Vážená snemovňa, vážený pán predseda, najprv len poviem, že toto bola vážna sabotáž, ktorá tu práve prebehla (Pobavená poznámka rečníka.). Som rád, že poslanci, ktorí stratili poradie, náhle sa spamätali a prišli do sály, určite so záujmom vypočuť si môj príspevok, predpokladám. Táto sabotáž kolegov spôsobila, že samozrejme som nečakal, že tak rýchlo sa dostanem na rad, a niektoré veci z toho, čo pravdepodobne by som povedal zajtra alebo...
Vážená snemovňa, vážený pán predseda, najprv len poviem, že toto bola vážna sabotáž, ktorá tu práve prebehla (Pobavená poznámka rečníka.). Som rád, že poslanci, ktorí stratili poradie, náhle sa spamätali a prišli do sály, určite so záujmom vypočuť si môj príspevok, predpokladám. Táto sabotáž kolegov spôsobila, že samozrejme som nečakal, že tak rýchlo sa dostanem na rad, a niektoré veci z toho, čo pravdepodobne by som povedal zajtra alebo neskôr, možno nepoviem, ale nevadí. Však vieme, čo máme pred sebou na stole, zaoberali sme sa tým niekoľko dní, tak poďme pekne k tomu.
To, o čom by som chcel hovoriť, je to, čo sa skrýva za vetami a jednotlivými odstavcami, ktoré v tom vládnom vyhlásení sú. Vidím tu také dva hlavné ekonomické problémy a jeden veľký odkaz, ktorý by sa dal označiť slovom, je to programové vyhlásenie vlády, ktoré je plné ilúzií, naivných očakávaní a hlbokých omylov.
Vo svojom vystúpení budem nútený aj vysvetľovať niektoré veci, pretože aj z vystúpenia mnohých kolegov vyplynulo, že sa veľmi zaujate a zápalisto vyjadrovali k veciam, ktoré ale zjavne nechápu vo svojej podstate. Videl som tu mnohokrát diskutovanú, alebo počul som diskutovanú otázku rovnej dane, progresivity, jej vhodnosti, nevhodnosti, spravodlivosti, toho, ako tí bohatí majú byť viac solidárni a ako dnes nie sú. A z týchto vystúpení som jasne videl, že u mnohých kolegov, a musím povedať, že u verejnosti je to, žiaľbohu, veľmi podobné, existuje názor, že rovná daň znamená, že všetci platia rovnako vysokú daň. Naozaj pre mňa je to trošku úsmevné, ale s hrôzou som zistil, že aj verejnosť si mnohokrát myslí to isté. A pritom je to absolútny nezmysel. Je predsa jasné, že keď máme rovnakú daňovú sadzbu, v slovenskom prípade 19 %, tak z toho vyplýva úplne rozdielna výška sadzby dane pre každého jedného daňovníka podľa toho, koľko zarobí. Je predsa rozdiel, či zaplatíte 19 % z tisíc alebo 19 % z milióna. A je to mnohonásobný rozdiel. Z toho jasne musí vyplývať a vyplýva, že táto daň, tento typ dane je solidárnou daňou. Je to solidárna daň, kde tí, ktorí zarábajú viac, platia vyššiu daň a tým pádom solidarizujú s tými, ktorí platia daň nižšiu, a preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť vážne o tom, že tu ide o akúsi nesolidaritu. A tak, ako pán premiér povedal, prečo by bohatí nemali zaplatiť viac, ako tí, čo zarábajú menej? Ale veď platia! Veď platia! Není predsa mysliteľné a nikto to tu nenavrhoval, nikto to tu nepresadzoval a nikdy to nebolo, že by platilo, že tí, ktorí zarobia viac, tí, ktorí sú bohatší, platia rovnakú výšku dane ako tí, ktorí sú chudobní. Tak prečo ohlupujeme verejnosť a bombasticky ohurujeme vetou: Ako je to možné? Bohatí by mali platiť toľko ako tí, čo sú chudobnejší. Taká skutočnosť, taká realita na Slovensku neexistuje. Znova zopakujem, rovná daň je solidárnou daňou, ktorá zabezpečuje solidaritou solidaritu bohatších s chudobnejšími. (Reakcia z pléna.) Prečo? Pani poslankyňa, zopakujem vám to, keď ste položili túto otázku. Rovná daň je solidárnou daňou. A keď ste sa ma spýtali, tak vám to ešte vysvetlím znova, pani poslankyňa. Keď zarobíte 1000, zaplatíte daň 190, dám vám to aj do čísel, keby ste mali problém s tým, že koľko je 19 % z 1000. Keď zaplatíte milión, 19 % je mnohonásobne viac. Je to solidárne, alebo to nie je solidárne?
Keď zavediete progresívnu daň, že potrestáte tých, ktorí zarábajú viac, vyššou sadzbou dane, to nemá so spravodlivosťou a solidaritou nič spoločné. Je to odkaz pre tých, ktorí pracujú a zarábajú, že tento štát vás chce zodrať do morku kostí, že tento štát, čím viac budete pracovať, čím viac sa budete snažiť, tým viac vám bude brať. Je to odkaz tohto štátu, využite všetky legálne prostriedky, ktorých je nepreberné množstvo, aby ste si znížili daňový základ, pokiaľ ste firma, aby ste platili daň v daňových rajoch, kde majú múdrejšie vlády a múdrejších ministrov financií a vedia, že vysokými daňami sa vyháňajú firmy z krajiny a vyháňa sa platenie daní do iných krajín. A je to odkaz tejto vlády, že my vaše dane vlastne nechceme, nám stačí, že budeme našich voličov ohurovať ideologicky, že: Ale sme tým bohatým nakládli! Títo to zatiahnu. Nie, nie. Oni to nezatiahnu, oni sa tomu veľmi ľahko a poľahky vyhnú.
A teraz, aby som, ste si nemysleli, že tu teoretizujem, pán poslanec Bláha, ktorý je ľavicový filozof, by určite expertne hneď zareagoval, ale to nie je teória. To je realita, slovenská realita, ktorá sa tu odohrala, je to praktická a dobrá slovenská skúsenosť so zavedením istého daňového modelu. Veď progresívnu daň sme tu mali. Mnoho, mnoho rokov, až do zavedenia rovnej dane, sme tu nemali nič iné. Mali sme tu sadzbu 45 % pre najvyššie zarábajúce príjmové skupiny, nepamätáte sa? Ja sa na to pamätám. A myslíte si, že keď bola takáto progresívna daň, že na Slovensku sa vybralo viac dane, väčší bol výnos dane, ako po zavedení rovnej dane? Nie. Presný opak je pravdou. A toto je tá ilúzia a omyl tejto vlády, pretože zdôvodňuje zavedenie alebo zrušenie rovnej dane jednak tým, že tých hnusných bohatých treba potrestať, ale to teraz nechám stranou, ale predovšetkým tým, že treba vybrať do rozpočtu viac peňazí, pretože potrebujeme konsolidovať, pretože potrebujeme znížiť deficit. Ale výsledok bude opačný, až po zavedení rovnej dane došlo k prudkému nárastu daňových príjmov. Rovná daň nebola zavádzaná ako charita pre bohatých, že tu niekto chcel niekomu spraviť dobre a odpustiť mu nejaké dane, ale bola zavádzaná práve preto, aby sa do štátneho rozpočtu získalo viac prostriedkov. A tento zámer sa naplnil. Ak neveríte, pozrite sa na štatistiky. Keby ste, kolegyne, kolegovia, mi nespravili túto sabotáž, tak zajtra, na druhý deň by som vám ukázal peknú tabuľku, kde by ste to videli zoradené od roku 2003, ako sa vyvíjali daňové príjmy po zavedení, pred a po zavedení rovnej dane. Takže viem, o čom hovorím.
Takže výsledkom, ktorým ide podľa mňa vláda sama proti sebe, bude, že vyberie menej. Toto je cieľom programového vyhlásenia vlády? Toto je cieľom zrušenia rovnej dane? Veď to ide proti krajine, bude menej prostriedkov na sociálne programy, bude menej prostriedkov na kultúru, na zdravotníctvo, na školstvo.
Zostane naozaj len mítingová rétorika o tom, ako bohatí majú niečo zaplatiť. No tí bohatí budú platiť niekde inde, v daňových rajoch. Zisky firiem prudko na papieri poklesnú, ale úplne legálne, pretože daňová optimalizácia naozaj má také nepreberné množstvo. A zamestnanosť vzrastie v jednom, jedinom odvetví, daňoví poradcovia, tí sa budú mať dobre, ktorí budú vymýšľať, ako ošetriť účtovníctvo firiem a daňové príjmy tak, aby sa vyhli zvýšenej sadzbe dane. Že... Toľko k tomuto jednému veľkému a grandióznemu omylu, ktorým je poznačené programové vyhlásenie vlády a ktoré prinesie tento zámer vlády k úplne opačnému výsledku, akým je myslený.
Druhý silný bod, a to je dôchodkový systém a samozrejme druhý pilier. Už sa tu o tom popísalo, teda porozprávalo veľa, ale nech to otáčame z akejkoľvek strany, ekonomicky, keď sa pozeráme na situáciu Slovenska, a aj keď to vláda stále nechce otvorene priznať, vieme, že nie je iná možnosť pri vašom nazeraní na to, ako sa má konsolidovať, len siahnuť na úspory občanov v druhom pilieri, pričom treba úplne jasne a na rovinu povedať, že je len lacnou výhovorkou tvrdiť, že na to, čo už majú občania na svojich účtoch, sa im nesiahne. No áno, to vieme všetci, pretože to by bolo to isté, ako ukradnúť niekomu z domu jeho súkromný majetok, pretože to je súkromný majetok občanov. Ale je úplne rovnaké vo svojom výsledku, keď vláda rozhodne o tom, že 30 % z príspevku, ktorý plynie na osobné účty občanov, odstráni, zoberie, privlastní si a tým pádom zníži dôchodkové úspory o 30 percent. Nič iné to nie je a nič iné to nebude, to si treba uvedomiť. A nech sa to zdôvodňuje akokoľvek, bude to mať negatívny dopad na budúce dôchodky, priamy a negatívny. Ľudia mladší ako 55 rokov, odhadujem, to už pocítia veľmi výrazne na svojich dôchodkoch. Nepocítia to tí, čo pôjdu do dôchodku na budúci rok, alebo o dva roky. To ešte bude prvý pilier stále so zväčšujúcim sa deficitom bez vplyvu druhého piliera, ako prežívať. Ale darmo si budeme zatvárať, alebo budete zatvárať oči nad demografiou, ktorá nezávisí ani odo mňa už a ani od väčšiny z vás, jednoducho je taká, aká je. Dôchodcov pribúda a tých, ktorí prispievajú do systému v pomere k tým, ktorí z neho čerpajú, ubúda. Tento pomer sa vyvíja negatívne a je úplne jednoduchou matematikou spočítať, že koľko ľudí platiacich do systému bude musieť živiť väčšiu a väčšiu armádu dôchodcov.
A teraz ešte k samotnému druhému pilieru a k tým rôznym mýtom a nedorozumeniam, ktoré tu zaznievali, aby sme si vysvetlili tú podstatu. Možno, že niekto, alebo možno o to niektorí nemajú záujem, ale mnohokrát sa to využíva a používa ako berná minca a samozrejme používajú sa nepravdivé a nesprávne tvrdenia. Takže v prvom rade, keď sa bude konsolidovať prostredníctvom peňazí z druhého piliera, nezaplatia to DSS-ky, ako tiež predstavitelia vlády a strany SMER radi hovoria. DSS-ky sa na tom budú podieľať jedným percentom, pretože jedno percento je odmena pre DSS-ku, ktorá jej patrí z objemu prostriedkov, ktoré prichádza na osobný účet každého jedného účastníka dôchodkového sporenia. Všetko ostatné sú peniaze občanov. Zaplatia to občania z 99 %. Treba si to uvedomiť, keď sa k tomuto kroku budete odhodlávať. Keď sa to rozhodnete urobiť, urobíte to. Máte na to 83 hlasov, ale nebudú to ani DSS-ky, nebude to nikto iný, len občania tohto štátu.
To, že tam ide do tohto systému 9 % a že je to najviac v Európe, je zo strany vlády a vládnej strany SMER mnohokrát a často kritizované. Ale ja sa pýtam, čo je zlé na tom, dať občanom, občanom na ich účet čo najviac? Malo byť mojím cieľom, keď som tú reformu pripravoval, dať im čo najmenej? To nikdy nebolo mojím cieľom. Ja som chcel, aby reforma a dôchodky, budúce, vyzerali tak, že tí ľudia nebudú odkázaní na žobračenku, ale aby tí ľudia mali šancu na svojich účtoch vytvoriť dostatočné zdroje na slušné zabezpečenie v starobe. A opäť, na to netreba žiadne hlboké analýzy, čo je viac - 3 %, 6 % alebo 9 %? A čo získa človek, konkrétny jednotlivec, kedy získa viac? Keď na jeho účet budú prichádzať 3 % z jeho mzdy, 6 % alebo 9 %? No jasné, že 9 %. Tak, keď hromžíte na to, že prečo sme tam rozhodli o tom, že to bude 9 %, tak hromžite na to, že chceme, aby sa ľudia mali lepšie. To je tak, ako keby ste hromžili na to, že sa zdvihli mzdy, ako keby ste hromžili na to, že vzrástla priemerná mzda. Kde je tu logika? Veď to sú peniaze pre občanov, pre ľudí. Nie pre DSS-ky, ako vy radi často tvrdíte v rámci propagandy, ktorá sa s tým spája.
Všetci, ktorí sa tým zaoberáme, ale vieme, že veľmi kľúčovou otázkou bude, ako sa budú vyplácať dôchodky z druhého piliera. A všetci vieme, že túto kapitolu treba veľmi podrobne dopracovať. Je tam rámcovo zachytená, tak ako mala byť v čase zrodu tohto systému. Ale je teraz naozaj psou povinnosťou každej vlády, každého ministra, pokiaľ absolútne nekašle na ľudí, ktorí sú v tomto systéme zapojení, pokiaľ absolútne nekašle na to, čo sa stane s ich peniazmi a ako sa budú mať, keď prídu do dôchodkové veku, tvrdo, intenzívne a dôsledne pracovať na tom, aby táto kapitola bola vo svetle najnovších poznatkov a skúseností zachytená.
Keď som pripravoval zákon, tak sme zobrali tie najaktuálnejšie a najlepšie výsledky z celého sveta, aby sme vytvorili slovenský variant dôchodkovej reformy. A aj preto nie je ten systém, pani exministerka sa na mňa so záujmom pozerá, aj preto nebol tento systém do detailov, snaha rozpracovať ho, pretože sme vedeli, že máme viac než desať rokov na to, aby sa naozaj táto oblasť, ktorá je kľúčová a dôležitá pre poberanie dôchodkov, vypracovala čo najlepšie a najpodrobnejšie. Vaši predstavitelia, či už to bola pani ministerka Tomanová, alebo dnes to nevidím vo vládnom vyhlásení, neurobili pre túto vec absolútne nič. A ja budem neustále pripomínať a budem sa pýtať, prečo to nie je vo vládnom vyhlásení? Pána ministra Richtera som sa hneď spýtal na výbore, ako má premyslenú túto záležitosť? Nedostal som odpoveď. Mám si myslieť, že je to úmyselná sabotáž, že úmyselne chce vládna strana SMER a táto vláda doviesť tento systém do krízy, že bude treba vyplácať dôchodky a nebude sa vedieť ako? Má to byť signál toho, alebo zámer, že takýmto spôsobom potom sa pristúpi za tento rečnícky pult, príde pán premiér a povie: Vidíte, nefunguje to. Zrušíme to a prevedieme všetky prostriedky, ktoré sa tam nasporili do Sociálnej poisťovne. Toto je skutočným zámerom? Ak to tak nie je, chcem počuť, že to tak nie je. Zatiaľ na moje otázky dostávam len tajomné mlčanie, a to je alarmujúce. Pretože môžeme mať na to rôzny názor, naozaj, veď rovnaký názor nebude nikdy, ale všetci by sme mali mať veľkú mieru zodpovednosti voči tým občanom, ktorí sú v tomto systéme zapojení. Voči tým 1,4 mil. ľudí a tej celej obrovskej skupine mladej generácie, ktorá bez tohoto systému nebude mať zabezpečené dôchodky. Nie preto, že by niekto nechcel, ale preto, že prvý pilier jednoducho nebude mať svoju silu na to, aby to mohol uskutočniť. To je, to je axióma. S tým, žiaľbohu, nič nespravíme, pokiaľ by naše rodiny nezačali mať v priemere štyri, päť detí v priemere na jednu hlavu, aj to by sme potrebovali pekných pár rokov, aby sa ten vývoj zvrátil, tak s tým nič neurobíme. A to je si jednoducho treba uvedomiť.
Vážené dámy, vážení páni, programové vyhlásenie vlády nám mnoho vecí len naznačuje, ale obávam sa, že tieto podstatné veci, ktoré som pomenoval, veci, ktoré súvisia s ekonomikou, naznačujú a ukazujú, že ciele, ktoré si vytýčilo, nebudú dosiahnuté pre nesprávne použité nástroje, ktoré sa chcú na dosiahnutie týchto cieľov použiť. Zároveň sa vám chcem ospravedlniť, že mnoho z toho, čo by určite zaznelo, keby nedošlo k tomuto milému taktickému variantu zo strany mojich opozičných aj koaličných kolegov, nezaznejú. Ale budeme mať určite mnoho príležitostí sa o tom rozprávať inokedy a veľakrát.
Takže na záver vás len chcem požiadať a poprosiť, pozerajme sa, keď sa dá, ponad ideologické bariéry a obmedzenia. A rozmýšľajme! Rozmýšľajme o tom, ako posunúť veci dopredu. Nie ako si presadiť to svoje za každú cenu. Pretože ani vám nepomôže, keď nezamestnanosť bude rásť, ani vám nepomôže, keď príjmy štátneho rozpočtu budú klesať alebo nebudú rásť tak, ako by sme chceli. A určite to nespôsobí radosť ani nám, pretože trpieť bude Slovensko, a o to by nám určite nemalo ísť. Malo by nám ísť o to, aby sme túto krajinu posúvali dopredu, pretože raz ju spravujeme my, raz ju spravujete vy. Ale keď ju jeden alebo druhý odovzdá v zlom stave, tak posun dopredu je veľmi, veľmi ťažký. Myslime na to.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis