Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.3.2015 o 18:38 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.3.2015 9:36 - 9:38 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Mal by som iba zhodnotiť rozpravu, ale tak v podstate ju hodnotím. Áno, podľa vystúpení, ktoré zazneli, prijatie tohto návrhu zákona by malo zásadne pozitívne vplyvy na našu spoločnosť. Osobne sa nazdávam, že štát, ktorý sa ulakomí na peniaze z hazardu, z takéhoto typu hazardu, o ktorom vlastne tento návrh zákona hovorí, tak je veľmi nezodpovedný štát. Lebo na jednej strane áno, ako mydlia si ruky možno miestni poslanci, starostovia, primátori, že im pribudne niečo do kasy, ale na druhej strane potom v podstate na štát nechávajú dopady, alebo na spoločnosť, na rodiny a vieme, a ja som teda ešte nepostrehol, že by gamblerstvo malo pozitívny dopad na ktorúkoľvek rodinu na Slovensku.
Vždy ide iba o negatívne dopady a tým pádom v podstate štát, ktorý obchoduje so šťastím rodín, alebo teda samosprávy, ktoré, ktoré sa vytešujú z príjmu z takéhoto typu gamblerstva a na druhej strane vlastne ignorujú problémy, ktoré gamblerstvo v rodinách spôsobuje, že sú to rozpady rodín, zlé vzťahy, niekedy naozaj, že si aj siahnu na život niektorí členovia rodiny, lebo jednoducho problémy, do ktorých ich to gamblerstvo dostalo, aj keď nie priamo trebárs možno gambler, ale celkovo tú rodinu, že gambler je naozaj schopný zadlžiť celú rodinu, tak, tak potom to niektorí riešia až takto radikálne, a tak pred tým si zakrývame oči. Som veľmi rád, že tento návrh zákona sem prišiel a bol by som veľmi rád, ak by sa tu našla ochota, hlavne teda samozrejme medzi poslancami vládnej strany návrh posunúť do druhého čítania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.3.2015 9:24 - 9:26 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a podľa môjho názoru teda rieši závažnú problematiku, ktorou by sme sa určite v sieni zákonnosti zaoberať mali.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla tohto roku a gestorský výbor do 4. mája.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.3.2015 9:02 - 9:13 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vítam čestného zástupcu poslaneckej strany SMER, lebo som chcel hneď na začiatok navrhnúť, že či teda nepočkáme aspoň na jedného poslanca z osemdesiatich troch, no predsedníčka, či podpredsedníčka sa neráta, si myslím. Ale tak teda už tu máme zástupcu, tak už môžem hovoriť, lebo myslím si, že naozaj v prvom rade sa týka týchto poslancov. Oni môžu rozhodnúť, či budú mať teda dobrú vôľu alebo nie pomôcť matkám alebo teda rodičom, ktorí chcú dať svoje deti do škôlky a nemajú miesto, bohužiaľ, v škôlke.
Tak ako som aj teda v úvodnom slove povedal, tieto rodiny, ktoré po dovŕšení veku dieťaťa troch rokov, chcú dať svoje dieťa do škôlky a v škôlke im oznámia, že pre nich nie je miesto, za to nemôžu. Tým pádom si myslíme, že je porušené ich ústavné právo na rovnosť pred zákonom, kedy jedni rodičia v obci alebo v meste nárok na škôlku majú a druhí rodičia v obci nárok na škôlku nemajú. Bohužiaľ, tento stav bol spôsobený veľakrát takou chamtivosťou volených zástupcov, či už teda starostov, primátorov, alebo tam nie je či už, ale teda hlavne ich, možno teda niekedy aj poslancov, ktorí dovtedajšie škôlky chamtivo a veľakrát za bagateľ predali svojim kamarátom, známym, ktorí následne tam urobili čokoľvek, len nie škôlky. A dnes vo veľa škôlkach sú krčmy, sú herne, sú súkromné firmy, ale bohužiaľ, rodiny s deťmi, keď chcú umiestniť svoje dieťa do pred primárnej, teda predškolskej starostlivosti, tak miesto v škôlke nemajú.
Počet detí, ktorým samospráva neumožní alebo štát, môžeme zjednodušene povedať, neumožní, aby mali, aby umiestnili svoje dieťa do škôlky, neustále rastie a od roku 2008 napríklad z nejakých 3 000 neumiestnených detí, tento počet narástol na viac ako 11 000 detí v minulom roku. Čiže počet detí alarmujúco rastie, tým pádom krivda alarmujúco rastie, lebo máme tu jednoducho jednu výraznú skupinu rodičov, ktorým je umožnené vzdelávanie ich detí v škôlkach a výraznú skupinu rodičov, ktorým nie je umožnené.
Tak som aj teda hovoril aj v úvodnej reči, ale teda dovolím si to ako v kontexte zopakovať, aby sme boli v obraze. Po prijatí návrhu počas Radičovej vlády matka do troch rokov dieťaťa, keď sa rozhodne ísť skôr, ako bolo obvyklé po troch rokoch, ísť do práce, tak vlastne si môže ešte vybrať, že bude poberať aj rodičovský príspevok, aj mzdu, alebo si môže vybrať, že bude poberať príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 230 eur a zároveň aj svoju mzdu. Čiže pred tromi rokmi robíme všetko pre to, aby v podstate teda matky bez problémov čím skorej od dieťaťa odišli, ešte predtým ako dovŕši tri roky, ale keď dovŕši tri roky dieťa, tak čuduj sa svete, zrazu tú matku nechávame napospas osudu a vtedy, keď nezíska miesto v škôlke, tak nemá nárok ani na rodičovský príspevok, ani na príspevok na starostlivosť o dieťa a v podstate nemá nárok ani na mzdu, lebo vlastne si nemôže dovoliť zaplatiť súkromnú, súkromnú škôlku, tak zostáva pri ňom doma. A tá matka s dieťaťom zostávajú zrazu iba na sociálnej dávke.
Považujeme to za veľmi, veľmi nefér, preto navrhujeme elegantné riešenie, kedy by sme umožnili poberať príspevok na starostlivosť o dieťa teda do výšky 230 eur každej matke nielen dieťaťa do troch rokov, ale aj teda dieťaťa nad tri roky v prípade, ak nemá miesto v škôlke. Samozrejme, že chceme predísť špekuláciám typu, že teda matka, ktorá trebárs ani nemá záujem o prácu, alebo nemá záujem o štúdium, alebo pokračovanie v štúdiu, tak v tom prípade tento nárok by nemala. Čiže naozaj ide o to, aby iba tá matka, ktorá vlastne chce si uplatniť svoje právo na prácu, ktoré jej zamestnávateľ tri roky počas materskej dovolenky držal, tak táto matka alebo tá, ktorá by chcela pokračovať vo svojom štúdiu, tak tieto matky by si mohli požiadať o tento príspevok na starostlivosť o dieťa a mohli by si z neho vlastne dovoliť zaplatiť plus-mínus náklady na súkromnú škôlku.
Čo je na tomto riešení také trochu čarovné, je to, že vlastne nešlo by to na úkor štátneho rozpočtu, lebo ten príspevok na starostlivosť o dieťa aj dnes vlastne financujeme z eurofondov a takýmto spôsobom by sme zabezpečili, aby eurofondy, ktoré nie sme schopní čerpať a ktoré vieme, že nám prepadnú, by sa aspoň čiastočne presunuli k ľuďom, voči ktorým páchame krivdu, a to sú tie matky teda, ktoré nemôžu si umiestniť svoje dieťa do škôlky.
Zároveň, samozrejme, okrem nápravy krivdy by tu bolo zadosťučinenie voči týmto ľuďom, alebo také zadosťučinenie, ospravedlnenie zo strany politikov, lebo politici spáchali, že miesta v škôlkach nie sú, lebo politici rozpredali bývalé škôlky, tak ako som spomínal predtým.
Áno, evidujem, že strana SMER alebo teda Robert Fico, ako súčasť neviem ktorého sociálneho balíčka v poradí, prezentoval teda, že dajú 10 mil. eur na dostavbu škôlok, ale tuto chcem upozorniť jedno, že stačí sa opýtať naozaj demografov, že nás očakáva, alebo hrozí nám vo veľmi krátkej dobe dosť dramatický pokles pôrodnosti, ešte ďalší pokles pôrodnosti vlastne sumárnej na Slovensku, to znamená, že detí, ktoré budú potrebovať škôlku, bude v horizonte piatich a desiatich rokov na Slovensku výrazne menej ako dnes. Inak povedané, ak vy dnes hovoríte, že dáme 10 mil. eur na dostavanie kapacít škôlok, tak tie škôlky sa dostavajú vtedy, keď ich už potrebovať nebudeme.
Preto toto riešenie považujeme za omnoho lepšie, lebo a hlavne rýchle a účinné, lebo vieme tú pomoc poskytnúť hneď a tá matka sa, samozrejme, zariadi, že dá to dieťa do súkromnej škôlky. Takýmto spôsobom zároveň teda vieme, samozrejme, aj teda podporiť vznik pracovných miest a veľmi, veľmi v podstate efektívne, omnoho efektívnejšie, ako veľakrát za teda druhej vlády Roberta Fica ste poskytli príspevky na vznik pracovných miest, kedy vlastne aj v obci, v ktorej dnes škôlka neexistuje, ale keď zrazu tých 10, 15, 20 matiek tam dostane tento príspevok na starostlivosť o dieťa a zároveň teda oni budú môcť ísť do práce, tak po prvé, budú mať prácu, čiže udržíme ten pracovný vzťah, o ktorý vlastne táto matka môže prísť, lebo keď nenastúpi do práce po materskej dovolenke, tak zamestnávateľ stráca zákonnú povinnosť držať toto pracovné miesto.
To znamená, že zároveň ešte teda nieže iba páchame krivdu voči týmto rodinám, ale ešte aj páchame krivdu voči tým matkám, že vlastne miesto, ktoré im zamestnávateľ držal, môžu takýmto spôsobom stratiť, čo teda dúfam, že nie je v záujme nikoho z nás.
Ale teda chcel som povedať aj to, že v tej obci, keď vznikne, alebo teda desať, pätnásť rodín získa takýto príspevok, tak je tam na tej jednej strane, áno, tie matky nastúpia do práce, ale zrazu vznikne dopyt, že možno ďalšia žena, ktorá v tejto obci býva, tak si povie, že áno, v svojom rodinnom dome zriadi škôlku pre tieto deti, súkromnú škôlku. Čiže veľmi jednoduchým spôsobom v podstate môžu vzniknúť pracovné miesta, môžu vzniknúť v podstate tie škôlky bez toho, aby sme my investovali do výstavby samotných budov a logicky tým pádom za päť, desať rokov, keď bude menší dopyt, tak tieto pracovné miesta, možno aj tieto súkromné škôlky môžu zaniknúť, keď už bude stačiť kapacita tých štátnych. Ale naozaj upozorňujem na to riešenie, ktoré navrhujete vy, stavať dnes a dávať postupne príspevky na to, aby v horizonte, tuším, ste povedali, že do roku 2023 sa vyrieši tento problém. No áno, on sa vyrieši demograficky, lebo jednoducho už na Slovensku bude o 15-tis. detí sa rodiť ročne menej, tak ten problém so škôlkami, jasné, že sa vyrieši. Považujem, prepáčte, tento argument až za taký cynický, tvrdiť, že však vlastne on sa vyrieši a my sme k tomu prispeli, no.
Ešte raz, vy prispejete 10 mil. eur na postavenie nových škôlok, ktoré sa postavia vtedy, keď už tie deti na Slovensku nebudú, už jednoducho nebude dopyt po tých škôlkach, lebo už nám bude stačiť to, čo tu máme. Čiže preto toto riešenie považujeme za elegantné a ešte aj hovorím aj, a tretíkrát upozorňujem na to, môžeme to platiť a zaplatiť z eurofondov, čo je v tomto prípade veľmi, veľmi zaujímavé a tým pádom nevzniká nárok na štátny rozpočet. Podrobnosti, alebo ešte asi nemá nejaký zásadný zmysel ďalej rozoberať. Riešime teda v návrhu podrobnosti presne, ako si tie rodiny majú uplatniť svoje právo na miesto, ako majú presne dokladovať, že teda nezískali toto miesto, aby teda si mohli uplatniť ten nárok. Keď je najmenej dobrá vôľa v poslaneckom klube SMER, tak verím, že tento návrh by ste vedeli posunúť do druhého čítania, prípadne potom teda samozrejme ho vycibriť v druhom čítaní. Ale snažím sa čo najmenej vnášať politiku aj do predstavenia tohto návrhu, lebo si myslím, že to je veľmi dobrý návrh, elegantné, jednoduché riešenie, kedy nám Európska únia z eurofondov vie zaplatiť škody, ktoré politici, ktorí rozpredali škôlky, napáchali na rodinách s deťmi.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.3.2015 18:38 - 18:55 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Milá pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, možno aj tak osobne to tak beriem, ktorý teda predkladám za náš poslanecký klub a ktorým sa tak trošku chcem vrátiť do svojich vlastných spomienok. A veľmi málo vecí si pamätám z obdobia, keď som ešte nechodil do základnej školy, ale určite si pamätám pár zážitkov zo škôlky. A, bohužiaľ, mnohým deťom na Slovensku tieto zážitky v škôlke nie sú dopriate. A nie sú dopriate z takého prozaického dôvodu, lebo niekto tu si pred pár rokmi, 10, 15, niekde 20 rokmi povedal, na čo sú nám vlastne škôlky, keď kamarát má o to záujem, tak pod rukou tu to predáme, rozpredáme. Dnes na týchto miestach veľakrát stoja činžiaky, v Bratislave poznám dva, tri také prípady, kde na mieste bývalej škôlky dnes stoja činžiaky. Niekto urobil slušný biznis a dnes, keď by sme chceli umiestniť alebo rodičia by chceli umiestniť svoje dieťa do škôlky, tak zrazu tam nie sú miesta.
Tento problém tu je viacero rokov a pripadá nám, že vlády a hlavne Ficova vláda si pred ním nejako úmyselne zakrýva oči. Má 83 poslancov, tu mohla zreformovať Slovensko, opraviť všetky možné chyby, aké na Slovensku sú. A táto jedna najzákladnejšia nespravodlivosť, keď niektorí rodičia miesto pre svoje deti v škôlke majú a druhí ho nemajú, lebo jednoducho nedali možno niečo do vrecka, možno niekde tam, kde nie sú úplatky, tak jednoducho prišli neskoro alebo boli na konci rady v deň zápisu, tak tí miesto do škôlky nemajú. Na jednej strane sa tu Ficova vláda bije do pŕs, ako chcú robiť všetko pre matku, aby mohla nastúpiť do práce, aby už v čase, keď by mala byť na materskej dovolenke, ako tomu zvláštne hovoríme, čiže ešte v čase do troch rokov si zmyslí, že chce ísť pracovať, tak v pohode nech ide pracovať, dáme je príspevok na starostlivosť o dieťa.
Áno, tento príspevok sa zaviedol ešte za Radičovej vlády. No ale keďže vláda strany SMER na tom nič nemení, tak evidentne s tým súhlasí. Táto matka zároveň má možnosť popri práci poberať aj rodičovský príspevok. Čiže matke, ešte raz to poviem, možno ročného, možno šesťmesačného, deväťmesačného, malinkého dieťaťa, pri ktorom, podľa môjho názoru by ešte mala byť doma a mala by ho vychovávať, tak dávame akúkoľvek podporu, dávame jej aj rodiča popri práci, aj 230 eur ako príspevok na starostlivosť o dieťa, ale, čuduj sa svete, tá matka, ktorá zostane do troch rokov s dieťaťom doma, poskytne dieťaťu tú materinskú výchovu v prvých, kľúčových rokoch života, a vtedy chce nastúpiť do svojej práce, ktorú jej zamestnávateľ zo zákona drží, a musí jej teda držať toto pracovné miesto, tak, čuduj sa svete, zrazu o svoju prácu môže prísť, veľmi jednoduchým spôsobom, lebo nemá miesto pre svoje dieťa v škôlke, príde do škôlky, a teda, ako som to už spomínal predtým, buď ju niekto predbehne preto, lebo dal úplatok, buď ju niekto predbehne preto, lebo jednoducho bola posledná v rade alebo jednoducho sa už na ňu to miesto neušlo, alebo preto, lebo v tej obci vôbec nie sú škôlky, lebo jednoducho jedinú škôlku, ktorú tam mali, tak Jano predal Ferovi a Fero tam teraz má šenk. A, bohužiaľ, táto matka aj keď si chce uplatniť svoje právo na svoje pracovné miesto, ktoré jej zamestnávateľ tri roky drží, tak si svoje právo uplatniť nemôže, lebo jednoducho nemá možnosť dať svoje dieťa do škôlky. Berme situáciu, že, áno, nemá už možno ani rodičov, ani svokrovcov alebo svokrovci bývajú na druhej strane republiky, nemá komu zveriť do starostlivosti svoje dieťa a tým pádom stojí pred v podstate Sophiinou voľbou a musí sa rozhodnúť, či bude pracovať alebo teda zostane dieťa doma vychovávať, keďže ho nemá komu dať do starostlivosti. Logicky sa rozhodne, že zostane doma s dieťaťom a už nieže bude dostávať nejaký rodičovský príspevok, nieže bude dostávať príspevok na starostlivosť o dieťa 230 eur, nieže bude dostávať nezamestnanecké, ale bude dostávať obyčajnú, sociálnu dávku a zrazu je so svojím dieťaťom so 60 eurami doma a má sa oň starať.
A ja sa pýtam, aká tu je logika. Zamestnávateľa nútime a správne ho nútime, aby držal miesto pre svoju zamestnankyňu, ktorá otehotnela, aby jej ho držal dovtedy, dokedy sa ona z materskej vráti, dovtedy zamestnávateľ zoberie niekoho náhradného na toto pracovné miesto, všetko je v poriadku, ale aká tu je logika, že nakoniec vlastne tá zamestnankyňa aj si chce uplatniť svoj nárok, ale kvôli tomu, že tu jednoducho niekto bol pahltný, pažravý a chcel niečo od toho kamaráta, ktorému tú škôlku predal, získať zase niečo do vrecka, alebo jednoducho bol hlúpy a nekalkuloval s tým, že v našej obci alebo meste potrebujeme tie škôlky a ich predal, tak vlastne táto matka má doplatiť na to, že stratí vlastne svoju prácu a zostane de facto bez príjmu na sociálnej dávke, áno veľakrát ako ľudia, ktorým sa aj v skutočnosti pracovať nechce a takisto sú iba na sociálnej dávke.
My v našom hnutí považujeme to za jednu obrovskú nespravodlivosť a za stav, ktorý je v zásadnom rozpore s tým, čo tu Robert Fico rád verejne deklaruje, že sa snaží zo Slovenska urobiť nejaký prorodinný štát. Figu borovú sa tu snaží urobiť. Štát, ktorý urobí a spôsobí takúto nespravodlivosť, nie je prorodinný, ale protirodinný štát, lebo doslova spôsobuje niečo, na základe čoho keď už tá matka raz takúto skúsenosť má, tak na budúce si to ona trikrát rozmyslí, či bude mať ďalšie dieťa. A veľakrát to potom môže aj dopadnúť tým, že ide na interrupciu. A budúci týždeň, myslím, v stredu máme akurát Deň počatého dieťaťa.
Čiže politik, ktorý robí kroky, ktoré sú vyslovene proti rodine, núti ženu alebo matku rozmýšľať nad tým, či vlastne jej dieťa jej neskomplikuje život a nakoniec nespôsobí to, že stratí prácu. A keď tento politik vlastne na základe rozhodnutia, či už teda toho starostu, primátora, ktorý predal škôlku, alebo potom toho premiéra, nerobí kroky, aby tieto matky mali miesto pre svoje deti v škôlke, alebo nedá im nejakú náhradu miesto toho, aby si ho mohli zabezpečiť v súkromnej škôlke, pričom keď takáto matka podstúpi umelé prerušenie tehotenstva, umelé ukončenie tehotenstva, tak tento politik sa rovnako stáva vrahom. Ono sa to ťažko počúva, ale je to tak. Bohužiaľ, na Slovensku práve neschopnosť politikov, či už starostov, primátorov, áno aj premiérov, ktorí majú 83 poslancov, bohužiaľ, spôsobuje, že niekedy siahneme na život tých, ktorí sa nemajú šancu ako brániť, a, bohužiaľ, tých najzraniteľnejších. A denne, myslím, 14 takýchto detí na Slovensku je zbavených svojho života, napriek tomu, že v ústave máme napísané, že aj ich život je hodný ochrany. Preto navrhujeme riešenie, ktoré Robert Fico so svojou mocou, s 83 poslancami v tejto sále môže kedykoľvek prijať, pričom veľmi rýchlo vie túto zásadnú nespravodlivosť napraviť.
Navrhujem riešenie, aby rovnako ako aj matka, ktorú som spomínal, s dieťaťom, ktoré má deväť mesiacov, ktorá rozhodne sa ísť pracovať a dostáva príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 230 eur, takýto istý príspevok dostávala aj tá matka, ktorá nemá miesto v škôlke pre svoje dieťa.
Takýchto detí, pre ktoré tam nebolo miesto, lebo teda sme boli pažraví, ako som spomenul predtým, alebo teda miestni a celoštátni politici boli pažraví a rozpredávali škôlky kamarátom, tak kým v roku 2008 bolo takto neumiestnených 3-tisíc, v roku 2013 to bolo necelých 10-tisíc, tak v minulom roku to už bolo vyše 11-tisíc, konkrétne, myslím, 11 444 detí. Čiže ten nárast je tu dosť dramatický a v roku v podstate 2008 je skoro už 400 %. A takýto nárast by ešte mal vrcholiť vlastne v roku 2017, to už slovenskí demografi vedia vypočítať, vzhľadom na to, koľko potenciálnych matiek sa dožije toho teda svojho veku, keď budú mať deti, čiže demografi už vedia vypočítať, kedy dosiahneme na Slovensku podľa súčasného vývoja pôrodnosti, ten strop. Takže ten problém tu ešte niekoľko rokov určite bude, bohužiaľ, potom ten problém postupne už bude klesať a nakoniec zrejme zasa dočkáme na Slovensku času, keď škôlky budú zívať prázdnotou, lebo jednoducho ženy rodiť nebudú, áno, preto, lebo 80-tisíc ich dnes býva v zahraničí, lebo na Slovensku tú prácu nemali, a 80-tisíc ich zrejme aj v tom zahraničí zostane a ďalšie si povedia, že jednoducho do takého štátu, kde politici považujú za robenie politiky to, že pred voľbami voličov lákajú na krásne sľuby a po voľbách ich okrádajú o živobytie, jednoducho nie je asi zodpovedné rodiť deti. Tak porodia tak v priemere 1,2 dieťaťa, takú máme približne pôrodnosť posledné roky na Slovensku.
Takže zrejme keď pôjdeme ďalej takto, že ďalej budú politici okrádať svojich vlastných voličov, tak ženy budú rodiť málo detí, áno, možno raz znova sa dočkáme, že súčasná kapacita škôlok nám znova bude stačiť. Mňa to však tešiť nebude. Najradšej by som bol, aby na Slovensku sme mali dvakrát viacej škôlok a dvakrát viacej detí, ako ich máme. Inak budeme raz odkázaní na to, budeme sa prosiť iným ľuďom, aby na Slovensko prišli bývať a aby priši robiť na naše dôchodky. A to potom so sebou prináša problémy, ktoré sme videli pred pár mesiacmi niekde v Paríži, keď jednoducho štát sa otvorí voči inej kultúre a tá iná kultúra nedokáže sa zžiť s tou miestnou kultúrou a nakoniec frustráciou sa prejavuje tým, že príde a vystrieľa nejakú redakciu. Čiže ak sa chceme ubrániť takémuto osudu, ktorý dnes zažívajú krajiny, ktoré svoj problém s demografiou riešili importom ľudí zo zahraničia a, bohužiaľ, aj importom ľudí úplne iných kultúr, tak robme, prosím vás, konečne zo Slovenska skutočne prorodinný štát.
Opatrenie, ktoré navrhujeme, aby teda matka, ktorej dieťa nedostane miesto v škôlke, mohla tiež poberať príspevok na starostlivosť o dieťa, je veľmi elegantné riešenie problému aj vzhľadom na to, že gro týchto nákladov by sme mohli pokryť z eurofondov. Na jednej strane tu počúvame, že nie sme schopní čerpať eurofondy, na druhej strane tu máme veľmi elegantné a jednoduché riešenie, ktorým môžeme zabezpečiť čerpanie prostriedkov z eurofondov a použiť ich naozaj na zmysluplný účel.
Robert Fico porozdával stá milióny eur za posledné tri roky z eurofondov na rôzne pokútne projekty, ktoré neriešili naozaj skutočný problém. A skôr to bol tunel v prospech svojich mecenášov a sponzorov a nepomáhal žiadnym ľuďom, len možno konkrétnym pár vyvoleným oligarchom, ktorí v minulosti zrejme financovali jeho stranu, dnes na základe nášho návrhu má na stole návrh, ktorým môže vyriešiť problém a krivdu hlavne voči jednej skupine ľudí, ktorí sú doslova diskriminovaní a nedostávajú od štátu v podstate niečo zadarmo, čo druhí zadarmo majú. Na základe tohto si myslíme, že aj dnešný stav je vyslovene protiústavný, keďže nemôžeme hovoriť, že vlastne majú rovnaký prístup k tejto službe rodiny v rovnakej životnej situácii.
Náš návrh je teda podrobnejší alebo teda, samozrejme, musí riešiť situácie alebo teda konkrétnosti, akým spôsobom si rodičia majú uplatniť právo, aby teda neprichádzalo k nejakým rozličným špekuláciám, že sa budú trebárs rodičia úmyselne prihlasovať do iných obcí, budú si to nárokovať v iných obciach, ako v skutočnosti bývajú. Alebo poviem príklad. Budú bývať v Petržalke, ale trvalý pobyt budú mať niekde v obci na východe, ale nárokovať si budú škôlku v Petržalke. Čiže, áno, viažeme nárokovateľnosť toho príspevku na trvalý pobyt, lebo mali by sme zrejme si v týchto veciach upratať a nie je správne, ak rodičia vyžadujú službu od obce, v ktorej, alebo mesta, v ktorom v skutočnosti nebývajú, pričom vlastne nečerpá mesto alebo obec na základe ich trvalého pobytu podielové dane. Čiže tak vytvárame tzv. spádovú oblasť, kde si môžu vlastne automaticky rodičia pýtať tento príspevok alebo žiadať umiestnenie svojho dieťaťa do škôlky, pričom v prípade ak to nedostanú tak je tam navrhnutý presný mechanizmus, akým spôsobom a kedy vlastne pán riaditeľ škôlky alebo pani riaditeľka škôlky má vyžiadať si prihlášky od rodičov, a teda presný postup, ako by sa malo dokázať, že teda to miesto v tej škôlke pre rodiča nie je. Ale to už teda nepovažujem za dôležité, aby som to konkretizoval v tomto úvodnom slove. Až teraz som si uvedomil, že v podstate to malo skorej taký charakter rozpravy ako úvodného slova.
Čiže, ešte raz, navrhujeme jednoduchý a v podstate veľmi lacný spôsob, ako vyriešiť tento problém, lacný preto, lebo môžeme na to minúť eurofondy, ktoré nevieme čerpať, jednoduchý preto, lebo iba tým predĺžime vek, ktorý dnes je obmedzený zákonom, že teda iba matka dieťaťa do troch rokov si môže pýtať vlastne príspevok na starostlivosť o dieťa, a jednoduchý tiež preto, že iba tým pridáme jeden dôvod navyše, že to bude vtedy, ak táto matka nemala umiestnené dieťa v škôlke.
Čiže ďakujem veľmi pekne. Bol by som veľmi rád, ak by sme sa dokázali zhodnúť na prijatí tohto návrhu, samozrejme, kľúče od tej miešačky vlastní 83 poslancov vládnej strany SMER. Takže je na nich, ako sa rozhodnú, či to schvália. Ale keď sa tak pozerám, keďže tu nevidím ani jedného z nich, tak mám aj celkom chuť na nejakú zlomyseľnosť, ale práve sa dostavil strážca ohňa za vládnu stranu SMER, takže asi sa nám nepodarí niečo spraviť všeobecným súhlasom.
Takže ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a pevne verím, že napríklad terajší prítomný jediný poslanec vládnej strany SMER bude lobovať za tento návrh, lebo, ako som aj v tom zdôvodnení povedal, ak matky nemajú miesto v škôlke a na základe toho strácajú prácu a na základe toho nechcú rodiť, ale podstupujú interrupcie, tak myslím si, že by sme takýto návrh podporiť mohli dupľom, keď peniaza na príspevok na starostlivosť môžeme čerpať z eurofondov. Ďakujem pekne za vypočutie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.3.2015 18:19 - 18:20 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis

118.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.3.2015 10:42 - 10:44 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis

38.
Ku kolegyni Kiššovej. Áno, samozrejme, mal by sa vzťahovať tento návrh aj na iné záväzky, ktoré môžu, môžu vzniknúť. Čiže nielen na faktúry. To je, to je pravda.
Kolegovi Hudackému. Hovorili ste o vymožiteľnosti aj tak trošku kolega Gál, áno, ale najdôležitejšie v prípade tohto ustanovenia je, by som povedal, taký ten odstrašujúci efekt, čiže v podstate ako preventívne opatrenie, aby každý podvodník si trikrát rozmyslel, že či vedome spácha trestný čin. Dnes keď vie, že áno, že máme, to hovorím tak viacej ku kolegovi Gálovi, že keď vie, že v Trestnom zákone máme trestný čin podvodu, ale keďže to orgány činné takýmto spôsobom, nezaplatenie faktúry, nechcú riešiť a jednoducho nechcú vidieť ten podvod niekde, kde vyslovene spáchaný je, tak to musíme asi explicitne pomenovať. Musíme pomenovať neplatenie faktúry, svojvoľné neplatenie faktúry, čiže nie druhotnú platobnú neschopnosť, trestným činom a tým pádom už to budú mať čierne na bielom a aj tie orgány činné v trestnom konaní už veľmi ťažko sa budú môcť vykrútiť, že zrazu, keď niekto nezaplatí svojvoľne faktúru, že nie je to svojvoľné nezaplatenie faktúry. Jednoducho bude to jednoznačné. Dnes keď to môže ten policajt alebo vyšetrovateľ zaparkovať alebo nemusí zaparkovať pod trestný čin podvodu, tak necháme to na jeho svojvôli, a keď vidí, že jednoducho takto to na Slovensku nefunguje a druhí si s tým takto robotu nerobia a viac-menej to berú za niečo štandardné, tak ako niečo štandardné nebudem brať za niečo trestné, tak, bohužiaľ, to dopadá presne tak, ako ste povedali. Ale preto navrhujeme, aby to bolo explicitne v Trestnom zákone pomenované, aby po 25 rokoch konečne sme nazývali podvodom trestný čin neplatenia faktúry, a potom sa už nikto z toho tak ľahko nevyzuje.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.3.2015 10:25 - 10:36 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis

30.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k navrhovanej novele zákona, ktorou navrhujeme, a myslím, že to úplne tak nezaznelo aj v tej úvodnej reči, že aby neplatenie faktúr bolo trestným činom, samozrejme, vtedy, ak podnikateľ má k dispozícii prostriedky finančné na účte.
Čiže nenavrhujeme to, čo zvyčajne v takýchto situáciách niekto hneď prvú vec povie, no však ale keď mne nezaplatia, jako ja mám trpieť za to, že nezaplatím niekomu druhému. Jasné, toto berieme do úvahy. Nikto by nemal, žiaden poctivý podnikateľ doplácať na tzv. druhotnú platobnú neschopnosť, kedy by sme ho trestali za to, že v podstate jemu niekto nezaplatí. Čiže nie, navrhujeme iba také situácie, aby neplatenie faktúry bolo trestným činom v situácii, kedy pán podnikateľ na účte suší peniažky, rozváža sa v svojom béemvéčku a svojím zamestnancom alebo živnostníkom, ktorí pre neho pracujú, neplatí faktúry a smeje sa im do tváre.

Čiže približne takto možno opisne vyzerajú tie situácie. Mnohokrát sú to práve takí ľudia, ktorí si v podstate na neplatení faktúr urobili alebo postavili si celý svoj biznis. Ak by existovalo, ak by existovala možnosť v živnostenskom registri si zapísať si predmet podnikania, tak títo ľudia by na prvom mieste v predmete podnikania mali mať napísané "neplatenie faktúr chudákom, ktorých podvediem". Bohužiaľ, takýchto ľudí sú na Slovensku a kvázi podnikateľov, ja by som použil možno aj pojem podnikavci, ale akože aj podnikavec podľa mňa sa dá vnímať pozitívne, čiže poviem skorej podvodníkov podnikateľov, sú na Slovensku tisíce a mám pocit, ako by politickej scéne na Slovensku 25 rokov tento stav plne vyhovoval. A dovoľte mi byť úprimný, mám pocit, ako by tento problém sa neriešil preto, lebo jednoducho niektorí politici alebo poslanci zrejme takýmto spôsobom, či už priamo, alebo nepriamo, zarábajú na chudákoch. Inak si neviem vysvetliť situáciu, že my tu 25 rokov tolerujeme, že niekto systematicky neplatí faktúry, potom svoju firmu utopí, založí si novú firmu, znova ďalším neplatí faktúry, založí si ďalšiu firmu a tak dokolečka a tak dokolečka. Čiže ešte raz, prepáčte úprimnosť alebo neprepáčte, je mi to ukradnuté, ak toto plénum 25 rokov toleruje podvodníkov medzi podnikateľmi, ktorí neplatia faktúry čestným dodávateľom, tak niekto - a vysokopostavený - zrejme tu má z toho vlastný biznis, keď takýto systém systematicky kryje.
Na tejto schôdzi, aby ste si mohli vybrať, aby sme vás netlačili do kúta iba s jedným riešením, predkladáme dva rozličné spôsoby alebo teda riešenia tejto situácie, možno aj tri. Ale poviem teda ten druhý, alternatívny, ktorý, myslím, že to je bod 52, ktorý navrhuje obdobné riešenie, ale ak by to niekto z vás nevedel nejako prežiť a príliš by to bol veľký, veľký krok k spravodlivosti a chcel by urobiť iba polovičatý, tak navrhujeme také riešenie, aby neplatenie faktúry živnostníkovi, kedy fakturuje svoju mzdu, de facto cenu práce, aby to nebolo, aby to vlastne bolo trestným činom. Čiže je to také, poviem, že polovičaté riešenie, alebo jak som povedal, polovičný krok k spravodlivosti. Samozrejme, najspravodlivejšie by bolo, aby každý podnikateľ, ktorý nezaplatí, napriek tomu, že má, nezaplatí, napriek tomu, že nepotrebuje peniaze na nevyhnutnú existenciu svojho podnikania, čiže svojvoľne nezaplatí faktúru, aby tento podnikateľ, spáchal trestný čin. Po dvadsiatich piatich rokoch dozrela doba, aby sme podvodníkov nazývali podvodníci a aby sme trestný čin nazývali to, čo v skutočnosti trestným činom je. Dnes možno podľa zákona sú to poctiví podnikatelia. Alebo však čo, nezaplatil faktúru chudákovi, čo pre neho odrobil prácu, chudákovi, čo pre neho dodal nejaký tovar, ale morálne to je trestný čin. My iba chceme, aby to, čo dnes morálne je trestným činom, aj legislatívne bolo nazývané trestným činom, čiže aby podvodník, ktorý je podvodníkom, len podľa zákona je čistý, aby aj podľa zákona bol podvodník. Nič viac, nič menej.
A ak my sme sa tu aj bavili pri predošlom návrhu zákona o reštrukturalizácii, že bolo by dobre, aby sme odstraňovali príčiny, tak áno, toto je najzákladnejšia príčina, že mali by sme odstrániť príčiny dlhov, kedy vlastne dlhy vznikajú. Ak my urobíme z neplatenia faktúr, svojvoľného neplatenia faktúr trestný čin, tak už ani tí podvodníci nebudú chcieť dobrovoľne byť odsúdení, tak prestanú "podnikať" neplatením faktúr. Čiže tu môžeme odstrániť príčinu vzniku nejakých dlhov, nevyplatených faktúr a následných reštrukturalizácií. Čiže omnoho lepšie, ako riešiť reštrukturalizácie, je riešiť príčinu vzniku akýchkoľvek dlhov. A ten vznik je, bohužiaľ, v nás, že sme jednoducho vnútorne, mnohí z nás, ak môžeme, tak skazení, a vyberieme si cestu, kedy môžme druhým ľuďom ubližovať. Svojvoľne si povedať, že niekomu nezaplatím jeho zaslúženú mzdu, svojvoľne si povedať, že nezaplatím jeho faktúru, hoci mi dodal všetko tak, ako dodať mi mal, či to bola služba alebo tovar, je čistý podvod a je prejav skazenosti v nás. Zákony sú od toho, aby nás odstrašovali od vlastne nás samých a aby nám zdvihnutým prstom poukázali na to, že keď podľahneme svojím zvrhlým chúťkam, tak spáchame zlo, spáchame trestný čin a budeme za to platiť. Preto chceme, aby takýto zdvihnutý prst bol rovnako trestný čin neplatenia faktúry, a preto vás v tomto prípade opäť vyzývame, lebo 25 rokov sme mali čas to riešiť dobrovoľne a prosením, teraz vás vyzývame, či vpravo, alebo vľavo, či opozíciu, alebo koalíciu, aby ste nabrali odvahu a konečne pomenovali zlodejov zlodejmi, podvodníkov podvodníkmi a neplatenie faktúry trestným činom.

Ešte raz nakoniec, ak ste náhodou niektorí nepočúvali dôsledne, nenavrhujeme, aby akékoľvek nezaplatenie faktúry bolo trestným činom, ale iba v prípade, ak podvodník má k dispozícii peniaze a svojim dodávateľom sa smeje do tváre. Sme to dlžní práve tým malým, drobným, ktorí sú v tomto prípade najzraniteľnejší. Bohužiaľ, veľakrát to funguje systémom, že tí dodávatelia si vyberú, čo platia a čo neplatia. Jasné. On keď má to béemvéčko, či na lízing, to je jedno, tak lízing platí, lebo však chce robiť frajera. Jasné, mobil platí, lebo chce robiť frajera, elektriku platí, lebo asi ťažko by tam si pozeral niečo na LCD-čku dvojmetrovom niekde v robote, keď by nemal elektriku. Aj plyn si zaplatí, lebo v zime by sa mu zle pozeralo. Ale to, že pre neho tam niekto možno pozametal dvor, niekto druhý pokosil trávu, niekto ďalší mu možno dodal nejakú farbu, papier alebo čokoľvek iné, čo potrebuje k svojmu podnikaniu, tak tam už si vyberá a jednoducho nezaplatí, lebo vie, že má ďalších ix dodávateľov, od ktorých si to môže objednať. A tu keď niekto hovorí, že mu ide o ochranu slabších, o ochranu práv slabších na úkor možno práv tých silnejších, tak v tomto prípade to je evidentné, že práve tu tí, kvázi podnikatelia, tí podvodníci, ktorí si biznis postavia na neplatení faktúr, práve uprednostňujú veľkých, ktorí majú moc im niečo urobiť, ktorí sú zvyčajne monopolní dodávatelia, ako som spomínal, buď energií, alebo telekomunikácií, ani tomu podvodníkovi sa nechce meniť telefón, tak radšej bude teda ten Orange platiť, lebo už ho platí 20 rokov alebo 25 rokov nejaký T-Mobile. Akože toto platiť bude, čiže tým veľkým, silným zaplatí, ale práve tých malých, drobných, ktorých bez problémov vie nahradiť, tak tým to nezaplatí a naším právom, ak sme raz sieň zákonnosti, ako hovorí Janko Mičovský, tak mali by sme naozaj robiť zákony pre ľudí. Malo by nám ísť o dobro, o naše spoločné dobro a nielen nás samých alebo dobro nejakých pár podvodníkov, ale dobro hlavne tých malých, drobných, zraniteľných. Návrh, ktorý dávame, je plne so sociálnym cítením, v súlade so sociálnym cítením, ktoré by mala prioritne vaša strana SMER, ktorá dnes vládne a má tu väčšinu, hlásať. Čiže ak vám záleží skutočne na ochrane malých a drobných na úkor veľkých, silných a bohatých, nemôžete hlasovať inak, ako tento návrh zákona podporiť. Ak vám čokoľvek v ňom vadí, v druhom čítaní, samozrejme, si ho viete opraviť. Samozrejme, s dodatkom, ako som povedal, kolega Martvoň a Brixi vedia kopírovať, ak nedokážete sa stotožniť s tým, že zahlasujete za náš návrh, v pohode, dávame dopredu súhlas na kopírovanie, skopírujte, len, prosím vás, prijmite. Ľudia si po 25 rokoch konečne zaslúžia ochranu aj v takejto veci.
A pripomínam znova billboard "Ľudia si zaslúžia istoty". Istota mať zaplatené za svoju poctivo vykonanú prácu je najzákladnejšie právo, ktoré v zamestnaneckom alebo pracovnoprávnom vzťahu zamestnanci majú. Iba preto, že títo ľudia sa volajú živnostníci, lebo inak by ich nikto nezamestnal, by nemali byť ochudobnení o svoje právo mať zaplatenú svoju poctivo vykonanú prácu. Konečne začnime podvodníkov nazývať podvodníkmi a zlodejov zlodejmi. Prajem vám čisté svedomie a čistú myseľ a dobrú vôľu pri hlasovaní o tomto návrhu zákona.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.3.2015 9:53 - 10:06 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis

22.
Dovoľte mi, aby som teda ešte v záverečnej reči sa trochu vyjadril k tomu zákonu. Chcel som reagovať na faktické pripomienky teda viacerých poslancov, len teda bolo toho viacej, tak som to nevedel stihnúť v dvoch minútach. Ale trošku má súvis aj dve tie pripomienky aj s tým, čo teraz povedal Igor Hraško, a v podstate jediný, ktorý sa zapojil do rozpravy, a to s tým, že ako keby poslanci vládnej strany ani, ani nepúšťali si tú informáciu do hlavy, alebo jak sa hovorí, že z ucha do ucha aspoň. Nie, ono to iba príde k uchu a rovno odíde, lebo vedia, že príliš vysoká politika, príliš vysoká karta. Toto sa týka našeho sponzora, božechráň, aby teraz my sme urobili niečo, čo nám nepríde papierik a nepovedia nám, že čo vlastne urobiť môžme. Božechráň, aby my sme teraz mali, aj keď niekto, a ja naozaj si myslím, že sú medzi poslancami vládnej strany SMER aj čistí ľudia, ktorí naozaj majú sociálne cítenie a ktorí súcitia s tými podvedenými ľuďmi vo Váhostave a Doprastave, ale, bohužiaľ, vyššia karta je tá, že nabudúce chcú byť na kandidátke, chcú mať zvoliteľné miestečko, chcú mať znova teplý flek za tritisíc eur mesačne, na účet aby cinklo. Tak im to nedovolí, aby dali voľný prejav svojmu svedomiu a povedali, že nie, nie je to fér, podvádzať týchto ľudí. Nie je fér podvádzať chudákov, ktorí majú jedinú možnosť, jako sa zamestnať, že si musia urobiť živnosť, lebo inak ich nikto nezamestná, čiže tzv. vynútení živnostníci.
A ja naozaj apelujem na svedomie tých z vás poslancov SMER-u, ktorí si poviete, že snaha zastať sa podvedených chudákov je viac jako vaša osobná túžba byť nabudúce znova na zvoliteľnom mieste a znova tu drať poslanecké lavice a znova chcieť a čakať na to, ako raz do mesiaca mi cinkne tritisíc eur na účet. Pevne verím, že sa nájde aspoň jeden jediný z vás statočný, ktorý nazve podvodníkov podvodníkmi a ktorý vyzve svojho vlastného predsedu, aby konečne tento problém riešil a nenechal orať po chrbtoch chudákov, ktorí musia si odrobiť svoju prácu a nedostanú za to absolútne nič zaplatené, z ktorých si mnohí siahli na život, z ktorých mnohé manželstvá sa rozpadli iba kvôli tomu, lebo vy a váš predseda dovolíte, aby naďalej podvodníci im orali po chrbtoch. Rovnako sa vyjadril ako Igor Hraško, aj teda kolegyňa Kiššová, kedy hovorila, teda že veľmi prekvapuje, že snahy riešiť problém vládna strana alebo poslanci vládnej strany odmietajú, a takisto aj pán predseda výboru Hudacký, kedy povedal, že vládni poslanci akoby nepočúvali, mne doslova pripadajú ako tri opičky, ktoré si, jedna si zakrýva očičká, druhá si zakrýva ušíčka a tretia si zakrýva pusinku (rečník názorne gestikuluje), aby náhodou sa nepreriekol a nepovedal niečo, čo nebude v súlade so želaním svojho súdruha predsedu, aby náhodou nepovedal niečo, čo bude v rozpore so záujmami svojho sponzora alebo sponzora svojej strany. Môžete sa hanbiť, ste úplne ticho jako vši pod chrastou a kryjete zločiny, ktoré sa páchajú na desiatkach tisíc poctivých ľudí, ktorí nemajú inú možnosť, ako si zarobiť, ako som povedal, iba sa stať živnostníkmi a nakoniec robiť pre podvodníkov, ktorí si svoju firmu očistia v reštrukturalizáciách a stále sú ich majiteľmi.
Vám, opoziční kolegovia, ktorí sa obávate, ktorí ste vyjadrili obavy z tohto riešenia, chcem iba povedať to, že nevyčítam vám to, že ste si možno nenaštudovali celý ten návrh zákona, lebo tej novely. Je obsiahla a priznám sa, že aj pre mňa, aj keď som zadával zadanie právnikom, je náročné úplne pochopiť presne, ako ten zákon funguje, aj možno tú novelu, presne každé jedno to ustanovenie, ako to navrhujeme, lebo samotný teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii je veľmi, veľmi náročný a zložitý. Ale chcem teda upriamiť pozornosť vás na to, že aj dnes možnosť, že sa veritelia stanú majiteľom svojho dlžníka, čiže inak povedené, podvedení zamestnanci Váhostavu že sa stanú akcionármi Váhostavu namiesto pána Širokého, tak aj táto možnosť dnes existuje v zákone, len to je jedna z mnohých možností, ktorá sa nikdy nevyužíva, lebo veľkí veritelia, banky, finančné inštitúcie, si povedia, že nie, pre nich je lepšie súhlasiť s obyčajnou reštrukturalizáciou alebo je lepšie súhlasiť s konkurzom, lebo takýmto spôsobom sa rýchlejšie dostanú k svojim peniazom.
My sme hlboko presvedčení o tom, že ľudia typu Široký a spol nemajú žiadne morálne právo, aby naďalej boli majiteľmi firmy, ktorá zostala dlžiť peniaze v tomto prípade, v prípade Váhostavu 100 mil. eur chudákom, ktorí sa narobili, ktorí majú mozole na rukách a nemajú žiadne peniaze za to, možno po reštrukturalizácii budú mať 10 % zo svojich faktúr. A myslíme si my, že teda pán Široký nemá žiadne morálne právo, aby naďalej bol majiteľom takejto firmy, a nemá žiadne morálne právo, aby ďalej s touto firmou hospodáril a užíval si vlastne, tak ako to povedal, myslím, kolega Mičovský, v podstate následne aj výhody, že bude môcť túto firmu speňažiť a predať ďalej, možno nejakej schránkovej firme na Curaçao, či jak sa to volalo, a kam pán minister Pavlis predáva svoje firmy a bude si do smrti a ešte ďalších sto generácií po ňom užívať svoj život niekde na Bahamách.

Ako zase teda upozorním na kolegu pána Širokého, ktorý pána Koženého, ktorý bol odsúdený za podvody pri Harvardských investičných fondoch. Pán Široký podľa názoru českej prokuratúry rovnaké podvody páchal, bohužiaľ, na Slovensku. Však asi preto, lebo vieme, prečo za nič odsúdený nebol, a takisto tam boli nieže desiatky tisíc, v tom prípade stovky tisíc ľudí podvedených a podľa teda tých informácií vraj peniaze týchto ľudí vlastne pán Široký používa na svoje akože podnikanie a na to, aby ste ho, vy pred ním hlávky skláňali a oslovovali ho pán veľkopodnikateľ. Ešte raz hovorím, že mám nádej, aby aspoň jeden statočný z 83 ľudí z vládnej strany odmietne byť Kolesíkom a prejaví svoje vlastné svedomie a zastane sa týchto chudákov, ktorí sú systematicky okrádaní. Teraz keď vidím a mám v zornom poli troch poslancov SMER-u, všetci traja hlávky sklonené a pozerajú do lavíc.
Ešte raz hovorím, skúste sa pozrieť do zrkadla a zamyslite sa nad svedomím, svojim vlastným svedomím, ja verím, že ho máte. Napríklad vás troch, ktorých tu vidím, minimálne o dvoch si myslím, že ste čestní ľudia. Skúste sa zastať týchto ľudí a povedať, že stačilo podvádzania malých, drobných, úbohých desiatok tisíc ľudí na úkor pár mecenášov SMER-u. Verím, že toľko odvahy máte, a verím, že vám to bude stáť za to napriek tomu, že možno sa nedostanete na kandidátku v budúcich voľbách, ktoré sú onedlho. Všetci traja, ktorí ste reagovali z opozície, ste vyjadrili takú jak keby trochu obavu, že či teda toto riešenie je práve správne, tak som trochu odpovedal, že nebojte sa toho riešenia, je to takisto aj dnes, toto riešenie, jedno z piatich riešení, ktoré vlastne si môžu, môže vlastne spôsobiť, ako môže prebehnúť reštrukturalizácia. My len z toho jedného z piatich riešení robíme prioritné riešenie, ktoré by bolo uprednostnené.

A takisto, myslím, že Janka Kiššová to povedala, že... (reakcia z pléna), áno, že sa nevieš úplne stotožniť s tou automatikou, kedy by sa veriteľ stával akcionárom, a že to v tebe vyvoláva otázky. Toto nie je automatika, on by sa stal akcionárom vtedy, ak by veriteľský výbor, ak by tí malí, drobní veritelia hlavne sa tak slobodne rozhodli. Ak oni by povedali, že chceme sa stať akcionárom, chceme si zvoliť jednu z týchto piatich možností, doteraz jednu z piatich - my ju teraz robíme vlastne ako prioritnú - a povedia si, že áno, chceme využiť túto prioritnú možnosť a nechceme a nepovažujeme za fér, aby teraz očistený Váhostav si vlastne speňažil pán Široký, chceme sa stať akcionárom tejto firmy a trúfame si z pomedzi seba vlastne vybrať alebo sa správať ako zodpovední akcionári a chceme byť majiteľmi tejto firmy, až vtedy sa stanú majiteľmi firmy. Nikto by ich do toho nenútil. Čiže muselo by to byť väčšinové rozhodnutie týchto akcionárov.
Ďalšia možnosť, nikto by nenútil niekoho byť akcionárom, ak by nechcel. V momente, ak sa stane tým akcionárom, tak môže svoj podiel predať druhému akcionárovi, ktorý sa s tým stotožní a bude chcieť byť akcionárom, aktívnym akcionárom a bude chcieť vplývať na rozhodovanie tejto firmy. Ale aj sami z nás vieme, že, ja si myslím, že nie je v tejto miestnosti človek, ktorý by nebol akcionárom nejakej firmy. (Reakcia z pléna.) Zrejme ste v II. pilieri, tak predpokladám, že si akcionárom nejakej firmy a že budeš mať investované peniaze v nejakom rastovom fonde. Predpokladám, keďže si z liberálnej strany, nebudeš mať v konzervatívnom... (Reakcie z pléna.) Ešte raz. Ako to je, či som vo fonde, ktorý nakúpi akcie, tak som de facto akcionár, ako podstata je presne tá istá, či sa združíme viacerí, a ten fond, v ktorom sme sa združili, si nakúpi akcie, je to isté, ako keď ja si sám nakúpim nejaké akcie. Čiže v podstate každý z nás je nejakým spolumajiteľom nejakej firmy a tým pádom sa neobávajme toho, že, alebo nevyžadujme automaticky, že akcionár musí byť aktívny človek, ktorý aktívne spravuje firmu. Aktívne budú spravovať tí, ktorí sa budú zúčastňovať valných zhromaždení. Akcionár využije svoje právo na to, aby si určil vedenie tej firmy, aby si určil dozornú radu, a nemusíme automaticky sa obávať, že my by sme nútili niekoho, kto nechce podnikať, do podnikania.

A ešte raz ale upriamujem pozornosť na to, my iba z piatich, jednu z piatich možností, ktorá už dnes v zákone je, robíme ako prioritnú, čiže nezvádzame nejaké nóvum, ktoré by nikto nikde nikdy nevymyslel, len robíme to, že posilňujeme práva malých, drobných akcionárov na úkor veľkých a zabezpečených akcionárov, čiže malých, drobných posilňujeme práva na úkor hlavne bánk a prioritnú možnosť robíme, aby sa veritelia, inak povedané, podvedení ľudia, ktorí pracovali v tomto prípade napríklad pre Váhostav, sa stali majiteľmi firmy, a nie pán, pán Široký.

Každopádne som rád teda v snahe teda každého z vás, každý ste nezabudli spomenúť svoje vlastné iniciatívy, ktoré ste v tejto veci v minulosti vykonali, to sa cení, ale dovolím si povedať aj pri príležitosti blížiacich sa volieb, ak nezoradíme šíky a každý sa budeme hrať iba na svojom piesočku a obhajovať stále iba to svoje a nenaučíme sa obhajovať aj dobré veci svojich kolegov, tak nepriateľ nás v nasledujúcej vojne určite porazí.
Každopádne ešte raz vyzývam poslancov vládnej strany SMER, aby prestali kryť zlodejov a podvodníkov, aby upozornili svoje vedenie, svojej strany alebo ľudí, ktorí im dávajú príkazy, ako majú hlasovať, že v tomto prípade sú tu desiatky tisíc ľudí, ktorí sú systematicky podvádzaní, a nemali by sme zradiť práva týchto ľudí na úkor jedného, dvoch, troch, piatich, desiatich sponzorov, ktorí nám financovali alebo financujú našu stranu. Konkrétne hovorím o vašej strane, aby teda nebola mýlka. Takže apelujem na vaše svedomie, systematicky tu niekto okráda ľudí, systematicky sa zbavuje dlhov, doplácajú na to rodiny týchto ľudí, ktorí sú podvedení, a vysmievajú sa im do tvárí podvodníci.
Ak máte čo len trošku sociálneho cítenia, čo máte v názve - ako sociálna demokracia, tak vás vyzývam, nie prosím, ale vyzývam, aby ste hlasovali za toto riešenie, keď nie, tak povedzte kolegovi Martvoňovi alebo Briximu, tí vedia kopírovať, nech si ho odkopírujú a predložia na nasledujúcu schôdzu, vôbec nám to vadiť nebude, len konečne začnite tento problém riešiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.3.2015 9:38 - 9:38 hod.

Igor Matovič
Ďakujem. Prepáčte, keďže ste viacerí veľa toho povedali, ja dovolím si reagovať v záverečnom slove.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.3.2015 9:07 - 9:32 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis

6.
Takže ako som avizoval v úvodnej reči, podstatná časť nášho návrhu je napísaná na tom plagáte. Nie, aby skrachovaná firma naďalej po reštrukturalizácii, po zákonnej očiste patrila pôvodnému majiteľovi, ale je správne, aby patrila tým, ktorých tento majiteľ v podstate podviedol a ktorým nezaplatil ich zákonné nároky, nezaplatil ich faktúry.
Čiže v našej novele, ktorú navrhujeme, ktorá teda je obsiahla, ako dokopy aj s dôvodovou správou má 21 strán, tak navrhujeme kľúčovú vec, aby vlastne dnešná jedna z mnohých možností alebo z viacerých možností, kedy by sa teoreticky vlastne veritelia mohli stať majiteľmi svojho dlžníka, tak aby táto možnosť bola definovaná ako prednostné riešenie, čiže aby dnes jedno z viacerých riešení, ktoré teda takto už aj dnes v zákone je definované, aby bolo zadefinované po prijatí nášho návrhu ako prednostné a prioritné riešenie, kedy by vlastne sa veritelia stali automaticky majiteľmi svojho dlžníka počas celého procesu reštrukturalizácie. Prebiehalo by to vlastne spôsobom podľa nášho návrhu, aby, žeby vznikla nová akciová spoločnosť, ktorá by sa stala majiteľom dlžníka, a akcionármi tejto akciovej spoločnosti by boli vlastne teda všetci veritelia, v prípade ak by teda zostatok nejakého majetku legitímny majiteľ doterajší vlastne mal a vlastne tie pohľadávky alebo záväzky by neboli, neprevyšovali hodnotu majetku dlžníka, tak aby sa mohol prípadne stať aj, konkrétne v tomto prípade pán Široký, spolumajiteľom Váhostavu, ak by vlastne nemal viacej dlhov ako majetku. Konkrétne v prípade Váhostavu, keď ten prípad pomenujem, tak v tomto prípade by pán Široký, by utrel fúzy a odišiel by niekam na svoje Bahamy a užíval by si, neviem, či zaslúžený, ale užíval by si dôchodok niekde v Karibiku, každopádne viac by nebol majiteľom Váhostavu. Čiže prvá teda najzásadnejšia zmena, ktorú navrhujeme, je, aby ako prednostné a prioritné riešenie bolo definované to, že sa veritelia stanú majiteľom svojho dlžníka.
Druhá, druhé také základné, vlastne také opatrenie, ktoré navrhujeme, je, že navrhujeme zrovnoprávniť veriteľov zabezpečených pohľadávok a nezabezpečených pohľadávok, ako aj drobných veriteľov s veľkými veriteľmi, takže každá z týchto skupín bude mať svoje zastúpenie vo veriteľskom výbore. Bohužiaľ, dnes tomu tak nie je a práve veľkí veritelia potom, ktorí majú zabezpečené svoje pohľadávky, ktoré sa práve potom v procese reštrukturalizácie veľakrát uspokoja do výšky 90-100 %, tak sú vo výraznej výhode voči tým malým, drobným, ktorí "len vykonávali svoju prácu pre dlžníka".
Preto navrhujeme, aby tieto skupiny veriteľov boli zrovnoprávnené, keďže si myslíme, že práve tí veľkí dlžníci alebo veľkí veritelia, ktoré sú prioritne teda banky, finančné inštitúcie a majú omnoho lepší prístup k informáciám, tým pádom omnoho lepšiu a väčšiu zodpovednosť vo vzťahu k dlžníkovi a sú už aj pred procesom reštrukturalizácie vo výraznej výhode voči malým drobným veriteľom. Navrhujeme to zároveň aj preto, lebo je zrejmé, že z prebiehajúcich reštrukturalizácií a konkurzov veľkí veritelia sa veľakrát rozhodujú na úkor malých, drobných, a to ani nie z pohľadu uspokojenia svojich pohľadávok, ale chcú mať veľakrát čím skôr za tým, čím skôr speňažiť čiže svoje prostriedky, veľakrát trebárs pristupujú ku konkurzu, a nie k reštrukturalizácii, a čo nakoniec dopadne v neprospech malých drobných.
Tretie opatrenie, ktoré navrhujeme, je, že by sa uspokojovali všetky pohľadávky rovnako, bez ohľadu na to, do ktorej skupiny teda boli zaradené, s výnimkou podriadených pohľadávok, a to stanovením jednotnej percentuálnej sadzby uspokojenia. Inak povedané, neboli by zvýhodnené veľké banky a finančné inštitúcie na úkor malých drobných živnostníkov, ktorí len "poskytli prácu pre dlžníka", ale boli by uspokojení všetci veritelia rovnakou percentuálnou sadzbou zo svojich pohľadávok.
Ďalšiu možnosť, ktorú navrhujeme a ktorá patrí medzi tie zásadnejšie, je, že zavádzame možnosť schvaľovať právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie veriteľským výborom. Bohužiaľ, dnes veriteľský výbor nemá také práva, ktoré by reálne umožňovali ovplyvňovať priebeh reštrukturalizácie, ale keďže vlastne aj teda pristupujeme k tomu, že navrhujeme, aby sa veriteľský de facto výbor stával majiteľom alebo teda akcionárom akciovej spoločnosti, ktorá by vlastnila dlžníka, tak logicky dávame aj väčšie právomoci tomuto veriteľskému výboru.
Ďalší návrh, ktorý navrhujeme, je, že rušíme súhlas dlžníka, ktorý je v úpadku z dôvodu predĺženia s návrhom na povolenie reštrukturalizácie v prípade veriteľskej reštrukturalizácie. Čiže zavádzame v podstate tzv. nepriateľskú reštrukturalizáciu, lebo dnešný stav vlastne je taký, že veriteľ, keď..., nie veriteľ, pardon, keď dlžník nesúhlasí so spustením procesu reštrukturalizácie, tak veritelia si nemôžu pomôcť a vlastne firma skončí v konkurze. Myslíme si, že jednoducho podnikateľ, ktorého firma má väčšie dlhy, ako má majetok, ktorý nezvládol svoje podnikanie a ktorého podľa nás z morálneho hľadiska sa majetkom takejto, majiteľmi takejto firmy majú stať veritelia, tak takýto podnikateľ nemá právo vlastne blokovať záujem svojich veriteľov a nemá právo blokovať ich rozhodnutie, ak sa títo veritelia rozhodnú, že radšej chcú pristúpiť k reštrukturalizácii ako ku konkurzu.
Sme presvedčení, že ďalej, alebo zákon, ktorý bol prijatý v roku 2005, bol - tak ako mnohé zákony - prijatý účelovo na to, aby práve prichádzalo k takýmto situáciám, kedy vládna strana pridelí zákazky svojim sponzorom, títo sponzori zákazky vyhrajú veľakrát alebo veľakrát štandardne s tým, že dajú najnižšie ceny, ale do týchto zákaziek možno už rovno vstupujú s tým vedomím, že zákazku vyhrajú, ale v skutočnosti nevyplatia potom svojich malých drobných veriteľov, a keď, tak potom ich vlastne ich chlebodarca, čiže ich strana, ktorú pred voľbami sponzorovali, tak ich zo šlamastiky vyslobodí tým, že zavedie alebo teda schváli zákon o reštrukturalizácii v podobe, ako je schválený, vlastne očistí ich od záväzkov, veriteľa alebo svojho sponzora očistí od dlhov a naďalej bude môcť fungovať a my to skôr nazývame, že parazitovať na systéme, parazitovať na štáte. Je veľmi nezodpovedné od predsedu vlády Roberta Fica, ak obhajuje takéto konanie, ak za, počas troch rokov svojej vlády ani raz neprišiel s návrhom na zmenu zákona o reštrukturalizácii, ak sa tvári, že vlastne to je trh a že za všetko je zodpovedná vlastne Iveta Radičová, lebo ona robila súťaže na lacné diaľnice, a to, že Váhostav, Doprastav, firmy, ktoré dnes sú v rukách sponzorov SMER-u, sa dostanú do reštrukturalizácie, vlastne za to môže Iveta Radičová a jej vláda, lebo sa snažili vytendrovať stavbu diaľnic za čo najefektívnejšie alebo za čo najmenšie peniaze.
Ak by toto bola pravda, tak vlastne iba potvrdzuje to, že firmy ich sponzorov, vládnej strany SMER, do týchto tendrov práve vstupovali rovno už s presvedčením, že ponuku, ktorú dávajú, alebo s vedomím, že ponuku, ktorú dávajú, dávajú pod cenu, a následne skončia v reštrukturalizácii. Čiže Robert Fico ak raz tvrdí, že tieto firmy, Váhostav, Doprastav, skončili v dlhoch a v reštrukturalizácii a nezaplatili malým drobným živnostníkom preto, lebo Iveta Radičová tendrovala lacné diaľnice, tak zároveň týmto usvedčuje svojich sponzorov z toho, že išli do týchto tendrov s vedomím, že podvedú malých drobných živnostníkov a že nebudú vlastne alebo cena, s ktorou vstupujú do týchto tendrov a s ktorou tieto tendre vyhrali, je nereálna a tým pádom privedú svoje firmy do reštrukturalizácie a v reštrukturalizácii sa očistia od dlhov.

Ešte raz upozorňujem, ak Robert Fico dnes tvrdí, že za výstavbu alebo za krach týchto firiem je zodpovedná vláda Ivety Radičovej, zároveň tvrdí, že firmy Váhostav a Doprastav išli do tendrov s vedomím, že dávajú cenu pod cenu, s vedomím, že ich Robert Fico cez reštrukturalizáciu od dlhov očistí, a tým pádom Robert Fico usvedčuje týchto podnikateľov a tieto firmy z podvodu na niekoľko desiatkach tisíc ľudí, ktorí takýmto spôsobom sú systematicky na Slovensku okrádaní. Ešte v októbri minulého roku veritelia firmy Váhostav prišli za nami na náš poslanecký klub s prosbou, aby sme sa pokúsili navrhnúť nejaké riešenie, ktoré vlastne takýmto reštrukturalizáciám do budúcna zabráni.
Som veľmi rád, že prišli aj s tým vedomím, že zrejme keď sa aj návrh alebo nejaká novela v tomto prípade podarí prijať v Národnej rade, že zrejme už im ako podvedeným veriteľom firmou Váhostav nepomôže, a prišli s tým, že chcú, aby jednoducho bolo systémové riešenie prijaté, ktoré do budúcna zamedzí, aby rovnaký osud, ako postihol ich, postihol nejakých ďalších podnikateľov, ktorí naivne pôjdu pomáhať víťazom tendrov realizovať štátne zákazky a v skutočnosti iba na tom hlboko prerobia a ohrozia život svojich rodín, existenciu svojich rodín. Bohužiaľ, mnohí malí, drobní podnikatelia pritlačení takýmito okolnosťami a takouto situáciou, si siahajú na život, mnohé manželstvá, ktoré sú vystavené takejto skúške, kedy otec rodiny niekoľko mesiacov, pol roka, rok niekde pracuje, prípadne má firmu a zamestnáva tam kopu ďalších ľudí a nakoniec mu podvodníci typu pána Širokého nezaplatia, tak mnohé manželstvá sú vystavené ťažkým skúškam, následne rozvodom a rozpadu rodín a toto všetko a za toto všetko je zodpovedná vládna strana SMER, jej 83 kolesíkov, ktorí tu rozhodujú a ktorých zodpovednosťou je, aby prijali účinné riešenia, aby takéto podvody sa viac na Slovensku nediali.
Samozrejme, za rozpady týchto rodín, za to, že si mnohí otcovia týchto rodín siahnu na život preto, lebo jednoducho nemajú z čoho žiť, je v prvom rade zodpovedný Robert Fico ako premiér Slovenskej republiky a takýmto spôsobom podľa mňa reálne ukazuje, ako si predstavuje sociálnu demokraciu v praxi. Ak raz niekto systematicky kryje chrbát podvodníkom, ktorí okrádajú desiatky tisíc malých drobných živnostníkov a neurobí nič voči tomu, ani úbohú tlačovku, kde by povedal, že to nie je správne, tak je pre mňa zlodej, podvodník a vrah. V tomto prípade hovorím o Robertovi Ficovi. Vystavovať tisícky a desiatky tisíc ľudí podvodníkom typu Širokého a ďalších sponzorov vládnej strany SMER, ktorí týmto ľuďom nezaplatia poctivo odvedenú prácu, je podlé a nemá nič spoločné so sociálnym cítením, nemá nič spoločné so základnými princípmi sociálnej demokracie, ktorú Robert Fico paradoxne považuje za správnu iba vtedy, keď naivne alebo, bohužiaľ, veľakrát naivne zmýšľajúcim ľuďom rozdáva vlaky zadarmo a nepovie im, kto v skutočnosti tieto vlaky zadarmo zaplatí.
Naďalej tolerovať dnešný zákon a dnešné praktiky pri zákone o reštrukturalizácii považujem za, zo strany Roberta Fica, vládnej strany SMER za pokrytectvo, podlosť a odporné konanie, ktoré nemá nič spoločné s ľudskosťou, a tak ako som povedal, ani nič spoločné so sociálnym cítením alebo sociálnou demokraciou. Po tom, ako sme sa stretli s veriteľmi firmy Váhostav, čiže podvedenými ľuďmi, ktorí vykonali si poctivo svoju prácu vo Váhostave alebo pre Váhostav, sme konzultovali riešenia s viacerými sudcami a konkurznými sudcami a prišli sme teda k riešeniu, ktoré navrhujeme, ktoré predkladáme, ktoré, teda hlavný pilier tohto riešenia je, tak ako som povedal v úvode, že navrhujeme, aby Váhostav a podobné podvodnícke firmy viac nepatrili pánovi Širokému a ich majiteľom, ale aby po reštrukturalizácii patrili automaticky tým ľuďom, ktorých títo ľudia, títo podvodníci podviedli. Takto to považujeme za správne, takto to považujeme v súlade so sociálnym cítením, v súlade s heslami, ktoré tu Robert Fico hlásal na bilbordoch, že ľudia si zaslúžia istoty, lebo si myslíme, že omnoho viac by nám malo záležať na tých desiatkach tisíc malých drobných podnikateľov, ktorí pre firmy sponzorov SMER-u pracujú jako na istotách pána Širokého a podobných.
Istoty si zaslúžia malí, drobní, ktorí chodia do svojej práce veľakrát ako vynútení živnostníci, že prinútení okolnosťami byť živnostníci v skutočnosti vykonávajú svoju prácu ako bežní zamestnanci, kde majú svoju pracovnú dobu, kde podliehajú pokynom svojich nadriadených, a títo ľudia si zaslúžia istoty, nie sponzori vládnej strany SMER, ako to mylne chápe Robert Fico.
Bohužiaľ, za tri roky sa správa tak, že každý mesiac rozdáva niekoľko desiatok miliónov eur práve sponzorom vládnej strany SMER, a zrejme takýmto spôsobom teda pochopil to heslo na bilbordoch, kedy hovoril, že ľudia si zaslúžia istoty. Ja ho iba poprosím, aby v budúcej kampani, ktorá je čochvíľa, aby nepísal, že "ľudia si zaslúžia istoty", ale aby napísal "moji sponzori si zaslúžia istoty", vtedy to bude skutočné, vtedy to bude zodpovedať skutočnosti tak, ako to v reáli robí.
Možno podrobnejšie teda k niektorým bodom, čiže napríklad k bodu 11, keďže navrhujeme, aby ako prednostné riešenie reštrukturalizácie bolo, spočívalo teda v prevode podniku dlžníka na svojich veriteľov, čiže v prevode podniku pána Širokého na svojich živnostníkov, ktorí pre neho pracovali, tak navrhujeme, aby na prijatie takéhoto preferovaného riešenia bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov veriteľského výboru. Čiže v podstate aj to prednostné riešenie alebo prioritné, ktoré navrhujeme, tak ho aj vlastne tak chránime spôsobom hlasovania, ktoré navrhujeme, a to tak, aby sa veriteľský výbor dokázal ľahšie zhodnúť na takejto forme reštrukturalizácie, kedy sa podnik prevedie na veriteľov, čiže tých malých, drobných dodávateľov, ako na alternatívne spôsoby reštrukturalizácie, ktoré, bohužiaľ, dnes sú priorite preferované veľkými veriteľmi. Čiže robíme ho nielen papierovo preferovaným riešením, ale zároveň aj spôsob hlasovania, ktorý navrhujeme, ho chráni a iné alternatívne riešenia robí omnoho ťažšie dosiahnuteľnými ako toto prioritné preferované riešenie.
Taktiež teda rozširujeme právomoci veriteľského výboru, lebo teda doposiaľ veriteľský výbor návykom činnosti dlžníka de facto dosah nemal. Mohol jedine rozšíriť rozsah právnych úkonov, ktoré majú podliehať súhlasu správcu, ale podľa nášho návrhu bude veriteľský výbor môcť uznesením rozhodnúť o rozšírení svojej pôsobnosti a podmieniť úkony dlžníka nielen súhlasom správcu samotného, ale aj súhlasom veriteľského výboru. Čiže tým posilňujeme právomoci veriteľov, ktorí takýmto spôsobom budú mať omnoho lepší a priamejší dosah na realizáciu alebo teda na priebeh reštrukturalizácie.
Cieľom navrhovanej úpravy je získať väčšiu kontrolu veriteľov nad konaním dlžníka a už v počiatočnom štádiu reštrukturalizácie, kde teda navrhujeme prednostné riešenie na uspokojenie všetkých veriteľov, prevod podniku dlžníka. Ako som povedal, ide o obsiahlejšiu právnu úpravu, ktorá teda dokopy aj s dôvodovou správou má 21 strán, takže myslím si, že pre prvé čítanie by mohol stačiť ten úvod, ktorý som vlastne spomenul, a chcel by som vás hlavne poprosiť o dobrú vôľu riešiť tento problém. Ak bude najmenšia dobrá vôľa zo strany poslancov SMER-u nekryť viac podvodníkov typu pána Širokého a podobných, ktorí, áno, uznávam, sú vašimi sponzormi, a teda pomáhali vám vo volebných kampaniach v minulosti, ale ak bude najmenšia vôľa nekryť praktiky týchto podvodníkov do budúcna a budete mať čo len najmenšiu vôľu naplniť to, čo ste mali napísané na bilbordoch, že ľudia si zaslúžia istoty, a budete mať najmenšiu vôľu sociálne cítiť s malými, drobnými zamestnancami, ktorých papierovo zamestnávajú tieto firmy ako živnostníkov, tak verím, že tento návrh zákona posuniete do druhého čítania a v druhom čítaní ho vycibríte už podľa toho, ako uznáte na vhodné, prípadne ako vám povedia vaši právnici alebo príslušné ministerstvá. Každopádne my sme sa snažili spraviť právnu normu tak, aby riešila tie najzásadnejšie problémy, aby neurobila alebo aby odstrašila dlžníkov od toho, že sa v podstate dobrovoľne vydajú na cestu robenia dlhov s tým, že sa spoliehajú na to, veď ma Fico očistí v reštrukturalizácii a budem môcť ďalej podvádzať svojich dodávateľov.
Myslíme si, že stačilo 9 rokov praktiky tohto zvrhlého zákona na Slovensku, a posledné prípady, kedy paradoxne práve výstavba diaľnic, v ktorej sú najväčšie zákazky týchto najväčších firiem, ktoré v poslednej dobe prešli reštrukturalizáciou, čiže Váhostav a Doprastav, by mali upriamiť pozornosť aj vás ako predstaviteľov vládnej strany, lebo veľmi radi sa chválite, koľko diaľnic staviate, koľko ste postavili, ale zrazu akosi necítim, že by ste sa chválili tým, že napr. firma jedného vášho sponzora pána Širokého Váhostav nevyplatila za postavenie týchto diaľnic 100 mil. eur. Ja si naozaj potom kladiem otázku, aké právo vy máte sa chváliť cudzím perím, keď sa vlastne chválite tým, že vaši ľudia, firmy vám blízke, firmy vašich sponzorov nevyplatia 100 mil. eur, čo sú 3 mld. korún na mzdách, lebo prioritne to je, 90 % sú to mzdy, to nie sú dodávky tovaru, a ako vy sa môžete chváliť, a že vám to nezhorkne v ústach, tá chvála, a hlavne vášmu predsedovi, keď sa tu chváli s výstavbou diaľnic, keď tieto diaľnice sú na Slovensku stavané podvodom, podvodom vo vašej réžii, pod vaším krytím, kedy nič nerobíte proti tomu, aby neboli ľudia, ktorí prácu na výstavbe týchto diaľnic vykonávajú, akýmkoľvek spôsobom chránení proti podvodníkom, ktorí ich okrádajú, nezaplatia im faktúry, potom sa očistia na súdoch a sú páni znova opäť veľkopodnikatelia, ctení veľkopodnikatelia, s ktorými si váš pán predseda sadá do rovnakých lóží, sleduje hokejové zápasy, pozýva si ich na svoje snemy.
Skôr si myslím, že by ste sa mali hanbiť za takéto konanie, lebo konanie týchto ľudí je čistý podvod, a vy ho kryjete a kryje váš predseda vlády. A tak ako som povedal v polovičke svojej reči, ak raz kryje takéto konanie a nič voči nemu nerobí, a následne sa títo chudáci zamestnanci, ktorých iba "formálne" nazývame živnostníci, ktorým nezaplatia podvodníci, vám blízki podvodníci za výkon ich práce na výstavbe diaľnic, ak následne títo ľudia si siahnu na život, ak následne rodiny týchto ľudí sa rozpadajú, lebo jednoducho nemajú peniaze, nemajú peniaze za spravodlivo odvedenú prácu, tak vy ste za to zodpovední, lebo pre mňa ten, kto zločiny kryje, je väčší zločinec jako ten, kto zločiny pácha.
Budem veľmi rád, ak si vstúpite do svedomia a tento návrh zákona posuniete do druhého čítania.

Skryt prepis