Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja ďakujem za vysvetlenie. Ja tú racionalitu cítim, samozrejme, len si nenahovárajme, že aj rozpočet je nepolitický zákon, on tiež takto funguje. Ja viem, keď je tam garantovaná výška, ktorá by išla televízii, mohlo by to zlepšiť a asi by to aj zlepšilo stav, v akom funguje, a teda jej nejaké východiská materiálne. Ale inú vec mám pred očami. Inštitúcie, ktoré sú zavesené na štátnom rozpočte a by som povedal aj veľké inštitúcie, aj keď ich nechcem teraz menovať, a to, že majú garantované peniaze na svoju činnosť, mnohokrát znamená nulová dynamika, nulový progres a že tie peniaze fakticky prejedia na vlastnú reprodukciu. Ako obávam sa, že aj pri garantovanom štátnom rozpočte alebo podiele zo štátneho rozpočtu pre RTVS ako takéto riziká hrozia, pretože mám naozaj porovnateľnú skúsenosť z inštitúcií, ktoré v takomto režime už fungujú. A nenahovárajme si, že fungujú v zmysle nejakej objektivity. Je to tiež priestor, ktorý je tu turbulentný a politicky sa dá ohýbať.
Ďakujem.

Mne sa tá diskusia, ktorú spustil pán Krajcer, kolega, aj Viskupič Jofo, aj keď sa v niečom prekrývajú, zdá síce pekná aj intelektuálne zaujímavá, aj racionálna z hľadiska potrieb fungovania verejnoprávneho média, nič menej po schválení rozpočtu mi to príde také veľmi platonické a tristné úsilie, ktorého výsledkom bude nič. Samozrejme, spôsob, akým funguje, akým je platená RTVS, nie je dobrý. Mne sa ale zdá trošku radikálny aj ten spôsob, ktorý navrhuje kolega Krajcer, najmä v tom paradoxe, ktorý spomínal, že nejde mi to totiž do hlavy, že viac štátu znamená viac nezávislosti. Ako skôr mám podozrenie, aj keď sme sa o tom bavili na poslaneckom klube KDH, či tam nie sú riziká v zmysle monopolizácie toho štátneho priestoru aktuálnou vládnou garnitúrou. Ja viem, že číselne alebo matematicky v tom rozpočte, keď sa taxatívne stanoví výška, ktorá pôjde zo štátneho rozpočtu, uvádzal, myslím, to percento uvádzal kolega Krajcer, tak nie je garanciou, že tá televízia sa vyhne akýmkoľvek politickým vplyvom ešte viac než teraz.
Jofo, k tomu, čo si hovoril o tej dramaturgii. Áno, to spravodajstvo zaiste má rezervy, aj ten drajv diskusný. Ale vidíš, napriek tomu dokážu prežiť relácie a formáty, ktoré sú dlhodobo kritizované napríklad niektorými poslancami SMER-u, ako je napríklad Lampa, ktorá je dosť kontroverzná a ten priestor objektivizuje. Tak isto sa podstatne zlepšila, ja nemám potrebu obhajovať pána riaditeľa Miku, ale filmová ponuka, dramaturgia filmov v prime time. Akože ja naozaj si dneska viem viac vecí nájsť a sa stávam výlučne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač pod číslom 1230, v prvom čítaní.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Myslím, že z toho znenia aj z bližšieho výkladu, ktorý predniesol navrhovateľ, je zrejmý účel tejto navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval: ústavnoprávny výbor, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a, myslím, vecne príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, toľko na úvod spravodajská informácia. Otvorte rozpravu.
Chcel by som sa ešte ospravedlniť, čakám na toto spravodajcovanie už nejakú chvíľu a bol som prítomný, len teda som bol pri káve a od samej horlivosti som si nevšimol, že už sa to stalo. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Na Petrovi Osuskom ma vždycky zaujíma spôsob, akým nabúrava štylistický stereotyp veľkej väčšiny rečí, ktoré tu zaznievajú. Ale to je, o to viac ma mrzí, že je tu tak málo poslucháčov.
Druhá vec, Peter, keby si ma aspoň chvíľočku počúval. Erika, prosím vás. Ja len jednu vec som chcel si ujasniť s rečníkom, s tým džentlmenstvom anglickým a Mahátmom Gándhím to je síce pekné, ale ja a možno mám skreslené informácie, ale viem, že tí Briti predtým, než pristáli na to indické riešenie podľa ich predstáv, tak najprv tam v tej búrskej vojne a aj v ďalších konfliktoch pár ľudí teda vytĺkli. Dneska tí páni, tí generáli anglickí, tí džentlmeni majú na Downing Street sochy, pamätníky, takže je aj takáto eventualita. A spomínam aj preto aj tento militantný variant, že som sám svojho času bol v situácii v takej, dneska kolega Fecko, že sa nám v Trenčíne, kde som bol poslancom, sa nám chcela odtrhnúť, napokon sa aj odtrhla časť mestská, ktorá sa volá Zamarovce. Dnes sa jej veľmi úspešne darí, oveľa ľahšie sa vie dostať k eurofondom, ako iné časti, ktoré zostali pod správou Trenčína. Ale ten konflikt, nehovorím, že to bolo vďaka nášmu džentlmenstvu, ale ten konflikt naozaj naberal až militantné formy skoro, by som povedal, skoro, skoro porovnateľné s tou búrskou vojnou. Zažil som jedno také nepríjemné zastupiteľstvo, kde som myslel, že to skončí fyzickou inzultáciou. Dnes sú sami a myslím, že sa im darí.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som trošku dementovať a uviesť na pravú mieru to, čo hovoril kolega Blanár. Ten môj súbeh riaditeľa cirkevnej školy a poslaneckého mandátu nejestvoval, ja som mal zastavený výkon činnosti pre výkon verejnej funkcie a nikdy sa nestalo, aby som bral plat aj za jedno, aj za druhé. Takú som mal dohodu s biskupom žilinským. Ale nechcem hovoriť len o tom.
Trošku mi tá diskusia, ktorá tu prebieha, sa mi trošku zajedá, pretože ja osobne, hovorím za seba teda, nemám rád tú optiku dualistickú, že my a oni, my, majstri sveta, oni, babráci a čvarga a všelijaké slová, aké tu zaznievajú. Ja osobne si myslím, že každý by si mal upratať vo vlastnej skrini aj tých kostlivcov. Žiaľbohu, v mnohých veciach, aj v tom, čo hovoril pán Blanár, aj, aj my máme, aj my máme za ušami. (Potlesk.) Ale nemôžem hovoriť za iných, nemôžem hovoriť za iných, chcem hovoriť za seba. Ja, mne sa stalo v roku 2010, keď som nastúpil ako náhradník, mal som súbeh s mandátom poslanca župy, čo by nemal byť až taký veľký problém, napriek tomu ako ja som nedokázal byť omnipotentný, ako sa to darí niektorým tu, a naozaj som nezvládal, som nezvládal funkciu, obyčajnú funkciu poslanca trenčianskej župy, čo mi je nesmierne ľúto, lebo to bola aj zrada možno tých ľudí, ktorí ma tam poslali.
A ešte, napokon niekedy si myslím, že tá omni potencia, a teraz budem veľmi psychologizovať, je často aj kompenzáciou za potenciu, ktorá chýba na iných miestach.
Ďakujem

Ďakujem. Ja by som chcel, Alojz, reagovať len na tú časť, kde si hovoril o novembri a o nedôslednosti. Ja, ako to ja vnímam, november ´89 mal také dve fázy. Prvá bola platonická alebo romantická. Podieľal sa nej najmä katolícky disent, osemašesťdesiatnici a ochranári z Bratislavy. Až potom s odstupom pár mesiacov prišli ťažkí frajeri a profíci s temným pozadím a november nám jednoducho ukradli.
Pre paralelu: V Nemecku po 2. svetovej vojne prebiehal proces denacifikácie a priniesol aj hospodársky zázrak. Bol to, samozrejme, proces pomerne bolestný. Slovensko sa však nedočkalo ani po ´89. deboľševizácie a deeštebatizácie. Toto sa neuskutočnilo a potom to prinieslo tie temné 90. roky mečiarizmu, aj ten marazmus, ktorý tu máme dodnes.
Na druhej strane sa ale zase desím predstavy, že by sa novembrový zamat vymenil v krvi, zamat za mat všetkých.
A ešte jednu poznámku. Povedal si, že slovo cétečko tu zaznelo viackrát ako predložka, ale podľa mojich jazykovedných znalostí je slovko "ale" spojka. Obávam sa, že viac by tu mali zaznievať slová, ak to môžem povedať, spojnej nádeje, aj kvôli novembru.

Ďakujem veľmi pekne. Ja skôr než k obsahovej, tak k formálnej stránke, pán minister. Hovorili ste, že opozícia sa tu celý čas správa, ako keby mala zapchaté uši. Do istej miery je to pravda. Ja si myslím, že dialóg by mal byť akýmsi bilaterálnym posúvaním sa k akejsi pravde. Nedeje sa to. Vy ako umelec alebo človek umelecky cítiaci budete vedieť, o čom hovorím, keď poviem, že mi to trošku pripomína typ komunikácie z Čechovových hier, kde miesto dialógov ide o paralelné monológy, často umocnené aj hluchotou niektorej z postáv. To je jedna súvislosť, ktorá ma napadla, keď hovoríte o technike komunikácie, ktorá tu je.
Druhá vec. Použili ste v takej generalizačnej rovine slovo psychoterapia skoro ako slovo pejoratívne. Chcel by som sa len spýtať, ja si myslím, že si to psychoterapia nezaslúži. Aký typ ste mali na mysli? Mali ste na mysli psychoanalytickú, psychoanalýzu, psychoterapiu, gestaltistickú, rogeriánsku? Mali ste na mysli transakčnú, imaginatívnu, kapatívne prežívanie? Čo ste vlastne mysleli?
Ja osobne mám rád logoterapiu viedenského psychiatra Viktora Emanuela Franka. Je to liečenie slovom, naráciou, vyrozprávaním sa, hľadaním akéhosi zmyslu aj v zdanlivej ničote. Áno, je to psychoterapia sebareflexiou, sebapoznaním, ľútosťou a pokáním. Ľútosťou a pokáním. Je mi len ľúto, že takúto terapiu potrebujeme všetci. Žiaľbohu, tak mi tá schôdza vychádza.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Jozef, ja na tvojich vystúpeniach oceňujem to, čo je v politike temer neoceniteľné, schopnosť alebo takú vôľu po akejsi spravodlivosti. Ale obávam sa, že je to naivné.
Richard Rohr, františkán americký, má krásnu štúdiu o tom dualizme medzi my a oni, ktorý je trýzňou národov a trýzňou aj demokracií. Pretože veci nikdy nie sú tak, že my sme frajeri, napokon sme to nedokázali, vládu sme vyhnali z tohto priestoru, a oni sú babráci. Ten problém je oveľa zložitejší.
Ja som mal o tom rozhovor s mojím študentom, ktorý mi povedal: Pán profesor, nerozprávajte nám to! Ako ľudia majú radi konflikt. Na tom konflikte stojí politika. Napriek tomu tvoje úsilie oceňujem.
Oceňujem aj to, že si spomenul vyháňanie kupcov z chrámu z dnešného chrámového čítania. Obávam sa, že ale aj tu s tým dualizmom nevystačíme, pretože tá chamtivosť ide naprieč celým politickým spektrom od čias bohapustých vykrádačiek Mečiarových cez sofistikované metódy reformných vlád a pokračuje to dneska legislatívne elegantným spôsobom. Samozrejme ten obraz, ktorý si spomínal, je hrôzostrašný pre občana. Ja som mal včera niekoľko telefonátov, ktorí povedali, že z tohoto sa nikto nenažerie, pretože máme za ušami všetci. Aj keď, ako si povedal, nedá sa to generalizovať.
Ešte by som možno pripomenul inú biblickú súvislosť, o brvnách a smietkach. Aj túto by sme, aj napriek tomu, že je tá diskusia takto emocionálne extrapolovaná, aj túto múdrosť by sme mali mať na očiach, keď máme trúfalosť hovoriť o veciach z toho druhého tábora, o nich, miesto toho, čo by sme hovorili aj o nás.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som reagovať na tú jednu časť, kde sa rečník priam na mňa obrátil v súvislosti s tým, že vnášam do témy zbytočne konfesionálny pohľad.
Obavám sa, pán kolega, že ste ma zle počúvali, hovoril som o tom, ako historiografia v snahe byť tak či onak objektívna, môže byť deformovaná ideologicky aj konfesionálne, to som povedal. Čiže nešlo o nejaké vyzdvihovanie konfesionálnych pohľadov, reagoval som na diskusiu, ktorá včera bola, kde kolega Kaník ako predkladateľ, uvádzal pyramídu dôležitých okamihov tej štátotvornej energie a na niektoré selektívne a účelovo alebo neviem, prečo, prečo zabudol. Nie je na tom nič, nič konfesionálne. Zdá sa mi, že veľmi poctivo o tom hovoril Jožo Viskupič, keď hovoril, že sú a sú legitímne a sú stále prítomné v tom historickom diskurze aj tie čechoslovakistické, aj tie národnovlastenecké, aj nacionalistické, dokonca aj v tej krajnej extrémistickej variante tieto pozície. To sa mi zdalo poctivé, tak sa veci majú, a bol by som veľmi opatrný v tom, čo by som nazýval anachronizmom. Viete, že veci, ktoré nie sú dostatočne reflektované, a môžeme sa vyhovárať, že moderná a postmoderná, už to nikoho nezaujíma, majú takú zaujímavú povahu, že cez ten jemný náter, cez ten jemný náter slobody a tej diskusie sa môžu vyrútiť staré besy, staré pudy a staré atavizmy a stáva sa to vtedy, keď tie veci, ktoré sú latentne prítomné v tom povedomí, keď ich nereflektujeme.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne a kolegovia, pán minister, spravodajca, ja iba krátko by som sa chcel vrátiť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme pripravili spolu s kolegom Jozefom Viskupičom.
Je veľmi vecný a krátky, umožňuje alebo teda otvára, alebo znovu sa vracia k tomu, čo bolo kedysi možné, aby si ten, kto podporí kultúrne podujatie, mohol túto záťaž dať do svojej daňovej bilancie. V roku 2002 táto eventualita ešte bola možná. Ten dôvod, teraz už viem, že tá technika, ako sme to vymysleli, asi nie je šťastná, lebo osud tých pozmeňovacích návrhov je, že končia tým, že nie sú odhlasované, napriek tomu chcem ešte využiť poslednú možnosť a poprosiť o priazeň tomuto návrhu. V prípade, že nie, tak po mnohých rozhovoroch, ktoré som mal aj s ministrom financií, aj s ministrom kultúry, aj z diskusii vo výbore pre kultúru a médiá, a asi to bude také naťuknutie problematiky tých podnikateľov, dneska nám to hovoril kolega Kaník, že sa všeobecne znížila, že sa znižuje alebo sa zvyšuje záťaž, daňová záťaž na podnikateľov a že sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Tí, ktorí podnikajú v kultúre, to je špecifická skupina ľudí, ktorí, niekedy si myslím, že jak keby sa rozhodli temer systémovo byť neúspešní, byť, robiť veci z lásky, com amore, robiť veci skôr ako charitu, pretože zväčša ide o komodity, na ktorých sa možno s výnimkou veľkých umeleckých agentúr nedá zarobiť, nedá žiť. Ide naozaj skôr o osvetu.
Ja by som si dovolil na podporu tohoto pozmeňovacieho návrhu dve veci. Nebýva zvykom, aby opozičný poslanec sa snažil tlačiť svojich politických oponentov do toho, aby plnili títo oponenti vlastný program, vlastné programové prehlásenie, ale pre istotu som si vybral z vládneho vyhlásenia, z programového vyhlásenia vlády takéto formulácie, ktoré súvisia s kultúrou a v náväznosti aj s tým, na čo upriamujeme náš pozmeňovací návrh. Citujem z vládneho programu. "Vláda istôt pre občanov považuje kultúru za vnútorný základ spoločnosti, ktorý ju určuje hodnotovo a spoluvytvára jej jedinečnú národnú, národnostnú či miestnu identitu. Kultúra má schopnosť humanizovať, kultivovať a estetizovať život, rozvíjať v ľuďoch tvorivosť a originalitu. Je tiež dôležitou súčasťou výchovného a vzdelávacieho procesu a voľnočasových, podčiarkujem, voľnočasových aktivít obyvateľstva, posilňuje tým aj spoločenskú súdržnosť. Kultúra má aj nezanedbateľný potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. Vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky pre jej rozvoj. Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť." Toľko formulácia ku kultúrnym aktivitám vo vládnom programe SMER-u - sociálnej demokracie.
Teraz k samotnému zákonu. V tom vládnom programe sa teda podčiarkuje význam relaxačných, kultúrnych, osvetových, voľnočasových aktivít a takisto sa konštatuje dlhodobý dlh azda všetkých slovenských vlád voči kultúre, ktorá má, ako sa tu píše, potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. V zákone, ktorý dneska teda prijímame alebo ktorý konzultujeme, o ktorom rozprávame, však zostávajú veci, ktoré s tou našou snahou vniesť tam možnosť aj pre poriadateľov kultúrnych podujatí, odpísať si to z daní, zostali takéto veci. Ja vám to prečítam, je to článok 7, je to v § 5, článok 7, kde sa konštatuje:
"Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako" - a teraz čítam, čo zostáva v zákone - "na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia, poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi..." a tak ďalej. Čiže to, čo zostáva, sú wellnessy, zostávajú rehabilitačné, liečebné pobyty, vzdelávacie aktivity, športové aktivity a z nejakých dôvodov kultúra je, je v tejto skladbe aktivít, ktoré je možné dať ako benefit zamestnancovi, je, je z toho vyčlenená, je z toho vybratá. Pýtam sa. Je to preto, že tí, ktorí vlastnia fitnescentrá, ktorí vlastnia športové kluby, ktorí robia projekty vzdelávania, lepšie lobujú? Alebo je to preto, že máme iba verbálny a nie opravdivý záujem o podporu kultúry? Ja by som považoval za normálne, ak je problém s tou kultúrou, už len preto, že potrebujeme výber daní, aby sme mohli tie problémy, ktoré Slovensko má, riešiť, tak potom vylúčme z tej daňovej, z toho pásma daňového zaťaženia alebo z tej daňovej úľavy aj aktivity, ktoré tu explicitne zostali. A pre mňa je to iracionálne, pýtam sa prečo. Neviem na túto otázku odpovedať. Mám nádej, mám nádej, že aj keď pozmeňovací návrh neprejde, že nájdeme spoločnými silami možno aj naprieč celým politickým spektrom hlbšie systémové riešenie, ktoré môže súvisieť napríklad so zákonom o sponzoringu alebo môže súvisieť s fondom na podporu umeleckej tvorby a kultúry, ktorý založil - a sme ten zákon nedávno tu mali - minister kultúry Marek Maďarič, kde sa konštatuje, že teda ten fond sa bude napĺňať jednak zo štátnych zdrojov, ale aj z priestoru podnikateľských aktivít a sponzoringu, čiže bola by to zároveň aj odpoveď na to, ako aj finančne posilniť fond, ktorý štát zriadil na rozvoj teda umenia a kultúry.
Možno posledná vec, nedávno som bol s kolegami z výboru pre kultúru a médiá v Taliansku, boli sme v Ríme v parlamente a v senáte a hovorili sme teda s našimi partnermi z výborov, tam je to trošku iné, tam oni majú výbor pre kultúru, turistiku a pamiatky, kde, aj keď teda nám niektorí hovorili kolegovia, že ministri financií sa v Taliansku dlhodobo chytajú za hlavu a majú občas z toho aj zdesenie, kde môže podnikateľ časť svojich prostriedkov dať až do výšky 60 %, teda to číslo bolo až zarážajúce, do výšky 60 % dať na obnovu kultúrneho dedičstva. Môže dať na kultúru, na umenie, na točenie filmov, na umelecké pamiatky.
Ja jako s malou dušičkou očakávam, že nájdeme zhodu aspoň v tom, aby sme malým percentom, nie takým ako majú Taliani, aj keď, samozrejme, ten kontext je neporovnateľný, lebo tých pamiatok majú podstatne viac a tú kultúru bohatšiu, aby sme vedeli o túto našu Popolušku kultúru sa adekvátne a slušne starať. Tak ako to majú napísané všetky vlády, ktoré si pamätám po novembri '89.
Ďakujem.