Videokanál poslanca

Začnem tým posledným. Bude desať uchádzačov, z toho budú piati úspešní. Prečo by mal byť vybratý piaty? Len akože tak, no lebo však nech je. To podľa mňa nie je správna vec. Tak potom dajme výberové konanie preč! A že je to u notárov? To je ešte horšie! Akože máme už nejaké blbé veci v zákonoch, ešte to blbšie urobíme aj v ďalších zákonoch. To mi príde ako argument, ktorý svedčí o čom? Že akože budeme teraz robiť akože beh blbostí: jeden zákon je blbý, tak teraz všetky ostatné urobíme takisto. Ako pri NKÚ že teraz budeme predlžovať funkčné obdobie.
Teraz tá legislatíva. Čo, pán poslanec, mi povedzte, potom budete možno vystupovať, ak poslanec neprizve Generálnu prokuratúru k tvorbe svojej novely zákona, čo to bude znamenať? Nebude môcť sa prerokovať zákon v parlamente? Bude jeho iniciatíva obmedzená? Asi nie. To by bolo protiústavné. Tak načo tam potom je?! No ako taká deklarácia, že, joj, bolo by to pekné, keby to tak pekne fungovalo. To je prvá poznámka.
A druhá k tej transparentnosti. Veď v tom návrhu už pri prokurátoroch je deklarácia blízkych osôb, vo vládnom návrhu, ale len na prokuratúre. Tak dajme tam, že len na tej okresnej, kam sa hlási. To znamená, že keď sa hlási do Kubína, tak len v Kubíne, a keď v Námestove má otca, mamu, bratranca, nevadí.
Myslím si, že je tam presne napísané, aké to má následky, sa to zverejní, je to transparentné, nikoho to nediskriminuje, vo výberovom konaní je, a keď je proste úspešný, môže byť vymenovaný, to nie je diskriminácia. Ale keď vieme, aký je problém, a teda extrémny problém s rodinkárstvom v justícii, tak sa tváriť, že neexistuje a že by to nemalo byť aspoň pod dohľadom verejnosti, je podľa mňa nesprávny argument.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som ešte dokončil jednotlivé body zákona o prokuratúre a potom by som predniesol pozmeňovací návrh.
Skončil som pri tom, čo vám tak prekážalo a čo je na tej tabuli uvedené, že z dôvodov, ktoré sa nedajú racionálne vysvetliť, zvyšujete 1 600-eurové dôchodky sudcom a prokurátorom o ďalších 200 euro, napriek tomu, že ich majú pravidelne valorizované, a meníte systém výpočtu dôchodkov. Tam som skončil.
A ešte by som možnože povedal jednu vec, ale k tomu nenavrhujem pozmeňovací návrh. V bode 79 zákona o prokurátoroch navrhujete riešenie škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím prokurátora. Rozmohol sa tu taký nešvár na Slovensku, že je žalovaný štát osobami, ktoré boli oslobodené spod obžaloby, alebo kde bolo trestné stíhanie zastavené, na nemajetkovú ujmu, ktorá im bola spôsobená trestným stíhaním. Celkom chápem, že pokiaľ bolo trestné stíhanie vedené nezákonne, tak majú nárok, ak sú splnené ďalšie podmienky, na nemajetkovú ujmu. Ale ak bolo trestné stíhanie vedené lege artis, tak nepoznám krajinu, kde by oslobodzujúci rozsudok bol sám osebe dôvodom na priznávanie nemajetkovej ujmy. To je proste absurdná súdna prax, ktorá znamená, že sa budú prokurátori obávať ísť do zložitejších, komplikovanejších vecí, kde sú dobrí obhajcovia, lebo potom bude štát, prokuratúra a možno aj oni osobne niesť zodpovednosť za nemajetkovú ujmu, nemajetkovú ujmu spôsobenú legálnym, zákonným stíhaním.
A ja som to spomínal už pri správach o činnosti prokuratúry opakovane, že by bolo správne do zákona, v zákone aj, keď nie v tomto, zamedziť takýmto žalobám, v zákone zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, a to bola dobrá šanca to sem dať. Žiaľ, to sa neudialo. Pričom viem, že prokuratúra s tým súhlasí. Ministerstvo spravodlivosti, teda neviem, či s tým súhlasí, ale myslím, že by malo.
Posledná vec sa týka ešte výberových konaní, ktoré som spomínal, na funkciu právneho čakateľa prokuratúry, to je bod 130, kde opätovne sa vôbec neuvádza, teda nevyžaduje sa, aby uchádzač uviedol blízke osoby v justícii. To navrhujem tam doplniť. Na to nevidím dôvod, najmä v situácii, ako sa teraz rieši postavenie právnych čakateľov, že v princípe budú menovaní za prokurátorov automaticky a neprebehne už ďalšie výberové konanie. Čiže to je jediné výberové konanie, ktorého budú účastní, a tam budem aj deklarovať bez akýchkoľvek pochybností, a znovu sa navrhuje, aby ani v tomto type výberového konania, veľmi dôležitého, nebol generálny prokurátor viazaný jeho výsledkami, čo považujem za absurdné. A potom sa nehrajme na výberové konania a zrušme ich a povedzme, že generálny prokurátor môže z času na čas urobiť čokoľvek, čo uváži, že je dobré a spásonosné. Čiže toľko.
Ešte k poslednej veci, ktorú navrhujem nad rámec novely, a to je zakotviť návrhové oprávnenie ministra spravodlivosti podávať návrh na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi. Tuná vznikla taká polemika, neviem, z čoho vznikla, ale že minister spravodlivosti nemôže podávať návrh, lebo ústava mu v tom zabraňuje. A odvolávka tam je a budem potom konkrétne prípady spomínať, ktoré preukazujú absurdnosť tohto nápadu.
Ústava v čl. 130 ods. 1 menuje, alebo teda uvádza aktívnu legitimáciu na konanie pred Ústavným súdom. Na konanie, ktoré sa týka predchádzajúcich článkov ústavy, to znamená konanie o súlade právnych predpisov a kompetenčných sporov a výkladov atď. Nie následných článkov ústavy, ktoré, a to je následný článok ústavy, čl. 146 ods. 3, ktorý dáva do kompetencie Ústavného súdu disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi. Voči tým prvým dvom menovaným má návrhové oprávnenie minister spravodlivosti, lebo je zodpovedný za justíciu vo vláde. A vláda vedie disciplinárne konanie, výkonná moc ho vedie v zásade. A takisto by to malo byť pri generálnom prokurátorovi. Ak je naozaj pravdou to, že minister spravodlivosti nemôže mať aktívnu legitimáciu, tak ju potom nemôže mať ani pri sudcoch, lebo je to rovnaký ústavný článok. Ale to vyriešil Ústavný súd, keď povedal, že samozrejme, že môže mať návrhové oprávnenie, to vyriešil vo svojom rozhodnutí záväznom. Čiže názory sú zaujímavé, môžme o nich popolemizovať, pobaviť sa, ale Ústavný súd rozhodol.
Naviac chcem ešte poukázať na jednu vec, ktorá ušla zrejme pozornosti tých, ktorí tento názor presadzujú, a to je, že teraz pozerám, kde je ten, kde mám ten text, ale nie je problém si ho pozrieť. Po poslednej novele ústavy sa umožnilo, aby Súdna rada robila previerky sudcov. Odvolanie voči rozhodnutiu Súdnej rady rieši Ústavný súd. Kto ten návrh môže podať na Ústavný súd? Len kvalifikované subjekty podľa čl. 130? No samozrejme, že nie! Buď ten sudca, alebo minister spravodlivosti. Čiže ten argument, že návrhy na Ústavný súd všetky sú viazané len na čl. 130, je proste úplne mylný. Vyvrátil ho aj Ústavný súd! Čiže opakovať ho stále dokola, sa mi zdá, že sa moc nikam nepohýname, pokiaľ nechceme diskutovať len kvôli tomu, aby sme sa trošku zabavili. A to si myslím, že je zbytočná diskusia.
Teraz by som rád predniesol pozmeňovací návrh, tuná mám tie články, ktoré sa týkajú čl. 154d ústavy, kde rozhoduje definitívne o previerke Ústavný súd, a zákon o Ústavnom súde, ktorý dáva aktívnu legitimáciu buď sudcovi, alebo ministrovi spravodlivosti podľa § 74a. Niet o čom diskutovať. Teda relevantne diskutovať, samozrejme, že sa dá o hocičom.
A teraz by som vám rád predniesol ten pozmeňovací návrh, bude sa týkať najmä vecí, o ktorých som hovoril vo svojom úvode. Takže bude to 16 návrhov a by som chcel pána spravodajcu požiadať, aby sme hlasovali o každom osobitne.
1. V čl. I bod 8 znie: 8. V § 7 odseky 2, 3 a 6 znejú:
"(2) Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada"). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.
(3) Za generálneho prokurátora môže byt' vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.
(6) Ak je za generálneho prokurátora vymenovaný prokurátor, ktorý v čase vymenovania nie je prokurátorom generálnej prokuratúry, stáva sa dňom zloženia sľubu prokurátorom generálnej prokuratúry."
Zdôvodnenie je, že sa vypúšťa to automatické predlžovanie funkčného obdobia generálneho prokurátora. Spomínal som kvôli čomu, demokracia je založená na pravidelných funkčných obdobiach, ktoré majú začiatok a koniec. A tu sa navrhuje, že majú začiatok, ale koniec nemajú v zásade, alebo nemusia mať, čo sa mi zdá, že je absurdné.
2. V čl. I v bode 12 § 11 znie:
"§ 11
(1) V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov generálny prokurátor vydáva stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov (ďalej len "záväzné stanoviská"), a to na návrh Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk (ďalej len "komisia") alebo bez takého návrhu.
(2) Komisia sa skladá zo šiestich členov, z ktorých
a) troch členov vymenúva a odvoláva generálny prokurátor,
b) troch členov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Za člena komisie možno vymenovať len toho, kto má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon tejto funkcie a kto vykonáva právnické povolanie najmenej aspoň desať rokov. Funkcia člena komisie je nezastupiteľná.
(4) Zasadnutie komisie zvoláva generálny prokurátor. Podrobnosti o rokovaní komisie upravuje rokovací poriadok schválený komisiou.
(5) Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Návrh na vydanie záväzného stanoviska je schválený, ak zaň hlasovali aspoň štyria jej členovia."
Už som zdôvodnil, že prokuratúra je orgán, ktorý z hľadiska zákonných splnomocnení vykonáva zákony, a preto, aby v komisii mala účasť moc zákonodarná a súdna, nemá žiadnu logiku. Okrem toho len čo pozrieme si ústavu a aké sú moci, zákonodarná, výkonná, tak to skombinujme. Nemá to byť kombinované. A naviac povedal Ústavný súd, že je úplne v poriadku, keď je, má tam zástupcov minister spravodlivosti, lebo je zodpovedný za výkon trestnej politiky vlády, len bol problém v tom, že generálny prokurátor nemohol vydať záväzné stanovisko aj bez návrhu komisie. To bol jediný problém, ktorý Ústavný súd vo svojom rozhodnutí uviedol.
3. V čl. I v bode 12 sa v § 15 ods. 1 vypúšťa písmeno f). Doterajšie písmená g) až i) sa označujú ako písmená f) až h).
Ja som to už spomenul, že tento typ konania pred Ústavným súdom je teda mne neznámy a neviem, akým dôvodom sa dostal potom do zákona o prokuratúre.
4. V čl. I sa bod 20 vypúšťa. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
To je ten návrh, aby bola obmedzená zákonodarná iniciatíva akéhokoľvek subjektu, ktorá je v zmysle ústavy neobmedzená, na prerokovanie a prizvanie zástupcov Generálnej prokuratúry na tvorbu legislatívnych textov. Ja som prekvapený tým, ako je prokuratúra častokrát na svoje prerogatíva citlivá, podľa mňa až precitlivelá, ale nemá problém vstúpiť do prerogatív iných subjektov nášho ústavného systému a v tomto prípade ísť do obmedzovania zákonodarnej iniciatívy vlády, poslancov a výborov Národnej rady.
5. V čl. II sa vypúšťajú bod 1, 6 a 7. Ostatné novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
Tuná sa vypúšťa predĺženie nároku na preventívnu rehabilitáciu sudcov, ako aj neúmerné zvyšovanie ich príplatkov k dôchodkom. To je ten návrh, o ktorom som obšírnejšie hovoril.
6. V čl. II sa vypúšťajú body 3 a 4. Ostatné novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
Zdôvodnenie: Súdni funkcionári sú prví medzi rovnými a nie je opodstatnené také extrémne zvyšovanie ich funkčných príplatkov. A naviac tá zmena na percentuálne príplatky, ktorá nemá porovnanie pri ostatných dvoch mociach.
7. V čl. III v bode 6 § 7 ods. 6 písmeno k) znie: "k) písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú prokurátormi, sudcami, zamestnancami prokuratúr, súdov, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v ich pôsobnosti, alebo kandidátmi na členov výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania."
To je tá deklarácia blízkych osôb v celej justícii pre uchádzačov o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry.
8. V čl. III v bode 6 § 7a odsek 8 znie:
"(8) Generálny prokurátor vymenuje na základe výsledku výberového konania úspešného uchádzača na určenú okresnú prokuratúru do funkcie prokurátora. Výberové konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového konania. Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do desiatich pracovných dní od skončenia výberového konania."
Tu sa navrhuje, aby bol generálny prokurátor viazaný výsledkami výberového konania, inak ono nemá žiaden zmysel.
9. V čl. III v bode 10 § 9a ods. 1 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie: "f) na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,".
Čiže tuná sa navrhuje, aby bolo možné pridelenie prokurátora aj na ministerstvo spravodlivosti, čo môže mať zmysel najmä pri podávaní mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Bod 10, a to bol, myslím, aj návrh, s ktorým ste vy vyjadrili na rokovaní výboru súhlas. Mýlim sa, nemýlim sa? Čiže o tom, samozrejme, on si to ešte...
10. V čl. III sa vypúšťa bod 14. Ostatné novelizačné body v čl. III sa primerane prečíslujú.
To je ustanovenie, ktoré umožňuje generálnemu prokurátorovi mimo disciplinárneho konania preradiť prokurátora na nižšiu prokuratúru. A to je podľa mojej mienky neprípustný zásah do nezávislosti prokurátorskej funkcie.
11. V čl. III v bode 29 § 21a odsek 7 znie:
"(7) Výberové konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového konania. Konečným poradím úspešných uchádzačov výberového konania je generálny prokurátor viazaný. Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do 30 dní od skončenia výberového konania."
To je výberové konanie na funkčný postup, kde by znovu mal byť generálny prokurátor viazaný jeho výsledkami, inak nemá to výberové konanie zmysel. V novele sa ruší výberové konanie na námestníkov, lebo si každý má právo vytvoriť ten najužší tím, v poriadku. Ale pri ich výberových konaniach je absurdné, aby jeho výsledky neboli pre generálneho prokurátora záväzné.
12. V čl. III sa vypúšťajú body 53 a 76, v bode 141 sa vypúšťa § 265y. Ostatné novelizačné body v čl. III sa primerane prečíslujú.
To je znovu vypustenie nároku na dlhšiu preventívnu rehabilitáciu a neúmerné zvyšovanie dôchodkov pre prokurátorov.
Posledné štyri body.
13. V čl. III sa vypúšťa bod 62. Ostatné novelizačné body sa v čl. III primerane prečíslujú.
Znovu je tu, sa navrhuje zachovať funkčné príplatky, aby neboli viazané na percento a neúmerne sa nezvyšovali, lebo to podľa mojej mienky nemá opodstatnenie a nie je porovnateľné ani s funkčnými príplatkami v moci zákonodarnej a výkonnej. Ani pán predseda nemá percentuálne určený funkčný príplatok, ak sa nemýlim, ale pevnou sumou.
14. V čl. III sa za bod 86 vkladá nový bod 87, ktorý znie: 87. V § 197 ods. 1 písmeno f) znie: "f) minister spravodlivosti proti generálnemu prokurátorovi.".
Ostatné body sa v čl. III primerane prečíslujú.
V súlade s rozhodnutím Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 105/2011 sa priznáva oprávnenie iniciovať disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, ministrovi spravodlivosti. Ide o obdobnú právnu úpravu ako pri predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu, voči ktorým vykonáva rovnako disciplinárne konanie Ústavný súd podľa toho istého ústavného článku.
Naozaj je absurdný stav, že, teraz dám nabok trestné stíhanie, ale že dnes nie je oprávnený subjekt iniciovať disciplinárne konanie, ktoré ústava predpokladá voči generálnemu prokurátorovi. Však to je absurdný stav! Absurdný stav, že môže podať akurát tak sám na seba disciplinárne konanie, čo uzná každý rozumne premýšľajúci človek, že reflektuje nejaký stav, ktorý je zlý, ktorý je evidentne zlý.
Návrh tu je, myslím, že aby to urobil prezident, ale prezident nemá ani, ani, ani administratívny personál, ktorý by vedel riešiť disciplinárne konanie. Minister spravodlivosti ho má, tam vyplýva z Trestného poriadku, čiže to ako formálne dať prezidentovi je podľa mňa zbytočná vec. A naviac, prečo by mal byť iný subjekt oprávnený iniciovať disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu a iný voči generálnemu prokurátorovi? To nemá žiadnu logiku, absolútne žiadnu.
Neviem, či sa teraz hráme, že to je väčší honor, alebo? Absurdné podľa mojej mienky.
Ešte raz, Ústavný súd povedal veľmi jednoznačne, že minister spravodlivosti by nemal mať právo iniciovať disciplinárne konanie voči všetkým prokurátorom, ale voči generálnemu prokurátorovi práveže áno.
Takže vyriešené to ústavne je, myslím si, záväzným spôsobom.
15. V čl. III v bode 130 sa v § 237 odsek 6 dopĺňa písmenom k), ktoré znie: "k) písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú prokurátormi, sudcami, zamestnancami prokuratúr, súdov, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v ich pôsobnosti, alebo kandidátmi na členov výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania."
Znovu tuná je záujem pri právnych čakateľoch, aby deklarovali blízke osoby v justícii. Ak sa budeme tváriť, že neexistuje tento problém v justícii, tak klameme samých seba. Vieme, že existuje, a toto je jedno možno z malých, ale riešenie, ako tomu, ako to aspoň urobiť transparentne, aby to bolo pod dohľadom verejnosti.
A posledný je bod 16.
16. V čl. III v bode 130 § 238 odsek 7 znie:
"(7) Výberové konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového konania. Konečným poradím úspešných uchádzačov výberového konania je generálny prokurátor viazaný. Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do 30 dní od skončenia výberového konania."
Znovu sa navrhuje, aby aj v tomto prípade pri právnych čakateľoch bol generálny prokurátor viazaný výberovým konaním a jeho výsledkami, inak stráca svoj zmysel.
Čiže, pán spravodajca, poprosím vás hlasovať o každom návrhu zvlášť.
Chcem vás poprosiť, pán minister, keby ste sa mohli k tým návrhom vyjadriť, pokiaľ sa dá, v rozprave. Je to tak závažná novela, že, a schváľte si to, ako chcete, však máte väčšinu, ale tak závažná novela, že vyžaduje podľa mňa diskusiu a aj argumentáciu. A dúfam, že budete mať, neviem už, ako to nazvať, ak nie odvahou, aspoň sa vyjadriť v rozprave pri tomto zákone, a nielen pri záverečnom slove, kde už reakcia, samozrejme, možná nie je. Opakujem, nevyzývam vás na nič iné než to, čo som v exekutíve robil ja. Na nič iné. Lebo sa mi zdá, že v parlamente to je vec, ktorá by mala byť normálna. A to, že som to robil, môže pani poslankyňa Laššáková potvrdiť tiež.
Takže, áno, toľko z mojej strany a len by ma teda potom zaujímali tie reakcie a pripomienky k tým návrhom.
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

(Rečník pred rečnícky pult doniesol veľký názorný materiál.)
Milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem tým, čo som priniesol a považujem to za výsmech sociálnych balíčkov tejto vlády. Pán minister chvíľku o tom pohovoril v úvodnom slove. Zaujímavé, že to nehovoril v prvom čítaní. Nik o tom nehovoril ani v prvom čítaní, ani na výboroch, kým som to neotvoril. Pretože sa niekedy nevšimne, že sa mení jeden koeficient 0,8 na 1 % v novele, ktorá má stovky novelizačných bodov. Ja som si to našťastie prečítal, vašu novelu poctivo. Neviem, či ste ju aj vy teda čítali celú, pán minister, inak by ste s týmto podľa mňa neprišli, ale v poriadku. Ale v poriadku.
Tento návrh navrhuje, tým začnem a budem hovoriť rozsiahlejšie potom o ďalších veciach, ktoré sú v tom návrhu málo prijateľné, pretože tak zošnúrovávajú prokuratúru, ako dnes nie je zošnurovaná ani ruská prokuratúra. A to hovorím úplne úprimne. A budem hovoriť aj, čo v tom zákone je také, čo je za hranicou, podľa mňa, alebo v rozpore s nejakou demokratickou koncepciou prokuratúry ako takej.
Ale najskôr sa vyjadrím k tým dôchodkom.
V tomto návrhu sa navrhuje, aby sa zvýšil koeficient príplatku k dôchodkom, ktorý je dnes 0,8 % na 1 % za každý odpracovaný rok. To znamená, za 35 rokov pri sudcoch a prokurátoroch, je to kariérna funkcia, to robí približne 170 eur zvýšenie. Teraz ešte raz. Platy sa sudcom a prokurátorom valorizujú. Normálne sa im valorizujú. Dnes je dôchodok sudcu a prokurátora na úrovni 1 600 euro. Dôchodok a príplatok k dôchodku. My im to ideme ešte o 200 eur zvýšiť. Robíte si srandu? Robíte si srandu?!
Tak bežným ľuďom dáte 1,90 a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600 platy, dáte ešte o 200 eur, pardon, dôchodok? To čo má znamenať? To je odmena za to, že veľké ryby nie sú v base? Lebo ak by boli v base, tak by sme mohli možnože všetkým ľuďom pridať 200 eur na dôchodok. A ja som prekvapený, že táto skvelá sociálna politika nebola na sociálnom balíčku na Úrade vlády. To tam chýbalo. K tomu sa nepriznávate, ak vás pri tom niekto nechytí v parlamente. Ako v kauze PPC pred tromi rokmi tiež zašmodrchané dotácie pre Pentu za 30 mil. Zaplať pánboh, že nemôžte zvyšovať platy a dôchodky rakúskym prokurátorom, lebo pri kauze Výboh, sa mi zdá, že by ste sa aj o to pokúsili. To sa, samozrejme, že nedá v tomto parlamente.
Pán minister to zdôvodňoval, keď teda tá téma prišla, sa na to prišlo, možno aj keď on na to prišiel, tým, že sudcovia majú zakázané podnikať, aj prokurátori. Veď kvôli tomu ten príplatok už majú 0,8 %! Kvôli čomu sa im ten príplatok zvyšuje?! Stanovili ste im nejaký nový zákaz v zákone? Nestanovuje. Dôchodky sa im valorizujú. Ešte raz, tým, že sa im valorizujú platy, na rozdiel od nás, sa im valorizujú dôchodky. Aj samotný dôchodok, aj príplatok, lebo ten ide z funkčného platu. Valorizovaného funkčného platu! Tuná sa mení systém, tuná sa mení koeficient.
A ešte raz, ten príplatok nikto nespochybňuje, lebo to je dôležitá práca sudcu a prokurátora. Preto ho majú, že majú zakázané podnikať. Ale kvôli čomu sa teraz zvyšuje, keď žiaden nový zákaz v zákone nie je? To je absurdné! To je úplne absurdné. Je to podľa mojej mienky naozaj akože úplne výsmech všetkým ľuďom s dôchodkom 300, 400 eur. Blahoželám sociálnej vláde SMER-u! To ste naozaj už na tom tak zle, že si musíte kupovať sudcov a prokurátorov, aby sa niektorým vašim ľuďom nič nestalo? Lebo to nie je ničím rozumne, zrozumiteľne, dôstojne vyargumentovateľné.
A ja dám pozmeňovák, ktorý to z toho vypúšťa, a budem veľmi pozorne sledovať, a myslím, že nielen ja, ako budú poslanci sociálneho SMER-u hlasovať. A ako budete zdôvodňovať ľuďom pred voľbami, že im pridávate 2 eurá na dôchodku, a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600-eurové dôchodky, pridávate 200 euro.
A teraz už som počul kritiku, že však to je akože populizmus. Veď ste s tým sem prišli do parlamentu vy! Máme byť ticho? To nie je téma, s ktorou som ja prišiel, poďme znižovať dôchodky vysoké. Nie. Vy ste s tým prišli do parlamentu! To je vaša iniciatíva, vaša aktivita. Nie opozície. Opozícia to zneužíva? A čo zneužíva? Že prídete s takouto škandalóznou vecou do parlamentu? Máme byť ticho? To je akože správne v rámci dobrých vzťahov? To si nemyslíte vážne!
A ja by som pána ministra chcel požiadať, lebo pri predchádzajúcom zákone nemal odvahu v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) No, mrzí ma to. Som vás vyzval k tomu a nerobil som to... Ešte raz, keď som bol na vašom mieste, vždy, keď bol závažnejší zákon, som vystúpil v rozprave, aby mali poslanci možnosť reagovať. Lebo obávam sa, že potom nemáte argumenty alebo sa ich bojíte, lebo sa bojíte konfrontácie s argumentami, ktoré sú rozumné. Inak by ste v rozprave vystúpili. A vyzvem vás aj teraz. Budem mať pomerne veľa pozmeňovákov, aby ste vystúpili v rozprave. Lebo na výbore našom bola vaša pani štátna tajomníčka. Ta nereagovala v princípe na nič. V pléne budete reagovať v záverečnom slove, neviem akým spôsobom, ale nebudete mať odvahu ani v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) Tak, pardon, tak to sa mi nezdá, že je nejak zvlášť, že ste si istý svojimi argumentami. Asi nie ste si istý s tými argumentami. A naozaj si myslím, že toto ustanovenie ste si, ste o ňom nevedeli. A zrejme teda ani vláda nie, lebo, no. A ak áno, ešte horšie. Ešte horšie. Lebo potom čo to znamená, že naozaj si idete kupovať sudcov a prokurátorov? Alebo ich idete odmeňovať za to, že oligarchovia sú na slobode? Akú to má logiku?
Chcem sa vyjadriť najskôr k veci, ktorú sťahujete z návrhu, čo teraz oceňujem. A to je tiež, ale venujem sa tomu kvôli tomu, že na našom výbore námestník generálneho prokurátora Šufliarsky povedal, že my sťahujeme novelu Trestného poriadku v mimoriadnych opravných prostriedkoch, ale zatiaľ, uvidíme, možno o pol roka, aby sme s tým prišli znovu. Tak kvôli tomu sa k tomu vyjadrím, lebo, pán minister, ja som vás hneď kontaktoval, keď som to našiel v zákone o prokuratúre, a sme sa aj stretli, lebo som to považoval za veľmi, veľmi nebezpečné, a som rád, že idete z kratšej cesty, a viem, že vy ste nesúhlasili s tým návrhom. Len teda sa tam objavil.
Je to návrh v Trestnom poriadku, aby sa vlastne zmenila celá koncepcia, aj keď už výbor teda navrhuje to vypustiť po tej polemike, ktorá bola, aby sa zmenila koncepcia mimoriadnych opravných prostriedkov, aby sa zrušilo dovolanie a zaviedla sa predchádzajúca, ešte z čias socializmu, sťažnosť pre porušenie zákona, tzv. SPZ, ktorú dáva generálny prokurátor a minister spravodlivosti.
Tento návrh nebol predmetom pripomienkového konania ani rokovania Legislatívnej rady a dostal sa do návrhu na rokovaní vlády, ale nenavrhol ani minister spravodlivosti na rokovaní vlády, neviem, kto ho skoncipoval. Viem, kto ho navrhol, ale nebudem to pre korektnosť vzťahov tuná rozprávať, že kto ho navrhol. Naozaj geniálne riešenie. To riešenie totižto je úplne zjavne protiústavné. Ak niečo znamená rovnosť strán v našej ústave, tak to znamená, že strany v trestnom konaní, v súdnom konaní sú si rovné. Nemôže mať jedna strana ešte jeden náboj, ešte jednu možnosť spochybniť právoplatné rozhodnutie a druhá strana nie. Na to nemusíte byť ani právnikom, ani ústavným právnikom, aby ste to vedeli. To je úplne zjavne protiústavný inštitút.
Český Ústavný súd ho v minulosti zrušil. Bol napadnutý aj v našom Trestnom poriadku v roku 2002. A Ústavný súd by ho tiež zrušil, len našťastie ho poslanci, ktorí ho navrhli, vzali späť ten návrh. A poviem vám aj príbeh, ako sa to stalo. Keďže by to Ústavný súd, samozrejme, že zrušil, tak ja som ako minister spravodlivosti navrhol obmedziť tento inštitút, aby sa mohla podávať SPZ-ka len na návrh, na podnet, a potom som požiadal navrhovateľov, aby kvôli tejto zmene vzali návrh na Ústavný súd späť s tým, že ide nová kodifikácia trestná, kde sú tie úpravy úplne nanovo. A našťastie mojej prosbe vyhoveli, vzali to späť a po kodifikácii už, samozrejme, že úplne iný systém mimoriadnych opravných prostriedkov.
A moja žiadosť sa týkala vtedy situácie, keď sme dávali SPZ-ky, ja som dával SPZ-ky v takých veciach, ako bol Černák, ako boli nebankové subjekty, ako bol Reichel. Proste v závažných prípadoch organizovaného zločinu. Tak sme ešte chvíľu potrebovali pár rokov, kým bude nová kodifikácia, aby mal minister spravodlivosti k dispozícii tento mimoriadny opravný prostriedok.
A nová kodifikácia išla tým smerom, ktorým musela ísť, že z dôvodov vážnych procesných vád umožnila dovolanie obidvom stranám, teda aj prokurátorovi, aj obvinenému, a nad rámec toho, uvedomujúc si, že sú aj nezákonné súdne rozhodnutia, umožnila ministrovi spravodlivosti, ktorý nie je stranou v trestnom konaní, aby podával aj širšie koncipované dovolanie do otázok väzby, podmienečného prepustenia alebo aj skutkového stavu. Ale dať takéto oprávnenie len jednej strane v konaní a druhej nie, je proste... Ešte raz, to je, asi nie je flagrantnejšie porušenie princípu rovnosti strán, a jednoznačnejšie. A problém je ten, že samozrejme, že by to Ústavný súd zrušil. Podľa mňa ešte v podateľni by to zrušil. Problém je, že by Ústavný súd, obávam sa, mohol ísť minimálne v odôvodnení trošku ďalej ešte a povedať: No dobre, ale je to dovolanie do skutkových vecí ministra spravodlivosti, je aj to úplne celkom štandardné? No ktovie, ktovie. Čiže by sme ešte vyliali s vaničkou aj to dieťa. Ešte by sme zhoršili právny stav, aký je, pri náprave nezákonných rozhodnutí v trestných veciach. Koho taká blbosť mohla napadnúť?
Dnes je problém už v civilných dovolaniach generálneho prokurátora, po prvé, preto, že nedávno prijalo stanovisko občianskoprávne a obchodné kolégium, že pred tým, ako generálny prokurátor využije právo podať mimoriadne dovolanie, musí účastník konania podať riadne dovolanie, aj keď nie sú naňho splnené podmienky, čo podľa mňa je zlé rozhodnutie kolégia Najvyššieho súdu, ale je platné. A potom tu máme ix rozhodnutí zo Štrasburgu, ja ich tu aj mám, sú to 4 rozhodnutia nedávne, z tohto roku, vo veci Draftová, a. s., proti Slovenskej republike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike, Kompcare proti Slovenskej republike, takže sú len 3, kde Štrasburg povedal, že civilné dovolania podané generálnym prokurátorom sú v rozpore s čl. 6 v tých prípadoch, ktoré pojednával. Samozrejme, že Štrasburg nepojednáva o actio popularis, ale v konkrétnej veci. Ale to zdôvodnenie je také, že sa obávam, do akej miery budú v Štrasburgu priechodné akékoľvek rozhodnutia vydané na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. To je, samozrejme, že civilné konanie. Niekto nemôže povedať, no ale v trestnom konaní to je iné, lebo v trestnom konaní má štát, je tam verejný záujem. To je všetko pekná pravda, ale v civilnom konaní generálny prokurátor nie je stranou v konaní, čiže akoby nad stranami. Ale v trestnom konaní je prokurátor stranou v konaní. To je ešte horšie!
A ako povedal Štrasburg veľmi jednoznačne, a to bola asi premisa, ktorú zhotoviteľ tohto skvelého návrhu nejak nepostrehol, že princíp rovnosti strán sa, samozrejme, že aplikuje aj v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Bez akejkoľvek diskusie! Aj podľa našej ústavy, našej ústavy sú strany v konaní rovné. V súdnom konaní. Nie je tam napísané okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, nič také v ústave napísané nie je.
Čiže som rád, že ten návrh vypadol odtiaľ, ale chcel som o tom hovoriť dnes práve kvôli tomu, že aby nikto nemal nápad o pol roka s tým prísť znovu, lebo tým podľa mňa poškodí, poškodí aj záujmu alebo možnosti zrušiť právoplatné rozhodnutia v trestnom konaní na základe dovolania ministra spravodlivosti. Poškodí v tom, že ak tá vec pôjde na Ústavný súd, tak Ústavný súd vo svojom zdôvodnení môže ísť ešte ďalej ako len (kýchnutie v sále), na zdravie, pri SPZ-ke. Toto našťastie vypustili, takže...
A je mi ľúto, pán minister, že sa táto vec dostala do návrhu bez vášho súhlasu a zrejme bez súhlasu kohokoľvek. Kohokoľvek. Keď sa to dozvedel Najvyšší súd, boli proti, lebo tá argumentácia v dôvodovej správe bola, že strašne veľa dovolaní podaných obvinenými je, samozrejme, že odmietaných a nespĺňajú podmienky dovolania a to ako Najvyšší súd zaťažuje. Toto nie je pravda. Jeden senát má v dovolaní 80 vecí, ktoré vyrieši, jednu vec za jednu hodinu, lebo to tam skúma len dovolacie dôvody. Dokonca len tie, ktoré sú uvedené v dovolaní. Len ten dôvod skúma! Povie príslušný súd, bolo porušené právo na obhajobu. Jedna hodina, nikoho nezaťažuje Najvyšší súd, to nie je problém, to je výmysel, čiže bol proti, bolo ministerstvo spravodlivosti, proti bol Najvyšší súd a proti bola podľa mňa aj veľká časť Generálnej prokuratúry, a napriek tomu to je vo vládnom návrhu zákona.
Ešte raz oceňujem aspoň to, že to z návrhu zákona vypadlo, a hovoril som o tom preto obšírnejšie, aby neprišlo k pokusu o recidívu. Tak.
Čo by som ale navrhol, a mám tu aj pozmeňovací návrh, by som navrhol, aby sa vypustil celý IV. článok. Tam síce je jedno ustanovenie, ktoré spomínal minister spravodlivosti, a ja ho nájdem, § 95a, áno, a § 95b, ktoré sa týka rozhodnutí v prípravnom konaní o zaistení peňažných prostriedkov a voči nemu nemám ja žiadne námietky, ale predosielam, že v predchádzajúcom návrhu sa otváral Trestný poriadok. Tak ho dajme tam. Myslím si, že je, nikto nemusí byť nejaký legislatívny purista, aby vedel zvládnuť a pochopiť, že v jeden deň prijímať dve novely Trestného poriadku nie je celkom s kostolným poriadkom. Čiže tá vecná rovina je správna, dať ju do Trestného poriadku, ktorý otvárate v predchádzajúcom zákone, a fajn, a článok IV vypustíme z toho, z osnovy, aká je. To len, to len ako legislatívna pripomienka.
Čiže dávam pozmeňovací návrh prvý.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení takto: Čl. IV. sa vypúšťa. Ostatné články sa náležite prečíslujú. Vlastne sa ani nemusia prečíslovať, pretože to je posledný článok.
Takže tak. Nech sa páči. (Rečník odovzdal pozmeňujúci návrh spravodajcovi.)
A teraz prejdem k samotnej novele zákona o prokuratúre a potom prečítam pozmeňovací návrh, ktorý má 16 bodov, a budem navrhovať, aby sa o ňom hlasovalo, pán spravodajca, osobitne o každom bode. O každom.
Ešte nad rámec dôchodkov by som vás upozornil na to, že okrem dôchodkov sudcov a prokurátorov sa navrhuje zvýšiť aj počet týždňov rehabilitácie pre sudcov a prokurátorov z dnešného jedného na dva týždne. Nechcem ísť do veľkej polemiky, či to je ďalšia dovolenka, alebo nie je, v každom prípade majú sudcovia a prokurátori päťtýždňovú dovolenku, plus ďalší týždeň voľna, teraz navrhujeme päťtýždňovú dovolenku plus ďalšie dva týždne voľna. Čím to je zdôvodnené? Čím to je zdôvodnené? Lebo dá sa, ako ťažkú prácu určite majú sudcovia a prokurátori, o tom nepochybujem. Ale mnohí ďalší ľudia majú ťažkú prácu na Slovensku, mnohí ďalší a tým nedávame ďalšie týždne rehabilitácie.
A vždy ma v justícii jedna vec fascinovala, ako bola justícia, a ja si veľmi vážim prácu poctivých sudcov a prokurátorov, lebo to je náročná práca. Veľmi náročná. Poviem to na príklade, keď rieši človek nejaké spory vo svojom prostredí pracovnom alebo rodinnom, je to vyčerpávajúce. Je to ťažké. Keď celý deň riešite spory iných, to nie je psychicky ľahká záležitosť. Ale čo ma fascinovalo, je, že vždy v justícii bola justícia schopná si vždy vybrať z každého zákona, ktorý im vyhovoval, nejaké hrozienka. Tak páčia sa nám vyššie dôchodky policajtov? Tak berme policajtov. Páčia sa nám platy poslancov? Tak berme poslancov. Z každého nejaké to hrozienko. Je to správne a v zásade nejaké spravodlivé? Podľa mňa nie. V niečom sa porovnávame s poslancami, lebo sme ústavní činitelia, a sudcovia sú ústavní činitelia, fajn, a v niečom inom zase s väzenskou strážou, lebo tam sa nám zdá, že tam to je tiež niečo dobre upravené. Ja neviem, či to je najrozumnejší a najprincipiálnejší prístup.
Čiže čo tu považujem za také zašité a za málo akceptovateľné, sú práve tie návrhy týkajúce sa výrazného zvyšovania dôchodkov. Možno ma opravia kolegovia, ktorí sa venujú sociálnym veciam, ale možnože sú na Slovensku aj ľudia, ktorí majú dôchodok 200 euro. A my ideme týmto ľuďom pridať 2 eurá na budúci rok. A tým, čo majú 1 600 euro, pridáme ešte 200 euro. To si myslím, že rozumný človek, ktorý má minimálny cit pre spravodlivosť alebo, ak chcete, sociálnu spravodlivosť, by ťažko vedel vyargumentovať.
Teraz prejdem k tomu samotnému návrhu.
V bode 8 sa navrhuje, aby funkčné obdobie generálneho prokurátora, pokiaľ nebude zvolený nový generálny prokurátor, plynulo aj ďalej. Máme precedens pri NKÚ a je to zlý precedens. Demokracia podľa mojej mienky znamená, že väčšina verejných funkcií, dajme tomu s výnimkou sudcov, väčšina verejných funkcií je volená na obmedzené funkčné obdobie. A to funkčné obdobie sa nepredlžuje automaticky za nejakých okolností. Moja otázka pri tomto návrhu je, čo vlastne riešime? Čo vlastne riešime? V minulosti bola funkcia generálneho prokurátora voľná možno rok a pol a vtedy váš premiér rozprával, že nie je problém, veď je prvý námestník, prokuratúra funguje perfektne, nie je problém, čo, nie je problém nevymenovať Čentéša, veď nie je problém. Tak aký problém riešime?! Keď Ústavný súd priznal aktívnu legitimáciu aj prvému námestníkovi na podanie návrhu na Ústavný súd, keď zákon priznáva v prípade uvoľnenia funkcie generálneho prokurátora plné kompetencie prvému námestníkovi - aký problém riešime? Koho chceme zabetónovať? Čiže pred štyrmi rokmi Robert Fico hovoril: Nemusíme zvoliť generálneho prokurátora, veď prvý námestník riadi prokuratúru absolútne bez problémov, všetko je v poriadku. Načo by prezident menoval Čentéša? Nie, nech nie je v strese, nech sa ukľudní. A teraz to robíte týmto spôsobom, že zrazu to problém je. Ale aký problém riešite? Pretože máte to aj v tej novele napísané v § 9 ods. 3, že ho zastupuje prvý námestník generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností!
Na výbore jediný argument bol, že generálny prokurátor má legitimitu odvodenú priamo od parlamentu a prezidenta a prvý námestník nie. Ale má tú legitimitu stanovenú na 7 rokov! Nie na neobmedzené obdobie, to nie je demokracia, teda podľa mňa to nie je demokracia, len preto, že raz bol zvolený, tak už to môže v princípe donekonečna. Ja si nemyslím, že keby bola voľba kráľa a zvolíme kráľa na doživotie, že je demokracia, lebo sme ho zvolili, to nie je demokracia! Demokracia podľa mojej mienky je pravidelné voľby a pravidelné volebné obdobia. Nie že raz zvolíme a potom už je navždy, toto nie je demokracia, teda aspoň v mojom ponímaní nie.
V § 11 sa navrhuje iné členstvo v komisii pre vydávanie záväzných stanovísk a navrhuje sa, aby bola zložená z troch členov vymenovaných generálnym prokurátorom, po jednom z Národnej rady, z vlády a zo Súdnej rady. To je podľa mojej mienky zase trošku nepochopenie toho, aké postavenie má prokuratúra, lebo prokuratúra bez debaty vykonáva zákony v prvom rade. Vykonáva zákony. Najvyšším orgánom výkonnej moci je vláda, ktorá je zodpovedná za vykonávanie zákonov. Podľa ústavy. Prokuratúra vykonáva zákony len podľa konkrétnych zákonov, ktoré jej tú kompetenciu dávajú. Ale z ústavy, čo zdôraznil aj Ústavný súd viackrát, je vrcholným orgánom výkonnej moci vláda. A preto tá pôvodná komisia mala troch členov menovaných generálnym prokurátorom a troch členov menovaných ministrom spravodlivosti. Lebo on je zodpovedný, minister spravodlivosti, alebo spoluzodpovedný v rámci vlády za výkon trestnej politiky. Teraz je tu taký trend, že každá inštitúcia niekoho volí. Národná rada volí tam, Súdna rada, ale to replikovať do zákona o prokuratúre je nepochopenie zmyslu tej komisie. To je orgán, ktorý bude dávať návrhy na záväzné stanoviská, ktorými budú viazaní prokurátori pri vykonávaní zákonov. To je vec výkonnej moci! A preto by tam mali byť zástupcovia ministra spravodlivosti. Nie, lebo, pretože nám sa zdá, že Národná rada, Súdna rada, to sú také pekné ústavné orgány, tak dajme tam aj - to podľa mňa je nepochopenie zmyslu toho, čo robí prokuratúra a aký zmysel tá komisia má mať.
Ďalší návrh, a tam by som sa len zastavil krátko, bude k tomu pozmeňovací návrh. V § 15 ods. 1 písm. f), a tu sa môžem mýliť, tak ma opravte, ak sa mýlim, sa navrhuje zaviesť novú kompetenciu generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu, a to je dávať návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta. Že aký typ konania to vlastne je? Môžem sa mýliť, že došlo k nejakej novelizácii zákona o Ústavnom súde, ale nie som si celkom istý, resp. ústavy, že by Ústavný súd konal o uvoľnení funkcie prezidenta.
Ja som sa na to pýtal aj na výbore, pán minister, vás, ste mi na to neodpovedali. Ak mi to vysvetlíte, tak ja ten pozmeňovací návrh v tejto časti stiahnem, ale ja zatiaľ, zatiaľ som nenašiel dôvod tohto nového konania.
V bode 20, v bode 20 sa navrhuje, aby Generálna prokuratúra mala právo zúčastňovať sa na príprave zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov prokuratúry. Musím povedať, mám tu aj stanovisko Benátskej komisie z roku 2005 (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré podobnú kompetenciu ruskej prokuratúry, ruskej prokuratúry, oni ju nenazvali ani Prosecution Office, nazvali ju že prokuratúra, aj keď to je v angličtine, považovali za rozpornú s odporúčaniami Rady ministrov. Totižto prokuratúra by sa nemala miešať do legislatívy. Jasné, je fajn, keď sú dobrí prokurátori, ktorí sa zúčastňujú na tvorbe legislatívy, ja navrhnem, aby sa, to aj pán minister povedal, že to podporí, tak uvidíme, či dnes to podporí, aj mohli ísť na stáž aj prokurátori na ministerstvo spravodlivosti. Ale takto všeobecne koncipovaná kompetencia Generálnej prokuratúry znamená čo? Že ak poslanci budú navrhovať zmenu zákona o prokuratúre, tak musia pri príprave toho návrhu prizvať Generálnu prokuratúru? A naozaj je v ústave zákonodarná iniciatíva poslancov a pre ten účel aj vlády a výborov, limitovaná, že zákon môže tu určiť nejaké limity a obmedzenia? Inými slovami, čo sa stane, ak predloží poslanec návrh novely zákona o prokuratúre, o prokurátoroch, to je jedno, bez toho, aby prizval na prípravu návrhu Generálnu prokuratúru? Bude to v parlamente odmietnuté, bude to nezaradené, lebo to aj v rozpore so zákonom bolo pripravené, keďže ich neprizval, čo sa vlastne udeje, aká bude sankcia? Alebo čo sa vlastne udeje? A je naozaj napísané v ústave, že právo zákonodarnej iniciatívy majú, má vláda, výbory a poslanci, ale z času na čas môže zákon povedať, že čím je to právo podmienené? Nič také v ústave napísané, samozrejme, že nie je. Aj to je dokumentácia toho, aký presah chce mať prokuratúra, ktorý by už nemala mať v demokratickom, právnom štáte.
Len na zváženie dám aj bod 24, ktorý umožňuje zmenu príslušnosti prokuratúry, doteraz to bolo možné len výnimočne a len v jednotlivej veci, teraz to už bude možné paušálne. Otázka potom znie, načo je vôbec určená príslušnosť prokuratúry, keď sa kedykoľvek bude môcť meniť rozhodnutím generálneho prokurátora?
Čo oceňujem, je bod 28, 29, aby osobitnú správu prednášal v pléne špeciálny prokurátor, správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.
V čl. II, tam sú tri veci, štyri veci. Prvú vec som už zmienil a k tomu budú smerovať aj pozmeňovacie návrhy, tie sa týkajú zvyšovania dôchodkov a preventívnej rehabilitácie.
Ďalšie sa týkajú toho, čo spomínala pani poslankyňa Žitňanská, odmeny, ktorá sa znovu zavádza. A zdôvodnená je tým, že to bude odmena za vykonávanie úloh nad rámec činnosti sudcov a prokurátorov, prednášanie na Justičnej akadémii, členstva v skúšobnej komisii Justičnej akadémie. Ale veď za to by mali byť normálne zaplatení. Keď prednáša, skúša, normálne má nejakú formu pracovnoprávneho vzťahu. To nie je zakázané. Keď prednáša sudca na Právnickej fakulte alebo kdekoľvek inde, tak môže mať z toho príjem ďalší, tam nie je limitovaný príjmom. To znamená, ak robí v Justičnej akadémii alebo niekde inde, nech má z toho riadny príjem ďalší podľa, neviem, nejakej hodinovej sadzby. Ale kvôli čomu to dávať vo forme odmeny?
A, áno, vieme a nie je celkom pravdou, že to bolo len kvôli tomu, čo robil v minulosti pán Harabin, ako sa systém odmien brutálne zneužíval. A vracať sa k nemu späť, k tomu systému, aj keď trošku v inej podobe, si myslím, že nie je dobrý nápad.
Zároveň sa tu navrhuje aj v bode 3, a potom pri zákone o prokurátoroch, aby funkčné príplatky funkcionárov súdov a prokuratúr sa zvýšili a neboli dané pevnou čiastkou, ale percentom. To znamená, aby sa zvyšovali, tak ako sa budú zvyšovať platy. A zdôvodnené to je tým, že aj v iných, pri iných funkciách sú dané funkčné príplatky percentuálnou sadzbou. Naozaj? Ja si myslím, že nie. Že aj v parlamente, funkcionári parlamentu, vy, ktorí ste funkcionári, pani podpredsedníčka, ale aj vy ostatní, sú dané funkčné príplatky pevnou sumou, pevnou sumou v zákone.
Jasné, že by bolo lepšie, keby boli dané percentom, lebo sa potom automaticky zvyšujú. Ale prečo chceme zvyšovať platy súdnym funkcionárom a prokurátorom a vedúcim prokurátorom? Podľa mňa zvlášť v justícii sú funkcionári súdov, funkcionári prokuratúr, sú prví medzi rovnými. To znamená, že by, áno, mali mať nejaký funkčný príplatok, ale nie že o tretinu vyšší plat, ako sa tu navrhuje, ako ostatní sudcovia a prokurátori. To sa mi zdá, že nie je ničím zdôvodniteľné. A už vôbec nie tým, že takto je aj pri iných funkciách, lebo tak to nie je ani pri výkonných funkciách vo vláde, ani pri parlamentných funkciách v parlamente. Je to zaujímavý nápad zvýšiť platy, len tá argumentácia nie je moc poctivá.
V čl. III zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Už tu spomínala pani kolegyňa Žitňanská, že výberové konanie sa nastavuje tu spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku môže byť úplne zbytočný, lebo výberové konanie a jeho výsledky nebudú pre vymenovanie do funkcie záväzné. Načo je potom výberové konanie, načo je to dobré? To je aj pri výberovom konaní na prokurátorov, na vedúcich prokurátorov, na funkčný postup na prokuratúre a na právnych čakateľov prokuratúry. K tomu budem mať pozmeňovacie návrhy.
Spomeniem to pri návrhu, ktorý je v bode 6 § 7a ods. 8: "Generálny prokurátor na základe výberového konania s prihliadnutím na záujem riadneho plnenia úloh prokuratúry", čo môže byť čokoľvek, "rozhodne, ktorého úspešného uchádzača vymenuje do funkcie prokurátora." Čiže budete mať desať uchádzačov, z toho bude päť úspešných, zoberú piateho, lebo sa mu zdá, že - potom na čo je to výberové konanie dobré?! Výberové konanie, ktoré sa navrhuje, že bude v princípe v plnej gescii prokuratúry, bude výberovú komisiu menovať len generálny prokurátor z databázy určenej Radou prokurátorov a generálnym prokurátorom. Nikto iný tam nebude, len prokurátori. Dobre, poďme ďalej. A napriek tomu nebude záväzné, jeho výsledok. Tak aký to má zmysel? Tak potom povedzme, že generálny prokurátor môže kohokoľvek kedykoľvek vymenovať, odvolať, preložiť, preradiť - vybavená vec, jeden paragraf. Nerobme tam litánie, lebo to je potom Potemkinova dedina. A zákony nerobíme pre konkrétneho generálneho prokurátora, ale preto, aby jeden systém nejako fungoval. Čiže argumentovať, že možno sa to ešte dva roky nezneužije a potom, však držíme palce, aby to tak zostalo.
Takisto je tu výrazne skresané písomné vyhlásenie, a u čakateľov nie je vôbec, ktoré zaviedla bývalá vláda, aby uchádzači o výberové konania v justícii museli deklarovať, aké blízke osoby v justícii pôsobia. Lebo všetci dobre vieme, všetci dobre viete, aké neuveriteľné rodinkárstvo v justícii funguje, a preto musia deklarovať, nebola to žiadna zábrana na výber deklarovať zoznam blízkych osôb pôsobiacich v celej justícii: na súdoch, na prokuratúre, na ministerstve spravodlivosti. To sa u čakateľov dá úplne preč a u výberového konania na prokurátorov, ktoré bude inak veľmi zriedkavé, lebo čakatelia budú menovaní za prokurátorov hneď, tak tam sa to obmedzuje len na prokuratúru.
Možno poznáte jeden krajský súd na východe Slovenska, kde je dotiahnutá táto situácia do dokonalosti. Tam má predseda súdu na súde celú svoju rodinu: syna, dcéru, nevestu, zaťa - úplne všetkých. A už to bolo také blbé, tak myslím, že zať alebo syn išiel na prokuratúru, aby to nebolo úplne také, že sú úplne všetci na tom súde.
Preto malo zmysel, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Slovensko je malá krajina. Koľko máme sudcov na Slovensku? 1 200, 1 300. Koľko prokurátorov? 700? To je malá krajina a neviem, koľko je to rodín, ale to naozaj chceme tento systém zabetónovať, neriešiť ho? A ja počúvam stále alebo častokrát, že, no ale veď to je všetko v poriadku, lebo však sú aj lekárske rodiny a stolárske rodiny. Toto je tretia štátna moc! Môže byť právnická rodina, kľudne aj lekárska, ale to je tretia štátna moc. A ja som nevidel v ústave napísané nič také, že moc výkonná a zákonodarná sú slobodne volené a moc súdna je dedičná. Nič také v ústave napísané nie je. Nič také napísané nie je v ústave a možno by sme chceli, aby dedičné boli aj iné moci, by sa možno naše deti potešili, že by dedili naše mandáty poslanecké. Ale to by nebola demokracia! Aj súdna moc pochádza zo zdroja moci, a tým sú občania, nie sudcovia, že reprodukujú sami seba na sudcovských funkciách, to nie je demokracia, žiadna.
A preto budem navrhovať, aby sa to znovu rozšírilo pri výberových konaniach pri čakateľoch aj prokurátoroch, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Nič im to nezabraňuje ani ich to neznevýhodňuje, ale robí to výberové konanie transparentnejším, čo je strašne dôležité.
Tiež tu navrhujem, a to je vec, ktorú pán minister avizoval, že bude s ňou súhlasiť na výbore. V bode 10 § 9a, aby bolo možné dočasné pridelenie prokurátora aj na ministerstvo spravodlivosti. Ak prokuratúra argumentovala, alebo časť prokuratúry, aby som bol presný, tým, že je potrebné zaviesť opätovne v trestnom konaní SPZ-ku pre generálneho prokurátora, tým, že ministerstvo spravodlivosti nemá kvalifikovaný aparát na podávanie dovolaní, čo inak nie je celkom pravda, lebo aj minister spravodlivosti podával SPZ-ky, odkedy vzniklo ministerstvo spravodlivosti, pred štyridsiatimi rokmi, tak navrhujem, aby mohli byť prokurátori na stáži na ministerstve spravodlivosti, či na účely tvorby legislatívy, ak je to potrebné, alebo na účely spracovaní dovolaní v trestnom konaní.
V bode 14 je, tam by som možno na to upozornil, lebo to je návrh, ktorý prokurátori odmietajú. A opravte ma, ak sa mýlim, ale aj samosprávne orgány prokuratúry sa postavili k tomuto návrhu veľmi kriticky, a to je možnosť preradiť na nižšiu prokuratúru prokurátora bez jeho súhlasu a mimo disciplinárneho konania. To je vážny precedens pre nezávislosť prokurátorov. A napriek tomu, že to je viazané na, alebo teda možné je tam odvolanie, o ktorom rozhoduje krajský súd, tak preradiť na nižšiu prokuratúru mimo disciplinárneho konania je precedens, ktorý tu podľa mojej mienky od roku 1989 nebol. A veľmi výrazne pred ním varujem.
Totižto už vôbec ten systém prokuratúry, a nehovorím to s radosťou, máme s nejakými zmenami od 50. rokov, kedy sme prebrali sovietsky model prokuratúry. Je paradoxné, keď si len tak uvedomíte v trestnom práve, že policajný vyšetrovateľ je procesne oveľa nezávislejší ako prokurátor, ktorý je vzdelanejší, kvalifikovanejší. A prečo je to tak? Bežný vyšetrovateľ nemôže dostať, okrem prokurátora, pokyny od svojich nadriadených, žiadne v trestnom konaní. Prokurátor? Kedykoľvek, akokoľvek. To nemá logiku žiadnu. A už, už len to, že sa zakázali negatívne pokyny, bol krok správnym smerom za našej vlády. Už túto vec dokonca prokuratúra vtedy na Ústavnom súde spochybnila, že to je protiústavné a generálny prokurátor nemôže dať v akejkoľvek veci vo Svidníku a v Bardejove pokyn, že takto to riešte a zastavte tam stíhanie, lebo to "porušuje" ústavu. To porušuje ústavu? Čo tam ústava píše? A samozrejme, že to Ústavný súd zamietol v tejto časti ten návrh. A to len preukazuje, že v akej atmosfére možnože aj dobrí prokurátori fungujú v tom systéme.
A bod 14 považujem za veľmi ľahko zneužiteľný. Viete si prestaviť, možnože niektorí áno, že by kompetenciu preradiť prokurátora bez jeho súhlasu na nižšiu prokuratúru mal bývalý generálny prokurátor? Viete si predstaviť, čo by s tým mohol urobiť? Z generálnej na krajskú, z krajskej na okresnú. A aby sme sa nemýlili, aj keď to rozhodnutie je preskúmateľné v odvolaní krajským súdom, tak to vytvára nebezpečnú atmosféru. Aj keby to nebolo použité ani v jednom prípade, tak to podľa mňa vytvára atmosféru strachu, lebo tá možnosť tam je. Tá možnosť tam je. A preto to považujem za ťažko akceptovateľné.
Ďalšie návrhy sa budú týkať výberových konaní, kde znovu pri bode 29 výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora, znovu sa navrhuje, aby generálny prokurátor nebol viazaný výsledkami výberového konania. Napriek tomu, že znovu výberová komisia je v plnej kompetencii prokuratúry, má päť členov, generálny prokurátor vymenuje všetkých päť členov, dvoch čisto svojich takpovediac a troch z databázy Rady prokurátorov. Ale nikto iný tam nemá žiadnu ingerenciu. To tiež o niečom svedčí, ale v poriadku. Ale aby potom nebol ani viazaný generálny prokurátor výberovým konaním, tak ho zrušme, to výberové konanie. Ja si myslím, že zákony naoko sú horšie ako žiadne zákony, lebo len predstierajú niečo.
V bode 53 sa navrhujeme to isté čo pri sudcoch, to znamená, aby mali prokurátori predĺženú preventívnu rehabilitáciu z týždňa na dva týždne, čiže budú mať v princípe nie šesť týždňov voľna, ale sedem týždňov voľna.
V bode 62 sa navrhujú znovu funkčné príplatky za funkcie vedúcich prokurátorov až do výšky 30 %, čo nemá obdobu v žiadnej inej moci. A ešte raz, aj v moci zákonodarnej, aj výkonnej sú určované funkčné príplatky pevnou čiastkou, nie percentuálnou čiastkou. To kľúčové.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, iba by som vás upozornila, že prichádza 11. hodina, kedy je čas na hlasovanie, ak máte dlhšie vystúpenie, tak možnože aj prerušte. Nech sa páči.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja len na minútu by som ten, ešte dokončil tú jednu myšlienku a potom mám pozmeňovací návrh, ten prečítam po hlasovaní.
To kľúčové, čo je v bode 76, čo som spomínal, je zvyšovanie príplatku za výkon funkcie prokurátora z 0,8 na 1 %. To je to zvyšovanie dôchodkov, o ktorom som hovoril, a považujem ho za, v dnešnej situácii, nespravodlivé, extrémne, ničím nezdôvodnené. A budem ešte potom o tom hovoriť ďalej po hlasovaní.
Takže ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem. Ja som tuná hovoril aj o konkrétnych situáciách, kde nám chýbala možnosť trestne stíhať právnické osoby.
Po prvé, celá tá koncepcia je založená na tom, že stíhanie prebieha súbežne aj voči právnickým, aj fyzickým osobám, ak sa nájde vinník, samozrejme. Poviem to na príklade, ale ktorý bol v minulosti, keď krachli nebankové subjekty. Viete, kvôli čomu nebolo možné zablokovať ich majetok? Lebo to boli obchodné spoločnosti, ony neboli trestne stíhané. Bolo možné zablokovať majetok Frunimu a Majskému, ktorí boli, ale nie právnickej osobe, lebo nebola trestne stíhaná! Strašný problém, strašný problém. (Reakcia z pléna.)
Ale za čo?! Za tie trestné činy, ktoré, za podvod nie je možné! Veď vy vylučujete z toho zákona všetky ekonomické trestné činy, no, žiaľ, je mi to ľúto. Aj vašimi hlasmi, žiaľ, v minulosti neprešla zodpovednosť právnických osôb v celom rozsahu. Ja som ju opakovane navrhoval v pléne. A, áno, neprešlo mi to, je mi to ľúto. Ale vy dnes máte šancu, máte väčšinu, to je vaša výhoda!
Pred desiatimi rokmi pritom ešte sme neboli viazaní toľkými smernicami prijať tento inštitút. Dokonca v čase, keď sme ho my navrhovali, Rakúšania ešte boli za nami a sa od našej predlohy inšpirovali pred desiatimi rokmi. Dneska už sme v inej situácii, dneska ho už musíme zaviesť, musíme zaviesť kvôli tomu, aby nebolo konanie iniciované Európskou komisiou na Súdnom dvore.
Čiže to nie je žiadna cnosť, že sa zavádza v takomto obmedzenom rozsahu, to je nevyhnutnosť. A ja hovorím, nezavádzajme to kvôli Európskej únii, ale kvôli nám, kvôli podnikateľskému prostrediu, aby bolo čestnejšie, čistejšie, to je dôležité. Nie či Európska únia má nejaké smernice, alebo nie, lebo to robíme len kvôli nim. Kašlať na nich v zásade, teraz to trošku preženiem. Robme to kvôli nám a našim ľuďom a našim podnikateľom.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Dobré ráno. Ja by som najskôr prečítal pozmeňovací návrh a potom by som sa ešte vrátil k niektorým kľúčovým bodom toho, prečo považujem tento návrh za nedostatočný a prečo si myslím, že nie vždy platí, že urobiť aj malinký 10-percentný krok je lepšie ako žiaden krok. Obávam sa toho preto, že potom sa vždy vyhovoríme na to, že už máme to za sebou a netreba robiť nič, nič ďalej a tá skúsenosť napríklad z právnej úpravy preukazovania pôvodu majetku je presne taká. Je presne taká. Čiže tam by som si nemyslel, že aspoň niečo a veď v budúcnosti sa to rozšíri. To nemusí vždy platiť. Ale k tomu sa ešte dostanem a poviem aj moju osobnú skúsenosť, prečo si myslím, že by v tomto prípade mal byť minister spravodlivosti odvážnejší, ak má názor, že by tam mali trestné činy ekonomickej povahy patriť.
Takže najskôr ten návrh prečítam, sú to dva body. A potom požiadam pani spravodajkyňu, aby o tom dala hlasovať osobitne, o každom bode.
Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
Bod 1. § 3 vrátane nadpisu znie:
"§ 3
Trestné činy právnických osôb
Právnické osoby sú trestne zodpovedné za trestné činy uvedené v osobitnej časti Trestného zákona v
a) I. hlave - nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173, šírenie toxikománie podľa § 174,
b) II. hlave - obchodovanie s ľuďmi podľa § 179, zverenie dieťaťa do moci iného podľa § 180 a 181, znásilnenie podľa § 199, sexuálne násilie podľa § 200, sexuálne zneužívanie podľa § 201 a 202, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211,
c) IV. hlave - nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219, podvod podľa § 221, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod podľa § 224, subvenčný podvod podľa § 225, neoprávnené obohatenie podľa § 226, podvodný úpadok podľa § 227, zavinený úpadok podľa § 228, nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230, podielnictvo podľa § 231 a 232, legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234, úžera podľa § 235, poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240, machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním podľa § 241, marenie konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 a 243, poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247, neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c, výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d,
d) V. hlave - zneužite účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250, neoprávnené podnikanie podľa § 251, neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a, porušovanie predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami podľa § 255 až 257, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až 263, zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až 268, poškodzovanie spotrebiteľa podľa § 269, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270, uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271, výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272, skrátenie dane a poistného podľa § 276, neodvedenie dane a poistného podľa § 277, daňový podvod podľa § 277a, nezaplatenie dane a poistného podľa § 278, marenie výkonu správy daní podľa § 278a, porušovanie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279, porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281, porušovanie priemyselných práv podľa § 282, porušovanie autorského práva podľa § 283,
e) VI. hlave - všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295, založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297, nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok a vysokorizikových chemických látok podľa § 298 a 299, ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301, neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303, porušovanie ochrany rastlín a živočíchoch podľa § 305, porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306, únik organizmov podľa § 309,
f) VIII. hlave - teror podľa § 313 a 314, prijímanie úplatku podľa § 328 až 331, podplácanie podľa § 332 až 335, nepriama korupcia podľa § 336, marenie spravodlivosti podľa § 344, prevádzačstvo podľa § 355 a 356,
g) IX. hlave - kupliarstvo podľa § 367, výroba detskej pornografie podľa § 368, rozširovanie detskej pornografie podľa § 369, prechovávanie detskej pornografie podľa § 370,
h ) XII. hlave - terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419, podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroba extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c, popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 a podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a."
Zdôvodnil som to včera a ešte k tomu budem potom pokračovať v závere môjho vystúpenia.
Bod 2. § 15 vrátane nadpisu znie:
"§ 15
Peňažný trest
(1) Právnickej osobe môže súd uložiť peňažný trest za trestný čin, na ktorý Trestný zákon ustanovuje hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody
a) do 3 rokov od 2 000 € do 400 000 €,
b) do 5 rokov od 20 000 € do 2 000 000 €,
c) do 10 rokov od 400 000 € do 4 000 000 €,
d) do 15 rokov od 800 000 € do 8 000 000 €,
e) nad 15 rokov od 1 000 000 € do 20 000 000 €.
(2) Ak právnická osoba opätovne spácha trestný čin, ak už bola pre taký alebo iný závažnejší trestný čin v posledných troch rokoch potrestaná, zvyšujú sa dolné hranice a horné hranice sadzieb uvedených v odseku 1 o jednu tretinu.
(3) Ak bol na majetok právnickej osoby vyhlásený konkurz, môžu byť jej veritelia uspokojení z výťažku peňažitého trestu."
Začal by som zdôvodnením tej druhej časti. Ak si všimnite vládny návrh zákona, tak peňažný trest, ktorý nie je jediným trestom, ale bude pravdepodobne najčastejšie ukladaným trestom, ukladá len jednu trestnú sadzbu od 1 500 do 1 600 000 eur. To znamená, nech je právnická osoba stíhaná pri akejkoľvek právnej kvalifikácii, kde v osobitnej časti Trestný zákon ukladá fyzickej osobe od 0 po doživotie, vždy to bude jedna trestná sadzba peňažného trestu. To je dosť absurdné.
Minister na výbore hovoril, že však sú to také všeobecné ustanovenia o ukladaní trestov, že čo sa bere do úvahy. Ale veď to v Trestnom zákone je aj dnes. Napriek tomu v osobitnej časti sú konkrétne trestné sadzby. Nie je tam v osobitnej časti, že môže za ktorýkoľvek trestný čin súd uložiť 0 až doživotie, či za bagateľnú krádež, alebo úkladnú vraždu viazaný len všeobecnými zásadami ukladania trestov. To je blbosť, nič také v Trestnom zákone nie je. A kvôli čomu chceme vlastne to isté urobiť, takúto istú, takýto istý nezmysel pri právnických osobách? Že v princípe nie sú určené žiadne sadzby peňažného trestu podľa závažnosti spáchaného trestného činu. Žiadne! Od 1 600 do 1 600 000 bez toho, bez ohľadu na to, za aký trestný čin bude právnická osoba odsudzovaná. Či za trestný čin, ktorý v osobitnej časti pri fyzických osobách ukladá doživotný trest, alebo za trestný čin, kde je sadzba od 0 do 2 rokov. To nemá žiadnu logiku podľa mojej mienky, Žiadnu logiku. Naviac Trestný zákon, teda návrh zákona nemyslí ani na recidívu. Bude recidíva obligatórne znamenať vyššiu trestnú sadzbu? Nie? Nie. Bude to na konkrétnom súde. Ale kvôli čomu? Veď pri fyzickej osobe recidíva v rôznych formách zvyšuje trestnú sadzbu pomerne výrazne - odjakživa. Prečo nie pri právnických osobách?
Už len, už len tá výška trestu 1 600 000, maximálna, je v zásade smiešna v tom, že dokazuje, že v princípe ide len o zákon, aby sme náhodou neboli na Európskom súdnom dvore pre infringement žalovaní Európskou komisiou. Lebo 1 600 000 pri najzávažnejších trestných činoch je i pomerne smiešna suma. Aby som to len dal do porovnania. Pre mnohé správne delikty, pre mnohé správne delikty môžu byť právnické osoby, môže byť uložená oveľa vyššia sankcia ako v trestnom konaní.
Keď som s kolegom dnes ráno, zo SMER-u, hovoril, že prečo tento inštitút vznikol, tak vznikol kvôli tomu, aby sa mohli ukladať za závažné zločiny právnickým osobám výrazne prísne tresty, ale zároveň aby boli chránené viac, ako sú v správnom konaní, keďže v správnom konaní rozhodujú orgány administratívne a až následne potom preskúmava súd. A tu rozhoduje súd už v prvom stupni! To znamená, že sú viacej chránené, lebo ide o vážne sankcie. A tuná nejde o vážne sankcie, lebo tá sankcia je smiešna.
Aký má zmysel prijímať trestnú zodpovednosť právnických osôb, keď im navrhujeme peňažný trest nižší ako v správnom práve, ako pri správnych deliktoch? Čiže neplatí celkom to, čo hovorí minister spravodlivosti, že ale hlavneže niečo bude, hlavneže niečo bude. Ak to bude takéto čajové, tak neviem, či hlavneže niečo bude, lebo obávam sa, že práve tá reakcia v budúcnosti bude, že však už niečo máme, už do toho nechoďme, je to kontroverzné. A poviem ešte aj moju skúsenosť osobnú, prečo si to myslím, že je to tak.
A, pán minister, bol by som rád, keby, keďže ide o pomerne, pomerne dôležitú úpravu spolu s návrhom zákona o prokuratúre, keby ste sa ešte mohli v rámci rozpravy vyjadriť, pán minister, aby sa dalo ešte reagovať. Ja som to zvykol urobiť vždy pri závažnejších návrhoch, lebo to považujem v parlamente za korektné a slušné. Budete mať aj záverečné slovo, jasné, ale chcel by som ešte reagovať na vaše, na vaše argumenty a tie by som teda zhrnul a potom by som povedal jednu moju osobnú skúsenosť.
Skutočnosť, že sa vláda rozhodla na nátlak lobistov zahrnúť do zodpovednosti právnických osôb výlučne trestné činy, ktoré sú v smernici, ani o milimeter ďalej, ide o také absurdnosti, ktoré som včera spomenul, že je tam zahrnuté sexuálne násilie, ale znásilnenie už nie. Čiže vlastne budeme postihovať právnické osoby, ktoré budú vo forme účastenstva páchať sexuálne zločiny, ale len podľa typu, podľa typu pohlavného styku, aký sa bude páchať. Čo to je za nezmysel? Čo to je za nezmysel? To je úplná blbosť! Tá sa nedá zdôvodniť nijako.
A keď si porovnáte skutkové podstaty, ja som ich tuná aj citoval, trestných činov, trestných činov znásilnenia, sexuálneho násilia, tak mi povedzte, že prečo tam jeden patrí a druhý tam nepatrí? To sa nedá racionálne zdôvodniť, nijako rozumne, nijako. Je to až trošku také groteskné z tohoto pohľadu.
Rovnako trestný čin zverenia dieťaťa do moci iného, to vám prečítam, o čo ide: "Kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom zverí do moci iného dieťa na účel adopcie alebo kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom získa do svojej moci dieťa na účel adopcie", to sú práve tie prípady organizovaných adopcií, nelegálnych, s deťmi, ktoré môžu organizovať aj právnické osoby. To nechceme sankcionovať v trestnom, v trestnom práve? Kvôli čomu?! Aký je jeden dôvod, kvôli čomu to nechceme sankcionovať?
A teraz vám prečítam tie skutkové podstaty, ktoré vypadli ako ekonomické trestné činy a ktoré považujem za dôležité. Teda už som povedal, nie je tam znásilnenie, je tam sexuálne násilie. A absurdné! Absurdné, hej? Je tam obchodovanie s ľuďmi, ale nie je tam zverenie dieťaťa do moci iného.
A teraz pri ekonomických trestných činoch:
Nevyplatenie mzdy a odstupného. To je trestný čin, ktorým by sa mala ľavicová vláda chváliť, lebo chráni zamestnancov, za to firmy nebudú zodpovedné podľa vášho návrhu, ľavicovej vlády.
Neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku. Chýba podvod, úverový podvod, poisťovací podvod, kapitálový podvod, subvenčný podvod, neoprávnené obohatenie, podvodný úpadok, zavinený úpadok, nepovolená prevádzka lotérijných a podobných hier. Čiže kto bude prevádzkovať nelegálne hazard, a to robia právnické osoby, nebude zodpovedný. Nech sa páči, držíme palce hazardu.
Úžera, to som spomínal, teraz to už je v pozmeňovacom návrhu, že už sa ústavnoprávny výbor aspoň v tomto v rámci boja proti úžere prebudil.
Poškodzovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa, machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním, marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania. Všetky trestné činy, ktoré, keď sme tuná riešili Váhostav a sme tu spomínali z rôznych strán, ako sa zneužíva konkurzné právo, ako fungujú rôzne zločinecké skupiny v konkurznom práve, ako poškodzujú drobných veriteľov, živnostníkov. Prečo nechceme stíhať tie firmy v trestnom práve za konkurzné trestné činy? Aspoň za konkurzné trestné činy! Ani to nechceme, aby náhodou Klub 500 nebol znervóznený.
Ďalej, čo tam chýba vo vládnom návrhu. Zneužite účasti na hospodárskej súťaži, neoprávnené podnikanie, porušovanie predpisov nakladania s kontrolovaným tovarom a technológiami, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, machinácie pri verejnom obstarávaní a dražbe. Čiže trestné činy spáchané v tendroch, ktoré z povahy veci páchajú najmä právnické osoby, za ne právnické osoby nebudú niesť zodpovednosť.
Dôvod: Kto pácha trestný čin, pravidelne, machinácií pri verejnom obstarávaní? Kto manipuluje s tendrami? Kto sa uchádza o tie tendre nezákonným spôsobom niekedy? Právnické osoby! Väčšinou právnické osoby! Ale nechceme, aby náhodou niekto bol trestne stíhaný za to, keď bude náhodou proste nezákonne pôsobiť v tendri, nech sa páči, nech to robí aj ďalej.
Poškodzovanie spotrebiteľa, porušovanie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru, porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku, obchodnému menu, porušovanie priemyselných práv, porušovanie autorského práva. Celá oblasť práv duševného vlastníctva, ktoré sú porušované tiež častokrát právnickými osobami, absolútne, absolútne tam chýba.
A zdôvodnenie je, že však, áno, bolo by fajn, keby to tam bolo, ale nie je zatiaľ vôľa a - vy máte väčšinu v parlamente! Áno, ja som nepresadil, aj keď som to navrhol opakovane, v parlamente túto úpravu, lebo sme nemali väčšinu, ale navrhoval som to ako minister spravodlivosti! Bil som sa zato, aj keď som neuspel! Vy máte pohodlnú väčšinu, máte absolútnu šancu to schváliť, nemôžte, ste v oveľa väčšej pozícii, v akej som bol ja pred 10 rokmi, a aj vtedy som to navrhoval. Neprišiel som s tým, že, á, zdá sa mi, že je to kontroverzné a tak radšej poďme opatrnejšie.
A čo by som ešte chcel úplne na záver povedať. Pán minister, je koniec volebného obdobia. Viem, že vy ste v tomto parlamente už a aj vo svojej činnosti, a nehorím to s iróniou, presadzovali a navrhovali aj veci, s ktorými ste osobne nesúhlasili. Či to bola situácia, kedy sa retroaktívne odnímal účinok rozhodnutia o námietke zaujatosti na Ústavnom súde, čo Ústavný súd, samozrejme, hneď zrušil. To bolo zrejmé, že to je protiústavné, len bolo treba vyriešiť situáciu okolo generálneho prokurátora. Či v kauze Olejník, kedy vám asi vaši spolupracovníci navrhli ísť do dovolania, ktoré bolo, ktoré sa nedalo zdôvodniť nijako, a povedal to vám aj Najvyšší súd, že ste neuviedli žiaden argument v prospech poslanca za SMER z Košíc.
A chápem, že počas volebného obdobia je to, je to komplikované sa niekedy vzoprieť vyššej moci, vyššej akoby politickej moci, aj keď podľa mňa v kauze Olejník ste mohli to dovolanie vziať späť. A ak by ste ho vzali späť, každý sa môže pomýliť, prehliadnuť, človek veľa podpisuje v exekutíve za deň, okej. Ale, ale, ale obhajovať nezmyselné dovolanie, ktoré sa obhájiť, samozrejme, že nedalo nijako racionálne, nijako, bola podľa mojej mienky chyba.
No a teraz je koniec volebného obdobia a teraz si myslím, že, že, že by bolo fajn, keby, keď to poslanci SMER-u vypustia, fajn, tak nech to vypustia, alebo teda neschvália teda v tomto okamihu, ale sa postaviť za dobrú vec. Za dobrú vec! A hovorím vám to z mojej osobnej skúsenosti aj preto, že si nemyslím, že platí to, čo ste včera spomínali, že lepšie urobiť malý prvý krok, ako neurobiť nič.
Ja si pamätám, keď v roku 2003 som do parlamentu predložil dva pomerne závažné návrhy, jeden bol návrh zákona, ústavného zákona o konflikte záujmov a druhý bol návrh zákona o preukázaní pôvodu majetku. A povedal som dopredu, že pokiaľ budú schválené konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré tie zákony oslabia tak, že nebude mať zmysel ich prijať, alebo bude ten zmysel veľmi malinký, veľmi malý, že ich vezmem späť, lebo nemá zmysel prijímať zákony, ktoré majú 10-percentnú účinnosť, lepšie ako nič, to neplatí. A tie pozmeňovacie návrhy prešli v tomto pléne v roku 2003 a vtedy som išiel návrhy stiahnuť, sa schôdza prerušila a všetci poslanci, vtedajší koaliční, ma presviedčali, nie, nesťahuj to, nech tu aspoň niečo je, neblbni, nesťahuj to. To proste radšej niečo ako nič. Mal som aj kolegov z ministerstva na balkóne a bol to veľký tlak. Povedal som, nie, ja ich stiahnem, aj som ich stiahol. Aj som ich stiahol. Lebo nemá zmysel prijímať úplné zákony, ktoré sú akýmsi len odvarom toho, čo by mohlo byť.
A preto si myslím, že vy dnes máte skvelú pozíciu, máte väčšinu v parlamentu, nikto iný nemal, môžte robiť aj dobré veci! A ja vás v tom podporím, ako som podporil civilné kódexy procesné, nevidím v tom problém. Ale to vyžaduje, samozrejme, že určitú mieru odvahy a nepodľahnutiu lobingu alebo kolegov na ministerstve, a budem ešte o tom hovoriť pri zákone o prokuratúre, lebo si myslím, že tam došlo tiež k tak závažným chybám, ktoré išli mimo vás, že to už nie je sa pekné až tak pozerať.
Tak toľko z mojej strany. Chcem vás požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu. A to je všetko.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som najskôr povedal pár slov k navrhnutému zákonu.
Budem mať aj pozmeňovací návrh. A musím povedať úplne na úvod, že je zvláštne, že ľavicová vláda, ktorá je veľmi obozretná k podnikaniu, prišla do parlamentu s návrhom zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý vynecháva takmer všetky ekonomické trestné činy z tohto návrhu. A práve postih ekonomických trestných činov z povahy veci bol hlavným dôvodom, pre ktoré bol tento inštitút postupne v krajinách kontinentálneho práva zavádzaný, pretože právnické osoby páchajú najmä ekonomické trestné činy, menej často páchajú iný druh trestnej činnosti. A celá tá škála ekonomických trestných činov, s výnimkou daňových, sa v princípe odtiaľ dostala preč. Prečo je to tak? Boli odborári proti?
Neboli odborári proti, boli proti veľké zamestnávateľské asociácie. A SMER – SD podľahol lobingu Klubu 500 a ďalších zamestnávateľských asociácií, aby zaviedol do zákona len skutkové podstaty, ktoré sú prísne viazané na európsku legislatívu, ktorá samozrejme že vyjadruje len nevyhnutné minimum, nevyhnutné minimum. A je zaujímavé, že ste do sociálneho balíčka, že ste do sociálneho balíčka nedali aj opatrenie, že chcete vyhovieť Klubu 500 a podnikateľským asociáciám, aby náhodou právnické osoby páchajúce ekonomickú trestnú činnosť nemohli byť postavené pred súd.
A ja budem hovoriť, aj kvôli čomu to je problém reálny, lebo my sme na jar tu mali veľký škandál a veľa sa rokovalo o kauze Váhostav. Podľa vášho návrhu nového zákona by Váhostav nebolo možné trestne postihnúť, lebo trestné činy, ktoré boli spáchané v kauze Váhostav, poškodzovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa, marenie konkurzného konania a tak ďalej, sa vôbec nevzťahujú tie trestné činy na navrhovanú trestnú zodpovednosť právnických osôb. Čiže podľa vašej mienky právnické osoby páchajúce najbežnejšie trestné činy ekonomickej povahy by mali zostať beztrestné. Akú to dáva logiku, akú to dáva logiku? Okrem toho, že ste podľahli lobingu asociácií, ku ktorým sa verejne veľmi nehlásite ako ľavicová vláda. Práve naopak, práve naopak.
Tým, že sa zaviedla alebo sa navrhuje zaviesť vo vládnom návrhu trestná zodpovednosť len na to nevyhnutné minimum, tak to bolo utiahnuté do takého absurdna, ja som pár príkladov spomenul, budem o tom hovoriť aj teraz, že porovnateľné trestné činy, úplne porovnateľné, jeden trestne stíhaný bude pri právnických osobách a druhý nie. Som spomínal aj na výbore, že vládna predloha navrhuje, aby trestnú zodpovednosť niesli právnické osoby pri trestnom čine sexuálneho násilia podľa § 200, ale nie pri trestnom čine znásilnenia podľa § 199. Aký je tam dôvod? Lebo jediný rozdiel v skutkových podstatách je forma pohlavného styku. Ale aký je tam racionálny dôvod? To znamená, že, ja to teda prečítam, aby to bolo zrozumiteľné, z Trestného zákona, že k akým absurdnostiam vedie, keď Klub 500 povie, len to, čo je v európskej legislatíve, ani o milimeter ďalej, aby možnože kolegom, ktorým nie je trestné právo známe, bolo zrejmé, že o čo ide.
Znásilnenie je "kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej  bezbrannosť". Či však právnická osoba bude organizovať v nejakej konkrétnej situácii, navádzať v nejakej forme účastenstva, samozrejme, na trestný čin znásilnenia, tak to nebude trestné. Ale pri sexuálnom násilí, čo je v princípe, "kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo na taký čin zneužije jeho bezbrannosť", tak to už bude postihnuté len pri právnických osobách, ak v nejakej forme účastenstva takýto trestný čin bude teda právnická osoba páchať.
Pán minister, aká je tam logika? Akože typ pohlavného styku je ten, to je ten rozdiel? Veď to je nezmysel, to je sranda, nad tým ste ani neuvažovali podľa mojej mienky, lebo povedal, neviem kto, možno pán Soták alebo niekto iný, ani o milimeter. A tak ste doslovne zobrali európske právo, európske smernice a rámcové rozhodnutia. Ste povedali, tak tieto tam trestné činy sú, iné tam nie je.
A na týchto príkladoch, ja som spomínal jeden príklad na výbore, nepresne, teraz sa opravím, je tam, že bude trestné obchodovanie s ľuďmi, ktoré, áno, zahŕňa aj obchodovanie s deťmi v ods. 2, ale nezahŕňa § 180 zverenie dieťaťa do moci iného. Čiže kto bude vykonávať, a to môžu byť právnické osoby, nelegálne adopcie, lebo to je § 180 a to sa môže týkať právnických osôb, ten už bude beztrestný ako právnická osoba. Z akého dôvodu? Lebo to proste nebolo presne zadefinované v nejakej smernici alebo v nejakom rámcovom rozhodnutí? Prečo nie je § 180 zahrnutý vo výpočte trestných činov, za ktoré nesú zodpovednosť právnické osoby? To nemá žiadnu logiku, absolútne žiadnu okrem toho, že bola snaha len otrocky do vnútroštátneho práva preniesť európske smernice a nepohnúť sa ani o milimeter ďalej. A je to premárnenie podľa mojej mienky veľkej šance a budem ešte hovoriť pri ekonomických trestných činoch, aké ekonomické trestné činy tam chýbajú. Tie najkľúčovejšie, od podvodov, sprenevier, proste absolútne všetko. Porušovanie autorských práv. Typické trestné činy, ktoré potenciálne môžu páchať právnické osoby.
Tá vaša nevôľa vôbec prijať tento inštitút koniec koncov nie je nič nové. Prichádzate s návrhom, ktorý na ministerstve spravodlivosti je 10 rokov a ja vám potom aj vysvetlím, prečo nebol prijatý, lebo určite o tom budete hovoriť. No tak vám to dopredu poviem. A prichádzate s tým návrhom na poslednej schôdzi Národnej rady. Keď som sa ešte pri kauze Váhostav na jar pýtal na výbore pani štátnej tajomníčky, kedy s tým návrhom prídete, tak nevedela povedať nič. Povedala, že á, tak pripravený je, jasné, že však na ministerstve je už roky rokúce, ale ktovie, kedy nám dajú veľkopodnikatelia zelenú, že v nejakom obmedzenom rozsahu s tým sem môžeme prísť. A teraz dali veľkopodnikatelia zelenú, že v obmedzenom rozsahu, ale hlavne žiadne ekonomické trestné činy, no proste. A to vytvára potom práve tieto absurdity.
Tá nevôľa sa prejavovala už za vašej prvej vlády. Pán poslanec Madej je tu a on teda pri predchádzajúcej predlohe navrhol novú skutkovú podstatu. Ja som vyjadril veľkú opatrnosť, do akej miery bude aplikovateľná v podobe, ako ju navrhol. A podobnú obavu, ak nie takú istú, som vyjadril pri návrhu, ktorý tu bol v roku 2008 alebo ´9, keď vaša prvá vláda prišla s geniálnym nápadom zaviesť takzvanú nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, ktorá spočívala v tom, že právnické osoby nebude možné trestne stíhať a odsúdiť, len im bude možné uložiť ochranné opatrenia. Neviem, ktorý génius prišiel na také idiotské riešenie, ale ja som už vtedy v parlamente tvrdil, že toto riešenie nebude nikdy aplikované, nikdy nebude aplikované. Je bezzubé, nefunkčné.
Prešlo šesť rokov a nie som tomu veľmi rád, ale nebolo aplikované ani raz, ani raz. A prokuratúra konštatovala rok po roku, že to je nefunkčné, hlúpe, nezmyselné ustanovenie. Nepravá trestná zodpovednosť. Tak buď právnické osoby zodpovednosť trestnoprávnu majú, alebo nemajú. Ale nie je možné, že to tak len akože urobíme také nejaké zahmlenie fiktívne. Každý podľa mojej mienky rozumne zmýšľajúci človek vedel v roku 2009, alebo kedy ste to predložili, teda vaša predchodkyňa, že to je gaťafalš, že to je hlúposť a po šiestich rokoch to sa potvrdilo, lebo vedeli sme to všetci normálne rozmýšľajúci už vtedy. A na to ste boli upozornení dopredu, tak ako ste boli upozornení dopredu na to, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku v podobe, v akej ste ho navrhli, je nefunkčný. A boli podávané pozmeňujúce návrhy a novely a ste ich odmietali a odmietali a odmietali. Potom sa pýtam, že aký je reálny účel toho celého. Asi naozaj prijať nefunkčnú právnu úpravu.
A táto právna úprava tým, že; len tak naoko povedať, však sme niečo prijali, odfajkneme si to; a táto právna úprava tým, že neobsahuje skoro žiadne ekonomické trestné činy, bude tiež mať veľmi, veľmi limitovaný účinok. Pretože, ja skúsim povedať najskôr, že v kontinentálnom práve, v trestnom práve dlho prevažoval názor alebo presvedčenie, že trestnú zodpovednosť môžu mať len fyzické osoby, lebo len tie môžu konať zavinene, keďže právnická osoba nemá proste žiadne, žiadne mozgové pochody, nemôže konať zavinene, a preto nie je ju možné trestne stíhať. To sa začalo prekonávať, možnože budete vedieť presnejšie kedy, pred pár desiatkami rokov, kedy práve pomerne komplikované štruktúry obchodných spoločností neumožnili v mnohých prípadoch páchania trestnej činnosti ustáliť jedného vinníka. Lebo tie spoločnosti boli tak štruktúrované, nie úplne hierarchicky, niekto niečo navrhol, potom odporučil, podpísal, rozhodol, že nebolo možné ustáliť vinu jednému páchateľovi. A kvôli tomu sa zaviedol okrem iného, kvôli tomu sa zaviedol tento nový inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb, to bol hlavný dôvod.
Druhý hlavný dôvod bol ten, že častokrát je trestná činnosť páchaná v prospech právnickej osoby, že síce sa dopustí trestného činu fyzická osoba, ten nejaký vykonávateľ, ale prospech z toho má právnická osoba. To je aj pri ekonomických trestných činoch, aj pri ekologických trestných činoch, aj pri korupčných trestných činoch. Keď ide nejaký zamestnanec firmy, ktorá súťaží v tendri, odniesť kufrík peňazí, aby vyhral tender, my ho chytíme, ak ho chytíme teda, vy ich moc nechytáte, ale dajme tomu, že ho chytíme. Ale trestný čin je páchaný v prospech tej právnickej osoby, a preto je nevyhnutné postihnúť, samozrejme, že aj ju a nie toho zamestnanca, vrátnika posledného, ktorý, nakoniec naňho to hodíme, tú zodpovednosť. Samozrejme, že ani vládny návrh, to je absolútne v poriadnu, ani žiadna iná úprava v zahraničí nevylučuje súbežné trestné stíhanie právnickej a fyzickej osoby, to je jasné. To znamená, treba postihnúť aj fyzickú osobu, aj právnickú osobu. Čiže to boli tie hlavné dôvody. A preto je absurdné, že vy sa snažíte, aby v princípe veľkopodnikatelia a veľké firmy neniesli trestnú zodpovednosť za ekonomické trestné činy.
A teraz ten hlavný argument, ktorý uvádzajú mnohé podnikateľské asociácie, ktoré vás podporujú v tomto vašom snažení, argumentujú tým, že ak budú trestne zodpovedné právnické osoby, tak to ohrozí zamestnanosť, lebo budú trestne stíhané, môžu byť zrušené, aj keď zrušenie, samozrejme, je len ten najprísnejší trest, ale ohrozí to zamestnanosť. Ja som si myslel, že našu zamestnanosť ohrozujú práve spoločnosti, ktoré páchajú trestnú činnosť a ktoré vytvárajú, ktoré vytvárajú proste nepoctivé, neférové, skreslené konkurenčné prostredie práve preto, že páchajú trestnú činnosť. Povedať, že my chceme tu mať firmy, ktoré páchajú trestnú činnosť, len aby sa neobmedzila zamestnanosť, teraz to preženiem, že budeme mať spoločnosť, ktorá bude vyrábať detskú pornografiu, ale nestíhajme ju, lebo náhodou by sme ohrozili zamestnanosť, to je blbý argument. To je blbý argument.
Podľa mňa slobodná ekonomika, závisí jej sloboda na tom, že sa rešpektujú nejaké pravidlá hry. A kto ich prekročí, kto ich porušuje a robí to sústavne, musí niesť zodpovednosť. Nech sedí v akomkoľvek proste honosnom paláci a nech to je akékoľvek predstavenstvo akejkoľvek obchodnej spoločnosti. Ak porušuje zákon, Trestný zákon, musí niesť zodpovednosť. Akokoľvek bohatý, akokoľvek vplyvný. Ak si, samozrejme, ten bohatý a vplyvný nevylobuje legislatívu, aby zodpovednosť neniesol, teda aby ekonomické trestné činy boli mimo obliga. A to si aj vylobovali tí bohatí a vplyvní.
Lebo by ma naozaj zaujímalo, ak by ste mali, asi nemáte, ale by to bolo zaujímavé povedať, že ktoré krajiny, a my sme, si myslím, že posledná krajina Európskej únie, ktorá zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb. Posledná. A áno, a prejdem potom aj k návrhu, ktorý predložím, a áno, tá diskusia o tejto predlohe v parlamente nie je prvýkrát. Je tu niekoľkokrát už v pléne prítomná.
Prvý raz bola predložená, bol predložený návrh trestnej zodpovednosti právnických osôb v novej kodifikácii v roku 2005, v 2004 možno ešte. Vtedy tu bola väčšinová zhoda, že by to v nových kodifikáciách byť nemalo. A áno, vtedy bola vláda, ktorej som bol členom, v menšine. Žiaľ, bola v menšine, ale všetci poslanci SMER-u, ktorí inak tú trestnú kodifikáciu podporovali, aj ju podporili nakoniec, čo je fajn, hlasovali proti tomu, aby sa z kodifikácie vypustil. Potom som navrhol trestnú zodpovednosť právnických osôb v osobitnom zákone, ako je to navrhované teraz, ktorý má aj hmotnoprávnu časť, aj procesnoprávnu časť. Ani to neprešlo. Potom som navrhoval ako opozičný poslanec, to, samozrejme, tiež neprešlo.
A vtedy ste prišli s tým geniálnym nápadom nepravej trestnej zodpovednosti, to ste vtedy bola vy na ministerstve spravodlivosti! (Obrátenie sa na spravodajkyňu.) Dúfam, že to nebol váš nápad, pani kolegyňa. Dúfam, že to bol nápad nejakého, nejakého génia na ministerstve spravodlivosti. (Reakcia z pléna.)
No ja teraz rozprávam, takže procedurálny asi mať nemôžete. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Zatiaľ, pán poslanec, vystupujte, nech sa páči.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja mám ešte pozmeňujúci návrh, čiže ja by som skončil ten môj úvod a potom by som zajtra dal pozmeňovací návrh. Lebo on je dosť rozsiahly, takže (reakcia z pléna), vy možno áno, ale ja mám dve deti, ktoré by som ešte rád dneska videl. A vy máte tri, pán minister má tri. Takže (reakcia z pléna), no, vidíte. (Obrátenie sa na spravodajkyňu.) Blahoželám. Vás nechcú vidieť? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, teda aby sme boli korektní, ešte dve minúty máte. Takže buď...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Nebudem, budem pokračovať. Len mal pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Teda platí, že o siedmej skončíme. Áno?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Áno, áno, myslím, že to platí.
Čiže potom prišiel návrh, ktorý som spomínal, od ministerstva spravodlivosti, ktorý sa týkal nepravej trestnej zodpovednosti, a tým sa vlastne kruh uzavrel. Za našej vlády v roku 2010 – 2012 ten návrh bol pripravený. Vieme, ako vláda skončila.
A ja by som rád od pána ministra počul, lebo na výbore to veľmi všeobecne povedal, že aký je reálny dôvod, prečo v návrhu vládneho zákona nie sú zahrnuté ekonomické trestné činy. Vy ste povedali, však začneme nejakými takými ako inými, uvidíme, čo to urobí. Ale my nezačíname tým hlavným, prečo je tento celý inštitút zavádzaný, a to sú ekonomické trestné činy, a nie je, neexistuje žiaden logický argument, prečo by právnické osoby, ktoré vo veľkej miere páchajú ekonomické trestné činy, neboli za tieto zodpovedné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, nerada vám vstupujem. Je devätnásta hodina, to znamená, že prerušujete svoju rozpravu. Áno?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Rozpravu, asi vystúpenie, áno.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Vystúpenie na dnes, takže ráno budete pokračovať vo svojom vystúpení.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Áno, budem pokračovať, áno.

Pán poslanec Madej, ten príklad, ktorý uvádzate, nesedí, pretože výroba liehu ako taká je zakázaná. Za akýchkoľvek okolností je zakázaná, pokiaľ nemáte na to povolenie. Nemôžte si doma, nemôžte si urobiť, teda neviem, či si robievate, ale nemôžte si vypáliť tvrdý alkohol, lebo to je nelegálne. Dobre.
Samozrejme, že rôzne formy plnení bez povolenia sú v princípe bežnou súčasťou absolútnej väčšiny obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov. Čiže na väčšinu zmluvných vzťahov sa žiadne povolenie nevyžaduje. Čiže porovnať to s právnou úpravou, ktorá sa týka nedovolenej výroby liehu, ktorého výroba je zakázaná, je a priori zakázaná, pokiaľ nemáte povolenie, mne nedáva žiadnu logiku. Je to formulované podľa mojej mienky ako blanketné ustanovenie, je to formulované zle.
Ešte raz. Keď niekto; a to sa netýkalo len finančných plnení; keď niekto v klasickom obchodnoprávnom vzťahu sa dohodne na nejakom plnení, ktoré bude k protiplneniu v hrubom nepomere a, samozrejme, to plnenie poskytne bez povolenia, bude možné v takom prípade zvažovať jeho trestnoprávnu zodpovednosť? Podľa vášho znenia, podľa vášho znenia asi áno.
A teraz ešte raz. Podľa mojej mienky, áno, kontext je dôležitý, ale pri interpretácii právnych noriem nie je – ešte raz – dôležitý náš úmysel, zámer, ani nejaká všeobecná povaha toho, čo si my tu myslíme a povieme v rámci rozpravy. Kľúčový je text. A podľa mňa ten text je naformulovaný nesprávne a nerád by som sa mýlil ako pri, čo som hovoril, pri mnohých iných vašich návrhoch a úpravách, že to potom bude neaplikovateľné. Nerád by som sa mýlil.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, ako som už zmienil vo svojej faktickej poznámke, rokujeme o zákone, ktorý ustanovuje látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, čiže v princípe o veciach, ktoré sa týkajú drogovej kriminality. Preto považujem za trochu zvláštne, aby sme na poslednú chvíľu v druhom čítaní novelizovali Trestný zákon ešte aj o novú skutkovú podstatu trestného činu úžery, moc to nesvedčí o nejakej konzistentnosti legislatívy vládnej, skôr naopak, svedčí to o tom, že je tu pomerne veľký legislatívny chaos, keď na poslednú chvíľu sa vyťahujú pozmeňovacie návrhy.
Mne nevadí dopĺňanie Trestného zákona, pretože Trestný zákon musí reagovať na realitu, a to reagujem na pána poslanca Madeja, najmä v osobitnej časti koniec koncov a je úplne v poriadku, keď sa Trestný zákon v osobitnej časti novelizuje aj párkrát za rok. To nie je, v tom nie je problém, v tom nie je problém. Problém je prísť pred hlasovaním s pozmeňovákom, ktorý sa týka niečoho úplne iného, ako je matéria predloženého vládneho návrhu a v pléne. A potom podľa mňa vyvstávajú niekoľké otázky, ktoré sa týkajú formulácie toho zámeru. A myslím si, že ten zámer akokoľvek je správny, tak je podľa mňa nie celkom rozumne sformulovaný a poviem aj prečo, a to môže viesť k tomu, že jeho aplikácia bude slabá, ak vôbec nejaká.
V princípe objektívna stránka je pomerne komplikovane napísaná, ale v zásade vyžaduje dve veci. Z toho to prvé konanie, prvá zložka toho konania je uvedená alternatívne a tá druhá sa týka toho, že hodnota vzájomného plnenia je v hrubom nepomere. Ale tá prvá zložka objektívnej stránky toho konania sa týka "kto poskytne plnenie bez povolenia, v rozpore s daným povolením alebo poruší zákonom chránené práva spotrebiteľa".
V prípadoch, kedy odkazujú skutkové podstaty trestných činov na osobitné právne úpravy, či je to konkurzný zákon, alebo zdravotnícke zákony, alebo kedysi to boli devízové zákony, tak to formulujú úplne inak. No v rozpore s právnou úpravou na konkurzy, hej, pri trestnom čine machinácií konkurzného vyrovnávacieho konania. Je to v rozpore s právnou úpravou alebo so zákonom upravujúcim umelé prerušenie tehotenstva, keď ide o nedovolené prerušenie tehotenstva. Všeobecná formulácia "bez povolenia, v rozpore s vydaným povolením"; akým povolením? Podľa akej právnej úpravy? A čo keď tam nie je povolenie vôbec vyžadované? Tak automaticky proste dôvodová správa v tomto nie je nijakým spôsobom záväzná a dôležitý je text samotného návrhu, lebo o ňom hlasujeme a ním sú potom viazané aj orgány činné v trestnom konaní a súdy.
Ja už som tu raz mal polemiku aj s ministrom spravodlivosti o tom, že aký zmysel má dôvodová správa. Dôvodová správa nedopĺňa zákon a nikto ňou nie je viazaný, lebo o nej nehlasujeme. To je, dôvodová správa je väčšinou predstava ministerského úradníka osvetľujúca zákonný text. Pre nikoho nie je záväzná, ani nemôže byť v právnom štáte záväzná. Ani sa nepublikuje v Zbierke zákonov.
Čiže kľúčom je text a ten text sa mi zdá, že je mimoriadne, že nie je dobre napísaný, aby som to povedal tak mierne. A myslím si, že by bolo dobré zvážiť, aby sa ten text napísal presnejšie, lebo ak niekto poskytne pôžičku alebo nielen pôžičku, to sa netýka len pôžičiek, ak niekto poskytne nejaké plnenie bez povolenia, keď to povolenie ani nie je potrebné, ale je v hrubom nepomere k protiplneniu, tak bude potenciálne možné, že zmluvný partner v budúcnosti dá trestné oznámenie a budú sa tým zaoberať a zabávať orgány činné v trestnom konaní.
Čiže ja chápem, čo chce dosiahnuť pán poslanec Madej, a dokonca jeho úmysel aj podporujem. Aj podporujem. Ale my tu neschvaľujeme úmysly navrhovateľov, ale texty zákonov. A úmysel môže byť akokoľvek pekný a zaujímavý, pokiaľ nie je pretavený v texte a nie je tam pretavený presne, tak podľa mojej mienky má limitovanú účinnosť. Čiže ja som to mal možnosť pred pár minútami len dostať písomne rozdané, si myslím, že to nie je dobre napísané a že je potrebné tú časť, ktorá sa týka objektívnej stránky skutkovej podstaty, tej časti "kto poskytne plnenie bez povolenia, v rozpore s vydaným povolením", tú treba proste preformulovať. Jediné, čo tam je zrejmé a presné, je "alebo poruší zákonom chránené práva spotrebiteľa". To je zrejmé, aké sú zákonom chránené práva spotrebiteľa. To je proste a proste klasické blanketné ustanovenie a vieme, čo je v tom zákone. Ale plnenie bez povolenia?
Ešte raz, mnohé plnenia nevyžadujú žiadne povolenie a myslím, že Trestný zákon by mal byť pomerne presný v tomto, aby sme sa nezabávali, orgány činné v trestnom konaní, aj vecami, ktoré nechceme vôbec v rámci tejto skutkovej podstaty riešiť. Takže si myslím, že návrh pána poslanca Poliačika bol správny, aby sa vytvoril priestor do stredy potenciálne prísť s vylepšeným návrhom, ak sa to chce riešiť, myslím, že účinnosť nakedy je ustanovená, ale nie ohrozená, tromi dňami zákona, zdá sa mi to byť pri Trestnom zákone rozumnejšie riešenie, ako narýchlo schváliť návrh, ktorý nikto nikdy nevidel a teraz sa objavil na stoloch pred nami. Aj keď – ešte raz – nespochybňujem jeho úmysel, ale skoncipovanie tej skutkovej podstaty a najmä tej prvej časti, tej prvej alternatívy objektívnej stránky skutkovej podstaty, podľa mňa tá formulácia je nepresná a potenciálne kriminalizuje ďaleko širší rozsah konaní, ako si možno pán poslanec Madej a ďalší kolegovia, ktorí ten zámer podporujú, predstavujú.
Ďakujem veľmi pekne.

No, ja som rád, že rozdávate rany úžerníkom, len nie som až tak rád, že pol hodinu pred hlasovaním ste prišli na to, že je potrebné postihovať úžeru trestným právom. To mi príde ako teda riadny bordel v legislatíve, keď v zákone, ktorý sa týka anabolických látok, ideme do úplne iného trestného činu, ktorý nie je ani zatiaľ pozmeňovák ani rozdaný písomne. (Reakcia z pléna.)
Bude, bude, možnože minútu pred hlasovaním by sme si ho mohli pozrieť? Pol minúty? To mali ste výbor minulý týždeň, ja som na ňom bol, to je, keď už na to neprišlo ministerstvo spravodlivosti SMER-u – SD za štyri roky a prišiel na to pár minút pred hlasovaním poslanec Madej, fajn, ale v trestnom kódexe urobiť takúto nesúvisiacu zmenu pár minút pred hlasovaním, to považujete za niečo, na čo by ste mali byť zvlášť hrdí? Ja nemám, ani to nemám písomne rozdané. Ja by som sa k tomu rád vyjadril. Ako sa k tomu môžem vyjadriť v rozprave? Poraďte mi! Poraďte mi, keď to pár minút pred hlasovaním vy tu prednesiete a poďme hlasovať, kto je za. Samozrejme, že nikto nebude ten návrh čítať, každý sa pozrie na pani Laššákovú. Čo povie pani Laššáková, takto budeme hlasovať v parlamente. Naozaj, blahoželám!
Teraz to považujem za škandál, že ak chcete riešiť ten problém úžery, je to fajn, dobrá vec. Pred týždňom ten problém ste nevedeli riešiť, keď bol výbor? Vtedy vám to neprišlo? Vtedy proste situácia bola iná, sa zdramatizovala v posledných štyroch dňoch? Považujem to za teda smutný obraz tohto parlamentu.

Pán predseda, ja mám na vás jednu prosbu, keby ste vedeli počas rokovania parlamentu zabezpečiť prítomnosť relevantných ministrov. Nehovorím to zo srandy. Podľa mňa, áno, môže minister meškať pol hodinu, ale neviem, či, teraz to možno nepoviem presne, či rozdávanie hasičských striekačiek, čo je bohumilá činnosť, má (potlesk poslanca Hlinu) prioritu pred rokovaním parlamentu. Podľa mojej mienky nemá a nestávalo sa, že by sa polka bodov programu presúvala, lebo ministri tu proste nie sú počas rokovania parlamentu. Je to aj voči poslancom nekorektné. Zrazu proste tri dni dopredu idú návrhy pána ministra Boreca a myslím, že by sme mali mať adekvátny čas na prípravu aj pozmeňovacích návrhov, však už sú pripravené. Proste toto nie je korektné. Teda ak parlament je najvyšší orgán, ktorý kontroluje vládu, tak sa mi zdá, že ste to dotiahli do absurdna, že to je úplne naopak, že vláda má z parlamentu úplnú handru a kedykoľvek ktokoľvek príde, presunie a rokujeme ďalej.
Je mi to veľmi ľúto na konci volebného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)