Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď sme začínali včera ráno s daňovými zákonmi, tak pán minister avizoval, že "budu tady u vás bydlet". Tá průpovídka je dlhšia, ten strýc tam najskôr hovorí, že "mám vás rád a budu u vás bydlet", a ste si len vystrihli, čo sa vám zdalo byť vhodnejšie. Ale musím povedať, že tá vecná pripomienka je, že kedy by mal parlament rokovať možnože aj dlhšie, ak nie...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď sme začínali včera ráno s daňovými zákonmi, tak pán minister avizoval, že "budu tady u vás bydlet". Tá průpovídka je dlhšia, ten strýc tam najskôr hovorí, že "mám vás rád a budu u vás bydlet", a ste si len vystrihli, čo sa vám zdalo byť vhodnejšie. Ale musím povedať, že tá vecná pripomienka je, že kedy by mal parlament rokovať možnože aj dlhšie, ak nie pri rokovaní o daňových zákonoch a o zdaňovaní občanov? Koniec koncov to bola prvá kompetencia parlamentu – rozhodovať o daniach tých, ktorých poslanci zastupujú.
Ja by som chcel predložiť k návrhu dva pozmeňovacie návrhy. Jeden sa týka daňovej asignácie pri právnických osobách pre neziskové spoločnosti a druhý sa týka oslobodenia od dane z príjmov oznamovateľov protispoločenskej trestnej činnosti.
Chcel by som na úvod povedať jedno ospravedlnenie a jedno poďakovanie. Ospravedlnenie je, že som nedal pozmeňovací návrh podpísať pánovi poslancovi Hubovi. Nebol to zámer ani úmysel, ale tým, že už tam tých podpisov bolo viac, tak som to, nebol v tom zámer. Čiže to je jedno ospravedlnenie.
Druhé poďakovanie je bývalej pani poslankyni, dnešnej europoslankyni Jane Žitňanskej, keďže to bola jej téma a keďže ten návrh tento rok nemôže podať v slovenskom parlamente a keďže, našťastie, európske dane ešte nemáme a ani nič neasignujeme, tak v Európskom parlamente by to nemalo tiež nejaký veľký zmysel, tak to podávam aj v jej mene.
Ja by som najskôr povedal, o čom tie návrhy sú, a potom ich, samozrejme, prečítam a dám pánovi spravodajcovi. Ten prvý návrh je o tom, aby bola zachovaná aj pre ďalší rok daňová asignácia pri právnických osobách vo výške 1,5 percenta, aby sa neznížila na 1 percento, pretože to by znamenalo v roku 2016 výpadok asi 8 mil. eur pre neziskové spoločnosti. To je veľa. Cez daňovú asignáciu od právnických osôb mnohé neziskovky robia obdivuhodnú prácu aj v oblastiach, kde by štát bol možno menej efektívny, ak by ich vôbec, ak by ich vôbec riešil: zdravotne postihnutí, sociálne odkázaní, vzdelávacie projekty, projekty v oblasti zdravotníctva pre osoby, ktoré sú ťažko choré.
Uvediem jeden príklad za všetky. Poviem Centrum Slniečko, čo je mimovládka spolupracujúca s týranými matkami a deťmi so syndrómom CAN, mali v roku 2013 príjem z 2-percentnej asignácie fyzických a právnických osôb, teraz myslím, kde ten pomer je asi 6 ku 4 približne v prospech právnických osôb, asi 40 500, v roku 2014 už len 26 500. Keby sa ďalej znižoval ten príjem, o nejakých možno 20 % približne by sa znížil, tak by to malo dopad na cca 2-tisíc detí, ktorým poskytuje centrum telefonickú krízovú intervenciu, kde je skoro tretina hovorov. Príspevok používajú aj na prevádzkovanie krízového centra pre deti a matky s deťmi. Takže ak by to spriemerovali, o čo by mohli poskytnúť menej služieb, tak by išlo približne o 25 obetí domáceho násilia, týraných, zneužívaných detí a pri prevencii by išlo o 150 až 200 detí ročne.
Myslím si, že v takýchto oblastiach – a to sú, samozrejme, aj prípady onkologických pacientov, nepočujúcich, proste strašne veľa oblastí – štát nevie poskytnúť ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, pomocnú ruku, nevie im poskytnúť adekvátnu asistenciu z rôznych dôvodov, ale nevie. V tomto je možnosť mimovládnych organizácií proste nezastupiteľná nikým a ničím. A preto sa mi zdá, že snaha alebo teda návrh, aby od roku 2016 mali zníženú asignáciu rádovo asi o 8 miliónov eur, je krok zlým smerom. Som o tom presvedčený. Neziskovky pomáhajú klientom rôznej politickej orientácie. To znamená, že to by nemala byť vec, ktorá sa týka politiky ako takej.
Ja som úplne, ja to avizujem dopredu, ochotný, keďže viem, že sa to vníma, že to je akože možno populárna téma, svoj pozmeňovací návrh vziať späť, ak taký pozmeňovací návrh predložia poslanci SMER-u a tým pádom prejde. Hovorím to verejne. Môžme tu byť trošku tým pádom dlhšie o dve hodiny, ale má to zmysel. Totižto riešenie, ktoré je tak trošku avizované, že veď sa to možno vyrieši v budúcom roku, až v roku 2015 sa tie termíny znižovania daňovej asignácie posunú, je podľa mojej mienky veľmi rizikový návrh. Právnické osoby už začiatkom budúceho roku budú robiť svoje rozpočty a budú počítať, že v tom septembri 2015 budú asignovať 1 % a nie 1,5 percenta. Ak sa zákon zmení na poslednú chvíľu v júni, v júli, v auguste, ten chod a fungovanie firiem už neumožní, aby využili 1,5 %, lebo budú proste počítať s platným právnym stavom, ktorým od 1. januára bude 1 % pre daňové priznania podávané za rok 2015. Čiže preto si myslím, že ten potenciálny návrh, že urobiť to až v budúcom roku, pre neziskovky nie je výhodný.
A znovu avizujem, verejne, ak takýto návrh podajú kolegovia zo SMER-u v priebehu rozpravy a ešte bude sa možné aj do ústnej rozpravy prihlásiť, ja svoj návrh stiahnem, aby mohli kredit za tretí sektor získať oni. Nemám s tým absolútne žiaden problém. Tu ide o vec, o to, či chceme, aby jednotlivci, ale aj firmy mohli asignovať svojím rozhodnutím prostriedky, malú časť daní. A otázka je, koho to sú peniaze. To sú peniaze štátu alebo tých jednotlivcov a firiem? Podľa mňa to sú peniaze tých jednotlivcov a firiem. Možnože kolegovia majú názor, že sú to peniaze štátu. Ja som v tomto trošku, mám iný názor. Alebo chceme, aby rozhodovali o tých peniazoch skôr štátni úradníci?
Teraz, ak by existovali nejaké príbehy takého masového zneužívania tejto daňovej asignácie, to znamená, že by boli používané tie prostriedky na účely, ktoré nie sú zlučiteľné s poslaním NGO-čiek, neboli by používané na charitatívne účely a vzdelávacie a zdravotné, ale iné, prosím, diskutujme o tom. Ale ja nepoznám príklad, kedy by dochádzalo k nejakému masívnemu zneužívaniu daňovej asignácie či u fyzických osôb, alebo právnických osôb. Naviac, čo upozorním, mnohé NGO-čky, pri právnických osobách je to o to možno dôležitejšie, že fyzické osoby asignujú častokrát svoju daň nejakému blízkemu subjektu, kam chodia deti do škôlky alebo do školy, alebo na futbalový klub, kdežto právnické osoby dávajú aj na projekty, ktoré sú takého celospoločenského významu, to znamená, na ktoré fyzické osoby dávajú v menšej miere, ale sú to tiež dôležité projekty. (Reakcia ministra.)
Ja som na Plese v opere v živote, pán minister, nebol. Neviem, či vy ste boli. Ja som tam vždy odmietal chodiť, lebo som to považoval za trošku takú snobskú aktivitu, ale nikomu akože neberiem, každý má iný vkus a ja som tam nikdy nechodil.
Ale ak chcete obmedziť asignáciu daňovú, tak v jednom prípade by som ju možnože zvažoval obmedziť, a to je pri obchodných spoločnostiach, kde má väčšinovú účasť štát. Tam si myslím, že by to bolo malo aj nejakú logiku, lebo to je vlastne štátna firma, väčšinovo, tak nech štát rozhoduje, kam tie peniaze z jej daní dá. Tam by som si to vedel predstaviť. Ale to nie je v návrhu. V návrhu je proste všetku daňovú asignáciu právnických osôb, aj malých a stredných podnikateľov, im ju znížiť, a to si myslím, že nie je správne.
Teraz ide o 8 mil. eur, ktoré by mal štátny rozpočet a nie neziskovky. A ja chápem, že v čase konsolidácie verejných financií aj 8 mil. môže byť peniaz, ktorý je potrebný. Ja na tejto schôdzi, a znovu to dávam poslancom SMER-u a ministrovi financií, nech si to osvoja, ja ten návrh potom kľudne stiahnem, dávam tu návrh, aby prípady, kedy štát prehrá súdne spory, alebo teda štátne firmy prehrajú súdne spory, pri ktorých súd na základe zmluvy rozhodne o mimoriadne vysokých úrokoch z istiny, aby tieto excesívne úroky boli zdanené sadzbou 99 percent.
Poviem to na príklade Bratislavskej teplárenskej. Dnes hrozí, že Bratislavská teplárenská, teda v princípe daňoví poplatníci zaplatia 26 mil. eur Bratislavskému paroplynovému cyklu, z čoho istina tvorí možno len 9, 10 mil. eur a tá absolútna väčšia časť sú úroky, 15-percentné úroky. Kto vám dnes dá 15-percentný úrok?
Návrh, ktorý som ja predložil, je, aby v takýchto prípadoch bol štandardný úrok v poriadku, to znamená, štandardný úrok z omeškania je základná úroková sadzba ECB plus 5 % podľa občianskeho práva, ale ten excesívny úrok, ten zvyšný úrok, tých 10 %, bol zdanený 99 percentami. To by znamenalo, že by štát len v tomto prípade, veľmi dubiózneho súdneho sporu získal 13 mil. eur. Otázka je, že od koho chceme tie eurá do štátneho rozpočtu získať. Či cez takéto dubiózne právne spory finančných skupín, alebo od malých a stredných podnikateľov cez daňovú asignáciu.
A poviem to len na takom príklade, či chceme podporovať veľkých alebo malých. O tom sa možnože málo vie. Keď si porovnáte na jednej strane skupinu monopolov a na strane druhej ostatných podnikateľov, tak zamestnanosť, pomer zamestnanosti monopoly : ostatní je 1 ku 33, čiže ostatní podnikatelia zamestnávajú 33-násobok viac ľudí ako monopoly. Obrat je už 1 ku 6. To znamená, že obrat majú ostatní podnikatelia šesťnásobne vyšší. A viete, aký je zisk? Jedna k jednej. 50 na 50. 50 % celkového zisku tejto krajiny tvoria monopoly, ktoré zamestnávajú 3 % z celkového počtu zamestnaných ľudí na Slovensku. Čiže znovu sme pri otázke, koho chceme podporovať. Či veľké spoločnosti, ktoré vedia podnikať len v uzavretom monopolnom prostredí, v zdravotníctve, v energetike, alebo normálnych podnikateľov?
Ja by som teraz ten návrh prečítal, ktorý sa týka zachovania daňovej asignácie aj pre rok 2016 vo výške 1,5 % pre právnické osoby.
V čl. I sa za novelizačný bod č. 84 vkladajú nové body 85 – 88, ktoré znejú:
„85. V § 52i ods. 1 sa číslovka „2014" nahrádza číslovkou „2015".
86. V § 52i ods. 2 sa číslovka „2015" nahrádza číslovkou „2016" a číslovka ,,2017" sa nahrádza číslovkou „2018".
87. V § 52i ods. 3 sa číslovka „2018" nahrádza číslovkou ,,2019" a číslovka „2020" sa nahrádza číslovkou „2021".
88. V § 52i ods. 4 sa číslovka „2021" nahrádza číslovkou „2022"."
Doterajšie novelizačné body 85 – 87 sa označujú ako 89 – 91.
Dávam to pánovi spravodajcovi, asi už možno má originál toho.
Keď sa v roku 2009 schválila tá, postupne toto znižovanie daňovej asignácie, tak bolo avizované, že sa zavedú iné podporné mechanizmy pre neziskový sektor. Nejaké sa možno zaviedli, ale veľmi nefungujú, a iné sa nezaviedli, napríklad spomeniem zákon o sponzorstve. Dodnes ho nemáme na Slovensku. To znamená, že tie alternatívne formy buď nie sú, alebo nefungujú, preto sa mi zdá, že je nekorektné v tomto okamihu znižovať daňovú asignáciu pre neziskové spoločnosti. Ten pokles, samozrejme, priznáva aj ministerstvo financií. Naviac ten pokles v zásade aj v minulých rokoch bol spôsobený nielen znižovaním daňovej asignácie, ale, samozrejme, že trošku aj od roku 2008 krízou. Ale tu by to išlo naozaj veľmi skokovo dole, neziskovky tvrdia, že o 8 mil. eur, ministerstvo financií vo svojej prognóze približne asi o 6 mil. eur. Ja nechcem teraz viesť polemiku, kto má lepšie čísla. Ale je to, samozrejme, len prognóza. Ale v týchto rámcoch sa pohybujeme.
Ja si myslím, že nejde pre štátny rozpočet o životne dôležitú vec. A dávam aj návrh, ako to vykompenzovať, dokonca dvojnásobne, ten výpadok, ktorý by toto mohlo spôsobiť. Ale myslím si naozaj, že ide o tak dôležité činnosti pre komunitu, ktoré vykonávajú rôzne organizácie neziskového sektora, ktoré štát nevie vykonávať alebo nechce vykonávať, alebo nemôže vykonávať, ide častokrát o pomoc tým najzraniteľnejším, o ktorých sa štát nevie efektívne postarať. Ľudia, ktorí v tomto sektore pracujú, častokrát sú nadšenci, nepracujú za vysoké mzdy, aké možno majú zamestnanci v monopoloch rôznych, pracujú aj z nadšenia. Pokiaľ im zoberieme veľkú časť ich príjmu z daňovej asignácie, tak, samozrejme, ten rozsah služieb, ktoré budú poskytovať, bude oveľa menší. Myslím si, že pre každú zdravú občiansku spoločnosť je dôležité, aby mala dynamický neziskový sektor, ktorý dobre funguje, ktorý je nezávislý od štátu, od strán, od kohokoľvek a vie poskytovať naozaj nezastupiteľné služby častokrát tým najzraniteľnejším.
Čiže poprosím vás o podporu tohto návrhu a po tretíkrát avizujem, že ak ho predloží poslanec SMER-u alebo poslanci SMER-u, ja ten svoj návrh stiahnem a ani sa k nemu nebudem vyjadrovať na tlačovkách, proste nech kredit má SMER. O to mi nejde. Ide mi o to, aby ten návrh bol schválený a aby firmy, ktoré uvažujú o daňovej asignácii, si vedeli v rozpočtoch od budúceho roku už plánovať 1,5 % a nie 1 %, lebo obávam sa, že ak dôjde k zmene zákona v lete, už bude častokrát neskoro a mnohé firmy daňovú asignáciu už využijú len v tom zúženom rozsahu, ako bude znieť platné právo od 1. januára budúceho roku.
Druhá zmena, ktorú navrhujem, a druhý pozmeňovací návrh sa týka minulotýždňového zákona o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti, kde navrhujem, aby v prípade, ak oznamovateľ trestnej činnosti získa odmenu od ministerstva spravodlivosti, to znamená, že ten človek je odsúdený, na ktorého poukázal právoplatne, získa odmenu 10 % z toho, čo ušetrí verejným financiám, aby táto odmena nepodliehala zdaneniu. To sa mi zdá byť aj logické a ja to teda prečítam, pozmeňovací návrh.
V čl. I bod 17 znie:
„17. V § 9 ods. 2 sa dopĺňa nové písm. aa), ktoré znie:
„aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiaru 59k."."
Poznámka k odkazu 59k) znie:
„59k) § 9 zákona č.......", tam sa doplní číslo zákona, kedy bude publikovaný, "Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
A pánovi spravodajcovi dám aj s originálnymi podpismi návrh pozmeňovacieho návrhu.
Takže, milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu obidvoch návrhov, ale najmä toho prvého, lebo ho považujem pre tretí sektor za kľúčový preto, aby mnohé služby, ktoré sú poskytované naozaj tým najzraniteľnejším, mohli v tom rozsahu, v akom sú, pokračovať aj ďalej. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis