54.
Vážený pán generálny prokurátor, pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa aj konkrétnejšie k správe o činnosti prokuratúry, aj keď mi je ľúto, že o nej rokujeme v piatok poobede pred prázdninami, ale tak, žiaľ, chaoticky vyzerala celá júnová a júlová schôdza.
Ja by som najskôr zareagoval na to, čo v úvodnom slove povedal pán generálny prokurátor, a potom by som prešiel k tej samotnej správe. Niektoré veci sa môžu, samozrejme, že prelínať.
Pretože pán generálny prokurátor spomínal veci, ktoré nie sú v tej správe aj, alebo z iného uhla pohľadu, čo sčasti oceňujem, pretože keď spomínal nedostatok adekvátneho vzdelania, tak správa skôr konštatuje nedostatky na strane polície, čo je aj pravda, ale tie nedostatky idú ďalej a týkajú sa, samozrejme, že aj justície, najmä čo sa týka ekonomických trestných činov a špecificky daňových trestných činov, kde naše policajné a justičné zložky častokrát nevedia trestne stíhať a odsúdiť sofistikovanejšie prípady ekonomickej kriminality. A je pravdou, že sa to týka aj polície, ale týka sa to aj justície, a preto som rád, že pán generálny prokurátor to uviedol vo svojom úvodnom slove.
Pár poznámok v tom, v čom sa zhodneme. Bola tu spomínaná pri ekonomickej kriminalite otázka, kľúčová a zásadná, trestnej zodpovednosti právnických osôb. Nie je to vôbec žiadna nová otázka, koniec koncov Národná rada už viackrát hlasovala o trestnej zodpovednosti právnických osôb tak, že ju zamietla. Hlasovala prvýkrát pri nových trestných kodifikáciách, keď ich, keď ju vypustila z trestných kodifikácií, potom následne bol predložený osobitný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, aj ten zamietla Národná rada. A potom, myslím, v roku 2008 alebo 2009 sa objavila nová, úplne absurdná konštrukcia, ktorou sa zaviedla do trestného práva takzvaná nepravá zodpovednosť právnických osôb, ktorá znamená, že sa im môžu ukladať ochranné opatrenia, čo je absurdnosť par excellence. Čoho dôkazom je skutočnosť, že doteraz, to znamená, za sedem rokov tieto inštitúty neboli vôbec aplikované, lebo sú proste neaplikovateľné. Keď som v tom čase namietal, bolo to za vašej prvej vlády, že zavádzate absurdný koncept, že mi to pripomína ten pojem nepravá trestná zodpovednosť, v kulinárstve sa niečo, čo sa nazýva nepravá treska, ktorá nie je z tresky, ale z mrkvy, proste to nie je treska, len sa to tak volá. A to ste zaviedli do trestného práva pred niekoľkými rokmi a je to absolútne neúčinné, neaplikovateľné.
A ja som sa pýtal posledne na našom výbore pani štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti pri rokovaní o novelách, o parciálnych novelách trestných kódexov, kedy rezort príde s trestnou zodpovednosťou právnických osôb, a jej reakcia bola, že dala taký pohľad do medzipriestoru a povedala, že ona nevie, že to je pripravené, ale že ona nevie.
Nepýtam sa to vás, pán generálny prokurátor, lebo nedisponujete zákonodarnou iniciatívou, ale chcem povedať, že je to vážny, vážny nedostatok alebo vážna brzda reálneho odhaľovania ekonomickej trestnej činnosti. A argument, ktorý sa častokrát proti tomu vznáša, že vlastne by sa museli likvidovať podnikateľské subjekty, ktoré by boli odsúdené, a teda by sa znižoval počet pracovných miest, mi príde ako z ríše rozprávok. Pretože povedať, že, teraz to dám trošku do inej polohy, že subjekt alebo ktorý vyrába detskú pornografiu, hlavne ho nezavrime, lebo by sme prišli o zamestnanecké miesta. To nikto hádam neberie úplne vážne. A to sa týka, samozrejme, že aj ekonomickej trestnej činnosti, ktorej by sa týkalo gro prípadov, kde by boli trestne stíhané právnické osoby. A je pre mňa smutné, že po toľkých rokoch, po toľkých rokoch možno budeme posledná krajina v Európskej únii, ktorá tento inštitút vôbec zavedie. Je to podľa mňa hanba.
Vo veci, v ktorej s pánom generálnym prokurátorom nesúhlasím, teda v jej riešení, a je to vec, o ktorej rokuje Ústavný súd, je otázka povinného vzdelania pre starostov. Totižto tá myšlienka je zaujímavá a dobre mienená, len podľa mojej mienky je zjavne v rozpore s našou ústavou a nielen s tým, so základnou premisou demokracie, ktorá znie, že do priamo volených funkcií, do priamo volených funkcií by si mali ľudia zvoliť, koho uvážia, že je najvhodnejší. Demokracia nezabezpečuje, že si volíme najlepších ani najrozumnejších, ani najkrajších, ale tých, o ktorých tak rozhodne väčšina.
Samozrejme, že máme zlyhávajúce obce a treba to riešiť ale úplne iným spôsobom podľa mňa a tým, že sa rozšíria možnosti nútenej správy nad obcami, ktoré dlhodobo zlyhávajú, ktoré dlhodobo zlyhávajú. A to nemusia byť len obce, ktoré majú nevzdelaného starostu, pretože mnohé problémy a mnohé aj korupčné škandály, ktoré sú v samospráve, nespôsobujú starostovia, ktorí nevedia čítať a písať, práve naopak, spôsobujú ich starostovia a primátori, ktorí vedia veľmi dobre čítať a písať a najmä veľmi dobre počítať. Preto si myslím, že demokracia nám neumožňuje urobiť zmeny, ktoré by sa nám zdali byť dobré a prospešné, a že ak neveríme v základnú premisu demokracie, že ľudia by mali rozhodovať slobodne a väčšinovo vo volených funkciách, tak neveríme v demokraciu v zásade. Potom povedzme, však menujme starostov, zrušme samosprávu, nie je problém, ako zrušme ju a riešme to v rámci štátnej správy. Ale nemyslím si, že je riešenie dopredu povedať, že aké môže mať starosta vzdelanie alebo nemôže mať a stanovovať cenzy buď vzdialenostné, majetkové alebo iné. Nie? (Reakcia generálneho prokurátora.) Ja som to len tak... (Reakcia generálneho prokurátora.) Jaj, pardon, áno, je to rokovanie, ako viete, parlament to, žiaľ, veľkou väčšinou schválil napriek tomu, že všetci vedia, že je to protiústavné, ústavne sa to pozastavilo, účinnosť toho zákona a v merite veci. (Reakcia generálneho prokurátora.) Áno, áno.
Ale podľa mňa treba nastaviť iné riešenia, ktoré sa dajú nájsť. Tá rozšírená nútená správa proste rieši to, keď ten starosta zlyhá, keď je úplne evidentné, že samospráva zlyháva, čo inak súvisí trošku aj s tým, že na Slovensku ideme trošku do inej témy. Koľko máme samospráv proste, skoro 3 000 samospráv, malinkých samospráv, potom sa nedivme, že nejaká časť tých samospráv má starostov, ktorí nie sú kvalifikovaní. To nie je nič také obdivuhodné.
Úrad špeciálnej prokuratúry, ja sa k tomu ešte potom pri tej správe vrátim, áno, považujem to za smutné, ja podporím návrh, ak taký predloží vláda, aby podával správu o činnosti špeciálnej prokuratúry špeciálny prokurátor v parlamente. Ja si myslím, že to je správne. Nezodpovedá parlamentu úplne, je volený parlamentom, ale myslím si, že by, samozrejme, on mal obhájiť činnosť špeciálnej prokuratúry, ktorá v niektorých oblastiach, hovorím, je dobrá, v iných podľa mojej mienky nie, k tomu sa vrátim pri tej správe.
Mám pri detencii, kde úplne súhlasím s tým, čo bolo povedané, aj návrh uznesenia, ktorý by som chcel predložiť pani spravodajkyni, ktorý najprv prečítam a potom ho zdôvodním. To uznesenie, o ktorom budeme zjavne hlasovať o dva mesiace, je:
„Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave príprav zriadenia detenčného ústavu pre odsúdených s duševnou chorobou, páchateľov, ktorí sa odmietajú podrobiť ochrannému liečeniu, nebezpečných recidivistov a páchateľov sexuálnych zločinov“, čo je vlastne ten rámec, ktorý detencia pokrýva. Termín do 30 dní odo dňa schválenia uznesenia. A to by som pani spravodajkyni odovzdal. (Rečník odovzdal materiál spravodajkyni.)
Je podľa mňa naozaj nedobré, ak nechcem použiť expresívnejší výraz, že 9 rokov nie je zriadený detenčný ústav. Ja som ešte ako minister spravodlivosti podpísal zmluvu, ktorú následná vláda vypovedala s ministrom zdravotníctva, o zriadení detenčného ústavu, pôvodne to malo byť, myslím, v Sučanoch, to bolo pred tými 9 rokmi. Následne v roku 2006 minister spravodlivosti, nový, vypovedal tú zmluvu a odvtedy vlastne tá situácia je vo vákuu, nikto nič nerieši. Áno, predpokladám, že hlavná prekážka nie je svojvôľa, ale nedostatok finančných prostriedkov. Neviem presne, aké by tam boli finančné prostriedky v tomto čase už potrebné, ale rozhodne si myslím, že za tých 9 rokov bolo viac času ich nájsť a budov je pomerne dosť, nájsť a zrekonštruovať, ktorá by slúžila na účely detencie.
Tiež si myslím, že čakáme až na to, keď sa stane nejaká tragédia, ktorá môže mať veľmi zlé dopady. Pred niekoľkými rokmi bol ten prípad páchateľa, ktorý spáchal veľmi ťažké sexuálne zločiny v Českej republike, ale on bol odsúdený, myslím, na Slovensku a vykonával trest na Slovensku, bol to páchateľ, ktorý spĺňal všetky podmienky na uloženie detencie, ale, samozrejme, detenčný ústav neexistoval, takže nemal kam ísť a spáchal hrozné sexuálne zločiny v Českej republike.
Neviem, či čakáme na recidívu podobného prípadu na Slovensku, ale bol by som nerád, a preto vás chcem požiadať, aby sme to uznesenie prijali, lebo ak si bude ministerstvo spravodlivosti alebo ministerstvo zdravotníctva ten problém medzi sebou žonglovať a budú sa akože v jednej vláde ministri vyhovárať jeden na druhého, a to ma robiť ten jeden, to má robiť ten druhý, v akej krajine toto žijeme? Však to je absurdné. Áno. Musia dostať na to balík peňazí, to nespochybňujem, ale myslím, že v tejto krajine sa na iné veci peniaze nájdu, a ak je nejaká priorita, tak by to mala byť bezpečnosť, a nie iluzórna, ale reálna. Tak by som bol rád, keby vláda takúto správu do parlamentu priniesla. Môže predísť, môže predísť mnohým tragédiám zriadenie detenčného ústavu.
A posledná poznámka k tomu, čo hovoril v úvodnom slove pán generálny prokurátor, je európska verejná prokuratúra. Hovorím o tom ja už v tomto pléne roky, hovoril som o tom pri Lisabonskej zmluve, ktorá umožnila zriadenie európskeho verejného prokurátora, považujem to za inštitút, ktorý, áno, nielenže v nejakej rovine ohrozuje suverenitu Slovenska, ale vytvára dve trestnoprávne jurisdikcie, vytvára, podľa mňa vytvorí obrovský chaos, nie je zrejmé, keďže nebude žiaden verejný ani trestný súd, kde budú podávané obžaloby, ako sa o nich bude konať, je to, vytvorí to obrovský chaos. Z toho dôvodu v Lisabonskej zmluve bolo obmedzenie, ktoré sa zdalo, že vytrvá roky, a to, že európska verejná prokuratúra zriaďuje Rada, ale jednohlasným rozhodnutím, že každá krajina má právo veta. Teraz sa ide inou procedúrou, lebo to by neprešlo, minimálne Británia by bola určite proti, sa ide formou posilnenej spolupráce, to znamená, že kto chce, sa pripojí, a z toho, čo som počul minule na výbore pre európske záležitosti, tak Slovensko sa asi chce pripojiť, čo je, že minister spravodlivosti, ja neviem, kvôli čomu to robíme, ale chcem povedať, že je to úplne na nás. V tejto veci nás nikto neprehlasuje.
A možno by stálo za úvahu, aby buď európsky výbor alebo aj plénum prijalo podľa ústavného zákona o vzťahoch vlády a parlamentu vo veciach Európskej únie záväzné stanovisko, ako sme prijímali pri nelegálnej migrácii, proste nesúhlasiť so vznikom tohto inštitútu alebo sa nepodieľať na posilnenej spolupráci. A musím povedať, že aj to, čo spomínal pán generálny prokurátor, že sa ten návrh smernice stále rozširuje a rozširuje, že teraz už nielen to budú trestné činy, ktoré sa týkajú európskych fondov a prostriedkov a meny, ale už aj ďalšie trestné činy, tak v princípe vytvoríme naozaj nejakú federálnu európsku prokuratúru a ja by som v tej veci bol veľmi, veľmi opatrný. A čo by mňa zaujímalo, je možno postoj teda ministra spravodlivosti, lebo nakoniec on bude hlasovať na Rade, a bol by som rád, keby nebol až taký defenzívny. Nikto nás nenúti do toho ísť, ak s tým nebudeme sami súhlasiť.
Teraz k tej správe možno len pár parciálnych zistení, alebo teda pripomienok, otázok.
Na strane 23 sa píše na spodnej časti, že „ako aplikačný problém je možné vyhodnotiť rozdielnu rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov v súvislosti so získavaním dôkazov z dôkazných prostriedkov podľa osobitného zákona“. Predpokladám, že najmä ide o ITP podľa zákona o ochrane súkromia. Pritom podľa mojej mienky znenie Trestného poriadku je v tomto úplne jednoznačné. To znamená, že za zákonný dôkaz považuje aj dôkazy získané podľa osobitného zákona. A otázka je, že ak je rozdielna judikatúra, či sa nesnažiť cez trestnoprávne kolégium, vieme, v ako je stave, ju zjednotiť, lebo to môže byť problém.
Zároveň sa tu píše, že je ešte aj iný problém aplikačný, ktorý sa odvíja z niektorých stanovísk zmieneného trestnoprávneho kolégia a týka sa postihu trestného činu porušovania domovej slobody, keď je v súbehu s majetkovým trestným činom. Tam by ma možno zaujímalo, že v čom je, lebo tie judikáty som nemal čas si pozrieť, že v čom je ten rozpor.
Chcel by som oceniť, že sa naďalej využívajú odklony v trestnom konaní asi v porovnateľnej výške ako v minulých rokoch s tým, že čo sa mi zdá, aj keď to správa priamo nekonštatuje, čo by som možno potom odporučil kvôli prehľadnosti doplniť pri budúcich správach, je využívanie toho, správa to nazýva zrýchlené konanie podľa § 204 alebo super rýchle vyšetrovanie, je jedno, ako to nazveme, a ja sa potom aj k tým číslam dostanem. Niekedy tá správa nie vždy uvádza, a to sa mi zdá byť dôležité práve pre poslancov, trendy, že možnože by niekedy bolo pre poslancov, ktorí sa až tak tej téme nevenujú, zaujímavejšie, keby napríklad posledných 7-8 rokov bolo na nejakom grafe, že počet napríklad zmierov, podmienečných zastavení, dohôd, že ako sa vlastne vyvíja ten trend celoslovenský. Jeden malý graf by to urobil možno viac ako len čísla. Lebo bez porovnania tých čísel s minulosťou to mnohým ľuďom čísla samy osebe nič nehovoria. Ja myslím, že by to nebolo ani veľmi ťažké spracovať. Ale bolo by to prehľadnejšie v každom prípade.
Spomínali ste, pán generálny prokurátor, aj v úvodnom slove, aj v správe, že problém domáceho násilia a aj tú skutočnosť, že pod tlakom páchateľov obete týrania menia svoje výpovede a čo s tým. Ja nechcem navádzať na to, že, samozrejme, zrejme tie ich následné výpovede sú krivé výpovede, ale faktom je, že to jasne riešime v trestnom práve, faktom je, že ak obete násilia budú najďalej pod tlakom a v jednej domácnosti s páchateľmi, tak budú vystavené potenciálnym tlakom na to, aby zmenili svoju výpoveď a tým pádom v trestnom konaní... (Reakcia generálneho prokurátora.) Áno, áno. ... v trestnom konaní, v trestnom konaní s cieľom, aby v trestnom konaní boli páchatelia, buď trestné stíhanie bolo zastavené, alebo boli oslobodení.
K daňovým trestným činom. Všetci sa tešíme, ak odhaľovanie daňových trestných činov bude mať rastúcu tendenciu, čo by mňa, sú tam nejaké dáta, ja ich aj, len neboli úplne zrozumiteľné, aspoň teda pre mňa nie, že v čom došlo k nárastu, k tomu sa ja za chvíľku vrátim, lebo na strane 32 sa konštatuje, že „bol zaznamenaný stúpajúci trend v počte osôb stíhaných za daňové trestné činy“, čo je fajn. Ale dôležité podľa mňa je aj objem daňových únikov, ktoré boli stíhané, aby sme vedeli, že nejde len o prípady páchateľov, ktorí páchajú trestnú činnosť v malom rozsahu, ale aj v oveľa väčšom rozsahu, teda nielen o dépeháčkarov, proste mäsiarov a malých podnikateľov, ale aj tých, čo páchajú vo väčšom rozsahu.
Keď som hovoril, idem totižto podľa tej správy, takže sa to, možno trošku sa vraciam späť k tomu, čo som už zmienil, na strane 41 správa konštatuje, že bolo v roku 2014 v tom super skrátenom vyšetrovaní vybavených 7 000 vecí, čo ak si pamätám predchádzajúce správy, tak je pomerne asi najväčší nárast pri, keď to porovnám s inými inštitútmi, či zmierom, dohodou alebo, tak nepozrel som si správu z minulého roku, ale mne sa zdá, že to bolo na úrovni jedného, dvoch tisíc, čiže ten nárast akože enormný, čo ja kvitujem pozitívne, a tam sa mi tiež zdá, že to nie je dostatočne zdôraznené, lebo keď si niekto prečíta 7 000 vecí, tak samo osebe to číslo nič nehovorí a nie je tam porovnanie s rokmi minulými. A to si myslím, že by pre prehľadnosť bolo dobré.
No, jednu polemickú vec si predsa len neodpustím. Na tej istej strane píšete, aká aktivita je dozoru prokurátorov v prípravnom konaní, čo je chvályhodné samo osebe, že „oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní je oprávnenie kodifikované v sústave právnych predpisov ako súčasť oprávnení prokuratúry vyplývajúcej z čl. 140 ústavy“. Je to kodifikované v predpisoch, ale podľa mňa ústava sama osebe, zákon zveruje prokuratúre všetky práva verejnej žaloby, ale ústava nie podľa mňa. Je to vec podľa mňa zákonnej úpravy. Ústava v tomto len veľmi všeobecne definuje prokuratúru a určite kvôli praktičnosti monopol verejnej obžaloby zveruje zákon prokuratúre. (Reakcia generálneho prokurátora.)
No, áno, ale predstavme si, mohol by zákon, mohol by zákon povedať, že, len na účely diskusie, že verejnú žalobu zveruje inému orgánu a prokuratúre napríklad prenechať oblasť netrestu? Podľa mojej mienky áno. Tým chcem povedať, že ústava sama nedefinuje prokuratúru ako orgán verejnej žaloby. Nedefinuje. Je to vec zákona a ten, samozrejme, to tak definuje a o tom v tomto okamihu vôbec niet sporu. To len taká jedna poznámka.
Teraz by som sa ešte vyjadril k dovolaniam v trestnom konaní generálneho prokurátora, kde konštatuje správa, že sa, samozrejme, počet znížil a predstavuje 10 až 20 % z počtu podaných bývalých sťažností pre porušenie zákona, ale, a tam by som tú vetu doplnil, pretože veľká časť SPZ-iek podávaných v minulosti sa týkala rozhodnutí orgánov prípravného konania, ktoré ruší už dnes generálny prokurátor v samostatnej kompetencii. Čiže to percento nie je úplne korektne nastavené, lebo veľká časť bývalých SPZ-iek je dnes riešená nie cez dovolania, ale cez zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. Čiže to sa mi zdá, že to percento tam nie je vyjadrené... (Reakcia generálneho prokurátora.) Nechcem povedať ako, ale že podľa mňa veľká časť, že pomerne veľká časť SPZ-iek podávaných Generálnou prokuratúrou sa týkala aj prípravného konania. Dneska to už ten režim je oveľa pružnejší, že sa nemusí ísť cez Najvyšší súd. Však koniec koncov však aj správa konštatuje pár strán, pár strán predtým.
Samozrejme, ja sa ešte toho dotknem potom pri dovolaní v civilnom procese. Samozrejme, že ten problém mimoriadnych opravných prostriedkov spočíva v tom, že musí byť k nim rovnaký prístup strán aj podľa judikatúry štrasburského súdu. To znamená, že ak by sme chceli v Trestnom poriadku rozšíriť oprávnenie generálneho prokurátora a prokurátora, generálneho prokurátora podávať dovolanie v trestnom konaní, tak by sme museli rovnocenne, ekvivalentne rozšíriť takú možnosť pre obvineného alebo už odsúdeného, a to by sme asi nechceli, lebo by v princípe sme vytvorili z trestného konania v tom súdnom štádiu trojinštančné konanie. Čiže to je, to je komplikácia, lebo samozrejme, však by to bola vec, ktorú by mohol využiť priamo na základe rôznych dôvodov, právnych či skutkových, aj obvinený, tak by všetky prípady alebo skoro všetky prípady končili na Najvyššom súde a to by samozrejme, že riešenie nebolo.
Preto som potom prijal taký kompromis, že môže podávať dovolania v širšom rozsahu skutkových vecí minister spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní, a myslím, že to je, obávam sa, že maximálny kompromis, ktorý môžeme v Trestnom poriadku ústavne urobiť, aj bývalá SPZ-ka, nie je to až taká tajnosť, bola napadnutá na Ústavnom súde, potom sme rýchlo menili Trestný poriadok, dávali sme ju len na podnet a potom navrhovatelia našťastie vzali späť po tejto legislatívnej zmene návrh na Ústavný súd, to bolo v roku 2002, 2003, a Ústavný súd súhlasil so späťvzatím návrhu, čo tiež nie vždy robí, ale bolo to vtedy veľmi komplikované, aby sme udržali SPZ-ku v Trestnom, v pôvodnom Trestnom poriadku. Ale to už bolo dávno.
Ďalšiu vec, ktorú chcem zmieniť, sa týka veci, ktorú spomenul pán generálny prokurátor v úvode, a to sa týka preukazovania pôvodu majetku. Všetci vieme, že ten zákon je absolútne neúčinný, máme ho v účinnosti päť rokov, že jeden prípad sa nedostal na súd, všetci to vieme, ale myslím si, že nie je vôľa ho sprísniť. Jednu vec, ktorý spomínal pán generálny prokurátor, že v princípe nie je, nie je zafixovaný čas, ku ktorému sa vlastne majetok preukazuje, a potom sú možné majetkové transfery. Nie je to len to, je to ďalšia vec, že v princípe sa do legálnych príjmov počítajú neobvyklé obchodné operácie, čím sa vlastne úplne neguje fungovanie zákona. Inými slovami, však mali sme taký prípad, manželka jedného politika povedala, že získala príjem z toho, že jeden deň kúpila akcie tuším za milión korún a na druhý tie isté predala za 40 mil. korún. Tým pádom je to akože legálny príjem, aj ho asi zdanila a všetko je v najlepšom poriadku. No, samozrejme, že takéto, tieto typy operácií sú neobvyklé obchodné operácie podľa platných zákonov a nemali by byť počítané do legálneho príjmu, inak je možné ten zákon s dvomi ľudovými obísť veľmi ľahko. Niekto povie, mám 30 mil., jasné, mám tuná proste darovaciu zmluvu od môjho stýka z Ameriky, nie je problém. Čiže ak budeme započítavať do legálneho príjmu neobvyklé obchodné operácie, ako ich započítavame, tak ten zákon bude v princípe výsmechom, bude ľahko obíditeľný. A návrhy na zmenu v tomto zmysle boli podané už v čase, keď sa návrh predložil, vo volebnej kampani v roku 2010 a aj teraz nezískali, samozrejme, že podporu, a tým pádom asi parlamentnej väčšine vyhovuje nefunkčnosť tohto zákona.
Keď som spomínal dovolanie v trestnom konaní, tak by som sa pristavil na pár vetách pri mimoriadnom dovolaní v Občianskom súdnom poriadku. Schvaľovali sme minulý mesiac nové civilné procesné kódexy, kde sa trošku zúžili možnosti podávania mimoriadnych dovolaní, a ja by som, aj som to vtedy povedal, nebol za zrušenie mimoriadneho dovolania, poznajúc stav v našom súdnictve, aj keď samozrejme, že nie je to úplne koncepčný prvok do súkromnoprávnych vzťahov, ale vieme, aká je situácia v súdnictve, bolo by fajn, keby v čo najkratšom čase, nerobím si ilúzie, sme nemuseli tento inštitút používať, ale zatiaľ, žiaľ, potrebný je.
Jediná vec, ktorú som si teda nenaštudoval, ale registroval som, že boli nejaké rozhodnutia štrasburského súdu, ktoré sa týkali mimoriadnych dovolaní, ktoré síce náš Ústavný súd ešte v 90. rokoch odobril, ale Štrasburg asi má na to trošku iný názor, ja si tie rozhodnutia, samozrejme, že prečítam, pozriem, lebo asi budú pre aj prax Generálnej prokuratúry, ako už bolo avizované, budú dôležité, aby sa nám nestávalo, že v takýchto prípadoch tie veci skončia na štrasburskom súde, ktorý bude konštatovať, predpokladám, že porušenie čl. 6, to znamená skutočnosť, že nebola dodržaná rovnosť zbraní, keďže len tá strana štátu mala právo podať mimoriadne dovolanie.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel ešte zmieniť, a už budem pomaly končiť, sa týka na strane 82, 83 zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je už pomerne častým javom, že naše súdy priznávajú nahradenie majetkovej ujmy najmä v trestných konaniach, ktoré skončia buď oslobodením spod obžaloby, alebo zastavením trestného stíhania, ale dokonca v situácii, keď bolo trestné konanie vedené lege artis. Lege artis! Tak je žalovaná následne ministerstvo spravodlivosti alebo prokuratúra o náhradu škody, ale nie skutočnej škody, ale nemajetkovej ujmy. Ten najznámejší prípad dokonca sa týkal veci, kedy nebola tá osoba ani obvinená, len sa viedlo trestné stíhanie vo veci. To mi príde absurdné, lebo tým sa vlastne, tým sa vlastne podľa mňa dáva signál prokurátorom aj policajtom, že aby od citlivých vecí, a možnože ktoré sú náročnejšie, dávali ruky preč, lebo keď náhodou to skončí oslobodením, zastavením stíhania, tak budú žalovaní, proste bude štát žalovaný za spôsobenie nemajetkovej ujmy. Ak je trestné stíhanie vedené nezákonne, jasné, tam si myslím, že to je v poriadku. Ale ak je trestné stíhanie vedené zákonne a dôjde napríklad k oslobodeniu spod obžaloby kvôli, kvôli tomu, ako vyhodnotí dôkazy súd a dôkazné bremeno znáša štát, okej, tak aby následne štát zodpovedal za nemajetkovú ujmu?! Ja neviem, v akej inej krajine to je, podľa mojej mienky v žiadnej. V žiadnej inej krajine. A je to výmysel našich súdov. A v tomto by som možno navádzal aj na zmenu právnej úpravy, aby to proste bolo v zákone vylúčené. A bodka.
Samozrejme, náhrada nemajetkovej ujmy za väzbu, áno, za väzbu áno, však to aj dnes máme, to je v poriadku, ale za trestné stíhanie na slobode a zákonné trestné stíhanie na slobode bude, znamená limitovanie činností orgánov prokuratúry a polície. O tom som presvedčený. A ak sa nedá inak, zmeňme zákon, aby to bolo pre súdy raz a navždy jednoznačné. No a potom budeme vlastne žalovať len úplne jednoznačné prípady, triviálne prípady, jednoduché prípady, ale tie komplikovanejšie, kde to je niekedy na hrane noža, tie komplikovanejšie aj právne, radšej nie. To si myslím, že by bola chyba. Na to je súd, a keď my v parlamente nesúhlasíme s tým, že súdy v tejto oblasti priznávajú nemajetkovú ujmu za trestné stíhanie vedené na slobode, tak musíme zmeniť zákon, ak nesúhlasíme s judikatúrou súdov, a ja si myslím, že by sme s ňou súhlasiť nemali.
Bolo tu už spomínané inak pri správe, ktorú prednášal riaditeľ SIS, ohľadne nálezu Ústavného súdu, ktorý sa týkal data retention, a pevne verím, že do parlamentu príde čím skôr nová právna úprava. Ja som si nepreštudoval detailne, tiež to plánujem cez prázdniny, nález Ústavného súdu, ktorý, si myslím, zatiaľ z toho, čo som čítal, že je pomerne extenzívny a je to znovu taký prejav súdneho aktivizmu, ale si ho prečítam a potom radšej sa v tomto zdržím úplne priamych komentárov, zatiaľ. Ale je to problém. (Reakcia generálneho prokurátora.)
Áno, už aby bolo avizované, že príde do parlamentu nová právna úprava. Ja by som v tomto, avizujem to, aj podporil skrátené legislatívne konanie. Chodia sem skrátené konania každý druhý týždeň a vo veci, ktorá neznesie odklad, ktorá je urgentná, tak, tak ideme na prázdniny. A, no, toto si myslím, že, čiže avizujem, ak vláda predloží návrh v skrátenom konaní, zrejme až v septembri, tak ja budem hlasovať za.
Tu by som mal ešte, ešte mal jednu poznámku. K jednému, nechcem o konkrétnych prípadoch hovoriť, ani nebudem, ale jeden, jeden si, teda nie nejaký možnože veľmi známy, neodpustím, lebo v správe na strane 94 sa píše o prípadoch, že boli prezidentské komunálne voľby, a teda sa vyskytujú aj prípady volebnej korupcie.
No, bol taký prípad, a stále je, predpokladám, aj keď Špeciálny súd odmietol obžalobu, kde bol stíhaný jeden mladý muž, neviem, myslím, že niekde zo Spiša, ktorý pred prezidentskými voľbami zavesil na Facebook taký odkaz, že on teda predá svoj hlas v prezidentských voľbách, keby niekto chcel, aby volil Roberta Fica, tak chce 50 euro, ale keby niekto chcel, aby volil Andreja Kisku, tak mu stačí obed v Poprade. No, tak teraz nabehla NAKA, urobili mu domovú prehliadku, ja neviem, obvinili ho, robila to NAKA, lebo však volebná korupcia, v poriadku. Podali obžalobu prokurátori, Špeciálny súd ju odmietol, predpokladám, že bola podaná sťažnosť. A teraz to mi príde ako absurdný prípad, pretože tam chýba úplne najzákladnejší znak toho trestného činu: úmysel. To je úplne zjavné z kontextu toho celého, že išlo o žart. Išlo o to, že ten človek chcel prejaviť na Facebooku týmto spôsobom svoju preferenciu, koho chce voliť. Viete, pred nejakými rokmi robili takú reláciu v televízii, ktorá sa volala Skrytou kamerou, a v 90. rokoch, myslím, že Oliver Andrásy bol prezlečený za nejakého bezdomovca a išiel s guľovnicou a pýtal sa ľudí na ulici, že či vedia, kde je Úrad vlády. To by sme mali stíhať ako prípravu úkladnej vraždy? Nie. A prečo? Lebo tam nebol úmysel žiaden, to bolo myslené zo žartu. A ten kontext to jasne dokumentoval. Takisto ako kontext jasne dokumentoval v tomto prípade, že on nepredával svoj hlas žiaden. On chcel na Facebooku vyjadriť, koho ide voliť, kde má preferenciu.
Čiže mi prišlo zvláštne, že tento, predpokladám, že mladý muž, ja ho nepoznám, bol stíhaný za volebnú korupciu. Lebo tam absentoval úplne najzákladnejší znak skutkovej podstaty trestného činu. Nebol tam, absentoval tam úmysel. Úplne zjavne tam absentoval úmysel. No, tak to som si neodpustil pri volebnej korupcii.
Špeciálna prokuratúra, už tu bolo spomenuté viackrát, nebudem sa k tomu vracať. Ale spomeniem predsa len pár vecí z tých 5,5 strany, alebo teda asi len dve veci.
Po prvé, chcem to znovu zdôrazniť, lebo to zdôrazňujem každý rok, a verím, že už to nebudem musieť zdôrazňovať, a to je skutočnosť, že inštitút spolupracujúceho obvineného je pre odhaľovanie organizovaného zločinu kľúčový. Ja možno nepoznám žiaden veľký prípad organizovaného zločinu, kde by spolupracujúci obvinený alebo tzv. korunný svedok nebol využitý. V minulosti boli voči tomu mnohé polemiky, výhrady, snahy to obmedziť. Ja pevne verím, že sa to stalo už súčasťou po 12, 13 rokoch nášho právneho poriadku a že sa ten inštitút osvedčil, ako konštatuje správa, že nie je spochybňovaná ich dôkazná hodnota a „slúži ako jeden z podstatných dôkazov usvedčujúcich organizátorov trestnej činnosti a vedúcich páchateľov pôsobiacich na vyšších stupňoch riadenia v zločineckých skupinách“.
Ja nechcem o tom už dlho hovoriť, už hovorím viac ako som pôvodne chcel, ale to oceňujem.
Čo musím povedať, že, a toto prečítam, a to nie je chyba prokuratúry a ani špeciálnej prokuratúry, pri ktorej som vždy vyzdvihoval, že má veľké úspechy v boji proti organizovanému zločinu bez akýchkoľvek pochybností. Čo ma mrzí, že nemá také úspechy v odhaľovaní korupcie, čo, samozrejme, že nie je len chyba prokuratúry, ale aj policajných zložiek. Ale je tu konštatovanie, ktoré tu bolo už aj minulý rok a prečítam ho, lebo sa mi zdá byť, že je varovné, je na strane 97: „Pokiaľ ide o činnosť zločineckých štruktúr, v roku 2014 sa policajtom nepodarilo odhaliť a rozložiť žiadnu väčšiu zločineckú skupinu mafiánskeho typu. Trestné stíhanie bolo preto zamerané na osoby z rozložených zločineckých skupín, ktoré z rôznych príčin zostali na slobode, najmä ak boli na úteku, a na dokazovanie ďalšej trestnej činnosti, ktorá bola dodatočne odhalená vo vzťahu k už stíhaným páchateľom.“ Čiže sa dokončujú staré veci, dokončujú sa, dajme tomu sú nové parciálne, parciálne trestné stíhania ľudí, ktorí už sú vo väzbe alebo odsúdení, ale nové veľké prípady organizovaného zločinu nie sú. A to si myslím, že je signál aj voči exekutíve, lebo prokuratúra, samozrejme, že nové prípady, najmä z tejto oblasti, si nenájde sama.
Toľko z mojej strany, pani predsedajúca, ďakujem.