120.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene všetkých predkladateľov pánov Eugena Jurzycu a Petra Osuského a v mojom vlastnom predložiť tento návrh zákona.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej rizikovej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať v takom stave, v akom súčasne je.
Tento návrh by významným spôsobom pomohol všetkým zamestnávateľom a teda podnikateľskému prostrediu, nakoľko jeho dopady by znamenali významné zníženie finančnej a samozrejme aj administratívnej záťaže. Pre pripomenutie, v minulom volebnom období sme v roku 2011 pracovnú zdravotnú službu pre prvú a druhú kategóriu zrušili, no súčasná vláda ju v roku 2014 zaviedla znovu. Zaviedla ju plošne pre všetkých zamestnávateľov, aj pre tých úplne najmenších, ktorí zamestnávajú jedného, dvoch, troch zamestnancov, zaviedla ju aj pre jedno-osobové eseročky, pre všetkých samostatne zárobkovo činných, to znamená živnostníkov, jednoducho plošne na všetky subjekty, bez ohľadu na veľkosť spoločnosti a bez ohľadu na rizikovosť vykonávanej práce.
Takto zadefinovanú povinnosť pracovnej zdravotnej služby považujeme za príklad šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k zamestnávateľom. Štát takto na jednej strane zabezpečuje biznis pre istú skupinu ľudí, teda pre poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby, no uhrádzať ju musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná a zbytočná povinnosť odčerpáva zdroje, ktoré by mohli investovať, napríklad do rozvoja svojej spoločnosti, mohli by ich investovať do konkurencieschopnosti, do jej zvyšovania, do prijímania nových zamestnancov, možno do zvyšovania platov a podobne.
Ako som už spomenula, predložený návrh sa týka zrušenia povinnej pracovnej zdravotnej služby len pre prvú a druhú kategóriu, pretože pri týchto prácach - a vyplýva to už aj z názvu, ako sú zadefinované - nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia. Návrh sa nedotkne povinnosti vo vzťahu k tretej a štvrtej kategórii, keďže v týchto dvoch kategóriách má sledovanie zdravotného stavu zamestnancov naozaj svoje opodstatnenie.
Dôvody, pre ktoré súčasná vláda pracovnú zdravotnú službu znovu zaviedla a zaťažila ňou plošne všetkých pracujúcich, sú vraj neplnenie si povinností Slovenskej republiky vo vzťahu k požiadavkám Európskej únie, konkrétne k smernici rady č. 89/1989 z 12. júna.
Tento argument považujem za minimálne zavádzajúci, nakoľko mám zato, že povinnosti, ktoré nám táto smernica ukladá, sú obsiahnuté v zákone o BOZP a sú obsiahnuté v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorý priznáva každému poistencovi nárok na preventívnu lekársku prehliadku. Pracovná zdravotná služba je tak vo vzťahu k BOZP a k preventívnym lekárskym prehliadkam iba akousi nadstavbou alebo duplicitou. Okrem zrušenia pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú rizikovú kategóriu zároveň navrhujeme zo zákona o BOZP, nie, pardon, nie zo zákona o BOZP, zo zákona č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vypustiť prílohu č. 3b, ktorá ustanovuje minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby.
Ani táto smernica, na ktorú sa odkazujú pôvodní navrhovatelia, časový rozsah nevyžaduje. Stanovovať minimálny rozsah zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani pri omnoho závažnejších medicínskych výkonoch. Tak ako žiaden zákon, ani iný predpis neustanovuje spodnú hranicu na trvanie operácie, transplantácie, alebo aj hoci bežnej štandardnej preventívnej lekárskej prehliadky nevidíme žiadnu logiku v tom, aby práve pracovná zdravotná služba bola povýšená nad omnoho významnejšie a sofistikovanejšie medicínske úkony.
Dovoľte mi teraz zhrnúť dôvody, ktoré nás s kolegami viedli k podaniu takého návrhu zákona. Na Slovensku je zavedená pracovná zdravotná služba ďaleko nad rámec požadovaný európskou rámcovou smernicou. Patríme tak medzi krajiny s jej najprísnejšou úpravou. Ďalej, požiadavky kladené touto smernicou Slovenská republika spĺňa a spĺňala ich aj pred zavedením pracovnej zdravotnej služby, rieši ich totiž zákon o BOZP. K tomu sa ešte neskôr dostanem. Na Slovensku dlhodobo klesá počet chorôb z povolania, už od roku 1995 a teda dávno pred zavedením pracovnej zdravotnej služby, tak ako ju poznáme. To vonkoncom nie je situácia, kedy je potrebné v takto rozsiahlej miere zavádzať opatrenia pre pracovné zaradenia bez reálneho rizika poškodenia zdravia.
Ďalej, strana SMER tvrdí vo svojich argumentoch, že 66 % chorôb z povolania sú ľudia zaradení v druhej kategórii. Toto je zrejme pravda, aj keď ja som takúto štatistiku nenašla a jediná zmienka o tomto čísle bola z úst predkladateľov, navrhovateľov. Ale keby aj bola pravda, tak veľmi tendenčne zabudli povedať, z akého čísla týchto 65 % je. K tomu sa tiež ešte dostanem.
Ďalej je to prínos zdravotného dohľadu. Vonkoncom nie je adekvátne vynaloženým nákladom. Toto spôsobuje neprimeranú finančnú a samozrejme aj administratívnu záťaž a podnikatelia dnes už majú tých povinností naozaj veľmi veľa, častokrát aj zbytočných, finančne náročných, otravujúcich a zaberá im to priestor na vytváranie hodnôt, pre ktoré vznikli. V nepodstatnom rade je tu ešte jeden dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli s takýmto návrhom zákona prísť a je to fakt, že mnoho firiem, ktoré poskytujú pracovnú zdravotnú službu, funguje vysoko formálne len pro forma. Firmám... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) spoločnosti, ktoré realizujú pracovnú zdravotnú službu za pro forma služby a potrebné štátom vyžadované pečiatky, tak predávajú za veľké peniaze. Toto je dôsledok toho, že štát vyžaduje od zamestnávateľov objednávať si služby, ktoré on sám nepotrebuje, ale formálne musí. A pretože to zamestnávateľom žiadnu pridanú hodnotu neprináša, len musia, tak sa tu ani nevytvára prirodzený tlak na to, aby tie služby boli kvalitné.
Dovoľte mi teraz niekoľko čísiel, o ktorých som hovorila, že sa k nim vrátim. V roku 2014 bolo na Slovensku evidovaných 2 363 000 zamestnancov a v tom istom roku bolo evidovaných 373 chorôb z povolania. Dámy a páni, to je 0,0158, to znamená 158 desaťtisícin prípadov, kde sa uplatňuje preventívne opatrenie a kde vzniká choroba z povolania. Toto číslo je viac štatistická chyba, ako fakt, s ktorým sa treba v takto rozsiahlej miere zaoberať. A tých 66 %, ktoré strana SMER deklaruje, akože to sú tí, ktorí sú zaradení do druhej kategórie, rizikovej, že to sú tí, tých 66 %, to je z tých 373. Takže z celkového počtu zamestnancov je to 0,010418. To je tak mizivé, ani nie promile, že to naozaj nie je dôvod, aby bola plošne uvalená takáto povinnosť na všetkých zamestnávateľov a všetkých ich zamestnancov.
To som chcela pár slov povedať k tomu, že čo je primerané, pretože smernica, o ktorej hovoríme, že ju podľa slov kolegov nedodržiavame, tak tá smernica hovorí, že preventívne opatrenia majú byť primerané. Toto rozhodne primerané nie je a to, že to nie je primerané, o tom hovoria ceny, za ktoré sú tieto služby objednávané. A keď hovoríme o prvej a druhej pracovnej kategórii, rizikovej, tak hovoríme o administratíve, hovoríme o pracovníkoch v školách, nemocniciach, detských domovoch, na súdoch, na úradoch a tak ďalej.
Tak len na ilustráciu. Prešovská univerzita zaplatí za dva roky pracovnej zdravotnej služby približne 20-tis. euro, konkrétne 19 999 uvádzajú. Alebo Okresný súd Bratislava I. rovnako za dva roky 23 999 euro. Alebo Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zaplatí 19 700 euro rovnako za dva roky. Slovenská pošta, tá zaplatí vyše 2 360 000 euro rovnako za dva roky. Toto naozaj nie sú malé peniaze, ak to naozaj porovnávame s tým, že kde tie choroby a v akej miere tie choroby vznikajú a akou mierou zaťažujeme zamestnávateľov.
Vrátim sa ešte k tomu, ako Slovenská republika spĺňa alebo nespĺňa požiadavky smernice rady z 12. júna 1989 a nebudem teraz detailne rozoberať to, ako sme sa dostali k stavu, kedy nás Európska komisia vyzvala na zosúladenie našej legislatívy a smernice rady. Koho to zaujíma, mám u seba korešpondenciu, ktorá začala tým, že slovenská strana, konkrétne Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky, sekcia pracovných zdravotných služieb zrejme postihnutá touto novelou, ktorá pracovnú zdravotnú službu rušila, poslala komisii Európskych spoločenstiev sťažnosť, že vzhľadom na legislatívne zmeny už Slovensko nespĺňa požiadavky podľa smernice rady. Tendenčne vytrhli z kontextu ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie a že nech teda Európska komisia toto preskúma. Európska komisia teda začala skúmať a na dotazy, ktoré zaslala slovenskej strane, slovenská strana miesto toho, aby uviedla na pravú mieru to, že v rámci zákona o BOZP Slovensko plní požiadavky dané smernicou rady, tak veľmi promptne reagovalo a súhlasilo s tým, že áno, Slovenská republika nespĺňa požiadavky a veľmi rýchlo túto situáciu napravíme.
Opäť, koho to zaujíma, ja tu nebudem čítať všetko, ale disponujem porovnaním smernice a zákona o BOZP a zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky povinnosti, ktoré sú dané smernicou, už naša legislatíva v týchto dvoch zákonoch obsahuje a nie je vôbec dôvodné zavádzať duplicitne pracovnú zdravotnú službu.
Na záver mi teda ešte, dámy a páni, dovoľte pre poriadok uviesť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálny vplyv. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Navrhujeme účinnosť predkladanej novely od 1. januára 2016.
Ešte jedna poznámka k tomu, ako by tento návrh zákona nemal vplyv na verejné financie. Je to mimoriadne konzervatívny odhad situácie, kedy predpokladáme, že štátna a verejná správa sa zrejme tejto služby vo veľkej miere nevzdá, tak ako tomu bolo aj po zrušení pracovnej zdravotnej služby v tom roku 2011. No verím, že pokiaľ by tieto inštitúcie sa rozhodli rozumnejším spôsobom hospodáriť s peniazmi daňových poplatníkov, tak by to mohlo mať aj pozitívny vplyv.
Vážené dámy, vážení páni, toľko. Ďakujem pekne za pozornosť a prosím ctené plénum o podporu tohto zákona.