u tých, ktorí tieto veci spĺňajú, že je to dôležité, a podľa mňa je to dôležité pre Slovenskú republiku, že človek, ktorý žije v Spojených štátoch, ja neviem, podieľa sa na nejakom vedeckom programe alebo je iba obyčajným zamestnancom McDonaldu, ale má záujem, má záujem o to, aby bol aj občanom Slovenska. Ja si myslím, že je to v záujem Slovenskej republiky, a zatiaľ to tu nikto ani nespochybnil, čiže zákon sme ani neprekročili, ani nerozšírili, vychádzame len z doterajšej, jeho ustanovení, ktoré sú, a tie nám plne postačujú na to, aby sme tieto výnimky mohli týmto spôsobom udeľovať.
Ďakujem pekne.

56.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny z dôvodu PN, zastupovať ho budem ja. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupujem ho ja. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, bude ho zastupovať pán podpredseda vlády a minister financií Kažimír. Minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupovať ho bude pán podpredseda vlády a minister financií Kažimír. Pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastupovať ho bude pán minister kultúry Maďarič. Pán minister obrany Martin Glváč, zastupovať ho bude pán minister kultúry Marek Maďarič. A minister životného prostredia Peter Žiga, zastupovať ho bude pán minister hospodárstva Pavol Pavlis. Takisto minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupovať ho bude pán minister hospodárstva Pavol Pavlis. A minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastupovať ho bude minister zdravotníctva Viliam Čislák.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Keďže mám iba dve minúty, nemám možnosť reagovať na všetkých, tak vám prečítam iba jednu takú vetičku: "Vylúčenie uchádzača z dôvodu neobvykle nízkej ceny bolo správne." Napísal, hneď vám to poviem, prvý podpredseda vlády a minister dopravy a výstavby Ján Figeľ. (Potlesk.)
Čiže ešte raz sa k tomu vrátim. Za vlády Ivety Radičovej bolo 6,72, za vlády Roberta Fica je 6,15. To je základný rozdiel. Ak tu chcete dnes niečo povedať, mali ste si, pán Matovič, pán Lipšic, páni všetci, ste mohli toto presne urobiť. Mohli ste tú cenu znížiť o 10 %. Ale neurobili ste, chápete? V tom je to vymyslené. Toto je hlavným dôkazom toho, že to je vymyslené.
Tu máte ix dôkazov, ktoré tu budú jasne dané aj dnes, ako ste mohli a neurobili ste. A to sú tie základné veci, že celá vaša politika, keďže ste nervózni, a tunák vystúpenia pána Hlinu o tom svedčia, že je proste úplne nervózny, je o tom, že proste nemáte v rukách argumenty. A keď dochádzajú argumenty, prichádza krik, prichádza vyskakovanie (začiatok potlesku), prichádza obviňovanie, prichádzajú krádeže. (Koniec potlesku.)
Pán Matovič, nič ste nekonali, keď za vlády Ivety Radičovej boli obrovské zbojstvá a zlodejiny. Ostatní páni poslanci tu sedeli, keď sa kupovali poslanci. Takisto nič nepovedali, nevystupovali, neprotestovali.
To sú všetko veci, že vaše morálne právo je proste na nule, vôbec niečo povedať. A tu máte jasné dôkazy, ktorými ste konfrontovaní, o tom, že keď ste boli vy, bolo 6,72, my sme cenu znížili alebo cenu, teda sa znížila na ministerstve dopravy na 6,15. Súťažou. (Reakcia z pléna.)
To znamená, toto je podstatné, že došlo k zníženiu, a napriek tomu, že došlo k zníženiu, chcete odvolávať. A to je jasným dôkazom toho, že len preto, aby ste si vytvorili nejaký priestor pre politikárčenie. A tuto všade sú tie dôkazy, ako som už povedal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, milí kolegovia z vlády, dovoľte, aby som predniesol stanovisko vlády. V tomto vystúpení budem teda iba citovať stručne uznesenie vlády.
Ešte predtým ale si dovolím povedať, že, pán navrhovateľ, je takou zaujímavosťou, že váš návrh podpísalo 47 poslancov, ak som, 46 poslancov, ak som dobre počul, a z celej opozície tu sedí 25, 26 ľudí, čo svedčí o tom, že asi teda netrpíte veľkou podporou tohto návrhu, a svedčí to o tom, že ten návrh je vyslovene politickým, snahou o určitú prezentáciu svojich názorov a na to používate ústavné spôsoby, diskusie v tomto parlamente, čo je nezvyklé.
V každom prípade teda dovoľte, aby som predniesol (reakcie z pléna) návrh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o kľud. Nediskutujte, prosím, s vystupujúcim, dobre? Pán poslanec, poprosím vás. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, poprosím, nekomentujte!
Pán podpredseda, máte slovo, nech sa páči.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem pekne.
To svedčí o úrovni pána poslanca, tak ja to tiež nebudem komentovať, lebo máme tu takú tú novú kultúru v parlamente, pán poslanec, tak všetci budeme dodržiavať tie pravidlá, ktoré sú.
Takže mi dovoľte predniesť návrh uznesenia. (Reakcie z pléna.)
Vláda s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi, poverenému riadením ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, nesúhlasí a poveruje toto stanovisko oznámiť v Národnej rade.
Dovoľte, aby som prečítal odôvodnenie.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila 5. decembra 2014 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi, poverenému riadením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vláda k tomuto návrhu prijíma nasledovné stanovisko:
Návrh na vyslovenie nedôvery vysvetľuje skupina poslancov viacerými zavádzajúcimi tvrdeniami, ktoré vychádzajú z nepravdivých konštatovaní a dezinterpretácií faktov. Hlavným argumentom opozície je, že kritériá súťaže boli stanovené účelovo, čím sa podľa ich tvrdenia neuskutočnila legitímna súťaž.
Celý proces verejného obstarávania bol transparentný a legitímny, realizovaný bez jedinej otázky k súťažným podkladom, bez akejkoľvek žiadosti o vysvetlenie súťažných podkladov, bez jedinej námietky a bez jediného revízneho postupu.
Podmienky účasti umožňovali účasť v súťaži mnohým spoločnostiam z celej Európskej únie, ako aj z celého sveta. Tento fakt jednoznačne potvrdzujú verejné vyhlásenia viacerých bankových inštitúcií, slovenských bankových inštitúcií. Súťaže sa nemuseli zúčastniť najmä preto, že pre nich nemusela byť zaujímavá, predovšetkým hospodársky.
Preto sú argumenty predstaviteľov opozície o účelových kritériách predmetnej súťaže jednoducho nepravdivé. Takže je rovnako nenáležité spochybňovať výsledok súťaže ako celok.
Vypísanie súťaže na zabezpečenie platieb za službu elektronického výberu mýta palivovými kartami bolo jednou z podmienok ukončenia konania o porušení pravidiel fungovania Európskej únie, ktoré sa týkalo verejnej zákazky na poskytovanie komplexnej služby elektronického výberu mýta. Slovenská republika dokázala Európskej komisii vysvetliť použité postupy a Európska komisia vysvetlenie akceptovala.
Neakceptovaním podmienky Európskej komisie by Slovenská republika riskovala konanie na Európskom súdnom dvore. Tieto skutočnosti si uvedomovala aj predchádzajúca vláda Slovenskej republiky, čo jednoznačne vyplýva z písomnej komunikácie medzi jej predstaviteľmi a Európskou komisiou. Napriek tomu, že bývalá vláda o probléme vedela, v tejto veci nekonala, a teda tento prípad nevyriešila.
Národná diaľničná spoločnosť (ďalej len "verejný obstarávateľ") zverejnila svoj zámer realizovať zákazku v Úradnom vestníku Európskej únie a vo Vestníku verejného obstarávania. Súťažné podklady neboli diskriminačné, ani neznevýhodňovali jediného, resp. obmedzený počet uchádzačov. Podmienkou pre záujemcov bolo preukázať predchádzajúcu skúsenosť s účtovaním palivových alebo obdobných kariet. Viaceré banky verejne potvrdili, že sa mohli zúčastniť súťaže, čo samo osebe potvrdzuje, že verejné obstarávanie nebolo diskriminačné.
Na účely vyhodnotenia ponúk stanovil verejný obstarávateľ jediné kritérium - najnižšiu cenu stanovenú v percentách ako percentuálny podiel z každej spracovanej autorizovanej transakcie palivovou kartou, ktorou bolo uhradené mýto.
Vzhľadom na skutočnosť, že vo všeobecnosti nie je možné platiť za služby na jednom predajnom mieste na jednom termináli platobnou a palivovou kartou, poskytovateľ služby musí vybudovať nové zúčtovacie centrum pre overovanie platieb palivovými a bankovými kartami, tzv. back-office, a zabezpečiť obchodnozmluvné vzťahy s vydavateľmi palivových kariet vrátane prepojenia s ich zúčtovacími centrami, zabezpečiť obchodnozmluvné vzťahy so zúčtovacím centrom bankových kariet vrátane prepojenia s ich zúčtovacími centrami, výhodu tzv. front-end system (sieť EFT POS terminálov vrátane softvérovej POS aplikácie).
Z uvedeného dôvodu argumentácia o predpokladanej odplate 0,5 až 1 % sa nezakladá na reálnych podkladoch a je to iba jednoducho porovnanie s poplatkami z bankového druhu, ktoré však nie je možné použiť v tomto prípade. Ak by to bolo inak, stanovený maximálny limit odplaty na úrovni 7 % by predstavoval veľmi lukratívnu zákazku nielen pre všetky banky pôsobiace na Slovensku, ale aj ostatné subjekty, ktoré by sa súťaže mohli zúčastniť či už zo Slovenska, alebo v rámci Európskej únie, čo by malo vplyv aj na počet uchádzačov.
Víťazom súťaže je spoločnosť Paywell. O víťazovi rozhodla najnižšia ponúknutá cena. Spoločnosť Paywell je účelová spoločnosť založená materskou spoločnosťou Cromwell. Zakladanie účelových spoločností je bežnou praxou všade vo svete. Sú to tzv. projektové spoločnosti, ktoré slúžia presne jednému projektu a jednému účelu, aby sa starali iba o jeden predmet činnosti.
Verejný obstarávateľ preskúmal majetkové postavenie uchádzačov v súlade so zákonom. Možnosti, za akých okolností je možné vylúčiť uchádzača z účasti vo verejnom obstarávaní, definuje zákon. Aktuálny platný zákon o verejnom obstarávaní neumožňuje vylúčiť uchádzača z účasti na verejnom obstarávaní len na základe teritoriálneho pôsobenia, resp. krajiny registrácie spoločnosti, alebo na základe dátumu vzniku spoločnosti, pokiaľ daný uchádzač splnil podmienky účasti.
Ak by verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača zo súťaže len na základe dátumu vzniku spoločnosti alebo krajiny registrácie, konal by v rozpore so zákonom. Spoločnosť Paywell je dcérskou spoločnosťou firmy Cromwell, ktorá pôsobí na slovenskom trhu pod týmto názvom od roku 2008. Je to najväčší súkromný poskytovateľ poštových a doručovacích služieb na Slovensku. Podľa verejne dostupných údajov spoločnosť zamestnáva vyše 550 ľudí a v roku 2013 dosiahla obrat takmer 50 mil. eur.
Je zvláštne, že dnes opoziční poslanci považujú Cromwell za schránkovú firmu, pričom jej služby zazmluvňovala aj vláda, ktorej boli súčasťou.
Na základe uvedeného vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi, poverenému riadením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
V súčasnosti prebieha kontrola celého verejného obstarávania Úradom pre verejné obstarávanie, a to na základe podnetu ministra dopravy, a Úrad pre verejné obstarávanie je jedinou inštitúciou, ktorá môže zaujať relevantné stanovisko k priebehu celej súťaže.
Dovoľte mi ešte osobný dôvetok a dva najpodstatnejšie fakty.
Po prvé, boli ste vo vláde dva roky, vážení kolegovia, a dokonca KDH malo svojho ministra, ktorý bol dokonca prvým podpredsedom vlády. Dva roky ste mali možnosť túto situáciu vyriešiť. Dva roky ste platili 6,75. Mohli ste to kedykoľvek vyriešiť. Zodpovednosť platí, padla na vaše plecia, 6,75. Dnes je cena 6,15, čiže treba odvolať ministra preto, lebo je to lacnejšie, ako to bolo za vašej vlády. To je asi dôvod. Vaša logika by potom naznačovala, že pretože to vysúťaží lacnejšie, ako to bolo za vašej vlády, znamená, že asi vám chýba niekde tých 0,5. A vašou rétorikou by som mohol povedať, že teda práve preto, že vám tých 0,5 %, o ktorú znížil cenu, ukradol, tak preto ste nahnevaní. To je vaša logika, ja vás len citujem.
To znamená, mali ste šancu to urobiť. Mali ste šancu to, čo tu dnes hovoríte, napraviť. Vždy hovoríte o alternatíve. Chcete hovoriť o alternatíve. Mohli ste to spraviť. Dva roky ste v tej veci nekonali. (Potlesk.)
A po tých dvoch rokoch, keď začalo konať ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka a zazmluvnilo za nižšiu cenu, ako bola dovtedy, s tým máte problém. Je to zaujímavé, samozrejme.
A druhá vec je, že vaším hlavným omylom je, že si pletiete schránkové firmy a garážové firmy. To, čo je hlavným problémom, sú rôzne zmluvy, ktoré ste mali na garážové, to znamená, firmy, ktoré nemajú nič, nemajú zamestnanca, nikdy neexistovali, nepôsobili, neplatia na Slovensku dane, prvýkrát existujú.
Ak ja som sa dobre, ak som sa dobre dočítal, existuje firma Cromwell, ktorá je vlastne matkou tejto spoločnosti, ktorá tu zamestnáva 550 ľudí, ktorá platí dane, ktorá odvádza sociálne odvody na Slovensku, odvádza zdravotné poistenie, je zjavne na trhu dostatočne dlhodobo, vaša vláda s ňou uzatvárala takisto zmluvy, je potom pre mňa zaujímavé, aké účelové dôvody sa snažíte nájsť, aby ste mohli urobiť čisté politikárčenie. A toto je dôkazom toho, že to je iba politikárčenie a nie debata o reálnych faktoch.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)