Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, štvrtýkrát otvárame alebo táto vláda navrhuje štvrtýkrát otvoriť II. pilier, čo, ako som povedal už v debate o skrátenom legislatívnom konaní, ja to nepovažujem až za takú tragédiu, len za rozhodnutie, ktoré je následkom a pokusom o zaplátanie chýb, ktoré táto vláda spôsobila, a škôd, ktoré táto vláda napáchala sporiteľom.
Pôvodné nastavenia, pri ktorých sa II. pilier spúšťal, boli...
Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, štvrtýkrát otvárame alebo táto vláda navrhuje štvrtýkrát otvoriť II. pilier, čo, ako som povedal už v debate o skrátenom legislatívnom konaní, ja to nepovažujem až za takú tragédiu, len za rozhodnutie, ktoré je následkom a pokusom o zaplátanie chýb, ktoré táto vláda spôsobila, a škôd, ktoré táto vláda napáchala sporiteľom.
Pôvodné nastavenia, pri ktorých sa II. pilier spúšťal, boli nastavené tak, aby k dnešnej situácii nedošlo, aby vôbec neexistovala debata, že súčet dôchodku z I. a II. piliera je nižší ako z I. piliera. To by ale museli pôvodné nastavenia zostať platiť. Nastúpila prvá Ficova vláda, ktorá sa dopustila hrubých, neodborných zásahov do tohto systému, ktoré nemali ani len kvapku rácia v sebe, ak za rácio považujeme náš rozdielny politický názor na to, čo je z hľadiska udržateľnosti dôchodkového systému dôležitejšie, či je to priebežný systém, ktorý založil Bismarck, a to je už veľmi dávno po smrti, alebo nové riešenia, ktoré hovoria o sporení na osobných účtoch, pretože tie zásahy, ktoré urobila prvá Ficova vláda, nepriniesli Sociálnej poisťovne ani cent. Ale nie centy, ale milióny eur zobrali, zobrali ľuďom z ich osobného majetku, z účtov sporiteľov. O to nižší je ich majetok, ktorý dnes majú. Bola to čistá pomsta, politická pomsta na sporiteľoch, na 1,5 mil. ľuďoch, ktorí mali tú drzosť, že dobrovoľne a bez toho, aby ich ktokoľvek k tomu nútil, vstúpili do systému II. piliera.
Pretože pán Robert Fico bol proti, pretože pán Robert Fico napriek tomu, že s jeho poslancami, ktorí príslušne odborne boli na to vybavení, sme prediskutovali všetky možné aspekty a naozaj sme boli veľmi málo vzdialení od tej globálnej potreby nájsť odpovede na dlhodobé výzvy dôchodkového systému a jeho udržateľnosti, pretože problém dôchodkového systému tak, ako sme ho tu mali a ako ho majú mnohé krajiny, ktoré k reformám nepristúpili, je, že svet sa zmenil a to, čo vymyslel Bismarck, už nemôže prežiť, nemôže fungovať, pretože ten systém je postavený na systéme pyramídy, pyramídy teraz v prvej časti v tom dobrom slova zmysle. Na spodku tejto funkčnej pyramídy je veľké množstvo ľudí, ktorí odvádzajú odvody do systému. Vytvárajú tak veľkú rezervu alebo veľký balík prostriedkov, z ktorého sa vyplácajú tí, ktorí sú na vrchole pyramídy a ktorých je podstatne menej ako tých, ktorí tvoria základňu tej pyramídy. Keď ten systém je takto fungujúci a takto v ňom sú nastavené počty, tak funguje, pretože to, čo sa tam vyberie, stačí na vyplácanie tých, ktorí sú hore a ktorí tú výplatu potrebujú. A zároveň mnohokrát dosahuje prebytky. Ale keď sa ten systém mení a predlžuje sa život ľudskej generácie alebo ľudí, ľudia žijú v dôchodku stále dlhšie a dlhšie a zároveň sa rodí menej a menej detí, tak tá základňa sa zužuje, vyrovnáva sa, že speje k tomu, že tí, ktorí sú vyplácaní tými, ktorí platia, začína sa ten pomer približovať postupne k 1 : 1, až sa tá pyramída nakoniec obráti, na spodku tých platiacich je menej ako na vrchu tých, ktorí poberajú dôchodky. To je trend, ktorý sa nám nemusí páčiť. Ale pokiaľ sa nezapojíte všetci aktívne, aj keby ste sa neviem ako zapojili doň, tak my sami ho nezvrátime. Jednoducho keď sa nám nebude dramaticky rodiť viacej detí, tak jednoducho je to trend, ktorý nevieme nijako výrazne ovplyvniť.
A môžeme si povedať aj konkrétne slovenské čísla. Dnes odchádza do dôchodku generácia ľudí, pri ktorých keď sa narodili, tak sa rodilo 100-tisíc detí približne ročne. Nastupuje do aktívneho veku generácia, ktorá sa narodila v čase, keď sa rodilo 60-tisíc detí ročne. Už z toho vidno tú disproporciu, ktorá sa stále prehlbuje. Za minulý rok sa narodilo ešte menej detí ako 60-tisíc, bolo ich 54-tisíc asi, približne. Je to zhoršujúci sa trend. Z toho je logické a jasné, že tradičný systém priebežného financovia nie je udržateľný.
Ako môžeme udržať pri živote priebežný systém? Môže to byť len zmenami parametrov, ktoré určujú jeho základné charakteristiky, parametrickými zmenami. A to sú buď predlžovanie dôchodkového veku, ktorý skracuje časť pobytu človeka v dôchodku, čas, keď sa mu vypláca dôchodok, to znamená, vtedy ušetrí Sociálna poisťovňa, lebo nemusí začať vyplácať dôchodok alebo začne vyplácať dôchodok neskôr, je to, myslím, pre všetkých pochopiteľné a logické. Druhý nástroj na to je zvýšenie platieb tých, ktorí platia do systému. To znamená zvýšenie odvodov. Až dnes toto niekto považuje za reálne, tak je asi blázon, pretože to sa netýka podnikateľov, odvody platia všetci, aj zamestnanci, aj zamestnávatelia. A všetci vieme, že je notoricky známe, že výška odvodov na Slovensku je jedna z najväčších príťaží hospodárskeho rastu a problémov slovenského prostredia na zamestnávanie a podnikanie. Takže asi tadiaľto cesta nevedia. A tým tretím nástrojom je znižovanie vyplácaných dôchodkov. Toto sú jediné tri nástroje, ktoré môžu udržiavať výplatyschopnosť I. piliera pri tomto trende, ktorý existuje, žiadne iné na to nie sú.
Jediná odpoveď, ktorú nie na Slovensku, ale kdekoľvek na svete na to vymysleli, je prejsť na iný systém sčasti alebo úplne. A to je sporenie na dôchodok, a nie sporenie v takom jednoduchom, povedané, primitívnom slova zmysle, že sa tie peniaze odkladajú a jedna platba ku druhej sa spočítava, až nakoniec keď idem do dôchodku, tak si na ne môžem siahnuť. To čaro spočíva v tom, že tie peniaze sa investujú, prinášajú výnosy, tie výnosy sa nevyberajú zo systému, ale sa znova investujú, tie opätovné investované výnosy prinášajú ďalšie výnosy. A takýmto spôsobom, geometrickým rastom po istej dobe sporenia, ten najväčší efekt je viditeľný a veľmi citeľný po pätnástich rokoch sporenia, dochádza k výraznému zvýšeniu hodnoty objemu majetku, ktorý ľudia na svojich osobných účtoch majú.
Už dnes napriek tomu, že ten systém bol veľmi hlboko znehodnocovaný a poškodzovaný Ficovými vládami, je zhodnotenie majetku výrazné. Keby bolo také, ako za minulý rok sa dosiahlo, znova to zopakujem, to zhodnotenie v negarantovaných fondoch je od 7 až do 17 % podľa typu fondu, kebyže nie je takéto vysoké, lebo také vysoké sa nedosiahne automaticky každý rok, závisí to od situácie na trhoch, určite zhodnotenie, ktoré je zaujímavé, keby takéto mohlo byť od začiatku, tak dnes hodnota majetku ľudí, ktorý na svojich osobných účtoch ľudia majú, je podstatne vyššia.
Vytlačil som si k tomu taký graf, je v čiernobielom prevedení, takže nebude až tak dobre možno z diaľky vidieť, ale predsa ho len použijem. (Ukazovanie grafu.) Tá horná čiara, tá svetlá, tá sivá, ukazuje, ako sa vyvíjali trhy, finančné trhy, ako rástli, a tá tmavá pod ňou ukazuje, ako sa vyvíjalo zhodnocovanie v majetkoch slovenských, ako príklad jedného fondu, z jednej zo správcovských spoločností. A je to veľmi podobné pri každom jednom. A tu vidieť, ako negatívne doň zasahovali práve tie zásady legislatívne, ktoré urobila prvá Ficova vláda, pretože trhy začali rásť, ale výnosy v dôchodkových fondoch nerástli, pretože nemohli rásť, pretože jednoducho im to bolo nastavením zákona znemožnené. A tá strata, ktorá k dnešnému dňu je 30 % zhruba, je 30 % oproti tomu, čo by bolo, keby tieto zásahy neboli.
Pani poslankyňa Tomanová vo svojej faktickej poznámke povedala, a teraz sa k tomu dostanem, že keď sa tieto zásahy robili, že to pán Šramko, vtedajší guvernér Národnej banky, navrhol, odobril alebo bolo to s ním konzultované. No osviežim vám pamäť, pani poslankyňa. Cez vládu prešiel materiál, ktorý bol konzultovaný s Národnou bankou, ktorý hovoril o tom, že investičná stratégia alebo výnosnosť jednotlivých fondov sa bude posudzovať, a teraz pozor, po šesťdesiatich mesiacoch, šesť-desiatich me-sia-coch. Tento materiál prišiel do Národnej rady a najväčší expert finančný a ekonóm nad ekonómami pán Madej, ktorý, myslím si, má úplne iné zameranie, prišiel s pozmeňujúcim návrhom, ktorý obsahovo je veľmi jednoduchý, škrtol nulu. Takže zo šesťdesiatich mesiacov sa stalo šesť mesiacov. To je tá povestná Madejova novela, ktorá spôsobila, že museli správcovské spoločnosti v najhoršej možnej situácii vypredať všetky akciové investície, pretože za šesť mesiacov v tom trh ako bude vyzerať, to nikto nevie, môže padnúť, môže narásť. Proste sú to trhy, ktoré sa hýbu, kde nie je len zaručený rast, ale sú tam, samozrejme, aj pády, za ktorými zas nasledujú rasty. Ale v šesťmesačnom období je neuskutočniteľné tam čokoľvek naprojektovať. A to znemožnilo vlastne umiestniť peniaze do akejkoľvek výnosnej investície, peniaze skončili na úložkách v bankách, v slovenských bankách, za také peniaze, ako sa úročili. A to naozaj nebolo vysoké. A sporitelia tak prišli o obrovské prostriedky, nešlo to do Sociálnej poisťovne, nešlo to na účet vlády, nikto na tom nezarobil, bolo to jednoducho hlúpe rozhodnutie. A trvalo veľmi dlho, až kým sa tieto deformácie neodstránili.
A potom keď sa tie deformácie odstránili, zrazu došlo k nárastu a k tomu, čo vidíme dnes, že to zhodnotenie, niekto, tuším pani poslankyňa Vaľová hovorila asi v takej zotrvačnosti z minulosti zabudnutá, nejako tie veci sa menia, že sa nedosahujú výnosy. No tak nech mi povie niekto, kde sa dosahujú väčšie výnosy pre bežných ľudí, pre obyčajných sporiteľov, ktorí o finančných trhoch nemajú ani dunstu. A, samozrejme nemajú ani prostriedky na to, aby si niekde sporili, pretože žijú od výplaty k výplate, kde sa pre takýchto ľudí zhodnotia ich vklady v rozmedzí 7 až 17 %. Nech mi to niekto povie, keď vám banky na úložke poskytnú, keď niekto má tie úspory, a to je teda naozaj menšina, ktorá disponuje úsporami, takými, že ich môže mať na úložke, a vám ponúknu 2 % a je okolo toho veľká reklama, že: „Wow, my vám dáme až 2 %. Poďte k nám, uvidíte, ako strašne zarobíte.“ Tak tu pre obyčajných ľudí to nestálo ani cent, pretože dostali tieto peniaze bez vynaloženia akéhokoľvek svojho disponibilného eura alebo centu na svoj osobný účet, do svojho osobného vlastníctva.
Druhá poznámka, ktorá sa týka samotného II. piliera a jeho neustáleho spochybňovania, je k poplatkom. Tie poplatky od samého začiatku boli najnižšie na svete, najnižšie na Slovensku. A dnes sú ešte nižšie. A vôbec to nevyčítam vláde Roberta Fica, že znížila ešte viac tie poplatky, ako sme ich mali my, keď sme ich zavádzali. Vždy boli fixne stropované tak, že tu si nikto nikde nemohol robiť, čo chcel, a stanovovať si svoje komerčne predstavy o tom, aké budú poplatky. Vždy to bolo prísne dané zákonom. A boli najnižšie na svete. Pamätám sa, ako vtedy chodili za mnou poradcovia, lobisti, poisťovne, banky, všemožní ľudia a všetci ma presviedčali o tom ako ministra, že keď takéto nízke poplatky dáme, ktoré nie sú o niečo nižšie ako v iných krajinách, ale rádovo nižšie, o celé percentá nižšie, že sa žiadna spoločnosť neprihlási do tohto systému a nebude sa uchádzať o správu týchto prostriedkov. Ale ja som napriek tomu povedal, že risknem to a stanovíme tieto poplatky takto nízko, aby ľudia mali na svojich účtoch čo najväčší objem peňazí, aby im tie poplatky z toho neukrajovali. A, samozrejme, to za fungovalo. Tak sa dnes treba správať aj pri diskusii so životnými poisťovňami. Ony, samozrejme, majú svoje predstavy, samozrejme, majú svoje argumenty, samozrejme, majú množstvo výpočtov, ale jednoducho treba vytvoriť isté rámce a netreba sa nechať dotlačiť k tomu, čo si ony myslia, čo je pre nich najlepšie.
Kto pochybuje o mojich slovách, tak kľudne nech si porovná, aké sú poplatky v akomkoľvek inom type správy finančných prostriedkov pre občanov, ktoré sú dostupné, či sú to podielové fondy, či je to III. pilier, či je to životné poistenie, ktoré je voľne na trhu dostupné, nech sa na to pozrie a vám garantujem, že II. pilier je najlacnejšia správa peňazí, ktorá je dostupná na Slovensku, a preto kto chce si sporiť alebo kto si chce vytvárať rezervu na dôchodok, samozrejme, urobí najmúdrejšie, keď hneď ako začne pracovať, že vstúpi do II. piliera, ale nielen to aby urobil, keď má možnosť, tak je múdry, keď si priplatí ešte si zväčší ten príspevok, pretože nikde inde lacnejšie investovanie nedosiahne. Ja napríklad tak robím, pretože III. pilier je x-násobne drahší napríklad, alebo je to akékoľvek iné sporenie.
A je smutné, alebo nie smutné, no taká je realita, že široká verejnosť si mnohokrát v diskusiách absolútne zamieňa, a myslím si, že aj jeden s poslancov to tu povedal, III. pilier a II. pilier. Ono sa to tak ľahko aj spletie, jedno sú DSS-ky, druhé sú DDS-ky, ale v III. pilieri je zhodnocovanie podstatne nižšie, poplatky násobne vyššie. A, pán minister, prečo s týmto nič nerobíte? (Reakcia navrhovateľa.) Ale poplatky ste zmenili v III. pilieri? No nezdá sa mi to, sú stále veľmi vysoké. S týmto treba niečo robiť. A potom by sme pre ľudí urobili omnoho viac a omnoho pozitívnejšie kroky.
Takže problém sporivej fázy II. piliera ako takého dnes neexistuje. Nie je tu žiaden problém so sporivou fázou, ale otvára sa. Naopak, tým, že sa otvára a že z neho, samozrejme, niekto odíde, sa zhoršuje do budúcna situácia I. piliera, pretože sa tak zhoršuje bilancia Sociálnej poisťovne. Na chvíľu to pomôže predovšetkým vláde, lebo nebude musieť poslať plánovanú dotáciu do Sociálnej poisťovne, ako to už mnohokrát tu zaznelo, asi tie peniaze nenechá v rezerve, ale jednoducho ich pred voľbami minie na svoje sociálne balíčky a predvolebné aktivity, ale následne na Sociálnej poisťovni zostane to, že bude musieť väčšiemu počtu ľudí financovať dotované dôchodky. Tie dôchodky z I. piliera sú dotované. Sú dotované z daní a z prerozdelenia v iných fondoch, dnes 1,5 mld., ale to nie je strategický stav, každým rokom sa tá dotácia zvyšuje, práve pre tie aspekty, ktoré som spomínal, pre demografiu, pribúda počet ľudí v dôchodku, pretože sa nezvyšuje počet ľudí, ktorí zarábajú a platia, naopak, ten sa znižuje. Takže tá situácia je stále horšia a horšia. A do toho príde nejaký počet nových poistencov, ktorí všetko budú potrebovať dostať od Sociálnej poisťovne, to znamená, výdavky Sociálnej poisťovne sa zvýšia, zhorší sa jej bilancia, zhorší sa jej udržateľnosť.
Ďalšia poznámka. Súčasný návrh zákona alebo novely zákona (otvorenie) vôbec nerieši to, čo vyvolal a čo vedie k otvoreniu II. piliera. Nijako nemení daný stav, ktorý tu dnes je, len umožňuje ľuďom odtiaľ vystúpiť.
A ja poviem, áno, tým, ktorým sa už, žiaľbohu, pre ten krátky čas desiatich rokov nepodarilo zaceliť tie rany spôsobené neodbornými zásahmi Ficových garnitúr, tak pre nich, to sú ľudia tesne pred dôchodkom, jeden, dva, tri roky pred dôchodkom, je lepšie odtiaľ vystúpiť, pretože, áno, dnes je taká realita, keby tam boli pôvodné nastavenia, nestalo by sa tak, keby sme nedotovali I. pilier 30 %, čo je, samozrejme, nemožné. Ale aj dnes by bol II. pilier vysoko, vysoko výnosnejší ako I. pilier. Ale dotujeme ho. To je taká podobnosť. Môžeme si to pripodobniť, že bežia dvaja maratónci na trati vedľa seba a jednému z nich rozhodca odtne nohu a druhého potom dopuje steroidmi. Tak ten, čo je dopovaný steroidmi, sa rozbehne rýchlejšie a ten na tej jednej nohe no tak asi bude len skackať. A potom sa všetci pustia do toho na tej jednej nohe a vyčítajú mu, prečo nebeží rýchlejšie ako ten, ktorý je dopovaný stereoidmi. No jednoducho nie je to možné, jednoducho taká je realita. A to ste vy urobili s dôchodkovým systémom. Takto ste ho najprv dokaličili, keď začal fungovať, tak teraz sa snažíte tváriť, že to je dôsledok nejakého chybného počiatočného nastavenia. No nie je to ak.
To počiatočné nastavenie bolo veľmi dobré. Ľuďom dávalo viac. Totiž položím otázku: Čo je zlé na tom, že ľudia dostanú každý mesiac viac na svoj osobný účet, čo je na tom zlé, že dostanú 9 % zo svoje hrubej mzdy, je lepšie, keď dostanú z toho o polovicu menej, to je sociálnejšie? No asi to tak nie je sociálnejšie, dávame im predsa menej, majú menší majetok, s menším objemom prostriedkov môžu prísť potom do životnej poisťovne zabezpečiť si doživotný dôchodok.
Druhý pilier je a bol najväčší sociálny program, ktorý bol kedykoľvek na Slovensku spustený, ktorý zabezpečí a zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť celého dôchodkového systému. Keby niet II. piliera, už dnes by sme nevystačili s vekom odchodu do dôchodku 62 rokov. Už tu niekto povedal z mojich predrečníkov, že vo väčšine krajín Európy a zvlášť vo vyspelejších krajinách je vek odchodu do dôchodku podstatne vyšší, väčšinou 65 rokov sa tu stáva úplne tou základnou hladinou, základnou normou. A až si niekto myslí, že môžeme fungovať ako Tsipras v Grécku, že sľúbime hory-doly, ale nevieme, z čoho to zaplatíme, tak potom nech sa ide prihlásiť do Syrizy alebo nech tu založí pobočku strany SMER Syriza, pretože sľúbiť sa dá všetko, ale uskutočniť to je horšie a tie dopady takýchto prázdnych sľubov bývajú veľmi smutné.
To, čo treba riešiť, sú problémy výplatnej fázy. Tá výplatná fáza sa dá vylepšiť. A dá sa riešiť tým, že poskytneme ľuďom alternatívu k doživotnej anuite, lebo je správne, určite je správne, a stojím si za tým, tak ako som stál od začiatku za tým, že cieľom je poskytnúť ľuďom doživotný dôchodok, aby sa nám nestalo, že zrazu v nejakej fáze svojho neskoršieho života zostanú bez prostriedkov z II. piliera, ktorý z roka na rok bude mať väčšiu váhu, že tie peniaze budú minuté. A tým riešením je taký skutočný programový výber, ktorý zohľadní aj dĺžku dožitia, aj demografický faktor, ktorý bude mať dané aj odhady výnosnosti. A takýto skutočný programový výber v prípade, že ten sporiteľ nebude spokojný s ponúkaným doživotným dôchodkom, bude môcť začať čerpať na najbližší rok a potom znova požiada o ponuku od životných poisťovní, ktoré sa tiež budú v čase meniť a vyvíjať, bude určite pribúdať životných poisťovní. Nebudú len tri životné poisťovne, ako to omylom alebo z neuvedomenia si reality jeden z mojich opozičných kolegov tvrdil. Ten systém je otvorený a budú doň môcť vstupovať ďalší a ďalší, A verím, že do toho vstúpia ďalšie a ďalšie životné poisťovne. A takto sa bude môcť postupovať ďalej, pričom tie zvyšné prostriedky budú stále zhodnocované. To je podstatné, aby v prípade, keď bude z nich istá časť čerpaná, ešte boli zhodnocované a ešte sa tak zvyšoval ich objem, aby neboli len pasívne spotrebovávané, pričom bude stanovená istá hranica veková. Bude to možno 70, možno 75 rokov, keď už bude nutné najneskôr si doživotný dôchodok zakúpiť, aby skutočne to riziko dožitia, riziko dlhovekosti bolo kryté. Toto je možné urobiť, ale na to treba dať hlavy dokopy a neriešiť politické prestrelky, neriešiť floskuly, obludnosti o pravicových podvodoch a podobné veci, lebo to jednoducho nie je pravda. A ja takúto súčinnosť ponúkam, lebo toto je vec, ktorá presahuje politický záujem jednej strany, jedného vládneho zoskupenia a jedného vládneho obdobia. To je vec, ktorá mení dôchodkový systém na dlhé roky. A mala by byť stabilná a mala by byť postavená na pevných základoch. Myslel som si, že sa k tomu blížime, preto som sa snažil aktívne a konštruktívne pristúpiť aj pozmeňujúcimi návrhmi k tej anuitnej novele, ktorá to bola predložená. A aj som podporil anuitnú novelu, tak ako bola nastavená, ale ukázalo sa, že nebola domyslená. My sme neboli pri kreovaní, ale len pri výsledkoch, pričom nejednali sme s tými životnými poisťovňami ani s Národnou bankou. A myslím si, že by bolo dobré, a ja to ponúkam, aby sme prijali ako opozícia alebo aspoň tá časť opozície, ktorá tú zodpovednosť chce prijať, aktívnu účasť na tom a zároveň spoluzodpovednosť za to, ako ten systém bude vypadať. Či to využijete, to je už na vás.
Toľko k samotnému vecnému obsahu.
Ale keďže naozaj mnohokrát sa vraciame ako pokazená platňa k falošným a nesprávnym tvrdeniam, ktoré sa tu opakujú pri každom otvorení, pri každej debate o II. pilieri, tak aspoň niektoré nepravdivé tvrdenia spomeniem. Nebudem hovoriť teraz tie klamstvá, lebo nechcem jatriť túto debatu. Keby tu bol váš predseda a premiér, tak to budem hovoriť, pretože on si nedáva servítku pred ústa a správa sa veľmi nekorektne, ale keďže ho tu nevidím a mám stále nádej, že tá debata môže nakoniec skončiť v racionálnom zakotvení a v odbornosti, tak budem hovoriť o nesprávnych a neobjektívnych tvrdeniach, ktoré sa tu objavujú, aby sme sa im radšej vyhli.
Jedno z tvrdení je, že ten systém je zle nastavený, lebo v ňom malo byť menej ľudí. Opakujú to viacerí poslanci. Znova dôrazne popieram tvrdenie, že ministerstvo práce pod mojím vedením kedykoľvek spomenulo, a aj to reálne očakávalo, menší, výrazne menší počet ako ten, ktorý tu nastal, že sme ho očakávali vo výške nejakých 400-tisíc.
Pani poslankyňa Tomanová, pletiete si to s pánom Magvašim. Ten jediný to mal v materiáloch ministerstva. Nájdite to, doneste to, ukážte mi to. Ministerstvo práce a sociálnych vecí nikdy nič také netvrdilo, naopak, očakávali sme, že do tohto systému vstúpi asi 50 % aktívnej populácie. Vstúpilo doň 55 skoro 60, niekde 55 až 60 %, čo bolo dobré. A ja to vysoko oceňujem, že dobrovoľne sa ľudia rozhodli takýmto masívnym spôsobom do toho vstúpiť.
Nesprávnym tvrdením je tvrdenie a ilúzia, ktorá sa opakuje, že keď v tom systéme je človek, ktorý nemá žiaden príjem a tým pádom na svoj účet neodvádza nič, že to je nejaká fatálna chyba systému a keď vystúpi odtiaľ a prejde do Sociálnej poisťovne, tak že urobí dobre, pretože dostane zo Sociálnej poisťovne dôchodok. To je nezmysel, I. aj II. pilier je v tomto smere postavený na úplne rovnakom základe. Keď doň neplatíte nič, neodvádzate žiadne odvody, lebo nemáte žiaden príjem, dostanete zo Sociálnej poisťovne veľkú nulu. Tak žiadny dôchodok nedostanete, dostanete sociálnu dávku, ale nie zo Sociálnej poisťovne, ale zo sociálneho systému, ktorý je normálny a ktorý má každá krajina pre ľudí, ktorí nemajú príjem. Takže to, či tam človek s nulovým príjmom je alebo nie je, je úplne irelevantné, lebo keď dnes nemá príjem, možno o mesiac ho bude mať, to nikto z nás dopredu nemôže vedieť, ako to v tomto prípade dopadne, a je to jeho súkromné rozhodnutie, ale tým vystúpením a prechodom do Sociálnej poisťovne sa pre neho nič nemení, teda nezlepší si svoju situáciu ani o piaď.
Len spomeniem, aké nepravdy zazneli v minulosti. Pán premiér povedal na tlačovej konferencii, že: „V tom systému už nie sú žiadne peniaze. Okamžite odíďte, ten systém je prázdny, nie sú tam žiadne peniaze.“ Bolo to počas jeho prvej vlády pri možno prvom, možno druhom otvorení II. piliera neviem, je to zdokumentované, na kamerách zachytené. Podal som vtedy trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. Keby nebol vtedy generálnym prokurátorom pán Trnka, váš generálny prokurátor, tak by sa minimálne vyšetrovanie v tomto muselo začať, pretože to bola zjavná nepravda. Nikdy nebolo ani len náznakom nič také, že by v tomto systéme neboli peniaze. Napriek tomu to predseda vlády bezostyšne tvrdil, aby ľudí z toho systému vyhnal. To je len na margo vyháňania z toho systému. Ľudia ale nie sú hlúpi, ľudia vedia pochopiť, čo je.
Na margo absolútnych výšok dôchodku, ktoré sa tu vyťahujú a spomínajú zástupcami slovenskej Syrizy, musím to takto povedať, či sa dá vyžiť z 20- alebo 40-eurového dôchodku z II. piliera. Tento dôchodok, ktorý dnes sa začína vyplácať alebo kde je možnosť ho vyplácať, tvorí necelých 5 % z celkového dôchodku. Takže keď sa bavíme napríklad o 40 eurách z II. piliera, tak až je to 5 %, tak celkový dôchodok je niekde na úrovni 800 eur. Takže treba si položiť otázku, či sa dá vyžiť z 800-eurového dôchodku a koľko ľudí má taký dôchodok. Treba sa pozrieť, koľko je priemerný dôchodok a netreba potom manipulovať tu s číslami, ktoré sa viažu na čas a na nasporenú sumu. Keď je nasporená suma nízka, tak, samozrejme, z toho nemôžu byť tisícové dôchodky. Z čoho by inak také boli?
To, čo problémom dnes je, je, či sú tie pravidlá, ktoré vedú k ponukám, ktoré životné poisťovne dali nastavené férovo, či tam nie sú prehnané marže zo strany poisťovní, či tam nie sú použité úmrtnostné tabuľky, ktoré počítajú, že sa ľudia dožívajú deväťdesiat neviem koľko rokov. Toto je otázka. A na toto sa treba pozrieť. To, si myslím, nemôžeme nechať tak, že no je to vec životných poisťovní. No nie je to celkom tak. Toto je systém, ktorý zasahuje všeobecnú populáciu. A o tomto by sa malo vedieť. Tu by mali platiť isté pravidlá, isté limity, tak ako platia pre sporivú fázu veľmi prísne a veľmi detailné, nie je dôvod, aby neplatili žiadne pre životné poisťovne. Nevravím, že máme predpísať všetko a že štát má prevziať na seba riziká dlhovekosti, ale isté rámce je potrebné nastaviť v záujme ochrany sporiteľov, pretože ako Michael Novak, teológ a zároveň liberálny ekonóm, povedal, ľudia sú hriešni a zákony treba nastavovať pre hriešnych ľudí, nie pre anjelov. Anjeli lietajú na nebi, ale nie po zemi. A tak sa musíme na tie zákony pozerať, aby boli nastavené tak, že počítajú s nie celkom korektným správaním, nehovorím, že sa tak niekto správať bude, ale keby sa náhodou chcel tak správať niekto, aby mu tie zákony jednoducho to správanie neumožnili.
Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že snáď som povedal všetko, čo som v tomto prvom čítaní chcel povedať. A určite ešte bude možnosť pri ďalších čítaniach sa k tomu vyjadriť. Uzavriem to znova len tou dobre myslenou výzvou. To, že ste tento systém otvorili, samozrejme, znamená, že správcovské spoločnosti musia teraz okamžite sa spätiť, zabrzdiť investovanie, sťahovať hotovosť z trhov a pripravovať sa na to, lebo nevedia, čo majú očakávať. A, samozrejme, to spôsobuje komplikácie, ale budiž, veď ako prežil tento systém tri otvárania, prežije aj to štvrté. Nestane sa po ňom vo výsledku nič dramatické a zasa tam bude približne rovnaký počet ľudí, aký je tam teraz. Odídu nejaké počty odtiaľ, ale nie je to nič, čo by s tým systémom zatriaslo, len zasa zbytočne tri mesiace sa tým vytvorí istá strata oproti tomu, keby to nebolo. Ale vnímam to aj ako nevyhnutnosť a ako daň za znehodnocovanie toho systému v minulosti. Takže vyvarujme sa do budúcna toho, a nie znehodnocujme ten systém. Nekazme ho. Neberme ľudom peniaze, ktoré sa ním vytvárajú, ale radšej spojme sily a nastavme to, čo sa nastaviť dá najlepšie, ako sa to dá. A v tom by sme sa mali spojiť, aj vy vládna väčšina a aj my, ktorí máme na tom úprimný záujem z opozičnej strany. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
