Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister je mi ľúto, že do parlamentu posielajú s evidentne protiústavnými návrhmi práve vás. Ja budem hovoriť, prečo je to protiústavné. Tam o tom ani niet veľmi sporu. A ja ten nálež Ústavného súdu prečítam, mám ho tu, aby sme sa nemuseli nejako veľmi sporiť. Urobili ste to už aj v minulosti, retroaktívne, keď sa odnímali účinky rozhodnutiam o námietkach zaujatosti, sme vás upozorňovali, je to protiústavný krok. Aj to Ústavný súd, samozrejme, zrušil. Pred mesiacom a pol ste prišli s novelou zákona o prokuratúre, kde celá skoro štvrtá časť novely Trestného poriadku bola protiústavná, čo ste aj vy pripustili. A ste ju následne vypustili. Nie je to podľa mojej mienky dobré.
Poviem najskôr, o čo ide, a potom k tej právnej rovine niečo. A dobre viete, že takto schválený zákon nám Ústavný súd zruší, pozastaví jeho účinnosť, pretože už trikrát o tom rozhodoval. To bolo dvakrát pri exekučnej imunite v zdravotníctve a raz pri exekučnej imunite štátu. Tam niet, akože je sporné, ako Ústavný súd rozhodne, ktorý rozhodne tak, že pozastaví jeho účinnosť a zruší ho. A najneskôr vtedy v rámci exekučného konania sa to konanie preruší a zas pôjde na Ústavný súd. Vy to určite viete, vaši právnici to vedia. Možno mnohí poslanci strany SMER to nevedia.
Teraz, samozrejme, riešenie nejaké existuje a ide o jeden spor, ktorý je podľa mňa fiktívny spor. A škandalózne rozhodnutie je v tejto veci. A to je spor bratislavského PPC a Bratislavskej teplárenskej. Len nechcem ísť do merita toho sporu, ale len na ilustráciu chcem povedať, že z tej pohľadávky, ktorá má približne 28 mil., pán minister, približne nejako eur, viete to možnože presnejšie, tak absolútna väčšina sú úroky z omeškania, istina je možnože 8 mil., pretože predchádzajúce manažmenty týchto firiem si dohodli extrémne úroky z omeškania. Ja som kvôli tomuto sporu pred možno rokom dával na rokovanie parlamentu novelu zákona, aby excesívne špekulatívne úroky z omeškania, ktoré smerujú voči verejnému subjektu, boli zdanené 99 %. To znamená, čo je štandardný úrok z omeškania, čo má ECB-čka, dobre, ale všetko nad to sa zdaní takouto extrémnou sadzbou, lebo ide o špekulatívne úroky. Tie zaplatí kto? Budú to daňoví poplatníci.
V tom čase pred tým rokom a pol išlo o tento istý spor. Aj váš minister financií povedal: „Je to zaujímavý nápad, zvážime to.“ Ste to zvážili tak, že ste to zamietli. Ste hlasovali všetci v celej strane SMER buď proti návrhu, alebo ste sa zdržali hlasovania, neviem. Ten návrh je znovu na tejto schôdzi, ja som ho znovu podal, lebo to sa mi zdá byť jediné ústavné riešenie tejto situácie, ktorá vyplýva zo špekulatívneho sporu. Viete riešiť situáciu spôsobom tak, že ju vyriešite na pár mesiacov. Všetci zainteresovaní viete, že to Ústavný súd zruší, všetci to viete, že Penta dostane svoje peniaze, a potom poviete: „Nedalo sa to inak, snažili sme sa, Ústavný súd to zrušil, tak dáme BAT-ke peniaze zo štátneho rozpočtu, nechceli sme to, ale rozhodnutia Ústavného súdu sa nekomentujú.“ Čiže ste si len prečítali toto, aby ste vedeli, o čom budete hlasovať, rozhodnutie Ústavného súdu (spisová značka PL. ÚS 111/2011), čo sa týka exekučnej imunity štátu, to znamená, keď bolo zákonmi ustanovené, že majetok štátu nepodlieha exekúcii. To znamená, že veriteľ voči štátu sa nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva, pod ktoré spadajú aj pohľadávky. To je presne tento prípad, keď sa vyníma z exekúcie všetok majetok vrátane, samozrejme, finančného majetku prevádzkovateľov tepla. Čiže veriteľ, aj keď, si myslím, v tomto prípade špekulatívny, že to je špinavosť, sa nebude môcť domôcť ani centa zo svojej vykonateľnej pohľadávky.
Vtedy Ústavný súd povedal, a ja to budem čítať práve preto, aby ste si boli vedomí toho, že hlasujete za protiústavný zákon, lebo sú tam veci, ktoré sú možno sporné na diskusiu. Táto vec je jednoznačná, pretože už o nej bolo, hovorím, trikrát rozhodnuté Ústavným súdom. A ja sa budem pýtať vašich kandidátov na sudcov Ústavného súdu zajtra, ako vo veciach, ktoré boli jednoznačne protiústavné, hlasovali, keď majú pocit, že majú plnú kvalifikáciu ísť na Ústavný súd, lebo pripúšťam, že sú veci, kde je ústavnosť sporná, je diskutabilné, či to je, nie je ústavné, skúsite to, okej, ale schvaľovať úmyselne protiústavné zákony, možnože, dajme tomu, s nejakým dobrým motívom, to považujem za v rozpore s naším sľubom, ktorý sme dali. Tá vec je judikovaná Ústavným súdom.
Takže budem čítať len výňatky z toho rozhodnutia. Ústavný súd zdôraznil svoj už judikovaný právny názor, podľa ktorého majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa článku 20 ústavy, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. To zodpovedá judikatúre SĽP, podľa ktorého pojem majetku v zmysle Dohovoru môže byť existujúcim majetkom, alebo majetkovou hodnotou vrátane pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým sťažovateľ môže argumentovať, že má prinajmenšom legitímnu nádej dosiahnuť efektívne užívanie vlastníckeho práva.“ Následne Ústavný súd išiel tým svojím tradičným testom, kde posudzoval legitimitu toho zásahu, tá nie je sporná, ale potom prešiel testom proporcionality. A, samozrejme, tam ten zákon celkom jednoznačne prepadol, nechcem to celé čítať, ešte raz, ak si pozriete koho to zaujíma, trošku sa obávam, že málokoho, ale možno pána ministra by to mohlo zaujímať, tak spisová značka je PL. ÚS 111/2011. Bolo to jednohlasné rozhodnutie pléna. To nebolo sedem ku šiestim.
Len pár výňatkov vám spomeniem z toho, čo Ústavný súd vo svojej argumentácii uviedol.
„Neprimeraným zvýhodnením vlastnej majetkovoprávnej pozície na úkor právneho statusu vlastníka majetkovej pohľadávky môže v takom prípade štát narušiť ústavné garancie vlastníctva individuálnych veriteľov, a tým aj sociálny aspekt vlastníctva. Už samotné neplnenie právoplatne judikovaných a vykonateľných záväzkov bez ohľadu na charakter subjektov predmetného právneho vzťahu je v právnom štáte nielen neželaný ale aj škodlivý jav. Ak k nemu pristúpi právne odňatie alebo radikálne obmedzenie možnosti veriteľa využiť účinné verejno-mocenské prostriedky na účel vymoženia pohľadávky, potom negatívny vývoj dotknutého právneho vzťahu dosiahne kvalitu, ktorá nemôže byť v právnom štáte ospravedlniteľná. Nemožnosť docieliť výkon rozhodnutia znamená zásah do práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu. Z tohto dôvodu dospel Ústavný súd k záveru o ustanovení neudržateľnosti predmetnej úpravy ako celku v rozpore s čl. 20 ods. 1 a s čl. aj 46 ods. 1 ústavy.“ Článok 20 ústavy pre tých, ktorých to zaujíma, je právo vlastniť majetok.
Ústavný súd vo svojom zdôvodnení ďalej povedal: „Bez spochybnenia konceptu zvýšenej miery ochrany majetku štátu pred jeho odňatím z vlastníckej sféry štátu preskúmavaná ochrana musí byť primeraná. Je neprípustné, aby subjektom vystupujúcim v právnych vzťahoch so štátom, ktorých predmetom je majetok, nebolo garantované dostatočne efektívne a účinné uspokojenie ich majetkových nárokov. V opačnom prípade sa totiž základné právo vlastniť majetok i právo na pokojné užívanie majetku u týchto subjektov dostáva do pozície iluzórnosti a nereálnosti.“
Ústavný súd dospel k záveru, že exekučná imunita majetku štátu v súčasnom normatívnom koncepte a rozsahu stelesnenom v ustanoveniach zákona o správe majetku štátu a zákona o Štátnej pokladnici nie je v súlade ani s čl. 46 ods. 1 ústavy ani s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo je v okolnostiach posudzovaného prípad návrhu logický dôsledok ich nezhody s článkom 20 ústavy.
„Ústavný súd,“ a to je vlastne aj jeho záver, „za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci z napadnutej právnej úpravy. Verejný záujem na zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný. V ústave neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď charakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických alebo osobitne právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto základné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi.“
Poviem to možno laicky, ak máte vykonateľnú judikovanú pohľadávku, ale nemôžete ju vôbec uspokojiť, lebo povinný subjekt má z exekúcie vyňatý všetok svoj majetok, čo je predmetom vášho návrhu zákona, tak ten koncept je protiústavný. A vy to navrhujete v zákone. Vynímate z exekúcie nehnuteľný majetok, peňažné prostriedky, finančné nástroje, iný majetok, teda všetko.
A mňa by zaujímala pán minister, vaša ústavnoprávna argumentácia, asi sa jej nedočkáme, budeme hlasovať, ktorá by vyvrátila to, čo som povedal. A nehovorím to vôbec rád. Viete, kto je v tejto veci oprávnený. Penta je v nej oprávnená kvôli škandalóznemu sporu, ktorý nemala nikdy vyhrať. Ale hádam nejaké pravidlá platia a budeme sa snažiť to riešiť ústavne konformnou cestou, čo tu aspoň sčasti bolo na stole pred rokom. Ja som tú cestu navrhoval. Zdaňme dve tretiny tej pohľadávky tými 99 %. Urobme to, váš minister povedal, je to dobrý nápad, pouvažujú. Napriek tomu ste to zamietli, ten návrh je tu znovu. Ale skúsme, ak nám ide o vec, a nie o proste marketing, nájsť riešenie, ktoré prejde aj Ústavným súdom, lebo ak tento zákon prijmeme a povieme, vyriešime zajtra ten problém, nevyriešili sme to. O pár mesiacov to zruší Ústavný súd, budeme tam, kde sme, vláda povie: „Snažili sme sa s tým niečo urobiť, ale Ústavný súd, vidíte, my sme urobili maximum.“ Neurobili ste maximum, lebo dobre viete, že toto nie je riešenie, ktoré prejde, ale to je riešenie, ktoré neprejde.
A, ešte raz, sú sporné veci, ale táto vec je nesporná, judikovaná Ústavným súdom trikrát po sebe. Môžeme polemizovať s Ústavným súdom, či to bolo dobré rozhodnutie alebo zlé rozhodnutie ale je také, je to stabilná judikatúra, prepánajána.
A mrzí ma, pán minister, že s takýmito návrhmi sem chodíte. Čiže ak chcete reálne veci riešiť, a tento spor si zasluhuje reálne riešenie, ja som o tom presvedčený, tak nech je to tak, veriteľ v tomto prípade je ten, ktorý má tú pohľadávku neúplne oprávnene, o čom ja som presvedčený, aby sme tú pohľadávku aspoň skreslili na maximum, spôsobom, ktorým prejde Ústavným súdom, a neurobili gesto, o ktorom všetci vieme, že Ústavným súdom neprejde, bude zrušené a len si tak vytvoríme alibi. Nakoniec ste povedali: „Avšak nedá sa nič robiť, dáme na to z rozpočtu.“
To je škandál, vy to chcete Pente zaplatiť, ak sa tým myslí to, čo ste predložili. Vás upozorňujem na to, že ten návrh zákona úplne evidentne, ešte raz, to nie je vec právneho názoru, to je vec stabilnej judikatúry Ústavného súdu. Ak to napriek tomu schválite, tak nemáte záujem pomôcť BAT-ke v Bratislave, ale len si vytvoriť alibi na to, aby pohľadávka BAT-ky bola zaplatená v budúcnosti zo štátneho rozpočtu. A s tým ja nemôžem súhlasiť, lebo sa vytvoril nejaký dym, ktorý v konečnom dôsledku, ak to aj tak možno nevyzerá, prihrá Pente 30 mil. a ešte Penta bude tá, ktorá vyhrá na Ústavnom súde spor, pretože sme jej odňali právo vlastniť majetok. Gratulujem. To chcete?By ma veľmi zaujímalo, pán minister, vaše vyjadrenie k tomu. K zákonu o prokuratúre ste radšej neprišli, keď sme ho znovu otvárali, ste sa k nemu ani nevyjadrili po skočení rozpravy okrem dvoch vecí v spúste námietok, ktoré boli vznesené. Čiže neočakávam nejakú ústavnoprávnu analýzu, podľa mňa v tomto prípade obávam sa, že žiadna rozumná analýza byť nemôže. Ďakujem.
