Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, pán minister vystúpil včera až po rozprave a mal také rečnícke otázky, tak sa patrí mu na ne zodpovedať. A jednu vec, ktorú spomínal, je, že dopredu nevieme, ako Ústavný súd rozhodne. To proste nevieme. Ale poznajúc text ústavy a veľmi stabilnú judikatúru Ústavného súdu, tak to vieme s veľkou pravdepodobnosťou povedať.
Pán minister, vy ste boli navrhovateľom zákona pred asi dvomi rokmi; opravte ma, ak sa mýlim; ktorý navrhoval, aby rozhodnutie o námietkach zaujatosti na Ústavnom súde, už rozhodnutia aby v princípe boli právne neúčinné. Ja som vám vtedy povedal, že to je úplne retroaktívne odňať účinok právoplatným rozhodnutiam súdu. Vy ste vtedy tiež argumentovali, a však Ústavný súd rozhodne. No, rozhodol. Viete asi, ako rozhodol, že to je protiústavné. Ešte opakujem ešte raz. Sú aj veci, ktoré sú na hrane, sporné, ale sú veci, ktoré nie sú sporné.
To isté ste obhajovali pri kauze Olejník. Veď nech rozhodne Najvyšší súd, veď však nech posúdi, pričom ste nemali žiadne argumenty pre podanie dovolania. A aj to Najvyšší súd povedal. Dobre, do toho vás asi možno namočila vaša pani štátna tajomníčka, neviem. Ale ste to mali vziať späť, keď ste na to boli upozornený! Čiže to tiež nesvedčí až tak vo váš prospech. A keď bolo zrejmé, že to dovolanie je úplne fiktívne, bez dôvodov akýchkoľvek a nevedeli ste žiadne identifikovať a povedal to Najvyšší súd, čiže nehovorím to ja. Teraz sa situácia znovu opakuje v tomto akoby po tretíkrát, kde hovoríte, však nech Ústavný súd nám možno povie, možno nepovie.
Ste sa včera pýtali, že áno, môže byť prioritný majetok, ktorý je vyňatý z exekúcie, a otázka znie, že na aké percento sa môže uspokojiť veriteľ. Čo je ešte ústavne prístupné? Päť percent, osemdesiat percent, ste sa tak pýtali rečnícky. Ale veď to judikatúra štrasburského súdu rieši. Nemusíme si dávať tuná hádanky a že kto lepšie vie matematiku. A v princípe ten test z hľadiska štrasburskej judikatúry, ktorú v tomto prípade kopíruje aj Ústavný súd, je, že to nemusí byť. Teraz to prečítam v angličtine najskôr. "The taking of property will require compensation with an amount reasonably related to the value of the property, but public interest considerations may permit reimbursement of less than the full market value."
To znamená, že pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva, čo je tento prípad, samozrejme, tá kompenzácia alebo to, čo si vymôže oprávnená osoba, nemusí byť úplne plná trhová hodnota, ale musí to byť "reasonably related to the value". Čo to znamená? Znamená to v princípe to, že Štrasburg, aj keď je to kazuistika, nikdy za adekvátnu kompenzáciu nepovažoval menej ako 50 percent. Čiže nemusíme špekulovať, že koľko to je, päť? Však uvidíme. Dajme Ústavnému súdu loptičku a nech povie: Päť, dvadsať, osemdesiat? Pozrie sa na oblohu a povie: Štyridsať. Nie, v princípe tie hlavné princípy sú určené.
Takže to je odpoveď na vašu otázku, pán minister, že koľko percent. Lebo tá odpoveď je zodpovedaná v rozhodovacej činnosti štrasburského súdu.
A už včera pri diskusii, ja to nikdy diskusie súkromné nezverejňujem, viacerí vaši poslanci, s ktorými som hovoril, povedali: Áno, jasne, vieme, je to protiústavné. Jasné, že to vieme. Ale, no, tak ideme robiť nejaké gesto. A toto je môj problém. Viete to aj vy, že to je protiústavné. Keď budete hovoriť, však kým nerozhodne Ústavný súd, ale už o tom rozhodoval, o úplne skoro identických prípadoch, kedy bola imunita exekučná pri štáte. Tiež nebola absolútna, tiež nebola absolútna. Som to včera citoval.
Čiže mne sa zdá, že čo jediné môžeme urobiť, dve veci. Určiť prioritný majetok, ktorý naozaj nepodlieha exekúcii. A k tomu bude smerovať môj pozmeňovací návrh.
Lebo ak to necháte v tejto podobe, tak si myslím, že konáte v prospech finančnej skupiny Penta. Konáte v ich prospech preto, aby počas, tým, že sa odloží exekúcia o nejaký možno rok, aby ich pohľadávka bola navýšená ešte o pár miliónov. Ešte o pár miliónov. Úroky z omeškania sú extrémne vysoké. Konáte len v ich záujme a už to kolega spomenul včera. Ja zaujímavé, že ak by naozaj bola ohrozená ich pohľadávka v rozsahu 30 miliónov vaším zákonom, tak by sme tu mali tlačové správy z Digital Parku, ktoré častokrát posielajú do parlamentu, keď sa niečo deje. Naposledy pri kauze, keď sme rozprávali o kauze Gorila. Majú prázdniny, myslíte? Nemajú prázdniny. Sú s tým spokojní. Sú s tým úplne happy, lebo budú mať o pár miliónov na účte viacej vďaka vám. To je problém. A všetci to vie... Všetci. Možnože všetci nie. Ale absolútna väčšina z vás to vie. A preto predložím pozmeňovací návrh, ktorý sa týka tohoto zákona. Prednesiem ho a potom ho dám pánovi spravodajcovi.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa mení takto:
Bod 1 znie:
1. Za § 28 sa vkladá § 28a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 28a
Majetok nepodliehajúci exekúcii
Exekúcii podľa osobitného predpisu, 19a), nepodlieha majetok držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, slúžiaci na výrobu a rozvod tepla, ako aj majetok, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie výroby a rozvodu tepla."
Poznámka pod čiarou k odkazu 19a) znie:
"19a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov."
Tento pozmeňovací návrh zosúlaďuje text zákona s čl. 20 ústavy a s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, kedy vyníma z exekúcie jednak majetok slúžiaci na rozvod a výrobu tepla a majetok, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie tejto činnosti, teda výroby a rozvozu tepla.
Toto podľa mojej mienky je, by mohlo uspieť v teste proporcionality na Ústavnom súde s tým, že treba urobiť druhú vec, ktorú pre mňa z nepochopiteľných dôvodov odmietate. A by som poprosil vás, pán minister, sa k tomu vyjadriť, že kvôli čomu, aby sa excesívne úroky dohodnuté bývalými manažmentami zdanili v takýchto prípadoch sadzbou 99 percent. Ešte raz. Hovoríme o pohľadávke 30 miliónov eur, z ktorej dve tretiny je príslušenstvo, sú úroky z omeškania. Len niečo menej ako tretina je istina. V poriadku, klasické úroky z omeškania na základe sadzby ECB, jasné. Ale všetko nad to, 20-percentný úrok z omeškania? Veď veriteľovi v tejto kauze ide o to, aby čím neskôr dostali zaplatené. Kto dnes na Slovensku ponúkne komukoľvek 20-percentný úrok? Ktorý občan krajiny si môže zobrať alebo teda vložiť niekam peniaze svoje za 20-percentný úrok? Do ktorej banky? Do ktorých obligácií? Do ničoho.
A keďže Penta má takýto vysoký úrok, tak vy chcete, aby ho dostala zaplatený za dlhší čas, aby tie úroky nabiehali takéto extrémne, aby si to proste užili, aby nedostali 30 miliónov, ale možno 35, 36, možno 40 miliónov. Toto je druhý lex Penta v parlamente. Prvý bol pred tromi rokmi, keď ste riešili bratislavské PPC škandalóznym spôsobom a po verejnom tlaku ste to vzali späť. Čiže v princípe hlasovanie o tomto pozmeňovacom návrhu bude hlasovaním o tom, že či reálne chcete tú pohľadávku zminimalizovať, chrániť teplárne, alebo len chcete nahrávať finančnej skupine ďalšie a ďalšie peniaze. V tomto zmysle totižto je judikatúra Štrasburgu aj Ústavného súdu jednoznačná, jednoznačná.
Vy ste vyňali, ja som sa pýtal včera, vy hovoríte, že vy neviete, však to nevie nikto. Ak by zvyšný majetok teplárne bol v minimálnom rozsahu 15 miliónov euro, tak sa dá uvažovať o tom, že či tam ten proporcionálny aspekt je alebo nie je? To všetci vieme, že tomu tak nie je, lebo stoličky a nábytok nestojí toľko. A vy ste vyňali všetko ostatné, rekreačné chaty, nehnuteľnosti, všetko, všetko, ktoré aj nesúvisí s výrobou tepla. To je problém, že vy môžete mať prioritný majetok, ktorý je vyňatý z exekúcie, ale nie všetok majetok alebo takmer všetok majetok, ktorým zmaríte na 90 % uspokojenie pohľadávky ako súčasť vlastníckeho práva.
Ja sa už opakujem stále a vy nemáte žiadne argumenty a obávam sa, že ani nemôžte mať. A vy ako právnik si podľa mojej mienky poškodzujete svoju vlastnú reputáciu. Ale áno, žiaľ. Obávam sa, že ste to už robili aj v minulých prípadoch, a tie všeobecné vyhlásenia, že však rozhodne Ústavný súd, ale sú prípady, keď na základe judikatúry a textu ústavy je jasné, ako rozhodne. Ak by ste dneska podľa dnes platnej ústavy predĺžili lehotu zadržania na osem dní, môžete povedať, však nech Ústavný súd rozhodne, však ktovie, rozhodne. No ale, keď v ústave sú dva dni alebo štyri, tak čo rozhodne? Však vieme, ako rozhodne. Toto je ten prípad, ktorý je evidentný, úplne evidentný. A myslím si, že po tom, ako to bolo viackrát povedané, tak o tom viete, vedia o tom vaši poslanci. Sami za mnou prišli mi to povedať, že však áno, je to tak. A robíte to len preto, aby nabiehali extrémne úroky jednej finančnej skupine. A potom Ústavný súd rozhodne o rok a vy poviete, no vidíte, my sme naozaj nechceli, my sme nechceli. A nevedeli sme, ako Ústavný súd rozhodne, lebo však tam sa asi hádže mincou. A preto, preto teraz to zaplatiť musíme. Áno, zaplatíme viac, ale my sme to bránili do poslednej kvapky krvi.
Opak je pravdou. Opak je pravdou. Ak podporíte v tom pôvodnom texte návrh zákona, podporíte ho s vedomím a úmyslom prihrať Pente ďalšie milióny. Nič viac a nič menej. A pri vašom hlasovaní sa ukáže, či to je reálne a bude reálne alebo nie. Ja som povedal, tá výzva je každému poslancovi, platí. Ak naozaj nevieme, ako Ústavný súd rozhodne, stavme sa! (Rečník sa obrátil na ministra a takto pokračoval v rozprave.)
Pán minister, stavme sa! Ak vy tvrdíte, že je to ústavné, však predpokladám, je to absolútne. Stavme sa! Nemám s tým problém. Už som tu dvakrát spomínal, ako sa veľmi mýlite v evidentných veciach a tiež ste mali rovnakú rétoriku. Však nech rozhodnú súdy. A rozhodli súdy. A rozhodli. Ale v evidentných veciach. Čo povedal v kauze Olejník Najvyšší súd, pán minister? Čo povedal v kauze Olejník Najvyšší súd, pán minister? Povedal, minister spravodlivosti nepredložil jediný argument, jediný argument, pre ktorý by skutkový stav zistený nižšími súdmi bol zistený zle.
Že vás to baví, pán minister! Vy ste prišli na ministerstvo spravodlivosti ako rešpektovaný právnik podľa mojej mienky, šéf advokátskej komory. A prídete do parlamentu so zákonmi, o ktorých viete ako právnik, že sú protiústavné a plníte stranícku úlohu. (Reakcia ministra.)
Prečo by som to rozprával poslancom? Vám to rozprávam. S vami diskutujem. Vy ste navrhovateľ, prepánajána! (Reakcia ministra.) Ale vystupujte, kedy chcete, ja to smerujem na vás, lebo vy ste navrhovateľ, sa mi zdá. A je vám to možnože trápne, že ste navrhovateľ v tejto veci, ale je to vaša voľba. A myslím si, že, ale to ma až tak nezaujíma, že robíte zle svojej reputácii. Čo ma viacej zaujíma ako vaša reputácia, je naozaj to, že tento zákon, týmto zákonom prihrávate v tomto škandalóznom spore ešte viacej peňazí skupine, ktorá by nemala mať žiadne peniaze. A to je najväčší problém. A preto by ste ten zákon buď mali stiahnuť, alebo ho upraviť tak... (Reakcia ministra.) Čo je v zákone o rokovacom poriadku? Že poslanec, ktorý vystupuje, nemôže oslovovať navrhovateľa? To sa vám zdá? (Reakcia ministra.) Nie, to je absolútne práveže s rokovacím poriadkom v súlade a vy, keďže ste v argumentačnej núdzi, žiaľ, nie prvýkrát, žiaľ, nie prvýkrát, tak vám to je nepríjemné. Ale to mňa tiež najmenej zaujíma.
Ešte raz. To hlasovanie bude kľúčové. Ja pozmeňujúci návrh dávam pánovi spravodajcovi (rečník podal spravodajcovi podklady) a budete hlasovať pri plnom vedomí, za čo hlasujete a aké to bude mať následky. A áno, kto to navrhoval včera, že prijmime uznesenie, že ak to Ústavný súd zruší a tá pohľadávka potom bude navýšená, bude navýšená o desať miliónov, či sú ochotní poslanci spoločne a nerozdielne tú škodu znášať? By sme inak hlasovali asi v parlamente zrazu, by to inak dopadlo. To, samozrejme, možné nie je a poslanci hmotnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie nenesú žiadnu. Aj keď si myslím... (reakcia ministra); no ešte raz. No, ideme aj do toho? No, lebo nie je právna úprava, pán minister, a ste ju nikdy nepredniesli, upraviť hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov. Ono to ide, ono sa to, samozrejme, že dá. Ono sa to, samozrejme, že dá. Ale poslanci ju nemajú. A nehovorím, že by to bolo ľahké navrhnúť, ale myslím si, že by poslanci inak hlasovali, ak by za svoje hlasovania niesli, niesli, niesli.
Vy si myslíte, že len pokladníčka v Tescu má hmotnú zodpovednosť? Vidíte a ja si; podľa dnešného právneho stavu áno. Nezdá sa vám to byť, už to bolo navrhnuté v parlamente asi päťkrát, pán minister, nesledujete tu rokovanie, ale ja vám tie návrhy pošlem, samozrejme, a ja si myslím, že práve je absurdné, že hmotnú zodpovednosť má pokladníčka v Tescu, áno, a nemá ju vrcholný predstaviteľ exekutívy. To si myslím, že je v našom právnom systéme absurdné, a kvôli tomu a kvôli tomu tu boli návrhy, bolo ich niekoľko, na zavedenie hmotnej zodpovednosti. Určite vám to nájdu rešerše veľmi ľahko vaši zamestnanci, ale vaši poslanci ich odmietli. To je trošku problém.
To nie sú vaši poslanci? Tak vaši kolegovia zo strany SMER, alebo už neviem, ako to mám, keď sa od nich chcete dištancovať, však urobte, čo chcete. Vaši poslanci som myslel, poslanci vlády. Takže, pán minister, budem ani nieže s netrpezlivosťou očakávať vaše určite nie vystúpenie v rozprave, na to odvahu nenájdete ani dnes, ale záverečné slovo, lebo tento zákon je úplne evidentne protiústavný. Všetci to vieme a prihrávate ním niekoľko miliónov eur finančnej skupine, ktorá ten spor nemala nikdy vyhrať! Je to špekulatívny spor a vy im len nahrávate ďalej, aby získala na tom ešte viacej. Ale je to tak!
Takže vás chcem požiadať o podporu pozmeňovacieho návrhu a o to, aby v tejto verzii potom zákon mohol byť daný do súladu s textom ústavy a s článkom 20.
