Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Oceňujem, pán minister, že ste súhlasili s novou rekapituláciou, s rekapituláciou, o čo ide. A ja vám teda prečítam aspoň časť tú kľúčovú zo zákona, o ktorom rokujeme.
V princípe sa vyníma z exekúcie všetok nehnuteľný majetok, nielen ten slúžiaci na výrobu tepla a rozvod tepla, teda aj budovy, administratívne, rekreačné. Čiže nemáte pravdu, keď tvrdíte, že len ten majetok nebude podliehať exekúcii, ktorý sa týka výroby a rozvodu tepla. To nie je pravda. Čiže je to nehnuteľný majetok všetok, písmeno a), môžete so mnou čítať, b) peňažné prostriedky a pohľadávky všetky, c) finančné nástroje vo vlastníctve držiteľa povolenia všetky tiež, len v písmene d) je uvedený „iný majetok držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou, slúžiaci na výrobu a rozvod tepla. Čiže jediné, čo bude exekvovateľné, sú stoly a stoličky v zásade, hej. To je absurdné, lebo vy tvrdíte, že z majetku, ktorý má rozsah, teraz si tipnem, 50 mil., môžete zexekvovať 10-tisíc (spinky, pečiatky, kancelársky papier).
Tvrdíte, že to je ústavné? Myslím si, že, nemusíme o tom ani hovoriť. Podľa mňa právnici sú v tejto sieni a by ma zaujímalo, kto z nich povie: „Áno, ja si myslím, poznajúc judikatúru Ústavného súdu, to je plne v súlade s článku 20 ústavy, lebo to hovorí o ochrane vlastníckeho práva. Máte judikovanú pohľadávku na úrovni 30 mil. a štát vám povie, že ale môžete zexekvovať 10 eur, vlastnícke právo proporcionálne chránené.“
Ten problém je naozaj ten test proporcionality. Keby bol v exekučnej imunite len nejaký naozaj prioritný majetok, ten, ktorý slúži na rozvod tepla, tie trubičky, to by bola úplne iná hra. Ale zobrať ten subjekt celý a povedať, že nič z neho nemôžete exekvovať okrem spiniek a stoličiek, je, samozrejme, protiústavné. Vedia to aj vaši poslanci, pán minister, a viete to aj vy, pán minister.
A týmto zákonom idete len pomôcť špekulatívnemu veriteľovi, ktorým v tomto prípade je bratislavský PPC. Len mu tým pomôžete. A obávam sa, že to je celý účel toho, povedať: „Vidíte, snažili sme sa, nešlo to, tu je 30 mil., zaplatíme to.“ Prečo nechcete riešiť, ak chcete naozaj tú pohľadávku špekulatívnu, zhodneme sa na tom, zaplať pánboh za to, zostrihať to. Ak to chcete reálne, tak poďme nájsť ústavne konformný spôsob, ako to znížiť na minimum. Taký jeden sa našiel. Nehovorím, že je jediný. Poďme aj o iných spôsoboch na to hovoriť.
Tým spôsobom, čo som ja navrhol, bolo proste zdanenie príslušenstva nad štandardné úroky z omeškania extrémne vysokou sadzbou, aby z tých 30 mil. sme vedeli zachrániť aspoň 22 mil.
Ešte raz, váš minister financií, keď to prvý raz bolo v parlamente, lebo ja som sa o ten spor zaujímal a bol som dokonca pred rokom alebo neviem presne, kedy to bolo, aj s manažmentom BAT-ky, lebo to je naozaj problém, ale vy ho neriešite reálne, lebo všetci viete, že ak tento zákon prijmete, tak odložíte pre finančnú skupinu Penta 30 mil. eur o pár mesiacov s tým, že potom už budú musieť byť zaplatené a budeme mať všetci výhovorku, že snažili sme sa, ale ja vám hovorím dopredu, nesnažili ste sa. Dopredu ste vedeli, ako to dopadne. Potom to je úmysel?
V bode 2 novely navrhujete, to minister spomínal, stiahnuť ustanovenia zákona aj na prebiehajúce exekučné konania na súde. Už ten konajúci exekučný súd preruší konanie a dá to na Ústavný súd v tejto veci. A Ústavný súd pozastaví jeho účinnosť a v merite rozhodne o tom ktoviekedy.
Proste ústavu tu máme na to, ak by ste aj mali dobrý úmysel, o čom po tomto všetkom dosť pochybujem, aby sme nenahrádzali niekedy nejaké dlhodobé hodnoty, akým je aj ochrana vlastníckeho práva, príliš momentálnymi záujmami. O tom je celá ústava. Je to limitovanie väčšiny, ktoré na nič nemôže siahnuť. Na ochranu vlastníctva nemôže siahnuť, na slobodu prejavu a slobodu vierovyznania nemôžu siahnuť. Na iné, ale nie na všetko to tam môže byť. Liberálna demokracia je o tom, o sebalimitovaní väčšiny. A vy to všetci dobre viete, teda teoreticky.
A čo ma mrzí, je, že s takýmito akože evidentnými protiústavnými návrhmi prichádza minister spravodlivosti. Ten mal na vláde povedať: „Chlapci,“ vy tam teraz nemáte žiadne dievča, „toto je za čiarou.“ Môžete mať aj niektorí dobrý motív, niektorí horší motív, ale, dajme tomu, máte dobrý motív, ale toto je za čiarou. A vy s tým ešte sem do parlamentu prídete namiesto ministra hospodárstva. A to mi je ľúto, lebo je aj svet po ministerskej funkcii a je aj svet právnikov po ministerskej funkcii a každý si, samozrejme, to už nebudem komentovať, robí svoje meno. Čiže to, samozrejme, nechám na vás.
Ak by ste mali reálny záujem riešiť tento špekulatívny spor, tak sme ho mohli riešiť pred rokom, keď návrh zákona bol v parlamente. Vtedy ste to odmietli bez akejkoľvek diskusie. Ten návrh je znovu v parlamente v rámci tejto schôdze. Vláda kedykoľvek môže schváliť skrátené konanie k nemu, podobne aj k poslaneckému návrhu. Dajte ten návrh vy. Ja potom ten svoj stiahnem. Mne je úplne fuk, kto ho predloží, ale chcem, aby sa našlo také riešenie, ktoré zachráni daňovým poplatníkom maximum, a nie také riešenie, ktoré sa snaží vytvoriť zdanie, že sa zachráni všetko, pričom sa nezachráni nič, iba nula. Práve, naopak, tým, že vy posuniete exekúciu tejto pohľadávky, napríklad o pol roka alebo o rok, tak tá pohľadávka bude ešte vyššia, lebo tam sú úroky z omeškania tak škandalózne vysoké, že keď dneska je to 30 mil., tak bude to o rok 36 mil. možno.
Prečo chcete finančnej skupine Penta nahrať ďalšie milióny? Tomu ja nerozumiem. A všetci dobre viete, že to urobíte. Aký to má zmysel? Pred tromi rokmi ste prišli do parlamentu s návrhom zákona, ktorý získal označenie lex Penta. Týkal sa tiež bratislavského PPC trošku z iného garde, keď ste navrhovali, aby mohli dostávať doplatky na elektrinu, aj paroplynové cykly, ktoré majú výkon nad 200 megawattov. A je jediný na Slovensku ten, teda bratislavský PPC. A ten zákon vtedy znamenal to jedno ustanovenie malé, že by dostávalo bratislavské PPC na doplatkoch elektriny od bežných užívateľov domácností a podnikov 30 mil. eur každý rok, za 15 rokov je to skoro pol miliardy. A to bolo tiež v skrátenom konaní v parlamente. A bolo by to hladko prešlo, ak by sme z toho neurobili v tomto parlamente škandál. To si možno pamätáte. Pred tromi rokmi to tak bolo. Bolo to pol miliardy eur, čistá ruka. A po troch rokoch prídete s tým, že chcete tomu akoby znovu nahrať, lebo iná možnosť nie je, všetci vieme, aký to bude mať výsledok, tomuto špekulatívnemu veriteľovi.
Nemáte záujem o reálne riešenie, už ste ho odmietli. Prijmete riešenie, ktoré len umožní, aby bratislavské PPC získalo na úrokoch z omeškania ešte viac, ako má dnes, pretože má veľmi lukratívne nastavené úroky z omeškania. A to nechcete riešiť, práve, naopak, to budete čo najviac podporovať. A keď bude ten spor trvať pol roka, rok, vieme, ako dopadne, vieme to všetci, viete to aj vy. Viacerí z vás za mnou boli s tým, že, áno, je to protiústavné, no a čo? Tak prihráte finančnej skupine Penta ďalšie milióny. To mi príde farizejské.
A bol by som rád, keby na konci volebného obdobia to prejavilo aspoň niekoľko poslancov okrem slov aj v skutkoch a my, poslanci, priamo aj v skutkoch hlasovaním. Ďakujem.

Ďakujem. Dve veci poviem.

Ja nebudem už vyzývať ministra spravodlivosti, aby sa v rozprave vyjadril, lebo sa v nej nevyjadruje. A podľa mňa to dokumentuje argumentačnú núdzu. Žiaľ, som o tom presvedčený. A som hovoril o tom aj pri zákone o prokuratúre.A druhá vec, čo by ma zaujímala pri hlasovaní o tomto návrhu, je, že bude zajtra prvé vypočutie kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Sú medzi nimi aj dvaja poslanci vládnej strany. Tak ma bude zaujímať zvlášť ich hlasovanie, lebo, ešte raz, sú veci, ktoré sú sporné a kde sa legitímne môžeme líšiť v tom, či nejaká vec je alebo nie je protiústavná. Napríklad zákaz zisku zdravotných poisťovní bol podľa mňa spornou vecou. A kvôli tomu som aj nepodpisoval návrh na Ústavný súd. Ale táto vec je nesporná, lebo už bolo o nej rozhodnuté opakovane. To bolo dokonca vo veci, kde bol legitímny záujem ešte vyšší, kde išlo o majetok štátu. Toto nie je majetok štátu. A keďže ideme voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu, zvlášť ma bude zaujímať hlasovanie týchto dvoch našich kolegov. Aby sme nikoho nediskriminovali vo vzťahu k Ústavnému súdu, je to pekná vec, na druhej strane ak dávame na Ústavný súd poslancov, ktorí úmyselne hlasujú v rozpore s ústavou, tam by som bol potom už trošku opatrnejší.

Tak čakal som, že ešte zožnete aj potlesk, pán poslanec Kondrót, nestalo sa tak, to nevadí, ale, pán poslanec,... (Potlesk.) To už je neskoro. Ale, pán poslanec, takto, ja som chodil na matematické gymnázium a tam aspoň nejaké základy logiky nás naučili. Takže ak ste mali zmiešaný dojem z toho, či teraz podporím alebo nepodporím skrátené legislatívne konanie, tak pre vašu informáciu vám chcem povedať, že z toho, čo som povedal, vyplýva, že teraz nepodporím ani skrátené legislatívne konanie.
A inak musím povedať ešte len možno na upresnenie, v princípe minister spravodlivosti tu ani nezdôvodnil reálny dôvod skráteného legislatívneho konania. Spomínal som ho tu len ja. A to je spor PPC a BAT-ky. Čiže ak vám vadilo moje vystúpenie k skrátenému legislatívnemu konaniu, tak vám malo asi vadiť najskôr vystúpenie zástupcu vlády k tomu, čo vôbec ste nepovedali, kvôli čomu o tom v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme, čo sa udialo také v minulosti. No udialo sa práve to rozhodnutie vykonateľné medzi BAT-kou a PPC, no to nikto nespomenul, to je veľmi zaujímavá vec, veľmi zaujímavé, tak ste mohli ako spravodajca na to upozorniť, čo sa, samozrejme, nestalo.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister je mi ľúto, že do parlamentu posielajú s evidentne protiústavnými návrhmi práve vás. Ja budem hovoriť, prečo je to protiústavné. Tam o tom ani niet veľmi sporu. A ja ten nálež Ústavného súdu prečítam, mám ho tu, aby sme sa nemuseli nejako veľmi sporiť. Urobili ste to už aj v minulosti, retroaktívne, keď sa odnímali účinky rozhodnutiam o námietkach zaujatosti, sme vás upozorňovali, je to protiústavný krok. Aj to Ústavný súd, samozrejme, zrušil. Pred mesiacom a pol ste prišli s novelou zákona o prokuratúre, kde celá skoro štvrtá časť novely Trestného poriadku bola protiústavná, čo ste aj vy pripustili. A ste ju následne vypustili. Nie je to podľa mojej mienky dobré.

Poviem najskôr, o čo ide, a potom k tej právnej rovine niečo. A dobre viete, že takto schválený zákon nám Ústavný súd zruší, pozastaví jeho účinnosť, pretože už trikrát o tom rozhodoval. To bolo dvakrát pri exekučnej imunite v zdravotníctve a raz pri exekučnej imunite štátu. Tam niet, akože je sporné, ako Ústavný súd rozhodne, ktorý rozhodne tak, že pozastaví jeho účinnosť a zruší ho. A najneskôr vtedy v rámci exekučného konania sa to konanie preruší a zas pôjde na Ústavný súd. Vy to určite viete, vaši právnici to vedia. Možno mnohí poslanci strany SMER to nevedia.

Teraz, samozrejme, riešenie nejaké existuje a ide o jeden spor, ktorý je podľa mňa fiktívny spor. A škandalózne rozhodnutie je v tejto veci. A to je spor bratislavského PPC a Bratislavskej teplárenskej. Len nechcem ísť do merita toho sporu, ale len na ilustráciu chcem povedať, že z tej pohľadávky, ktorá má približne 28 mil., pán minister, približne nejako eur, viete to možnože presnejšie, tak absolútna väčšina sú úroky z omeškania, istina je možnože 8 mil., pretože predchádzajúce manažmenty týchto firiem si dohodli extrémne úroky z omeškania. Ja som kvôli tomuto sporu pred možno rokom dával na rokovanie parlamentu novelu zákona, aby excesívne špekulatívne úroky z omeškania, ktoré smerujú voči verejnému subjektu, boli zdanené 99 %. To znamená, čo je štandardný úrok z omeškania, čo má ECB-čka, dobre, ale všetko nad to sa zdaní takouto extrémnou sadzbou, lebo ide o špekulatívne úroky. Tie zaplatí kto? Budú to daňoví poplatníci.

V tom čase pred tým rokom a pol išlo o tento istý spor. Aj váš minister financií povedal: „Je to zaujímavý nápad, zvážime to.“ Ste to zvážili tak, že ste to zamietli. Ste hlasovali všetci v celej strane SMER buď proti návrhu, alebo ste sa zdržali hlasovania, neviem. Ten návrh je znovu na tejto schôdzi, ja som ho znovu podal, lebo to sa mi zdá byť jediné ústavné riešenie tejto situácie, ktorá vyplýva zo špekulatívneho sporu. Viete riešiť situáciu spôsobom tak, že ju vyriešite na pár mesiacov. Všetci zainteresovaní viete, že to Ústavný súd zruší, všetci to viete, že Penta dostane svoje peniaze, a potom poviete: „Nedalo sa to inak, snažili sme sa, Ústavný súd to zrušil, tak dáme BAT-ke peniaze zo štátneho rozpočtu, nechceli sme to, ale rozhodnutia Ústavného súdu sa nekomentujú.“ Čiže ste si len prečítali toto, aby ste vedeli, o čom budete hlasovať, rozhodnutie Ústavného súdu (spisová značka PL. ÚS 111/2011), čo sa týka exekučnej imunity štátu, to znamená, keď bolo zákonmi ustanovené, že majetok štátu nepodlieha exekúcii. To znamená, že veriteľ voči štátu sa nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva, pod ktoré spadajú aj pohľadávky. To je presne tento prípad, keď sa vyníma z exekúcie všetok majetok vrátane, samozrejme, finančného majetku prevádzkovateľov tepla. Čiže veriteľ, aj keď, si myslím, v tomto prípade špekulatívny, že to je špinavosť, sa nebude môcť domôcť ani centa zo svojej vykonateľnej pohľadávky.

Vtedy Ústavný súd povedal, a ja to budem čítať práve preto, aby ste si boli vedomí toho, že hlasujete za protiústavný zákon, lebo sú tam veci, ktoré sú možno sporné na diskusiu. Táto vec je jednoznačná, pretože už o nej bolo, hovorím, trikrát rozhodnuté Ústavným súdom. A ja sa budem pýtať vašich kandidátov na sudcov Ústavného súdu zajtra, ako vo veciach, ktoré boli jednoznačne protiústavné, hlasovali, keď majú pocit, že majú plnú kvalifikáciu ísť na Ústavný súd, lebo pripúšťam, že sú veci, kde je ústavnosť sporná, je diskutabilné, či to je, nie je ústavné, skúsite to, okej, ale schvaľovať úmyselne protiústavné zákony, možnože, dajme tomu, s nejakým dobrým motívom, to považujem za v rozpore s naším sľubom, ktorý sme dali. Tá vec je judikovaná Ústavným súdom.

Takže budem čítať len výňatky z toho rozhodnutia. Ústavný súd zdôraznil svoj už judikovaný právny názor, podľa ktorého majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa článku 20 ústavy, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. To zodpovedá judikatúre SĽP, podľa ktorého pojem majetku v zmysle Dohovoru môže byť existujúcim majetkom, alebo majetkovou hodnotou vrátane pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým sťažovateľ môže argumentovať, že má prinajmenšom legitímnu nádej dosiahnuť efektívne užívanie vlastníckeho práva.“ Následne Ústavný súd išiel tým svojím tradičným testom, kde posudzoval legitimitu toho zásahu, tá nie je sporná, ale potom prešiel testom proporcionality. A, samozrejme, tam ten zákon celkom jednoznačne prepadol, nechcem to celé čítať, ešte raz, ak si pozriete koho to zaujíma, trošku sa obávam, že málokoho, ale možno pána ministra by to mohlo zaujímať, tak spisová značka je PL. ÚS 111/2011. Bolo to jednohlasné rozhodnutie pléna. To nebolo sedem ku šiestim.

Len pár výňatkov vám spomeniem z toho, čo Ústavný súd vo svojej argumentácii uviedol.

„Neprimeraným zvýhodnením vlastnej majetkovoprávnej pozície na úkor právneho statusu vlastníka majetkovej pohľadávky môže v takom prípade štát narušiť ústavné garancie vlastníctva individuálnych veriteľov, a tým aj sociálny aspekt vlastníctva. Už samotné neplnenie právoplatne judikovaných a vykonateľných záväzkov bez ohľadu na charakter subjektov predmetného právneho vzťahu je v právnom štáte nielen neželaný ale aj škodlivý jav. Ak k nemu pristúpi právne odňatie alebo radikálne obmedzenie možnosti veriteľa využiť účinné verejno-mocenské prostriedky na účel vymoženia pohľadávky, potom negatívny vývoj dotknutého právneho vzťahu dosiahne kvalitu, ktorá nemôže byť v právnom štáte ospravedlniteľná. Nemožnosť docieliť výkon rozhodnutia znamená zásah do práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu. Z tohto dôvodu dospel Ústavný súd k záveru o ustanovení neudržateľnosti predmetnej úpravy ako celku v rozpore s čl. 20 ods. 1 a s čl. aj 46 ods. 1 ústavy.“ Článok 20 ústavy pre tých, ktorých to zaujíma, je právo vlastniť majetok.

Ústavný súd vo svojom zdôvodnení ďalej povedal: „Bez spochybnenia konceptu zvýšenej miery ochrany majetku štátu pred jeho odňatím z vlastníckej sféry štátu preskúmavaná ochrana musí byť primeraná. Je neprípustné, aby subjektom vystupujúcim v právnych vzťahoch so štátom, ktorých predmetom je majetok, nebolo garantované dostatočne efektívne a účinné uspokojenie ich majetkových nárokov. V opačnom prípade sa totiž základné právo vlastniť majetok i právo na pokojné užívanie majetku u týchto subjektov dostáva do pozície iluzórnosti a nereálnosti.“

Ústavný súd dospel k záveru, že exekučná imunita majetku štátu v súčasnom normatívnom koncepte a rozsahu stelesnenom v ustanoveniach zákona o správe majetku štátu a zákona o Štátnej pokladnici nie je v súlade ani s čl. 46 ods. 1 ústavy ani s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo je v okolnostiach posudzovaného prípad návrhu logický dôsledok ich nezhody s článkom 20 ústavy.

„Ústavný súd,“ a to je vlastne aj jeho záver, „za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci z napadnutej právnej úpravy. Verejný záujem na zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný. V ústave neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď charakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických alebo osobitne právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto základné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi.“

Poviem to možno laicky, ak máte vykonateľnú judikovanú pohľadávku, ale nemôžete ju vôbec uspokojiť, lebo povinný subjekt má z exekúcie vyňatý všetok svoj majetok, čo je predmetom vášho návrhu zákona, tak ten koncept je protiústavný. A vy to navrhujete v zákone. Vynímate z exekúcie nehnuteľný majetok, peňažné prostriedky, finančné nástroje, iný majetok, teda všetko.

A mňa by zaujímala pán minister, vaša ústavnoprávna argumentácia, asi sa jej nedočkáme, budeme hlasovať, ktorá by vyvrátila to, čo som povedal. A nehovorím to vôbec rád. Viete, kto je v tejto veci oprávnený. Penta je v nej oprávnená kvôli škandalóznemu sporu, ktorý nemala nikdy vyhrať. Ale hádam nejaké pravidlá platia a budeme sa snažiť to riešiť ústavne konformnou cestou, čo tu aspoň sčasti bolo na stole pred rokom. Ja som tú cestu navrhoval. Zdaňme dve tretiny tej pohľadávky tými 99 %. Urobme to, váš minister povedal, je to dobrý nápad, pouvažujú. Napriek tomu ste to zamietli, ten návrh je tu znovu. Ale skúsme, ak nám ide o vec, a nie o proste marketing, nájsť riešenie, ktoré prejde aj Ústavným súdom, lebo ak tento zákon prijmeme a povieme, vyriešime zajtra ten problém, nevyriešili sme to. O pár mesiacov to zruší Ústavný súd, budeme tam, kde sme, vláda povie: „Snažili sme sa s tým niečo urobiť, ale Ústavný súd, vidíte, my sme urobili maximum.“ Neurobili ste maximum, lebo dobre viete, že toto nie je riešenie, ktoré prejde, ale to je riešenie, ktoré neprejde.

A, ešte raz, sú sporné veci, ale táto vec je nesporná, judikovaná Ústavným súdom trikrát po sebe. Môžeme polemizovať s Ústavným súdom, či to bolo dobré rozhodnutie alebo zlé rozhodnutie ale je také, je to stabilná judikatúra, prepánajána.

A mrzí ma, pán minister, že s takýmito návrhmi sem chodíte. Čiže ak chcete reálne veci riešiť, a tento spor si zasluhuje reálne riešenie, ja som o tom presvedčený, tak nech je to tak, veriteľ v tomto prípade je ten, ktorý má tú pohľadávku neúplne oprávnene, o čom ja som presvedčený, aby sme tú pohľadávku aspoň skreslili na maximum, spôsobom, ktorým prejde Ústavným súdom, a neurobili gesto, o ktorom všetci vieme, že Ústavným súdom neprejde, bude zrušené a len si tak vytvoríme alibi. Nakoniec ste povedali: „Avšak nedá sa nič robiť, dáme na to z rozpočtu.“

To je škandál, vy to chcete Pente zaplatiť, ak sa tým myslí to, čo ste predložili. Vás upozorňujem na to, že ten návrh zákona úplne evidentne, ešte raz, to nie je vec právneho názoru, to je vec stabilnej judikatúry Ústavného súdu. Ak to napriek tomu schválite, tak nemáte záujem pomôcť BAT-ke v Bratislave, ale len si vytvoriť alibi na to, aby pohľadávka BAT-ky bola zaplatená v budúcnosti zo štátneho rozpočtu. A s tým ja nemôžem súhlasiť, lebo sa vytvoril nejaký dym, ktorý v konečnom dôsledku, ak to aj tak možno nevyzerá, prihrá Pente 30 mil. a ešte Penta bude tá, ktorá vyhrá na Ústavnom súde spor, pretože sme jej odňali právo vlastniť majetok. Gratulujem. To chcete?By ma veľmi zaujímalo, pán minister, vaše vyjadrenie k tomu. K zákonu o prokuratúre ste radšej neprišli, keď sme ho znovu otvárali, ste sa k nemu ani nevyjadrili po skočení rozpravy okrem dvoch vecí v spúste námietok, ktoré boli vznesené. Čiže neočakávam nejakú ústavnoprávnu analýzu, podľa mňa v tomto prípade obávam sa, že žiadna rozumná analýza byť nemôže. Ďakujem.

Pán predseda, ja by som mal na vás prosbu. Ja som to už povedal v rozprave, že ak sa majú dodržiavať rigorózne kritériá rokovacieho poriadku, tak potom to má byť buď voči všetkým, alebo k nikomu. A je to zodpovednosť vaša a vašich predsedajúcich. Ja si myslím, že predsedajúci schôdze by si mal, keď predsedá schôdzi, trošku sňať ten stranícky klobúk a nezávisle posudzovať vystúpenie všetkých.

Ja by som mal len dve krátke reakcie.

To, čo spomínal pán poslanec Zajac, že v zákone zostane možnosť odvolania nadriadeného policajta bez dôvodu, nezostane, to sa vypúšťa, v princípe sa vypúšťa naozaj okrem tých nesporných ustanovení takmer všetko, čo, si myslím, je v poriadku, to by som v tomto okamihu nekritizoval, keď naozaj nebude zavedený hodnotiaci systém, na jeho základe kariérny postup.Ale k tomu, čo ste spomínali, ja nie som úplne prívržencom toho, že by dopravná polícia nemala existovať, ale by som sa chcel opýtať v tejto súvislosti aj ministra vnútra, ako to vyzerá s dopravnou štatistikou, nehodovosťou za tento rok, lebo som zatiaľ nezaregistroval čísla ohľadne smrteľných havárií, ako sa ten stav vyvíja. Ja nehovorím, že zodpovedný za zhoršenie stavu je minister. Ale tá informácia bola zaujímavá v porovnaní s inými rokmi, minulý rok došlo k nejakému nárastu, čo predpokladám, že skôr či neskôr muselo prísť, nemôžeme roky rokúce len klesať, nanešťastie. Ale by ma zaujímalo, ako sa to vyvíja, máme skoro 11 mesiacov za sebou v porovnaní s minulým rokom, alebo s rokom 2013, ako to vyzerá.

Ďakujem, pán predseda. Ja som už v úvode vystúpenia spomínal, že tento návrh bol zle zvážený vládou a som rád, že na to prišli aj poslanci strany SMER, pán poslanec Matejička osobitne že navrhol tie sporné ustanovenia odtiaľ vypustiť. To je skvelé, že takto argumentačne sa vieme niekedy zhodnúť.

Ja si myslím, že v Policajnom zbore je dôležité, aby existovala jednoznačná línia funkcií, ktoré sú menované ministrom, a potom kariérnych funkcií, ktoré by nemali byť ovplyvnené konkrétnym ministrom a vládou. Podľa mňa na to je dôležité, aby existoval záväzný, objektívny, hodnotiaci systém a aby kariérny postup bol od neho závislý. To znamená, že policajti, ktorí splnia najlepšie kritériá, môžu v tom rebríčku kariérnom ísť ďalej, tí, ktorí ich nesplnia, tak nemôžu byť proste zrazu menovaní na vrcholné funkcie.
Preto som rád, že sa vlastne vypustia aj ďalšie body, ktoré zamedzovali ministrovi robiť personálne zmeny, pretože tie body sú potrebné a dôležité, ale bude to tak, až keď bude objektívny systém hodnotenia policajtov, aby sa nestalo, že sa teraz zabetónujú policajní funkcionári, však síce je možné zmeniť po voľbách zákon, samozrejme, ale nevidím v tom nejakú logiku, a ten zákon preto je aj alebo bol nie veľmi dobre zvážený, pretože prichádza na konci volebného obdobia. Čiže ak príde nejaký zákon na konci volebného obdobia, štyri roky nič k tomu nepríde, ktorý v princípe má na prvý pohľad za cieľ zabetónovať policajných funkcionárov, tak to je, samozrejme, zákon, ktorý je podľa mojej mienky zlý, neprijateľný a evokuje veľmi vážne podozrenie, aký je jeho reálny účel. Čiže z tohto zákona v princípe nezostane skoro nič, iba málo. To, čo spomínal pán minister, to nie sú sporné body ako zvýšenie veku prijímania do Policajného zboru a podobne, ale to gro vlastne odtiaľ bude vypustené.
Ja by som napriek tomu ešte predložil svoj pozmeňujúci návrh, ktorý som dával aj na výbore. Najskôr ho prednesiem a potom poviem, kvôli čomu je podaný.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, sa mení (Inak by som zvážil, pán minister, okej, zmenu názvu zákona, ale to asi v tomto nevieme urobiť.) takto:
Bod jeden. Body 4, 5 a 7 sa vypúšťajú.

To sú práve tie ustanovenia, ktorých cieľom bolo zabetónovať nadriadených policajtov vo funkciách aj po prípadnej zmene vlády.
Bod dva. Bod 6 sa vypúšťa.

To sú práve tie ustanovenia, ktoré stanovovali naoko výberovú komisiu na výberové konanie na prezidenta, viceprezidentov, šéfa inšpekcie. Ak to má mať nejaký zmysel, tak to by musela byť naozaj výberová komisia menovaná z rôznych segmentov, a nie ministrom vnútra, lebo to je potemkinovská dedina v zásade, to potom nerobme. A je dobré, že sa to z tohto návrhu dostáva preč.

Spomínal som aj to, že tá novela bola legislatívne proste nepremyslená, lebo internú štruktúru ministerstva vnútra v jednej časti, pri sekcii kontroly informačnej služby, zavádzala priamo do zákona, pričom podľa kompetenčného zákona je kompetenciou ministra rozhodovať o organizačnej štruktúre ministerstva. Takže už len to ukazuje, že aj legislatívne si myslím, že buď to bolo šité horúcou ihlou, alebo to nebolo teda príliš domyslené.
Bod tri návrhu pozmeňujúceho. Bod 14 znie: „Za § 287h sa vkladá § 287i, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2015“ znie: „Podmienka veku na prijatie do štátnej služby v prijímacom konaní začatom pred 1. decembrom 2015 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. novembra 2015.“Treba len úprava intertemporálneho ustanovenia kvôli tomu vypusteniu. A to navrhujete asi aj vy, pán poslanec, len kvôli tomu, že tam treba upraviť intertemporálne ustanovenia, lebo o tých sa uvažovalo v súvislosti s tými výberovými komisiami, ktoré sa vypúšťajú. Čiže neviem, či pán poslanec Matejička na túto vec myslel, možno, áno, myslel na ňu, len neviem, či je to tam.
No a, samozrejme, by som teda ešte len jednu vec uviedol. A ja som sa na to pýtal pána ministra na výbore. A sa ho na to opýtam znovu. Áno, minister má zodpovednosť za svojich vrcholných funkcionárov a tak by to malo byť, aby ju niesol v parlamente. Keď sme mali rokovanie výboru ohľadne jedného prípadu, ktorý sa týkal inšpekcie, tak som sa pýtal, či je pravdou, že šéf inšpekcie pán plukovník Ševčík sebe a svojmu zástupcovi navrhoval zaviesť rizikový príplatok vo výške 166 eur, a odôvodnil to okrem iného tým, že obaja sú atakovaní zo strany verejnosti, médií, ako aj rôznych organizácií (verejný ochranca práv, splnomocnenec vlády pre rómske komunity), či to teda bolo schválené alebo či to bolo navrhnuté. Ja tu mám teda ten referátnik. Totižto toto by som považoval za, keby to nebolo také tragické, tak úsmevné. Šéf inšpekcie si navrhuje zvýšiť plat kvôli tomu, že naňho útočí ombudsmanka? To niekto berie vážne? Veď to je akože sranda (ombudsmanka a splnomocnenec vlády pre rómske menšiny). Šéf inšpekcie veľký chlap, všetci sme veľkí chlapi, nie sme malé deti, kvôli atakom médií a ombudsmanky si navrhoval zvýšiť rizikový príplatok? Prepánajána, to niekomu netrklo v hlave. A to hovorím o kandidátovi na generála Policajného zboru. Ja nie som ten, kto kritizuje profesionálne nominácie, je to vaša vec, ale toto sa mi zdá byť proste cez čiaru. Ja sa nebudem v inom kontexte vyjadrovať k pánovi plukovníkovi Ševčíkovi, lebo veci, ktoré by som tu povedal, nemôžem ani povedať, lebo na verejnom fóre ani ich nepoviem, ale tým, že som sa na to pýtal na výbore a nedostal som odpoveď tri týždne, tak sa na to opýtam teraz v pléne, lebo sa mi zdá, že takéto veci neposilňujú dôveryhodnosť Policajného zboru. Proste je to na úrovni absurdity a tomu by sme sa mali, ak nechceme celé veci zosmiešňovať, skôr vyhýbať. Takže ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, najskôr je jedna poznámka procedurálna. Ja už to tu hovorím pomerne často, lebo sa mi zdá, že mnohí kolegovia pri dodržiavaní rokovacieho poriadku sa nesprávajú až tak principiálne ako sa zdá. Myslím si, že vznikol tu taký úzus, že v princípe môže hovoriť každý o čomkoľvek, faktickú mať ku čomukoľvek. Je to v poriadku. Ak je to v poriadku, tak je to potom v poriadku pre každého, nie len pre vládnych poslancov a nie pre opozičných, že vládni môžu hovoriť o čomkoľvek, o komkoľvek, kedykoľvek. Je to pravda, vaši ministri to robia tiež. Kedykoľvek, o čomkoľvek pri zákonoch, pri odvolávaní ministrov sa hovorí, čo sa stalo pred desiatimi rokmi, o úplne iných osobách, než sú odvolávané. Pán poslanec, dajte si faktickú, lebo rokovací poriadok tiež hovorí, že by sa nemalo v sále kričať. Aj to vám vadí len pri niektorých, pri niektorých vám to nevadí. Takže, inými slovami, buď tu platí naozaj voľný štýl, to znamená, že každý môže hovoriť o čomkoľvek, fajn, alebo to neplatí a sa dodržiavajú ustanovenia rokovacieho poriadku veľmi rigorózne, ale potom nech je to u všetkých. A mi to príde zvláštne, že vám to vadí. Zvláštne to asi u jedných je, u druhých nie je. Keď niekto tuná povie takú polooplzlú poznámku na úrovni takej tretej cenovej „chi-chi, cha-cha“, je to strašná sranda. Keď to povie niekto z opozičných, to je pomaly proste akože tragédia, katastrofa, ideme to hneď riešiť s tým, že „ospravedlňte sa“ a tak ďalej. To mi nepríde ako zvlášť principiálne. Takže buď je voľný štýl, alebo sú potom iné pravidlá. Ale neplatí pre niekoho voľný štýl a pre iných rigorózne pravidlá. To som chcel povedať na úvod.

Mám pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý som predložil už aj na výbore, pretože si myslím, že ten pôvodný návrh, a to priznal aj pán minister, je zlý a že s ním teda ani sám nesúhlasil. Tak som to pochopil, že to bolo len také, či opozícia to postrehne. Ja nie som prívržencom dávať do parlamentu návrhy zákonov na skúšanie opozície, s ktorými sám nesúhlasím. Nikdy som to nerobil. A považujem to za nie rozumné a prezieravé, minister má súhlasiť so svojím návrhom zákona a obhajovať ho. Môže robiť v parlamente kompromisy, ale dávať návrh zákona s tým, že veď s ním nesúhlasí, ale veď uvidíme, či opozícia sa chytí, je neviem také podľa mňa nie moc dôstojné parlamentu a teda ani vlády.
Pán minister spomínal, že išlo o to, ukázať opozícii, že to, čo teraz kritizujeme, urobila aj ministerka Žitňanská, alebo hlavný taký nejaký motív. Ja som už v prvom čítaní hovoril aj na výbore, tak som rád, že to už minister teraz nezopakoval, že pravý opak urobila ministerka Žitňanská. Išlo o výberové konanie na prokuratúre, kde za našej vlády sme ho zmenili tak, a mám tu jeho paragrafové znenie, aby práve nemenoval výberovú komisiu jeden ústavný činiteľ, generálny prokurátor, ale aby to bolo nezávislejšie, aby tam navrhoval troch ústavnoprávny výbor, troch rada prokurátorov, aby boli vytvorení žrebom. To bol celý zámer, práve opačný. Takže som rád, že tento príklad sa už nespomína, lebo keď sa tu pozrie realita, tak je väčšinou často veľmi odlišná od deklarovaných tvrdení.A ten problém v tomto zákone bol, že sa stanovilo výberové konanie na najvyššie funkcie v Policajnom zbore, ktoré ale riadila výberová komisia zložená výlučne z členov menovaných ministrom vnútra. Načo je také výberové konanie? Nemá žiadny zmysel. Nemá žiadny zmysel. To je naozaj potemkinovská dedina. A preto som to už v prvom čítaní spomínal, dajme to radšej von a povedzme, áno, proste sú nejaké funkcie, ktoré má menovať minister vnútra, nemá to byť až riaditeľ obvodného oddelenia, ale prezident, viceprezidenti, šéf inšpekcie. Áno, ale nerobme potemkinovskú dedinu s tým, že je nezávislé výberové konanie. Ja vymenujem výberovú komisiu a kto z nej vyjde, ja neviem, bude to asi ten najlepší. To je na srandu v zásade. Takže to sa mi nezdá byť správne, robiť potemkinovské dediny, a preto som navrhol aj na výbore, navrhnem aj teraz tieto body vypustiť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja som rád, že si ministerstvo uvedomilo, ja som ten pozmeňujúci návrh dával na výbore, že dávať konkrétnu funkciu, to znamená, že internú štruktúru do zákona bol legislatívne proste zlý krok, internú štruktúru ministerstva určuje minister aj podľa zákona, to znamená, že dávať časť štruktúry, konkrétne pomenovanie sekcie do zákona je proste legislatívne a právne nie veľmi rozumný krok. Takže som rád, že pán poslanec Matejička o tom tiež uvažoval a preformuloval to.

Ja si myslím, že o tých návrhoch my sme hovorili na výbore už a námietka bola, že ale veď poslanci majú mandát od voličov. Však majú mandát od voličov a nech hlasujú v parlamente podľa svojho vedomia a svedomia a niektorí aj možno inak. Ale na to majú mandát. To je fajn. Ale, ešte raz, zvolením za poslanca nikto nezískava iné charakterové vlastnosti, aké má, ak bol čestný, tak väčšinou zostáva čestný, ak bol nečestný, zostáva väčšinou tiež nečestný. Táto snemovňa z jeho charakterových vád nikoho neočisťuje, zjavne nie. A teraz otázka znie, prečo ideme dávať poslancom bez previerok bez toho, aby tam bola nejaká garancia bezúhonnosti, možnosť ísť do živých spisov. A tým pádom rozširujeme možnosti úniku informácií. Zákon síce vylučuje z toho zahraničné služby, ale veď máme často vlastné spravodajské informácie, ITP, aj proste voči vlastným občanom, ktorí páchajú potenciálne teroristické organizované proste trestné činy.Čiže myslím si, že je to obrovské riziko, do tohto ísť, pretože, ako som už spomínal vo svojom vystúpení, únik informácií tohto charakteru pre akúkoľvek operáciu je zničujúci, končí sa v zásade. Takže by som bol veľmi opatrný na mieste vládnej väčšiny bez akýchkoľvek garancií prijímať takúto zákonnú úpravu, ktorá má obrovské riziká.