Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorý podľa môjho názoru zavádza takú základnú spravodlivosť do volebného systému, a to v situácii, keď vieme, že v ústave máme napísané, že sme si všetci vlastne rovní v možnosti byť volení a zároveň voliť. Bohužiaľ, sa nazdávam, že v možnosti voliť, áno, sme si všetci rovní a zatiaľ som neregistroval v žiadnych nejakých voľbách, že by niekomu bolo zamedzené, aby...
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorý podľa môjho názoru zavádza takú základnú spravodlivosť do volebného systému, a to v situácii, keď vieme, že v ústave máme napísané, že sme si všetci vlastne rovní v možnosti byť volení a zároveň voliť. Bohužiaľ, sa nazdávam, že v možnosti voliť, áno, sme si všetci rovní a zatiaľ som neregistroval v žiadnych nejakých voľbách, že by niekomu bolo zamedzené, aby voliť mohol, avšak o možnosti byť volený si myslím, že náš volebný systém nie je v súlade s ústavou, lebo keď na jednej strane ústava hovorí, že sme si rovní v možnosti byť volení, tak nepovažujem zákon, ktorý hovorí, že vlastne do napríklad Národnej rady môžu kandidovať len poslanci, ktorých politické strany si vyberú a dajú na svoju kandidátku, za rovnosť v práve byť volený. A nepovažujem preto ani zákon o voľbách do Národnej rady za súlad s Ústavou Slovenskej republiky. Na druhej strane rešpektujem, že sme parlamentná väčšina. Keď parlamentná väčšina si takýto volebný zákon schváli, tak pravdepodobne nemám ani ja, ani pár poslancov z nášho klubu nemá tú silu zahlasovať aj za tých ostatných, aby sme dosiahli väčšinu a zmenili volebný systém. Preto by som vám chcel navrhnúť aspoň takú zmenu, ktorá by podľa môjho názoru dosť zásadne ovplyvnila možnosť politických strán opakovane nominovať do parlamentu aj takých ľudí, ktorí v parlamente dlhodobo nerobia, minule som to tu, myslím, aj spomínal, ktorí si vlastne za svoj cieľ zvolia nejakým spôsobom sa tu tých pár volebných období preváľať do dôchodku, respektíve sa prestravovať.
Dnešný systém, keď politická strana vlastne na svoju kandidátku si vyberá ľudí, ktorých na kandidátku dá, pričom potom rozhodne o ich umiestnení, považujem za de facto také pošliapavanie nie každodenné, ale pošliapavanie demokracie počas každých volieb, kde by sme, ktoré teda navrhujem odstrániť tak, aby sme zaviedli, zjednodušene povedané, takú zásadu „jedenkrát a dosť“. A to by znamenalo, že by iba jedenkrát politická strana mohla určiť poradie kandidáta na kandidátke a v ďalších voľbách by kandidát, ktorý už predtým niekedy vykonával mandát poslanca, musel byť na kandidátke automaticky na konci kandidátky zaradený abecedne. Znamenalo by to asi to teda, že vlastne prvýkrát keď človek nebol nikdy v politike, politická strana ho môže dať na nejaké preferované miesto, lebo nemá nejakú verejnú známosť, tie štyri roky ten nový politik sa snaží predkladať návrhy, počúvať ľudí, riešiť problémy, možno aj mediálne sa prezentovať alebo mediálne prezentovať svoje riešenia, po štyroch rokoch, ak chce znova kandidovať, už musí ísť na koniec kandidátky abecedne zoradený v danej politickej strane medzi tými, ktorí by na tej kandidátke boli. A už takýmto spôsobom by vlastne skladal účty svojim voličom. A mne sa zdá, že by to bolo fér voči novým ľuďom, ktorí by do politiky mali parametre možno vstúpiť. Ale politické strany si ich dnes nevyberajú, lebo jednoducho dajú tam tie svoje poslušné ovečky, lojálnych ľudí, ktorí síce vo voľbách získajú tristo, štyristo, päťsto krúžkov, ale poslúchajú na slovo, tak ich zaradíme na zvoliteľné miesto kandidátky. A toto by sme vlastne takýmto spôsobom odstránili.
Myslím si, že by to pomohlo viacerým veciam, ktoré si dovolím odcitovať z dôvodovej správy.
Čiže predkladaný návrh zákona zavádza efektívnu a spravodlivú zásadu „jedenkrát a dosť pre neaktívnych poslancov Národnej rady a sleduje päť kľúčových cieľov. Z nich je prvý prijímať všetkých poslancov Národnej rady k aktívnej a zodpovednej politickej práci počas celej doby trvania ich mandátu, druhý dať voličom vo voľbách reálnu možnosť posúdiť kvalitu práce svojich poslancov, tretí zamedziť opakovanému a dlhodobému pobytu neaktívnych poslancov v Národnej rade, štvrtý umožniť novým kandidátom vstúpiť do vrcholovej politiky ako náhrada za neaktívnych poslancov, s prácou ktorých ľudia nie sú spokojní, a preto ich už neprekrúžkovali, a piaty zvýšiť tak dôveryhodnosť Národnej rady a funkcie poslanca.
Začal by som od toho konca. Keď hovorím o piatom nejakom cieli, ktorý by sme týmto vedeli dosiahnuť, že by sme vedeli zvýšiť dôveryhodnosť Národnej rady, tak myslím si, že bola by to určite pravda. Ak dnes keď sa ľudí na ulici opýtame, ktorých poslancov poznajú aj zo svojej vlastnej strany, ktorú volili, a sú mnohí ľudia, ktorí vedia vymenovať jedného, dvoch, troch z nich, zvyčajne predsedu a pár naozaj tých najznámejších mediálne ľudí zo svojej vlastnej strany, ktorú volili, myslím si, že niekde je problém. A nemyslím si, že sme natoľko bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť mať v parlamente 150 poslancov a z toho možno 100 neaktívnych a 50 aktívnych. Zjednodušujem, prepáčte. Ak by sme zaviedli systém, kde by vlastne prípadne aj neaktívny poslanec mal šancu sa udržať v parlamente iba jedno volebné obdobie a v nasledujúcich voľbách by vypadol z kola von, lebo jednoducho jeho ľudia, jeho voliči by ho neboli ochotní prekrúžkovať dopredu, tak postupne behom možno dvoch-troch volebných období by v parlamente boli iba ľudia, ktorí by boli aktívni, ktorí by počúvali ľudí, navrhovali riešenia, presadzovali riešenia a aj mediálne by ich možno odprezentovali tie riešenia, ktoré oni navrhujú. Čiže ak by parlament vlastne takýmto spôsobom dosiahol stav, keď by tu boli ľudia, ktorí naplno robia, ktorí sa nepotrebujú zašívať, hoci teda jedným dychom dodávam, že nepovažujem za jedinú prácu poslanca sedieť v pléne, ak by sme takýto stav dosiahli, pomohlo by to nám navzájom a vo vzťahu k ľuďom alebo k našim voličom, ale aj k vážnosti Národnej rady samotnej.
Dovolím si ešte teda odcitovať jednu časť, že po prijatí návrhu politické strany dostanú možnosť len jedenkrát umiestniť vybraného kandidáta na popredné zvoliteľné miesto kandidátky. V ďalších voľbách už takúto výhodu kandidát nebude môcť získať. A poslanecký mandát získa len v tom prípade, že presvedčí dostatočný počet voličov o zmysluplnosti svojej práce. A títo ho z konca kandidátky prekrúžkujú na zvoliteľné miesto.
Tým som chcel teda upozorniť na tie ostatné ciele, ktoré návrhom sledujem, spopularizovať vlastne krúžkovanie pomedzi ľudí, lebo ľudia si, bohužiaľ, zvykli za 23 rokov, ktorými fungujeme pri súčasnom nastavení systému volebného hlavne do Národnej rady, že mnoho ľudí vlastne ani nepozerá, koho vlastne v skutočnosti krúžkuje. Ľudia dôverujú politickej strane, a tak automaticky iba pekne zakrúžkujú prvých dvoch, troch, štyroch na kandidátke alebo jedného, alebo nikoho. Ja si myslím, že toto je práve zlé, že keď my odosobňujeme ten vzťah voliča alebo ľudí k svojim politikom, ktorých volia, tak vlastne vytvárame takú umelú bariéru medzi samotnou politiku a ľuďmi alebo teda voličmi danej politickej strany. Čiže práve tým, s čím sme my s Jozefom, Erikou a Martinom pred tromi rokmi začali na kandidátke SaS, keď sme boli vlastne na konci kandidátky a chceli sme síce v tom prípade ani nieže skladať účty, ale vlastne zaujať z konca kandidátky v minulých voľbách, keď sme sa vlastne my štyria postavili na koniec kandidátky a chceli sme vlastne takýmto spôsobom naplniť aj tento návrh, ktorý dnes predkladám, tak sme už skladali účty vlastne z našej práce za dva roky a spoliehali sme sa na to, že ľudia slobodne posúdia, či sú spokojní alebo nie sú spokojní. A myslím si, že by bolo veľmi dobré, ak by v podstate všetci poslanci Národnej rady, ktorí chcú nabudúce kandidovať, boli na všetkých kandidátnych listinách zaradení na konci a všetci sme vlastne takýmto spôsobom ľuďom skladali účty. Samozrejme, pre tých z nás, ktorí vieme, že sme sa sem dostali 300, 500, 1 600 krúžkami a tie štyri roky nevyužijeme na to, aby sme reálne niečo pre ľudí urobili a neodprezentovali to, čo pre nich urobíme, tak asi by to bol taký Damoklov meč.
Na druhej stane ak by sme všetci vedeli, že toto nás na konci volebného obdobia čaká, že budeme musieť skladať účty, tak si myslím, že veľakrát by sme také zbytočné politikárčenie odložili bokom, veľakrát by sme sa snažili možno v salóniku vzadu alebo niekde inde baviť spoločne o veciach, čo ľudí trápi, a hľadať nejaké riešenie, aby sme ich aj spoločne predkladali. A myslím si, že by to napomohlo možno aj takej opozično-koaličnej spolupráci poslancov Národnej rady. Ale, nehnevajte sa, mne to niekedy pripadá, že my sme tu iba taká handra, o ktorú si vláda ošúcha svoje nohy, a my odhlasujeme to, čo treba odhlasovať. My sme zákonodarný zbor, ktorý by mal v prvom rade prichádzať s tým, že bude riešiť problémy ľudí a bude navrhovať zákony, a nemal by byť slúžkou vlády a hlasovať poslušne ako pajác za to, čo vláda nám sem predloží, ale ktorý by mal minimálne nájsť rozumný kompromis medzi tým, čo predkladá vláda, a tým, čo vlastne vznikne na pôde Národnej rady. Myslím, že aj tento návrh by pomohol aj práve tomu, aby aj poslanci si nezvykli na svoju rolu, na ktorú si mnohí, bohužiaľ, z nás zvykajú tak, že sa od nich iba očakáva, že budú poslušne stláčať tie správne gombíčky, pričom keď ich poslušne budú štyri roky stláčať, tak na budúce budú na tom správnom mieste kandidátky.
Ja som pred necelým rokom a pol, ale bolo to vlastne asi dva týždne predtým, ako bola Gorila zverejnená, tu pred Vianocami 2011 s kolegami porozdával banány na poslanecké lavice. Možno niektorí z vás si to pamätáte, ako ste to dostali. A niektorí ste banány aj koštovali. Boli malé, ale niektorí, ktorí si vypýtali dupľu, tak dali sme aj dupľu. Mali sme ich zásobu. Ale vtedy niektorí teda z tých ľudí, ktorí tu boli, tak si myslím, že to bolo preto, lebo na Vianoce že to majú ako vianočný darček. A preto sme rozdali nejaký vianočný darček do každej lavice. Potom sme k tomu spravili taký malý brífing. A ono to bol skôr taký akt zúfalstva, kde som vlastne takýmto spôsobom cítil potrebu vyjadriť názor, že predtým tesne nejaký deň alebo hodinu, nepamätám sa na to presne, sme hlasovali o nejakej dôležitej veci, ktorá bola čisto apolitická, kde bez najmenších problémov, si myslím, ak by sme hlasovali naozaj v súlade so svojím svedomím, tak by ten zákon získal možno viac ako 100 hlasov. Napriek tomu čistá politika zahrala svoju rolu a to politikárčenie znovu zabezpečilo, že dobrý návrh, ktorým sme niečo navrhovali, neprešiel. A ja som preto aj tie banány inicioval, že som cítil také vyjadrenie, že keď sa niekto správa ako cvičená opica, tak potom nech papá stravu, ktorú papá cvičená opica. Ja naozaj nikoho tu nechcem teraz obviňovať, že sa tak správa alebo nespráva. Ale myslím si, že je nedôstojné, a tí ľudia to vidia, že keď niekedy aj je zlá vec a ľudia, ktorí majú možno aj v názve strany napísané niečo o sociálnom cítení, odrazu zahlasujú za nejaký antisociálny zákon, ani sa voči tomu neozvú a, presne opačne, keď možno liberálny poslanec zrazu tu bojuje proti nejakej slobode v niečom. A myslím si preto, že takýto Damoklov meč nad každého jedného z nás poslancov, kde by z nás každý žil s vedomím, že iba štyri roky má na to, aby sa prvýkrát zapísal a snažil, a potom už bude skladať účty svojim vlastným voličom, pričom keď sa oni rozhodnú, že ma neprekrúžkujú, tak jednoducho v parlamente už nebudem, by bol dosť slušný katalyzátor alebo taký motivátor pre každého z nás na to, aby sme tie štyri roky zmysluplne využili, aby sme odložili nejaké politikárčenie a snažili sa pre ľudí urobiť čo najviac.
Čiže nakoniec si dovolím iba zopakovať ten návrh. Navrhujeme zásadu „jedenkrát a dosť“ pre neaktívnych poslancov Národnej rady. Čiže prvýkrát rozhodne politická strana o tom, kam kandidáta umiestni. Je na ľubovôli politickej strany, či ho tam dá na prvé alebo posledné miesto, na ktorékoľvek, ale v každých ďalších voľbách, v ktorých by človek, ktorý už raz v parlamente bol, ak by chcel kandidovať v každých ďalších voľbách automaticky, by tento človek bol umiestnený na konci kandidátky a skladal by účty svojim voličom zo svojej práce, ktorú za tie štyri roky urobil. Prečo to tak navrhujem, už som povedal viackrát, už sa opakovať nebudem. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis