Videokanál poslanca

Pán predseda, budem teda pokračovať. (Neutíchajúci ruch v sále.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím o kľud v rokovacej sále. Poprosím, aby ste diskutovali mimo rokovacej sály.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
No čiže skončil som pri neodkladných opatreniach, kde sa mi zdá byť, že, že je rozpor v texte medzi § 322 a 324. Ja som to už avizoval skôr a môžem sa mýliť, ale , ale nedostal som žiadne vysvetlenie.
Čo chcem oceniť, čo nie je v samotnom návrhu, ale je to v pozmeňovacích návrhoch, ktoré prijal, pokiaľ viem, gestorský výbor, týka sa to odvolacieho konania a toho, čo som tu spomínal už v prvom čítaní, a to je na Slovensku problém neúmerných prieťahov v konaní spôsobených nie na súde jednej inštancie, ale tým, že, že prvostupňový súd a odvolací súd robia medzi sebou pingpong. Je rozhodnutie prvej inštancie, ide na odvolačku, odvolací to zruší, vráti naspäť. Ide to znovu na odvolací, prvostupňový súd rozhodne, odvolací súd zruší, ide naspäť. Tie najextrémnejšie prípady prieťahov v konaní sú spôsobené práve týmto pingpongom.
A teraz bol prijatý pozmeňovací návrh, ktorý je možno kompromisný, ale ako prvý krok je dobrý. To znamená, že, že odvolací súd bude môcť len raz zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu, ak ho zruší, rozhodne prvostupňový súd znovu nesprávne - podľa odvolacieho súdu - už bude musieť rozhodnúť odvolací súd s definitívnou platnosťou. Rozhodnutie buď potvrdí, keď je dobré, zmení, keď je zlé, a vec sa právoplatne uzavrie. To považujem za veľmi dôležité a nechcem vstupovať do polemík medzi prvostupňovými sudcami, odvolacími sudcami, že kto je na vine tomuto pingpongu. Asi to nie je čierno-biele, asi, asi vina je na obidvoch stranách tohoto stolnotenisového turnaja.
Posledná vec, ktorú by som chcel, predposledná, spomenúť k sporovému kódexu, sa týka dovolania a jeho prípustnosti, ku čomu aj predložím pozmeňovací návrh. Oceňujem zmenu koncepcie dovolacieho konania, ale myslím si a nerozumel som tomu ani na ústavnoprávnom výbore, že dôvody, prípustnosť dovolania podľa § 412 návrhu, že písm. d) je nadbytočné. Poviem, poviem, o čo ide.
Ide, ide v princípe o riešenie právnych otázok, čo by mala byť kľúčová vec dovolaní, riešiť právne otázky pre budúcnosť, pre budúce prípady, aby bola jednotnejšia judikatúra, to je hlavný princíp dovolania. V dovolaní by nemalo až tak ísť aj o vyriešenie sporu medzi stranami, ale, ale aj o prijatie nejakého, nejakého právneho názoru, ktorý bude smerodajný. A teraz. Podľa tohoto ustanovenia bude dovolanie prípustné, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustanovení rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, jasné;
b) ktorá v rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, nejaká nová právna vec, nový právny problém, jasné, je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, teda je rozdielna rozhodovacia činnosť senátu Najvyššieho súdu, jasné, nie je vhodná judikatúra.
Čiže áčko je jednotná judikatúra (kýchnutie v sále) – na zdravie –, béčko sú nové právne veci a céčko je nejednotná judikatúra a déčko je, ak má byť dovolacím súdom vyriešená právna otázka posúdená inak. Ako inak ako to, čo je v tých prvých troch? Tak buď ju bude to áčko, kde sa odvolací súd odklonil od dovtedajšej judikatúry, že to vyriešil teda v rozpore s judikatúrou ustálenou, to je dôvod na dovolanie, fajn; alebo je rozdielnosť judikatúry - aj to je dôvod na dovolanie, fajn; alebo je to nová vec.
Ale, ale čo je to štvrté? Čo je to štvrté? To sa mi zdá, že, že, že... Na to ja teda odpoveď nemám. A mám pomerne dobrú predstavivosť, ale možnože pán minister ma presvedčí, že aj táto situácia sa môže vyskytnúť, ktorú by nebolo možné subsumovať pod žiadne z tých predchádzajúcich ustanovení.
Posledná poznámka sa týka, sa týka dovolania generálneho prokurátora. Viem, že došlo k zmenám v lehotách na podanie, čo oceňujem, a nebudem tuná žiadne pozmeňovacie návrhy prekladať, ale poviem k tomu možno dve veci.
Jedna vec je taká, že, samozrejme, takéto oprávnenie generálneho prokurátora, teda štátneho orgánu do sporových súkromnoprávnych vecí je, je ojedinelé, je nie úplne koncepčné, je nie úplne systémové. A bol by som rád, keby stav nášho súdnictva dospel do stavu, kedy by to nebolo potrebné, mať tento inštitút na prelamovanie právoplatných rozhodnutí v súkromnoprávnych veciach. Iná vec je trestné konanie. Tam proste štát zastupuje, teda obžaloba zastupuje štát a toto sú čisto súkromnoprávne veci. Čiže tam sa mi zdá, že je to veľmi, veľmi sporný inštitút, ale chápem, prečo existuje, a obávam sa, že je aspoň do nejakej doby – neviem, do akej, neviem, do akej –, že tento inštitút je, je potrebný a viaceré príklady z nedávnej minulosti nás o tom proste presviedčajú.
Druhá vec je, že v minulosti generálny prokurátor podával aj dovolania, ktoré chceli prelomiť správne právoplatné rozhodnutia súdov. Môžme ísť, sme riešili minule vášho, nášho terajšieho kolegu Pavlisa a dovolanie, ktoré išlo v prospech jeho bývalej firmy na Najvyšší súd a ix ďalších vecí v konkurzných veciach, ktoré podával pán námestník Tichý a tak ďalej. Hrozné! Zlé! Zlé! Ale, ale musím povedať, že, že, že sú stále prípady, kedy, kedy sú právoplatné súdne rozhodnutia naozaj na hranici absurdnosti, a nechať ich ako vykonateľné a právoplatné rozsudky by porušovalo nejaký najelementárnejší, najelementárnejší princíp spravodlivosti. Ja pevne verím, že tento inštitút z Civilného správneho poriadku v nejakom okamihu – a bol by som rád, keby, keby to bolo viac skôr ako neskôr – vypadol.
A v tejto súvislosti ešte jedna poznámka k Civilnému správnemu poriadku aj k návrhom kódexov. Je tu predstava, už bola tlmočená viacerými kolegami, že tým, že bolo OSP novelizované pomerne často, že po tejto novej kodifikácii nepríde 20 rokov žiadna novela. Chcem vás z tejto predstavy vyviesť. Dokonca si myslím, samozrejme, že, že musí aj, aj reagovať legislatíva, dokonca aj procesná na vyvíjajúcu sa situáciu, na nejednotnosť možno judikatúry, na vágnosť niektorých pojmov, čiže si dokonca myslím, že, že budúca vláda a budúci parlament po tom, ako budú kódexy v účinnosti nejakú dobu, obávam sa, že možnože budú novelizované ešte pred účinnosťou, ale to by som nebol rád, ale proste bude musieť zozbierať aplikačné problémy z praxe a pripraviť novelu o jeden rok po tom, ako budú kódexy v účinnosti. Na tom nevidím nič samo osebe zlé, proste nikto nemôže pri takomto diele predvídať všetky problémy, ktoré nastanú, to sa nedá, takže, takže ak niekto má predstavu, že 20 rokov sem neprídu novely alebo 10 rokov procesných kódexov, tak si myslím, že je na omyle, že, že, že je to iluzórna predstava.
Ešte len jedna poznámka predsa len možno, možno ústavnoprávna. Ja viem, že aj dnes je taká úprava, umožňuje sa v princípe pri bagateľných sporoch, aby súd rozhodoval bez verejného pojednávania. Chápem, že z hľadiska procesnej ekonómie to je, to je, to je dobré ustanovenie, ale stále si nie som istý, či je toto ustanovenie v súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy. Nehovorím o čl. 6 dohovoru, hovorím o našej ústave, a to ustanovenie znie takto: "Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom." Každý má to právo. Aj strana, ktorá má bagateľný spor. V ústave nie je napísané, že až na výnimky, ktoré z času na čas stanoví Národná rada. Nič také v ústave napísané nie je. A ani to nie je článok ústavy, ktorý. ktorý podľa čl. 51 je možné vyložiť len v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. To je absolútne právo, absolútne právo bez výnimky. Mne sa zdá, že ústavnoprávna odpoveď na toto je pomerne jednoznačná. Ešte raz, s týmto neprichádza návrh sporového kódexu, už dnešná úprava OSP, ale podobná je v OSP, ale, ale myslím si, že nie je v súlade s ústavou. Toľko k sporovému kódexu.
Ešte by som mal pozmeňovacie návrhy a pozmeňovací návrh mám aj k Správnemu súdnemu poriadku a jeho kľúčová časť sa týka presunu vecnej príslušnosti podľa, podľa mojej mienky a podľa mienky ľudí, s ktorými som to konzultoval, vo veciach, ktoré sú právne málo zložité. Čiže dávkové veci sociálneho poistenia a nedávkové veci sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, ktoré by podľa tohto návrhu mali prejsť na okresné súdy, nie je dôvod, aby podľa mojej mienky bol v tej veci príslušný krajský súd v prvom stupni a Najvyšší súd v druhom stupni. Nemyslím si, že, že on môže ísť o skutkovo komplikovanej veci. Ale právne asi nie, právne asi nie. Čiže tam by som pozmeňovací návrh tiež predložil.
Pani predsedajúca, teraz prečítam pozmeňovacie návrhy, najskôr k vládnemu návrhu zákona Civilný sporový poriadok (tlač 1333).
Vládny návrh zákona Civilný sporový poriadok sa mení a dopĺňa takto
1. § 45 vrátane nadpisu znie:
§ 45 Veľký senát
(1) Ak senát Najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.
(2) Veľký senát sa skladá z predsedu senátu a šiestich sudcov. Predsedom veľkého senátu je predseda príslušného kolégia Najvyššieho súdu. Členmi veľkého senátu sú sudcovia senátu Najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja sudcovia tohto kolégia určení rozvrhom práce Najvyššieho súdu.
(3) Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa odseku 2, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.
(4) Veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, pripadne ďalších subjektov.
Zmeny sú tu dve oproti vládnej predlohe. Jednak ods. 3, aby bolo zrejmé, že aké účinky má právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre ďalšie prípady. Nielenže rozhodne veci inter partes, ale pre ďalšie prípady právny názor. A zároveň sa zavádza možnosť, aby stanovisko poskytoval aj minister spravodlivosti, pretože vláda je podľa ústavy zodpovedná za vykonávanie zákonov. Ako výkonná moc všade. A teda má nejaké názory na to, aká by mala byť interpretácia právnych predpisov, samozrejme, rozhoduje o tom následne Najvyšší súd.
Tam by som ešte povedal jednu vec, že, že, že aj keď mi bolo povedané, že sa pripravuje novela zákona o súdoch, lebo tento zákon upravuje zjednocovanie súdnej judikatúry, a nie je tu previazanosť medzi týmto návrhom zákona Civilného sporového poriadku a zjednocovaním judikatúry podľa zákona o súdoch. A tam by mala byť nejaká previazanosť. Môže byť aj v budúcnosti, že veľké senáty, že veľký senát rozhodne, že budú dve odlišné rozhodnutia, dva odlišné právne názory v rozhodnutiach veľkého senátu. On má, on sa bude skladať vždy ad hoc pre konkrétnu vec. A bolo by dobré upraviť možno odlišne, ako je to dnes, možno odlišne zjednocovaciu činnosť Najvyššieho súdu. U nás ešte je stále anomália, že, že, že Najvyšší súd vydáva stanoviská, (kýchnutie v sále) - na zdravie - stanoviská, ktoré majú zjednocovať judikatúru, ktoré sú ale vydávané v abstraktnej podobe. Nie je to riešenie konkrétneho prípadu, to je, ale proste dve rozličné rozhodnutia, tak ich nejak zjednotíme a to stanovisko potom vydáme v zbierke súdnych rozhodnutí. Otázka je, ako to je záväzné, otázka je, že rozhodujeme v princípe akože abstraktnú vec, nie konkrétny prípad. Je to, je to podľa mňa veľmi anomálny inštitút a nepočul som, ako ho chce v budúcnosti, akú má predstavu vláda ho v budúcnosti riešiť štandardnejším spôsobom. Čiže to je prvé, prvá zmena.
Druhá zmena, bod dva:
2. V § 95 ods. 1 sa slová "vhodné a účelné" nahrádzajú slovom „nevyhnutné".
Tuná, už som spomínal v úvode, sa sprísňuje možnosť vyhotovovania zápisnice o procesných úkonoch tak, aby sa spisovala naozaj len v nevyhnutných prípadoch. V ostatných prípadoch bude protokolácia robená vlastne doslovne záznamom, ktorý je potom, následne by ma byť prepisovaný, lebo zdá sa mi, že to slovné spojenie "vhodné a účelné" znamená čokoľvek, kedykoľvek. Nevyhnutné je predsa len niečo rigoróznejšie, prísnejšie.
Tretia zmena:
3. V § 296 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
To som už spomínal v rozprave pred hlasovaním, že nepovažujem za, za rozumné ani v súlade s koncepciou sporového poriadku, aby v sporoch, kde majú obidve strany kvalifikované právne zastúpenie, mohol vykonávať súd dôkazy z vlastnej iniciatívy, a keďže hovoríme o hromadných žalobách, spotrebiteľských zmluvách, tak sa priznám, že ani neviem celkom, o aké dôkazy by malo ísť.
4. V § 412 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).
A to už som spomínal, že podľa mojej mienky dovolacie dôvody podľa tohto ustanovenia v písmenách a) až c) pokrývajú aj situáciu upravenú v písmene d), ktoré je týmto nadbytočným. Čiže odovzdám pánovi spravodajcovi pozmeňovací návrh. (Rečník odovzdal pozmeňovací návrh spravodajcovi.)
A potom mám pozmeňovací návrh k Správnemu súdnemu poriadku (tlač 1335).
Vládny návrh zákona Správny súdny poriadok sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 12 sa v písmene c) bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa nové písmená d) a e), ktoré znejú: - aha, mám tu len chybu jednu, mám tam c) a d) a d) a e) -
d) v dávkových veciach sociálneho poistenia,
e) v nedávkových veciach sociálneho poistenia, zdravotného poistenia a nemocenského poistenia.
Ako som už spomínal pred chvíľkou, sa mi zdá, že tieto veci nemusí v druhom stupni rozhodovať Najvyšší súd a že by sa mala posunúť vecná príslušnosť na okresné súdy, lebo ide o spory, ktoré, o veci, ktoré, ktoré právne nie sú mimoriadne komplikované, a preto by mali začínať na okresných súdoch.
A dve ďalšie zmeny, ktoré spolu súvisia, prečítam ich:
2. V § 22 ods. 1 sa v písmene b) čiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa písmeno c).
3. V § 47 sa vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
Tu je v týchto ustanoveniach zakotvené oprávnenie generálneho prokurátora v princípe rozhodovať o tom, v akom zložení bude Najvyšší súd rozhodovať o kasačnej sťažnosti. Čiže nebude rozhodovať Najvyšší súd, jeho senát, ale generálny prokurátor. A to sa mi zdá byť, že je v tejto celej koncepcii opravných prostriedkov nových návrhov civilných kódexov protirečenie. Celé dovolacie konanie, ak ideme k sporovému poriadku, je, je postavené na princípe, že, že bude rozhodovať o tom, či dovolanie prípustné je, alebo nie, Najvyšší súd. A tu zrazu sa umožňuje rozhodovať o formácii, v ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd, generálnemu prokurátorovi. Ja si osobne myslím, žeby o tom mal rozhodovať trojčlenný senát Najvyššieho súdu, ak sú splnené dôvody uvedené v § 22 ods. 1, písm. a) alebo b) v návrhu.
Čiže to sú moje pozmeňovacie návrhy k Správnemu súdnemu poriadku. A áno, ak by som mohol poprosiť, ešte o všetkých návrhoch by som chcel dať hlasovať jednotlivo, po jednotlivých bodoch aj k Civilnému správnemu priadku, aj k Správnemu súdnemu poriadku. To som zabudol, ďakujem za upozornenie. Čiže toľko z mojej strany.
Ešte raz, oceňujem prácu rekodifikačnej komisie, bolo, je, nie je to ľahké, naviac mnohí ľudia majú pocit, že, že veľké nové kódexy pripravuje veľká rekodifikačná komisia. Je fajn mať veľkú rekodifikačnú komisiu, ale nakoniec to treba napísať. A to je tá najťažšia časť toho celého, lebo názorov môže mať každý veľa a publikovať o nich, ale to napísanie, to je, to je to najťažšie, najťažšie. Takže to by som chcel oceniť, že k tomu prišlo, a ešte raz, myslím, že ako každý zákon sa dá vylepšiť, a ja by som bol veľmi rád, keby aj zástupcovia ministerstva a vládnej väčšiny, aj opozície pristupovali k týmto kódexom, lebo oni nie sú politicky rozdeľujúce, s otvorenou mysľou. Nemal som vždy ten pocit, ale je to potrebné a dôležité, lebo len tak je možná zmysluplná diskusia, inak si každý bude hovoriť len to, čo si myslí, že je správne len to, čo je, to, čo chce, a nebudeme sa navzájom počúvať. Čiže toľko z mojej strany.
Ďakujem, pani predsedajúca.