Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka Národnej rady, dovoľte mi, milé kolegyne, kolegovia, aby som sa veľmi stručne vyjadril k niektorým veciam, ktoré pred týmto plénom a nielen pred týmto plénom, ale pred všetkými, ktorí zrejme sledujú hodnotenie stavu vývoja lesného hospodárstva v roku 2011, je potrebné niektoré veci proste a jednoducho uviesť na správnu mieru. Samozrejme, nebudem sa vyjadrovať k niektorým podrobnostiam, ktoré tu naznačil môj spolusediaci Lojzo Hlina, som presvedčený o tom, že keď sa vrátim do lavíc, tak mu to veľmi rýchlo vysvetlím, že o čo ide. A to, čo chýba, tak nie je v ničom inom, jedine v zásobách dreva, ktoré sú absolútne nevyhnutné, akceptovateľné. Nedá sa proste hľadať súvis medzi ťažbou a odbytom bez toho, aby sa akceptovali zásoby, ktoré sú prirodzené. Ale takéto záležitosti nechám na potom.
Chcem sa vyjadriť k tým podstatným záležitostiam a chcem sa vrátiť k včerajšiemu vystúpeniu pána predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána profesora Hubu, ktorý začal lakonickým konštatovaním, že každý vie, aké obrovské množstvo z Lesov odišlo a podobne, na to boli nejaké faktické poznámky, ako sa v Lesoch šafári a ako sa v Lesoch kradne a podobne.
Milé dámy, vážení páni, je treba úplne otvorene povedať, že hodnotenie stavu a vývoja lesného hospodárstva na základe hodnotenia správy z jedného roka, roku 2011, bez ohľadu na to, či tam bol minister Zsolt Simon, alebo kto a kto bol riaditeľom, generálnym riaditeľom Lesov Slovenskej republiky, je, by som povedal, veľmi, veľmi, veľmi úzkoprsé a veľmi málo akceptovateľné. Áno, hodnotíme jednu správu, ale ak sa má táto správa zneužiť na to, aby sa pristúpilo ku kritike dlhoročnej, stáročnej práci lesníkov, aby sa pristúpilo ku kritike úrovne lesníckej vedy a výskumu na Slovensku, tak mi dovoľte, aby som ostro proti takýmto náznakom kritiky protestoval. Aby to bolo pre každého jasné, nielen pre odborníkov a nielen pre tých piatich alebo siedmich, čo tu Lojzo Hlina naznačil, že možno študovali správu alebo nie. Aby to bolo jasné pre pána predsedu výboru, ja doporučujem, možno nemá pán predseda takúto jednoduchú príručku alebo takýto jednoduchý bulletin, ktorý vydáva každý rok alebo každý druhý rok ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Milé dámy a vážení páni, ak nazriete do tohto bulletinu, tak zistíte isté trendy a tie trendy sú konkrétne vo vydaní z roku 2011 charakterizované od roku 1920. Sú tu hlavné ukazovatele kvality hospodárenia v lesoch. A je to výmera porastovej plochy, ktorá stúpa, porastová zásoba, lesnatosť, priemerná zásoba dreva na hektár, zásoba dreva na obyvateľa, všetko sú to pozitívne sa vyvíjajúce, rastúce trendy. Hovorím od roku 1920.
Napriek tomu, že tu boli veľmi kritické kalamity, s ktorými si museli lesníci poradiť, napriek tomu, že im v mnohých prípadoch tí, čo mali byť spolupôsobiaci a mali pomáhať pri spracovaní kalamity, im robili skôr problémy. A veľmi dobre viete, na koho mám, na koho teraz myslím, nielen na tých, ktorí sa vešali na tých stromoch v Tichej a Kôprovej doline. To vám garantujem, že nielen na tých. Trendy sú úplne jednoznačne pozitívne, tak sa spytujem, o čom to vlastne hovoríme? Lesníci, áno, každý vie, aké obrovské množstvo dreva sa vyťažilo, lesníci to drevo vyťažili, ale vyťažili ich na základe schválených programov starostlivosti o les, predtým lesných hospodárskych plánov, ktoré vychádzajú z lesného zákona. A to, čo v lesoch zostáva, sa permanentne inventarizuje v rámci permanentnej inventarizácie Lesov Slovenska. To sú oficiálne údaje, to nie je metóda pokusov a omylov, to je nie prezentácia svojich názorov, tak poprosím, aby sa lesníckemu stavu nekrivdilo. A ja osobne túto príležitosť chcem využiť a chcem sa poďakovať lesníckemu stavu, tak v štátnom, ako aj neštátnom sektore za tie dlhodobé pozitívne dosahované výsledky a za výsledky, ktoré sú v konečnom dôsledku prezentované aj v správe z roku 2011.
Určite nebudem už dlho hovoriť, ale na záver jedna vec. Zase v príhovore pána predsedu výboru včera odznelo jedno tvrdenie: Naše lesy nie sú chránené príliš, sú nechránené.
Vážený pán poslanec Huba, 56,9 percenta lesov Slovenskej republiky je zaradených do chránených území rôznych typov, okrem toho ďalších 30 percent územia Slovenskej republiky, zhruba 15 percent sú chránené územia typu biosférických rezervácií, ramsarských lokalít, území karpatskej konvencie, území prírodného dedičstva UNESCO a podobne. Koľko je to spolu percent? 56,9 plus 15? Milé dámy, vážení páni, viete, aký je priemer v Európskej únii, chránených území? 23,83 percenta. A niekto tu úplne bez akýchkoľvek problémov vystúpi a povie, že na Slovensku lesy nie sú dostatočne chránené, ba sú až nechránené. No ak je to naozaj tak, tak potom sa treba pozrieť na vec aj z druhej strany, pán profesor Huba. Nedávno sme schvaľovali štátny rozpočet, výdavky ministerstva životného prostredia boli schválené vo výške 604,4 milióna eur. 604,4 milióna, to sú tri štvrtiny rozpočtu na strane výdavkov ministerstva obrany alebo dve tretiny na strane výdavkov ministerstva vnútra.
Ja sa pýtam, my na Slovensku stojíme, naozaj sme, naozaj v takej situácii, že tu hrozí nejaká ekologická katastrofa? Ak máte dojem teda, že skutočne lesy nie sú dostatočne chránené, tak kde sú všetci ochrancovia prírody? Kde sú inšpektori životného prostredia? Prečo si svoje povinnosti neplnia? Nedospel náhodou alebo nedozrel náhodou čas, aby sme si prepočítali, koľko my máme inšpektorov a ochrancov prírody na jeden hektár výmery Slovenska? Ešte raz opakujem. Tri štvrtiny rozpočtu ministerstva obrany a dve tretiny rozpočtu ministerstva vnútra. Poprosím vás, aby sme v budúcnosti riešili všetky problémy týkajúce sa trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, dodržiavania trvalo udržateľných kritérií naozaj veľmi korektne, posudzovali ich spoločne, nielen z environmentálneho hľadiska, ale aj z toho prirodzeného lesníckeho hľadiska. Pretože my nemôžeme zo Slovenska urobiť nejakú rezerváciu. Slovensko má významné lesnícke tradície, ktoré sú medzinárodne uznávané, a keby generácie lesníkov neboli robili tak, ako robili, tak dneska ochranári nemajú do čoho pichnúť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)
