Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, milí kolegovia, ja by som na začiatok začal možno s takými dvomi otázkami, že, alebo teda rečníckou otázkou, že niečo tu naozaj nesedí. Keď si pozrem tento návrh na mimoriadnu schôdzu, je tu podpísaný Ivan Štefanec, Július Brocka, Ivan Švejna, Jozef Mihál, čiže predstavitelia štyroch opozičných strán, a naozaj aj mňa mrzí, keď z týchto opozičných strán je tu dokopy možno 10 poslancov dokopy a v niektorých situáciách, v niektorých časoch z nášho klubu, ktorí sme tu podpísaní, nie sme, tak je nás tu viac ako všetkých predstaviteľov opozičných strán. Samozrejme, že by som očakával aj väčší záujem poslancov vládnej strany SMER, ale v prvom rade si myslím, že je psou povinnosťou všetkých poslancov pri mimoriadnej schôdzi predkladajúcich klubov, aby tu boli prítomní.
Druhé, čo mi nesedí, je to, že pred 23 rokmi nám niekto sľuboval, že za chvíľku tu budeme mať Švajčiarsko, a dnes po 23 rokoch vlády či pravice, či ľavice máme v Rakúsku, za hranicami, kam sme utekali hneď, jak sme mohli, ísť si kúpiť možno niektorí magnetofón a niekto niečo iné, máme 4,5-percentnú nezamestnanosť a na Slovensku máme 14-percentnú nezamestnanosť. Niečo tu nesedí. Zrejme to nebude iba to, že dnes nám tu vládne SMER, ale že aj predtým nám tu vládli iné strany a 23 rokov sa viac či menej úspešne im darilo zvyšovať nezamestnanosť. (Reakcia z pléna.)
Druhá vec je, keď si pozrieme na posledné obdobie, odkedy začala kríza, čiže za posledných približne 5 rokov, tak Nemecko vstupovalo do krízy s 9-percentnou mierou nezamestnanosti a vystupuje z krízy s 5-percentnou mierou nezamestnanosti a Slovensko vstupovalo do krízy, myslím, že necelých 8 %, povedzmeže 7 % a vystupuje alebo dnešný stav je 14 %. Čiže počas krízy na Slovensku nezamestnanosť vzrástla o 100 %, v Nemecku klesla možno o nejakých 40-50 %? Čiže znova niečo mi tu nesedí.
Jedno je obraz toho, že pravdepodobne všetky vládne garnitúry, ktoré tu vládli, boj s nezamestnanosťou nezvládli a dlhodobo jednoducho Slovensko si s nezamestnanosťou nevie rady. To, keď sme v roku 2008 mali nejakú 8-percentnú nezamestnanosť, samozrejme, ľahko sa vezie na vlne, ktorá nás vtedy viezla v tom, že celý svet rástol, Európa rástla a dosť dramaticky sme znižovali nezamestnanosť aj my. Samozrejme, naša nezamestnanosť, je pravda, že klesala vtedy rýchlejšie, ako klesala v Európskej únii, ale celkovo za 23 rokov sme sa v podstate nepohli zásadne nikam dopredu. (Reakcia z pléna.) No nepohli. (Reakcia z pléna.) Máme 14 %, Rakúsko má 4,5 %. Čiže ani vy ste to nezvládli. (Reakcie z pléna.) Áno, aj predošlá vláda, ktorá vládla 18 mesiacov, nič zásadné s nezamestnanosťou neurobila. (Reakcie z pléna.)

Figeľ, Ján podpredseda NR SR
Páni poslanci, páni poslanci, budete môcť reagovať vo faktických.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Druhá vec je, že za posledných teda päť rokov, kedy Nemecko znížilo nezamestnanosť z 9 % na 5 %, tak Slovensko, opakujem znova, zvýšilo... Máte dohodnuté kamery, pán Štefanec? (Smiech v sále.) ... Slovensko zvýšilo zo 7 na 14 %.
Čiže ešte raz sa vrátim k tomu prvému, čo som povedal, pripadá mi to také niekedy úbohé klamanie ľudí v tom, ako nám strašne záleží na boji s nezamestnanosťou, keď si ani nezabezpečím to, aby tu bola aspoň polovička z klubu, ktorý tento návrh predkladá.
Taký hlavný argument opozície dnes je o tom, že vlastne hlavný dôvod, prečo nezamestnanosť vzrástla, sú zmeny zákonov, ktoré sa za poslednú dobu udiali. V tejto spojitosti nebudem opakovať to, čo tu bolo povedané, ale v tejto spojitosti iba pripomeniem jeden výrok, ktorý ma veľmi mrzí, ktorý sa vyskytol v článku, že živnostníci v dosť veľkom počte končia svoje živnosti, a bola tam reakcia hovorcu ministerstva práce, sociálnych vecí, dovolím si ju citovať, ktorý reagoval teda na otázku, čo si myslí, že prečo vlastne živnostníci mnohí končia. On doslova povedal, že: "Dochádza k nastaveniu podmienok, ktoré umožnia poctivým naďalej pokračovať v živnosti a ostatným", zrejme myslel nepoctivých, "zvážiť, či budú pokračovať s prísnejšími pravidlami, alebo živnosť ukončia."
Mrzí ma, keď hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí takýmto neuváženým spôsobom, ktoré vlastne ani neodvolal, nedementoval, označí v podstate všetkých živnostníkov, ktorí ukončujú živnosti, označil ako nepoctivých a za poctivých označil iba tých, ktorí naďalej podnikajú. Pripadá mi to naozaj obdobný blud, ako keď niekto hlása, že zmeny zákonov nemajú vplyv na nezamestnanosť.
Možno aj z tohto miesta vyzývam príslušného pána hovorcu, a keď on sa nespamätá, tak pána ministra, aby s ním spravil poriadky, aby ešte raz sa vyjadril, či teda považuje všetkých živnostníkov, ktorí ukončili živnosti, za nepoctivých a za poctivých považuje iba tých, ktorí naďalej podnikajú.
Tiež by som sa chcel vyjadriť k jednému, čo tu bolo párkrát už spomenuté od poslancov, alebo teda aj od, myslím si, pána ministra práce, sociálnych vecí, aj od niektorých poslancov SMER-u, ktorí opakovali takú floskulu, že vláda vytvára pracovné miesta. SMER a vláda nevytvára žiadne pracovné miesta, poprosil by som vás, aby ste sa posunuli v myslení pár desiatok rokov dopredu, a vláda len na jednej strane niektorým, tým, ktorí poctivo podnikajú, ktorí sú zamestnaní, a veľakrát za minimálnu mzdu, berie, berie im dane, odvody, aby na druhej strane uprednostnila niektorých podnikateľov, ktorí na základe toho možno vytvoria pracovné miesta. Ale vláda v žiadnom prípade nevytvára žiadne pracovné miesta. Len prerozdeľuje peniaze, bohužiaľ, zväčša od tých chudobnejších a slabších k tým bohatším, zahraničným zvyčajne, a tým, ktorých si vyberie. To ma mrzí.
Chcel by som svoje vystúpenie sústrediť do takých približne 20 konkrétnych dôvodov, prečo si myslím, že nezamestnanosť na Slovensku sa vyvíja tak, ako sa vyvíja, alebo lepšie povedané, nie že k tomu, že prečo rastie, ale prečo je jednoducho taká vysoká, a dlhodobo vysoká, a nevieme si s ňou rady.
A ešte raz by som zopakoval možno to, čo som na začiatku hovoril, môj pohľad na vec je taký, že za výšku nezamestnanosti, ktorá na Slovensku je, nezodpovedá len dnešná vláda a strana SMER, ale zodpovedajú všetky vlády, ktoré na Slovensku boli. Samozrejme, vzhľadom na to, že SMER nám už rok vládne, tak momentálne najvyššiu mieru zodpovednosti má SMER, hlavne na to, ako nadstaví zákonné pole na to, aby sa prípadne nezamestnanosť postupne na Slovensku znižovala. Ale zodpovední za celkový stav, že si s nezamestnanosťou dlhodobo na Slovensku nevieme rady, je aj pravica, aj ľavica. Všetky politické strany, ktoré za to obdobie dlhodobo vládli.
A vôbec nevidím teda to tak jednoznačne, alebo teda nemienim chváliť iba tých, ktorí vládli počas nekrízy alebo v čase hojna, že teda tí sú tí najlepší, ktorí vedia znižovať nezamestnanosť, a opačne, ktorí vládli počas krízy, že tí sú tí, ktorí sú zase zodpovední za zvyšovanie nezamestnanosti. Myslím si, že o tieto vplyvy by sme vývoj nezamestnanosti mali očistiť a potom by sme videli reálny dopad vládnutia tej-ktorej garnitúry.
Čiže ako som povedal, skúsim byť čo najviac konkrétny a pôjdem tak heslovito.
Slovensko trpí dlhodobou nezamestnanosťou, v podstate najviac zo všetkých krajín v Európskej únii. Máme viac ako 50 % dlhodobo nezamestnaných a osobne si myslím, že príčina je dlhodobý rovnostársky prístup k dvom úplne rozličným častiam alebo skupinám pracovného trhu. Na jednej strane máme ľudí, ktorí majú doma pozitívny vzor, že vidia, že otec, mama chodia pracovať, ktorí majú vzdelanie, možno aj na základe toho, že doma majú ten pozitívny vzor, a ktorí majú hlavne pracovné návyky.
Na druhej strane máme druhú skupinu ľudí, ktorí nemajú ani jeden z týchto parametrov. Nemajú ani pozitívny vzor doma a skôr sú vychovávaní v tom, že peniaze nie sú za prácu, ale peniaze sú na pošte. Nemajú vzdelanie a štát a systém im umožní, aby veľakrát si ukončili svoje vzdelanie niekde v piatom, šiestom ročníku základnej školy a, bohužiaľ, následne aj na základe tohto nemajú pracovné návyky.
To, čo som hovoril, že príčina je rovnostársky prístup k týmto dvom skupinám a, podľa mňa, ktoré vôbec sa navzájom neprekrývajú, rovnostársky prístup štátu, že vlastne používame rovnaké nástroje pracovného trhu na jednu a druhú skupinu, ktoré sú úplne diametrálne odlišné, je podľa môjho názoru príčina dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku. Myslieť si, že niekto zamestná Róma z osady za minimálnu mzdu, keď nie je v tom regióne práca pre človeka, ktorý nie je Róm z osady, za minimálnu mzdu, je naivné. A kým my nezačneme vytvárať samostatné unikátne nástroje na začlenenie do pracovného trhu pre jednu a druhú skupinu, dovtedy si s tou podstatnou časťou dlhodobej nezamestnanosti neporadíme. Môžme v čase hojna znova sa dostať na 8 %, ale ďalej to nepohneme, lebo jednoducho ostatní ľudia budú tí, ktorí nemajú ani vzdelanie, ani pozitívne vzory doma, ani pracovné návyky.
Ďalší dôvod je veľakrát nevhodné vzdelanie absolventov, ktorých Slovensko produkuje. Možno aj taký dlhodobý trend a dôraz na teoretické znalosti študentov a absolútne nulové alebo absencia dôrazu alebo vzdelávania študentov v tom možno, čo je to podnikateľské prostredie, čo je to podnikanie, čo je to zamestnávanie ľudí.
Tu si dovolím dať príklad, možno porovnanie toho Švajčiarska, ktoré nám tu po revolúcii alebo v čase revolúcie niektorí sľubovali, a nás na Slovenku. Kým na Slovensku absolvent po vyjdení školy otrčí dlaň a pýta si prácu, vo Švajčiarsku väčšina absolventov rozmýšľa, v čom bude podnikať. A toto si musíme, toto by mala byť naša úloha a snaha, mladých ľudí ešte v školách vzdelávať a vysvetľovať im, že podnikanie, to nie je nejaký bubo, že podnikanie je spôsob, ako sa môže uplatniť, ako môže on dávať prácu niekomu druhému a nie pýtať si prácu od niekoho iného. Ale na to treba napr. zaviesť povinný predmet podnikanie do posledných dvoch ročníkov strednej školy, nič by sa nám nestalo a ubrali by sme možno z niektorých teoretických predmetov, ktoré zbytočne do týchto mladých ľudí tlačíme.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť na Slovensku tak vysoká, aká je, je korupcia. Slovíčko, ktoré mnohí z nás poznáme, a nie je to problém ani posledného roku, ale je to problém dlhodobý, porevolučný a z takého dôvodu, že ak raz cez korupciu sa nám strácajú verejné zdroje, ktoré mali skončiť v štátnom rozpočte, štát logicky to dobieha tým, že zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie podnikateľom, zamestnancom a takýmto spôsobom vlastne zbytočne deformuje podnikateľské, ani nie deformuje, ale sťažuje, zhoršuje podnikateľské prostredie a ľudia sú dusení preto, lebo na jednej strane štát dovolí, aby sa peniaze takýmto spôsobom z verejných zdrojov vytrácali.
Stačí si povedať možno ten príklad, teraz to bolo, myslím si, posledný týždeň, neviem presne, ktorá organizácia to bola, ale myslím, že bola dosť renomovaná, ktorá odhadla mieru korupcie na Slovensku približne na 500 mil. eur ročne; 500 mil. eur ročne znamená, ak by sme nedovolili ukradnúť, a dnes vládnete vy, ak by ste nedovolili ukradnúť z verejných zdrojov, tak by všetci živnostníci a všetci zamestnanci na Slovensku mohli mať o tretinu nižšie dane z príjmu. Obrovská suma, ktorá by určite pomohla výrazným spôsobom tomu, aby sme naštartovali podnikanie a tým pádom aj zamestnávanie ľudí na Slovensku.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť tak obrovská, aká je, sú dotácie sponzorom alebo bohatým firmám. Viete sami, koľkým firmám ste už rozdali dotácie, a viete sami, s koľkými z týchto firiem bolo spojené vraj sponzor SMER-u. Čiže dvorným podnikateľom dávate a živnostníkom a drobným podnikateľom doslova oriete po chrbte. A toto nie je správne. Lebo znova tých, ktorí by, ktorí sú do budúcna našou budúcnosťou, malí a drobní podnikatelia, ktorí môžu vytvoriť, a vytvárajú aj dnes, najväčší počet pracovných miest, týchto ožobračujete nato, aby ste dali bohatým. Myslím si, že je to trošku inak a opačne s filozofiou, ktorú hlási váš premiér, a s filozofiou prípony vašej strany, sociálnej demokracie. Beriete chudobným, slabým, drobným a dávate bohatým.
Ďalší dôvod sú napríklad dotácie prevádzkovateľom slnečných elektrární, vypichol som iba slnečné elektrárne, lebo je to rukolapný dôkaz toho, ako nehospodárne ste nakladali s verejnými zdrojmi. Vytvorili ste taký zákon, že 300 mil. eur každý jeden rok sa všetci podnikatelia, všetci zamestnanci, všetci ľudia, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievajú, možno aj kúpou jablka v obchode, do štátneho rozpočtu, tak sa všetci dokopy skladáme 300 mil. eur na to, aby ste znova veľakrát firmám, ktoré majú v zátvorke vraj sponzor SMER-u, prispievali na to, aby sme od nich vykupovali elektrinu o 800 % drahšie, ako ju môžme kúpiť na trhu. Ešte raz hovorím, o 800 % drahšie. Vy ste napísali zákon, na základe ktorého v starých peniazoch, bolo to v 2008. roku, myslím, ste vykupovali, ste zaväzovali na 15 rokov vykupovať elektriku za 14 korún kilowatt a dnes vieme vykúpiť alebo nakúpiť si na trhu elektrinu za približne 1,80; 800 % predraženie, čiže 700 % do vačku firmám mnohokrát, ktoré majú v zátvorke vraj sponzor SMER-u. Na týchto 300 mil. eur sa všetci na Slovensku každým rokom skladáme. Zaviazali ste sa ich vyplácať 15 rokov, 4,5 mld. eur, ktoré mohli sme použiť na ozdravenie podnikateľského prostredia, na zlepšenie podnikateľského prostredia, na vytváranie, na podporu vytvárania naozaj efektívnych pracovných miest. Toto je vaša hanba a vaše maslo.
Takisto ma mrzí, že vlastne predošlá vláda, že musel prísť poslanec SaS-ky, ktorý tu ani dnes už vlastne nie je, myslím, že to bol Ľudo Jurčík, ktorý s touto iniciatívou prišiel a sám teda navrhol opraviť ten zákon. Čiže jednoducho vláda naďalej pokračovala a chcela nechať, aby to prostredie bolo takýmto spôsobom deformované, aby sme naďalej, aby vznikali nové slnečné elektrárne za takto zbytočne predražených podmienok.
Akú logiku má, aby sme dotovali niekoho, kto vie vyrobiť za 14 korún kilowatt, keď si vieme na trhu kúpiť ten kilowatt za 1,80? Absolútne žiadnu. Vaša vláda, v ktorej ste vy teda mali premiérku, neprišla so zmenou ani v programovom vyhlásení a neprišla so zmenou, ktorá by túto problematiku riešila. Musel prísť individuálny poslanec strany SaS, ktorý zmenu tohto zákona našťastie presadil.
Ďalší dôvod je nestabilita podnikateľského prostredia. Prostredie, kde si ktorákoľvek politická strana robí zo Zákonníka práce, z daňových zákonov, z odvodových zákonov doslova trhací kalendár, je nie práve vhodné na to, aby niekto tu chcel investovať a stabilne investovať. Keď on nemá istotu, aký Zákonník práce bude nám tu vládnuť po najbližších voľbách, tak pravdepodobne nikoho to nemotivuje k tomu, aby nejaké pracovné miesto v takej krajine otváral alebo vytváral to nejaké pracovné miesto.
Čiže nestabilita, ktorá je práve dôsledkom zbytočného politikárčenia, toho, že každý chce vymaľovať tieto konkrétne zákony, Zákonník práce, daňové, odvodové zákony vždy podľa svojej ideológie, absolútne nepomáha veci a stabilite podnikateľského prostredia. Čiže z tohto miesta, ak je najmenšia vôľa, chcel by som vás v tejto veci vyzvať, pravicu, ľavicu, skúsme si sadnúť všetci spoločne a skúsme nájsť možno niekedy nie úplne príjemný kompromis, ale vždy lepšie ako nestabilné prostredie bude kompromis, ktorý bude možno ústavným zákonom nejakým spôsobom prijatý.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť možno taká, aká je, a hlavne sa nezlepšuje, tak mám pocit niekedy, že nám ufóni navrhujú a prijímajú zákony, lebo len ufón môže povedať, že zmena zákonov nemá vplyv na výšku nezamestnanosti.
Ďalší dôvod, odtrhnutie politikov od reality. Mnohokrát zákony prijímajú politici a navrhujú ich zmeny politici, ktorí nikdy v živote nepodnikali, a nielenže nepodnikali, nikdy v živote nezamestnávali človeka, a nielenže nezamestnávali človeka, ale nikdy v živote neboli zamestnaní okrem Národnej rady. A takíto ľudia, ktorí sú úplne vytrhnutí z reality, ktorí nevedia, čo to je skutočné podnikanie, čo to je naozaj žiť veľakrát z ruky do úst, ak prijímajú zákony, tak tie zákony potom aj veľakrát tak vyzerajú.
Ďalší dôvod - politikárčenie a čarovanie so štatistkami miesto ústretovej ruky voči opozícii, miesto spoločnej snahy nezamestnanosť riešiť, spomenul som to pred chvíľkou.
Ďalší možno taký parciálny, ale je to takým obrazom prístupu možno aj dnešnej vlády k situácii, že miesto do práce lejeme peniaze do betónu. Konkrétne vyzdvihnem projekt, myslím si, že bol to poradca, myslím poradca pani premiérky Radičovej, Kravčík, ktorý prišiel s projektom hrádzok, budovaní hrádzok po Slovensku a zamestnal tento projekt mnoho tisíc ľudí a vtedy sme zachytávali vodu alebo ten projekt zachytával vodu v prírode a veľmi veľká časť výdavkov, ktoré boli, bola vlastne cena práce tých ľudí, ktorí to budovali. Miesto toho, bohužiaľ, vaša vláda razí cestu skôr budovania megalomanských diel, kde vylejeme kvantum betónu, ale tej práce tam bude veľmi malý podiel. A myslím si, že mali by sme sa pozerať pri takýchto verejných investíciách aj na ten taký tzv. sociálny benefit, ktorý verejná zákazka prináša.
Ďalší dôvod trošku súvisí aj s tým predošlým, že verejné obstarávanie nezaväzuje verejných obstarávateľov, aby zohľadnili ten spomínaný sociálny benefit pri verejnom obstarávaní. Poviem lopatistický príklad, aby to bolo pochopené, o čom hovorím. Je to, že ak by sme cez verejné obstarávanie zaviazali verejného obstarávateľa, aby to zohľadnil, tak by to znamenalo, že napríklad teraz chceme ťahať do niekoľko tisíc obcí, sa mi zdá, optické káble na internet. Myslím, že to má byť zákazka približne za 200 mil. eur. Ale ak by sme zohľadňovali ten sociálny benefit, tak by ten obstarávateľ si pozeral, či teda tie stovky kilometrov rýh v zemi môžu vykopať ľudia alebo bagre. Porovnával by tieto dve možnosti a v prípade, že by videl, že vlastne cez ľudí to bude síce možno trošku drahšie, ale dokopy nás vlastne tí ľudia nebudú potom stáť peniaze cez dávky v nezamestnanosti, cez aktivačný príspevok a podobne a iné výdavky, ktoré sú spojené s nezamestnanosťou, tak radšej by vlastne objednali firmu, ktorá to vykope s ľuďmi, veľakrát nekvalifikovanými ľuďmi, ako firmu, ako cez, ktorá vykope tie ryhy bagrami, ktoré boli vyrobené možno niekde v Kanade.
Čiže tento prvok mi pri verejnom obstarávaní chýba, aby sme zohľadňovali to, či náhodou nevieme cez tú konkrétnu verejnú zákazku zamestnať dostatočný počet ľudí, a takýmto spôsobom kalkulovali celkový dopad na verejné financie, a nielen pozerať iba na tú koncovú cenu konkrétne pri danom verejnom obstarávaní.
Samozrejme a nie malý dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je vymožiteľnosť či skôr nevymožiteľnosť práva. Systém a podnikateľské prostredie, ktoré je nadstavené tak, že môžu bez problémov existovať ľudia, ktorí si celý podnikateľský úspech postavia na tom, že neplatia druhým ľuďom faktúry, je chorý. Do takéhoto systému, keď nám aj človek, niektorý obyčajný živnostník, vbehne a chce začať podnikať a dôverčivo niekomu dodá nejaký tovar alebo svoju službu a tento mu nezaplatí a nakoniec ten dôverčivý živnostník zistí, že, hops, tuto niečo nefunguje, a zistí, že vlastne tu nie je nejaká vymožiteľnosť práva, tak tento systém je chorý a je dlhodobo takto chorý.
To uznávam, sú prvé lastovičky z vašej strany, že niečo s bielymi koňmi, veľakrát nastrčenými eseročkami, ktoré deformujú podnikateľské prostredie, začína, myslím, pán minister Borec robiť. Ale ak naďalej neurobíme v tomto zásadný krok, že dovolíme doslova hajzlíkom, ktorí si postavia úspech na neplatení faktúr druhým ľuďom, a naďalej dovolíme týmto ľuďom podnikať, tak sa nečudujme, že mnoho ľudí stratí chuť podnikať.
Ďalší dôvod je to, že ste podrazili svojich voličov. Pred voľbami ste im sľúbili, že čokoľvek, čo urobíte v záujme konsolidácie, tak sa dotkne len tých bohatých. Sľúbili ste a navrhovali ste konkrétne riešenie, že napríklad iba firmám, ktoré budú mať zisk nad, myslím, 33 mil. eur, zvýšite daň na 25 %. Vôbec ste nikde pred voľbami nespomínali, že zvýšite daň aj firmám, ktoré majú zisk 1 000 eur ročne. Vôbec ste neurobili alebo doslova ste podrazili svojich voličov, keď ste zvýšili daň všetkým rovnako. Všetkým, či úplne chudobným, či malému zamestnávateľovi v Medzilaborciach, ktorý má jedného zamestnanca a ledva vyprodukuje 1 000 eur zisku ročne, aj takému, ktorý má stámiliónov eur zisk, všetkým ste úplne rovnako zvýšili daň z 19 na 23 %. Znova mi tu chýba sociálne cítenie, ktorým sa oháňate, sociálna demokracia, ktorú máte napísanú za vaším názvom vašej politickej strany.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnaných, koľko je nezamestnaných, je, že sme akoby slepí, že na jednej strane máme kopu neurobenej práce a na druhej strane máme armádu nezamestnaných, ktorým mnohých z nich vyplácame sociálne dávky, a za tie sociálne dávky alebo za príspevok v nezamestnanosti nevyžadujeme žiadnu protislužbu. Bohužiaľ, takýmto spôsobom len napomáhame tomu, že títo ľudia strácajú pracovné návyky, čo vôbec nepomáha situácii, ani tým samotným ľuďom. Čiže znova trošku pozrieť na to, že keď tu máme na jednej strane nejakú prácu, ktorú treba spraviť, a na druhej strane ľudí, ktorým ideme niečo platiť, tak neučme ľudí, že peniaze sú na pošte. Učme ich vždy, dobre, ak nemáš prácu od štátu, nemáš prácu od súkromníka, tak možno dostaneš prácu od úradu práce. A možno dostaneš dávku v nezamestnanosti, možno sociálnu dávku, ale ktorú si budeš musieť odrobiť.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je, že desiatky miliónov eur míňame ročne na aktivačné práce, a veľmi, veľmi neefektívne. Nie som proti aktivačným prácam a vôbec nie v dedinách, ktorých starosta je dobrý a ustráži si tých ľudí. Ale sami vieme, a médiá do pretriasali v minulosti opakovane, že obrovská suma sa vypláca na aktivačné práce a ľudia nič nerobili. Čiže znova to je o tom, iba trošku prísnejšie nadstaviť zákony a pozerať na to, keď už tie peniaze chceme vyplácať, aby naozaj boli za prácu a nielen iba za to, že niekto je zaregistrovaný v nejakej evidencii.
Ďalší dôvod je naivná viera v tom, že veľkí nás zachránia. Mne to pripadá, ako keby sa jedna či druhá garnitúra vždy spoliehala na to, že však ukážeme nejakého kedy-tedy veľkého investora, spravíme tam tlačovku, že nám prišiel, a vytvárame podmienky silou-mocou iba tým veľkým, najlepšie zahraničným, najlepšie nejakých teda pár sto miest, aby urobil, lebo v ľuďoch to bude nejako rezonovať. Ale je to hrubý omyl. Už dnes väčšinu pracovných miest vytvárajú malí a drobní, a keď sa pozreme na krajiny, ktorými by sme, ktoré nazývame naším vzorom, tak tam je ten podiel ešte väčší. Malí, drobní a hlavne služby, to je naša budúcnosť. Nie veľkí zamestnávatelia, tí už budú utekať do Rumunska, na Ukrajinu a možno ešte ďalej na východ.
Čiže práve podľa mňa nepochopenia, veľakrát podliehanie populizmu politickému, že chceme sa ukázať s nejakým veľkým investorom a s niekoľko sto viditeľnými pracovnými miestami, nás zbavuje schopnosti vnímať realitu, že malí, drobní sú riešenie. Tí malí, drobní, ktorí, možno ten živnostník zoberie si k sebe pomocníka a na stavbu už nebude chodiť sám, ale budú chodiť dvaja. Títo sú naše riešenie a títo nás vedia dostať z nezamestnanosti. Nie veľkí investori, ktorým nám už dnes konkuruje veľmi veľa krajín.
Ďalší dôvod je existencia alebo v podstate prežívanie popri tých daňových rajoch. Že berieme to, áno, sú daňové raje a nesnažíme sa vlastne týmto daňovým rajom napodobňovať, ale skorej si ešte podmienky zhoršujeme aj tým zvýšením daní, aj zvýšením odvodového zaťaženia alebo zvýšením zdravotných odvodov. Zrazu také malé daňové raje robíme z okolitých krajín. Odrazu podnikatelia od nás si preregistrovávajú firmu a utekajú do Maďarska podnikať, len formálne možno, tak si dajú sídlo, nákupy robia tade a tunelujú zisk do krajiny, ktorá im umožní, aby platili výrazne nižšie dane, ako platia na Slovensku. V Maďarsku, myslím, že do 1,6 alebo 1,7 mil. eur platíte 10 %, na Slovensku eseročka 23, čiže o 60 % nižšie dane alebo daňové zaťaženia ako na Slovensku. Potom sa nečudujme, že nám utečú preč. Čiže my pomalinky v nejakej naivnej viere, že však môžme zvýšiť dane, budeme mať viacej peňazí v rozpočte, odstrašuje ľudí, aby podnikali na Slovensku.
Ďalší dôvod, možno tak ľudovo povedané, je tá buzerácia drobných, byrokracia neuveriteľná, ktorú sme ešte aj teraz od Nového roku, ktorú ste na malých, drobných podnikateľov a živnostníkov nasadili, a hlavne pri zamestnávaní dohodárov, kedy musí nahlasovať desaťkrát, pomaly, do mesiaca, odhlasovať, je niečo, čo tým ľuďom berie chuť podnikať.
Ja sám som 15 rokov viedol firmu, ktorú, viem, že dnes zamestnáva 200 ľudí a 1 600 dohodárov iba preto, lebo im je ľúto tých ľudí. Nie preto, že vytvára zisk. Iba preto, že im je ľúto tých ľudí prepustiť. A myslím si, že toto o niečom svedčí. A to nie je, že to je ten príklad, o ktorom viem osobne. A takých príkladov je veľmi veľa. Sú firmy, ktoré fungujú iba preto, lebo im je ľúto prepustiť ľudí, lebo majú možno to sociálne cítenie, ktoré by v prvom rade očakávali od strany, ktorá má v názve sociálnu demokraciu.
Ďalší dôvod sú daňové úniky veľkých, dlhodobo, dlhodobo, 23 rokov, tolerované. Príklad: ako Vareha môže byť tým príkladom. Jednoducho štát, ktorý umožní nejakému podvodníkovi vycucať z rozpočtu, z našich spoločných peňazí, 40 mil. eur, nie je štát. Štyridsať miliónov eur znamená, že možno týždeň a pol, možno dva, neviem to teraz rýchlo vypočítať, všetci zamestnanci a všetci živnostníci na Slovensku museli platiť dane z príjmu iba preto, aby natlačili do gágora nejakému podvodníkovi, ktorý si akože podnikal s nejakými červotočami, či čím to podnikal. Ako toto nie je štát, ak zlyháva v takejto základnej funkcii, aby zabránil takýmto hajzlom doslova čerpať verejné zdroje podvodným spôsobom.
Toto sú v podstatne všetky dôvody, ktoré som chcel povedať. Niektoré som možno nespomenul, ale chcel som byť takýmto, takýto skorej konkrétny. Bolo to približne 20 konkrétnych dôvodov, s ktorými, pevne verím, že ste sa dokázali, aj poslanci vo vládnej strane, aj poslanci v opozícii, stotožniť.
Ešte raz nakoniec zopakujem. Nevidím problém nezamestnanosti čierno-bielo. Nevidím 14 %, že za 14 % je zodpovedný iba SMER, ktorý dnes nám vládne, a vidím podiel viny na všetkým garnitúrach, ktoré vládli. A prečo to tak vidím, bolo týchto 20 dôvodov.
Keď si pozriete týchto 20 dôvodov, skoro pri každom jednom má podiel aj či červená, či modrá vláda, ktoré tu v minulosti boli. To, že tu podniká, alebo systém, ktorý dovolil napríklad Varehovi, aby akože podnikal, neopravila ho ani modrá vláda, ktorá tu naozaj z posledných 15 rokov 10 rokov vládla. Dlhodobo tento systém ste udržiavali.
A stačí možno na koniec spomenúť iba jedno číslo, a myslím si, že Inštitút finančnej politiky ho vypočítal, 2,3 mld. eur daňových únikov, ktoré Slovensko ročne má. Tento systém ste nadstavovali aj vy a udržiavali ste ho aj vy, keď ste vládli v prvej aj v druhej Dzurindovej vláde. Nevidel som zásadnú opravu tohto systému ani v Radičovej vláde. 2,3 mld. daňových únikov znamená, že poctiví chudáci, veľakrát malí, drobní živnostníci, tí platia dane, zamestnanci, ktorí sa im nevedia vyhnúť, a tí, ktorí vedia, akým spôsobom si peniaze uliať bokom, akým spôsobom si niekde kúpiť nejakého bieleho koňa, títo dane neplatia a systém obchádzajú.
Štát, ktorý takýmto spôsobom orie na chrbtoch malých, drobných a slabých nato, aby veľkí, silní mohli sa mať ako prasce v žite, nie je štát.