Videokanál poslanca

Ďakujem. Budem už stručný. Mám rýchly štart, tak sa ospravedlňujem. Pán poslanec Bugár, ja som vás vždy bral ako politika, ktorý sa snaží hľadať argumenty a naozaj spája. Preto ma prekvapilo, že ak sa niekto dnes uchýlil namiesto argumentov k osobným invektívam, tak to ste boli vy. Je mi to ľúto. Je mi to dosť ľúto. Nebudem sa ja vracať k môjmu vzťahu k ľuďom maďarskej národnosti. To je úplne zbytočné. Ale poviem vám ešte jeden príbeh, ktorý ste vy načali, ktorý sa týkal vykonávacích nariadení vlády k jazykovému zákonu. Nie je tu pán poslanec Chmel, tak sa, prosím vás, opýtajte jeho. On to vtedy gestoroval. Tie nariadenia vlády boli úplne zjavne nad rámec zákona. Ja som vo vláde hlasoval vždy, pri akomkoľvek zákone alebo nariadení vlády proti, ak som mal názor, že ten zákon alebo podzákonný predpis je buď nezákonný, alebo protiústavný. Vždy. Či išlo o Slovákov, o Maďarov, o kohokoľvek. Tak sa, prosím, opýtajte pána poslanca Chmela, ako prebiehali rokovania vlády, a potom vás poprosím, aby ste reagovali.
Je zaujímavé, ako tu úzkostlivo argumentoval pán poslanec Gál o možnej protiústavnosti. Ale to, že nariadenia vlády sú úplne zjavne protiústavné, lebo idú nad rámec zákona, a načo by sme, však tam budeme si hľadať nejaký protimaďarský úmysel. To považujem za veľmi smutné osobne. Však to myslím, že už bolo možno zrušené.
Druhá, ale veď si, pán poslanec Gál, vy ste právnik a viete takisto ako ja, že nariadenia vlády proste idú nad rámec zákona, lebo ten zákon v minulosti ste prijali proste zle. Prijali ste ho blbo. A kľudne si k tomu s vami sadnem. Chcem vám povedať druhú vec. Viete, o čom je, o čom bol ten protizákon z roku 2010? Podľa mňa bol o ochrane suverenity tejto krajiny. Čo nie je ani ľahká téma a niekedy, aj vo vzťahu k Bruselu, sa jej zbavujeme veľmi ľahkovážne a bez nejakého zvláštneho zamyslenia sa. Možno ako jedna z mála krajín v rámci Európskej únie. Povedal som, že nechápem alebo nebudem chápať celkom hlasovanie poslancov za MOST, ktorí tvrdia, že zákaz dvojitého občianstva je zlo, keď umenšenie toho zla je predmetom návrhu novely zákona. Považujem to za niečo, čo je nelogické, racionálne nevysvetliteľné a zrejme je motivované čisto proste politickou vypočítavosťou, čo mi je veľmi ľúto. Lebo opakujem, v tej Prahe, v Amsterdame a v Melbourne sa zbavujú občianstva slovenskí občania akejkoľvek národnosti. Akejkoľvek národnosti. Takže je mi ľúto, ak niekto tento návrh novely, ktorý je snahou nájsť kompromis, vníma čisto politicky, čisto radikálne, čisto neracionálne a podľa toho asi aj bude hlasovať.

Ďakujem. Ja potom ešte vystúpim na záver rozpravy, ale pán poslanec, ja do hláv iných ľudí nevidím a zdá sa mi, že vždy je to také skôr cvičenie v psychoanalýze, pokiaľ to nemá byť len nejaká nálepka, ak sa niekto tvári, že vidí.
Musím povedať, že vašich vyjadrení mi je trošku ľúto. Problém s dvojjazyčnými názvami nebol môj problém s občanmi maďarskej národnosti, ale že ste prijali v tomto parlamente proste jeden blbý zákon. Právne blbý zákon. Preto medzi nami, pokiaľ si pamätám, aj všetci ministri SDKÚ nehlasovali za a ich asi nie je možné z toho obviňovať, lebo to proste právne nebolo možné. To nariadenie vlády tu navrhol pán podpredseda vlády Chmel. Išlo mimo rámca zákona, mimo rámca zákona, proste zákon ste schválili blbo. Je mi to strašne ľúto, pán poslanec. Si k tomu s vami strašne rád sadnem, ak tomu pripisujete inú motiváciu. Veď my sme sedeli s pánom podpredsedom vlády Chmelom, môže vám to potvrdiť. Nemali žiadne právne argumenty. To vláda zlomila kvôli, musím povedať, vášmu tlaku, mimoprávne, je mi to veľmi ľúto, pán poslanec.

Ja som ešte chcel vystúpiť v rozprave, aby bolo možné na mňa aj reagovať a potom vystúpim na záver stručne tiež.
Dve také rýchle poznámky. Včera tu ešte bolo také malé pero, ktoré som použil, ministerstva vnútra, dneska už zmizlo. Som si ho tu nechal, tak aspoň perá ministerstva vnútra by až tak nemuseli miznúť v rokovacej sále. No ale čo už.
Druhá vec, ktorú som si všimol, je, že viacerí poslanci, to sa aj ja musím naučiť, vedia využiť do poslednej sekundy faktickú poznámku. Je to, je to obdivuhodný dar, aj včera som si to všimol a mne sa to stále nejako nedarí.
Ale teraz k veci. Čo spomínal aj pán poslanec Gál, pán poslanec, pán poslanec Simon, že sa prijal v júli 2000, v júni 2010 zlý zákon. No on sa prijal najskôr zlý zákon naozaj niekde inde. To ste ale nespomenuli. Prijal sa v Maďarsku, prijal sa zákon, ktorý ja považujem za návrat do 19. storočia, osobne. Určovať štátne občianstvo podľa predkov považujem za návrat do 19. storočia. Ja si to myslím. A aké to môže mať na Slovensku dôsledky? Môže, aj pomerne reálne. Neviem, či už dnes majú občania, aj ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku, volebné právo, ale ak majú, tak to znamená, že pokiaľ by existovali pomerne veľké enklávy maďarských občanov na Slovensku, tak by zrejme na Slovensku prebiehala volebná kampaň.
Koniec koncov bol návrh, asi neprešiel, že Maďari, ktorí budú mať občianstvo, nebudú mať trvalý pobyt v Maďarsku, budú mať vytvorené exteritoriálne volebné obvody. Aj taký návrh v Maďarsku zaznel. Zaznel. No áno. To už považujem za, za hraničiace s absurditou, aby krajina mala exteritoriálne volebné obvody na území iného štátu. To je absurdné. Ale v každom prípade volebné právo, volebné právo priznané bolo. A ja si myslím, že je pre pokoj na Slovensku nebezpečné, aby počas maďarských parlamentných volieb prebiehala kampaň na južnom Slovensku. Myslím si, že by to nijako neposilnilo pokoj ani pokojné spolunažívanie, ktoré je na južnom Slovensku a je to fajn, že je na južnom Slovensku, medzi ľuďmi. Akože to je strašne dôležité. A toto riziko si neuvedomiť je, naozaj si myslím, zatváraním očí pred reálnymi rizikami.
Keď Rumunsko prijalo podobný zákon týkajúci sa Moldavska, tak z toho vznikla v Európskej únii veľká polemika, keď začali dávať pasy Rumunom, Moldavcom kvôli Schengenu. Však poďme ešte k Schengenu ďalej. Pán poslanec Gál spomínal, že v iných krajinách to nevytvorilo žiadnu reálnu opozíciu, žiadny reálny protizákon. Tak poďme po tých krajinách. Srbsko, krajina, ktorá má záujem vstúpiť do Európskej únie. Maďarsko je v Európskej únii. Ukrajina, rovnako krajina, ktorá má záujem mať vzťahy s Európskou úniou. Maďarsko je v Európskej únii. Rumunsko, krajina, ktorá potrebovala významných spojencov pre vstup do Schengenu. Ja si myslím, že tam treba hľadať dôvody, pre ktoré iné krajiny neprijali rovnaké protiopatrenia ako Slovensko. To je môj názor, ak to chcete vedieť. A naozaj sa Rumuni snažili mimoriadne - a za našej vlády a bolo to v mojej agende, ministerstva vnútra - o vstup do Schengenu, a naozaj, v tejto veci boli sme samozrejme že aj my na strane Rumunska a Bulharska, ale ubezpečujem vás, že aj Maďarsko. A nechcem špekulovať o motívoch. Ale zdajú sa mi pomerne racionálne, ak sa na to pýtate.
Považujem ten zákon, ktorý prijala vláda v Maďarsku, za zákon z 19. storočia aj preto, že sa znovu emočne snaží minimálne na tej úrovni psychologickej vracať do minulosti, vracať k traume, ktorú Maďarsko snáď oprávnene pociťuje vo vzťahu k Trianonskej zmluve. Je to už 100 rokov pomaly. Každá krajina, každý národ môže mať v histórii nejaké reálne alebo domnelé krivdy, ale hranice sa menili pomaly každému národu v Európe, pomaly každému. Po 100 rokoch, si myslím, že je dobré, keď sa pohneme ďalej, ako keď sa budeme vracať neustále do minulosti a pripomínať si traumy, opakujem, reálne alebo domnelé - a ja v tomto nechcem byť arbitrom -, aj keby boli reálne, je to 100 rokov.
Pán poslanec Gál spomínal čl. 5 ods. 2 ústavy, aj keď musím povedať, že veľká časť štátov v Európskej únii neumožňuje dvojité občianstvo. To je proste fakt, to nie je nič zvlášť neštandardné vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Je to pomerne štandardný, štandardný inštitút, že sa krajina rozhodne, že dvojité štátne občianstvo neuzná. To nie je výnimka Slovenska, to majú mnohé západné krajiny.
Teraz, áno, ja si myslím, že ten zákon, ktorý je aj dnes platný, protiústavný nie je. Súhlasím v jednej veci s pánom poslancom Simonom, a to v tom, že je smutné, že o tom Ústavný súd tak dlho rozhoduje, ale, ale to nie je len o tomto. To je o mnohých iných veciach z dôvodov, obávam sa, že môže byť aj politických, kedy rozhoduje strašne dlho. Len si spomeňte, ako dlho rozhodoval o zákone, ktorý umožňoval stavať na cudzích pozemkoch. Roky. Čiže aby sme to zase nevnímali, že Ústavný súd teraz to robí kvôli nejakej, kvôli problému len s maďarským občianstvom. Robí to, žiaľ, aj v iných prípadoch. A zase v niektorých iných postupuje veľmi promptne, keď napríklad ide o platy zdravotných sestier. Je to smutné, ale to je všeobecný jav.
Ja osobne si myslím, ústavnoprávne, že pokiaľ je s prijatím iného občianstva spojená strata občianstva slovenského, tak je to prejavenie slobodnej a vážnej vôle, bezpochyby. Je tam priamo logická racionálna súvislosť. Medzi volením SMER-u a stratou občianstva žiadna logická racionálna súvislosť nie je. Čiže ten príklad je absurdný.
Naša ústava garantuje nedotknuteľnosť osobnej slobody, ale ak niekto spácha trestný čin, tak v takom prípade - a spácha ho so slobodnou a vážnou vôľou, úmyselný trestný čin -, tak osobnú slobodu mu už potom ústava samozrejme že negarantuje. Ale opakujem, nech rozhodne Ústavný súd, budeme to všetci, všetci rešpektovať.
Jedna vec, ktorá ma ale trošku zarazila na vystúpeniach aj pána poslanca Gála a pána poslanca Simona, bola, že v princípe, o akom zákone to hovoríme. Lebo určite nehovorili o tomto návrhu novely zákona. Hovorili o zákone, ktorý bol prijatý, o novele pred tromi rokmi, hej. A teraz, niečo mi tu nesedí. Dokonca ešte pán poslanec Simon povedal, že zákon sa týka najmä ľudí, ktorí prijímajú české občianstvo a žijú v Českej republike, majú tam dlhodobý pobyt a prichádzajú o slovenské občianstvo. To môžu byť Slováci a Maďari. Tento zákon zmierňuje účinky zákona spred troch rokov. Zmierňuje zákon, ktorý označujete vy za zlý. Znamenal by, že menšiemu počtu občanov sa odoberie slovenské štátne občianstvo. Čiže z vášho pohľadu umenšuje zlo. Logicky by ste mali hlasovať za. Ja tam, ako logicky ma to nepustí. Nepustí ma to, naozaj. Nedáva žiaden logický význam, aby pokiaľ považujete zákaz dvojitého občianstva za zlý, aby ste jeho zmiernenie nepodporili. Je to absurdné, pán poslanec, však sa prihláste, kľudne. Je to absurdné, logicky absurdné. Proste je to potom čistá politika. Nič iné. Logika tam nie je žiadna.
Musím povedať, no a je mi to inak ľúto, povedať, že ak neumožňuje dvojité štátne občianstvo ľuďom, ktorí prijmú občianstvo krajiny, ku ktorej nemajú žiaden ten genuine link, tak radšej nikto nech nemá slovenské občianstvo, ak prijme holandské, lebo veď v Prahe prijímajú občania a možno v Amsterdame a možno v Austrálii aj slovenskí občania maďarskej národnosti. Radšej zbavme aj ich slovenského občianstva, len aby náhodou proste sme to neriešili. Buď všetko, alebo nič! Všetko alebo nič nie je dobrá politika podľa mojej mienky, si myslím, to je môj názor.
Pán poslanec Gál spomínal, spomínal otázku vykonateľnosti už aj platného zákona. No poviem možno dve veci.
Po prvé, je stále možnosť a takú iniciatívu sme my aj pôvodne mali, aby na úrovni Európskej únie vznikol nástroj, ktorý by zaväzoval členské štáty si vymieňať informácie o prideľovaní občianstiev. Európska únia a členské štáty dnes si vymieňajú informácie o rôznych veciach týkajúcich sa ich občanov, ktoré majú cezhraničný presah v mnohých oblastiach. Nie je to nič neštandardné. Bolo by to podľa mňa správne, lebo dvojité štátne občianstvo vytvára aj problémy v iných oblastiach, v zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti. Takže v takom prípade by samozrejme ten zákon bol vykonateľný viac, ako je dnes.
Druhá vec je, v prípade, že má niekto už aj volebné právo, to znamená, že bude sa zúčastňovať zrejme cez poštu volieb v Maďarskej republike, tak, samozrejme, to už sú legálne možnosti, ako tieto veci, ako tieto veci verifikovať. Čiže ten zákon, aj keď nemusí byť vykonateľný stopercentne, tak vo veľkej miere vykonateľný byť môže.
Ešte by som spomenul pánovi poslancovi Matovičovi ohľadne toho pobytu. Podľa mňa pobyt - a nech je 12-mesačný, to je vec diskusie - je asi najlepšia forma, ako zabrániť účelovému rozdávaniu štátneho občianstva iného štátu, pretože na trvalý pobyt sú už viazané mnohé veci, ktoré len tak ľahko nejde odobrať. A práve tie sociálne dávky, zdravotné, to je všetko viazané na trvalý pobyt, nie na štúdium, nie na podnikanie v tej krajine, nie na babičku v tej krajine, ale na trvalý pobyt. A dokonca aj podľa, v rámci Európskej únie krajina nemôže povedať, že pre túto časť ľudí, ktorí majú trvalý pobyt, im nebudeme dávať sociálne dávky, oni nebudú v našom systéme sociálneho zabezpečenia, oni nebudú v našom systéme zdravotného poistenia. To by bola diskriminácia, tam je kľúčový trvalý pobyt v rámci Európskej únie. Preto sa mi zdá, že je to asi najrozumnejšia forma, ako zamedziť účelovému rozdávaniu štátneho občianstva, ale o tom diskutujme kľudne, ak sa navrhne lepší ešte variant, fajn, v poriadku. My sme o tom hovorili ešte na rezorte vnútra pred dvomi rokmi, zdalo sa nám po diskusiách, že to bude najvhodnejšia forma, najlogickejšia forma, lepšia ako len podnikanie alebo štúdium, ale hovorím, tam je to vec na diskusiu v rámci druhého čítania.
Takže chcel som vystúpiť ešte, pani predsedajúca, teraz v rozprave, aby mohli byť reakcie a potom už vystúpim až na záver.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď v roku 2010 prijalo Maďarsko zákon, ktorý umožňoval udelenie občianstva aj ľuďom, ktorí nemajú v princípe žiaden skutočný vzťah, teda z hľadiska medzinárodnoprávneho s Maďarskom, to znamená, ľudia, ktorí nemajú žiadnu formu pobytu v Maďarsku, tak reagovalo Slovensko prijatím zmeny, ktorá zakazovala paušálne dvojité občianstvo, a napriek upozorneniam, že tá zmena je príliš široká, bolo pred voľbami a tým pádom ten zákon prešiel. Samozrejme, reakcia bola potrebná, len nebola podľa mojej mienky do detailov premyslená. Následne boli diskusie o tom, ako zmierniť dosah zákona, ak sa týka našich občanov, ktorí trvalo alebo prechodne žijú v zahraničí, v Holandsku, Austrálii, Amerike, získajú druhé občianstvo úplne legitímnou formou cez trvalý pobyt, tak aby neprichádzali o občianstvo slovenské, lebo dnes prichádzajú a mnohí na to čakajú.
Ja som na vláde ako minister vnútra pripravil návrh zákona, ktorý v princípe je tento návrh, ktorý som predložil. Žiaľ, musím povedať, vtedy rozhodnutie bolo, že nepôjdeme cez vládny návrh zákona, ale pripravia návrh zákona poslanci a ten návrh zákona následne mal byť deklaratórny a neprešiel. Podľa mňa bol zlý a myslím si, že je správne, že nebol prijatý.
Myslím si, že je našou povinnosťou, aby občania, ktorí sa hlásia k Slovensku, ale ktorí pre nejakú príčinu žijú v zahraničí, pokiaľ majú záujem prísť, získať občianstvo iného štátu, aby neprišli o slovenské. Situácia je taká, že mnohí naši občania v zahraničí čakajú, čakajú už niekoľko rokov, čakajú s prijatím nemeckého, rakúskeho, holandského občianstva do prijatia takejto novely, aby neprišli o slovenské občianstvo. Jedná sa minimálne o stovky, ak nie o tisíce ľudí. Nie je dôvod, aby sme takýchto ľudí, ktorí majú ten genuine link s krajinou, kde žijú, to znamená s Holandskom, lebo tam trvalo žijú, aby sme ich pripravili o slovenské občianstvo len preto, že legitímne požiadajú a získajú občianstvo iného štátu.
Z tohto dôvodu ten návrh novely ustanovuje, aby jednak sa takýmto ľuďom vrátilo štátne občianstvo, ak im bolo zobraté, slovenské, od 17. júla 2010 do konca decembra 2013, lebo tak sa navrhuje účinnosť zákona. A po druhé, to je skôr také prechodné alebo dočasné ustanovenie, spätné. A po druhé sa ustanovuje, že k strate štátneho občianstva nepríde v situácii, ak aspoň 6 mesiacov má niekto pobyt v cudzom štáte a legitímne tým pádom získa cudzie štátne občianstvo, lebo viazanie občianstva na pobyt je samozrejme že úplne legitímna forma prideľovania občianstva. Prideľovanie občianstva na základe historických súvislostí, predkov je nelegitímna forma udeľovania štátneho občianstva.
Ja som s týmto návrhom zákona čakal, lebo som očakával, že vláda Roberta Fica príde s riešením, ktoré dávno sľubovala. Tento návrh bol pripravený, ako som povedal, počas môjho pôsobenia na ministerstve vnútra v roku 2010 alebo 2011. Žiaľ, ho v tom čase vláda neschválila a išiel poslanecký návrh. Ale čakal som, že vláda Roberta Fica predloží takýto návrh do parlamentu v prvom roku svojho pôsobenia, nie je dôvod ho nepredložiť, a keďže ho nepredložila ani po roku a štvrť, tak som sa rozhodol tento návrh zákona do parlamentu predložiť. Nerobím si ilúzie o tom, ako budú hlasovať poslanci SMER-u, ale považujem za smutné, ak naším zákonom, ktorý stále je účinný, už tri roky bude účinný, pripravujeme o občianstvo ľudí, ktorí legitímne žijú v zahraničí, legitímne získajú občianstvo iného štátu, ale nechcú stratiť občianstvo naše.
A ja poznám viaceré príbehy, aj dokonca mojich známych, ktorí žijú v zahraničí a čakajú, kedy takáto novela prejde, aby o slovenské občianstvo neprišli. Takže si myslím, že by sme konečne mali dať nabok všelijaké osobné problémy a tento návrh novely schváliť.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca sa vyjadrí, takže nemusím v rozprave vystupovať, ak bude teda treba.
Pán spravodajca spomínal ako také najväčšie riziko, ktoré mu hovorili známi v New Orleans, riziko korupcie v zásade.
No musím povedať, sa vyjadrím k New Orleans, ale poviem najskôr, že v tomto parlamente nieže bolo riziko korupcie, šesť poslancov koalície bolo s najväčšou mierou pravdepodobnosti skorumpovaných. A ak by jeden hlas ešte bol, tak by rozhodli o pánovi Trnkovi ako o generálnom prokurátorovi v tejto krajine. To je jasné. Teraz ja nechcem reagovať na, možno teraz v dobrom to myslím, také veľmi všeobecné vyhlásenia ľavicových intelektuálov v Amerike, že šerif ide viac po tých farebných a nelegálnych imigrantoch. Veľmi cítim za tým takú politickú korektnosť, pretože to, či budú vo väzení nelegálni imigranti, závisí od toho, aké budú imigračné zákony v Amerike a ako súdy budú na ne reagovať, dajme tomu, federálne sudy. A tie federálne súdy sú elitné súdy. Čiže ak sa ľavicovým intelektuálom nepáči politika proti nelegálnym imigrantom, tak nech ju zmenia. Jasné, v demokracii to je ich právo. Ale hnevať sa na šerifa, že ju implementuje, lebo im sa nepáči, to sa mi nezdá, že je úplne v poriadku v zásade, lebo zákony nenastavuje ani šerif a ani teda do väzenia šerif nikoho neposiela. To nie je divoký západ, samozrejme. Čiže za tým tak trošku cítim proste tých ľavicových intelektuálov, ktorí sú s nejakým segmentom politiky nespokojní. A majú na to právo. Len potom sa snažia nájsť teda nejakého vinníka.
Keď hovorím o New Orleans, viete, aký ďalší problém možno okrem šerifa majú v New Orleans dosť veľký? Hazard, pán poslanec. Ja som náhodou na jednej konferencii bol s hlavným federálnym prokurátorom štátu Louisiana, ktorý funguje v New Orleans. A hovoril mi: „Ak môžete zabrániť prieniku hazardu na Slovensko, urobte to. Ak sa vám tam raz dostane, tak budete desiatky rokov vykoreňovať organizovaný zločin s ním spojený." A to mi povedal elitný hlavný federálny prokurátor pre štát Louisiana. Ale to sme trošku od témy, ale viem, že hazard tu bol aj prednedávnom téma tiež, tak ma to napadlo, keď som hovoril o New Orleans a ľuďoch, ktorí sú v teréne v štáte Louisiana a v New Orleans. Ja osobne si myslím, že ľahšie sa dajú skorumpovať niekoľkí poslanci ako milióny voličov. O tom som presvedčený.
Hovoríte o volebnej kampani, v čom by spočívala. Volebná kampaň na generálneho prokurátora by nemala byť politická. To znamená, mala by byť výrazne obmedzená, obmedzená na pomerne niekoľko, dajme tomu, televíznych diskusií s rovnocenným prístupom každého kandidáta, verejných diskusií, dajme tomu, v krajských mestách. To už by bola vec, ako by sa nastavil zákon. Ale to by nemala byť politická kampaň á la parlamentné voľby, bilbordy, televízne šoty, v žiadnom prípade. A toto zákon môže nastaviť tak, aby sa riziká zneužitia médií, minimalizovali, lebo ony sa vylúčiť nedajú nikdy. Iste, keby bol kandidát na generálneho prokurátora evidovaný ako agent vojenskej kontrarozviedky, tak by o tom asi médiá informovali. A do kampane by tým pádom nejako zasiahli asi, aj v správach. To sa im nedá zakázať, však je sloboda prejavu. Ale samotnú kampaň je možné regulovať podľa mňa pomerne rozumným spôsobom.
Neviem, v čom by generálny prokurátor ovplyvnil manželstvo, lebo nie je manželský poradca, to neviem. Jasné, mohol by však aj svetový mier sľúbiť, avšak racionálne by som sa v tomto k tomu staval.
Pán poslanec Matovič, aj keď teda podporil návrh zákona, tak sa pýtal, kedy som ja presadzoval podobné zmeny. No musím povedať, že ak v tejto krajine niekto presadzoval od roku 2002, je tomu jedenásť rokov, zmeny vo fungovaní prokuratúry, tak to som bol ja. Od roku 2002, keď som navrhoval štátne zastupiteľstvo, vtedy to Koaličná rada neschválila, ešte keď sa tvorila bývalá vláda. V roku 2010 som navrhol rovnako to isté. Boli aj vaši zástupcovia pri tom prítomní. Štátne zastupiteľstvo, úplne iné postavenie prokuratúry, podriadenosť v rámci prokuratúry, znovu to neprešlo. V poriadku, len teda keď si o tom hovoríme, tak si povedzme to celé.
Druhú poznámku si neodpustím tiež, že to znamená, že ak niekto, kto je niekoľko rokov vo verejnom živote a doteraz niečo nenavrhol, tak už nemôže navrhnúť z princípu asi nič nové. Totiž keďže už to mohol aj pred rokom, možnože aj pred piatimi rokmi urobiť, tak už tým pádom fajka zhasla. Tomu nerozumiem celkom proste, čo to je za logiku. Ale to teraz nereagujem na pána spravodajcu, ale na pána poslanca Matoviča.
K tomu, čo povedal pán poslanec Gál. Ale to sa týka aj pána poslanca, samozrejme, Poliačika a pána poslanca Hlinu, samozrejme, tiež, ktorí hovorili, že nevedia celkom, či to podporia. No ten stav je zlý, je zlý, samozrejme, na Generálnej prokuratúre celkovo. Ale či je toto lepšie, no kto to vie. Podľa mojej mienky ale nie je možné poraziť niečo ničím. To znamená, že ja budem rád diskutovať aj o iných alternatívach, jasné. Možnože to nie je najlepšia alternatíva, netvrdím, že je najlepšia. Zatiaľ je jediná, ktorá je predložená. Iná nie je. Iná je asi nie najlepšia, že proste dnešný stav je naozaj veľmi zlý, že čo s tým. No čo s tým? Zdá sa mi, že pokiaľ nie je predložené alternatívne riešenie, a môže byť lepšie, tak je takou malou mierou alibizmu odmietnuť navrhované riešenie a zároveň aj status quo.
Pán poslanec Gál spomínal, že problém je v osobách. No veď, presne, my týmto návrhom, inak, nemeníme systém, ale osobu. Ja s tým absolútne súhlasím. Absolútne s tým súhlasím, že problém je v osobách, nie v zákonoch. A cieľom tohto návrhu zákona, tohto návrhu novely ústavy je, aby na vrchole Generálnej prokuratúry bol čestný človek, ktorého si vyberú ľudia. To je zámer vymeniť osobu, nie systém. Ten zostane zatiaľ zachovaný. A diskutujeme o zmene systému prokuratúry, s tým súhlasím tiež.
K tej polemike ohľadne priamej demokracie, k tomu, čo pán poslanec Šebej hovoril. Ja som na tú tému s ním nediskutoval zatiaľ. Ale určite mal podnetné nápady. Ale tá téza, že ľudia nie vždy rozhodnú najlepšie, je, samozrejme, pravdivá. Ale je to typ argumentu, ktorý dokazuje príliš veľa. To bola téza ohľadne prezidentských volieb v Česku. Ja neviem, koho zvolia nabudúce Česi a koho by zvolil český parlament. To teda neviem. Keď budú o rok prezidentské voľby na Slovensku, kto potenciálne môže podľa vás môže zvoliť lepšie? Je to tento parlament alebo voliči? Čiže je to ošemetný argument. A dokazuje príliš veľa. Totiž tak potom zrušme parlamentné voľby. Keď sa ľudia nerozhodujú úplne najlepšie, tak potom ich zrušme. A možnože je systém, kde by bolo lepšie, keby rozhodovali nejako inak vybraní politici alebo teda štátnici, nie ľuďmi, ale inak. Neviem ale potom povedzme, že nechceme demokraciu, že demokracia asi nie je úplne dobrý systém. A nazvime to nejako inak a možno to bude fungovať čo ja viem. Ale nehrajme sa, že je to demokracia.
No takže toľko k tomu. Ja si naozaj myslím, že ľudia z dlhodobého pohľadu, možnože nie vždy, nie v každom okamihu, určite rozhodujú lepšie. A dôveroval by som im viac ako len politickým alebo justičným, alebo ekonomickým elitám. Takže preto sa mi zdá, že ten návrh je správny. Samozrejme, bolo by treba následne schváliť zákon, a aj taký je odkaz v tom návrhu novely ústavy, ktorý by pojednával o spôsobe voľby, o navrhovaní kandidátov, o volebnej kampani, jasné, bez debaty. Ale si myslím, že by sa tá zhoda už nakoniec našla. Ale dnešný stav je neudržateľný.
Keď ešte hovoríte o tej Amerike, tak len poviem príklad z Ameriky. Pokiaľ viem, tak každý štát možno s nejakou výnimkou, ale každý štát volí v priamej voľbe generálneho prokurátora štátneho. Nikdy som nepočul podobnú kritiku, akú hovoríte vy pri tom šerifovi v New Orleans, že by to boli osoby, ktoré sú nespravodlivé, idú po farebných, po menšinách. To som sa v Amerike nikdy s tým nestretol, nikdy, žiadnom šerifovi alebo generálnom prokurátorovi, keď hovoríme príklady z Ameriky. Takže to sa mi zdá byť korektné tiež potom uviesť.
A ďakujem, samozrejme, všetkým, ktorí vystúpili bez ohľadu na to, či boli za návrh alebo proti návrhu, alebo sa zdržiavali, na prvý raz nie, na druhý raz áno. Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely ústavy, ktorá sa týka priamej voľby generálneho prokurátora.
Som presvedčený, že minimálne od roku 2010, keď tento parlament nie slávnym spôsobom začal voľbu generálneho prokurátora cez to, čo sa deje v súčasnosti, úplne účelové a zjavne protiústavné novely zákonov, ktoré sa týkajú rokovaní Ústavného súdu, cez veľmi podivuhodné konania predsedníčky Ústavného súdu, ktorá zjavne nepozná z ústavného práva ani okamih, kedy zákony nadobúdajú platnosť, a prerozdeľuje spisy ešte predtým, ako sú zákony publikované v Zbierke zákonov, myslíme si, ako vyriešiť tento stav, ale dať aj ľuďom väčšiu právomoc, keďže im veríme, aby generálneho prokurátora volili občania v priamych voľbách. Neznamená to, že potrebujeme nejaké osobitné voľby, stačilo by potom osobitným zákonom určiť funkčné obdobie a spojiť ho buď s prezidentskými voľbami , eurovoľbami, teda voľbami, ktoré majú fixne stanovené obdobie, nehrozili by nám predčasné voľby čiže neboli by to ďalšie voľby a ďalšie výdavky, len v rámci týchto volieb prezidentských alebo eurovolieb bol by to ďalší volebný lístok, ktorý by občania mohli využiť.
Ja osobne som presvedčený o tom, že pokiaľ kandidát na generálneho prokurátora bude spĺňať podmienky dané zákonom, bude mať príslušné vzdelanie, prax, skúšku, tak občania sú schopní pravdepodobne kvalitnejšie posúdiť charakter navrhovaného kandidáta ako Národná rada, ako poslanci. Myslím si, že by možno občania nezvolili toho najlepšieho kandidáta, ktorý by bol, ale zvolili by určite lepšieho, akého zvolí Národná rada, teraz myslím, predchádzajúca alebo aj súčasná.
Stav na Generálnej prokuratúre je už niekoľko rokov mimoriadne vážny, nie odvtedy, čo ho nazval premiér Fico vážnym. Ale je vážny niekoľko rokov. Generálna prokuratúra neobhajuje verejný záujem, ale často obhajuje, žiaľ, súkromný záujem vybraných osôb, ktoré majú na ňu vplyv. Táto situácia pre právny štát je neudržateľná. Preto si myslíme, že jedna z ciest, ako tento stav napraviť, aj dlhodobo, je dať ľuďom možnosť rozhodovať o tom, kto by mal byť v princípe najvyšším vykonávateľom zákonov v tejto krajine, pretože pri dnešnom nastavení prokuratúry je ním generálny prokurátor. A preto si vás dovoľujem, pani poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu návrhu novely ústavného zákona a o jeho schválenie do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Tak ja som zareagoval, keď bola prijatá novela zákona, ktorá umožňovala stavať na cudzích pozemkoch. Tak vtedy sme avizovali podanie na Ústavný súd. A Ústavný súd ho zrušil, samozrejme, napriek tomu, že pán spravodajca Ústavného súdu pán Ľalík to zdržiaval úspešne dva roky, čo bol bezprecedentný prípad. To bol úplne jednoznačný flagrantný prípad porušenia ústavy, ktorého ste sa dopustili, poslanci strany SMER, teda aj vy, pán poslanec Kondrot, úmyselným hlasovaním. Teraz budete znovu úmyselne hlasovať za zjavne protiústavný zákon.
Vôbec vyvlastňovanie na účely súkromnej investície je sporné. Vy teraz to rozširujete. Bude to možné pri akejkoľvek investícii nad 300 zamestnancov a máte pocit, že tým zlepšíte podnikateľské prostredie. Už som dlho nepočul absurdnejší argument ako zlepšovanie podnikateľského prostredia tým, že obmedzíme ochranu súkromného vlastníctva. To, si myslím, je tak absurdný nápad a tak blbý nápad, musím povedať, že už dlho nezaznel.
Aká bude ochrana podnikateľa, ktorý sem príde, dajme tomu, bude mať vyvlastnené pozemky, lebo zabezpečí prácu, nejaké obchodné centrum, dajme tomu, akékoľvek, 300 zamestnancov, keď potom príde možno ďalší investor a povie: „Zamestnám 500 zamestnancov a vyvlastnite mi presne tie isté pozemky.“ Koho to bude motivovať sem prísť investovať, keď ani jeho vlastnícke právo nebudú chránené, lebo ďalší o niečo väčší investor (Reakcia z pléna.), presne tak, pán poslanec, tak to bude, bude môcť mať vyvlastnené jeho nehnuteľnosti. Veď to je proste kocúrkovo. To je blbosť úplná. Vy tým nič nezlepšujete, len zhoršujete.
A ubezpečujem vás, že ak ten návrh v druhom čítaní prejde, dáme návrh na Ústavný súd. A som presvedčený, že Ústavný súd to zruší veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)