Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, o zákaze účasti v schránkových firmách jednak vo verejnom obstarávaní, ale aj pri nakladaní s verejnými financiami hovoríme minimálne od jesene tohto roku, kedy prepukla kauza piešťanského cétečka a ukázalo sa, že veľká časť obchodu v zdravotníctve smeruje do schránkových firiem, konkrétne v rezorte zdravotníctva, ktoré majú sídlo na Belize. Odvtedy neprejde jeden mesiac, aby sa neukázalo, v akých ďalších tendroch alebo v akých ďalších transakciách so štátom sú zapojené ďalšie schránkové firmy. Na ministerstve hospodárstva to bola kauza z Holandských Antíl, pri Váhostave to bol Nový Zéland, pri ministerstve dopravy to boli firmy na Cypre, takmer všetky firmy dostávajúce zákazky, najväčšie zákazky v rezorte dopravy sídlia na jednej adrese, na jednom poschodí na Cypre.
Táto krajina sa drancuje a samozrejme, že sa drancuje spôsobom, aby nebolo formálne vystopovateľné, ku komu tá korisť ide, a kvôli tomu existencia schránkových firiem je pre Slovensko, pre slovenskú ekonomiku, pre ľudí zničujúca, úplne zničujúca. Neexistuje žiaden legitímny argument umožniť schránkovým firmám ďalej takto pôsobiť okrem toho, ak by sme chceli kryť krádeže, len ak by sme chceli kryť krádeže, iná možnosť neexistuje podľa mojej mienky. Ľudia, ktorí, a poslanci, ktorí nehlasujú za prísny protischránkový zákon, tak môžu robiť len s tým, buď s motiváciou, alebo s uzrozumením, že kryjú rozkrádanie tohoto štátu a ten štát krváca. Ja si nie som istý, že táto krajina vydrží ďalšie štyri roky takéhoto drancovania, a to hovorím s plnou vážnosťou. Nie som fatalista a Slovensko nebude na sto rokov neúspešné, ale na dlhé roky áno, ak sa nezastaví dnešné drancovanie krajiny. A je až absurdné, že každý rezort tejto vlády má nejakú svoju destináciu, kde sídlia schránkové firmy, ktorým prihráva obrovské, obrovské zdroje, verejné zdroje v rôznych tendroch.
A tieto schránkové firmy aj spájajú mnohých oligarchov, ktorí stoja za dnešnou vládou. Nie je vôbec náhoda, že proste na jednej adrese, kam smerujú takmer všetky tendre ministerstva dopravy, sú schránkové firmy finančnej skupiny J&T, a na Novom Zélande, kde má schránky Váhostav, má schránky aj polovičný partner Falck zo zdravotníctva, za ktorým zrejme je tiež pán Široký. Práve som si prečítal, že nadácia Zastavme korupciu Miroslava Trnku odovzdala dnes predsedovi vlády petíciu za prijatie prísneho protischránkového zákona a odovzdala mu odkaz 200 ľudí, ktorí napísali predsedovi vlády a tejto vláde aj dôvody, pre ktoré si želajú, aby bol prijatý prísny protischránkový zákon.
Ja veľmi oceňujem, že táto nadácia pôsobí a že ju založil človek, ktorý získal bohatstvo, ak chcete, nie drancovaním štátu a vyciciavaním štátu, ale vlastnou iniciatívou, umom firma ESET dobyla Ameriku. Možno niektorí sáloví ľavicoví intelektuáli aj v tejto snemovni tu radi hovoria, že oni nemajú radi bohatých ľudí. Ja nemám nič voči bohatým ľuďom, ak nadobudli bohatstvo čestným spôsobom. Je to super, je to príbeh, ktorý je inšpiratívny. Čo mám proti bohatým ľuďom, mám voči tým, čo majú schránkové firmy po celom svete a na všetkých offshoroch a drancujú túto krajinu.
Keď minulý rok, koncom roku bola vláda pod veľkým tlakom, lebo aby sme si povedali pravdu, podľa mojej mienky jediné, čoho sa vláda obáva, sú ľudia v uliciach. Vláda sa neobáva ani médií, asi ani opozície, ale ľudí v uliciach. V tom čase boli ľudia v uliciach kvôli kauze piešťanského cétečka a jedna z požiadaviek ľudí v uliciach bola, aby bol prijatý účinný protischránkový zákon, účinný, tvrdý a prísny. Mali sme takpovediac vtedy vládnu väčšinu takmer na lopate, pretože premiér vedel, že musí konať, vedel, že musí konať, aby demonštrácie neprerástli do väčších rozmerov a bol by to už potom vážny problém. Aj vy dobre viete, ako sa vládna väčšina v tom čase obávala práve ľudí v uliciach, obáva sa ich aj dnes, samozrejme, ale v tom čase to bolo úplne aktuálne, pretože ľudia boli v uliciach.
Mne je veľmi ľúto, že sme tú šancu premrhali v decembri, keď sme mali tri týždne času a boli tu pozmeňujúce návrhy – a boli to kvalitné pozmeňujúce návrhy, aby sme prijali účinnú úpravu a mohli sme sedieť tri týždne aj s poslancami vládnej väčšiny, aby sa vytvoril návrh, ktorý bude nepriestrelný, lebo nikto si nemusí robiť nárok, že ten jeho návrh je najgeniálnejší. Nie, boli tu viaceré inšpirácie, viaceré cesty, jednu z nich predstavím aj dnes. A vtedy, žiaľ, SMER urobil taktiku a ja verím, že sme sa z nej poučili všetci aj v opozícii, že oklamal parlament a povedal, len sa všetci ukľudnite, my, samozrejme, že prijmeme účinný zákon, dajte nám čas, urobíme komisiu, budú možno nejaké chlebíčky a v marci prídeme s niečím komplexným. Už vtedy sme upozorňovali, že asi nie je veľmi prezieravé tomuto sľubu SMER-u dôverovať. Vieme, ako SMER svoje sľuby plní, dobre, možnože niektorí kolegovia mali ešte pocit, že treba dať SMER-u ešte jednu šancu, ja to tak v dobrom chcem interpretovať, nechcem interpretovať inak, ale len dobromyseľne. Ale samozrejme, že SMER svoj sľub nedodržal, to bolo jasné od samého začiatku.
Ja si myslím, že pokiaľ niekto v tom čase, vediac o tom, aký je problém so schránkovými firmami v zdravotníctve a na doprave a na hospodárstve, mal pocit, že vládna väčšina, vláda, táto vláda, ktorá to celé zastrešuje, príde s účinným zákonom proti schránkovým firmám, ak niekto myslel, že to naozaj sa stane a úprimne tomu veril, tak neberte to príkro, ale si myslím, že to je názor, ktorý je tak zrelý na vyšetrenie duševného stavu. To sa nemôže stať, ryby si nevypustia vlastný rybník a vláda, ktorá je postavená na tom, že drancuje krajinu cez schránkové firmy po celom svete, predsa nepríde so zákonom, ktorý jej tomu reálne zamedzí, na to netreba mať Nobelovu cenu z matematiky, aby sme to pochopili.
Odvtedy, od toho decembra, došlo k ďalším kauzám, ktoré som už trochu spomenul, a to boli kauzy, ktoré sa týkali ministerstva hospodárstva, ministerstva dopravy, kauza Váhostav. Je až čarovné, ako každý oligarcha za touto vládou má nejakú svoju krajinu, aby bolo zrejmé, že niekto je na Bahamách, niekto je na Cypre, niekto je na Belize, niekto na Novom Zélande, niekto je na Antilách. Je to tragédia tejto krajiny. A tak ako si oligarchovia rozparcelovali vládu, jednotlivých ministrov, tak každý minister tejto vlády má svoje schránkové firmy, kam prihráva kšefty, niekde v nejakej exotickej destinácii.
Nemusíme vymýšľať pri riešení schránkových firiem v princípe nič nového a ja si myslím, že konštrukcia, ktorá tu bola už v decembri a ktorá je vyjadrená aj v tomto návrhu noviel zákonov, je pravdepodobne najpraktickejšia. Ja budem počúvať aj iné návrhy, samozrejme, ale zdá sa mi, že je najpraktickejšia preto, že vychádza z toho, že ak chceme identifikovať toho konečného užívateľa výhod, to nie je nejaký nový inštitút, ktorý tu vznikol. To je známy inštitút, ktorý sa používa a aplikuje v kontexte boja proti praniu špinavých peňazí. Čiže dnes naša finančná polícia, finančné polície krajín Európskej únie a iných krajín, samozrejme, tiež s týmto nástrojom narábajú a vedia potom naďalej odhaľovať ďalšie transakcie finančné, prevody bankové, kde tie peniaze reálne končia, a či tá deklarácia o konečnom užívateľovi výhod je pravdivá alebo nie.
Možno si pamätáte, keď pred rokom aj štvrť približne mala určité pokračovanie kauza vašej prvej vlády, kauza nevýhodného predaja emisných kvót. Vtedy pred rokom bol zverejnený organigram, ktorý dokumentoval, akým spôsobom boli presúvané finančné prostriedky, ktoré prišli spoločnosti, ktorá tento kšeft zorganizovala. Figuroval tam aj jeden oligarcha stojací za SMER-om, jeden z akcionárov zakladajúcich SMER, tento organigram bol doručený našim orgánom činným v trestnom konaní zo švajčiarskej prokuratúry, ktorá ho mala od švajčiarskej finančnej polície, predpokladám, proste práve na základe švajčiarskych bankových zákonov, ktoré umožňujú cez konečného užívateľa výhod identifikovať, kto je ten reálny beneficient, kto je beneficial owner. Preto keď sme vychádzali v decembri z tejto konštrukcie, tak sa nám zdalo byť najlogickejšie, že by to nemala byť banková sféra, ktorá to bude preverovať, ale sféra finančnej polície, lebo ide o inštitút, ktorý sa využíva v praxi dlhé roky v kontexte boja proti praniu špinavých peňazí.
Priznám sa, človek niekedy má pocit, že si vytvorí nejaký názor, čas postupuje a má pocit, že ten názor je správny a ešte čas postupuje a si myslí, že je ešte správnejší, je to psychológia. Ale ja som sa snažil, ak sa to dá, s otvorenou mysľou vnímať aj ďalšie návrhy, ktoré prichádzali, a musím povedať, že v tomto prípade sa mi zdá, že konštrukcia, ktorú sme navrhovali v decembri a ktorá je prejavená aj v tomto návrhu zákona, je najlepšia a najfunkčnejšia, najpraktickejšia.
Tento návrh novely zákona predpokladá, že v každom verejnom obstarávaní pri každom tendri bude musieť preukazovať uchádzač o verejné obstarávanie konečného užívateľa výhod. To znamená cez potvrdenie banky, pretože banky tieto údaje majú a aj ich musia mať. Ak si pamätáte, ten problém s bývalým ministrom Pavlisom bol práve v tom, že ak on tvrdí, že do banky vkladal peniaze na účet firmy, ktorá mu nepatrila, a boli to vlastne peniaze nie jeho, ale inej osoby, tretej osoby, proste nejakých indiánov z Holandských Antíl, tak to musel vtedy deklarovať podľa platných zákonov, podľa vtedy platného zákona o boji proti praniu špinavých peňazí. To neurobil, lebo zjavne išlo asi o jeho prostriedky.
Dnes tá legislatíva je, jednak je harmonizovaná a je dobrá, netreba vymýšľať koleso. Naviac táto úprava by zabezpečila, aby v každom štádiu verejného obstarávania musel uchádzač a uchádzači deklarovať aj zmeny v konečnom užívateľovi výhod a aby ich museli preukazovať počas celej doby trvania zmluvného vzťahu, teda aj po vyhodnotení tendra, po jeho skončení, počas celej doby trvania zmluvného vzťahu, čo je kľúčová vec.
Tento zákon v rámci tejto konštrukcie sa týka nielen verejného obstarávania, ale aj zdravotných poisťovní, čo bol aj náš návrh v decembri, aj keď možnože nie všetci ho čítali, ale taký bol, dal sa veľmi ľahko verifikovať. Ale ideme aj ďalej a chceme ho rozšíriť aj na ďalšie transakcie s majetkom štátu, čiže novelizujeme aj zákonné správy majetku štátu a majetku obcí, vyšších územných celkov, nakladanie s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, teda v rámci privatizácie. A samozrejme, že keďže už som spomenul, že ide o inštitút, ktorý sa používa v kontexte boja proti praniu špinavých peňazí, tak aj zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Myslím si, že všetci odborníci aj na verejné obstarávanie, aj na pranie špinavých peňazí, teda tí, ktorí stoja na tej dobrej strane barikády, nie na tej zlej strane barikády, sa zhodli v tom, že vládna predloha, ktorá má byť tým systémovým riešením, je nedostatočná, má plno dier a pokrýva veľmi malý rozsah toho, čo pokrývať má. Ak mi predložíte názor skutočne erudovaného odborníka v tejto oblasti, ktorý tvrdí niečo opak, tak potom, potom skorigujem svoje vystúpenie, ale zatiaľ som také nič nepočul.
Tým chcem povedať, že boli ste upozornení, kolegyne a kolegovia, dopredu, že navrhujete aj v decembri a teraz znovu nefunkčný, deravý zákon. Úzko špecifikovaný a nefunkčný. Ja si nerobím ilúziu, že ktorý zákon prejde, či prejde náš zákon, alebo prejde váš návrh, v tomto nepustia počty. Ale nebudete môcť hovoriť, keď ten zákon bude nefunkčný, pretože bude nefunkčný, že ste o tom nevedeli a že ste hlasovali v princípe v dobrej vôli.
Znovu to porovnám na príklade, ktorý sa udial pred piatimi rokmi, keď vtedy premiér a dnešný premiér prišiel do parlamentu pred voľbami s vlastným návrhom zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Vtedy som upozorňoval celé plénum, že návrh bude nefunkčný aj kvôli konkrétnym ustanoveniam, a navrhoval som doplňujúci návrh, aby bol funkčný. Išlo o to, že podľa platného zákona sa do v princípe legálneho príjmu započítavajú neobvyklé obchodné operácie, čo je absurdné. Potom vie každý preukázať, čo chce. Že má 30 miliónov od strýka z Ameriky. Ten zákon prešiel, je účinný päť rokov, ešte ani v jednom prípade nebol aplikovaný. Je to zbytočný, hlúpy, nefunkčný zákon a vy ste vedeli o tom, lebo ste boli upozornení a nielen v takej všeobecnej rovine, ale aj v konkrétnej rovine, že zákon je nefunkčný. Napriek tomu ste ho schválili. To bola akože vlajková loď pána Fica, ešte keď bol v opozícii, ale z tej vlajkovej lodi zostala proste troska. Plávajúce trosky. Nič. Nula, nula, nič.
Pri tomto je to znovu podobné, a preto by som chcel všetkých vyzvať, ak tvrdíme, deklaratórne to tvrdí každý, že chceme bojovať proti schránkovým firmám, podporiť návrh zákona, ktorý bude účinný, ktorý bude reálny a nielen papierový. A pokiaľ ten návrh takto neprejde vo funkčnej podobe, tak si myslím, že nielen nadácia Zastavme korupciu, ale aj občania si urobia svoj názor, vyvodia z toho konzekvencie, z toho svojho názoru, možno už o niekoľko mesiacov.
Ďakujem, pani predsedajúca.
