Videokanál poslanca

Idem od konca.
Čiže, pán poslanec Martvoň, pýtate sa, prečo som vtedy nevystupoval, aby tento post obsadzovala odborná verejnosť. No vystupoval som, vy ste tu neboli, tak si pozrite záznam. Vystupoval som aj vtedy, aj vtedy som upozorňoval vtedajšiu vládnu moc, ktorej súčasťou v podstate síce iba do počtu, ale bol som. Ale tá vládna moc pristupovala k nám asi tak ako k opozícii, jednoducho nás nepočúvala a tiež si silou-mocou chcela presadiť svoje.
Ale zas nemôžeme teraz, to hovorím aj k pánovi poslancovi Jarjabkovi, buďme spravodliví, ten súčasný zákon umožňuje politickú nomináciu na post šéfa RTVS, ale aj ten predošlý umožňoval de facto politickú nomináciu na post šéfa STV a Slovenského rozhlasu.
Takže ak môžem to brať z vašej strany, hoci ste to priamo nepovedali, ale za taký nejaký verejný prísľub, že dobre, že zmení sa zákon tak, aby do budúcna to bola čisto odborná nominácia, ja som veľmi rád. Ale teda neviem, či takto ste to mysleli. Ale ak ste to takto mysleli, ja vám držím všetky palce a my vás určite v tomto podporíme. Akúkoľvek zmenu, ktorá prospeje v prospech odborných nominácií na takýchto postoch, kde vyslovene by to mal byť odborný nominant, lebo zbytočne to potom vnáša sváry medzi koalíciu, opozíciu, jeden druhému si závidíme, že máme svojho riaditeľa RTVS. Ako to je, to je hlúpe, detinské a nepatrí to do demokratickej spoločnosti.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, neodpustím si pri tejto príležitosti jednu možno takú trošku rečnícku a v mojom prípade aj takú klasickú otázku, že či nám vlastne toto bolo treba a či aj ľuďom bolo treba, aby znova v podstate platili ľudí, politikov, ktorí by mali riešiť ich problémy, aby riešili problém zbytočne čisto politicky s obsadením vlastne funkcie, ktorá by mala patriť čisto odborníkovi. Či už nenastal konečne čas na to, aby sme sa spoločne dohodli na tom, že nechajme takúto inštitúciu naozaj spravovať odborne odborníkom a politici do toho vôbec sa nebudeme starať. Takto to potom vyzerá, že naozaj zmenia sa voľby a vždy tá vládna garnitúra si chce dosadiť na túto pozíciu šéfa, riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie, ešte raz hovorím, verejnoprávnej inštitúcie, ktorá by mala byť v prospech všetkých, v prospech verejnosti, nie iba koaličnej verejnosti, vždy iba svojho človeka. Považujem to za veľmi veľkú chybu a naozaj donebavolajúci príklad politickej nominácie a zneužívania politickej moci politikmi.
Verím tomu, že aj vy, súčasná vládna moc, ale aj opozícia raz dospejeme - a bude to veľmi skoro - k tomu, že urobíme veľký rez medzi odbornosťou a medzi politickými nomináciami. Nevidím žiadny dôvod, aby riaditeľ takejto inštitúcie, ako je RTVS, bol politický nominant a presadzovaný doslova násilím cez zneužitie, si myslím, zákona pri odvolávaní pani Zemkovej a teraz dosadenie si vlastne ďalšieho politického nominanta, ktorého si vládna strana presadí.
My sa voľby zúčastníme, hoci s vaším spôsobom odvolania pani Zemkovej nesúhlasíme. Ale oddeľujeme tieto dve veci. Dobre, vy to máte na triku, je to vaše svedomie, ako ste Zemkovú odvolali, ale keďže je tu 11 kandidátov, ktorí sa demokraticky uchádzajú o túto funkciu, my chceme sa voľby zúčastniť.
Ale ešte raz hovorím, viem, že možno to je hrach na stenu, ale poprosím vás, zamyslime sa, či takéto funkcie by sme naozaj nemohli nechať odbornej verejnosti, nech si ich spravuje a zbytočne by sme sa tu navzájom netraumatizovali, netraumatizovali by sme verejnosť a mohli by sme potom naozaj vyžadovať od takýchto médií, napríklad aj inštitúcie, aby boli objektívne a aby dávali všetkým politickým stranám napríklad rovnaký priestor v politických diskusiách.

Budem reagovať iba na poslanca Bublavého. Veľmi pozorne počúva, že, povedal si dve veci, že ak niekto sa teší z toho, že prišla kríza, nie je s ním niečo v poriadku. Dovolím si zopakovať, čo som povedal. Povedal som, že jediné, čo ma na kríze teší, je to, že naučila kríza sa politikov správať zodpovedne, alebo inak povedané, že kríza odhalila krízu hodnôt politických strán, alebo krízu hodnôt politickej strany SMER napríklad, ale aj ostatných, ktoré sa správali nezodpovedne.
A potom si druhé povedal, že ak niekto kritizuje SMER za to, že pomohol schváliť rozpočet, nie je s ním všetko v poriadku. Znova hovorím, že som hovoril o tom, že nemôžete vy kritizovať, že vznikla diera v štátnom rozpočte, alebo kritizovať štátny rozpočet, ktorý ste de facto vy schválili. Ako naozaj, to je schizofrenické. A povedal si, že nie je teda s ním niečo v poriadku. A ja si dovolím povedať, že ak akýkoľvek poslanec Národnej rady nie je schopný pochopiť dva jednoduché a čisté argumenty, logické, tak nie je s ním niečo v poriadku.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni poslanci, chcem teda reagovať na úvodné slovo pána premiéra. Na začiatku začal vetou, že každý, kto má silné slová, by mal zvážiť, či má na to dôvod, či má na to právo. Od pána premiéra tu tých silných slov zaznelo veľmi veľa.
A možno by som začal iba teda jednou otázkou, či má pán premiér právo a dôvod hovoriť dnes, že nastala nejaká diera v štátnom rozpočte, keď sedemnásť poslancov SMER-u pri hlasovaní o štátnom rozpočte vytiahlo karty, aby umožnilo, aby zákon o štátnom rozpočte prešiel. Medzi týmito sedemnástimi poslancami boli súčasní štyria ministri, aj pán predseda parlamentu napríklad. Čiže poslanci SMER-u umožnili na jeseň minulého roku prijať tento štátny rozpočet, ktorý dnes kritizujete. A trošku mi to pripadá schizofrenické, ale odpovedajte si na ňu. Čiže ešte raz, to bola reakcia na slová pána premiéra. Každý, kto má silné slová, by mal zvážiť, či má na to dôvod, či má na to právo. Pán premiér určite nemal právo kritizovať prijatie štátneho rozpočtu, keď sám svojím príkazom voči svojim poslancom umožnil jeho prijatie.
Vtedy, v tom čase si SMER mohol povedať čokoľvek a čokoľvek by mu v podstate vtedajšia koalícia vládna splnila. Vtedy mohol premiér povedať, chceme nižšie výdavky, chceme vyššie príjmy, alebo nižšie príjmy rozpočtovať do rozpočtu a takto by to mal napísané, čierne na bielom, a dnes by tu nemusel teatrálne trhať rozpočet vlády Ivety Radičovej. Vtedy si neurobil domácu úlohu, ktorú urobiť si mal, a preto dnes nemá právo ani dôvod kritizovať a mať silné slová.
Tri fakty, o ktoré sa opieral pán premiér v zdôvodnení skráteného legislatívneho konania, boli v prvom rade povinnosť konsolidovať verejné financie na úroveň 4,6 percenta HDP. V podstate z jedného dôvodu mám rád, alebo som rád, že prišla kríza. Ako vyzerá to zvláštne, že tu také niečo poviem, ale som rád, že prišla kríza, preto, že naučila alebo prinútila politikov sa správať zodpovedne. Som presvedčený, ak by kríza neprišla, tak pán premiér by tu žiadne skrátené legislatívne konanie nepredkladal a SMER by si nič nerobil z nejakého 5,3-percentného deficitu a smelo by míňal viac a viac a možno by sme mali 8-percentný deficit, ako ste urobili v posledných dvoch rokoch vášho vládnutia.
Čiže a na druhej strane priznávam, som rád, že SMER v podstate tento záväzok dodržať chce, záväzok, ku ktorému sa, ktorý prijala vlastne predošlá vládna koalícia, ale ku ktorému sa de facto už pri tom umožnení prijatia štátneho rozpočtu prihlásila aj strana SMER. Takže bolo by zvláštne, keď raz umožnili prijať takýto záväzok, že dnes by sa k tomu nehlásili, lebo by sa nehlásili k svojmu vlastnému záväzku.
Druhý dôvod, že máme finančne neudržateľný dôchodkový systém. Myslím si, že toto je trošku falošný dôvod na to, aby sme predkladali skrátené legislatívne konanie. To je dôvod možno, prečo navrhujete zmenu z 9 percent na 4, ale nemôže to byť dôvod na to, aby sme to urobili rýchlo, rýchlo teraz počas leta, kedy tretina ľudí je niekde na dovolenkách, kedy vnímanie ľudí je možno otupené, aby sme to urobili v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa o tom hovorilo tak možno maximálne jeden, dva dni, a aby teda ľudia vlastne sa o tom dozvedeli čo najmenej. Čiže tento dôvod alebo tento fakt považujem za falošný.
A tretí dôvod je to, čo som v podstate hovoril na začiatku, a to, že teda rozpočet na rok 2012 je nastavený nereálne a vlastne vznikla diera v štátnom rozpočte vo výške 500 mil. eur. A že to je svadobný dar, ktorý dostala vláda SMER-u od bývalej koalície. Ešte raz opakujem, pán premiér povedal svojim poslancom, sedemnásti vytiahnite karty a umožnite priechodnosť zákona o štátnom rozpočte. Čiže vládna strana SMER so štyrmi vtedajšími koaličnými stranami schválila návrh štátneho rozpočtu, tým pádom spoločne ste za tento návrh zodpovedný, spoločne ste sa pod neho podpísali. Čiže je znova zvrátené hovoriť, že to je niečo, čo vám tu niekto nachystal ako svadobný dar.
Čo však uznávam, je to, že z týchto 500 mil. eur, diery v štátnom rozpočte, je otázne, aká čiastka, ale určite nebude malá, je čiastka, ktorá je spôsobená nefunkčnosťou daňového systému, čo v čase schvaľovania štátneho rozpočtu, ku ktorého schváleniu ste aj vy prispeli, ste nemohli vedieť. Jednoducho je to dôsledok naozaj diletantského prístupu nominantov pána Mikloša a možno aj jeho samého. Čiže tento fakt a faktor, ktorý spomenul pán premiér, uznávam.
Pýtal sa možno, či je alternatíva voči skrátenému legislatívnemu konaniu. A ja si dovolím tvrdiť, že je alternatíva, ak by ste najmenej chceli. Možno trošku by spôsobila komplikáciu, ale naozaj by ste nechali, aby ten proces prebehol štandardným spôsobom, a tá alternatíva spočíva v tom, že tých 40 mil. eur, ktoré takýmto spôsobom chcete za ten jeden mesiac, o ktorý skôr začne platiť novela zákona, získať, tak by ste získali napríklad tým, že by ste za mesiace október, november, december o tých 40 mil. eur vlastne ponížili odvod do druhého piliera. Čiže bolo by to vlastne nie 4 percentá, ale ešte vlastne o tých 40 mil. eur nižší odvod.
Čiže ak by ste len najmenej chceli, tak by sa to urobiť dalo. Od nového roka by platili 4 percentá, do nového roka, za tie tri mesiace, trošku menej, ale všetko by prebehlo v štandardnom legislatívnom procese. Bohužiaľ, naozaj chcete, aby to rýchlo bolo za vami, je to nepríjemné niečo, čo nechcete vysvetľovať ľuďom. A mňa toto mrzí. Lebo vždy ma bude mrzieť, aj dnes ma mrzí, keď politik v podstate zneužíva nevedomosť svojich vlastných voličov. Dnes tým, že vlastne neumožníte klasický legislatívny proces, neumožnite to, aby možno mesiac Slovensko o tejto téme hovorilo, vlastne blokujete, alebo zamedzujete, aby ľuďom prišli komplexnejšie informácie v tejto problematike, aby naozaj si vedeli urobiť čo najobjektívnejší názor. Ale vládnete vy, je to vaša moc, je to vaša vizitka, je to vaša vizitka toho, ako pristupujete k svojej vlastnej moci.
Tú ostatnú časť vystúpenia ani teraz v podstate hovoriť nebudem, aby som teda naozaj bol, držal sa línie toho, že vlastne sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní, a nebavíme sa o samotnom návrhu znížiť odvody alebo vlastne o celom samotnom teda zákone. Čiže ešte raz, mrzí ma veľmi, že ste pristúpili k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vôbec vám nevyčítam to, že máte iný pohľad na vec, že máte iný pohľad na druhý pilier a že by ste ho chceli nadstaviť možno inak.
Viem si predstaviť naozaj konštruktívnu debatu na túto tému a možno naozaj sa baviť aj v tom duchu, ako aj premiér sám povedal, baviť sa možno o ústavnom zákone, kde nakoniec by bol výsledok nie 4 percentá, ale možno by bolo nejakých 6 percent, ale ústavným zákonom zabetónovaných tak, aby sa do tohoto vlastne znova ďalšia nejaká garnitúra, ktorá príde o štyri, o osem rokov po vás, znova zase nepostavila k tomu inak a nemenila všetko z hlavy na nohy, alebo z nôh a hlavu.
Čo v podstate zároveň táto dnešná diskusia ukazuje, ukazuje podľa môjho presvedčenia aj škodlivosť systému politických strán, tak ako funguje na Slovensku, že naozaj to je o tom, že keď niekto vládne a keď prekročí tých 75 a má tých svojich 76 a viac hlasov, či jedna alebo druhá strana, tak snaží sa násilím presadzovať tú svoju mienku. A to dôchodkovému systému určite nepomáha, lebo dôchodkový systém je systém, ktorý by mal v prvom rade vykazovať jeden parameter, a to stabilitu. A sami viete, že jednoducho sú to podmienky, ktoré sa nadstavujú na dlhé obdobie. A to, že dnes to meníte vy, predtým to menili, alebo najprv nadstavili pravičiari svojich 9 percent, možno extrémne veľa, potom ste prišli vy a zmenili ste, alebo nadstavili ste nejakých šesť mesiacov vyhodnocovania investície pre dôchodkové správcovské spoločnosti, čo dnes sami uznávate, že to bola chyba, lebo v tomto návrhu navrhujete zmenu šiestich mesiacov na 20-násobok až 30-násobok, čiže na 10 rokov alebo až 15 rokov, kedy sa má posudzovať výnosnosť investície, tak znovu ste urobili vy nejaký zásah, ktorý dramaticky zakolísal celým systémom, a dnes znova idete urobiť zásah, ktorý zase robí možno iný extrém.
Čiže tuto vnímam to, že je vyslovene, politické strany tomu celému systému škodia. A ak by dôchodkový systém mali nadstaviť možno, alebo nadstavovalo desať odborníkov, ktorých by možno na začiatku politické strany nominovali a nechali by im naozaj imunitu ich rozhodnutia a nechali by na nich, aby vybrali ten najlepší systém, tak si myslím, že by tu platil nejaký systém ktorý by sme vôbec nemuseli meniť. Ale tak možno postupne niekedy, keď uznáme, že toto neprospieva samotnému dôchodkovému systému, k takémuto niečomu prídeme a budeme sa do budúcna snažiť robiť zásahy už iba ústavnou cestou, čo by som si teda veľmi rád prial.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, pán predseda, ja naozaj zdržovať nebudem. Chcem sa vyjadriť iba naozaj k osobe Kamila Krnáča.
Ja som tam skoro dva roky s ním sedel a myslím si, že čo je na ňom najcennejšie, je práve to, že nie je politik. On síce tu za politika bol, ale on sa naozaj správa veľmi nepoliticky a keď môžem prezradiť také trošku aj z vnútornej kuchyne SaS, keď som mal určitý čas možnosť do nej vzhliadnuť, tak jednoducho bol to človek, ktorý keď bol o niečom presvedčený, tak si za tým názorom stál napriek tomu, či mu niekto hovoril, že to je, alebo nie je v súlade s nejakou straníckou líniou.
A keď som potom videl možno aj systematickosť jeho práce, že jak makal na zákonoch, ktorých, ktoré potom následne predkladal, tak ja som ho naozaj obdivoval, a toto mne osobne, táto kvalita chýba a keďže som hlboko presvedčený proti politickým nomináciám a zároveň Kamil Krnáč podľa omnoho viacej odborníkom a presvedčeným človekom ako politikom, tak ja si myslím, že je veľmi dobrý kandidát do tejto pozície, a myslím si, že práve preto, že bol schopný robiť aj tú vnútornú opozíciu v SaS, že ani vy, poslanci SMER-u sa nemáte čoho báť, že by bol jednoducho zlý človek na zlom mieste a robil by vám nejaké prieky.
Takže, iba týmto som chcel vyjadriť plnú podporu nášho klubu Kamilovi Krnáčovi na pozíciu predsedu NKÚ.

Janka, tiež ma mrzí veľmi, že vlastne v takejto otázke, kde všetci sa zhodneme určite v tejto sále, a nepredpokladám, že tu niekto je iný, že to vzdelanie je základ, že zbytočne presúvame alebo posilňujeme kompetenciu samospráv. Jasné, samospráva je pekná vec. Nech keď samospráva je zodpovedná, nech si sama spravuje veci, ktoré na starosti má. Ale nevidím absolútne žiadny dôvod na to, aby v tejto otázke naozaj prišiel befel z pozície štátu a štát povedal, toľko a toľko percent trebárs v porovnaní s počtom obyvateľov alebo detí musíte vytvoriť miest v CVČ-čkach, toľko a toľko peňazí tam pôjde, a nenechávať tieto otázky práve na samosprávu.
Minulý týždeň sme prešli si pár osád. A nechcem tento príklad príliš používať. Ale naozaj ja môžem povedať, že na Luníku, keď sme vyšli od starostu, tak potom medzi tými ľuďmi sa mi prihovoril odrazu človek, o ktorého, poviem to možno škaredo, neobtrel by som si bicykle. Tiahlo z neho ako zo suda a buď bol sfetovaný, alebo spitý. A keď mi odrazu povedal, že ja som tu bývalý starosta, a keď mi vedľa neho chlapík povedal, že, áno, štyri roky tu bol starostom, tak vtedy som sa zhrozil. Keď štát vlastne pristupuje k samospráve tak, že vlastne povie, však koho si ľudia zvolili, tak ten je najmúdrejší a ten nech spravuje veci, nemyslím si, že to je úplne vždy správne. Použil som tento extrémny príklad, aby sme si uvedomili, že nie všetci starostovia sú natoľko zodpovední a uvedomelí, aby naozaj nepodľahli pokušeniu urobiť miesto krúžkov pre deti si nový lepší chodník alebo zastávku MHD.

Ďakujem, Igor, za tvoj príspevok do debaty. A myslím si, že si to vcelku objektívne zhrnul, aj keď si obviňovaný z toho, že to nebolo príliš objektívne a neboli tam fakty. Ja si práveže myslím, že tam tie fakty boli.
A mrzí ma naozaj na tejto snahe ministerstva školstva, že miesto toho, aby sme opravili systém, ktorý viac-menej funguje, ideme vymýšľať úplne niečo nové. A obávam sa, že naozaj to dopadne tak, ako si už viackrát povedal, že desiatky tisíc, možno stovky tisíc detí, ktoré dnes do tých krúžkov chodia, odrazu do tých krúžkov nebudú môcť chodiť, lebo jednoducho, bohužiaľ, centrá voľného času zaniknú. A toto je práve téma, pri ktorej ja by som očakával minimum politiky a veľmi veľa rozumu. A zdá sa mi, že tu je maximum politiky a minimum rozumu.

Ja som ešte jednu vec vtedy v rozprave nepovedal a to je taký, taká možno trošku mylná predstava, že vlastne my teraz prikazujeme, že aby vlastne v každej reklame cestovka uvádzala jednu cenu a neriešili by sa tie situácie, že kde naozaj chcete mať výhľad na more, s dvomi deťmi, tromi deťmi, s jedným dieťaťom a podobne. Preto my vlastne, keď si aj prečítate presne ten návrh zákona, tak vyslovene tam uvádzame, že ak nie je možné vopred určiť konečnú cenu podľa odseku 1, ktorý hovorí o tom, že iba teda tú fixnú cenu, "predávajúci v reklame uvedie reprezentatívny príklad zájazdu, ktorý obsahuje popis všetkých služieb, ktoré sú súčasťou zájazdu, a konečnú cenu, ktorú spotrebiteľ zaplatí vrátane všetkých platieb spojených s poskytnutím zájazdu". Čiže napríklad uvedie, cena pre rodinu s dvomi deťmi s výhľadom na more na 14 dní je táto položka toľko, tá toľko, tá toľko, dokopy táto suma, ako rovno v reklame, aby ten človek videl, že my keď pôjdeme si ako rodina s dvomi deťmi objednať tento zájazd, tak od tejto sumy si vieme kúpiť ten zájazd so všetkými povinnými tými príplatkami.
Čiže ešte zopakujem, cieľom tohto zákona nie je šikanovať teraz cestovné kancelárie, ani si vôbec nemyslím, že ony doteraz akože podvádzali alebo zneužívali svoje nejaké postavenie. Nie. Fungovali presne podľa toho zákona, aký my sme im nalinajkovali. Zákon im umožňoval predávať zákony(zájazdy) doteraz tak, ako ich predávali, tak nerobme z nich podvodníkov. Nie. Nepodvádzali zákazníkov, fungovali podľa zákona, ako my sme im dali. Využívali systém, ktorý my sme nastavili.
Čiže je to v prvom rade ochrana ľudí pred možno zavádzajúcou reklamou, keď to tak nazvem, a v druhom rade veľmi podstatný moment - podpora slovenského cestovného ruchu alebo ochrana slovenského cestovného ruchu, domáceho cestovného ruchu pred zahraničným cestovným ruchom. Ako tváriť sa naďalej, nechať tie podmienky pokrivené a de facto takto na prvý pohľad vtedy, keď sa ten človek mentálne rozhoduje, kedy si zapisuje do podvedomia, že čo ho láka, kam na tú dovolenku by chcel ísť, a stále dlhodobo zvýhodňovať zahraničné zájazdy pred slovenskými nie je fér.
Keď hovoríme o tom, že sme suverénna krajina, kupujme slovenské výrobky, tak kupujme aj slovenské služby a toto je jeden krok, čím môžeme pomôcť podnikateľom v slovenskom cestovnom ruchu, že nebudú odrazu tí, ktorí sú vlastne strašne drahí, a to Bulharsko, Turecko, Chorvátsko, všetko je strašne lacné. Nie. Odrazu ľudia už na prvý pohľad budú vidieť, že áno, tie Tatry sú za tristovku a to Turecko je za šesťstovku. Už budú vidieť, že sa oplatí možno ísť aj na Slovensko do tých našich, veľakrát prázdnych hotelov, penziónov, ubytovní.
Ďakujem pekne za podporu.

Pán poslanec Brixi, jasné, mňa tiež mrzí, že vlastne tá podpora cestovného ruchu na Slovensku voči ostatným krajinám tak trošičku pokrivkáva.
Pán poslanec Érsek, keď ste hovorili o tom cestovnom a podobne... Érsek (pozn. red.: vyslovené ako Éršek"). Tak? Som dobrý.
Tak toto, v tomto, čo my navrhujeme, tak je to o tom, že aby naozaj, keď vás cestovka láka na nejaký zájazd, do Bulharska napríklad, tak aby za tú cenu, ktorú uvedie, tak aby ste si mohli kúpiť naozaj zájazd do Bulharska aj s cestou. To, že už či navyše by ste tam mali potom sedenie na kolese alebo na chvoste autobusu, to už sú také variabilné príplatky, ktoré už potom môžu byť ako bokom uvádzané, a vy, keď sa rozhodnete ich mať, tak áno, okej, alebo nie, ale jednoducho, aby vás za tú cenu tá cestovka do toho Bulharska dopravila. Čiže toto riešime. Neviem teda, či sme sa úplne teda presne pochopili.
A, Martin Poliačik, ďakujem za podporu, ale to je váš liberálny prístup, že vy by ste najradšej boli, že vôbec ľuďom nepomáhať, ale ja si myslím, že v takýchto veciach, keď vidíme, že hromadne v tejto situácii podnikatelia, niektorí, zneužívajú možno neznalosť zákazníkov, tak by sme mali ľuďom pomáhať a štát by mal niekedy teda aj ľudí v správnej chvíli chrániť a toto, si myslím, že je práve taký moment.

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, z rozpravy zatiaľ mám dojem, že sme sa trošku nepochopili možno tak navzájom, že čo vlastne riešime, ale teda hlavne z vystúpenia pána Kondróta, on na to upozorňuje, že vlastne rieši to už zákon o cenách.
Poviem to inak. Aj v tom Nemecku, aj Rakúsku, aj v Čechách rieši zákon o cenách to, že zákazník pred podpisom zmluvy musí byť informovaný o konečnej cene. Aj u nich, aj u nás, avšak u nich navyše zákon rieši to, že v reklame nesmie byť uvádzaná cena zájazdu, ktorá je klamlivá na prvý pohľad, vlastne že tam uvedie iba časť ceny a na mieste sa zákazník v cestovnej kancelárii dozvie o povinných príplatkoch, bez ktorých sa ten zájazd kúpiť nedá.
Ten príklad, ktorý vy ste uviedli, kúpim Passata a môžem si potom prípadne zvýšiť jeho výbavu, tak znamená to, že, áno, do reklamy vám uvedú, že kúpte si Passata od 20-tisíc eur, ale reálne máte šancu prísť do tej predajne a kúpite Passata za 20-tisíc eur základnú výbavu. Rozdiel je v tom, na ktorý my reagujeme a ktorý chceme riešiť, je to, že cestovka povie, že, áno, Turecko za 390 eur, ale vy prídete do tej cestovky a v tej cestovke sa dozviete, ale to sa nedá iba za 390, lebo musíte mať povinný príplatok taký, povinný príplatok taký, povinný príplatok taký a potom variabilné príplatky, také ako pri tom Passate, čo ste uviedli ten príklad. Čiže vlastne vy máte minimálnu cenu zájazdu v skutočnosti možno 750, ale v reklame je uvádzaných 390, že stojí to Turecko od 390.
A toto je ten rozdiel, čo riešia Nemci, Rakúšania a Češi(Česi), keď som vymenoval najbližšie krajiny okolo nás, kde hovoria, že cestovná kancelária ak raz uvedie cenu zájazdu od nejakej ceny, tak zákazník má právo, keď príde do cestovnej kancelárie, za tú cenu si kúpiť niektorý zájazd ako za finálnu cenu. Čiže presne tak, ako ste použili ten príklad toho Passata, ak uvedie od 20-tisíc eur Passat, tak zákazník má právo kúpiť si za túto cenu Passata v minimálnej výbave. A takisto pri zájazde, ak napíše cestovná kancelária Turecko od 390 eur, zákazník má právo prísť do tej cestovnej kancelárie a za 390 eur si kúpiť úplne možno s výhľadom na smetisko, jednoducho veľmi zlý zájazd možno, ale naozaj ten základný, základný zájazd za tú cenu 390 eur.
A, čiže preto to hovorím, aby sme teda sa chápali vlastne, že o čo nám ide. Tu nejde o to, aby my sme teraz automaticky zaviazali alebo aby sme zviazali cestovkách ruky, aby mohli predávať iba zájazdy pre dva plus dva rodiny a na toto uvádzali kompletnú cenu. Nie, v podobe nech všetky tie variabilné dobrovoľné príplatky, keď niekto chce mať výhľad na more, keď chce byť sám v izbe, keď chce mať neviem čo ultra all exclusive, všetky tieto veci môžu byť navyše, ale za cenu, ktorú budú raz cestovky uvádzať, že od, ako som spomínal to Turecko od 390, nech za 390 si zákazník môže kúpiť v cestovke ten zájazd.
Čiže na vysvetlenie, prečo to vlastne riešime v zákone o reklame a aký je rozdiel medzi súčasným stavom, ktorý to vlastne čiastočne už rieši, že pred samotným podpisom zákazník, áno, je informovaný, logicky, to, čo aj tu teda pani predkladateľka povedala, s týmto asi úplne súhlasím, že ľudia majú v malinkých písmenkách napísané, že koľko koniec koncov ten zájazd stojí. Nie každý zákazník cestovky predtým, ako sa zaviaže, tak vie presne, koľko ho to stáť bude, to ako logicky, akože ľudia nie sú hlúpi, aby podpísali zmluvu, a nevedia, že koľko vlastne ten zájazd stáť bude.
Tu nejde o ten moment už samotného pobytu v cestovnej kancelárii, kedy on tie informácie by nedostával, nie, tam on ich dostáva. Tu ide o moment toho nalákania toho zákazníka, to, čo upozornil Martin Fecko, aby sme odrazu my tu nehádzali polená pod nohy slovenským podnikateľom v cestovnom ruchu. Odrazu tu je človek na Orave, na Kysuciach, v Tatrách, niekde si postaví penzión, urobí ponuku cestovného zájazdu naozaj za povedzme 290 eur komplet so všetkým, lebo on tam nemôže mať palivový príplatok na lietadlo pre človeka zo Slovenska, jednoducho je to komplet za 290 eur a na druhej stane je voči nemu podnikateľ, ktorý dá Chorvátsko od 170 eur alebo od 250 eur.
A toto je to zavádzanie, kde naozaj my vytvárame ilúziu v ľuďoch, že je výhodnejšie cestovať do zahraničia, ako ísť na Slovensko. To je už druhá vec, že ten človek potom následne sa dozvie v cestovne o všetkých tých príplatkoch k tomu a de facto zo 170 na konci je 420 a je to viacej o 50 % ako ten zájazd na Slovensku.
Ale ide pri reklame, sami viete, že to je o prvom dojme. Zbadáte spot, zbadáte reklamu, s reklamou som robil veľmi dlho, tak viem, že je to o prvom dojme, ktorý urobíte na toho zákazníka. Zapíšete sa do podvedomia a my dovoľujeme vlastne dlhodobo podnikateľom vlastne v cestovnom ruchu, aby manipulovali s ľuďmi a vytvárali ilúziu, že cestovať do zahraničia je výhodnejšie, ako cestovať na Slovensko.
A už z pohľadu aj tohto, možno podpory slovenského cestovného ruchu, by to bolo fér, aby sme narovnali podmienky. A keď raz dostali rozum Nemci, Rakúšania, Češi(Česi) a urobili to a Nemci naozaj dlhé roky, desaťročia to používajú, vlastne takýto prístup, Rakúšania niekoľko rokov, Češi(Česi) približne dva alebo tri roky, tak pravdepodobne nevymysleli niečo zlé.
A tiež možno sa treba zamyslieť a by som povedal príklad, na Slovensku tiež existuje pár lastovičiek cestoviek, doslova poviem aj názov Turancar. Prišiel s takouto iniciatívou, kde dobrovoľne začal uvádzať cenu komplet, lebo videli, že tak to funguje na západe, a dáva naozaj skutočnú cenu, že od koľko, a zistil veľmi rýchlo, že sa mu to nevypláca, lebo odrazu bol veľmi druhý voči všetkých ostatných, ale on dobrovoľne dával tú kompletnú cenu, za ktorú ten zákazník, keď prišiel do cestovky, tak mohol mať zájazd. Ale zistil, že sám sebe si hádže polená pod nohy, keďže ostatní sa neprispôsobili, ostatní chceli vytvárať ilúziu, akí sú lacní, a nechať si potom na to, aby spracovali ľudí, že však vlastne toto sú povinné príplatky k tomu.
Druhý problém čo je, tak aj ten súčasný stav, ak by sme ponechali ďalej, tak vlastne vytvára priestor nato, že tie cestovné kancelárie veľakrát robia to, že vlastne samotnú tu základnú cenu zájazdu umelo znižujú a dobiehajú to cez tie povinné príplatky. Čiže povinný príplatok nejaký, letisková taxa je v skutočnosti, ju nakupuje cestovka za 50 eur, ale ona ju účtuje 150 eur a o tých 100 eur zníži tú základnú cenu zájazdu. A takto umelo vlastne znižujú, vytvárajú alebo znižujú tú pôvodnú cenu, tú, na ktorú ako medový motúz lákajú zákazníkov, a tým pádom to neprospieva zdravej konkurencii aj medzi samotnými cestovkami.
Preto ďalší prínos by mal byť tohto zákona v tom, že ak vyrovnáme podmienky, ak naozaj budú musieť udať tú cenu, za ktorú si zákazník bude môcť ten zájazd kúpiť, tak sa vyčistí trh vlastne v tom, že budú môcť si lepšie konkurovať navzájom a mohlo by to podľa nášho názoru prispieť aj k určitému jemnému zníženiu cien na trhu, keďže tie ceny sa budú dať lepšie porovnávať. A preto si myslíme, že ten zákon je dobrý, správny, a by som vás prosil o jeho nepolitickú podporu.