Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, takže tretí v tomto slede návrhov zákonov, aj keď každý je vlastne ako keby spadajúci pod iný rezort, ale ony absolútne sú previazané a absolútne reagujú na jednu negatívnu situáciu, ktorá sa tu postupne vytvorila. A tento, je dobre, že je na záver, lebo završuje túto, tento kruh, ktorý tu bol popísaný, a dáva tomu naozaj systém. Ako de facto v záverečnej reči ako keby môj predrečník pán Novotný už sa dotkol tejto situácie, jednoducho máme tu množstvo porušení zákona na dennej báze, malej, malého rozsahu z hľadiska závažnosti, preto spadajú pod priestupkový zákon. Ale je to tak isto kriminalita, je to drobná kriminalita, ktorá napriek tomu, že za ňu z hľadiska zákona nenasledujú sadzby odňatia slobody alebo niečo podobné, ale tým, že je každodenná, že sa dotýka občanov, ľudí a že sa nám množí, je veľmi nepríjemná a nesmierne negatívnym spôsobom vplýva na život ľudí, ktorí sa s ňou stretávajú.
Jedným z tých vecí, ktoré spadajú pod toto porušenie zákona, je práve, práve dodiskutované otázky čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Pri vzniku takejto čiernej stavby, samozrejme, dochádza k priestupkom. A keďže tieto priestupky nie je možné pre určitú skupinu obyvateľstva, pre skupinu, ktorá je poberateľom sociálnej dávky, trestať, pretože sa na nich, od nich nie je možné vymôcť pokutu, tak nielenže nie je možné čiernu stavbu odstrániť, ale nie je možné ani porušenie zákona, ktoré sprevádza takéto konanie, nijakým spôsobom sankcionovať. A čo sa stane v prípade, keď na zákon neexistuje sankcia? Je ignorovaný. Tento zákon je zdrapom papiera, s ktorým si niekto môže tak akurát niečo spraviť. Ale určite ho nemusí dodržiavať, pretože keď ho nedodrží, nič sa nestane.
Ako k riešeniu tohto problému pristupuje vládny návrh zákona, ktorý sa, je už ohlásený, ktorý už máme vlastne na stole? Hovorí, že treba siahnuť na sociálne dávky. V prípade, že dôjde k porušeniu zákona cez priestupky, na ktoré sa vzťahuje pokuta, je treba siahnuť na sociálne dávky. Nuž ako na prvý pohľad naozaj veľmi, veľmi razantné riešenie, že ako vláda sa konečne rozhodla buchnúť do stola. Ale je to naozaj tak? Jedna pokuta de facto zlikviduje celý objem sociálnej dávky, ktoré na toto riešenie môže byť použité, pretože nie je možné zobrať celú sociálnu dávku, ale len jej časť.
Prvá otázka. Čo spraví človek, keď mu zoberiete aj to málo, čo má? Zrazu bude šťastnejší alebo bude zahnaný do kúta a už nebude mať žiadnu cestu úniku? Ako sa správa niekto, kto je zahnaný do kúta? Určite nie príjemne a pozitívne a určite ho to motivuje, naopak, ešte k horším činom, pretože už naozaj nemá východisko, nemá východisko. Odpoveďou na toto je, že ou, tak bude to splátkami riešené, navrhneme tam, alebo aplikuje sa tam dlhodobý splátkový kalendár. Ejhľa. A čo je z toho razantného riešenia? Navrhne sa tam splátkový kalendár, čo, po 2 eurá mesačne, po tri, na päť rokov. A aký to bude mať efekt? A príde druhý priestupok, tretí priestupok od toho istého páchateľa a už teraz neni z čoho brať. Už ani splátkový kalendár nepomôže. No jednoducho celé toto riešenie bude na smiech, na smiech všetkým, ktorí sa s ním stretnú. A tie problémy, ktoré z toho budú vyplývať, len zahltia byrokraciou, papierovaním všetkých, ktorí to budú musieť riešiť, a všetko zostane po starom.
Jediné rozumné, racionálne a dobré riešenie je pozrieť sa na tú situáciu naozaj so sedliackym rozumom. No tí ľudia naozaj nemajú prostriedky na to, aby pokutu mohli zaplatiť. Veď tá pokuta môže byť nie 10, 20 eur, môže byť aj 100, 200, môže byť aj viac podľa typu a charakteru priestupku, ktorý je spáchaný. Ale tí ľudia tie peniaze mať nebudú a keď sa s tým zmierime, tak budú páchať trestnú činnosť, pretože nie sú postihovaní nijakým spôsobom. A akceptujeme páchanie trestnej činnosti. A keď akceptujeme páchanie trestnej činnosti, k čomu vidím, že mnohí majú sklony stále, Štefan Kuffa sa toho dotkol, alebo teda vyslovene priam ilustratívne predstavil, ako sa časť spoločnosti v dobrej viere pozerá na problém a pomáha tomu problému, aby bol väčší a väčší. Pretože ústava, pred ústavou a pred zákonmi sme si všetci rovní, máme si byť všetci rovní. Ústava hovorí, že nikto nesmie byť znevýhodnený, ale ani zvýhodnený na základe etnického, národnostného alebo sociálneho postavenia. V našej spoločnosti sa zakorenilo, že - ako to povedal Štefan Kuffa, teraz to nemám napísané, som si to zaznamenal -, že je tu isté špecifikum, isté špecifikum, na ktoré sa musíme pozerať ináč. Čo to znamená, pozerať sa ináč? Že tí môžu kradnúť, tí môžu sa biť, tí môžu ničiť majetok iných, tí môžu stavať čierne stavby, lebo to sú špecifickí ľudia? Nie, nikto tu neni špecifický.
Pokiaľ uznávame, že sme si všetci rovní v právach a povinnostiach, tak ako hovorí ústava, tak tento pseudohumanistický postoj je najväčšou škodou pre celú spoločnosť a pre tých, ktorých sa to týka najviac. Pretože sa na nich díva ako na nesvojprávne osoby, ako keby osoby nižšej kategórie, ktoré treba nachovať, obriadiť, na šnúrke ich niekam doviesť, ktoré nie sú schopné sa postarať sami o seba, a takýmto spôsobom sa priam, to poviem, rasisticky dívať na isté skupiny obyvateľstva. Pretože to je podstata rasizmu, že neuznávame, že sú to rovnakí ľudia ako my, a keď sú rovnakí, tak musia mať aj povinnosti rovnaké, nielen práva. A keď tie povinnosti budeme vyžadovať, potom budeme budovať zdravú spoločnosť. Zdravú spoločnosť, kde slušní majú navrch nad neslušnými. Kde tí, ktorí porušujú zákon, sú potrestaní, a tí, ktorí zákon rešpektujú, sú považovaní za slušných ľudí, ktorí majú podporu a ochranu spoločnosti pred tými, ktorí tu, ktorí ten, ktorí zákon chcú porušovať. Toto musíme mať na pamäti, žiadny pseudohumanistický postoj nie je ospravedlnením a nie je cestou, a preto sa nesmieme pozerať na niečo, že je to špecifické, nejaké špecifiká v tomto nesmú existovať. Pretože ináč nehovoríme o právnej spoločnosti, o vláde zákona, ale o nejakom paškvile, ktorý s Ústavou Slovenskej republiky nemá nič spoločné.
Takže čo je vlastne predmetom návrhu zákona? Návrhom zákona je racionálne riešenie. Keď spravíš priestupok, nemáš peniaze na zaplatenie pokuty, musíš si to odpracovať. Pretože máš ruky a môžeš tú škodu a hlavne ten trest, ktorý sa k tomu vzťahuje, odpracovať a tým je ten trest aplikovaný. Práca ako trest je súčasťou aj nášho súdneho trestného poriadku ako alternatívny trest a je s úspechom a veľmi efektívne využívaný v mnohých, v mnohých štátoch vyspelého sveta. A naozaj s veľkým efektom a s veľkým účinkom. Takže prečo by sme sa tuto v tomto prípade mali báť, pretože to navrhla opozícia? Pretože je to jediné racionálne riešenie, ktoré priestupkovú imunitu, ktorá dnes je, môže zrušiť.
Ďalším problémom, ktorý je, že sa nám tu, že nám tu existuje obrovská skupina obyvateľstva do 15 rokov, ktorá je absolútne beztrestná v prípade, že sa dopustí priestupku. Je to správne? Je to správne, že nám maloletí kradnú v obchodoch, že maloletí porušujú zákon a smejú sa policajtom, keď ich priamo pri čine nachytajú a že tí policajti s tým nemôžu nič robiť. Je to správne? A dobre viete, že je to masový jav, najmä v niektorých častiach Slovenska, v niektorých regiónoch, a pritom to riešenie nie je zložité. Stačí zaviesť to, čo mnohí občania si myslia, že aj reálne existuje, že aj za toho maloletého je niekto zodpovedný, že aj za toho maloletého niekto znáša zodpovednosť za prípadné porušenie zákona. Keď sme vedeli zaviesť do priestupku objektívnu zodpovednosť pri dopravných nehodách, čo nám bráni, aby sme zaviedli priestupkovú zodpovednosť za maloletých, ktorú budú znášať ich rodičia? Veď kto iný, kto iný ako rodič by mal byť zodpovedný za správanie sa svojho potomka? A tu nehovoríme o trestných činoch, ale hovoríme o priestupkoch, to znamená, nikoho tu nikto nechce zatvárať do väzenia, ale chceme, aby jednoducho rodič cítil, že nemôže ignorovať alebo nevšímať si správanie svojho potomka, že nemôže dokonca ho navádzať, čo je tiež v mnohých prípadoch bežný jav, na porušovanie zákona a zneužívať ho, zneužívať ho tak na páchanie, aj keď drobnej, ale trestnej činnosti.
Návrhom tejto novely je, že sa prenesie táto priestupková zodpovednosť na rodičov, čo je úplne logické a úplne správne. Viete, akým spôsobom by... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je 17.01, neviem, či budete ešte dlhšie uvádzať. Preruším rokovanie.
Kaník Ľudovít, poslanec NR SR
(Rečník prikývol.)
