Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni poslanci, chcem teda reagovať na úvodné slovo pána premiéra. Na začiatku začal vetou, že každý, kto má silné slová, by mal zvážiť, či má na to dôvod, či má na to právo. Od pána premiéra tu tých silných slov zaznelo veľmi veľa.
A možno by som začal iba teda jednou otázkou, či má pán premiér právo a dôvod hovoriť dnes, že nastala nejaká diera v štátnom rozpočte, keď sedemnásť poslancov SMER-u pri hlasovaní o štátnom rozpočte vytiahlo karty, aby umožnilo, aby zákon o štátnom rozpočte prešiel. Medzi týmito sedemnástimi poslancami boli súčasní štyria ministri, aj pán predseda parlamentu napríklad. Čiže poslanci SMER-u umožnili na jeseň minulého roku prijať tento štátny rozpočet, ktorý dnes kritizujete. A trošku mi to pripadá schizofrenické, ale odpovedajte si na ňu. Čiže ešte raz, to bola reakcia na slová pána premiéra. Každý, kto má silné slová, by mal zvážiť, či má na to dôvod, či má na to právo. Pán premiér určite nemal právo kritizovať prijatie štátneho rozpočtu, keď sám svojím príkazom voči svojim poslancom umožnil jeho prijatie.
Vtedy, v tom čase si SMER mohol povedať čokoľvek a čokoľvek by mu v podstate vtedajšia koalícia vládna splnila. Vtedy mohol premiér povedať, chceme nižšie výdavky, chceme vyššie príjmy, alebo nižšie príjmy rozpočtovať do rozpočtu a takto by to mal napísané, čierne na bielom, a dnes by tu nemusel teatrálne trhať rozpočet vlády Ivety Radičovej. Vtedy si neurobil domácu úlohu, ktorú urobiť si mal, a preto dnes nemá právo ani dôvod kritizovať a mať silné slová.
Tri fakty, o ktoré sa opieral pán premiér v zdôvodnení skráteného legislatívneho konania, boli v prvom rade povinnosť konsolidovať verejné financie na úroveň 4,6 percenta HDP. V podstate z jedného dôvodu mám rád, alebo som rád, že prišla kríza. Ako vyzerá to zvláštne, že tu také niečo poviem, ale som rád, že prišla kríza, preto, že naučila alebo prinútila politikov sa správať zodpovedne. Som presvedčený, ak by kríza neprišla, tak pán premiér by tu žiadne skrátené legislatívne konanie nepredkladal a SMER by si nič nerobil z nejakého 5,3-percentného deficitu a smelo by míňal viac a viac a možno by sme mali 8-percentný deficit, ako ste urobili v posledných dvoch rokoch vášho vládnutia.
Čiže a na druhej strane priznávam, som rád, že SMER v podstate tento záväzok dodržať chce, záväzok, ku ktorému sa, ktorý prijala vlastne predošlá vládna koalícia, ale ku ktorému sa de facto už pri tom umožnení prijatia štátneho rozpočtu prihlásila aj strana SMER. Takže bolo by zvláštne, keď raz umožnili prijať takýto záväzok, že dnes by sa k tomu nehlásili, lebo by sa nehlásili k svojmu vlastnému záväzku.
Druhý dôvod, že máme finančne neudržateľný dôchodkový systém. Myslím si, že toto je trošku falošný dôvod na to, aby sme predkladali skrátené legislatívne konanie. To je dôvod možno, prečo navrhujete zmenu z 9 percent na 4, ale nemôže to byť dôvod na to, aby sme to urobili rýchlo, rýchlo teraz počas leta, kedy tretina ľudí je niekde na dovolenkách, kedy vnímanie ľudí je možno otupené, aby sme to urobili v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa o tom hovorilo tak možno maximálne jeden, dva dni, a aby teda ľudia vlastne sa o tom dozvedeli čo najmenej. Čiže tento dôvod alebo tento fakt považujem za falošný.
A tretí dôvod je to, čo som v podstate hovoril na začiatku, a to, že teda rozpočet na rok 2012 je nastavený nereálne a vlastne vznikla diera v štátnom rozpočte vo výške 500 mil. eur. A že to je svadobný dar, ktorý dostala vláda SMER-u od bývalej koalície. Ešte raz opakujem, pán premiér povedal svojim poslancom, sedemnásti vytiahnite karty a umožnite priechodnosť zákona o štátnom rozpočte. Čiže vládna strana SMER so štyrmi vtedajšími koaličnými stranami schválila návrh štátneho rozpočtu, tým pádom spoločne ste za tento návrh zodpovedný, spoločne ste sa pod neho podpísali. Čiže je znova zvrátené hovoriť, že to je niečo, čo vám tu niekto nachystal ako svadobný dar.
Čo však uznávam, je to, že z týchto 500 mil. eur, diery v štátnom rozpočte, je otázne, aká čiastka, ale určite nebude malá, je čiastka, ktorá je spôsobená nefunkčnosťou daňového systému, čo v čase schvaľovania štátneho rozpočtu, ku ktorého schváleniu ste aj vy prispeli, ste nemohli vedieť. Jednoducho je to dôsledok naozaj diletantského prístupu nominantov pána Mikloša a možno aj jeho samého. Čiže tento fakt a faktor, ktorý spomenul pán premiér, uznávam.
Pýtal sa možno, či je alternatíva voči skrátenému legislatívnemu konaniu. A ja si dovolím tvrdiť, že je alternatíva, ak by ste najmenej chceli. Možno trošku by spôsobila komplikáciu, ale naozaj by ste nechali, aby ten proces prebehol štandardným spôsobom, a tá alternatíva spočíva v tom, že tých 40 mil. eur, ktoré takýmto spôsobom chcete za ten jeden mesiac, o ktorý skôr začne platiť novela zákona, získať, tak by ste získali napríklad tým, že by ste za mesiace október, november, december o tých 40 mil. eur vlastne ponížili odvod do druhého piliera. Čiže bolo by to vlastne nie 4 percentá, ale ešte vlastne o tých 40 mil. eur nižší odvod.
Čiže ak by ste len najmenej chceli, tak by sa to urobiť dalo. Od nového roka by platili 4 percentá, do nového roka, za tie tri mesiace, trošku menej, ale všetko by prebehlo v štandardnom legislatívnom procese. Bohužiaľ, naozaj chcete, aby to rýchlo bolo za vami, je to nepríjemné niečo, čo nechcete vysvetľovať ľuďom. A mňa toto mrzí. Lebo vždy ma bude mrzieť, aj dnes ma mrzí, keď politik v podstate zneužíva nevedomosť svojich vlastných voličov. Dnes tým, že vlastne neumožníte klasický legislatívny proces, neumožnite to, aby možno mesiac Slovensko o tejto téme hovorilo, vlastne blokujete, alebo zamedzujete, aby ľuďom prišli komplexnejšie informácie v tejto problematike, aby naozaj si vedeli urobiť čo najobjektívnejší názor. Ale vládnete vy, je to vaša moc, je to vaša vizitka, je to vaša vizitka toho, ako pristupujete k svojej vlastnej moci.
Tú ostatnú časť vystúpenia ani teraz v podstate hovoriť nebudem, aby som teda naozaj bol, držal sa línie toho, že vlastne sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní, a nebavíme sa o samotnom návrhu znížiť odvody alebo vlastne o celom samotnom teda zákone. Čiže ešte raz, mrzí ma veľmi, že ste pristúpili k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vôbec vám nevyčítam to, že máte iný pohľad na vec, že máte iný pohľad na druhý pilier a že by ste ho chceli nadstaviť možno inak.
Viem si predstaviť naozaj konštruktívnu debatu na túto tému a možno naozaj sa baviť aj v tom duchu, ako aj premiér sám povedal, baviť sa možno o ústavnom zákone, kde nakoniec by bol výsledok nie 4 percentá, ale možno by bolo nejakých 6 percent, ale ústavným zákonom zabetónovaných tak, aby sa do tohoto vlastne znova ďalšia nejaká garnitúra, ktorá príde o štyri, o osem rokov po vás, znova zase nepostavila k tomu inak a nemenila všetko z hlavy na nohy, alebo z nôh a hlavu.
Čo v podstate zároveň táto dnešná diskusia ukazuje, ukazuje podľa môjho presvedčenia aj škodlivosť systému politických strán, tak ako funguje na Slovensku, že naozaj to je o tom, že keď niekto vládne a keď prekročí tých 75 a má tých svojich 76 a viac hlasov, či jedna alebo druhá strana, tak snaží sa násilím presadzovať tú svoju mienku. A to dôchodkovému systému určite nepomáha, lebo dôchodkový systém je systém, ktorý by mal v prvom rade vykazovať jeden parameter, a to stabilitu. A sami viete, že jednoducho sú to podmienky, ktoré sa nadstavujú na dlhé obdobie. A to, že dnes to meníte vy, predtým to menili, alebo najprv nadstavili pravičiari svojich 9 percent, možno extrémne veľa, potom ste prišli vy a zmenili ste, alebo nadstavili ste nejakých šesť mesiacov vyhodnocovania investície pre dôchodkové správcovské spoločnosti, čo dnes sami uznávate, že to bola chyba, lebo v tomto návrhu navrhujete zmenu šiestich mesiacov na 20-násobok až 30-násobok, čiže na 10 rokov alebo až 15 rokov, kedy sa má posudzovať výnosnosť investície, tak znovu ste urobili vy nejaký zásah, ktorý dramaticky zakolísal celým systémom, a dnes znova idete urobiť zásah, ktorý zase robí možno iný extrém.
Čiže tuto vnímam to, že je vyslovene, politické strany tomu celému systému škodia. A ak by dôchodkový systém mali nadstaviť možno, alebo nadstavovalo desať odborníkov, ktorých by možno na začiatku politické strany nominovali a nechali by im naozaj imunitu ich rozhodnutia a nechali by na nich, aby vybrali ten najlepší systém, tak si myslím, že by tu platil nejaký systém ktorý by sme vôbec nemuseli meniť. Ale tak možno postupne niekedy, keď uznáme, že toto neprospieva samotnému dôchodkovému systému, k takémuto niečomu prídeme a budeme sa do budúcna snažiť robiť zásahy už iba ústavnou cestou, čo by som si teda veľmi rád prial.
Ďakujem.
