87.
Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, mám tú česť historicky po prvýkrát v Národnej rade Slovenskej republiky uviesť zákon o odluke cirkvi od štátu.
Tento návrh je predovšetkým o slobode. Minulý týždeň na diskusii v Nitre to pekne povedal bývalý františkán a teológ Marián Balázs. Podľa neho, ak by sa podarilo presadiť finančnú odluku cirkvi od štátu, tak cirkvi by získali väčšiu slobodu a väčšiu zrelosť.
Dodám, že ak by sa podarilo presadiť tento návrh, väčšiu slobodu by získali aj občania. Práve občania by sa mohli slobodne rozhodnúť, či prispejú alebo neprispejú zo svojich daní na niektorú z 18 registrovaných cirkví. Aj z tohto dôvodu sa my v SKOK-u domnievame, že ide o správnu vec. Politici a parlament by mal presadzovať správne veci, a preto tento návrh predkladáme.
Sú však aj ďalšie argumenty, ktoré podporujú správnosť tohto nášho rozhodnutia. Odluka štátu a cirkvi bola totiž základnou požiadavkou, ktorá sa objavovala v prvých novembrových výzvach pri spoločenských zmenách v roku 1989. Dodnes sa však nenašla politická vôľa a odvaha presadiť ju. Slovensko je dnes jednou z posledných krajín Európskej únie, v ktorých k odluke štátu a cirkvi dodnes nedošlo. Po 26 rokoch dnes teda naozaj nie je dôvod na ďalší odklad riešenia tejto témy, ktorá má podľa dlhodobého trendu aj väčšinovú podporu obyvateľov Slovenskej republiky.
Podľa definície je odluka cirkvi a štátu politickou a legislatívnou doktrínou, ktorá vyhlasuje, že štát a všetky náboženské inštitúcie majú byť navzájom na sebe nezávislé a oddelené. Zahŕňa v sebe dva princípy: Slobodu vierovyznania a sekulárnu vládu. Správa vecí verejných, ktorá je založená na občianskych princípoch, si vyžaduje, aby štát pristupoval ku všetkým svojim občanom rovnako. Nikto nesmie byť privilegovaný ani znevýhodňovaný zo strany štátnej moci.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Cirkev a jej organizácie majú v občianskej spoločnosti dôležité postavenie. Nemajú však byť privilegované.
Na druhej strane je záujmom dobrého štátu aktívnych ľudí, občiansku spoločnosť, charitu a ostatné inštitúcie podporovať, a to na nediskriminačnom základe. V slobodnej spoločnosti potrebujú byť organizácie občianskej spoločnosti a cirkvi potrebujú byť slobodné a nezávislé od štátu. Na druhej strane je v záujme štátu samotného, aby vytvoril podmienky a prostredie, v ktorom dokážu nielen plnohodnotne fungovať, ale aj rozvíjať svoju činnosť v prospech občanov.
My v SKOK-u si myslíme, že je správne odlúčiť cirkev od štátu, ale na druhej strane sa domnievame, že je viacero oblastí, v ktorých je pôsobenie cirkvi pre našu spoločnosť a našich občanov vysoko prospešné. Hovoríme o charite, hovoríme o sociálnej oblasti, v zásade aj o oblasti školstva. Áno, týchto oblastí sa väzba medzi štátom a cirkvami v našom návrhu netýka. Sme totiž presvedčení, že aj tu má byť štát nediskriminačný voči zriaďovateľom a poskytovateľom rôznych služieb, a teda aj voči cirkvám.
Stav financovania cirkví samotných, mám na mysli predovšetkým duchovných, však upravuje komunistický zákon ešte z roku 1949, a to nie je zdravé pre žiadnu z oboch strán. Duchovné veci nemajú byť predmetom svetskej politiky a rozhodovania na úrovni predstaviteľov vlády či parlamentu. Tak ako cirkev nemá robiť politiku, ani štát nemá využívať jej závislosť na financovaní zo štátneho rozpočtu.
Duchovní registrovaných cirkví sú dnes vlastne de facto zamestnancami štátu. Štát však má vykonávať svoje činnosti vo verejnom záujme v prospech všetkých občanov, a nielen ich časti. Povinné financovanie cirkevných aktivít aj z daní neveriacich tak prispieva k zbytočnej polarizácii spoločnosti. Zmena financovania cirkví z neadresného (cez štátny rozpočet) na adresné (prostredníctvom daňovej asignácie) vytvorí priamy vzťah medzi občanmi, cirkvami a charitatívnymi organizáciami a dovolíme si povedať, že tento vzťah môže aj zlepšiť.
Navrhovaný model zvýši slobodu rozhodovania ľudí o použití prostriedkov, ktoré vytvorili vlastnou prácou, bez zvýšenia ich daňového zaťaženia. SKOK navrhuje model finančnej odluky štátu a cirkvi založený na zmene spôsobu financovania nielen aktivít cirkevných, ale aj čo sa týka obnovy národných kultúrnych pamiatok, starostlivosť o ktoré predstavuje značnú časť výdavkov registrovaných cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike.
Predložený model finančnej odluky odstraňuje previazanosť a závislosť všetkých cirkví od vládnej moci. Toto, mimochodom, považujeme za jeden z kľúčových argumentov. Zároveň vytvára priestor pre celkové zvýšenie financií plynúcich na tieto účely, avšak nie z rozhodnutia politikov, ale občanov samotných. Nezabúda na riešenie historického dlhu pri obnove a rozvoji slovenského kultúrneho a historického dedičstva v záujme zachovania pre budúce generácie.
Navrhujeme, aby každý občan sám rozhodol o tom, či chce prispieť na fungovanie registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a to prostredníctvom preukázania podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb do výšky 2 % jednej cirkvi podľa vlastného výberu, analogicky ako je tomu dnes pri preukázaní podielu dane na verejnoprospešný účel mimovládnym organizáciám. Finančné prostriedky zo zaplatenej dane, ktoré nebudú takýmto spôsobom asignované konkrétnym cirkvám, budú poukázané novozaloženému fondu na obnovu kultúrneho dedičstva, ktorý takéto finančné prostriedky vynaloží na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Jedna polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu pamiatok vo vlastníctve cirkví a rozhodovať o nej bude komisia zložená z ich zástupcov. Druhá polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu ostatných pamiatok a rozhodovať o nej bude komisia zložená zo zástupcov ministerstva kultúry a kultúrnej obce. Podrobnosti fungovania tohto fondu upraví samostatný zákon.
Starostlivosť o národné kultúrne pamiatky a ich obnova dnes tvorí podstatnú časť výdavkov alebo značnú časť výdavkov cirkví, najmä tých väčších, ktoré majú vo svojom vlastníctve stovky nehnuteľností, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Vidíme dva dôvody, prečo navrhujeme, aby sa historicky konečne systematicky začala riešiť aj obnova slovenských pamiatok.
Prvý dôvod je ten, ktorý som spomenul, že je to výrazná ekonomická záťaž v súčasnosti pre cirkvi samotné. Druhý dôvod je, že máme historický dlh, všetci politici a všetky vládne garnitúry. Viac či menej, pretože táto oblasť je dlhodobo zanedbávaná. A preto navrhujeme, aby sa konečne systémovo začali obnovovať slovenské pamiatky. Na dôvažok, súčasná vláda zanedbala pri vyjednávaní o ďalšom programovacom období využitie časti finančných prostriedkov z eurofondov na túto oblasť. Neexistuje žiaden samostatný operačný program alebo prioritná os alebo opatrenie, ktoré by sa venovalo tejto oblasti. Považujeme to za vážnu chybu. Aj tu rastie význam takto zriadeného fondu na obnovu pamiatok.
Zároveň navrhujeme v celom systéme prechodné obdobie aj z toho dôvodu, aby si cirkvi mohli navyknúť na nový systém financovania, nechceme ich len tak hodiť do vody, aby sa naučili zo dňa na deň plávať, budú mať priestor na to, aby vysvetľovali svojim veriacim... (Rečník zmĺkol a obzrel sa dozadu.) Nie, len počul som nejakú diskusiu, tak som sa obzrel, že kto hovorí.
Čiže štvorročné prechodné obdobie, ktoré vytvorí priestor cirkvám, aby si na tento systém financovania mohli zvyknúť a mohli naň navyknúť aj svojich veriacich.
Dopad navrhnutého modelu finančnej odluky cirkvi od štátu na rozpočty a príjmy cirkevných organizácií je možné vyčísliť len odhadom, vzhľadom na počet daňovníkov, fyzických osôb, ktoré sa rozhodnú previesť časť zaplatenej dane cirkvám. V prípade, ak by sa cirkvám rozhodlo prispieť 50 % všetkých daňovníkov na Slovensku, resp. daňovníkov, ktorých daňová povinnosť predstavuje polovicu celkovej daňovej povinnosti v Slovenskej republike, príjem cirkví by sa znížil, no rozdiel by bol kompenzovaný účelovými zdrojmi na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok vo vlastníctve cirkví. V prípade, ak by sa 2 % cirkvám rozhodla poukázať menšia časť daňovníkov, príjem cirkví a náboženských spoločností by klesol a naopak. S rastúcim počtom asignujúcich daňovníkov by rástol celkový príjem cirkví, ale i podiel tohto príjmu, ktorý môžu cirkvi a náboženské spoločnosti použiť bez konkrétneho účelu.
My, samozrejme, netvrdíme, že sme neomylní a tento náš návrh tesáme do kameňa, sme otvorení ďalšej diskusii a prípadným zmenám, samozrejme, ak by sa podaril tento návrh posunúť do druhého čítania.
V súvislosti s finančnou odlukou cirkvi od štátu sa v posledných mesiacoch a rokoch objavilo viacero mýtov. Konkrétne spomeniem a vyvrátim tri z nich. Tieto mýty totižto väčšinou spomínajú tí, ktorí síce slovne podporujú odluku cirkvi od štátu, ale na druhej strane svojimi konkrétnymi krokmi tento proces spochybňujú.
Mýtus prvý: Finančná odluka cirkvi od štátu nie je možná kvôli Vatikánskej zmluve.
Nie je to pravda. Objavuje sa to vo viacerých diskusiách a dokonca aj súčasné vedenie ministerstva kultúry tvrdí, že odluka cirkvi od štátu nie je na Slovensku možná, pretože nám v tom bráni znenie základnej zmluvy so Svätou stolicou. Financovanie cirkvi je upravené starým komunistickým zákonom ešte z roku 1949, čo určite nemôže tešiť ani samotné cirkvi. Znenie tohto zákona a jeho úprava je plne v moci slovenského parlamentu. Prečo? Hovorí o tom Ústava Slovenskej republiky v čl. 1, kde sa uvádza toto: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo."
Aj samotná Vatikánska zmluva vo svojom texte sa niekoľkokrát odkazuje alebo odvoláva na právny poriadok a vnútroštátnu legislatívu Slovenskej republiky, napríklad v oblasti školstva či sociálnej oblasti. O celkovom financovaní cirkvi sa v zmluve píše len v čl. 20, citujem: "Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi."
Keďže takúto čiastkovú zmluvu zatiaľ Slovensko neuzavrelo, neexistujú žiadne konkrétne záväzky, ktoré by nám bránili meniť aktuálny právny model financovania cirkvi. Základná zmluva s Vatikánom dokonca ani nestanovuje čas, dokedy je potrebné takúto osobitnú zmluvu prijať. Mýtus, že prijatiu finančnej odluky cirkvi od štátu na Slovensku bráni Vatikánska zmluva, je teda nepravdivý. Niektorí politici ho využívajú buď z neznalosti, alebo čisto so zámerom blokovať snahu o presadenie odluky.
Mýtus druhý: Odluka cirkvi od štátu nie je možná, lebo štát nemá na cirkevné reštitúcie.
Aj v tomto prípade ide o falošný argument. Na rozdiel od niektorých iných krajín už totiž na Slovensku cirkevné reštitúcie prebehli, išlo pritom o pomerne náročný a dlhý proces, ktorý sa uzavrel prijatím zákona v roku 2005. Ešte dôležitejšie je však v tomto kontexte uznesenie č. 1551, ktoré po prijatí tohto zákona v roku 2005 schválil parlament a znie nasledovne, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že nadobudnutím účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým veciam považuje proces reštitúcií majetku cirkví a náboženských spoločností za uzavretý." Bodka, koniec úvodzoviek.
Toto uznesenie navrhol vtedajší poslanec KDH František Mikloško a bolo definitívnou, zároveň i spravodlivou bodkou za procesom cirkevných reštitúcií na Slovensku. Za toto uznesenie, dámy a páni, hlasovalo 85 poslancov vrátane drvivej väčšiny vtedajších poslancov za KDH a za stranu SMER.
Mimochodom, František Mikloško zároveň k tejto téme v parlamente dodal: "Toto uznesenie som konzultoval pre mňa s jednou z najväčších autorít katolíckej cirkvi, ktorá povedala, že áno, nemôžeme vytvoriť ani dojem o tom, že ak už niečo dostaneme, znovu chceme ďalej. Proste chceme veci uzavrieť, aby sme mohli normálne existovať. Toto uznesenie som smeroval, oznámil som, že dám také uznesenie, aj smerom k evanjelickej cirkvi, jej vrcholným orgánom, a nebolo spochybnené."
Toľko história a fakty o nej. Problematika cirkevných reštitúcií je teda na Slovensku uzavretá a ani pri odluke cirkvi od štátu neexistuje žiaden dôvod, prečo by sa mala znovu otvárať.
Mýtus tretí: Odluku nechcú ani samotné cirkvi.
Je, samozrejme, problematické hovoriť za niekoho, preto budem vychádzať len zo svojich osobných skúseností. Téma odluky cirkvi od štátu nie je novou témou, ktorú by sme vyťahovali tesne pred voľbami, tejto téme sa venujem, odkedy som v politike, a konkrétne už od roku 2011, kedy sme na ministerstve kultúry predstavili konkrétny model finančnej odluky cirkvi od štátu. Absolvoval som viacero rokovaní s najvyššími predstaviteľmi cirkví na Slovensku – či už ako minister, alebo ako poslanec. Oficiálnych aj neoficiálnych. O tých neoficiálnych alebo ich obsahu, samozrejme, hovoriť zo slušnosti nebudem. Musím ale povedať, že ani na jednom z nich nikdy nezaznelo z úst niektorého predstaviteľa cirkvi jasné "nie" finančnej odluke. Princípy návrhu odluky cirkvi od štátu, ktorý dnes presadzuje Slovenská občianska koalícia, sme predstavili aj všetkým registrovaným cirkvám, to sa stalo ešte pred štyrmi rokmi, keď som bol vo funkcii ministra kultúry. Ani vtedy sa nestalo, že by niektorý predstaviteľ cirkvi vyjadril negatívny postoj.
Prijatie odluky cirkvi od štátu podporuje zároveň väčšina obyvateľov Slovenskej republiky. A práve odluka je možným receptom na spoločenské zmiernenie po turbulentnom a kontroverznom referende, ktorého konanie viaceré cirkvi otvorene podporovali.
Okrem mýtov je v súvislosti s touto témou aj veľa pokrytectva. A to je druhý dôvod, prečo predkladáme návrh zákona o odluke cirkvi od štátu v tomto období. Je totiž potrebné strhnúť masku. Strhnúť masku tým politikom a tým politickým stranám, ktoré na jednej strane hovoria, že áno, my odluku podporujeme, na druhej strane neoficiálne robia všetko preto, aby takýto návrh neprešiel. V slovenskom parlamente nie je politická strana, ktorá by oficiálne a otvorene povedala a celkom jasne, že je proti odluke cirkvi od štátu. Slovami to síce nehovorí žiadna strana, ale skutkami, bohužiaľ, áno. Svojím konaním robia všetko preto, aby odluka neprešla, a to sa netýka len ľavice, ale čiastočne aj pravice.
Pozastavme sa konkrétne pri vládnej strane SMER, ktorá má v tomto parlamente väčšinu. V roku 2011 som ako minister kultúry zriadil expertnú komisiu, ktorá mala riešiť tému odluky cirkvi od štátu. Po niekoľkých mesiacoch sme sa dopracovali ku konkrétnemu návrhu, o ktorom sme diskutovali spolu s cirkvami. Potom prišli predčasné voľby a zmenila sa vláda. SMER síce túto expertnú skupinu nezrušil, ale po tri a pol rokoch jej pôsobenia je výsledok jej práce nulový. Expertná skupina v zásade slúžila len ako divadlo alebo presnejšie mimikry. Pretože áno, tri a pol roka aj SMER ústami svojich najvyšších predstaviteľov hovoril, že áno, my sme v zásade za odluku cirkvi od štátu, ale musíme o tom diskutovať a rokovať.
Teraz sa však blížia voľby a SMER sa demaskoval, ústami svojho predsedu sa pred pár dňami jasne vyjadril, že žiadnu odluku nepodporí a nielen teraz, ale vlastne ani po voľbách. Takže to, čo tri a pol roka predstavitelia vládnej strany hovorili, už dnes neplatí. A dovolím si povedať aj dôvod, prečo to tak je.
Počas prvej Ficovej vlády boli aj potvrdené informácie o tom, že došlo k dohode, nepísanej dohode medzi cirkvami, a najmä katolíckou cirkvou a vtedajšou vládou, že sa nebudú otvárať niektoré témy – ani z jednej, ani z druhej strany – a že sa zachová status quo. To sa, samozrejme, malo týkať aj finančnej odluky cirkvi od štátu. Dovolím si preto vysloviť názor, že k podobnej dohode došlo aj teraz, opäť nepísanej, opäť neoficiálnej, opäť uzavretej niekde potichu v kuloároch. Ale skutky vládnej strany potvrdzujú, že tento názor nie je len hypotézou, a preto je dôležité takúto masku strhnúť, čo sa vlastne našou iniciatívou podarilo. A je to memento aj pre občanov, aby brali do úvahy, ktoré politické strany vodu kážu a víno pijú.
Vrchol argumentov proti odluke zaznel včera, môj kolega z výboru Dušan Jarjabek mi odpustí, ale toto nebol ani argumentačný suterén, toto už bola argumentačná podzemná garáž, možno tá pod Hradom. Vyslovil totižto názor, že nemôžeme teraz odluku riešiť, lebo je tu hrozba islamu, hrozí nám islamizácia, a preto dajme odluku bokom.
Myslím to vážne, áno, tento argument včera zaznel, dámy a páni, je to možno úsmevné, pani poslankyňa Žitňanská sa otvorene smeje, možno niekomu je z takýchto slov aj do plaču. Áno, zaznelo to včera, povedal to môj kolega, predseda výboru pre kultúru a médiá, úplne scestné, ale, bohužiaľ, je to v línii súčasného marketingu strany SMER – strašiť. Treba strašiť, lebo keď sa u ľudí vyvolá strach, tak možno na všetko ostatné zabudnú, zabudnú na kauzy v zdravotníctve, v exekúciách a v mnohých iných oblastiach.
Marketing patrí do politiky, ale marketing nemôže byť obsahom politiky, dámy a páni. Áno, robíte úžasný marketing, skvelý, ja som to už povedal v tejto Národnej rade, Robert Fico je naozaj talent. Ale domnievam sa, že aj v politike niekedy nastávajú okamihy, kedy politik musí preukázať istú dávku zodpovednosti, a je to najmä v krízových situáciách, kedy naozaj reálne obyvatelia majú strach, majú obavy pred niečím cudzím, niečím prichádzajúcim, niečím, s čím sa nevedia vysporiadať. Áno, v takých okamihoch je strach prirodzený, ale je absolútne bezcharakterné takýto strach oživovať a v ľuďoch ešte vyvolávať. A, dámy a páni, takáto krátkozraká politika sa môže vrátiť. Bohužiaľ, tohto prístupu v podobe strachu a strašenia ľudí sa dopustil aj kolega Dušan Jarjabek a možno to istým spôsobom charakterizuje ten prístup strany SMER k aj takej téme, ako je odluka cirkvi od štátu.
Dámy a páni, absolvoval som stovky diskusií za posledných päť rokov na túto tému, zozbierali sme s kolegami tisícky podpisov na podporu odluky cirkvi od štátu. Musím povedať, že drvivá väčšina týchto diskusií končila s tým, že všetci diskutujúci sme sa zhodli na tom, že áno, odluka cirkvi od štátu a konkrétne finančná odluka cirkvi od štátu je správna vec a treba ju urobiť. Áno, môžeme diskutovať o konkrétnom modeli, a my sme pripravení v SKOK-u sa o tom baviť kedykoľvek, ale jednoducho ak je niečo správna vec, tak ju treba urobiť.
Predložením tohto návrhu dávame priestor a šancu politickým stranám, aby pri tejto téme prešli od slov ku skutkom, a tí, ktorí doteraz tvrdili, že podporujú odluku cirkvi od štátu, majú možnosť v tomto duchu aj hlasovať.
Ďakujem pekne.