Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.10.2014 o 9:47 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2014 13:51 - 13:52 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ja len dve poznámky. Ja budem k tomu rozsiahlejšie potom v rozprave vystupovať asi na budúci týždeň, ale v princípe ten problém spoločností alebo konateľov, ktorí dávajú do podvodných úpadkov firmy, je, samozrejme, trošku komplexnejší. Inak by to už bolo dávno vyriešené aj kvôli tomu, že jednak po prvé konkurz sám osebe neznamená, že musí byť vždy podvodný. V ekonomike časť podnikov aj skrachuje z rôznych dôvodov, proste tak ako v ekonomike je možný úspech aj neúspech.
Ide nám skôr o tie podvodné formy úpadkov. A tam je problém, ktorý si zasluhuje riešenie, ale sa priznám, že nie je také ľahké asi, ak by bolo, tak by bolo dobré ho navrhnúť, kde sa využívajú rôzne biele kone, ktoré formálne sú v pozícii štatutárnych orgánov, ale to sú častokrát bezdomovci, zo zahraničia ľudia. Čiže voči nim, ich dať na zoznam dlžníkov je možné, ale moc veľký efekt by to, obávam sa, nemalo. Ale to, samozrejme, že riešiť treba. Skôr by som sa možno pozrel - a taká analýza bola aj robená - na to, ako to robia v iných krajinách, aby sme nevymýšľali to, čo už vymyslené bolo.
A druhá poznámka k čakateľom. Ja v tomto nesúhlasím s pánom generálnym prokurátorom. Keď tu bol minister spravodlivosti so zákonom, ktorý obnovoval justičných čakateľov a čakateľov prokuratúry, tak pán minister spravodlivosti tvrdil, že ten problém rodinkárstva bol preukázaný v súdnictve pri čakateľoch evidentne, že prokurátora informácie nemá. No, problém bol, samozrejme, v tom, že prokuratúra v tom čase tie informácie proste neposkytla s odvolaním sa na ochranu proste súkromia, osobných údajov. Čiže ja si nemyslím, že ten problém rodinkárstva v súdnictve, na prokuratúre je úplne dramaticky odlišný alebo bol dramaticky odlišný vo vzťahu k čakateľom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2014 13:44 - 13:46 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Dve poznámky. A tiež asi na ostatné sa veľmi reagovať nedá. Ale tá prvá sa týka. Ja nemyslím, že ľudí musíme pred informáciami chrániť. A súhlasím aj s kolegom Poliačikom, že by bolo dôležité mať aj štatistiky ohľadne socioekonomickej situácie obvinených. Ale takisto ako máme štatistiky ohľadne trestnej činnosti žien alebo mužov, čo je tiež nemeniteľná charakteristika, nevidím dôvod, prečo by nemala byť štatistika aj podľa etnika, prečo by to malo byť vylúčené zo štatistík alebo neslušné dokonca. Ja si nemyslím, že chrániť ľudí pred informáciami je tá správna cesta v slobodnej spoločnosti.
A druhá moja poznámka sa týka toho, čo tu bolo spomenuté, čo sa mi zdá byť trochu také trošku exces vo vzťahu k podnetom generálneho prokurátora, vo vzťahu k deliktom, ktoré možno pán poslanec Mikloško vníma ako verbálne trestné činy. Teraz myslím na tie statusy na Facebooku. Bol by som veľmi, veľmi opatrný, ak si naozaj myslíme vážne, že máme slobodu prejavu.
Churchill raz povedal, že "sloboda prejavu znamená aj to, že máme veľa hlúpeho prejavu". Ja si myslím, že názor pani europoslankyne je dosť hlúpy. To je môj názor. Ale zahrávať sa s myšlienkami trestného stíhania v slobodnej spoločnosti, to považujem za vec, ktorú by som mimoriadne zvažoval.
Môj názor na verbálne trestné činy je známy roky, samozrejme, ale najmä v týchto prípadoch sa mi zdá, že iné je postih v zamestnaní alebo pranierovanie, verejné vyjadrenie, jasné, jasné, jasné. Ale riešiť hlúpe prejavy, primitívne, urážajúce prejavy prostriedkami trestného práva sa mi zdá byť, že je začiatok konca slobody prejavu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2014 17:07 - 17:08 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Pán predseda, mám jeden procesný návrh alebo otázku, že kvôli čomu hlasujeme spoločne o vyjadreniach poslancov k interpeláciám, pretože ja sa domnievam, že poslanci SMER-u hlasujú po starostlivom uvážení, nie podľa pokynu, to znamená, im sa môže zdať vyjadrenie pána poslanca Hubu k jednej odpovedi správne, pána poslanca Hlinu k jednej nesprávne, k päťke a šestke zase. Čiže kvôli čomu hlasujeme paušálne o všetkých vyjadreniach poslancov naraz? Ja naozaj si myslím, že poslanci SMER-u predsa nehlasujú podľa nejakej, jednotne, však majú vlastný rozum a hlasujú samostatne. Čiže by som navrhoval, aby sa v budúcnosti buď teda zopakoval teraz ten postup, alebo hlasovalo osobitne, o každom vyjadrení poslanca osobitne. Nevidím dôvod logický žiaden hlasovať paušálne o tom. Potom hlasujme aj o desiatich zákonoch naraz. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2014 10:56 - 10:57 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja si myslím, že je fajn, že pán minister k tomuto návrhu vystúpil aj v rozprave. Áno, sa nezhodneme možno pohľadom na veci, či sú to peniaze ľudí a firiem alebo štátu. Podľa mňa sú to peniaze ľudí a firiem a čaro tej asignácie je v tom, že oni rozhodujú, kam tie peniaze pôjdu. To je čaro asignácie a nie štátni úradníci. Financovanie tretieho sektora zo strany štátu alebo z nejakého priorizačného fondu by znamenalo, že znovu štátni úradníci rozhodnú, ktorý projekt je zmysluplný, a nerozhodnú o tom ľudia, jednotlivci alebo firmy.
Ak je problém, čo minister avizoval s tučnými nadáciami, ja som aj navrhol jeho riešenie, ale riešením nie je všetkým znížiť asignáciu, to znamená absolútne všetkým, aj malým a stredným firmám, ktoré nemajú nič spoločné s tučnými nadáciami, ktoré možno využívajú časť prostriedkov na svoje PR. Keď sa znižovala asignácia, tak bolo sľúbené, že sa zavedú funkčné alternatívne mechanizmy financovania tretieho sektora, ale faktom je, že ony nie sú funkčné. Minister tvrdí, že je zákon z hľadiska legislatívneho funkčný, ale v praxi nefunguje. Nefunguje. Tak čo ideme teraz riešiť funkčný model alebo vytvoríme nejakú schému, ktorá v praxi fungovať nebude?
Áno, ja si myslím, že posúvanie účinnosti toho znižovania asignácie nemusí byť to najsystémovejšie riešenie, ale už 7. - 8. rok zmrazujeme platy a nie je to nič, čo by bolo proti logike alebo neopodstatnené. Čiže naozaj, základná vec je, ako vnímame funkciu štátu a spoločnosti a tretieho sektora, či si myslíme, že len štát je ten najmúdrejší, ktorý môže rozhodovať o zmysluplných projektoch a... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2014 10:34 - 10:36 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky od kolegov. Skúsim len pár postrehov. Ja som to aj spomínal, že neviem o tom, že by ten systém bol masívne zneužívaný. Dokonca aj spoločnosti, ktoré si vytvárajú vlastné nadácie a potom distribuujú tie peniaze, tak ich dávajú tam, kde sú potrebné. Ak z toho majú, z tej distribúcie, aj PR, to mne až tak nevadí, sa priznám, pokiaľ to naozaj ide k tým, čo to potrebujú, k tým, čo to potrebujú. Kde by som to naozaj obmedzil, je, pri štátnych firmách. Tam to podľa mňa nemá zmysel alebo pri monopoloch, ako som spomínal, áno.
Ale ten návrh ide úplne iným smerom, že to paušálne dá, akoby znížil všetkým. A ja si myslím, že spoločnosť a život sú pestrejšie. To znamená, že naozaj niektoré služby možnože štát ani nevie vykonávať tak efektívne, aj keby veľmi chcel a mal záujem, ako to robia neziskovky. Ten svet je pestrejší ako len proste štát a súkromný sektor a nič viac. Aspoň teda ja si predstavujem Slovensko také pestrejšie a myslím si, že aj je a že je tu veľa ľudí, ktorí by ho pestrejšie v tomto zmysle chceli mať.
A ten výpadok, keď som spomínal monopoly, tak poviem to na príklade. Prečo nepodlieha monopolnej dani napríklad elektronické mýto? Veď to je monopolná služba. Ja ani nikto z nás nemôže vyberať elektronické mýto, ale tam nám nevadí, že elektronické mýto nepodlieha monopolnej dani. Nevadí. Je to monopol bez akýchkoľvek pochybností. Čiže my máme zdroje, kde by sme vedeli nájsť zvýšený príjem do štátneho rozpočtu, ale tam ho akoby nie tak zodpovedne hľadáme. Z rôznych dôvodov asi. A hľadáme ho niekde, kde to naozaj postihne tých, ktorí vykonávajú aj veľmi dôležitú prácu v našej spoločnosti a vytvárajú ju, a teda robia ju na neziskovom princípe.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2014 10:05 - 10:24 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď sme začínali včera ráno s daňovými zákonmi, tak pán minister avizoval, že "budu tady u vás bydlet". Tá průpovídka je dlhšia, ten strýc tam najskôr hovorí, že "mám vás rád a budu u vás bydlet", a ste si len vystrihli, čo sa vám zdalo byť vhodnejšie. Ale musím povedať, že tá vecná pripomienka je, že kedy by mal parlament rokovať možnože aj dlhšie, ak nie pri rokovaní o daňových zákonoch a o zdaňovaní občanov? Koniec koncov to bola prvá kompetencia parlamentu – rozhodovať o daniach tých, ktorých poslanci zastupujú.
Ja by som chcel predložiť k návrhu dva pozmeňovacie návrhy. Jeden sa týka daňovej asignácie pri právnických osobách pre neziskové spoločnosti a druhý sa týka oslobodenia od dane z príjmov oznamovateľov protispoločenskej trestnej činnosti.
Chcel by som na úvod povedať jedno ospravedlnenie a jedno poďakovanie. Ospravedlnenie je, že som nedal pozmeňovací návrh podpísať pánovi poslancovi Hubovi. Nebol to zámer ani úmysel, ale tým, že už tam tých podpisov bolo viac, tak som to, nebol v tom zámer. Čiže to je jedno ospravedlnenie.
Druhé poďakovanie je bývalej pani poslankyni, dnešnej europoslankyni Jane Žitňanskej, keďže to bola jej téma a keďže ten návrh tento rok nemôže podať v slovenskom parlamente a keďže, našťastie, európske dane ešte nemáme a ani nič neasignujeme, tak v Európskom parlamente by to nemalo tiež nejaký veľký zmysel, tak to podávam aj v jej mene.
Ja by som najskôr povedal, o čom tie návrhy sú, a potom ich, samozrejme, prečítam a dám pánovi spravodajcovi. Ten prvý návrh je o tom, aby bola zachovaná aj pre ďalší rok daňová asignácia pri právnických osobách vo výške 1,5 percenta, aby sa neznížila na 1 percento, pretože to by znamenalo v roku 2016 výpadok asi 8 mil. eur pre neziskové spoločnosti. To je veľa. Cez daňovú asignáciu od právnických osôb mnohé neziskovky robia obdivuhodnú prácu aj v oblastiach, kde by štát bol možno menej efektívny, ak by ich vôbec, ak by ich vôbec riešil: zdravotne postihnutí, sociálne odkázaní, vzdelávacie projekty, projekty v oblasti zdravotníctva pre osoby, ktoré sú ťažko choré.
Uvediem jeden príklad za všetky. Poviem Centrum Slniečko, čo je mimovládka spolupracujúca s týranými matkami a deťmi so syndrómom CAN, mali v roku 2013 príjem z 2-percentnej asignácie fyzických a právnických osôb, teraz myslím, kde ten pomer je asi 6 ku 4 približne v prospech právnických osôb, asi 40 500, v roku 2014 už len 26 500. Keby sa ďalej znižoval ten príjem, o nejakých možno 20 % približne by sa znížil, tak by to malo dopad na cca 2-tisíc detí, ktorým poskytuje centrum telefonickú krízovú intervenciu, kde je skoro tretina hovorov. Príspevok používajú aj na prevádzkovanie krízového centra pre deti a matky s deťmi. Takže ak by to spriemerovali, o čo by mohli poskytnúť menej služieb, tak by išlo približne o 25 obetí domáceho násilia, týraných, zneužívaných detí a pri prevencii by išlo o 150 až 200 detí ročne.
Myslím si, že v takýchto oblastiach – a to sú, samozrejme, aj prípady onkologických pacientov, nepočujúcich, proste strašne veľa oblastí – štát nevie poskytnúť ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, pomocnú ruku, nevie im poskytnúť adekvátnu asistenciu z rôznych dôvodov, ale nevie. V tomto je možnosť mimovládnych organizácií proste nezastupiteľná nikým a ničím. A preto sa mi zdá, že snaha alebo teda návrh, aby od roku 2016 mali zníženú asignáciu rádovo asi o 8 miliónov eur, je krok zlým smerom. Som o tom presvedčený. Neziskovky pomáhajú klientom rôznej politickej orientácie. To znamená, že to by nemala byť vec, ktorá sa týka politiky ako takej.
Ja som úplne, ja to avizujem dopredu, ochotný, keďže viem, že sa to vníma, že to je akože možno populárna téma, svoj pozmeňovací návrh vziať späť, ak taký pozmeňovací návrh predložia poslanci SMER-u a tým pádom prejde. Hovorím to verejne. Môžme tu byť trošku tým pádom dlhšie o dve hodiny, ale má to zmysel. Totižto riešenie, ktoré je tak trošku avizované, že veď sa to možno vyrieši v budúcom roku, až v roku 2015 sa tie termíny znižovania daňovej asignácie posunú, je podľa mojej mienky veľmi rizikový návrh. Právnické osoby už začiatkom budúceho roku budú robiť svoje rozpočty a budú počítať, že v tom septembri 2015 budú asignovať 1 % a nie 1,5 percenta. Ak sa zákon zmení na poslednú chvíľu v júni, v júli, v auguste, ten chod a fungovanie firiem už neumožní, aby využili 1,5 %, lebo budú proste počítať s platným právnym stavom, ktorým od 1. januára bude 1 % pre daňové priznania podávané za rok 2015. Čiže preto si myslím, že ten potenciálny návrh, že urobiť to až v budúcom roku, pre neziskovky nie je výhodný.
A znovu avizujem, verejne, ak takýto návrh podajú kolegovia zo SMER-u v priebehu rozpravy a ešte bude sa možné aj do ústnej rozpravy prihlásiť, ja svoj návrh stiahnem, aby mohli kredit za tretí sektor získať oni. Nemám s tým absolútne žiaden problém. Tu ide o vec, o to, či chceme, aby jednotlivci, ale aj firmy mohli asignovať svojím rozhodnutím prostriedky, malú časť daní. A otázka je, koho to sú peniaze. To sú peniaze štátu alebo tých jednotlivcov a firiem? Podľa mňa to sú peniaze tých jednotlivcov a firiem. Možnože kolegovia majú názor, že sú to peniaze štátu. Ja som v tomto trošku, mám iný názor. Alebo chceme, aby rozhodovali o tých peniazoch skôr štátni úradníci?
Teraz, ak by existovali nejaké príbehy takého masového zneužívania tejto daňovej asignácie, to znamená, že by boli používané tie prostriedky na účely, ktoré nie sú zlučiteľné s poslaním NGO-čiek, neboli by používané na charitatívne účely a vzdelávacie a zdravotné, ale iné, prosím, diskutujme o tom. Ale ja nepoznám príklad, kedy by dochádzalo k nejakému masívnemu zneužívaniu daňovej asignácie či u fyzických osôb, alebo právnických osôb. Naviac, čo upozorním, mnohé NGO-čky, pri právnických osobách je to o to možno dôležitejšie, že fyzické osoby asignujú častokrát svoju daň nejakému blízkemu subjektu, kam chodia deti do škôlky alebo do školy, alebo na futbalový klub, kdežto právnické osoby dávajú aj na projekty, ktoré sú takého celospoločenského významu, to znamená, na ktoré fyzické osoby dávajú v menšej miere, ale sú to tiež dôležité projekty. (Reakcia ministra.)
Ja som na Plese v opere v živote, pán minister, nebol. Neviem, či vy ste boli. Ja som tam vždy odmietal chodiť, lebo som to považoval za trošku takú snobskú aktivitu, ale nikomu akože neberiem, každý má iný vkus a ja som tam nikdy nechodil.
Ale ak chcete obmedziť asignáciu daňovú, tak v jednom prípade by som ju možnože zvažoval obmedziť, a to je pri obchodných spoločnostiach, kde má väčšinovú účasť štát. Tam si myslím, že by to bolo malo aj nejakú logiku, lebo to je vlastne štátna firma, väčšinovo, tak nech štát rozhoduje, kam tie peniaze z jej daní dá. Tam by som si to vedel predstaviť. Ale to nie je v návrhu. V návrhu je proste všetku daňovú asignáciu právnických osôb, aj malých a stredných podnikateľov, im ju znížiť, a to si myslím, že nie je správne.
Teraz ide o 8 mil. eur, ktoré by mal štátny rozpočet a nie neziskovky. A ja chápem, že v čase konsolidácie verejných financií aj 8 mil. môže byť peniaz, ktorý je potrebný. Ja na tejto schôdzi, a znovu to dávam poslancom SMER-u a ministrovi financií, nech si to osvoja, ja ten návrh potom kľudne stiahnem, dávam tu návrh, aby prípady, kedy štát prehrá súdne spory, alebo teda štátne firmy prehrajú súdne spory, pri ktorých súd na základe zmluvy rozhodne o mimoriadne vysokých úrokoch z istiny, aby tieto excesívne úroky boli zdanené sadzbou 99 percent.
Poviem to na príklade Bratislavskej teplárenskej. Dnes hrozí, že Bratislavská teplárenská, teda v princípe daňoví poplatníci zaplatia 26 mil. eur Bratislavskému paroplynovému cyklu, z čoho istina tvorí možno len 9, 10 mil. eur a tá absolútna väčšia časť sú úroky, 15-percentné úroky. Kto vám dnes dá 15-percentný úrok?
Návrh, ktorý som ja predložil, je, aby v takýchto prípadoch bol štandardný úrok v poriadku, to znamená, štandardný úrok z omeškania je základná úroková sadzba ECB plus 5 % podľa občianskeho práva, ale ten excesívny úrok, ten zvyšný úrok, tých 10 %, bol zdanený 99 percentami. To by znamenalo, že by štát len v tomto prípade, veľmi dubiózneho súdneho sporu získal 13 mil. eur. Otázka je, že od koho chceme tie eurá do štátneho rozpočtu získať. Či cez takéto dubiózne právne spory finančných skupín, alebo od malých a stredných podnikateľov cez daňovú asignáciu.
A poviem to len na takom príklade, či chceme podporovať veľkých alebo malých. O tom sa možnože málo vie. Keď si porovnáte na jednej strane skupinu monopolov a na strane druhej ostatných podnikateľov, tak zamestnanosť, pomer zamestnanosti monopoly : ostatní je 1 ku 33, čiže ostatní podnikatelia zamestnávajú 33-násobok viac ľudí ako monopoly. Obrat je už 1 ku 6. To znamená, že obrat majú ostatní podnikatelia šesťnásobne vyšší. A viete, aký je zisk? Jedna k jednej. 50 na 50. 50 % celkového zisku tejto krajiny tvoria monopoly, ktoré zamestnávajú 3 % z celkového počtu zamestnaných ľudí na Slovensku. Čiže znovu sme pri otázke, koho chceme podporovať. Či veľké spoločnosti, ktoré vedia podnikať len v uzavretom monopolnom prostredí, v zdravotníctve, v energetike, alebo normálnych podnikateľov?
Ja by som teraz ten návrh prečítal, ktorý sa týka zachovania daňovej asignácie aj pre rok 2016 vo výške 1,5 % pre právnické osoby.
V čl. I sa za novelizačný bod č. 84 vkladajú nové body 85 – 88, ktoré znejú:
„85. V § 52i ods. 1 sa číslovka „2014" nahrádza číslovkou „2015".
86. V § 52i ods. 2 sa číslovka „2015" nahrádza číslovkou „2016" a číslovka ,,2017" sa nahrádza číslovkou „2018".
87. V § 52i ods. 3 sa číslovka „2018" nahrádza číslovkou ,,2019" a číslovka „2020" sa nahrádza číslovkou „2021".
88. V § 52i ods. 4 sa číslovka „2021" nahrádza číslovkou „2022"."
Doterajšie novelizačné body 85 – 87 sa označujú ako 89 – 91.
Dávam to pánovi spravodajcovi, asi už možno má originál toho.
Keď sa v roku 2009 schválila tá, postupne toto znižovanie daňovej asignácie, tak bolo avizované, že sa zavedú iné podporné mechanizmy pre neziskový sektor. Nejaké sa možno zaviedli, ale veľmi nefungujú, a iné sa nezaviedli, napríklad spomeniem zákon o sponzorstve. Dodnes ho nemáme na Slovensku. To znamená, že tie alternatívne formy buď nie sú, alebo nefungujú, preto sa mi zdá, že je nekorektné v tomto okamihu znižovať daňovú asignáciu pre neziskové spoločnosti. Ten pokles, samozrejme, priznáva aj ministerstvo financií. Naviac ten pokles v zásade aj v minulých rokoch bol spôsobený nielen znižovaním daňovej asignácie, ale, samozrejme, že trošku aj od roku 2008 krízou. Ale tu by to išlo naozaj veľmi skokovo dole, neziskovky tvrdia, že o 8 mil. eur, ministerstvo financií vo svojej prognóze približne asi o 6 mil. eur. Ja nechcem teraz viesť polemiku, kto má lepšie čísla. Ale je to, samozrejme, len prognóza. Ale v týchto rámcoch sa pohybujeme.
Ja si myslím, že nejde pre štátny rozpočet o životne dôležitú vec. A dávam aj návrh, ako to vykompenzovať, dokonca dvojnásobne, ten výpadok, ktorý by toto mohlo spôsobiť. Ale myslím si naozaj, že ide o tak dôležité činnosti pre komunitu, ktoré vykonávajú rôzne organizácie neziskového sektora, ktoré štát nevie vykonávať alebo nechce vykonávať, alebo nemôže vykonávať, ide častokrát o pomoc tým najzraniteľnejším, o ktorých sa štát nevie efektívne postarať. Ľudia, ktorí v tomto sektore pracujú, častokrát sú nadšenci, nepracujú za vysoké mzdy, aké možno majú zamestnanci v monopoloch rôznych, pracujú aj z nadšenia. Pokiaľ im zoberieme veľkú časť ich príjmu z daňovej asignácie, tak, samozrejme, ten rozsah služieb, ktoré budú poskytovať, bude oveľa menší. Myslím si, že pre každú zdravú občiansku spoločnosť je dôležité, aby mala dynamický neziskový sektor, ktorý dobre funguje, ktorý je nezávislý od štátu, od strán, od kohokoľvek a vie poskytovať naozaj nezastupiteľné služby častokrát tým najzraniteľnejším.
Čiže poprosím vás o podporu tohto návrhu a po tretíkrát avizujem, že ak ho predloží poslanec SMER-u alebo poslanci SMER-u, ja ten svoj návrh stiahnem a ani sa k nemu nebudem vyjadrovať na tlačovkách, proste nech kredit má SMER. O to mi nejde. Ide mi o to, aby ten návrh bol schválený a aby firmy, ktoré uvažujú o daňovej asignácii, si vedeli v rozpočtoch od budúceho roku už plánovať 1,5 % a nie 1 %, lebo obávam sa, že ak dôjde k zmene zákona v lete, už bude častokrát neskoro a mnohé firmy daňovú asignáciu už využijú len v tom zúženom rozsahu, ako bude znieť platné právo od 1. januára budúceho roku.
Druhá zmena, ktorú navrhujem, a druhý pozmeňovací návrh sa týka minulotýždňového zákona o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti, kde navrhujem, aby v prípade, ak oznamovateľ trestnej činnosti získa odmenu od ministerstva spravodlivosti, to znamená, že ten človek je odsúdený, na ktorého poukázal právoplatne, získa odmenu 10 % z toho, čo ušetrí verejným financiám, aby táto odmena nepodliehala zdaneniu. To sa mi zdá byť aj logické a ja to teda prečítam, pozmeňovací návrh.
V čl. I bod 17 znie:
„17. V § 9 ods. 2 sa dopĺňa nové písm. aa), ktoré znie:
„aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiaru 59k."."
Poznámka k odkazu 59k) znie:
„59k) § 9 zákona č.......", tam sa doplní číslo zákona, kedy bude publikovaný, "Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
A pánovi spravodajcovi dám aj s originálnymi podpismi návrh pozmeňovacieho návrhu.
Takže, milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu obidvoch návrhov, ale najmä toho prvého, lebo ho považujem pre tretí sektor za kľúčový preto, aby mnohé služby, ktoré sú poskytované naozaj tým najzraniteľnejším, mohli v tom rozsahu, v akom sú, pokračovať aj ďalej. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2014 9:47 - 9:48 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ja len veľmi stručnú pripomienku. Ja si myslím, že ten návrh je, samozrejme, lepší, ako je dnešný stav. My sme už dlho upozorňovali, že napr. obchodné spoločnosti, kde má majetkovú účasť štát, majú neuveriteľne iné pomery, v ktorých fungujú, vrátane vozového parku. Boli sme raz pred rokom asi na tlačovej konferencii pred Cargom, tam mali nakúpené všetky tie veľké Audi 8. Na základe potom našej iniciatívy, minister, myslím, Počiatek, toto musel riešiť. Ale chcem povedať, že tie návrhy mali ísť ďalej, pretože úrad na ochranu ústavných činiteľov má stovky áut. Slovensko je malá krajina a podľa mňa by sa limit mal vzťahovať na všetky limuzíny vládne s výnimkou tých, kde sú potrebné bezpečnostné parametre určité, to znamená, dajme tomu pancierové limuzíny, samozrejme, tam nie.
Ale tam, kde nie sú, ja nevidím dôvod, aby Slovensko – malá krajina – využívalo svoje zdroje na stovky áut takýmto spôsobom, ktorý podľa mňa, nehovorím, že by mali chodiť vládni predstavitelia na nejakých trojkolkách, ale 50-tisíc eur, za to sa dá kúpiť reprezentatívne, slušné auto a okrem tých bezpečnostných parametrov, ktoré, hovorím, by mali byť, by mali mať výnimku, by som tak široko tú výnimku neformuloval, lebo to sa týka naozaj skôr stoviek, ešte raz hovorím, stoviek motorových vozidiel. To nie sú, to nie je ich pár, len proste 15 pre členov vlády.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2014 15:54 - 15:56 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Len máloktorý zákon v parlamente vzbudí toľko pozornosti alebo vášní, ale, a to je stravovanie detí, je vážna téma. Ale tá kľúčová otázka je, že kto by o tom mal rozhodovať? A ja stále nerozumiem, prečo by to nemali rozhodovať lepšie a kvalifikovanejšie rodičia tých detí? Proste rodičia aj v škôlkach, aj v školách, čo by malo alebo nemalo byť v bufetoch, kam chodia ich deti? Prečo máme pocit, že my sme tí múdrejší a kvalifikovanejší, ktorí by to mali vedieť lepšie, ako to vedia rodičia? A každý z vás, ktorý má školopovinné deti, vie, že sa tým rodičia zaoberajú, čo tie deti jedia v tých škôlkach a školách. Čiže celkom nerozumiem tomu, že o tom, máme pocit, že treba rozhodovať tu v parlamente, lebo rodičia sú tak ignorantskí a nezáleží im na tom, čo ich deti jedia, a preto musíme tú zodpovednosť za nich prevziať my. Ja si myslím, že to je prejav trošku takej pýchy našej.
A druhá poznámka, čo hovoril pán poslanec Hlina, ale už to tu zaznelo, že aká je kvalita potravín celkovo na Slovensku, že za hranicami máme rovnaké potraviny lepšej kvality. To by stálo za, za úvahu, ani nie obmedzovať trh, ale minimálne dať povinnosť výrobcom, ktorí na Slovensku dodávajú, poviem to, kategóriu B výrobkov, aby to tak označili, aby naši ľudia vedeli, že na Slovensku proste tie jednotlivé výrobky sú v nižšej kvalite ako za hranicou v Rakúsku. Ak si ich kúpia, je to ich slobodné rozhodnutie, ale aby boli informovaní o tom, že to sú výrobky kategórie B. A to je samozrejme, že, že smutná vec. A neriešil by som to zákazmi, ale informovanosťou, a teda povinnou v tomto prípade, samozrejme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2014 18:46 - 18:48 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Myslím, že tie štatistiky boli urobené a pri čakateľoch zvlášť to bolo úplne markantné, koľko bolo rodinných príslušníkov sudcov. No, však výberové konanie, ktoré si organizuje samotný ten súd, tak nehovorme si proste akože nejaké ilúzie. To nie je výberové konanie organizované nejakou nezávislou agentúrou, ktorá nemá žiadne vzťahy a väzby. Nie. To robí ten súd. A tú komisiu menuje, myslím, predseda súdu, tak to je trošku problém, nie, v tých výberových konaniach?
A ja si nemyslím, že, ešte raz, nehovoríme o dedení právnických profesií, lekárskych, učiteľských, hovoríme o funkciách ústavných, tretej zložke moci. A povedať, nejako to nasáva s materským mliekom, no tak čo sa dá robiť, proste už je tam. Tak áno, tak de facto to je potom akoby nejaká dedená funkcia.
A len na záver. Ja by som možno, keď pán minister chce reagovať, ja som, samozrejme, rád, že bude reagovať, že keby ešte mohol v rozprave vystúpiť, aby sme na to potom, eventuálne na jeho repliku mohli aspoň faktickou poznámkou zareagovať, lebo ešte rozprava nie je uzavretá.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2014 18:35 - 18:45 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, táto novela zákona, tento návrh novely zákona podľa mňa pomerne plasticky demonštruje, ako existujú dva odlišné pohľady na to, ako by mala prebiehať reforma justície - či uzatvárať justíciu, alebo ju otvárať. Vládna strana SMER tvrdí - uzatvárať. Pri poznaní stavu justície je to podľa mňa krok zlým smerom.
Pán minister tvrdí, že bolo potrebné mimo pripomienkového konania doplniť zákon o Justičnej akadémii, ktorý priamo nejako nesúvisí s justičnými kódexami, ale hlavný - hlavný - dôvod na zmenu v týchto kódexoch je zavádzanie, opätovné zavádzanie čakateľov do justície na súdoch aj na prokuratúre. Čo bolo namietané ich zrušenie na Ústavnom súde a Ústavný súd povedal: "Ich zrušenie je v poriadku." A potom príde vláda a povie, však to je vaše právo, samozrejme: "Ale čakali sme na Ústavný súd. Ten povedal, že to je v poriadku, ale my to aj tak zavádzame."
Nie je mi celkom zrejmá tá kauzalita pri čakateľoch medzi rozhodnutím Ústavného súdu a návrhom vášho zákona, vašich zákonov.
Už skutočnosť, že tie veci boli na Ústavnom súde namietnuté, o niečom svedčia. Totižto, aby sme si povedali veľmi jasne, inštitút čakateľov na Slovensku znamenal, že sa justícia z veľkej časti stávala rodinným podnikom. Teraz niekto možno povie: "Ale veď to nevadí, však to je fajn, že sa funkcie dedia, však aj u lekárov to tak je, aj u učiteľov, sú učiteľské rodiny a proste stolárske rodiny." Ale tu je jeden veľký rozdiel podľa mojej mienky, sudcovia tvoria tretiu zložku moci. A ja si nepamätám, že by naša ústava mala ustanovenie, že dve zložky moci, výkonná a zákonodarná, odvodzujú svoju legitimitu od zdroja moci občanov, sú teda volené demokraticky, ale súdna moc je dedičná a dedí sa z rodičov na deti.
Pán poslanec, je to dosť smutný príbeh, lebo ak ste si pozreli za vašej prvej vlády zoznamy justičných čakateľov, tak vás ubezpečujem, že veľká časť bola rodinnými príslušníkmi sudcov v situácii, keď v tom čase ste zaviedli režim, že justičný čakateľ sa stával sudcom bez výberového konania. To bolo zrušené za Radičovej vlády. A teraz to znovu zavádzate pre prokurátorov, k tomu sa ešte dostanem.
Choďte sa pozrieť na Krajský súd v Košiciach, na poslanecký prieskum ústavnoprávneho výboru, a skúste zistiť, koľko rodinných príslušníkov funguje tam predsedu Krajského súdu v Košiciach, ak sa vám zdá, že to je taká triviálna téma, to rodinkárstvo v justícii. Koľko? Ja si myslím, že viac ako päť. Ale skúste tam ísť a zistíte, že ako to je. A podľa mojej mienky to ono možnože vyznieva trošku groteskne, že niekto má na súde aj manželku, aj syna, aj dcéru, aj nevestu, aj zaťa, aj neviem koho ešte, ale je to podľa mňa zničujúce pre dôveryhodnosť justície a je to podľa mňa nedemokratické.
Ja chápem, že sudcom mnohým sa to páči, že ich deti po nich zdedia funkciu, ale neviem, či robíme návrhy zákonov pre sudcov v tejto krajine a v tomto parlamente, alebo pre ľudí. Možno by sa aj mojim synom páčilo, keby som im prišiel dneska povedať domov, že zdedia môj poslanecký mandát. Ale podľa mňa je to riadna blbosť v demokracii, len smutné je, že v justícii to tak funguje.
Tento návrh zákona podľa mňa justíciu uzatvára. Bez akéhokoľvek mandátu alebo zdôvodnenia Ústavným súdom. Obávam sa, že áno. Naviac aj pri čakateľoch, aj pri prokurátoroch, poviem hneď v čom. Už to kolegyňa Žitňanská spomínala.
Tá celá prípravná služba bude znamenať, že, samozrejme, kvalitní prokurátori a advokáti, ktorí majú súdnu prax, sa nebudú do výberového konania hlásiť, keď budú vedieť, že minimálne pol roka proste majú v zásade, musia absolvovať s akoukoľvek praxou ďalšie vzdelávanie a zvýhodnení budú tí, ktorí na súde už nejaký čas pôsobili. Je to, je to, ja ten názor poznám sudcov, považujem ho za nesprávny, ktorý tvrdí, že v princípe mimo uzavretej budovy súdu nie je život, nie je svet. Podľa mňa je to chybná, je to predstava uzavretej justície, len pre nás, naše deti, tí, ktorí v tom systéme nie sú, tak budú mať sťaženú možnosť sa do toho systému dostať. Pri prokuratúre nebudú mať takú možnosť vôbec, pretože návrh je koncipovaný tak, že čakateľ prokuratúry, ak bude voľné miesto, bude vymenovaný bez výberového konania priamo do funkcie prokurátora. Áno? No a pri sudcoch to bude sťažené tou prípravnou, alebo ako to nazývate, tou prípravnou fázou.
Čiže je to krok proste podľa mňa zlým smerom a neviem kvôli čomu ho zavádzate, lebo je to krok, ktorý ocenia v tejto krajine len sudcovia a len prokurátori, ale obávam sa, že ľudia určite nie. Určite nie.
Vy na jednej strane zabezpečujete pri prokurátoroch, ktorých výberové konania si bude manažovať čisto prokuratúra, aby po troch rokoch sa stali bez výberového konania prokurátormi. Aký je to rozdiel oproti predlžovaniu koncipientskej praxe na päť rokov pri advokátoch? To je v akom súlade, tieto dve veci, pán minister? Čiže mladý človek, ktorý je čakateľ na prokuratúre, jemu stačí tri roky a bez výberového konania bude prokurátor, ale pri advokátoch, čo je slobodná profesia v tejto krajine, tam ste predĺžili pre mladých ľudí koncipientsku prax na päť rokov, aby proste súčasní advokáti... (Reakcia ministra.) Ale, pán minister, ani nesrandujme. Aby súčasní advokáti tú konkurenciu mali menšiu, pretože príde neskôr. Je to tak.
Ak by ste naozaj hovorili o tom, ako je potrebné zvýšiť kvalifikovanosť v tej justícii, tak mi povedzte, prečo nemajú mať minimálne päťročnú prax aj prokurátori? Aký je v tom rozdiel? (Reakcia ministra.) Dobre, teším sa. Lebo podľa mojej mienky teda žiaden rozdiel v tom nie je principiálny. Len tu chcete obmedzovať konkurenciu, tu, samozrejme, ide, teraz to preženiem, o naše deti a netere a synovcov, tak tam to pôjde rýchlo, bez výberového konania.
Považujem proste prípravu návrhov zákonov do parlamentu, ktoré sú prejavom lobistických snažení, či uzavretého súdnictva, myslím, justície celkovo vrátane prokuratúry, alebo advokácie, považujem to za zlý krok. Podľa mňa minister spravodlivosti by mal obhajovať verejný záujem a on tam nie je odborový zástupca sudcov, prokurátorov a advokátov. Tí majú svojich zástupcov, ale to nie je minister spravodlivosti.
Otázka znie, boli sme doteraz s tým systémom výberu sudcov a prokurátorov spokojní? Podľa mojej mienky nie. Justícia na Slovensku má katastrofálnu dôveryhodnosť a ubezpečujem vás, že nie je to len z dôvodu, ktorý sudcovia často spomínajú, že veď polovica ľudí prehrá súdne spory. Polovica ľudí prehrá súdne spory, ubezpečujem vás, aj v iných krajinách, napriek tomu je dôveryhodnosť justície v týchto krajinách iná. A ani nechcem hovoriť o úplne niektorých škandalóznych rozhodnutiach, kde sa rozum zastavuje.
Čiže namiesto toho, aby ste sa snažili v rámci mantinelov, ktoré máte, myslím, táto vláda, tak systém zlepšovať, tak ho ešte podľa mňa zhoršujete. A už, myslím si, že vôbec je zlé, že idete s riešením, ktoré bolo už dvakrát zrušené, teda čakatelia už boli dvakrát zrušení, teraz sa znovu obnovujú a budú asi aj tretíkrát možno v nejakej dobe zrušení, dúfam. Čiže to už vôbec teda stabilite justície moc, moc nenasvedčuje.
Takže ja som veľmi z tohto návrhu zákona sklamaný a určite ho nepodporím, pretože som presvedčený o tom, že je prejavom prístupu, ktorý s vami nezdieľam, že by mala byť justícia čo najviac uzavretá, lebo ja si myslím, že justícia by mala byť čo najviac otvorená, transparentná a v tom sa asi dlhodobo nezhodneme.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis