Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 17:58 hod.

PhDr.

Marián Kvasnička

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 21.5.2013 14:02 - 14:12 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Príjemné popoludnie. Pani predsedajúca, pán minister, pán navrhovateľ. Dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k jednej formulácii, myslím, že v § 140 písm. f), ešte sa k tomu vrátim. Ešte skôr, než tak učiním, by som chcel aspoň krátky komentár. Vidím, že SMER nie náhodou a nie nadarmo zriadil výbor pre práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb. A zdá sa, že funguje a má parciálny dosah aj na niektoré legislatívne úpravy, v tomto prípade Trestného zákona. Gudrun Kuglerová, riaditeľka Observatória pre netoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe, naznačuje, že podobne ako v iných krajinách aj u nás, aj v stredoeurópskom priestore homo loby začína presadzovať svoju hlavnú agendu. Ona sa snaží tú agendu, tú stratégiu popísať na piatich bodoch, akou teda mierou eskaluje táto loby svoje požiadavky. Prvou agendou je presadzovanie zákona o registrovaných partnerstvách homosexuálov. Tento pokus sme tu už mali. Myslím, že nie ani prvý a nie ani poslednýkrát.
Druhým bodom, a uvádza to aj stránka queer leaders forum, je možnosť osvojenia si dieťaťa a nediskriminujúci prístup k službám asistovanej reprodukcie. Teda umelé oplodnenie a teda všetko, čo s tým súvisí.
Tretia oblasť presadzovania homo tém, teda homo loby, je výchova detí v školách. Vo Veľkej Británii sú do škôl distribuované rozprávky o princovi, ktorý si hľadá neustále nevestu a nakoniec stretne, div sa svete, iného princa, do ktorého sa zamiluje, zoberú sa a všetko končí happy endom. Takýchto prípadov je veľmi veľa.
Štvrtá agenda, a tá sa už týka aj nášho Trestného zákona a konkrétne toho zákona, ktorý som spomínal, je oblasť, ktorá sa nazýva v anglickej právnej terminológiu hate speech crimes, teda znamená, že ide o otvorený nesúhlas s homosexuálnym správaním a tento bude trestaný ako nenávistný prejav. Podobné prípady sa už udiali v západnej Európe, kedy bol napríklad kňaz obvinený kvôli kázni, kde označil v zhode s biblickým učením homosexualitu a takéto správanie, nie homosexualitu, ale homosexuálne správanie za hriech.
Piatym bodom úsilia homo loby je takzvaná antidiskriminačná legislatíva. Znamená to, že ak odmietnete napríklad ubytovať homosexuálny pár v izbe s manželskou posteľou, ako sa to stalo v malom rodinnom penzióne v Anglicku, môžete zaplatiť pokutu, ktorá vás zruinuje, alebo prídete o licenciu na tento výkon činnosti. Alebo ak sobášny úradník odmietne zosobášiť homosexuálny pár, môže stratiť prácu, čo sa takisto udialo na radnici v Londýne. Anglická katolícka charita, to je ďalší prípad, sa už nemôže venovať adopciám, pretože odmietala zveriť deti homosexuálnym párom. Všetko v rámci nastaveného trestného zákona pod rúškom antidiskriminácie.
O takýchto a ďalších prípadoch sa môžete dočítať na stránke Observatória pre netoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe, ktoré som už citoval.
Na doplnenie, aby ste vedeli, že ako dneska vyzerá tá situácia v tejto jedinej oblasti. Len titulky. Anglický súd. Sexuálna orientácia je nadradená náboženstvu. Kresťanský manželský pár v Anglicku bojuje s komisiou pre adopciu pri mestskej rade a to po rozhodnutí zakázať im pestúnsku starostlivosť kvôli ich viere a neochote súhlasiť s homosexualitou. Nemôžu sa dokonca odvolať ani na najvyšší londýnsky súd.
Alebo. Anglický súd zakázal adopciu detí kresťanským párom. Vraj sú netolerantní.
Alebo. Odmietla hlasovať v prospech adopcie detí homosexuálmi a prišla o funkciu. Ide o britskú kresťanskú pediatričku, ktorá sa odvolala na Európsky súd kvôli svojmu presvedčeniu, že deti na adopciu sa majú najlepšie v rodinách s matkou a otcom. Bola zosadená z rady pre adopcie v North Hampshire.
Ešte ak by ste chceli, iný zákon nariaďuje prohomo sexuálny obsah v školách, je to v Kalifornii.
Alebo. Snaha liberálov zaviesť hate crimes legislatívu bola v poslednom desaťročí veľmi úspešná. Takáto legislatíva bola zavedená v Kanade, niektorých štátoch USA, vo Švédsku a inde. Výsledkom je perzekúcia ľudí.
Z kanadskej internetovej stránky lifesitenews.com môžem spomenúť reverend doktor Peter Foster, anglikánsky biskup z Chesteru v Anglicku, bol podľa hide crimes legislatívy vyšetrovaný a pokarhaný vrchným policajným komisárom za poznámku, že niektorí ľudia môžu prekonať homosexuálne sklony a preorientovať sa.
Iný príklad. Belgický kardinál Gustav Joos čelí podľa belgickej antidiskriminačnej legislatívy súdnemu procesu za jeho poznámku o podstate homosexuality a o učení cirkvi.
Madridský kardinál, ešte iný prípad, Antonio María Rouco Varela čelí hrozbe súdneho sporu za kázeň, ktorú mal v madridskej katedrále na sviatok svätej rodiny. Biskupi a klérus v Írsku boli varovaní pred distribúciou vatikánskej publikácie o verejnom uznávaní zväzkov rovnakého pohlavia, že by mohli čeliť podľa írskej trestnej legislatívy súdnemu stíhaniu za podnecovanie nenávisti. Toľko z tých prípadov. Dalo by sa ich citovať, samozrejme, oveľa viac.
Na tej antidiskriminačnej legislatíve je nepríjemné to, že sugeruje dojem diskriminácie. A potom tá diskriminácia vyvoláva aj victimózne správanie, ktorým sa maskuje nástojčivosť až agresívne požadovanie legislatívnych uľav v tejto oblasti. Znamená to, tento trend ak nezastavíme, znamená to, že rozmnožujeme typ civilizácie alebo antropologickej revolúcie, ktorá je proti civilizácii lásky a proti tomu, ako veci sú prirodzene nastavené. A nebudem hovoriť o Biblii, nebudem hovoriť o tých veciach, o ktorých som hovoril počas rozpravy o registrovaných partnerstvách.
Stačí na to normálny zdravý sedliacky rozum a pozorovanie, ako sa veci, veci medzi mužom a ženou majú. Som zvedavý, či by sme dokázali v rovnakej miere, ako ideme chrániť jednu, štatisticky nie výraznú menšinu, či sa s rovnakou vášňou a rovnakým nasadením zasadzujeme za ochranu našich rodín. Za inštitút manželstva ako vzťah jedného muža a jednej ženy. Či sa v rovnakej miere zasadzujeme za výchovu, za výchovu, ktorá nebude mať charakter diskriminácie ľudí, ktorí sú inak nábožensky založení. Do akej miery chránime kresťanov. Obávam sa, že kresťania aj v tejto kresťanskej spoločnosti, alebo v tomto národe, ktorý má kresťanské tradície hlboko vo svojom archetype, vo svojich koreňoch, že kresťania začínajú ťahať za kratší povraz.
Teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kvasničku a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o parlamentnú tlač č. 401.
V článku I v bode 22 sa z návrhu vypúšťa text "nenávisti pre sexuálnu orientáciu".
Čiže ide len o túto zmenu. Odôvodnenie, hoci som ho čiastočne spomenul, predsa len prečítam: Vládny návrh zákona zavádza osobitný motív v Trestnom zákone, priťažujúcu okolnosť z nenávisti pre sexuálnu orientáciu, korešpondujúcu s celosvetovým úsilím LGBTI loby o osobitnú trestnoprávnu ochranu LGBTI osôb, isté privilegované postavenie tejto skupiny. Občania s inou sexuálnou orientáciou majú na Slovensku také isté práva ako všetci ostatní občania Slovenska. Zavádzať takéto osobitné ustanovenie do Trestného zákona vytvára predpoklady pre jeho možné špekulatívne a svojvoľné vykladanie v budúcnosti. Tie precedensy, ktoré som čítal, vznikli práve v dôsledku tejto antidiskriminačnej legislatívy. Zo zahraničia sú známe viaceré prípady, napríklad vo Švédsku, kde bol v roku 2004 súdom odsúdený protestantský pastor Ake Green kvôli tomu, že kázal o biblickom pohľade na homosexuálne správanie. Priťažujúca okolnosť, osobitný motív je v Trestnom zákone dostatočne vymedzený, preto nie je potrebné podľa nášho názoru rozširovať ho o sexuálnu orientáciu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2013 16:50 - 16:50 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Ja by som chcel reagovať na tú časť, kde kolega Hlina hovoril, že našťastie alebo, chvalabohu, tomu systému nerozumie. Zase len taká asociácia, ktorá súvisí trošku možno s takou žartovnejšou oblasťou. Príbeh:
Dvaja poslanci, dvaja poslanci zdravotníckeho výboru sa bavia a jeden z nich hovorí tomu druhému: "Ty, predstav si, toľké roky sedím v tom zdravotníckom výbore tu v parlamente a ja stále tej problematike zdravotníctva nerozumiem."
A ten druhý mu hovorí: "Počkaj, počkaj, však ja ti to vysvetlím."
A on: " Nie, nie, vysvetliť to viem, len tomu nerozumiem."
Takže chcem ubezpečiť Alojza Hlinu, že nemusí byť z toho nervózny. (Reakcia v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2013 16:37 - 16:38 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Ja len na jednu parciálnu vec, na ktorú poslanec Novotný upozornil, tu pre to preskripčné obžerstvo v našich domácnostiach, a jak hovoril o tom, že v každej slušnej domácnosti je krabica liekov. S nostalgiou sa mi vybavil heroický osvietenský zápas Juraja Fándlyho z bernolákovských čias, ktorý okrem toho, že bol kňazom a videl do duší svojich farníkov, na svojej fare v Naháči zriadil Apatieku. Vo svojej knihe Piľní domajší, polní hospodár (pozn. red.: Piľní poľní aj domajší hospodár) krásne píše, že odporúča svojim rodákom štyri tabletky. Nemuseli mať celú krabicu.
Prvú - srdca dobrota, druhá - mysle veselosť, tretia - strídmosť v trove a trunku a štvrtá - lahodné tela pohybuvání. Toľko, toľko Fándly. Možno by sme a najmä slovenský lekári by sa mali vrátiť k tejto osvedčenej receptúre, aby nemusel platiť vtip, kde sa dvaja lekári nad pacientom bavia: "Tak čo, kolega, budeme ho liečiť, alebo ho necháme žiť?" Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2013 14:11 - 14:12 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. K Petrovi Osuskému, brilantná analýza i pozadia celého, celej tej deformácie justície, jednu vec, ktorá ma zaujala a vyvolala takú asociáciu, keď spomínal, že tá miera nespravodlivosti alebo toho znásilňovania práva je zrejmá aj dermatológovi. Viem, že myslel na svoju, na svoju profesiu pôvodnú, medicínsku. Asi by som išiel ďalej, a on bol zdržanlivý, že, áno, to, čo sa teraz pri návrhu tohto zákona deje, zákona, ktorý správne nazval lex Gašparovič, ja by som sa, milý kolega, nebál nazvať legislatívnym svrabom. Myslím, že tá dermatologická terminológia by bola namieste.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2013 13:54 - 13:55 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, chcel by som reagovať tiež na vystúpenie Jána Figeľa. Pre mňa bolo zaujímavé konfrontovať si vystúpenie s neverbálnymi prejavmi pána ministra Boreca. Neskrýval afekty a emócie a istú krehkosť. Bežal mi taký film pred očami.
Pán minister, považujem vás za slušného človeka a fundovaného právneho experta. Priznám sa, nezávidím vám. Nechcel by som byť v koži človeka, ktorý si verejne láme chrbticu. Potrebujete to? Povedzte, potrebujete to? Dokážete sa potom pozrieť sám sebe do očí?
A ďakujem Jánovi Figeľovi, že vám zrkadlo nastavil týmto spôsobom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 17:58 - 18:00 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Ďakujem. K tým, ktorí teda mi oceňujú to vystúpenie, a myslím, že to bola väčšina, chcem len poďakovať. Ja, u mňa je to vždycky aj otázka jazyka, akým o tom hovoriť, a niekedy práve snaha to formulovať v jazyku inak, môže do toho vniesť aj iné akcenty, čo je možno vec jazykovedná.
Dušan Jarjabek, k tomu, čo hovoril, možno len dovysvetlenie. Samotný problém digitalizácie je problém nesmierne náročný, odborný. A ten som ani neriešil. Súvisela táto moja poznámka s nedávnym výjazdom. Bol som vo viacerých inštitúciách tu v Bratislave a bol som v Slovenskom národnom múzeu, kde mi predstavili teda zbierky, akvizície, ktoré sú naozaj v zúfalom stave. Digitalizáciou ich možno dostaneme do nejakej virtuálnej roviny, ale to, v akom konkrétnom fyzickom stave sa nachádzajú a vlastne to dedičstvo odchádza, to temer nezachránime. Pýtal som sa kompetentných v Slovenskom národnom múzeu, že kde by videli riešenie. No tak jedno z tých riešení bolo, že mladých ľudí, alebo ak aktivačné práce, keď to tak vymyslím, alebo verejnoprospešné, že pustiť ľudí, samozrejme, pod odborným dozorom, do tohoto materiálneho dedičstva a ho reštaurovať, ošetrovať, zachrániť, lepšie uskladniť. Čiže toto som mal na mysli. Nie samotný problém digitalizácie, lebo viem, že to je problém oveľa vážnejší.
Len toľko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 17:53 - 17:55 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, nie som ekonóm, nie som sociológ a nemám vzdelanie v otázkach sociálnych, v otázkach práce, predsa len by som chcel vystúpiť možno trošku v takom impresívnejšom, pocitovom rámci, možno priniesť niektoré iné akcenty, ktoré tu buď boli inak zdôraznené, alebo opomenuté, a chcel by som tiež, a možno aj to stojí za úvahu, urobiť to trošku možno aj iným jazykom, než len jazykom suchej legislatívy a preťahovania sa o to, že kto lepšie zákonné normy vymyslel a kto je na vine stavu a problémom, o ktorých teraz hovoríme a sú veľmi vážne.
Ja si texty koncipujem a tú kompozíciu, ak dovolíte, by som rád takto aj odovzdal. Nikdy som nemal krvavé oči, iba ak som to veľmi prehnal s prvým Kristovým zázrakom v Káne Galilejskej. Ani som nemal konfrontačného ducha, azda s výnimkou pubertálnych zápasov s autoritou otca. Nikdy som nebol na štadiónoch za futbalom a hokejom, lebo mám panický strach zo stád a davového ducha. Iba raz som toto pravidlo porušil. Bol som v Koride na býčie zápasy, no vydržal som len do prvých krvavých pľuvancov býka s trpiacimi očami, ktoré sa mi odvtedy zjavujú vo snoch.
Agon, zápas, dokážem vnímať len ako hru. Nemám v tom emócie a už vôbec nie túžbu kaličiť protivníka. Myslím si, že mám priateľov alebo prinajmenšom blížnych bez ohľadu na stranícke dresy a názorové uniformy. Chcel by som v tomto tóne aj bontóne vydržať čo najdlhšie, lebo vecí, ktoré nás delia, vymyslíme bárskoľko, málo však toho, čo nás spája. Najmä vtedy nie, ak nemáme vôľu, ale viac sa klaniame svätému Imidžovi a penátom marketingu a navyše žijeme v zajatí mýtov o racionálnom voličovi. Čím, samozrejme, nechcem znížiť význam súťaže, ktorá tu aj dnes prebieha, ani význam zásadných dôrazov, ktoré jedni odvodzujú od protektívnej úlohy štátu, od etatizmu a zase na druhej strane iní od individuálnej slobody vážne sa pasovať so svojím osudom a vytvárať pre tento zápas dôstojné podmienky a prostriedky a prostredie.
Na dôvažok, ak hovoríme o nezamestnanosti, ako kresťanský demokrat nedokážem v tomto kontexte nemať pred očami kľúčové sociálne encykliky od Centesimus annus až po Laborem exercens blahoslaveného Jána Pavla II. Všetky tieto dokumenty zdôrazňujú význam práce pre život človeka a zásadnú potrebu solidarity, pokiaľ ide o projekt dôstojnosti každej neopakovateľnej ľudskej osoby. V takejto optike sme v núdzi a v kaši úplne všetci bez politických rozdielov a preferencií.
Otázka Ernesta Hemingwaya, parafrázujúceho Johna Donna, "Komu zvonia do hrobu" má vždy rovnakú odpoveď: "Vždy zvonia tebe", ktorý máš vystarané, ktorý si za vodou, ktorý máš svoje prachy v daňových rajoch, ktorý si vytuneloval Slovensko, ktorý vieš, že najľahšie sa rozdáva z cudzieho, ktorý záväzok služby vnímaš ako lákavú príležitosť vlastnej hamižnosti.
Bez toho, aby som personifikoval, cítim potrebu povedať aj to, že štátne výpalníctvo, legislatívne uchopené v brachiálnych daniach a odvodoch, aby bolo na trafiky pre vlastných, je zvrátené a nemravné. Rovnako je perverzné posilňovať nástroje byrokratickej šikany. Toto, dámy a páni, nemá nič spoločné s poriadkom a disciplínou. A viac zmysluplnej práce nám to nevyrobí. Kapitulácie živnostníkov a malých rodinných firiem sú toho dobrým dôkazom. A vedel o tom čosi aj Franz Kafka, keď napísal, že "putá sužovaného ľudstva sú z kancelárskeho papiera".
Keď som cestoval na dnešnú schôdzu, zastavil som sa ako vždy na odpočívadle v Červeníku. Pri káve ma oslovil muž z Trenčína, ktorého som nepoznal, ale ktorý poznal mňa. Okrem mnohých iných vecí mi povedal: "Robte čosi s touto našou prekliatou krajinou a s tou mizériou, ktorá je napätá do krajnosti." Začal som čosi bľabotať o ľavici a pravici, ale hneď ma umlčal, že ho to vôbec nezaujíma. Že ako drobný podnikateľ kašle na naše bipolárne mantry. A ešte dodal, že gorilami to neskončilo, že hnev ľudu bude raz taký veľký, že príde aj na vidly a defenestrácie z Hradného vŕšku. Zľakol som sa, ale som mu aj rozumel, a zvlášť vtedy, keď som si spomenul, že moja mladšia dcéra vymenila tento paškvil sociálneho štátu za pohyblivý domov v cudzine, pretože tu si nenašla primeranú a už vôbec nie primerane ocenenú prácu. A pritom musím povedať, že nikdy nemala tú chorú mentalitu, že radšej byť nezamestnaným v cudzine, ako mizerne zamestnaný a ešte mizernejšie platený na Slovensku.
Nie. Zhadzovanie viny na predchodcov ani na krízu, ktorá sa hodí aj v tomto diskurze, nikomu nepomáha ani nič nerieši. Ja viem, že najzaujímavejšou komoditou sú hotové peniaze, napríklad európskych daňových poplatníkov, alebo aj z našich zdrojov, napríklad z druhého poistného piliera, tie však problém neriešia a už ho vôbec neriešia systémovo.
O stimuláciách viem kadečo. Od tých biologických až po eschatologické, no investičné stimuly pre globálny biznis považujem za ortieľ smrti pre domáce národné iniciatívy. Tak veľmi preplatené pracovné miesta problém nezamestnanosti neriešia, iba čičíkajú a deformujú. Navyše ich selektívna povaha, myslím týchto investičných stimulov, páchne klientelizmom ako bič. Keď to hovorím, mám pred očami aj armádu maturantov a vysokoškolákov, ktorí si do svojich vysvedčení, diplomov a certifikátov môžu utrieť tak akurát... - a len slušnosť mi nedovolí pokračovať.
Na druhej strane vidím svojpomocné komunity, skupiny jednotlivcov, ktorých omrzelo štátne tútorstvo a takpovediac na kolene s minimálnymi prostriedkami a obrovským entuziazmom zachraňujú opľutú tvár človečenstva. Kto vládze viac? Vlády alebo títo bezmocní velikáni?
Ako si nespomenúť, čo pre nezamestnaných handrárov z parížskych Emauz celý život vytrvalo robil Abbé Pierre. Ako si nepripomenúť kňazskú misiu otca G. Gilberta medzi pauperizovanou a kriminálnou mládežou z periférie európskych miest? Alebo aj u nás heroickú službu Mariana Kuffu či Tóna Srholca. Nikto z týchto nenápadných hrdinov nikdy nebude sedieť medzi celebritami ani v lóžach pre mediálne VIP, ktoré berú tučné tantiémy aj za nezaslúžené dary.
Dráždenie biedy, vážení, má svoje hranice. Niekedy mám nástojčivý pocit, že tie hranice už boli prekročené. Cítim to temer v krvi. Národy sa dali na pochod. Ak ani prácu nemajú, nemajú ani čo stratiť. Paradoxne sú slobodní, no bojme sa ovocia ich hnevu.
Keďže pôsobím aj vo výbore pre kultúru a médiá, dovoľte mi aspoň jeden príklad z tejto oblasti. Nebude sa týkať škandalózneho pozadia digitalizácie kultúrneho dedičstva, čo je síce úloha pre budúce generácie úctyhodná, no nijako nerieši iný problém s tým súvisiaci, a to je problém hmotnej kvality toho, čo sa digitalizuje, teda v akom žalostnom stave sú akvizície našich múzeí, galérií, filmoték, knižníc a zbierkotvorných inštitúcií. Je tu roboty ako na kostole, len ju kvôli iným "prioritám" nevieme alebo nechceme saturovať. Ani len v priestore verejnoprospešných prác. Verbálne sme aj tu veľmi hodnotoví, európski, prakticky ale celkom ignorantskí.
Inou dobrou ukážkou, kde by sa dali nájsť pracovné príležitosti, a našťastie sú aktivisti, oduševnení aj týmto smerom, je oblasť obnovy a záchrany našich hradov a pamiatok, ako to spomínal Paľo Zajac. A keď hovorím o hradoch, pamiatkach, kultúrnom dedičstve, nemám na mysli sentimentálne dôvody, ale aj dôvody komerčné, turistické, propagačné, marketingové, vlastenecké, aké len chcete.
No ale poďme k tomu príkladu, ktorý mám takpovediac z vlastnej empírie. Už piaty rok sa v premodlených priestoroch najstaršieho pútnického miesta v strednej Európe v benediktínskom kláštore na Skalke pri Trenčíne zídu výtvarní umelci, spisovatelia, hudobníci a mnoho ľudí zo služobného backgroundu, vrátane miestneho pána farára, ktorý má na starosti každodennú liturgiu a ako bývalý kuchár aj chýrečnú kuchyňu. Všetci títo dobrovoľní účastníci medzinárodného sympózia Ora et Ars, vrátane študentov umeleckých škôl, ktoré pôsobia v trenčianskom regióne, maľujú, sochajú, hrajú, filmujú, muzicírujú, obnovujú ruiny, sadia stromy, zatrávňujú zdevastované plochy. Počas desiatich dní sympózia a potom počas celej letnej sezóny sa Skalka stane mekkou pútnikov, školákov, turistov, domácich aj zahraničných návštevníkov a nevynímajúc ani obchodníkov, ktorí rozvíjajú v tomto centre svoje aktivity.
Za pár rokov sa z myšlienky stala inštitúcia. Skúste si tipnúť, koľko si za túto sizyfovskú prácu pre tradíciu a budúcnosť účtujú? Celkom nič. Lebo nemajú komu. Nemajú za chrbtom kmotrov ani finančné skupiny, iba ak, ale to skôr v srdci, Najvyššieho. Ani toho však s takými maličkosťami nezaťažujú. Viac než práca ich spája radosť z obcovania, teda ak môžem parafrázovať slová karpatského pastiera Dominika Tatarku, "z vytvárania spoločenstva, z vytvárania obce, komunity".
Ako kurátor tohto sympózia sa však pýtam, kto tvorí viac? Úradníci miestnej územnosprávnej štátnej kultúry alebo títo nadšenci a idealisti napr. aj zo Skalky? Aby bolo jasné, nijako nelobujem. Tam, kde je duch, tam sú aj skromné možnosti. No z princípu si myslím, že v oceňovaní práce z lásky, z entuziazmu, z nadšenia majú všetky, podčiarkujem, všetky vládne garnitúry rezervu.
Nikdy som svojich blížnych zo SMER-u nepovažoval za autentickú ľavicu. Skôr za konzorcium ľudí s dobre zabezpečeným finančným pozadím, marketingom, ale prosociálnou rétorikou. Rovnako som si nikdy neidealizoval pravicu, a to dokonca ani tú jej časť, ktorej členom som a ktorej elektorát má od čias Krista pomerne ľavicové očakávania. Akokoľvek sa veci majú, apelujem na túto vládu, rovnako ako by som apeloval na všetky iné vlády: Vráťte práci priestor, čas, možnosti a zmysel. Vráťme človeku dôstojnosť v rámci zámerov nášho Stvoriteľa, inak nás to všetkých, ale úplne všetkých pochová. Bez ohľadu na dresy, sľuby, istoty.
Sami viete, že istá je len jedna vec. Všetko ostatné sú len fantazmagórie a chiméry. Všetky percentá sa raz minú. A takto vo svetle neriešenia alebo fiktívneho riešenia problému, o ktorom hovoríme, zvlášť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2013 15:42 - 15:43 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega Kuffa, znovu sa mi vybavilo to, čo sa mi vybavilo, keď som prvýkrát videl legislatívny návrh kolegu Škripeka, taký kresťanský, ktorý súvisí s nádherným zázrakom, prvým zázrakom Ježiša Krista, keď v Káne Galilejskej svadobčanom došlo víno. No a tento zázrak, osobne si myslím, nebol apológiou alkoholizmu, ale oslavou družnosti a spoločenstva. Ten komu nie je nič nemožné, mohol dať prednosť studničnej vode, mohol dať prednosť mlieku alebo inému asketickému moku. Vybral si, div sa svete, víno. Čo tým chcel povedať, čo tým chcel zvýrazniť? Ak môžem použiť slová Dominika Tatarku, potrebu obcovania, teda vytvárania a utužovania obce. Bolo to ľudské i Božie. Víno ako Boží dar si takúto diskrimináciu, ako tu predvádzate, nezaslúži. Všetko je vec miery, nie zákonov. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 21.3.2013 15:23 - 15:27 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, páni ministri, pani ministerka, kolegovia a kolegyne, napriek tomu, že tu nie je minister zahraničných vecí a podpredseda vlády, chcem aj verejným spôsobom podať interpeláciu.
Vážený pán podpredseda vlády minister zahraničných vecí, európskych záležitostí pán Miroslav Lajčák, dovoľte mi, aby som sa na vás obrátil touto verejnou interpeláciou a položil vám dve otázky.
Prvá. Prečo ste zo svojho rezortu vyčlenili 200-tisíc eur - podľa mojich informácií ešte koncom roku 2012 - a presunuli ste ich na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, konkrétne pre výbor, teda na výbor pre rodovú rovnosť. Nebolo by vhodnejšie použiť tieto prostriedky v rezorte, ktorý spravujete na posilnenie administratívnych kapacít, napríklad v konzulárnej oblasti, čím zvýšiť zastúpenie konzulov v krajinách, kde to naši občania potrebujú?
V tejto súvislosti si dovolím vysloviť názor, že aj medializované problémy s adopciou slovenských detí, napríklad vo Veľkej Británii, ale aj inde a iných krajinách by sa darilo lepšie riešiť, pokiaľ by sme v problémových krajinách mali viac konzulárnych pracovníkov. To je prvá časť mojej otázky v interpelácii.
Druhá časť. Prečo politicky presadzujete požiadavky homosexuálnej loby na Slovensku? Známe sú aktivity homoloby vo viacerých štátoch v zahraničí. Zástupcovia homosexuálnych aktivistov celosvetovo žiadajú najmä tieto veci, aby negatívne, kritické hovorenie, písanie o homosexualite bolo trestané, aby bolo teda trestným činom alebo aspoň priestupkom v rámci trestnej kvalifikácie, ktorej sa hovorí hate speech.
Ďalej presadzujú zákon o registrovanom partnerstve, adopciu detí pre homosexuálov, a tiež aby v školských osnovách bola aktívna homosex..., ale aby bolo aktívne homosexuálne správanie považované za niečo úplne normálne, bežné a štandardné. Iniciovali a presadili ste vznik Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, takzvaného Výboru pre práva homosexuálov.
Vnímam to ako jeden z krokov presadzujúcich ciele, o ktorých som hovoril. Pýtam sa vás, aké dôvody a pohnútky vás vedú k tomu, že sa ako podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitosti aktívne angažujete v prospech nadštandardných práv a privilégií pre homoloby? Ďakujem za odpoveď.
Len pre vašu informáciu, z projektov na túto oblasť v nedávnom čase miesto toho, čo by sme považovali za ideál podpory tradičnej rodiny, boli podporené tieto: Lexikón sexizmu, to je projekt, ktorý vláda podporila sumou 19 384 eur, Iniciatívu Inakosť, tá dostala od vlády v roku 2012 na štyri projekty spolu 82 034 eur, projekt Možnosť voľby, teda občianske združenie Možnosť voľby na dva projekty takmer 35-tisíc eur a spoločnosť pre plánované rodičovstvo na projekt Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv 20-tisíc eur.
To len štatistická časť, ktorá ma opodstatňuje podať túto verejnú interpeláciu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.3.2013 14:51 - 14:52 hod.

Marián Kvasnička Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcel by som poďakovať Petrovi Osuskému za kompliment, ktorý mu vždycky rád vrátim, lebo takisto ho počúvam rád. Ja si myslím, že mnohé veci, aj keď nie sme odborníci v právnej a v inej oblasti, dosť podstatne sa dajú odhaliť v jazyku. Ten jazyk je podľa mňa signifikantný a dôležitý.
Pán kolega Osuský, aj napriek tomu vidíte, že môj kolega našiel, našiel aj nedostatky možno teologického alebo katechetického charakteru, jako nemám k tomu čo dodať. To učenie je také, možno moja skúsenosť, samozrejme, že veľký a malý hriech, ja si myslím, že ani malé hriechy nás nectia.
Dúfam, Alojz, že si nemyslel, že malé hriechy tvoria našu personálnu ozdobu. Takže naozaj voľba menšieho zla je veľkým zlom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis