Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o veľmi významnej zmene nášho právneho poriadku, teda o zmene civilného procesného práva. Ja by som na jednej strane chcel oceniť, že ministerstvo spravodlivosti prišlo v tomto období s návrhom novej procesnej rekodifikácie, ktorá je podľa mojej mienky potrebnejšia ako kodifikácia nová hmotnoprávna, ak tá je vôbec potrebná.
Myslím si, že, že parlament tu nie je kvôli akademickým cvičeniam a riešeniu diskusie o tom, či majú byť upravené záväzkové vzťahy jednotne pre občianskoprávne, obchodnoprávne vzťahy, čo je dominantná diskusia pre hmotnoprávnu kodifikáciu, ale preto, aby sme riešili konkrétne problémy. Konkrétny problém naozaj je v súčasnosti platný aplikovaný Občiansky súdny poriadok. Chcem oceniť aj to, že, že rekodifikačná komisia prišla s návrhom, ktorý znamenal veľa času a úsilia a energie, a myslím si, že znamená určitý posun v dnešnom procesnom práve. To oceňujem.
Na druhej strane sa mi zdá, že schvaľujeme procesné kódexy, ktoré by mali byť účinné pomerne dlhú dobu, v dosť veľkom chvate. Ešte dnes ráno tu kolovali pozmeňovacie návrhy z dielne ministerstva spravodlivosti. To, že návrhy poslancov opozičných, koaličných, kedykoľvek, ale, ale podpisovať návrhy v čase rokovania v druhom čítaní z dielne ministerstva nepovažujem za príklad nejakej veľmi koncepčnej práce. (Reakcia z pléna.) Je to tak? (Reakcia z pléna.) No ja si nepamätám, pani kolegyňa Viteková, ak na mňa reagujete, že by k trestným kodifikáciám, že by k trestným kodifikáciám sa podpisovali ráno pozmeňovacie návrhy počas rokovania o nich. To si nepamätám. Hovorím, ešte raz, hovoríme o ťažiskovom kódexe procesného práva. Nehovoríme o zákone, ktorý rieši separovaný zber alebo proste, čo chcete, ale pomerne dôležitý kódex nášho právneho poriadku. Vidím v tom rozdiel. Vidím v tom rozdiel, čiže to je prvá poznámka.
Druhá poznámka k tomu chvatu je, že, už sme o tom hovorili na výboroch, že som predpokladal, že bude väčšia ambícia vlády a ministerstva spravodlivosti získať podporu pre civilné procesné kódexy aj veľkej časti opozície. Ony budú schválené, to vieme, ale, ale kvôli ich stabilite, kvôli tomu, aby, aby pretrvali dlhšie časové obdobie, je veľmi dôležité alebo bolo by dôležité, a aby získali väčšiu podporu. Napriek tomu, že bolo vyvinuté isté úsilie ministerstva spravodlivosti pre tento cieľ, tak si myslím, že, že tam boli veľké rezervy. A znovu to porovnám s trestnými kodifikáciami, ktoré prešli ústavnou väčšinou pred 10 rokmi z dôvodu veľmi intenzívnej snahy zapojiť do diskusie, do pozmeňovacích návrhov, do finálneho znenia celý parlament. A zaplať pánboh, okrem konkrétnych dobrých efektov trestných kodifikácií jednou, jedným z tých efektov je dramatický pokles násilnej trestnej činnosti na polovicu. Na polovicu! Tak to malo aj za následok stabilitu tých kódexov práve preto, že boli prijaté v princípe naprieč politickým spektrom, Trestný zákon dokonca 120 hlasov mal približne.
Samozrejme, to vyžadovalo nejaké úsilie, intenzívnu komunikáciu s poslaneckými klubmi, ktorá neprebehla, stretávania, diskusie - nie jednorazové, opakované - a prinieslo to určité ovocie a myslím si, že ak by v podobnej intenzite rokovalo aj ministerstvo spravodlivosti, tak by bola väčšia šanca dnes-zajtra, tento týždeň, že kódexy prejdú oveľa väčšou väčšinou. Čiže tam sa mi zdá, že bola veľká rezerva, a skutočnosť, že sme, že, že nebolo možné rokovať o tých kódexoch v rámci dvojdňového stretnutia kvôli kauze Váhostav, je fakt, to je síce pravda, ale nič nebránilo tomu, aby sme to rokovanie urobili v priebehu mesiaca jún a na júnovej schôdzi schválili, schválili kódexy.
Čiže ja dávam aj procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, aby sme presunuli hlasovanie o tomto bode programu na budúcu schôdzu. Nevidím to ako veľkú drámu, pomery sa v parlamente sa nezmenia, návrhy schválite, legisvakančná doba je 1., myslím, júl 2016, to je rok, to je dlhá doba legisvakančná. Nikto to nebude čítať skôr ako mesiac, nieže nikto, ľudia z praxe skôr ako mesiac predtým, ako to bude v účinnosti, to je, čiže v tomto nesúhlasím ani s názormi, že treba, aby legisvakancia bola dlhšia. To nič, nič nevyrieši v zásade. Ale súvisí to s tým, že by sme mali o tom rokovať, alebo ak je ambícia, aby to bolo stabilnejšie, na júnovej schôdzi. Kauzu Váhostav sem nepriniesla opozícia koniec koncov. Kauzu Váhostav sem priniesla vláda. A možno minister spravodlivosti je v tom nevinne, ale, ale priniesla ju vláda, keď vláda hovorí, že museli sme riešiť kauzu Váhostav a neostalo na iné, tak to, tak to nie je niečo, čo ma nadchýňa zvlášť, pretože toho času je dosť, a myslím si, že by prospelo veci, keby sme s otvorenou mysľou, čo je kľúčové pre diskusiu, o kódexoch ešte mohli v kľude diskutovať. S otvorenou mysľou z obidvoch strán, teda aj zo strany rekodifikačnej komisie, ktorá isteže má možno pocit, že to je, to je, to je najlepšie dielo, odkedy bol vymyslený jablkový koláč, ale, ale každé dielo, aj skvelé dielo, samozrejme, môže byť ešte lepšie. A tým nechcem niekoho dehonestovať, prácu komisie, sú tam veľmi inšpirujúce nápady v tých návrhoch.
A teraz by som prešiel jednotlivé ustanovenia, ktoré sa mi zdajú byť sporné alebo na diskusiu, a potom prednesiem aj pozmeňovacie návrhy. Čo sa mi zdá byť pomerne sporné, a týka sa to základných princípov Civilného sporového kódexu, k tomu budem hovoriť najskôr, tak to sú ustanovenia, ktoré, ktoré explicitne umožňujú v čl. 4 odsek 2, aby súd v konkrétnom prípade právo tvoril a nielen interpretoval. A to sa mi zdá, že je prekročenie tých hraníc, kam by súdny aktivizmus ísť nemal. Ja to teda prečítam. Článok 4 odsek 1 sa týka analógie, analógie legis, analógie iuris, ale odsek 2 znie:
"(2) Ak takého ustanovenia niet," - teda ktoré by bolo možné analogicky použiť - "súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít."
Tak keď je ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, tak je vec vyriešená, nemusí súd hľadať právo. U právnej náuky by som bol opatrný, ja si nemyslím, že v demokracii je to právna náuka, ktorá má byť inšpiráciou mimo parlament, pre parlament môže byť inšpiráciou, ale pre súdnu moc, lebo právo má tvoriť, majú tvoriť v demokracii ľudia alebo ich zástupcovia, a nie akademická obec.
Takisto mi nie je zrejmé v čl. 3 odsek 2 druhá veta v základných princípoch:
"Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1."
A tam by som možno, možno pána ministra požiadal, keby nám nejaký príklad vedel dať. Lebo ja si myslím, že text zákona musí byť záväzný, ten tu schvaľujeme, neschvaľujeme zmysly, účely, neschvaľujeme, proste celá... - a duchov zákonov - schvaľujeme text zákona a tým sú viazaní naši občania, ničím iným, nad rámec toho neexistuje nič iné - ani rozprava v parlamente, ani dôvodová správa, ani duch zákona - nič také, chcem vás sklamať, neexistuje. Existuje len text, ktorým sme viazaní, my a všetci občania. Nič nad rámec toho nie je.
A jedinú výnimku by som vedel urobiť, ak text vedie alebo jeho aplikácie k absurdnému následku, tam by som si vedel výnimku predstaviť, ale inak nie. Ináč ja si myslím, že rozumné čítanie textu je kľúčové a dôležité.
Skúsim teraz prebehnúť možno možno, možno pár vecí, ktoré sa mi javia byť sporné, a k niektorým z nich predložím aj pozmeňovacie návrhy. Nad rámec základných princípov sa mi zdá byť sporná - a k tomu bude pozmeňovací návrh - úprava veľkého senátu. Nebudem to čítať, je to § 45, každý to má pred sebou a zdá sa mi, že to riešenie, ktoré je tu navrhnuté, nie je domyslené z dvoch aspektov. Prvým aspektom je otázka, či rozhodnutie veľkého senátu, resp. právny názor v ňom vyjadrený bude pre ďalšie senáty Najvyššieho súdu záväzný, alebo nie v rovnakej právnej veci. Lebo ak nie, tak, tak toho veľa nevyriešime a k tomu bude smerovať pozmeňovací návrh, lebo text to nehovorí. Text návrhu to nehovorí. Nijako. To znamená, poviem to na príklade. Dnes je v Občianskom súdnom poriadku ustanovenie, podľa ktorého platí koncentračná zásada pri..., napr. pri sporoch na ochranu osobnosti. Platí aj pri sporoch na ochranu dobrej povesti právnickej osoby? Judikatúra súdov je rôznorodá, lebo ide o analogické právne veci, nie úplne rovnaké, proste judikatúra je rôzna. Tak si predstavme, že jeden senát Najvyššieho súdu príde k záveru, že áno, tá koncentračná zásada platí aj na spory, ktoré sa týkajú dobrej povesti právnickej osoby.
Ďalší senát, ktorý tam bude rozhodovať v rámci dovolacieho konania napríklad, príde k opačnému záveru. Musí to dať na veľký senát, čiže toto máme vyriešené. Veľký senát rozhodne, že to platí len na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Fajn, je toto rozhodnutie veľkého senátu, rozhodnutie, právny názor v ňom vyjadrený je záväzný pre ďalšie rozhodovanie senátov? Text zákona o tom nič nehovorí. Čiže zrazu máme dve odlišné rozhodnutia, a keď príde tretia vec, tak pôjde automaticky vždy na veľký senát, aj keď bude totožná z hľadiska právneho názoru s tým, čo už veľký senát raz povedal, lebo taký je text. A k tomu dám pozmeňovací, pozmeňovací návrh.
Sú tu diskusie a zrejme ešte prebehnú v priebehu rozpravy, nechcem ich predbiehať, ohľadne právneho zastúpenia alebo zastúpenia všeobecne. A je návrh, aby všeobecný zástupca podľa § 86 návrhu vo vymedzených sporoch týkajúcich sa podnikateľskej činnosti, ochrany osobnosti atď. nemal len vysokoškolské právnické vzdelanie, ale, ale mal zároveň aj odbornú skúšku.
Už tu kolegovia spomínali konflikt záujmov, spomeniem ho aj ja, som členom advokátskej komory a v tomto prípade sa mi zdá, že tento návrh, ktorý sprísňuje otázku zastúpenia v týchto vymedzených sporoch, ide v princípe proti zmyslu alebo základným zmenám, ktoré Civilný sporový poriadok prináša. Civilný sporový poriadok teda správne podľa mojej mienky akcentuje princíp formálnej pravdy a kontradiktórnosť konania, teda vec, ktorú napríklad v tomto parlamente kritizuje roky podpredseda parlamentu Číž. Som zvedavý, ako bude hlasovať. On to tu roky rozpráva, že to je celé zlé, zlé, zlé, tak som zvedavý, nechajme sa prekvapiť. Ale ak, ak toto sú základné princípy nového sporového kódexu, to je správne, ten princíp je správny, tak by ma zaujímalo, ako je s tým v súlade ustanovenie, ktoré v princípe obmedzuje sporovým stranám, procesným stranám si zvoliť právneho zástupcu, hovoriť im, vy nie ste moc zodpovední, my vám povieme, kto je kvalifikovaný a kto nie je kvalifikovaný. Síce máte zodpovednosť za vedenie sporu, máte, proste áno, ale my vám povieme, lebo vy sami si rozhodnúť kvalifikovane neviete. A to sa mi zdá, že je v rozpore so základnou filozofiou, ktorú nový návrh má. Naviac, teda zaplať pánboh, v týchto veciach sa môže zastupovať procesná strana aj sama, čo, samozrejme, že je absolútne správne, iné by, iný režim by bol asi protiústavný, lebo aj po procesnej strane jasné, ale musíš mať advokáta a zaplatiť si ho, inak, inak, inak nemôžeš viesť spor. Čiže to považujem za, za, za sporné a nepremyslené, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že to je návrh, proste príde za chvíľu. Nebol ani v návrhu samotnom nového kódexu, ani v pozmeňovacích návrhoch, ktoré prešli výborom, ale proste príde teraz. To nesvedčí o premyslenosti tejto, tejto koncepcie.
V § 95 je ustanovenie o zápisnici a ja som veľmi dúfal, že nový procesný kódex je jedna z hlavných vecí, ktorú bude riešiť, je zmena protokolácie. Strašne dôležitá vec, predlžuje konanie, môže posúvať niekde inde a v princípe, si myslím, že, že, až taký veľký, veľká zmena tu nie je, pretože je tu napísané, že "ak to súd považuje za vhodné a účelné, tak bude spisovaná zápisnica", že nebude doslovný proste záznam, ale bude spisovaná aj zápisnica. Ja viem, že je to otázka aj technická ohľadne prepisu tých zápisníc, tých záznamov a tak ďalej, ale, ale myslím si, že, že, že v tomto mal byť nový kódex ambicióznejší, a ja aj navrhnem jedno riešenie, pretože obávam sa, že pri tejto dikcii "vhodné a účelné" sa v princípe nič nezmení, súdy budú protokolovať tak, ako protokolujú v princípe dnes, nič, nič kľúčové sa nezmení.
Ďalšia poznámka sa týka - a to bude tiež pozmeňovací návrh - ja som to už spomínal na výbore, čiže to nie sú žiadne nové veci, ktoré by som možno spomínal, až na niektoré prípady k tomu správnemu kódexu, a tie sa týkajú hromadných žalôb v spotrebiteľských veciach, teda kde sa zavádza osobitný druh konania, class action, čo je podľa mňa správne, a tuná znovu, keď si porovnáte sporový kódex a nesporový kódex, tak pri sporovom je zodpovednosť na stranách.
Pri nesporových veciach, kde nie je úplne vyvážené postavenie, postavenie účastníkov, tak, samozrejme, sa akcentuje, aby bola závažnejšia úloha súdu aj pri vykonávaní dokazovania. Hromadné žaloby v spotrebiteľských veciach sú prípady, kde budú obidve strany zastúpené právne kvalifikovanou osobou. Evidentne. Potom mi nie je zrejmé, kvôli čomu sa navrhuje, aby aj v týchto prípadoch mohol súd vykonávať iniciatívne dôkazy bez návrhu strán, aby sme si len rozumeli, každý dôkaz alebo v princípe každý dôkaz svedčí v prospech jednej zo strán, a preto je veľmi v sporovom konaní podľa mojej mienky problematické túto právomoc dávať súdu, lebo ten dôkaz bude vykonaný vždy v prospech jednej zo strán. Ja som spomínal už aj v prvom čítaní, viem, že to je už aj dnešná úprava, ktorá umožňuje súdu, a súdy to niekedy aj využívajú, oznámiť stranám predbežné právne posúdenie veci. Ja aj to považujem za sporné kvôli tomu, že súd v princípe hovorí, že ako je teraz nastavený rozhodnúť. Máte tam procesné strany, ich právnych zástupcov a súd povie, že v princípe ja si myslím, že toto je správne videnie veci. Teraz si predstavte, v akej situácii je tá procesná strana, ktorej sudca povie, že je to celé zle, ja si myslím, že nemáš pravdu. To je koncept, ktorý je podľa mňa veľmi polemický aj z hľadiska toho, ako je vnímaná nestrannosť sudcu. Iste, môže pomôcť v niektorých prípadoch, že niekto vezme späť ten návrh alebo a tak ďalej, ale, ale, ale, ale inak argumentujete pred sudcom, ktorého v princípe právny názor už poznáte. Aj moja skúsenosť s tým je, veľmi, veľmi by som bol opatrený na to, s tým, veľmi opatrný.
Vec, ktorú som už namietal na rokovaní výboru a zatiaľ mi teda nebola zodpovedaná, čo mi trochu ľúto, lebo, lebo som mal pocit, že pán minister mi dá v tomto odpoveď, sa týka otázok neodkladných opatrení a § 322 a 324, ktoré podľa môjho čítania textu sú v rozpore. Prečítam § 322 ods. 1, by ma zaujímalo vysvetlenie tohto podľa mojej mienky rozporu v texte návrhu civilného sporového kódexu:
"Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania," to je jasné. "Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia."
Čiže odvolací súd to zamietne, navrhovateľ, žalobca podá odvolanie a k tomu odvolaniu sa umožní vyjadriť protistrane, to sa mi zdá byť fajn. A keď ideme ďalej k doručovaniu neodkladných opatrení, uznesení, tak sa tam píše, § 324 ods. 1 druhá veta: "Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý," čo je prípad, ktorý som spomínal, "uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje."
Ako sa potom k tomu môže vyjadriť protistrana, keď to nemá ani doručené? (Ruch v sále.) Mne sa zdá, že je tam pomerne evidentný rozpor, ak ma presvedčíte o opaku, budem počúvať, ale sa mi zdá, že to nie je premyslené.
A potom sa doručuje, samozrejme, že uznesenie odvolacieho súdu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, na ako dlho ešte očakávate svoje vystúpenie? Prerušíme alebo dokončíme?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja ešte určite takých 10-15 minút.