Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.2.2015 o 12:05 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

11.2.2015 15:32 - 15:36 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem. Tento návrh novely zákona sme predložili v rámci balíčka, ktorý pripravilo hnutie NOVA pre pomoc mladým rodinám. Najmä mladým rodinám s deťmi a vlastne dva návrhy sa toho priamo týkajú, ktoré idú po sebe. A tento prvý sa týka sociálneho poistenia a toho, aby osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok a spĺňa ďalšie v návrhu špecifikované požiadavky, aby mohla pracovať na dohodu o pracovnej činnosti, respektíve na dohodu o vykonaní práce podľa Zákonníka práce a zároveň, pokiaľ na základe tejto dohody zarobí sumu, ktorá neprekročí v návrhu stanovenú hodnotu, ktorá je, ktorá vlastne sa rovná nezdaniteľnému základu dane, to znamená, v súčasnosti je to v tomto roku 3 803 eur ročne, teda 316 eur mesačne, tak ak do tejto hranice bude mať príjem, tak by nebola povinná platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Teda dane neplatí už teraz, hej?
Návrh zákona takto umožní zlepšiť dotknutým osobám, najmä mamičkám na materskej dovolenke, respektíve počas starostlivosti o malé deti, zlepšiť ich finančnú situáciu, ktorá dnes vo všeobecnosti nie je dobrá. Nabáda ich to na aktivitu, ktorú si, samozrejme, musí každá jedna takáto osoba individuálne zvážiť, berúc do úvahy vlastné možnosti, a týmto by mohla vlastne pomôcť rodinnému rozpočtu.
Stále sa hovorí o tom, že najohrozenejšia sociálna skupina sú mladé rodiny s deťmi a najmä v čase, keď tá rodina je závislá od jedného príjmu. Od príjmu jedného rodiča, väčšinou teda otca. Vtedy ten rodinný rozpočet je najviac napätý. A tento návrh vlastne umožňuje aby, hovorím, najmä mladé mamičky mohli si privyrobiť do tých 316 euro mesačne, čo už dneska nepodlieha dani, ale aby to nepodliehalo ani odvodom, aby boli jednak motivovaní zamestnávatelia ich zamestnať, ale aby v zásade to výraznejšie pomohlo rodinám s deťmi. Lebo hovorím, myslím, že mnohí tú skúsenosť máte zo svojho najbližšieho okolia, že v tom čase, keď je rodina závislá od jedného reálneho príjmu, tak vtedy, a potrebuje, samozrejme, že pomerne veľa výdavkov kvôli deťom a tak ďalej, tak vtedy tá rodina je... (reakcia z pléna), no ale tak myslím od jedného príjmu zo zamestnania. Ten druhý rodičovský príspevok je nízky, nízky príjem. To je pomerne nízky príjem. Čiže ak chceme hovoriť o podpore rodín s deťmi v tej najťažšej životnej, finančne najťažšej životnej situácii, kedy mamička nepracuje, tak si myslím, že to je návrh, ktorý si zaslúži pozornosť a bol by som rád, keby bol prijatý.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2015 15:32 - 15:35 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ja len veľmi stručne. Ja pred nejakými rokmi, asi piatimi, šiestimi, keď vtedajšia vláda schválila v rámci projektu toho megakasína, ak si spomínate, v Bratislave degresívne odvody z hazardu, degresívne v tom, že čím mali vyšší výnos, tým by platili nižšie percento. To ako fú! To bolo úplne, to bolo, to bolo absurdné, absurdné! Lebo týmto chcela vláda nalákať megakasíno do teda najväčšej slovenskej aglomerácie, do Bratislavy. Všetky krajiny, ktoré majú v nejakom rozsahu hazard, ho v princípe tlačia do najmenej obývaných oblastí. Tak vzniklo vlastne Las Vegas a proste, pretože tie náklady a negatívne dopady hazardu sa, samozrejme, znásobujú v čo najväčšej aglomerácii. Čiže postaviť megakasíno v Bratislave, to musel byť proste nejaký úplne šialený nápad. Musím to veľmi otvorene, hovorím, a je fajn, že potom nová vláda Ivety Radičovej tú degresívnu sadzbu hneď zrušila.
Ja som v tom čase, keď sa o tom megakasíne hovorilo a keď tu bol ten škandalózny zákon ministra Počiatka v tom čase, tak som si čítal viaceré zahraničné štúdie o dopadoch hazardu, najmä zo Spojených štátov, Británie, Austrálie a tak, a tie štúdie, to boli skôr také ekonomické štúdie, prichádzali k záveru, že jeden dolár – ale to je v princípe jedno, aj jedno euro, ktoré získa štát z hazardu, tak musí vynaložiť sedem dolárov (alebo sedem eur) na riešenie následkov hazardu. V oblasti proste sociálnej, vzdelávacej, zdravotnej, kriminálnej, keď o tom hovoríme takisto, pretože, žiaľ, proste hazard má tú tendenciu, že láka kriminalitu, ale nielen kriminalitu nejakú, nejakú bagateľnú kriminalitu, ale aj organizovaný zločin. V zásade, keď si pozriete herne a aj v iných krajinách, tak to sú automatické práčky peňazí. Organizovaný zločin! Preto bolo perfídne prísť s nápadom postaviť megakasína v Bratislave. To v akej hlave skrslo, teda v princípe, však tam bol lobing veľký, čiže to chápem, šlo o veľké peniaze, ale to bol úplne proste perfídny nápad!
Čiže áno, treba dať trošku pozor na existujúce vlastnícke práva, ktoré majú držitelia licencií k hazardu, ale v princípe tak negatívne dopady, aké hazard má, to nie je vecou, že však nech si každý hrá, čo chce v zásade. Však fajn, len ten dopad je celospoločenský, to nie je dopad len individuálny. To je dopad celospoločenský. Potom každý z nás aj ten, kto nehrá alebo neprepadol tej vášni, sa podieľa zo svojich daní na nákladoch, ktoré hazard prináša. Čiže také, že nech si každý hrá, čo chce, sa mi zdá byť argument v situácii, keď náklady z hazardu sú oveľa vyššie ako výnosy z neho, argument, ktorý nie je veľmi v diskusii nápomocný.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2015 15:09 - 15:13 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Niekoľko týždňov prebiehala na Slovensku diskusia ohľadne rodiny, ochrany rodiny. Jeden z fenoménov, ktorý ohrozuje rodinu, samozrejme, že sú hazardné hry, nielen, ale aj.
Táto novela má dva ciele. Jedným z tých cieľov je, aby právna úprava zakazovala prevádzkovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier vo vzdialenosti do 200 metrov od školy, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež a ubytovní mládeže, a to nielen mimo herní, ako je tomu podľa súčasne platného právneho stavu, ale aj v herniach. Inými slovami, aby herne neboli v tejto vzdialenosti od miest, kde sa nachádzajú deti a mládež, ktoré sú zraniteľnou skupinou obyvateľstva.
Druhá vec sa týka možnosti obmedziť prevádzkovanie hazardných hier na základe petície obyvateľov obce. Ako viete, ten právny stav je dnes taký, že pokiaľ minimálne 30 percent oprávnených voličov sa petíciou sťažuje na narúšanie verejného poriadku kvôli prevádzkovaniu hazardných hier, tak je obec povinná rokovať o návrhu všeobecne záväzného nariadenia a pokiaľ ho neschváli, tak sa vyhlási miestne referendum. Ale je problém v Bratislave a v Košiciach, že napriek tomu, že to VZN-ko vydáva mestská časť, tak tú petíciu musia podpísať obyvatelia celej Bratislavy a Košíc. To znamená, že keď niekto chce obmedziť hazard v Rusovciach, v Petržalke, v Dúbravke alebo proste na KVP-čku v Košiciach, tak v takom prípade musí zozbierať 30 % oprávnených voličov z celého mesta. Z celého mesta! To je blbosť, to je, to proste asi ušlo niekomu, kto ten návrh tvoril, a neviem, kto ho tvoril, čiže nie je to na nikoho myslené, lebo to by sa malo naozaj brať ten 30-percentný podiel na iniciovanie VZN-ka a potom referenda z obyvateľov tej mestskej časti, ktorá je kompetentná v tej veci konať a vydávať VZN-ko, ktoré by koniec koncov, ak by nebolo vydané, referendum by bolo v tej mestskej časti. Nie je logické, aby sa zbierali podpisy v celej Bratislave a, samozrejme, že zozbierať podpisy tretiny voličov v celej Bratislave, v celých Košiciach kvôli jednej mestskej časti je nonsens, nezmysel, nemožné.
A napr. táto právna úprava; na zdravie; táto právna úprava zapríčinila, že v uplynulom roku, v roku 2014 sa v hlavnom meste, v Bratislave rozšíril počet herní, a to tak v centre Bratislavy, ako aj v okrajových mestských častiach.
Hazard, ak chceme ľudí chrániť, najmä mladých ľudí, tak naozaj nedáva zmysel, aby herne boli tak blízko škôl, to je prvá vec. A druhá vec je, že ak hovoríme že ľudia majú mať väčšie možnosti rozhodovať, tak nech rozhodnú ľudia, ale reálne by mali šancu rozhodnúť, že hazard proste vo svojej obci, vo svojom meste, vo svojej mestskej časti nechcú, lebo narušuje verejný poriadok. To nie je nič, čo my zakazujeme v parlamente, práve naopak, my to dávame v rámci subsidiarity na tú lokálnu úroveň, fajn. Ale tá chyba, ktorá sa stala tuná v parlamente, že sa nezohľadnilo, že Bratislava, Košice majú aj mestské časti, tým sa táto právna úprava stala pre Bratislavu a Košice v princípe nevykonateľnou, lebo nikto nezozbiera tretinu voličov Bratislavy pre obmedzenie hazardu v Karlovej Vsi, hej? Čiže vás chcem poprosiť, aby ste tento návrh zákona do druhého čítania podporili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2015 15:04 - 15:08 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Áno, v princípe tu je takpovediac na tácke 140 mil. eur. A ja som rád, že hovoril pán kolega Viskupič, že proste ideológovia tuná v parlamente prerozdeľovania, ani ma nezaujíma, čo budú hovoriť, ako budú hlasovať. Tuná rozprávajú o tom všetkom, čo prečítali zaujímavé, čo nové napísal Noam Chomsky a fajn, fajn, fajn. Ale dôležité bude, ako budú hlasovať.
A viete, minulý rok, pred dvomi rokmi prišli učitelia, chceli zvýšenie platov, 50 mil. eur, prišli zdravotné sestry, tento rok začínajú štrajkovať zamestnanci v súdnictve, nie sudcovia, zamestnanci v súdnictve. Čo im poviete? Učiteľom poviete, nemáme, zdravotným sestrám poviete, nemáme, zamestnancom v súdnictve poviete, nemáme, ale na to, aby niekto ryžoval v elektronickom mýte bez monopolnej dane, máme. Na to máme. Nie je problém. Je tu 140 mil. eur ročne, ktoré by mohli ísť zdravotným sestrám, učiteľom, učiteľkám, zamestnancom, ktorí majú naozaj mzdy blízke minimálnej mzde, ktorým hovoríte rok čo rok, že nemáme peniaze na to, aby ste im zvýšili mzdy, ale oligarchom peniaze máme, aby mali monopol a veselo mohli bačovať. To je ten problém podľa mojej mienky. A môžete citovať od, ja neviem, od politológov, historikov, proste rozprávať tu, čo ste si nové kúpili v Artfore, čo ste si prečítali, fajn, veľmi zaujímavé na odbornú konferenciu.
Ale čo je podstatné, je, ako budete hlasovať, ako budete hlasovať. A bolo by fajn, keby pri tom hlasovaní o tom, že tu je 140 mil. z monopolnej dane, ste si predstavili tie zdravotné sestry, tých učiteľov, tých zamestnancov v justícii s ich platmi. Možno viacerí z vás poznajú konkrétnych ľudí z týchto profesií. Ako sa im pozriete do očí a poviete im: Nedá sa, radi by sme to v SMER-e urobili, radi by sme to zvýšili, nedá sa. Ťažká situácia, kríza je.
Nie je kríza, je to problém toho, kto je zvýhodňovaný. Či oligarchovia, alebo bežní ľudia.
A musím povedať, že ak si má SMER vybrať, áno, ak je nejaké opatrenie, kde si nemusí vybrať, tak sem-tam prihodí aj bežným ľuďom. Ale ak si musí vybrať medzi finančnými skupinami, oligarchami a bežnými ľuďmi, vyberie si neomylne a vždy tých prvých. To je zaujímavé. 140 mil. idea SMER-u monopolná daň, ale tuná SkyToll, aha, SkyToll, to nie. Tí nech proste majú čo najväčšie zisky.
Z diaľničných nálepiek mal tento štát, čo sa týka nákladnej dopravy, rovnaký príjem, ako má dnes z elektronického mýta štát, ten súkromný partner, samozrejme, má obrovské zisky. Štát mal z diaľničných známok 95-percentný príjem, niečo išlo na tlač a tak ďalej. Všetko išlo do štátu. Teraz elektronické mýto oveľa drahšie pre, samozrejme, kamióny, však fajn, ale štát dostáva ten istý peniaz, lebo väčšina ide SkyTollu. Geniálne! A hlavne, aby ešte nepodliehali monopolnej dani. To je niečo, čo proste je nevysvetliteľné, však sa o to ani nikto nepokúša z vládnej strany to vysvetliť, samozrejme.
Osemdesiattrojka bude hlasovať, ale pri tom hlasovaní si spomeňte na tú konkrétnu sestru, na toho konkrétneho učiteľa, na toho konkrétneho probačného úradníka na súde, ktorí pracujú za smiešne peniaze len preto, aby nejaký monopol mohol mať čo najväčšie zisky. To je sociálny štát jak vyšitý! Možno, možno pre niekoho áno. Ale sociálne spravodlivý určite nie je.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2015 14:49 - 14:55 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o fiškálne neutrálny zákon, ktorý na jednej strane znižuje dane, vracia sa k rovnej 19-percentnej dani pre právnické a fyzické osoby. Na strane druhej zvyšuje monopolnú daň, a najmä do monopolnej dane zahŕňa výber elektronického mýta, čo doteraz z dôvodov absolútne neznámych zahrnuté v monopolnej dani, teda v tom osobitnom odvode z podnikania, zahrnuté nie je.
Návrh zákona teda bude mať po zohľadnení už oznámeného zlepšeného výberu daní celkovo neutrálny dopad na verejné financie. V celkovej bilancii časť odhadovaného zlepšeného výberu daní v sume 30 mil. eur a zvýšený výber osobitného odvodu regulovaných subjektov v sume približne 141 mil. eur by sa znížil, by sa použil na zníženie dane z príjmov právnických osôb, čo robí približne tých 171 mil. eur, teda súčet tých dvoch položiek. Časť prostriedkov sa navrhuje najmä z výberu osobitného odvodu od spoločnosti poverenej výkonom prevádzky elektronického výberu mýta a od prevádzkovateľa zúčtovacieho systému platieb elektronického mýta palivovými kartami, ktorými sú v súčasnosti spoločnosti SkyToll a Paywell, v minimálnom rozsahu 3 mil. eur a odhadovom rozsahu 30 mil. eur. Podľa skutočne zisteného rozsahu škôd u miest a obcí by sa rozpočtovým opatrením previedli do rozpočtov miest a obcí ako účelovo viazané za účelom odstránenia škôd spôsobených dopravou od zavedenia elektronického výberu mýta.
Ja by som chcel tu zdôrazniť, čo som už viackrát hovoril, lebo kolegovia z vládnej strany majú pomerne veľa slov o sociálnom štáte a o tom, ako treba pomáhať sociálne slabším a, naopak, zdaňovať tých silných. Len realita je častokrát iná.
Elektronické mýto, zhodneme sa asi všetci, je monopol, je monopol. Nikto z nás nemôže prevádzkovať elektronické mýto okrem monopolného prevádzkovateľa, ktorým je firma SkyToll. Nepôjdem teraz do minulosti, ako sa tá firma vyberala, že išlo o najdrahšiu ponuku a bol to jeden z najväčších škandálov prvej Ficovej vlády. Ale nerozumiem jednej veci, ak sa zavádzala monopolná daň, a nemám voči tomu žiaden, ako s tým až taký problém, z dôvodov, ktoré sa dajú racionálne zdôvodniť, prečo nepodlieha monopolnej dani elektronické mýto? Aký je bledomodrý dôvod? Ten návrh tu je už v parlamente druhýkrát a ja aj viackrát pri iných diskusiách sa pýtam kolegov z vládnej strany prečo? Prečo? Nech mi povedia jeden racionálny, nech povedia aj iracionálny, to je jedno, jeden dôvod. On neexistuje podľa mojej mienky žiaden. Žiaden.
To znamená, že až znovu to hlasovanie bude zaujímavé tým, že či to sociálne len treba hovoriť o tom veľa a možno odškrtávať si nejaké body na plachte na Úrade vlády, ale tých našich proste, ktorí získali zákazky v monopolnom odvetví, budeme ďalej chrániť. Nepochopiteľná vec! Nepochopiteľná vec!
Takže ten návrh som s kolegom Matovičom kvôli tomu predložil a budem ho predkladať opakovane minimálne preto, aby sa odkrylo to neuveriteľné farizejstvo toho, že chránime slabých. Nie, chránite tých silných! A tento svoj názor zmením len vtedy, ak mi ktokoľvek povie z ministrov alebo poslancov vládnej strany, prečo by elektronické mýto nemalo podliehať monopolnej dani. Akýkoľvek argument – ekonomický, politologický, filozofický, teologický –, vyberte si, ale aspoň jeden argument. Lebo zatiaľ potom následkom toho mlčania len je, že proste sa tu chráni nejaká firma blízka nejakej finančnej skupine a nejakému oligarchovi, aby mal čo najväčší výnos. Na Slovensku, keď si pozriete monopoly na strane jednej a ostatné spoločnosti na strane druhej, tak monopoly zamestnávajú 3 % všetkých zamestnancov. Obrat majú na úrovni jednej šestiny a zisk majú na úrovni jednej polovice oproti všetkým ostatným firmám a zamestnávajú 3 % zamestnancov. To je boj s monopolmi. To nie je boj s monopolmi, to je podľa mňa fraška v zásade. A myslím si, že odmietanie takýchto návrhov len bude zisk monopolných podnikov a v monopole vie podnikať každý, naozaj, to nie je vážna vec, to vie každý. Tak to bude len tento systém petrifikovať, bude ho stále, stále betónovať, a to si myslím, že je absurdné.
Čiže radšej znížime dane tým malým a stredným podnikateľom, ktorí majú obrovské zaťaženie daňové, odvodové, a zdaňme monopolných prevádzkovateľov. Či sú to kamoši, alebo nie. Lebo o tom by mala byť podľa mojej mienky, ja poviem termín, ktorý mne je bližší, sociálna spravodlivosť, sociálna spravodlivosť. To je dôležité.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2015 14:41 - 14:46 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Milé dámy, vážení páni, novela zákona o preukazovaní pôvodu majetku, jej cieľom je v princípe sfunkčniť tento inštitút. Pamätáme si, ako pred voľbami v roku 2010 s ním prišiel vtedajší a dnešný premiér Robert Fico ako s akýmsi marketingovým ťahom pred voľbami. Je odvtedy 5 rokov, 5 rokov, ten zákon nebol ani v jednom prípade aplikovaný. Taký je stav, taký zákon proste schválila vláda, prvá vláda Roberta Fica. Napriek tomu, že sme upozorňovali vtedy, nie že teraz sme múdri, že ten zákon je nefunkčný, aj konkrétne sme dávali návrhy, konkrétne ja som dával konkrétne návrhy, aby sa návrh sfunkčnil. Neprešli, samozrejme. Poviem aj v čom, aby to bolo zrejmé. Jeden zákon, tak ľahko obíditeľný, že pokiaľ má niekto proste dve triedy ľudové, tak to obíde proste ľavou zadnou.
Do legálneho príjmu sa podľa tohto zákona posudzujú aj tzv. alebo teda akceptujú aj tzv. neobvyklé obchodné operácie. Čo to znamená? Že keď má niekto nepomer medzi majetkom a príjmom a povie, no tak mne poslal strýko z Ameriky dar 10 mil. eur, fajn, fajn, nič sa nedeje. Okej, ale tak už vieme, alebo keď manželka nejakého známeho politika napríklad jeden deň kúpia akcie za milión korún a na druhý deň predá tie isté akcie za 40 mil. korún, fajn, má príjem legálny, ako dobre, ako dobre. To je absolútny nezmysel!
Ja som pred piatimi rokmi navrhoval v parlamente pozmeňovací návrh, ktorý je obsahom tejto novely zákona, aby neobvyklé obchodné operácie veľmi jasne definované v legislatíve, ktorá sa týka prania špinavých peňazí, neboli považované za legálny príjem. Lebo inak ten zákon nedáva zmysel žiaden. Absolútne žiaden. Ešte raz, obíde ho ktokoľvek ľavou zadnou. Nepotrebuje vôbec robiť nejaké sofistikované prevody na príbuzných alebo čo.
Je zaujímavé, že premiér Fico, ktorý si z tohoto urobil marketingovú kampaň, že bol tak dlho pri vláde a nevie, aké majú skúsenosti krajiny, ktoré tento inštitút využívajú, aj reálne ho využívajú: Íri, Taliani, Estónci. Nič, to bolo len akože dáme do parlamentu proste pred voľbami zákon absolútne nefunkčný, nikdy nepoužívaný. No. To znamená, že podľa mojej mienky, ak to má mať význam, ten zákon, tak musí byť efektívny, musí mať nejaké zuby, nemôže byť proste deravý jak ementál.
Hlasovanie, myslím si, o tomto zákone bude aj nejaký lakmusový papierik toho, že či to naozaj myslí vládna väčšina s preukazovaním pôvodu majetku úprimne alebo len marketingovo. Lebo zatiaľ len marketingovo, zdá sa, teda zákon nebol použitý ani v jednom prípade. Zhodneme sa všetci. Takže z tohto dôvodu zákon je predkladaný spolu z novelou Trestného zákona, ktorá sa týka úplne štandardného inštitútu, úplne štandardného inštitútu, kde dochádza pri treste, pri trestných činoch, kde prichádza do úvahy trest prepadnutia majetku, k obráteniu dôkazného bremena vo vzťahu k tomuto trestu, kde človek, ktorý je uznaný za vinného z kvalifikovaných zločinov, mu prepadne majetok, jedine, že on poskytne dôkazy, že časť majetku má z legálnych príjmov, a to je úplne štandardná úprava v Európskej únii.
Takže tieto dve zmeny sú obsahom novely zákona a ja si myslím, že hlasovanie o nich bude pomerne jasným ukazovateľom, či preukazovanie pôvodu majetku v podaní vládneho SMER-u je len proste čistý marketing a nič iné, nič iné, alebo či sú niektorí poslanci, ktorí to myslia s týmto inštitútom aspoň trochu úprimne.
Toľko, pán predsedajúci, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2015 14:36 - 14:38 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ja sa teším, že premiér robí balíčky, ale teda by si mohol švihnúť v niektorých asi veciach. Ale v zásade je to, toto je veľmi polemická vec, pretože na jed..., ja by som to tiež skôr riešil tak, aby firmy, ktoré takýmto spôsobom postupujú, mali zákaz sa uchádzať o štátne zákazky. Proste vybavená vec.
Ako je možné, ako je možné, že takéto firmy, ktoré takto nečestne konajú a okrádajú svojich subdodávateľov doslova a dopísmena vyhrávajú úplne veselo, ako keby sa nechumelilo, ďalšie tendre? Ako, ako je to možné, ako to viete zdôvodniť? Morálne.
Isteže, reštrukturalizácia je problém, pretože môže byť situácia, že tých 50 % bude nereálnych a podnik pôjde teda do konkurzu, no a likvidačný konkurz teda má horšie následky, jednak dostanú veritelia menej, samozrejme, nezabezpečení. A to je vždy problém, že nezabezpečení veritelia nedostávajú veľmi veľa, pretože nemajú ani záložné právo, nie sú ani prioritní proste veritelia, čiže neviem, či sa to dá našiť na všetky prípady reštrukturalizácie, dokonca aj tie dobromyseľné. Ja neviem, či taká tá paušálna suma je, je to ideálne riešenie. Čo sa mi zdá byť riešenie týchto situácií, lepšie by bolo, keby takéto firmy – a naozaj je mi to ľúto proste, že to funguje – veselo ďalej tendre vyhrávajú, veselo ďalej majú svojich zástupcov vo vašej vláde, tí tam sedia, sú celkom vysmiati, ale to sú subdodávatelia, proste nie, proste to je problém.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2015 12:05 - 12:07 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem. Ak som správne zachytil, tak ten návrh je, aby veriteľský konkurz mohol spustiť vlastne jeden veriteľ, čo podľa mojich veľmi skromných znalostí konkurzného práva je dosť problematické, pretože konkurz v zásade je definovaný kvôli početnosti veriteľov. Inak naozaj stačí, áno, minimálne dvoch teda, inak naozaj stačí cez exekúcie sa domôcť svojej pohľadávky súdnou cestou, a ten, reštrukturalizácia v princípe by mala prichádzať do úvahy len vtedy, a preto sa aj hlasuje na veriteľských schôdzach po jednotlivých triedach, keď výnos z konkurzu je nižší. To znamená, keď, áno, dostane veriteľ určite nie celú svoju pohľadávku, najmä teda nezabezpečený alebo neprednostný, ale dostane viac, ako by dostal v konkurze, teda v likvidačnom konkurze. To je hlavný princíp. Ak chceme urobiť reštrukturalizáciu spôsobom, že teda sa budú musieť vyplatiť všetci veritelia, tak sa vlastne zablokuje reštrukturalizácia. Proste nebude prebiehať.
A iný problém je, že sú možnože prípady podvodných reštrukturalizácií, ako boli prípady podvodných a zmanipulovaných konkurzov v minulosti konkrétnych firiem, ktoré sa tuná stále spomínajú, ale nie som si celkom istý, že riešením je, nehovorím, že to robí vaša novela, lebo ja som ju teda podrobne nečítal, ale zablokovať reštrukturalizácie ako také. Koniec koncov ešte raz musím povedať, že pokiaľ ma pamäť neklame, tak jednotlivé triedy veriteľov hlasujú o reštrukturalizačnom pláne a musia ho odsúhlasiť, a potom následne ešte aj súd. Samozrejme, že sa hlasuje väčšinovo, ale podľa jednotlivých tried tým chcem povedať. Takže aby sme nerobili možno z niektorých naozaj podvodných firiem nejak pravidlo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2015 9:34 - 9:36 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Ďakujem, ja si myslím, že každý poslanec má právo podať návrh zákona alebo ústavného zákona. Má zákonodarnú iniciatívu, všetky naše návrhy z opozície väčšinou neprejdú a či už je veľký rozdiel, či majú 20 alebo 30 hlasov, neviem. Tá debata o trhacom kalendári je floskula, ktorú tu zavádzali SDĽ-kári ešte v minulosti, tým by som sa až tak veľmi neoháňal.
Ja návrh nepodporím, pretože ja si nemyslím, že by mal v parlamentnej vládnej forme mať zákonodarnú iniciatívu prezident, tak ako je nastavený v našom ústavnom systéme, je skôr takou vyvažovacou mocou, takou neutrálnou mocou, nemal by priamo vstupovať do legislatívneho procesu na jeho začiatku. Je to pozostatok podľa mojej mienky ešte z prvej republiky, ale nie celkom šťastný, tak isto mal prezident právo aj za prvej republiky predsedať vláde, to sme vypustili už z ústavy tiež, lebo proste do pozície, v ktorej prezident v našom ústavnom systéme je, to podľa mňa nepatrí. Ale myslím si, že je absolútne legitímne o tom diskutovať.
Ja si tiež nemyslím, že sa dá porovnávať situácia zákonodarnej iniciatívy s dekrétmi. Slovensko je parlamentná vládna forma podľa mňa stále, nemyslím si, že existujú nejaké krištáľovo čisté formy, ale my sa k tej parlamentnej vládnej forme, samozrejme, že blížime najviac. Takže ja ten návrh ústavného zákona nepodporím, aj keď sa priznám, že nie som si celkom, nerozumiem celkom tej vášnivej diskusii, lebo, opakujem, jednak to bola tradícia Československa v minulosti, ktoré bolo demokratickou krajinou určite. Podľa mňa nie úplne premyslená, domyslená najmä v systéme, kde prezident disponuje právom suspenzívneho veta, to znamená, že aby mal oprávnenie aj na začiatku a na konci legislatívneho procesu, považujem za nie celkom šťastné, a preto návrh nepodporím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2015 13:21 - 13:24 hod.

Daniel Lipšic Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o audiovízii, ktorý sa týka nepočujúcich osôb. Najskôr ho prečítam a potom ho zdôvodním.
Zákon o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Čl. I § 15 sa dopĺňa o nový odsek 5 nasledujúceho znenia:
(5) Distributér slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je rozširované na nosičoch, bez ohľadu na druh nosiča, je povinný zabezpečiť pre toto dielo aj slovenskú jazykovú úpravu titulkovaním. To neplatí, ak ide o slovenské audiovizuálne dielo, ktoré neobsahuje hovorené slovo. Koniec pozmeňovacieho návrhu.
Zo zdôvodnenia by som len chcel povedať, že jeho cieľom je najmä zabezpečiť sprístupnenie slovenských audiovizuálnych diel nepočujúcim osobám. Návrh zakotvuje povinnosť označiť slovenské audiovizuálne diela distribuované najmä na nosičoch DVD slovenskými titulkami. Podľa odhadov je na Slovensku približne 3 až 5 % populácie, ktoré sú sluchovo postihnuté. Ide o skupinu osôb nepočujúcich, nedoslýchavých, ako aj ohluchnuté osoby. Pre nepočujúce osoby sú titulky náhradnou formou prijímania informácií z hovorenej reči. Titulky zároveň môžu slúžiť ako podporný nástroj pri porozumení hovoreného slova osobám, pre ktoré nie je slovenský jazyk materinskou rečou. Aby sme sa rozumeli, pre nepočujúcich slovenský jazyk nie je materinskou rečou, pre nich je materinskou rečou posunkový jazyk. Čiže tam pre mňa toto bolo, keď som sa prvý raz s tou komunitou stretol pred piatimi rokmi, prekvapujúce zistenie, ktoré odráža našu ignoráciu niekedy potrieb zdravotne postihnutých.
Ja si myslím, že civilizovanosť každej krajiny sa okrem iného určuje aj tým, ako sa stará o ľudí, ktorí sú v oveľa ťažšej životnej situácii bez vlastnej viny. A niekedy mám pocit, že my sa staráme dosť o ľudí, ktorí sú z vlastnej viny v ťažkej sociálnej situácii a potom nezostáva na tých, ktorí sú v ťažkej životnej situácii bez vlastnej viny, najmä ak ide o zdravotne postihnutých.
Tento návrh nie je politický, tento návrh nie je stranícky, pán spravodajca, asi ho už máte k dispozícii, takže vám ho nemusím odovzdávať. A takže verím, že získa podporu v Národnej rade.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Skryt prepis