Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, páni poslanci, treba naozaj objektívne skonštatovať, že diskusia, ktorá tu bola vedená pánmi poslancami, bola rozhodne vecná. Nie vždy sa to stáva, ale celá táto diskusia bola naozaj vecná, k problému.
Treba povedať, že máme záujem o to, aby situácia bola vylepšená oproti tomu predchádzajúcemu stavu.
A k tomu, čo spomenul pán poslanec Gál ako prvý. Tak, áno, myslím si, že tento...
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, páni poslanci, treba naozaj objektívne skonštatovať, že diskusia, ktorá tu bola vedená pánmi poslancami, bola rozhodne vecná. Nie vždy sa to stáva, ale celá táto diskusia bola naozaj vecná, k problému.
Treba povedať, že máme záujem o to, aby situácia bola vylepšená oproti tomu predchádzajúcemu stavu.
A k tomu, čo spomenul pán poslanec Gál ako prvý. Tak, áno, myslím si, že tento nedostatok by tam mohol byť v prípade, že tí dvaja kandidáti z civilného sektora, pričom nie je to ako nejaká mantra, že musia byť súčasťou tejto komisie, by v podstate boli volení vládnou väčšinou. A tým pádom by vlastne menili pomer síl v danej skupine, takže nad týmto technickým riešením sa určite môžeme zamyslieť, predovšetkým z pohľadu vykonávania kontroly na základe uznesenia, pričom môžeme aj túto skutočnosť podporiť tým, že môžeme umožniť individuálne kontroly.
Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Galka. Sám povedal dobre, že nová pravicová vláda sa nebude vedieť dohodnúť. Čiže sám predpovedal, ako bude nová pravicová vláda, keby bola na Slovensku, pracovať. Ako vždy doteraz, nikdy sa nevedela dohodnúť. A teda by sa zjavne nedohodla ani teraz, nielen na zákone o Slovenskej informačnej službe, ale na ľubovoľnom zákone, ktorý by vylepšil život občanov Slovenskej republiky. A teda myslím si, že by to tak bolo. Bolo to vlastne také úprimné priznanie jedného z bývalých členov vlády.
Čo sa týka poslancov bez previerok, to spomínal aj pán poslanec Galko aj pán poslanec Lipšic, nie preto sme tam nezapracovali previerky pre poslancov Národnej rady, že by sme vychádzali z toho, že sú priamo volení, ale preto, že sme sa snažili eliminovať týmto návrhom vplyv vládnej väčšiny a vplyv vlády na výber tých, ktorí budú kontrolovať. Vždy už odveko, 2-tisíc rokov platí tá veta, kto bude kontrolovať kontrolórov, kto bude strážiť strážcov. A to je vždy, bez ohľadu na to, aký systém vymyslíme, aký systém navrhnete. Každý systém, ktorý je aj vo svete, je kreovaný najväčšou silou daného štátu, teda hlavne parlamentmi, keďže väčšina demokratických štátov je postavená na parlamentnom systéme s výnimkou niektorých prezidentských, kde to robia prezidenti, poprípade, keď hovoríte o Veľkej Británii, je to kráľovná, ktorú my, bohužiaľ, ale nemáme, nehovoriac o tom, že od Veľkej listiny slobôd (Magna charta libertatum), teda niekoľko storočí Briti budujú tú demokraciu a dopracovali sa k nejakému modelu po tých dlhých rokoch. Tak v tomto prípade vychádzame z toho, že akákoľvek nominácia by tam bola, či by bola z radov prokurátorov, sudcov, kohokoľvek, vždy by na konci dňa niekým musela byť zvolená, pretože nemôžete dať do rúk generálnemu prokurátorovi, predsedovi Najvyššieho súdu, prezidentovi a ďalším voľbu niektorej z tejto skupiny bez toho, aby ste obišli parlament, ktorý je najvyšším orgánom štátu. A bez ohľadu na to, ako budeme podceňovať niektorých poslancov Národnej rady alebo by sme akokoľvek na nich útočili, stále platí, že tento parlament je reprezentantom občanov Slovenskej republiky vo väčšine 70, 66, 65 %, podľa účasti, vôle všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, a teda v pomere nejakom sú tu ľudia zastúpení. Či sú dokonalí alebo nedokonalí, to, samozrejme je pravda. Na konci dňa však platí, že stále sú to reprezentanti týchto občanov. A teda nemôžeme vložiť do ruky vláde výber, kto v komisii môže byť, pretože, ako iste viete, previerky prebiehajú pod dozorom exekutívnych inštitúcií, teda previerku robí Národný bezpečnostný úrad ako strešná organizácia, ale informáciu o tom, kto to má a nemá dostať, dostáva od Policajného zboru a tajných služieb. To znamená, ak tajná služba pripraví ten materiál, tak NBÚ nemá na výber a nemôže obísť tie materiály, ani to nepomôže, samozrejme, bezpečnostnému pohovoru. Čiže bol princíp nie to, že sú priamo volení, ale to, že nemôžeme to vydať do rúk opozičných poslancov, do rúk vládnej väčšiny s tým, že teda: „Vieš čo, ty sa mi páčiš, ty môžeš kontrolovať, ty so mnou kolaboruješ a ty so mnou nekolaboruješ, ty tú previerku nedostaneš, lebo to viem zariadiť.“
A povedal správne pán poslanec Gál, to sú živé spisy.
Tu nesúhlasím s poslancom Lipšicom, že by to neboli živé spisy, pretože tam sú aktuálne, prebiehajúce veci, aktuálne spravodajské informácie sú v tých spisoch. A naozaj sa nestalo, že by niekedy tá informácia unikla von a poslanci tam naozaj zafungovali, ale práve preto, ak si ma počúval, pán poslanec teraz, nie, bol si vonku, tak to zopakujem pre istotu, nie sú poslanci vyňatí z tých previerkových procesov, že by boli volení priamo, ale preto, že vládna moc by si mohla vyberať, kto je im vhodný a kto nie je im vhodný práve princípom udeľovania previerky. To znamená, tých prípadov bolo naozaj veľmi veľa.
A, samozrejme, proces bezpečnostnej previerky, preskúmanie ktoré tu naznačujú niektorí poslanci, to sú všetko veci, ktoré trvajú niekoľko mesiacov. To znamená až rok. To znamená, môžeme si dovoliť mať paralyzovanú takúto komisiu len preto, lebo vlastne tu bude hádka medzitým? Myslím si, že si to preto nemôžeme dovoliť. To znamená, je tá snaha, aby to bol výber poslancov, ktorých si zvolí opozícia, teda tá, ktorá je v tomto štáte povinná kontrolovať exekutívnu moc. Vy všetci vystupujete a kritizujete, to, že s tým niekedy nesúhlasím, je môj problém, faktom zostáva, že to je vaša hlavná úloha ako opozície a naša hlavná úloha, keď my bývame v opozícii, aby sme kontrolovali vládu, nie je to naopak, a preto vláda nemôže si tu vyberať. A to bol vždy princíp, o ktorom sme hovorili, viackrát sme ho uplatnili, že nie je možné, aby bol vydaný niekto do rúk, dajme tomu, Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva, alebo Policajného zboru len preto, aby si oni mohli vybrať, kto ich bude potom kontrolovať. Tuto bol vlastne tento princíp aplikovaný aj v prípade NBÚ. Preto poslanci preverujú spisy NBÚ, ktoré majú rôzne stupne utajenia. A treba povedať, že majú väčšie stupne utajenia mnohé ako tie, ktoré by sa tu kontrolovali, pretože, ak si spomeniete, druhá Dzurindova vláda zaviedla, že odpočúvanie je v takom režime, teda vo vyhradenom, nie v prísne tajnom, ale vo vyhradenom režime, teda v režime, ktorý je schopný spôsobiť škody len inštitúcii, ktorá túto informáciu vyrába, ani nie štátu, ani nie nadnárodné škody, ani nič. Všetky odpočúvania sú tu v systéme vyhradenom. A teraz nejde o to, kto to zaviedol, ale o to, že vlastne sa zaviedlo počas nášho vstupu do NATO toto, nová kvalifikácia jednotlivých utajovaných skutočností, ktorá bola jasne stanovená tým, že tieto informácie sú v systéme vyhradenom, poniektoré výstupy sa dostanú maximálne do stupňa „Dôverné“. Čiže teoreticky by mala stačiť aj pre tých civilistov previerka v stupni „Dôverné“ alebo stupni „Vyhradené“, vzhľadom na to, s akou skutočnosťou sa oboznamujú. Čiže tu by som prijímal skôr kritiku, keby ste mi hovorili, prečo vyžadujeme prísne tajné od civilistov, keď vlastne sa budú oboznamovať so skutočnosťou maximálne v stupni „Vyhradené“, čo je dokonca v mnohých prípadoch trestný čin, ktorý nemá v podstate ani sadzbu. Takže tú kritiku by som prijal, kľudne môžeme znížiť ten stupeň, keď hovoríme o civiloch. Takže o toto hlavne išlo, aby nedošlo k paralyzovaniu tejto kontrolnej skupiny zo strany exekutívnych orgánov, či už naťahovaním previerky alebo ďalšími rôznymi obštrukciami, ktoré by ľahko mohli prísť, aby ich činnosť nebola kontrolovaná.
Nemôžem súhlasiť úplne s tým, čo hovoril pán poslanec Galko, že nesmú vidieť poslanci do toho, čo robí spravodajská služba. A kto to má byť? To, že je to minister, to, že to vidí riaditeľ spravodajskej služby, prezident, predseda vlády a tak ďalej, to je samozrejmé. To je exekutívna moc. S tým absolútne súhlasím. (Reakcia z pléna.) Je to sudca, samozrejme, veľké množstvo policajtov. Ale rozhodne kontrolu demokracie, ktorá vlastne má kontrolovať prelamovanie práv, ktoré sú zakotvené v ústave a súvisiace s ochranou súkromia, má najmä parlament. Samozrejme, tu sú súdne inštitúcie, ktoré ďalej postupujú až po Ústavný súd, ale rozhodne si myslím, že táto kontrolná činnosť prináleží parlamentu.
Obavy, o ktorých hovoríte, sú bezpochyby racionálne, ale v každom prípade všetky úniky informácií, ktoré ste popisovali vy, pán poslanec Galko, aj pán poslanec Lipšic, vznikli od osôb preverených, pretože priamo všetky policajné úniky alebo ostatné pochádzali už od osôb, ktoré preverené boli, čiže zlyhali po preverení. A už je potom jedno, čo sa s nimi stalo neskôr. V každom prípade to naznačuje jedinú vec, že previerka teda nie je preventívnym liekom na to, aby informácia neunikla. Čiže to riziko tu bolo, bude a to množstvo ľudí, ktorí sa s okruhom týchto informácií oboznamujú, je ďaleko väčšie na to, aby sme povedali, že šesť poslancov je zásadným problémom, pre ktorý túto časť nemôžeme schváliť.
Nebránim sa názoru ani návrhu o tom, že by sme mali začať diskutovať aj o tých polygrafoch, to znamená detektor lži, po slovensky, že po ad hoc kauze úniku informácie a podozrenia samotnej skupiny, ktorá sa na túto presne informáciu pýtala, všetci môžu s rizikom alebo teda majú povinnosť prejsť detektorom lži, aby sme vedeli, či vlastne naozaj z tejto skupiny táto informácia neunikla. To sa mi zdá racionálne a nie niečo, čo by mohol niekto odmietať, pretože, tak ako bolo povedané, všetci sú tam dobrovoľne a nemusia tam byť.
Takže ešte raz sa k tomu vrátim. Tu ide o kontrolu hlavne exekutívnej moci. Ja by som nemal dokonca problém, ak by takáto skupina bola čisto opozičná, pretože má hlavne dozorovať, dozorovať exekutívnu moc, ktorá sa môže spovedať aj svojim vlastným poslancom bez väčších problémov a sami by ste tak mali pocit, že my sa o tom môžeme vlastne akože baviť a teda jediný, kto nás môže skontrolovať, je takýto typ skupiny. Ale asi tá vyváženosť je namieste, pričom dokonca, keď si povieme, že by to mala byť väčšina, opozičná, tak s tým nejaký zásadnejší problém, pochopiteľne, nemám. Pritom skôr sme sa riadili tým, ako sú dnes koncipované osobitné výbory na kontrolu spravodajských služieb.
Tu bola jedna správna poznámka zo strany poslanca Galka, ktorá súvisela s tým, že nie sú riešené témy, ktoré by sme mohli možno rozpracovať detailnejšie, odchody poslancov z jednotlivých klubov. Ja som ešte stále v tej romantickej atmosfére naučený, že zo strany SMER nikto neodchádza, že tak to je všade. Ale máte pravdu, že vlastne opozícia v zásade väčšinou sa nejakým spôsobom rozpadne. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, zatiaľ je to šestnásť rokov. (Smiech v sále.) A v podstate tá vec je možná tak, že asi to treba vyšpecifikovať presne, aby sa vedelo zariadiť, tak ako podobne je to v osobitných výboroch, keď poslanec odíde zo zvolenej strany, to znamená, musí dôjsť k výmene, a to isté platí, keď sa stane poslanec absolútne nezávislým podobným spôsobom, že by asi ďalej v tom výbore poslanec byť nemal, lebo má reprezentovať predovšetkým zvolené opozičné strany. S tým sa dá, samozrejme, iba súhlasiť.
A ešte k tomu, že legálne odposluchy nie sú problém. To povedali viacerí. No ak si dobre pamätám dve najväčšie kauzy, z nich jednu tu spomínal pán poslanec Galko, a predtým ďalšie dve kauzy, odpočúvanie vtedajšieho ministra Ruska a denníka SME, to znamená tiež novinárov, to boli všetko legálne odpočúvania. (Rekcia z pléna.) Neboli legálne? No, dobre, dohodnime sa, že tá nahrávka bola na legálnom systéme, to, čo vy ste hovorili, boli tajné nahrávky, ktoré tu najčastejšie praktizuje pán Matovič, ale tá nahrávka určite bezpochyby legálna nebola alebo teda nebola s požehnaním štátu. Ale k tomu, čo hovoríme o tom, že aj jedna nahrávka, aj druhá nahrávka boli na systémoch, ktoré... (Reakcia z pléna.) No nebola legálna, len preto, lebo ste to nedošetrili na Slovenskej informačnej službe. Ja som vtedy nebol vo vláde, ale len v opozícii. Niekto ten cieľ zadať musel. A ja si to nepamätám. Bolo to vyhodnotené, že to nelegálne zadali, hej? Uhm, dobre, ale stále platí, že keby tu existovala komisia, tak na toto takisto môže veľmi jednoducho prísť, pretože to je na tom kontrolovanom systéme. Tá pripomienka, ktorú ste hovorili, počas tej rozpravy smerovala k tomu, že teda budeme kontrolovať len systém, ktorý vlastne majú k dispozícii služby ako teda Slovenská informačná služba, Policajný zbor, Vojenské spravodajstvo a ďalšie bezpečnostné zbory. Áno, na tieto práve sa máme zamerať, aby bolo jasné, že to sa okontrolovať určite dá. Ale teda nebudem dlhšie hovoriť, aby som vám nekradol čas.
Podstatnejšie je, myslím si, že je vhodné, aby sme v medzirokovacom období medzi prvým a druhým čítaní, naozaj ak bude taká vôľa, mali spoločný výbor, kde si to v kľude rozdiskutujeme. A dokonca nejakým spoločným pozmeňujúcim návrhom by sme mohli mnohé tie veci poopraviť tak, aby to vedelo fungovať dobre, lebo potreba zväčšenej kontroly, si myslím, nebola spochybnená v žiadnom vašom príspevku a ostatné veci, si myslím, sú naozaj hodné diskusie. Veľmi pekne ďakujem za aj veľmi vecnú diskusiu.
Skryt prepis