Ja som ešte chcel vystúpiť v rozprave, aby bolo možné na mňa aj reagovať a potom vystúpim na záver stručne tiež.
Dve také rýchle poznámky. Včera tu ešte bolo také malé pero, ktoré som použil, ministerstva vnútra, dneska už zmizlo. Som si ho tu nechal, tak aspoň perá ministerstva vnútra by až tak nemuseli miznúť v rokovacej sále. No ale čo už.
Druhá vec, ktorú som si všimol, je, že viacerí poslanci, to sa aj ja musím naučiť, vedia využiť do poslednej sekundy faktickú poznámku. Je to, je to obdivuhodný dar, aj včera som si to všimol a mne sa to stále nejako nedarí.
Ale teraz k veci. Čo spomínal aj pán poslanec Gál, pán poslanec, pán poslanec Simon, že sa prijal v júli 2000, v júni 2010 zlý zákon. No on sa prijal najskôr zlý zákon naozaj niekde inde. To ste ale nespomenuli. Prijal sa v Maďarsku, prijal sa zákon, ktorý ja považujem za návrat do 19. storočia, osobne. Určovať štátne občianstvo podľa predkov považujem za návrat do 19. storočia. Ja si to myslím. A aké to môže mať na Slovensku dôsledky? Môže, aj pomerne reálne. Neviem, či už dnes majú občania, aj ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku, volebné právo, ale ak majú, tak to znamená, že pokiaľ by existovali pomerne veľké enklávy maďarských občanov na Slovensku, tak by zrejme na Slovensku prebiehala volebná kampaň.
Koniec koncov bol návrh, asi neprešiel, že Maďari, ktorí budú mať občianstvo, nebudú mať trvalý pobyt v Maďarsku, budú mať vytvorené exteritoriálne volebné obvody. Aj taký návrh v Maďarsku zaznel. Zaznel. No áno. To už považujem za, za hraničiace s absurditou, aby krajina mala exteritoriálne volebné obvody na území iného štátu. To je absurdné. Ale v každom prípade volebné právo, volebné právo priznané bolo. A ja si myslím, že je pre pokoj na Slovensku nebezpečné, aby počas maďarských parlamentných volieb prebiehala kampaň na južnom Slovensku. Myslím si, že by to nijako neposilnilo pokoj ani pokojné spolunažívanie, ktoré je na južnom Slovensku a je to fajn, že je na južnom Slovensku, medzi ľuďmi. Akože to je strašne dôležité. A toto riziko si neuvedomiť je, naozaj si myslím, zatváraním očí pred reálnymi rizikami.
Keď Rumunsko prijalo podobný zákon týkajúci sa Moldavska, tak z toho vznikla v Európskej únii veľká polemika, keď začali dávať pasy Rumunom, Moldavcom kvôli Schengenu. Však poďme ešte k Schengenu ďalej. Pán poslanec Gál spomínal, že v iných krajinách to nevytvorilo žiadnu reálnu opozíciu, žiadny reálny protizákon. Tak poďme po tých krajinách. Srbsko, krajina, ktorá má záujem vstúpiť do Európskej únie. Maďarsko je v Európskej únii. Ukrajina, rovnako krajina, ktorá má záujem mať vzťahy s Európskou úniou. Maďarsko je v Európskej únii. Rumunsko, krajina, ktorá potrebovala významných spojencov pre vstup do Schengenu. Ja si myslím, že tam treba hľadať dôvody, pre ktoré iné krajiny neprijali rovnaké protiopatrenia ako Slovensko. To je môj názor, ak to chcete vedieť. A naozaj sa Rumuni snažili mimoriadne - a za našej vlády a bolo to v mojej agende, ministerstva vnútra - o vstup do Schengenu, a naozaj, v tejto veci boli sme samozrejme že aj my na strane Rumunska a Bulharska, ale ubezpečujem vás, že aj Maďarsko. A nechcem špekulovať o motívoch. Ale zdajú sa mi pomerne racionálne, ak sa na to pýtate.
Považujem ten zákon, ktorý prijala vláda v Maďarsku, za zákon z 19. storočia aj preto, že sa znovu emočne snaží minimálne na tej úrovni psychologickej vracať do minulosti, vracať k traume, ktorú Maďarsko snáď oprávnene pociťuje vo vzťahu k Trianonskej zmluve. Je to už 100 rokov pomaly. Každá krajina, každý národ môže mať v histórii nejaké reálne alebo domnelé krivdy, ale hranice sa menili pomaly každému národu v Európe, pomaly každému. Po 100 rokoch, si myslím, že je dobré, keď sa pohneme ďalej, ako keď sa budeme vracať neustále do minulosti a pripomínať si traumy, opakujem, reálne alebo domnelé - a ja v tomto nechcem byť arbitrom -, aj keby boli reálne, je to 100 rokov.
Pán poslanec Gál spomínal čl. 5 ods. 2 ústavy, aj keď musím povedať, že veľká časť štátov v Európskej únii neumožňuje dvojité občianstvo. To je proste fakt, to nie je nič zvlášť neštandardné vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Je to pomerne štandardný, štandardný inštitút, že sa krajina rozhodne, že dvojité štátne občianstvo neuzná. To nie je výnimka Slovenska, to majú mnohé západné krajiny.
Teraz, áno, ja si myslím, že ten zákon, ktorý je aj dnes platný, protiústavný nie je. Súhlasím v jednej veci s pánom poslancom Simonom, a to v tom, že je smutné, že o tom Ústavný súd tak dlho rozhoduje, ale, ale to nie je len o tomto. To je o mnohých iných veciach z dôvodov, obávam sa, že môže byť aj politických, kedy rozhoduje strašne dlho. Len si spomeňte, ako dlho rozhodoval o zákone, ktorý umožňoval stavať na cudzích pozemkoch. Roky. Čiže aby sme to zase nevnímali, že Ústavný súd teraz to robí kvôli nejakej, kvôli problému len s maďarským občianstvom. Robí to, žiaľ, aj v iných prípadoch. A zase v niektorých iných postupuje veľmi promptne, keď napríklad ide o platy zdravotných sestier. Je to smutné, ale to je všeobecný jav.
Ja osobne si myslím, ústavnoprávne, že pokiaľ je s prijatím iného občianstva spojená strata občianstva slovenského, tak je to prejavenie slobodnej a vážnej vôle, bezpochyby. Je tam priamo logická racionálna súvislosť. Medzi volením SMER-u a stratou občianstva žiadna logická racionálna súvislosť nie je. Čiže ten príklad je absurdný.
Naša ústava garantuje nedotknuteľnosť osobnej slobody, ale ak niekto spácha trestný čin, tak v takom prípade - a spácha ho so slobodnou a vážnou vôľou, úmyselný trestný čin -, tak osobnú slobodu mu už potom ústava samozrejme že negarantuje. Ale opakujem, nech rozhodne Ústavný súd, budeme to všetci, všetci rešpektovať.
Jedna vec, ktorá ma ale trošku zarazila na vystúpeniach aj pána poslanca Gála a pána poslanca Simona, bola, že v princípe, o akom zákone to hovoríme. Lebo určite nehovorili o tomto návrhu novely zákona. Hovorili o zákone, ktorý bol prijatý, o novele pred tromi rokmi, hej. A teraz, niečo mi tu nesedí. Dokonca ešte pán poslanec Simon povedal, že zákon sa týka najmä ľudí, ktorí prijímajú české občianstvo a žijú v Českej republike, majú tam dlhodobý pobyt a prichádzajú o slovenské občianstvo. To môžu byť Slováci a Maďari. Tento zákon zmierňuje účinky zákona spred troch rokov. Zmierňuje zákon, ktorý označujete vy za zlý. Znamenal by, že menšiemu počtu občanov sa odoberie slovenské štátne občianstvo. Čiže z vášho pohľadu umenšuje zlo. Logicky by ste mali hlasovať za. Ja tam, ako logicky ma to nepustí. Nepustí ma to, naozaj. Nedáva žiaden logický význam, aby pokiaľ považujete zákaz dvojitého občianstva za zlý, aby ste jeho zmiernenie nepodporili. Je to absurdné, pán poslanec, však sa prihláste, kľudne. Je to absurdné, logicky absurdné. Proste je to potom čistá politika. Nič iné. Logika tam nie je žiadna.
Musím povedať, no a je mi to inak ľúto, povedať, že ak neumožňuje dvojité štátne občianstvo ľuďom, ktorí prijmú občianstvo krajiny, ku ktorej nemajú žiaden ten genuine link, tak radšej nikto nech nemá slovenské občianstvo, ak prijme holandské, lebo veď v Prahe prijímajú občania a možno v Amsterdame a možno v Austrálii aj slovenskí občania maďarskej národnosti. Radšej zbavme aj ich slovenského občianstva, len aby náhodou proste sme to neriešili. Buď všetko, alebo nič! Všetko alebo nič nie je dobrá politika podľa mojej mienky, si myslím, to je môj názor.
Pán poslanec Gál spomínal, spomínal otázku vykonateľnosti už aj platného zákona. No poviem možno dve veci.
Po prvé, je stále možnosť a takú iniciatívu sme my aj pôvodne mali, aby na úrovni Európskej únie vznikol nástroj, ktorý by zaväzoval členské štáty si vymieňať informácie o prideľovaní občianstiev. Európska únia a členské štáty dnes si vymieňajú informácie o rôznych veciach týkajúcich sa ich občanov, ktoré majú cezhraničný presah v mnohých oblastiach. Nie je to nič neštandardné. Bolo by to podľa mňa správne, lebo dvojité štátne občianstvo vytvára aj problémy v iných oblastiach, v zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti. Takže v takom prípade by samozrejme ten zákon bol vykonateľný viac, ako je dnes.
Druhá vec je, v prípade, že má niekto už aj volebné právo, to znamená, že bude sa zúčastňovať zrejme cez poštu volieb v Maďarskej republike, tak, samozrejme, to už sú legálne možnosti, ako tieto veci, ako tieto veci verifikovať. Čiže ten zákon, aj keď nemusí byť vykonateľný stopercentne, tak vo veľkej miere vykonateľný byť môže.
Ešte by som spomenul pánovi poslancovi Matovičovi ohľadne toho pobytu. Podľa mňa pobyt - a nech je 12-mesačný, to je vec diskusie - je asi najlepšia forma, ako zabrániť účelovému rozdávaniu štátneho občianstva iného štátu, pretože na trvalý pobyt sú už viazané mnohé veci, ktoré len tak ľahko nejde odobrať. A práve tie sociálne dávky, zdravotné, to je všetko viazané na trvalý pobyt, nie na štúdium, nie na podnikanie v tej krajine, nie na babičku v tej krajine, ale na trvalý pobyt. A dokonca aj podľa, v rámci Európskej únie krajina nemôže povedať, že pre túto časť ľudí, ktorí majú trvalý pobyt, im nebudeme dávať sociálne dávky, oni nebudú v našom systéme sociálneho zabezpečenia, oni nebudú v našom systéme zdravotného poistenia. To by bola diskriminácia, tam je kľúčový trvalý pobyt v rámci Európskej únie. Preto sa mi zdá, že je to asi najrozumnejšia forma, ako zamedziť účelovému rozdávaniu štátneho občianstva, ale o tom diskutujme kľudne, ak sa navrhne lepší ešte variant, fajn, v poriadku. My sme o tom hovorili ešte na rezorte vnútra pred dvomi rokmi, zdalo sa nám po diskusiách, že to bude najvhodnejšia forma, najlogickejšia forma, lepšia ako len podnikanie alebo štúdium, ale hovorím, tam je to vec na diskusiu v rámci druhého čítania.
Takže chcel som vystúpiť ešte, pani predsedajúca, teraz v rozprave, aby mohli byť reakcie a potom už vystúpim až na záver.
Ďakujem.
