Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne a kolegovia, pán minister, spravodajca, ja iba krátko by som sa chcel vrátiť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme pripravili spolu s kolegom Jozefom Viskupičom.
Je veľmi vecný a krátky, umožňuje alebo teda otvára, alebo znovu sa vracia k tomu, čo bolo kedysi možné, aby si ten, kto podporí kultúrne podujatie, mohol túto záťaž dať do svojej daňovej bilancie. V roku 2002 táto eventualita ešte bola možná. Ten dôvod, teraz už viem, že tá technika, ako sme to vymysleli, asi nie je šťastná, lebo osud tých pozmeňovacích návrhov je, že končia tým, že nie sú odhlasované, napriek tomu chcem ešte využiť poslednú možnosť a poprosiť o priazeň tomuto návrhu. V prípade, že nie, tak po mnohých rozhovoroch, ktoré som mal aj s ministrom financií, aj s ministrom kultúry, aj z diskusii vo výbore pre kultúru a médiá, a asi to bude také naťuknutie problematiky tých podnikateľov, dneska nám to hovoril kolega Kaník, že sa všeobecne znížila, že sa znižuje alebo sa zvyšuje záťaž, daňová záťaž na podnikateľov a že sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Tí, ktorí podnikajú v kultúre, to je špecifická skupina ľudí, ktorí, niekedy si myslím, že jak keby sa rozhodli temer systémovo byť neúspešní, byť, robiť veci z lásky, com amore, robiť veci skôr ako charitu, pretože zväčša ide o komodity, na ktorých sa možno s výnimkou veľkých umeleckých agentúr nedá zarobiť, nedá žiť. Ide naozaj skôr o osvetu.
Ja by som si dovolil na podporu tohoto pozmeňovacieho návrhu dve veci. Nebýva zvykom, aby opozičný poslanec sa snažil tlačiť svojich politických oponentov do toho, aby plnili títo oponenti vlastný program, vlastné programové prehlásenie, ale pre istotu som si vybral z vládneho vyhlásenia, z programového vyhlásenia vlády takéto formulácie, ktoré súvisia s kultúrou a v náväznosti aj s tým, na čo upriamujeme náš pozmeňovací návrh. Citujem z vládneho programu. "Vláda istôt pre občanov považuje kultúru za vnútorný základ spoločnosti, ktorý ju určuje hodnotovo a spoluvytvára jej jedinečnú národnú, národnostnú či miestnu identitu. Kultúra má schopnosť humanizovať, kultivovať a estetizovať život, rozvíjať v ľuďoch tvorivosť a originalitu. Je tiež dôležitou súčasťou výchovného a vzdelávacieho procesu a voľnočasových, podčiarkujem, voľnočasových aktivít obyvateľstva, posilňuje tým aj spoločenskú súdržnosť. Kultúra má aj nezanedbateľný potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. Vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky pre jej rozvoj. Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť." Toľko formulácia ku kultúrnym aktivitám vo vládnom programe SMER-u - sociálnej demokracie.
Teraz k samotnému zákonu. V tom vládnom programe sa teda podčiarkuje význam relaxačných, kultúrnych, osvetových, voľnočasových aktivít a takisto sa konštatuje dlhodobý dlh azda všetkých slovenských vlád voči kultúre, ktorá má, ako sa tu píše, potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. V zákone, ktorý dneska teda prijímame alebo ktorý konzultujeme, o ktorom rozprávame, však zostávajú veci, ktoré s tou našou snahou vniesť tam možnosť aj pre poriadateľov kultúrnych podujatí, odpísať si to z daní, zostali takéto veci. Ja vám to prečítam, je to článok 7, je to v § 5, článok 7, kde sa konštatuje:
"Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako" - a teraz čítam, čo zostáva v zákone - "na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia, poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi..." a tak ďalej. Čiže to, čo zostáva, sú wellnessy, zostávajú rehabilitačné, liečebné pobyty, vzdelávacie aktivity, športové aktivity a z nejakých dôvodov kultúra je, je v tejto skladbe aktivít, ktoré je možné dať ako benefit zamestnancovi, je, je z toho vyčlenená, je z toho vybratá. Pýtam sa. Je to preto, že tí, ktorí vlastnia fitnescentrá, ktorí vlastnia športové kluby, ktorí robia projekty vzdelávania, lepšie lobujú? Alebo je to preto, že máme iba verbálny a nie opravdivý záujem o podporu kultúry? Ja by som považoval za normálne, ak je problém s tou kultúrou, už len preto, že potrebujeme výber daní, aby sme mohli tie problémy, ktoré Slovensko má, riešiť, tak potom vylúčme z tej daňovej, z toho pásma daňového zaťaženia alebo z tej daňovej úľavy aj aktivity, ktoré tu explicitne zostali. A pre mňa je to iracionálne, pýtam sa prečo. Neviem na túto otázku odpovedať. Mám nádej, mám nádej, že aj keď pozmeňovací návrh neprejde, že nájdeme spoločnými silami možno aj naprieč celým politickým spektrom hlbšie systémové riešenie, ktoré môže súvisieť napríklad so zákonom o sponzoringu alebo môže súvisieť s fondom na podporu umeleckej tvorby a kultúry, ktorý založil - a sme ten zákon nedávno tu mali - minister kultúry Marek Maďarič, kde sa konštatuje, že teda ten fond sa bude napĺňať jednak zo štátnych zdrojov, ale aj z priestoru podnikateľských aktivít a sponzoringu, čiže bola by to zároveň aj odpoveď na to, ako aj finančne posilniť fond, ktorý štát zriadil na rozvoj teda umenia a kultúry.
Možno posledná vec, nedávno som bol s kolegami z výboru pre kultúru a médiá v Taliansku, boli sme v Ríme v parlamente a v senáte a hovorili sme teda s našimi partnermi z výborov, tam je to trošku iné, tam oni majú výbor pre kultúru, turistiku a pamiatky, kde, aj keď teda nám niektorí hovorili kolegovia, že ministri financií sa v Taliansku dlhodobo chytajú za hlavu a majú občas z toho aj zdesenie, kde môže podnikateľ časť svojich prostriedkov dať až do výšky 60 %, teda to číslo bolo až zarážajúce, do výšky 60 % dať na obnovu kultúrneho dedičstva. Môže dať na kultúru, na umenie, na točenie filmov, na umelecké pamiatky.
Ja jako s malou dušičkou očakávam, že nájdeme zhodu aspoň v tom, aby sme malým percentom, nie takým ako majú Taliani, aj keď, samozrejme, ten kontext je neporovnateľný, lebo tých pamiatok majú podstatne viac a tú kultúru bohatšiu, aby sme vedeli o túto našu Popolušku kultúru sa adekvátne a slušne starať. Tak ako to majú napísané všetky vlády, ktoré si pamätám po novembri '89.
Ďakujem.
