Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona a predniesť aj pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu, ktoré budú dva v dvoch variantoch. Totižto celkom otvorene považujem v tejto podobe návrh novely zákona za úplne v rozpore s balíčkom, ktorý avizovala vláda a o ktorom bude rokovať Bezpečnostná rada v stredu. Ja sa k tomu balíčku vyjadrím tiež, pretože práve, tak ako to navrhlo ministerstvo vnútra a vláda, zvyšuje riziko úniku informácií do prostredia, ktoré má byť monitorované, a únik spravodajských informácií takéhoto typu môže mať zničujúce dôsledky.
Chcem povedať, že parlamentná kontrola je fajn, ale musí byť vykonávaná zodpovedne. To znamená, musia tam byť zábezpeky, aby únik informácií od ľudí, ktorí nemajú bezpečnostnú previerku, bol minimalizovaný. Ak sa vám zdá, že dať informácie zo živých spisov šiestim poslancom bez previerky, bez povinnosti ísť na polygraf zvyšuje bezpečnostné garancie v dnešnom čase, tak si myslím, že skôr opak je pravdou.
Koniec koncov to, čo navrhoval pán poslanec Šuca, ten pozmeňujúci návrh už je z toho balíka, ktorý vám dalo ministerstvo vnútra, z balíčka, o ktorom bude rokovať v stredu Bezpečnostná rada vlády. Ale to nie je sporný návrh sám osebe.
Ja by som najskôr tieto návrhy prečítal. Budú rozsiahlejšie, pretože vlastne menia celý § 8a, a potom by som niečo povedal k tomu, prečo si myslím, že tento návrh zákona je v rozpore s balíčkom opatrení, ktoré vláda pripravuje. Niektoré sú dobré, niektoré sú skôr marketingové a lá proste sobášneho podvodníka v Smižanoch. Ale niektoré sú dobré. Ale o tých, ktoré sú nebezpečné, budem hovoriť tiež o tých, ktoré sa mi zdajú, že nie sú len v rozpore s ústavou.
Ja by som sa skôr sústredil na reálne veci a ohrozenia, lebo jediný prípad, zaplať pánboh, zatiaľ terorizmu na Slovensku stíhaný bol prípad v Košiciach pred niekoľkými rokmi. Ten som ja zažil.
A myslím si, že u nás nie je problém väzobného stíhania teroristov, ale skôr niekoho úplne iného a obligatórna väzba je problém sám osebe. O tom budem ešte hovoriť. A to viete aj vy a dokonca aj viete, že vám to Ústavný súd zruší, predpokladám.
Ale najskôr prednesiem pozmeňujúce návrhy. A potom by som sa vyjadril k tomu balíčku, ktorý bude schvaľovať Bezpečnostná rada zajtra. A venujem sa mu práve preto, že podľa mňa tento návrh zákona je v úplnom protiklade s tým, vláda čo deklaruje a čo ide v stredu urobiť.
Čiže prvý pozmeňujúci návrh I je k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (tlač 1732).
Vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
Bod jeden. Bod 6 znie:
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
Odsek 1: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ďalej len „komisia“). Komisia sa skladá z predsedu komisie a ďalších piatich členov komisie. Komisia vykonáva svoju činnosť aj po skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Funkcia člena komisie je čestnou a neplatenou funkciou. Členovia komisie sú pri výkone svojej funkcie nezávislí.“
Odsek 2: „Štyroch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a to tak, aby zo zvolených členov komisie boli dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a súčasne aby predseda komisie bol zástupcom navrhnutým politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky.“
Odsek 3: „Ďalších dvoch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov na členov komisie, ktorých predkladá Národnej rade Slovenskej republiky predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, po predchádzajúcej dohode s predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.“
Odsek 4: „Za člena komisie môže byť zvolený len občan Slovenskej republiky, ktorý je držiteľom platného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“.“
Odsek 5: „Za člena komisie podľa odseku 3 môže byť zvolený len občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 40 rokov, vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.“
Odsek 6: „ Členstvo v komisii zaniká a) zvolením nových členov komisie v bezprostredne nasledujúcom volebnom období, b) písomným vzdaním sa členstva v komisii; vtedy členstvo v komisii zaniká dňom doručenia tohto písomného oznámenia predsedovi komisie, c) smrťou člena komisie alebo vyhlásením člena komisie za mŕtveho,
d) odvolaním člena komisie; člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením.“
Odsek 7: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie, alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu.“
Odsek 8: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly oprávnení a) požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktoré je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe; evidencia je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“, b) požadovať od orgánu štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu, c) vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa písmena a) a zápisnica podľa písmena b), d) vyžadovať súčinnosť orgánu štátu potrebnú na vykonanie kontroly,
e) robiť výpisy do poznámkového zošita na vyhotovovanie výpisov na prácu s utajovanými písomnosťami pre označený stupeň utajenia v chránených priestoroch orgánu štátu odpisy alebo výpisy z osobitnej evidencie podľa písmena a) a zo zápisnice podľa písmena b) a tento zošit uchovávať v osobitnom bezpečnostnom úschovnom objekte v týchto priestoroch, f) použiť informácie a údaje výlučne na vyhotovenie protokolu o výsledku tej kontroly, počas ktorej ich získali.“
Odsek 9: „V osobitnej evidencii podľa ods. 8 písm. a) je orgán štátu povinný viesť údaje o druhu informačno-technického prostriedku, čase trvania použitia informačno-technického prostriedku a o totožnosti občana Slovenskej republiky, voči ktorému sa informačno-technický prostriedok použil na území Slovenskej republiky, vyhodnotenie použitia informačno-technického prostriedku a dôvody na jeho použitie; to neplatí, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rámci spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami podľa osobitného predpisu.“
Odsek 10: „Osobitnú evidenciu podľa ods. 8 písm. a) tvorí a) žiadosť, b) súhlas a ďalší súhlas, c) vyhodnotenie trvania dôvodov na použitie informačno-technického prostriedku podľa § 6, d) informácia o ukončení používania informačno-technického prostriedku vrátane predčasného ukončenia používania informačno-technického prostriedku, e) zápisnica o zničení záznamu.“
Odsek 11: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly povinní a) vopred oznámiť príslušnej spravodajskej službe predmet, účel a čas trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly, b) dodržiavať opatrenia na úseku ochrany utajovaných skutočností vzťahujúce sa na chránené priestory a režimové opatrenia chránených priestorov vydané orgánom štátu, c) prerokovať s vedúcim orgánu štátu protokol o výsledku kontroly a o tomto prerokovaní vyhotoviť zápisnicu; protokol a zápisnica sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu8a).“
Odsek 12: „Orgán štátu je povinný pred každým výkonom kontroly vykonať poučenie členov komisie podľa odseku 1 o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti a o následkoch neoprávnenej manipulácie s nimi a predložiť týmto členom vyhlásenie o mlčanlivosti na podpis. Orgán štátu je tiež povinný prijať všetky opatrenia zamerané na ochranu informácií o použití informačno-technického prostriedku pri spravodajskej činnosti zameranej na získavanie informácií zo zahraničných zdrojov podľa osobitného predpisu8b), ako aj na ochranu informácií, ktorých vyzradenie by viedlo k ohrozeniu zahraničnopolitických alebo zahranično-ekonomických záujmov Slovenskej republiky alebo práv a právom chránených záujmov tretej strany, vrátane práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika alebo spravodajská služba viazaná, ako aj z nich vyplývajúcich medzinárodných záväzkov.“
Odsek 13: „Vedúci orgánu štátu je povinný do desiatich pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia žiadosti členov komisie podľa odseku 1 poskytnúť týmto členom všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov v rozsahu podľa odseku 9; počas svojej neprítomnosti je povinný určiť osobu, ktorá v jeho zastúpení splní túto povinnosť.“
Odsek 14: „O výsledku kontroly vypracujú členovia komisie podľa odseku 1 protokol o výsledku kontroly, ktorý následne predložia príslušnému výboru podľa odseku 1 spolu so zápisnicou o jeho prerokovaní s vedúcim orgánu štátu; protokol je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“.“
Odsek 15: „Ak príslušný výbor podľa odseku 1 na základe prerokovania protokolu o výsledku kontroly zistí skutočnosti, ktoré odôvodňujú podozrenie z porušenia tohto zákona pri použití informačno-technického prostriedku, informuje o tomto podozrení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; tento protokol zároveň predloží generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.“
Odsek 16: „Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté právo domáhať sa súdnej a inej právnej ochrany.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a a 8b znejú: „8a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 8b) § 2 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.“
Bod dva. Bod 8 znie: „Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016“ znie: „Osobitnú evidenciu podľa § 8a ods. 8 písm. a), ktorá obsahuje údaje o informačno-technických prostriedkoch použitých po 1. januári 2016, je orgán štátu povinný vytvoriť do 31. marca 2016 a vedúci orgánu štátu je povinný túto evidenciu predložiť po uplynutí tejto lehoty na najbližšie rokovanie príslušného výboru podľa § 8a ods. 1.“.“
Tento návrh teda vo verzii jeden zahŕňa povinnosť, aby všetci členovia komisie mali bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia „Prísne tajné“. Ja sa potom k tomu vyjadrím, prečo si myslím, že to je dôležité.
V druhom variante sa navrhuje, aby mali členovia komisie povinnosť absolvovať polygrafické vyšetrenie na potenciálny únik informácií, a to pravidelne.
Teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh v tom druhom variante, ktorý je označený II.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Bod jeden. Bod 6 znie:
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
Odsek 1: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ďalej len „komisia“). Komisia sa skladá z predsedu komisie a ďalších piatich členov komisie. Komisia vykonáva svoju činnosť aj po skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Funkcia člena komisie je čestnou a neplatenou funkciou. Členovia komisie sú pri výkone svojej funkcie nezávislí.“
Odsek 2: „Štyroch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a to tak, aby zo zvolených členov komisie boli dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a súčasne aby predseda komisie bol zástupcom navrhnutým politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky.“
Odsek 3: „Ďalších dvoch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov na členov komisie, ktorých predkladá Národnej rade Slovenskej republiky predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, po predchádzajúcej dohode s predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.“
Odsek 4: „Člen komisie je povinný sa počas výkonu funkcie člena komisie podrobovať v pravidelnom ročnom intervale psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti vo vzťahu k zachovávaniu mlčanlivosti v súvislosti s informáciami a vecami obsahujúcimi utajované skutočnosti. Nepodrobenie sa overovaniu alebo negatívny výsledok overovania má za následok bezodkladný zánik členstva v komisii.“
Odsek 5: „Za člena komisie podľa odseku 3 môže byť zvolený len občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 40 rokov, vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.“
Odsek 6: „Členstvo v komisii zaniká a) zvolením nových členov komisie v bezprostredne nasledujúcom volebnom období, b) písomným vzdaním sa členstva v komisii; vtedy členstvo v komisii zaniká dňom doručenia tohto písomného oznámenia predsedovi komisie, c) smrťou člena komisie alebo vyhlásením člena komisie za mŕtveho, d) odvolaním člena komisie; člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením, e) nepodrobením sa psychofyziologickému vyšetreniu pravdovravnosti alebo negatívnym výsledkom tohto overovania podľa odseku 4.“
Odsek 7: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu.“
Odsek 8: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly oprávnení a) požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktoré je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe; evidencia je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“, b) požadovať od orgánu štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu, c) vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa
písmena a) a zápisnica podľa písmena b), d) vyžadovať súčinnosť orgánu štátu potrebnú na vykonanie kontroly, e) robiť výpisy do poznámkového zošita na vyhotovovanie výpisov na prácu s utajovanými písomnosťami pre označený stupeň utajenia v chránených priestoroch orgánu štátu odpisy alebo výpisy z osobitnej evidencie podľa písmena a) a zo zápisnice podľa písmena b) a tento zošit uchovávať v osobitnom bezpečnostnom úschovnom objekte v týchto priestoroch, f) použiť informácie a údaje výlučne na vyhotovenie protokolu o výsledku tej kontroly, počas ktorej ich získali.“
Odsek 9: „V osobitnej evidencii podľa ods. 8 písm. a) je orgán štátu povinný viesť údaje o druhu informačno-technického prostriedku, čase trvania použitia informačno-technického prostriedku a o totožnosti občana Slovenskej republiky, voči ktorému sa informačno-technický prostriedok použil na území Slovenskej republiky, vyhodnotenie použitia informačno-technického prostriedku a dôvody na jeho použitie; to neplatí, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rámci spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami podľa osobitného predpisu.“
Odsek 10: „Osobitnú evidenciu podľa ods. 8 písm. a) tvorí a) žiadosť, b) súhlas a ďalší súhlas, c) vyhodnotenie trvania dôvodov na použitie informačno-technického prostriedku podľa § 6, d) informácia o ukončení používania informačno-technického prostriedku vrátane predčasného ukončenia používania informačno-technického prostriedku, e) zápisnica o zničení záznamu.“
Odsek 11: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly povinní a) vopred oznámiť príslušnej spravodajskej službe predmet, účel a čas trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly, b) dodržiavať opatrenia na úseku ochrany utajovaných skutočností vzťahujúce sa na chránené priestory a režimové opatrenia chránených priestorov vydané orgánom štátu, c) prerokovať s vedúcim orgánu štátu protokol o výsledku kontroly a o tomto prerokovaní vyhotoviť zápisnicu; protokol a zápisnica sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu8a).“
Odsek 12: „Orgán štátu je povinný pred každým výkonom kontroly vykonať poučenie členov komisie podľa odseku 1 o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti a o následkoch neoprávnenej manipulácie s nimi a predložiť týmto členom vyhlásenie o mlčanlivosti na podpis. Orgán štátu je tiež povinný prijať všetky opatrenia zamerané na ochranu informácií o použití informačno-technických prostriedkov pri spravodajskej činnosti zameranej na získavanie informácií zo zahraničných zdrojov podľa osobitného predpisu8b), ako aj na ochranu informácií, ktorých vyzradenie by viedlo k ohrozeniu zahraničnopolitických alebo zahranično-ekonomických záujmov Slovenskej republiky alebo práv a právom chránených záujmov tretej strany, vrátane práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika alebo spravodajská služba viazaná, ako aj z nich vyplývajúcich medzinárodných záväzkov.“
Odsek 13: „Vedúci orgánu štátu je povinný do desiatich pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia žiadosti členov komisie podľa odseku 1 poskytnúť týmto členom všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov v rozsahu podľa odseku 9; počas svojej neprítomnosti je povinný určiť osobu, ktorá v jeho zastúpení splní túto povinnosť.“
Odsek 14: „O výsledku kontroly vypracujú členovia komisie podľa odseku 1 protokol o výsledku kontroly, ktorý následne predložia príslušnému výboru podľa odseku 1 spolu so zápisnicou o jeho prerokovaní s vedúcim orgánu štátu; protokol je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“.
Odsek 15: „Ak príslušný výbor podľa odseku 1 na základe prerokovania protokolu o výsledku kontroly zistí skutočnosti, ktoré odôvodňujú podozrenie z porušenia tohto zákona pri použití informačno-technického prostriedku, informuje o tomto podozrení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; tento protokol zároveň predloží generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.“
Odsek 16: „Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté právo domáhať sa súdnej a inej právnej ochrany.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a a 8b znejú: „8a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 8b) § 2 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.“
Bod dva. Bod 8 znie: „Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016“ znie: „Osobitnú evidenciu podľa § 8a ods. 8 písm. a), ktorá obsahuje údaje o informačno-technických prostriedkoch použitých po 1. januári 2016, je orgán štátu povinný vytvoriť do 31. marca 2016 a vedúci orgánu štátu je povinný túto evidenciu predložiť po uplynutí tejto lehoty na najbližšie rokovanie príslušného výboru podľa § 8a ods. 1.“.“
Čiže to je druhý variant návrhu.
Zdôvodnil by som to stručne.
Pokiaľ majú mať členovia komisie, a je to správne, prístup k živým spisom, mala by byť maximálna garancia, že nebude z komisie unikať žiadna informácia. Únik informácie tohto typu je totižto pre priebeh akejkoľvek spravodajskej činnosti zničujúci. Znamená v princípe, že použitie ITP reálne nemôže pokračovať, respektíve môže pokračovať, ale bez akéhokoľvek výsledku, a preto si myslím, že je strašne dôležité, aby poslanci, ktorí sú členmi komisie, mali buď bezpečnostnú previerku, alebo povinnosť podrobiť sa polygrafickému vyšetreniu každý rok.
Ja na rozdiel od mnohých kolegov si nemyslím, že je to devalvácia poslaneckého mandátu. Poslanec získa mandát na základe volieb a môže hlasovať v parlamente, ale získaním poslaneckého mandátu nikto nezískava žiadne charakterové vlastnosti iné, ako mal predtým, nezískava čestnosť, bezúhonnosť a zvolením za poslanca sa nestáva kandidátom na svätorečenie. Také voľby nemáme. Preto nie je v rozpore s ničím, pokiaľ poslanec vykonáva tých pár poslancov takúto výnimočnú úlohu, kontrolnú úlohu voči spravodajským službám, aby u neho bola garancia, že ide o bezúhonnú osobu, kde riziko úniku informácie je minimálne, je minimalizované. Obávam sa, že v opačnom prípade sa môže stať, že z tejto komisie budú unikať do zločineckého prostredia informácie, ktoré v princípe budú reálne brániť tomu, aby následne boli úspešné vykonané zásahy voči tomuto prostrediu. To môže byť prostredie zločinecké, ale aj teroristické. Ja nechcem z tohto robiť úplne nejakú úplne melodrámu, ale viete si predstaviť, že by napríklad v tej komisii bol pán poslanec Jánoš? A vie z vás dať niekto garanciu, že tento poslanec by nevyniesol z tej komisie ja neviem možno za nejaké balíky alobalu informácie? Ja si tým istý nie som vôbec. A celkom nerozumiem dôvodu, pre ktorý by poslanci, ktorí budú v tejto komisii, nemali mať garancie, aby únik informácií bol minimálny, ak to nemá byť len niečo, čo je v princípe pro forma, ale nemá to žiadne reálne opodstatnenie. Čiže si myslím, že návrh kontroly je v princípe správny, ale musí tam byť garancia na tej druhej strane, aby sa minimalizovalo riziko úniku informácií.
A myslím si tiež, že návrh, o ktorom bude rokovať vláda, Bezpečnostná rada zajtra, je v rozpore s tým, čo sa navrhuje tu. A ja by som niektoré návrhy opatrení tu prešiel.
Návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa mala predĺžiť lehota zadržania pri teroristických trestných činoch až na potenciálne 96 hodín, čo by vyžadovalo zmenu ústavy. Ale tam si viem predstaviť zhodu. Návrhy, aby bolo možné túto lehotu bez súdu posunúť až na hranicu 30 dní, však považujem za ťažko prijateľné a skôr nebezpečné.
Naviac, moja otázka znie: Aký problém riešime? To súvisí aj s návrhom, ktorý bol deklarovaný aj verejne premiérom, vytvoriť obligatórnu väzbu pri určitom type trestných činov. Vláda si uvedomuje, že to je návrh, ktorý je v rozpore so znením ústavy, a bude navrhovať možno aj zmenu ústavy. Tým si nepomôžeme, samozrejme, lebo obligatórnu väzbu zakazuje Európsky dohovor v čl. 5 ods. 3 a 4. Čiže zmenou ústavy si nepomôžeme a všetci to v princípe vieme. Ale moja otázka vecná je: Aký problém riešime? Riešime problém, že súdy prepúšťajú obvinených z teroru na slobodu?
Problém podľa mojej mienky je iný. Ak niekto má na súdy disproporčný a nezákonný vplyv, tak to nie sú moslimskí fundamentalisti, ale miestni oligarchovia. Tam by som vecne možno zvažoval obligatórnu väzbu, aj keď tá je v rozpore s článkom 5 ods. 3 a 4 uvedeného dohovoru.
Jediný prípad, ktorý sme mali za posledné roky, a nechcem ho vôbec zľahčovať, trestného činu teroru, bol prípad keď páchateľ odpálil nálož pred košickou reštauráciou McDonald´s. A tie následky mohli byť, samozrejme, tragické, ak by bola vhodne skonštruovaná tá nálož a tak ďalej. Bol problém ho vziať do väzby? Absolútne nebol žiaden problém s tým. Čiže otázka moja znie, v tomto prípade okrem marketingu čo riešime, aký problém riešime? Toto je riešenie, ktoré nerieši problém, ale hľadá ho.
Návrh obsahuje ustanovenia, aby sa rozšírila trestná zodpovednosť právnických osôb, super. My sme pred týždňom navrhovali, keď ste tento zákon schvaľovali, aby sa rozšíril katalóg trestných činov, za ktoré budú mať zodpovednosť právnické osoby. To ste odmietli. O týždeň na to, ešte ten zákon nevyšiel v Zbierke zákonov chce navrhovať vláda, máme prezieravú vládu, pred týždňom sme o tom rokovali, to si pani podpredsedníčka pamätá, navrhovali sme rozšírenie toho katalógu. „Nie, ideme na minimum, možno, možno o rok, o tri, o päť to rozšírime, o týždeň na to.“ Ide vláda s návrhom opatrení medzi, ktorými je návrh rozšíriť aj trestnú zodpovednosť právnických osôb. Je to veľmi prezieravé.
Opatrenia zároveň obsahujú návrh, aby sa preradili i trestné činy zosnovania a založenia zločineckej skupiny a teroristickej skupiny do kategórie obzvlášť závažných zločinov, čo považujem za správne, aj keď minulý rok ešte ministerstvo spravodlivosti navrhovalo túto kategóriu zločinov zúžiť. Až po našej kritike od tohto zámeru, ktorý bol v pripomienkovom konaní, upustilo, návrh do parlamentu ani neprišiel.
Návrh zároveň navrhuje obmedziť práva obhajoby v prípravnom konaní pri teroristických trestných činoch, čo, si myslím, je možné len s tým, že potom budú musieť byť všetky dôkazy vykonané kontradiktórne na hlavnom pojednávaní, pretože jednoznačná judikatúra nášho Ústavného súdu a Štrasburgu je, že, že kľúčové dôkazy musia byť vykonané kontradiktórne aspoň raz, aspoň v jednom štádiu trestného konania. Čiže ak sa oberieme o tú možnosť, inými slovami, tie dôkazy z prípravného konania v rámci súdneho konania nebudeme môcť použiť, budú musieť by zopakované. Či to je ideálna vec, doteraz je to na diskusiu. Diskusii pri nových trestných kódexoch sa SMER veľmi bránil obmedzovaniu práv obhajoby, až tak trošku hystericky v tom čase. Doba sa mení, ale to je v poriadku, keď máte inú skúsenosť rozumnejšiu skúsenosť, tak sa mi zdá, že je tu odôvodniteľná aj zmena názoru.
Asi najväčší problém, ktorý návrh obsahuje, je, aby polícia mohla vopred zakázať ohlásené zhromaždenie podľa zákona o zhromažďovacom práve. Musím povedať, že už dnes je možné konať, ak sa na zhromaždení podnecuje násilie, pácha násilie, nie je v princípe s tým žiaden problém. Ale dať polícii možnosť preventívne zakázať vykonávanie kľúčovej slobody tejto krajiny, slobody zhromažďovania je veľmi ľahko zneužiteľné. A tam by som bol veľmi opatrný a by som veľmi varoval pred takýmto postupom.
Myslím si, že v tejto situácii, v akej sa nachádzame, bezpečnostnej, je skôr, ako robiť rôzne marketingové balíčky, lepšie zamerať sa na dve veci, ktoré môžu výrazne pomôcť. Po prvé je to výrazné skvalitnenie spravodajskej práce a výmena informácií. A to nie je o tých marketingových balíčkoch s tým, že zmeníme teraz 30 zákonov a si myslíme, že už to je bezpečné, to je o ľuďoch, ktorých máte v spravodajskej službe, a o dôvere, o ich kvalite, o ich čestnosti, o ich kompetentnosti. Nie som si úplne istý, že v posledných rokoch sa tieto tri náležitosti v našich spravodajských službách posilnili. Skôr, naopak, si myslím, že sa oslabili. A po druhé, to považujem za kľúčové tiež, je to výcvik bežných policajných jednotiek, aby v prípade ohrozenia, útoku neváhali zasiahnuť, kým prídu špeciálne jednotky. Výstroj a výzbroj je fajn, ale pokiaľ sa budú klasické poriadkové jednotky báť zasiahnuť, tak môže prísť k obrovským tragédiám na ľudských životoch. A viem, o čom hovorím.
My sme v princípe útok podobného charakteru, aj keď s oveľa nižšími následkami, mali na Slovensku len raz, v Devínskej Novej Vsi. A ten útok mal pomerne málo obetí, len sedem, vďaka jednému veľkému šťastiu. A nechávať to len na šťastie by bolo podľa mňa nerozumné. To šťastie bolo to, že keď páchateľ vyšiel von a začal strieľať po každom, kto sa pohne, tak bola na mieste pomerne rýchlo klasická hliadka poriadkovej polície, ktorej sa podarilo s tou výzbrojou, ktorú mali., ale odvahu mali našťastie, uzavrieť páchateľa v princípe v takom T-čku ulíc a nemohol ísť ďalej. Nemohli ho zneškodniť, na to nemali zbrane ani výcvik, ale vedeli ho zadržať, aby sa nemohol pohnúť ďalej. Oproti tej bytovke bolo nákupné centrum, možno to niektorí poznáte v Devínskej Novej Vsi, oproti bola škôlka. Ak by tam nebola tá poriadková jednotka, klasická hliadka v takom čase a neuzavrela toho páchateľa v tom T-čku, tak by následky v Devínskej Novej Vsi boli katastrofálne, boli v rozsahu desiatok obetí. A potom prišla špeciálna jednotka a páchateľa zlikvidovala. Mali sme veľké šťastie. Pánboh zaplať za to.
Ale ak sa nechceme na šťastie spoliehať, tak to, čo je úplne najkľúčovejšie, je, aby klasické poriadkové jednotky, lebo nebude na každom rohu špeciálna jednotka, mali nielen výzbroj a výstroj, to je fajn nech majú aj to, ja som za to, ale najmä aby mali výcvik, aby vedeli v takýchto situáciách hneď zasiahnuť. A to naozaj dlhé roky absentuje. A to sa mi zdajú dve kľúčové veci pre posilnenie bezpečnosti Slovenska, lebo naozaj žijeme v inej situácii bezpečnostnej a musíme si na ňu zvykať. Musíme zvyknúť asi aj na oveľa väčší väčšiu prítomnosť policajných, možno aj vojenských jednotiek v našich uliciach, v našich mestách, na podujatiach, na štadiónoch, v divadlách fajn. Ale ak to má mať zmysel, tak sa musia splniť dve kritériá. A to je spravodajská práca, výmena informácií, to je o kvalite ľudí, o dôvere ľudí, a tá skôr dneska klesá, a o oveľa väčšom a rozsiahlejšom výcviku klasických poriadkových jednotiek. Bez toho môžeme robiť veľké balíky protiteroristické, môžeme robiť marketing, čokoľvek proste, ideme, môžeme zastaviť migrantskú vlnu vlastným telom, na železnici, aj tak to nebude mať až taký efekt ako reálne opatrenie.
A myslím si, že aj tento návrh zákona dokazuje, že ide skôr v protiklade k tomu, čo bolo deklarované, a preto si myslím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil, sú dobré. A chcem vás požiadať o ich podporu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. Skúsim veľmi stručne.
No, pani poslankyňa Vitteková ani nemala reakciu, len ma vyzvala, aby som si spomenul na svoje legislatívne iniciatívy. A priznávam, že po štyridsiatke si nie na všetko úplne spomeniem, ale na svoje iniciatívy si spomínam, tak bolo by dobré, keby povedala, ktorá sa jej nepáčila, konkrétne, lebo ja si teda ich spomínam, takmer všetky. A keďže asi nevie ktorú, tak to myslela len, aby nejakú povinnú faktickú mohla mať.
K prezidentovi republiky. Prezident má absolútnu imunitu a je možné ho stíhať len za vlastizradu a úmyselné porušenie ústavy, za nič iné. A jeho stíhanie nerobí prokuratúra, ale Národná rada, to je impeachment, úplne iná procedúra ako Trestný poriadok. Impeachment je úplne niečo iné, čiže toto, ako zmiešavať dve veci, mi príde trošku, no proste nie príliš bystré.
Teraz k pánovi poslancovi Kuffovi. Pán poslanec, ja som navrhoval ešte za prvej Ficovej vlády prvýkrát zmrazenie platov, keď prišla kríza, lebo vtedy malo zmrazovanie význam, a hlasoval som za zmrazovanie platov opakovane. Tvrdil som a tvrdím stále, že treba si povedať, že dokedy. Proste dať si nejakú hranicu, dať si nejakú hranicu a povedať si dokedy. Ale ja to, čo hovorím, hovorím verejne aj od tohto pulta, nie v kuloároch, chodbách. A tuná poslanci SMER-u ťapkajú za niečo, začo vlastne oni hlasovali tiež, to nechám na posúdenie iným.
Posledná poznámka je, kvôli čomu ten zákon sem naozaj prišiel? Potrebuje si niekto z verejných funkcionárov kupovať našu justíciu, aby sa mu nič nestalo? Že keď už si nemôžete kúpiť rakúsku justíciu, tak aspoň tú slovenskú? To považujem ja osobne za najväčší problém, pretože nie je žiadne odôvodnenie, aby k takýmto nárastom pôžitkov v justícii dochádzalo v tejto situácii. V tom má kolega Beblavý pravdu. Je to jediná kategória osôb, ktorým tak dramaticky, učiteľom dávate minimum, zdravotným sestrám dávate minimum, a komu dávate maximum, sú prokurátori a sudcovia. Je to naozaj forma odmeny?

Ďakujem veľmi pekne. Tento zákon do parlamentu nemal nikdy prísť. Je škodlivý, je krok späť a dôkazom toho je, že vláda ho ani nechce a nevie obhájiť. Dôkazom toho nie je len, že tu dnes sedí minister školstva, ktorý tu sedí, pretože musí tu byť niekto za vládu, ale aj, dôkazom je aj to, že minister spravodlivosti nemal ani toľko odvahy, aby vystúpil v rozprave k zákonu, aj keď som ho na to opakovane vyzýval, pretože nevedel vysvetliť a vyargumentovať zmeny, ktoré v zákone o prokuratúre vaša vláda navrhuje. Podľa mňa o niektorých z nich ani nevedel, keby sme na nich neupozornili. A samozrejme zákony treba čítať. A to je ku kolegovi, ktorý tu vystupoval, aj detailne čítať, lebo najskôr si je potrebné škandalózne veci typu dôchodkov všimnúť a prečítať.
Ale skúsim k tomu zákonu ešte predsa len, predsa len pár slov. Pán poslanec Abrhan mal pravdu v tom, že pani poslankyňa Vitteková predložila pozmeňovací návrh, ktorý zatiaľ v písomnej podobe nemáme. Neviem, či chcete hneď potom hlasovať, aby sme si to prečítali počas hlasovanie, ten pozmeňovák.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Myslím, že ste ho počuli, bol veľmi krátky a teraz sa rozdáva, takže myslím, že nebude problém.

Lipšic Daniel, poslanec NR SR
... že som ho počul, hej. To je prvá vec.
Druhá vec je, že minister ešte v piatok minulý týždeň obhajoval v tejto sále návrh na zvýšenie dôchodkov prokurátorov a sudcov o vyše takmer 200 euro. Aby sme si rozumeli. Dnes majú sudcovia a prokurátori približne dôchodky na úrovni 1600 euro, jedny z najvyšších dôchodkov. A je to tak sčasti aj správne, tá práca, ktorú vykonávajú, je dôležitá. Ale aký dôvod existuje, aký dôvod existuje, aby sme najvyššie dôchodky v tejto krajine ešte zvyšovali stonásobne viac, ako zvyšujeme dôchodky bežným dôchodkom? To je nejaký nový sociálny balíček strany SMER a vlády? To je absurdnosť. A keď niekto tvrdí, lebo už som také vyjadrenie počul, že to je politizácia veci, kto s tým prišiel do parlamentu? Opozícia? Mali sme byť ticho? S tým ste prišli vy do parlamentu a vaša vláda a do minulého týždňa, kým sme vás pri tom neprichytili, ako pri kauze PPC, ste to vehementne obhajovali. Ste to vehementne obhajovali. Ak by sme si to nevšimli, tak dneska o tom hlasujeme, je to schválené bez akýchkoľvek pochybností, bez mihnutia oka. Keď som navrhoval na výbore pre obranu a bezpečnosť to vypustiť, neprešlo to. Keď som navrhoval na ústavnoprávnom výbore návrh vypustiť, neprešlo to. Vaši poslanci vždy hlasovali proti alebo niektorí radšej teda nehlasovali.
Aký je dôvod takej radikálnej zmeny názorov, dva týždne, odkedy bolo rokovanie výborov? Žiaden. Reálne žiaden, len skutočnosť, že len pokiaľ vás človek prichytí pri hlúposti, nespravodlivosti alebo nejakej zlodejine, ako to bolo v kauze PPC, vtedy, keď je verejný tlak, ste ochotní cúvnuť. Inokedy nie. A toto je ten prípad. Čiže si myslím, že pán poslanec Abrhan má plnú pravdu, keď tvrdí, že pani poslankyňa Vitteková neodôvodnila svoj návrh nijakým spôsobom, pretože minister spravodlivosti pred týždňom ešte ho vehementne v parlamente obhajoval.
Moja otázka je, koho mohlo napadnúť, akého génia, v tejto situácii, v akej krajine je, zvyšovať dôchodky prokurátorom a sudcom o takmer 200 euro? A aký bol dôvod toho návrhu? Aký bol dôvod toho návrhu? Minister tvrdil pred týždňom, že dôvod je, že prokurátori a sudcovia majú aj nejaké zákazy, zákaz podnikať, a tak ďalej. Veď kvôli tomu už teraz majú tie príplatky. Ale zákon žiadne nové zákazy, obmedzenia nestanovuje prokurátorom a sudcom, ani jedno jediné. Len sa navrhuje zvýšiť ich pôžitky. To nemá žiadnu logiku, samozrejme.
A moja otázka znie: Je to forma odmeny pre prokurátorov a sudcov, pretože veľké ryby sú na slobode, že nie sú stíhané? Lebo môj názor je taký, že pokiaľ by veľké ryby neboli na slobode, pokiaľ by boli stíhané našimi prokurátormi, tak by možno v budúcnosti mohol dostať každý dôchodca 160 euro ku svojmu dôchodku a nie 1,90 eur. A s nejakou nadsázkou musím povedať, zaplať pánboh, že si nemôžete kupovať rakúskych prokurátorov a zvyšovať im platy a dôchodky, lebo by ste sa možno aj o to pokúsili, aby náhodou blízky priateľ Roberta Fica nebol trestne stíhaný v Rakúsku. To je dosť perfidná vec podľa mojej mienky takýmto spôsobom si kupovať prokurátorov a sudcov.
Druhá vec, ktorú pani poslankyňa Vitteková nespomenula v tom svojom vystúpení, je tá, že všetky ostatné pôžitky, ktoré sa navrhujú navyšovať nad rámec dôchodkov, poviem o nich, nevypúšťa. Návrh ustanovuje, aby sa napríklad predĺžila reálne dovolenka sudcov a prokurátorov zo 6 na 7 týždňov. Aký je toho dôvod? Aký je toho dôvod? Máme plno nevybavených vecí, reštančných vecí, justícia nefunguje efektívne. Tak my ideme urobiť to, že predĺžime dovolenky sudcom a prokurátorom a tým dávame aj odkaz asi stranám v konaní, že ich veci nie sú dôležité, aby boli prerokované, sudca je na dovolenke, nedá sa nič robiť. Aký je dôvod pre to, aby sa dovolenka predlžovala zo 6 na 7 týždňov? Je na to nejaký dôvod reálny, že je taký dobrý stav vo vybavenosti vecí a agendy a prieťahov, že sudcovia by mali ísť na dovolenku!? Prečo nie? Pani Vitteková nenavrhuje žiadnu zmenu v tejto oblasti.
Okrem toho sa navrhuje zvyšovať odmeny sudcom, zaviesť ich vôbec, sudcom a prokurátorom. Okrem toho sa navrhuje, aby mali predstavitelia súdnictva, funkcionári v justícii aj na prokuratúre vyššie funkčné príplatky. Dokonca až do výšky 30 % funkčného platu. Dnes priemerný funkčný plat sudcov a prokurátorov je 3500 euro. Však je to slušný plat. Je to slušný plat. A kvôli čomu chceme ešte justičným funkcionárom ho výrazne zvýšiť cez percentuálne príplatky k platu? Ako si to inak vysvetliť, ako snahu proste kupovať si predstaviteľov justície s cieľom, ktorý tu už trošku bol naznačený, aby ľudia, ktorí majú postavenie, majú moc, majú peniaze, neboli postavení pred spravodlivosť? To je podľa mňa jediný reálny alebo predstaviteľný motív, pre ktorý takéto zmeny robíte.
Musím len upozorniť, že aj za vašej prvej vlády a aj teraz navrhujete, aby sudcovia a prokurátori nemali zmrazené platy, len poslanci a ministri. Ja si myslím, že po ôsmich rokoch od krízy je dôvod sa nad tým zamyslieť, pretože som presvedčený aj ústavnoprávne, že, samozrejme, parlament nemá právo zmraziť platy sudcom ako tretej zložke moci, keď nezmrazí platy poslancom a výkonnej moci. Ale keď zmrazí všetkým trom mociam, aký je tam ústavný problém? Ako by mohol parlament zneužiť svoje postavenie tým, že zmrazí aj sebe platy, aby potrestal sudcov? To je nezmysel. Napriek tomu navrhujete, aby sa platy sudcov po párročnom zmrazení pohli ďalej. A ony sa pohnú výrazne ďalej, lebo nabehnú na trojnásobok priemernej mzdy. To znamená, že to, čo tri roky mali, alebo dva roky, zmrazené, tak teraz ten nábeh, ten nárast bude pomerne veľký. To znamená, že ak dnes alebo doteraz bol priemerný plat sudcov a prokurátora okolo 3,5-tisíca mesačne, koľko bude? Môže byť cez 4-tisíc. Ja neviem presne prepočty, ale pomerne to bude výrazné zvýšenie práve kvôli tomu, že mali zmrazené platy niekoľko rokov.
Nad rámec tohto navrhujete dovolenky, odmeny, funkčné príplatky. A pani poslankyňa Vitteková nenavrhla ani jedno z toho vypustiť. My navrhujeme, aj pani poslankyňa Žitňanská, aj ja, a o tom budeme, predpokladám, že hlasovať. Ten argument, že veď preventívne rehabilitácie možno majú aj nejaký, väzenská stráž. Problém justície je tento: Nie je možné si vyberať z každého zákona to, čo sa nám páči. To znamená, pri NKÚ si vyberieme neobmedzené funkčné obdobie, pri Úrade na ochranu osobných údajov, pán poslanec, to ste vy spomínali, si vyberieme tvorbu legislatívy, pri platoch si vyberieme poslancov. Pri dôchodkoch si vyberieme, neviem koho, osobitný režim. Pri rehabilitácii policajtov, pri neviem čom väzenstvo. Takto sa robia zákony? Že si povyberám tie hrozienka z každej profesie, ktorá existuje na Slovensku, a dám do jedného zákona? Lebo veď niečo majú tí, niečo majú tí, niečo majú tamtí. Takto robíte legislatívu a podľa mňa to v princípe ani nie je spravodlivé. To nie je spravodlivé. A som zvedavý, ako budete zdôvodňovať tieto sociálne balíčky nie pre ľudí v núdzi, ale pre tých, ktorí sú zabezpečení v princípe doživotne pomerne dobre. A ešte raz, uznávam prácu sudcu a prokurátora, pokiaľ ju robí dobre. To nie je ľahké zamestnanie. To je poslanie tiež. Ale kvôli čomu ideme tým, ktorí sú najlepšie zabezpečení, to zabezpečenie ešte neustále zvyšovať?
Druhý problém, ktorý tu bol zmienený pánom poslancom Hlinom, a potom prejdem k prokuratúre ako takej, je problém kompetencie generálneho prokurátora podávať návrhy na vzatie do väzby. To ste vy, pán poslanec, spomínali a tam sú v tom paragrafe dva odseky. Jeden je zadržanie a jeden je väzba a jeden je väzba. A to, čo navrhujete pri väzbe, to znamená, navrhovať parlamentu alebo žiadať parlament o súhlas na väzbu, ja hovorím teraz o väzbe, je kompetencia každého prokurátora, ktorá bola podľa Trestného poriadku. Podľa Trestného poriadku. Teraz čo bude platiť? Vaša novela zákona o prokuratúre alebo Trestný poriadok? Keď sem príde návrh na vzatie do väzby poslanca, na súhlas so vzatím do väzby od okresného prokurátora v Dolnom Kubíne, bude o ňom parlament rokovať alebo nie? Podľa Trestného poriadku má právo prokurátor podať taký návrh. Je to jeho výlučné oprávnenie, každého dozorujúceho prokurátora. Podľa vášho návrhu to bude len kompetencia generálneho prokurátora. Ktorý z tých dvoch zákonov bude platiť, keď už robíme skvelú legislatívu? Ja sa pýtam. Nikto nevie. Nikto nevie, lebo Trestný poriadok je všeobecný kódex. Asi by mal platiť ten. Zákon o prokuratúre je neskorší zákon. Ktovie, hodíme si mincou.
A k tej imunite. Ja by som v niečom súhlasil s tým, čo bolo spomenuté o poslancoch, ale nesúhlasím s imunitou. Nech majú poslanci svoje oprávnenia, svoje platy, svojich asistentov, dobré podmienky na výkon práce. Absolútne s tým súhlasím, ale nemali by mať neodôvodnené privilégiá. A tvrdím to dlhé roky, že imunita bola neodôvodnené privilégium. Ničím neodôvodnené, pretože ak má poslanec imunitu kvôli výrokom a hlasovaniu v parlamente, to odôvodnené je, aby bola slobodná diskusia a slobodné hlasovanie. Ale aby mal imunitu, keď prekročí rýchlosť alebo keď spácha bežný kriminálny čin, ktorý nijako nesúvisí s výkonom funkcie, keď sa poslanec, nejaký, proste v Turci pobije so svojím sokom alebo s kýmkoľvek, kvôli čomu by mal mať imunitu? Aký je na to bledomodrý dôvod? Absolútne žiaden. Absolútne žiaden. Čiže poslanci nech majú svoje postavenie a súhlasím možno aj s tým, že donekonečna zmrazovať platy poslancov je, je, je prejav populizmu. No a potom budú nosiť poslanci peniaze v alobale, mnohí, a budú to mať len na kávu, svoj plat, a v zásade ostatné budú mať, si zabezpečia iným spôsobom. Ale imunita je neodôvodnené privilégium v dnešnej dobe. Imunita vznikla historicky kvôli tomu, že výkonná moc reprezentovaná kráľom v tom čase, mohla poslancov zatknúť a parlament tradične obmedzoval moc kráľa. Najmä v tom, že schvaľoval výšku daní. Takže aby parlament nemohol zatknúť polku poslancov cestou do parlamentu, tak kvôli tomu vznikla historicky imunita. Dneska je trestné stíhanie od výkonnej moci v princípe oddelené a o zatknutí a o väzbe rozhodujú súdy, nie výkonná moc. Čiže vôbec imunita dnes proste nemá v takom rozsahu, ako bola, zmysel. Nemá reálne opodstatnenie. Ja som smutný z toho, že sa k tomu znovu vraciame po piatich alebo štyroch rokoch.
A samozrejme je pravdou aj to, lebo pán poslanec Kuffa dostal veľký potlesk od smerákov, ak by ste mohli, tak tú imunitu ešte v širšom rozsahu schválite zajtra. Schválite ju zajtra. (Reakcie z pléna.) Tak ja vám poviem, kto ju zrušil. Imunita sa zrušila v minulom volebnom období. Zrušila sa v roku 2012 pred voľbami a poslanci SMER-u, ktorí dlhé roky hlasovali proti zrušeniu imunity a vymýšľali si argumenty o tom, prečo imunitu poslanci musia mať, lebo sú zaneprázdnení a ponáhľajú sa a chodia rýchlo, atď., a hlasovali dlhé roky proti. Ja som sem prišiel s návrhom na zrušenie imunity prvý raz v roku 2003 ešte ako minister spravodlivosti. Ako ste hlasovali vy? Proti. A potom znovu v opozícii, ako ste hlasovali? Proti. A potom vám poviem, čo sa stalo, a všetci to vieme, netvárme sa, že to je nejaká nová informácia. A potom sa stalo to... (Reakcie z pléna.) Lebo to je zmena ústavy, pán poslanec. Vy o tom viete? Mňa by zaujímalo, ako ste vy hlasovali roky rokúce. Proti. Vy ste ju nezrušili. Ešte raz, zrušila sa imunita za našej vlády, keď o to už ide, hlasmi celého parlamentu. A poviem vám, prečo to tak bolo. Pretože jediné, na čo vy reagujete, aj v tomto prípade dôchodkov prokurátorov, je verejný tlak. A parlament hlasoval o zrušení imunity v čase, keď prebiehali protesty kvôli kauze Gorila. Len kvôli tomu. A áno, zrušenie imunity prešlo v tomto parlamente. Hádajte ako? Prešlo jednohlasne. Tí istí poslanci, ktorí roky rokúce, mnohí z vás, hlasovali proti zrušeniu imunity, opakovane, opakovane, opakovane, minimálne päťkrát, tak zrazu, zrazu bol verejný tlak, bola verejná mienka, ste hlasovali za. A teraz sa týmto chválite? Bol by som opatrný na vašom mieste. (Výkriky v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále. Skúsme sa venovať zákonu o prokuratúre.
Poprosím aj vás, pán kolega.

Lipšic Daniel, poslanec NR SR
Ideme do histórie. Kedy vznikla? Vznikla za prvej republiky v roku 1918. Neviem, aká tam vtedy bola vláda, ale do našej ústavy bola zakotvená v roku ´92 za vlády Vladimíra Mečiara. Ale však môžeme aj o tom trošku podiskutovať. Len nemá, podľa mňa to nemá nejaký veľký zmysel. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím vás, kolegovia, naozaj, vypočujme si ešte vystúpenie pána poslanca, ktorý chce hovoriť k prokuratúre, nech sa môže naozaj venovať zákonu, ktorý prerokovávame.

Lipšic Daniel, poslanec NR SR
Minister spravodlivosti sa vo svojom záverečnom slove vyjadril len k týmto dvom veciam. Preto som o nich teraz hovoril. Vyjadril sa jednak len k dôchodkom a náležitostiam prokurátorov a sudcov, ktoré navrhujete posilniť, a potom sa vyjadril k otázke, k otázke posilnenia kompetencií generálneho prokurátora na podávanie návrhov do parlamentu. Nevyjadril sa vôbec k tej hlavnej téme tohoto zákona, ktorá, ktorá predstavuje pre mňa osobne krok späť a späť k sovietskemu modelu prokuratúry. Ja som o tom hovoril v druhom čítaní pomerne obšírnejšie, mám pomerne veľa pozmeňujúcich návrhov. V zásade tento návrh novely zákona o prokuratúre robí z generálneho prokurátora neobmedzeného vládcu na prokuratúre, neobmedzeného vládcu na prokuratúre, ktorý rozhoduje v princípe o všetkom, o každej jednej veci a o každom jednom prokurátorovi. Som presvedčený, že, že takýto model prokuratúry, aký teraz ešte zavádzate alebo zhoršujete ten model, dnes už nie je ani v Ruskej federácii. A nehovorím to rád a nehovorím to ani ako nejaké klišé, ale som o tom presvedčený.
Musím povedať, že, že návrhy, aby verejné, výberové konanie na prokurátorov, na ich funkčný postup, na vedúce funkcie prokurátorov neboli transparentné, aby ich výsledkami nebol viazaný generálny prokurátor. Aký zmysel má robiť výberové konanie, ktoré si organizuje samotná prokuratúra, nikto z vonku, lebo sme uzavretý svet, a napriek tomu ani ich výsledky nie sú pre generálneho prokurátora záväzné? Aký má zmysel robiť také výberové konania? Veď to je Potemkinova dedina v zásade a vy ju dnes chcete odsúhlasiť. Je tam, je tam spústa, spústa ďalších vecí, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú toho, že generálny prokurátor dnes, a vy to ešte posilňujete, reálne ako keby stál nad zákonom. Nie je možné ho postihnúť disciplinárne a nie je možné ho reálne ani trestne stíhať. Kto bude generálneho prokurátora v prípade, že sa dopustí trestného činu, trestne stíhať? Niekto by povedal, možno v tej veci bude teda vylúčený, jasné, pôjde o jeho vec, tak jeho prvý námestník. Ale v tejto novele zavádzate, že námestnícke funkcie budú priamo menované, nepôjdu výberovým konaním, priamo ich bude menovať generálny prokurátor. Svojich námestníkov. Je to, je to, je to skoro zacyklený absurdný kruh a prísť s takýmto návrhom tesne pred koncom volebného obdobia, považujem za, za zlé, za hlúpe.
V tomto návrhu ešte okrem toho, to predpokladám, že vypustíte, bol návrh, aby sa zmenil systém mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom procese. Tento návrh nebol ani v pripomienkovom konaní a tento návrh nebol ani na rokovaní Legislatívnej rady vlády. Dostal sa tam až na vláde, nebudem verejne diskutovať o tom, ktorý génius to tam navrhol, a zaviedol by sa systém, ktorý tu platil za bývalého Trestného poriadku, kedy mimoriadne opravné prostriedky boli len v právomoci štátnych orgánov, teda konkrétne generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti. Ten systém je zjavne protiústavný, lebo ak niečo znamená rovnosť strán v konaní podľa našej ústavy, tak to znamená, že obidve strany v súdnom konaní majú rovné postavenie a nie je možné priznať jednej strane viac kompetencií a inej menej. A už vôbec nie v trestnom konaní, kde práve, naopak, má väčšinou obvinený v procese niekedy nejaké privilégiá oproti, a dôkazné bremeno samozrejme znáša štát v trestnom konaní.
Čiže s týmto nápadom sem prísť a prísť s ním sem v princípe skoro tak polotajne, že sa to len prilepí k zákonu o prokuratúre, úplne nesúvisiaci predmet, Trestný poriadok, s takou závažnou zmenou, zaplať pánboh za to, že aspoň toto vás napadlo, aj keď neviem, koho to napadlo, ale dať von, lebo, lebo to by bola "west" v Osrblí. Ústavný súd zrušil okamžite, a nielen to, že by to zrušil. Podľa mňa by to tam bolo riziko, že by išiel ešte Ústavný súd ďalej, ešte by začal riešiť vo svojom odôvodnení, že či vôbec dnes štrukturované dovolanie ministra spravodlivosti, ktoré umožňuje tie najväčšie nezákonnosti napraviť, či aj to je v súlade s ústavou a s európskym dohovorom. Kvôli čomu ste do takého rizika chceli ísť? Nemá žiadnu logiku.
Čiže, vážený pán predseda, myslím si, že je to jeden, jeden z najhorších zákonov, ktoré do parlamentu prišli. Myslím si, že tá snaha prepašovať do, do návrhu zákona nezdôvodniteľné požiadavky prokurátorov, alebo teda vlády, alebo neviem koho, na zvýšenie ich, ich privilégií, nemá absolútne žiadne opodstatnenie. Ten zákon z prokuratúry robí štát v štáte. Dokonca dávate z toho zákona von ustanovenia, aby uchádzači o funkcie na prokuratúre museli verejne deklarovať blízke osoby v justícii, čo bolo veľmi dôležité. Všetci dobre vieme, všetci dobre viete, ktorí ste právnici, veľmi dobre, aký problém na Slovensku je v justícii rodinkárstvo. Aký problém na Slovensku je, že mnohí noví sudcovia a prokurátori sú deťmi súčasných sudcov a prokurátorov. A niekto k tomu možno, že povie, veď to nevadí, lebo sú tradičné profesie, ktoré sa dedia, stolárska, lekárska. Ale to je tretia zložka moci! To nie je... Nech sa dedia právnické vzdelanie a lekárske, v poriadku. Tretia zložka moci! A v ústave nie je nič napísané, že dve moci, tie politické, výkonná a zákonodarná, sú demokratické, lebo sú priamo volené, a moc súdna je dedičná. Nič také v ústave napísané nie je, ale tá prax a realita je tomu veľmi podobná.
A som spomínal príbeh, ktorý je najkritickejší možno na východe Slovenska, kde jeden z predsedov súdov má na súde celú svoju rodinu, syna, dcéru, zaťa, švagra a manž... Čo to má znamenať? Ten návrh aspoň, pôvodný, zakotvoval, že musia deklarovať, aké majú blízke osoby v justícii. To by ich nijako neznevýhodnilo, nediskriminovalo, ale bolo by to pod verejnou kontrolou. Dávate preč, vám ten systém vyhovuje, ktorý podľa mňa je, je skoro najhorší v Európskej únii. A neviem o krajine Európskej únie, ani o Rumunsku a Bulharsku, keď o tom hovoríme, ktoré by mali tak zakotvené rodinkárstvo v justícii. A snahy za našej vlády to rodinkárstvo obmedziť, vy teraz šmahom ruky zo zákona dávate von, to je problém.
Ten zákon nie je krokom vpred, ten zákon je krokom späť, úplne evidentne, úplne evidentne. A myslím si, že by bolo najlepšie ho vziať späť. A neviem, či minister školstva takú kompetenciu má, ale keď tu sedí, tak asi má. Takže ešte máte pár minút. A myslím si, že, že ten zákon akokoľvek bude prijatý, bude potrebné v krátkej dobe zmeniť, lebo, lebo je prejavom zlého videnia sveta, zlého videnia sveta, ako je nastavená prokuratúra, justícia a bude bežným ľuďom na Slovensku škodiť, nie pomáhať, len škodiť.

Jedna reakcia k pánovi poslancovi Hlinovi. Ten návrh, ktorý sa týka predkladania návrhov do parlamentu generálnym prokurátorom, ja som to už spomínal, minister to nevedel vysvetliť, je nielenže vecne zlý, on je v rozpore s Trestným poriadkom. Ja som tu citoval § 231 Trestného poriadku, podľa ktorého vo výlučnej kompetencii akéhokoľvek prokurátora je, a ja vám to znovu odcitujem, aby to bolo zrejmé, vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, v ktorej prípade je na takýto úkon potrebný súhlas Národnej rady. A argument, že veď aj generálny prokurátor je prokurátor, je v princípe idiotský. Poviem prečo. Tam, kde Trestný poriadok zveruje nejakú kompetenciu priamo generálnemu prokurátorovi, ako je to pri mimoriadnych opravných prostriedkoch, pri zrušovaní právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní či dovolaní, sa výslovne uvádza, že to je kompetencia generálneho prokurátora. Tu sa uvádza, že to je kompetencia ktoréhokoľvek prokurátora, ktorý vykonáva dozor v danej veci.
Čiže vy týmto, aj keď vám to je asi úplne šumafuk v zásade, idete do rozporu s Trestným poriadkom, čo len dokazuje absolútnu, proste, bezútešnosť, bezmocnosť legislatívy, proste chaos, neprehľadnosť. Lebo ak by ste aspoň trošku o tom uvažovali, tak aspoň vyjmete v Trestnom poriadku tú kompetenciu a dáte ju do kompetencie generálneho prokurátora. Teraz budú v konflikte dva zákony. Vy týmto nepriamo novelizujete, čo je blbosť absolútna, kódex trestný, Trestný poriadok a je vám to absolútne lautr jedno. A nemáte ani jeden argument, lebo však kde by ste ho nabrali, na to, že k takejto zmene prichádza.

Pán predseda, keďže nedal návrh pán predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, tak by som chcel len upozorniť poslancov nášho výboru, že máme mimoriadne rokovanie výborov o 13.00 hod. k trestnému stíhaniu pána Výboha v Rakúsku s tým, že dúfam, že poslanci SMER-u - nie ako minule - už nebudú mať neodkladné pracovné povinnosti a budú môcť sa zúčastniť výboru.
Budeme pokračovať ďalej.

Pán podpredseda, už vás na to upozornil predsedajúci, rokujeme o zákone o prokuratúre, ktorým ste sa nedotkli zákona ani slovom. Čiže ak chcete byť veľmi konzekventný a pán podpredseda Figeľ bol tolerantný, tak by vám vypol mikrofóny. Pán podpredseda, reagujem na vás, čiže sa trošku sústreďte aspoň. A problém váš je ten, že, áno, predsedajúci schôdze by mal byť nezávislý arbiter. Ale vy nie ste nezávislý arbiter! Vy umožňujete koaličným poslancom hovoriť o čomkoľvek, vo faktických reagovať na kohokoľvek, ale opozičným nie. Akoby boli iné pravidlá pre koaličných a pre opozičných. To je váš problém.
Vy vyčítate pánovi poslancovi Hlinovi jeho expresívne vyjadrenia alebo niečo, ale keď to robia vaši poslanci, ste ticho a práve naopak. Keď včera pán poslanec Raši pozýval pána poslanca na psychiatrické vyšetrenie, tak ste mnohí tuná tlieskali, ste sa búchali o kolená, jaké to je strašne srandovné. Ste normálni?! Či vy len nejaké pravidlá máte pre jednu časť snemovne a druhá má vlastne voľný štýl?! To je vaša predstava vedenia schôdze? Ja si nemyslím, že to je predstava, ktorú má rokovací poriadok.
A posledná vec k súdnym rozhodnutiam. Neviem, komu budete odnímať slovo, podľa mňa nikomu, ale to je jedno. A nikto si nenechá od vás odňať slovo. Ale, čiže nikto sa toho nejak zvlášť nezľakol, jak sa na mňa nenahneváte. Ale každé súdne rozhodnutie, aj prebiehajúce, je rovnako chránené slobodou prejavu ako čokoľvek iné a ktokoľvek má právo ho slobodne komentovať. Tým ho neovplyvňuje. A je judikatúra v Štrasburgu, ktorá hovorí jednoznačne, že komentovanie súdnych rozhodnutí a neprávoplatných je chránené slobodou prejavu. Ja si to myslím, že je. A slobodu prejavu majú ešte osobitne chránenú poslanci v parlamente. Čiže čo vy chcete vypínať mikrofóny, komu? Komu chcete vypínať mikrofóny? Ak by poslanec chcel ovplyvňovať vec, to je iná záležitosť.

Ja by som zareagoval aj na to, čo spomínal pán poslanec Hlina vo svojej faktickej na mňa. Mne sa zdá, že by bolo dobré po tom, ako bola zrušená imunita, aby naozaj Policajný zbor dostal preškolenie, dopravná polícia, kto má alebo nemá imunitu a podľa čoho sa posudzuje.
Imunita bola zrušená, pokiaľ sa nemýlim, s účinnosťou niekedy v marci 2012, teda jak sa menila vláda, to bolo zrušené tesne pred skončením volebného obdobia kvôli tomu, aké boli demonštrácie pri Gorile. Kedy tí istí poslanci, ktorí dlhé roky odmietali zrušenie imunity, zrazu hlasovali za jej zrušenie, to sa bude týkať aj asi nasledujúceho rečníka, ktorý dlhé roky hlasoval vždy proti a potom názor nejak zmenil. Ale zaplať pánboh za to.
Ale faktom je, že pán poslanec má pravdu a dokonca nielen pri diplomatických pasoch. Ja som pred asi rokom, dvomi prekročil rýchlosť na tej štvorprúdovej ceste do Prešova z Vranova, tam je taká, ak viete, je tá letecká základňa, taká pomerne široká cesta, tak som to tam trošku šlapol rýchlejšie, sa priznám, a zastavil ma policajt. A ja so sebou nenosím poslanecký preukaz, nosím občiansky akurát. Ale teraz, samozrejme, že ma spoznal, takže teda v zásade mi to vracal naspäť, že nič. Hovorím: "Jak že nič?" "Veď vy máte imunitu." Ja hovorím: "My už nemáme imunitu, už dva roky nemáme imunitu." A som si musel pokutu, bola dosť vysoká, priznám sa, som si musel vypýtať pomaly. (Reakcia z pléna.) Ó, to vám minister vnútra veľmi ľahko akože zistí, či bola, alebo nebola, to vám ľahko zistí a možno to dáte aj do bulváru, ale, ale bola.
A mne sa zdá, že to nie je vecou ministra spravodlivosti, aby sme mu nekrivdili, že mnohí dopravní policajti nevedia, aký je rozsah imunity jednotlivých ústavných funkcionárov, a potom aj nesprávne postupujú.

Ja už budem len stručný. Pán spravodajca, dávam, ak to nedali kolegovia, dal by som, pán spravodajca, procedurálne návrhy na vrátenie zákona na dopracovanie a na nepokračovanie v rokovaní o návrhu zákona aj po tom, čo tá rozprava (reakcia spravodajcu), obidva návrhy, hej, po tom, čo tá rozprava takýmto spôsobom prebehla, kde sa ukazuje, že ten zákon je v mnohých, v mnohých bodoch novelizačných absurdný. A ja som spomenul to, čo hovoril pán poslanec Hlina, že dokonca v tej oblasti, ktorá sa týka návrhu generálneho prokurátora na súhlas so vzatím do väzby, je táto úprava v rozpore s Trestným poriadkom.
Ešte raz prečítam pre kolegov § 231, čo sú úkony prokurátora podľa Trestného poriadku, kde v písm. j) je "vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas národnej rady".
Tam, kde Trestný poriadok dáva kompetenciu generálnemu prokurátorovi, napríklad pri zrušovaní rozhodnutí v prípravnom konaní (§ 363) alebo pri iných úkonoch, tak tam je vyslovene uvedený generálny prokurátor. Toto je kompetencia každého prokurátora, ktorý vykonáva v danej veci dozor alebo vec vyšetruje.
Čiže je až zarážajúce, že takáto vec sa do parlamentu dostane bez toho, aby bol novelizovaný, pokiaľ viem, nenavrhujete to, Trestný poriadok.
A pán poslanec Hlina má v niečom pravdu, že ak to nie je imunita, tak to je vlastne vytvorenie ďalšej prekážky na vzatie poslanca do väzby. Ďalšej prekážky. Lebo to bude musieť prejsť nielen podnetom vyšetrovateľa, návrhom prokurátora, ale ešte aj generálnym prokurátorom, až potom to sem bude môcť prísť. Čiže dávate ďalšiu prekážku na to, aby bol poslanec väzobne stíhaný, úplne evidentne, ďalšiu prekážku.
A teraz viacerí kolegovia tu spomínali, myslím, pán poslanec Chren, ak sa nemýlim, prípad vášho kolegu poslanca, kolegu bývalého poslanca Jánoša. On tu častokrát vehementne vystupoval, bol z tej skupinky smeráckych poslancov, ktorí sa vyjadrovali často a ku všetkému, veľmi tak oduševnene. Ja nechcem posudzovať jeho trestný prípad, ani mi to neprináleží, ale keď ste dostali včera otázku, pán minister, ohľadne podania dovolania vo vzťahu k tomuto exposlancovi, čo sa týka rozhodnutia o väzbe, opravte ma a povedzte presný termín, koľko vám trvalo, odkedy vám doručil podnet generálny prokurátor, na vaše rozhodnutie? Myslím, že pár mesiacov, ale opravte ma, ak sa mýlim, neviem presný čas, ale vy to budete vedieť, alebo to viete zistiť.
Pričom podnet generálneho prokurátora bol kvalifikovaný. Mali ste rozhodnúť v priebehu jedného dňa, prečítam si ho, on má spis naštudovaný, prokuratúra, podám-nepodám. Nemusí si ministerstvo opätovne študovať tú vec. Má ju naštudovanú generálny prokurátor a Generálna prokuratúra. Napriek tomu ste čakali, aby následne ste mohli povedať, ale veď neovplyvňuje svedkov, zatiaľ, tak už ten dôvod väzby, ak aj bol v tom prvom štádiu, už teraz nie je. Takisto pokračovanie v trestnej činnosti alebo útek.
Ešte raz, ako dlho ste mali na ministerstve ten spis? Odkedy bol doručený podnet kvalifikovaného subjektu generálneho prokurátora? To nebol, akože nejaký advokát odniekiaľ napísal nekvalifikovaný podnet. To bol plne kvalifikovaný podnet osoby znalej toho spisu!
Teraz kvôli čomu to hovorím? Lebo to trošku súvisí s tým väzobným stíhaním. Väzba, samozrejme, že nie je trest, aby sme si rozumeli, všetci to vieme. Väzba je len nejaké zabezpečovacie opatrenie v rámci trestného konania, dobre. Ale faktom je, že ak sa dostane do väzby osoba častokrát určitého vplyvu, určitého postavenia, zrazu zistí, že tí, ktorí ju držali vo funkcii a ktorí možnože na ňu dohliadali, aby bola aj beztrestná, zrazu ju opustili, tak tá osoba zmení aj názor na niektoré veci a začne vypovedať. A začne vypovedať. Je to tak, je to bežná skúsenosť.
A ja si myslím, poznajúc exposlanca Jánoša ako takého skôr metrosexuálneho hochštaplera v parlamente, ja si myslím, že pán poslanec Jánoš by v tej väzbe začal rozprávať, ak by išiel do väzby. Neviem o čom, či o pánovi Čičmancovi, či o Hornonitrianskych baniach, či o alobale, či o tom, s kým sa delil, kam tie peniaze nosil, neviem. Neviem. Ani o tom nebudem špekulovať. Ale myslím si, že by mal veľkú motiváciu hovoriť, a aj preto bolo v bytostnom záujme strany SMER a vlády, aby neišiel do väzby. Ešte raz, napriek tomu, že prokurátori všetkých stupňov až po generálneho prokurátora boli presvedčení, že má ísť do väzby. Teraz nehovorím môj názor, či mal ísť. Hovorím názor všetkých stupňov prokuratúry vrátane generálneho prokurátora. Vrátane generálneho prokurátora.
Takže toľko z mojej strany ešte k tomu, čo hovoril pán poslanec Hlina.
Takto na diaľku by som sa chcel poďakovať predsedovi parlamentu Pellegrinimu, že vymenil pána podpredsedu Číža z rokovania, že už nevedie schôdzu a môže sa prihlásiť do rozpravy, na čo sa vždy obzvlášť teším a snažím sa byť pozorný a rýchlo si zapisovať všetky jeho myšlienky. Dôraz je na rýchlo.
Ale chcel by som ešte okrem toho, okrem výzvy pánovi poslancovi Čížovi, poprosiť aj vás, pán minister, bola pomerne dlhá rozprava, bola aj ku konkrétnym bodom veľmi rozsiahla, keby ste sa mohli v rozprave ešte vyjadriť k pripomienkam, námietkam, počínajúc od zvyšovania dôchodkov, lebo, ešte raz to zopakujem na záver, vy ste tvrdili v úvodnom slove, ak sa nemýlim, že sa zvyšujú preto, že funkcia sudcu prokurátora je náročná, a preto, že majú zákaz podnikania. Veď kvôli tomuto tie príplatky už majú, majú, to je fakt. Vy im žiaden ďalší zákaz k novele zákona nedávate, nič nové, žiadne nové obmedzenie, len ten koeficient zvyšujete nad rámec valorizácie. Čiže nesedí ten, že zákaz podnikania majú, to mali aj pred piatimi rokmi, aj pred desiatimi, a preto dostali okrem iného, preto dostali príplatky k dôchodkom. Ale vy im ich neúmerne ešte zvyšujete.
A ja som zvedavý, ako sa chcete pozrieť do očí ľuďom aj pred voľbami, teda nemyslím vás konkrétne, ale poslancov a vládu, keď s takýmto niečím prídete a obyčajným ľuďom dáte 2 eurá, a tým, čo majú najvyššie dôchodky v tejto krajine, alebo jedny z najvyšších, dáte skoro 200 eur. To mi proste príde príkre a nespravodlivé. A príde mi zvláštne sa oháňať tým, že to opozícia zneužíva. Veď ste sem s tým prišli vy! Prepánajána, mám byť ticho kvôli tomu, že - kvôli čomu?!
Ste prišli s nespravodlivým návrhom. Samozrejme, že ho budeme kritizovať a máme na to plné právo. Vy ste tú tému sem do parlamentu priniesli, nie opozícia. Iniciatívne, spontánne, dobrovoľne, aspoň myslím.
Takže budem rád, keď, pán minister, oproti predchádzajúcemu zákonu nájdete odvahu, aby ste vystúpili aj v rozprave k tomuto veľmi dôležitému návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby vás predseda Národnej rady vymenil z predsedania tejto schôdze, pokiaľ ju nezvládate nejak citovo alebo nervovo, lebo § 23 určuje riadenie schôdzí a odsek 2 hovorí: "Ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave," teda k meritu veci, o ktorom hovoria iní poslanci, "odovzdá vedenie schôdze inému predsedajúcemu." To znamená, nekomentuje a nereaguje na vystúpenie rečníkov v rozprave spoza mikrofónu, ktorým predsedá schôdzi.
A je absurdné, že vy, ktorý ste, vy porušujete rokovací poriadok permanentne a sústavne, nám čítate z rokovacieho poriadku?! Tak som vám, odporúčam ho prečítať celý, aj § 23, ktorý sa týka riadenia schôdzí.

Pán predsedajúci, celkom nerozumiem vášmu napomenutiu, že by sa nemohla verejnosť, a teda poslanci vyjadrovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ja som nevystupoval, pán poslanec, prosím, keby ste reagovali na predrečníka.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Vy ste porušovali rokovací poriadok, keď ste nevystupovali, ale ste vlastne vystupovali, hej? Verejnosť má právo komentovať akékoľvek rozhodnutia súdov, aj neprávoplatné, nevidím v tom nič, sloboda prejavu existuje aj pre poslancov parlamentu, čiže neviem, z čoho ste vychádzali, že by to ohrozovalo nezávislosť súdnej moci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Porušujete rokovací poriadok, pán poslanec, reagujte na predrečníka, to je prvá základná vec.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja reagujem na vaše porušovanie... (Hovorené súbežne s predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
(Hovorené súbežne s rečníkom.) Poprosím vás, lebo vám odoberiem slovo.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
... na vaše porušovanie rokovacieho poriadku a poprosím vás, aby ste mi dali normálny čas, lebo to je čas pre moju faktickú poznámku, nie pre vaše komentovanie.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Hlina, musím povedať, že to, aby dával generálny prokurátor návrh na vzatie do väzby alebo súhlas, na súhlas so vzatím do väzby, parlamentu, obávam sa, pán minister, ak môžem teraz vás na to upriamiť, je v rozpore s platným znením Trestného poriadku. Aj pána spravodajcu na to upriamujem.
Ak si dobre pozriete § 231 úkony prokurátora v prípravnom konaní, tak pod písmenom j) je tam "vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky". Čiže Trestný poriadok dáva tú kompetenciu každému prokurátorovi, ktorý v danej veci koná, ktorý v danej veci má potom návrhové oprávnenie ísť na súd s návrhom na vzatie do väzby.
Čiže v tomto bode sa váš návrh dostáva do rozporu s Trestným poriadkom. To len potvrdzuje proste akože chaos, ktorý takýmto spôsobom do právneho poriadku vnášate. A Trestný poriadok podľa mňa by mal prevážiť v tomto, lebo to je proste všeobecný kódex trestného konania. A kvôli čomu idete do rozporu s týmto všeobecným kódexom v zákone o prokuratúre? Nemá žiadnu logiku, právne to nedáva logiku žiadnu. A by ma veľmi zaujímala konkrétna odpoveď. Asi sa nedočkám, lebo žiadna neexistuje, zrejme.