Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, návrh zákona, ktorý predložil, alebo teda predstavil Ľudo Kaník, pojednáva o dvoch častiach, ktoré sú možno také viditeľné v rómskych osadách, aj keď teda Ľudo sa bráni tomu, že hovorí o rómskom probléme, ale všetkým, celou tou rétorikou, ktorú okolo toho používa, ako zvýrazňuje, aký veľký problém dlhodobo neriešený a podobne, každý jeden vie, že hovorí o rómskom probléme. Takže pripadá mi to...
Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, návrh zákona, ktorý predložil, alebo teda predstavil Ľudo Kaník, pojednáva o dvoch častiach, ktoré sú možno také viditeľné v rómskych osadách, aj keď teda Ľudo sa bráni tomu, že hovorí o rómskom probléme, ale všetkým, celou tou rétorikou, ktorú okolo toho používa, ako zvýrazňuje, aký veľký problém dlhodobo neriešený a podobne, každý jeden vie, že hovorí o rómskom probléme. Takže pripadá mi to také zbytočné, možno trošku zbabelé, že nenazvať veci pravým menom. Keď raz hovoríme o rómskom probléme, tak hovorme o rómskom probléme a netvárme sa, že hovoríme o niečom inom, a myslím si, že bude to také úprimnejšie a priamočiarejšie.
Návrh, ktorým navrhujú poslanci, traja poslanci za SDKÚ, aby pri aktivačných prácach sa určilo minimum, ktoré si ľudia na aktivačných prácach musia odpracovať, je úplne logický, lebo asi teda naozaj by nemal fungovať systém, kedy na aktivačné práce stačí si naozaj odpracovať jednu hodinku a máte 63 eur vo vačku.
My sme si s Lojzom Hlinom cez leto a potom vlastne aj s Petrom Pollákom prešli niekoľko osád a naozaj, priznám sa, bol som zhrozený z toho, že ako tento v podstate inštitút, ktorý by mal pomáhať dlhodobo nezamestnaným alebo ľuďom dlhodobo sociálne odkázaným, ako sme ho zdevalvovali, vlastne jeho vlastnú hodnotu, kedy z nástroja, ktorý mal pomáhať dlhodobo nezamestnaným udržiavať si alebo získavať späť nejaké pracovné návyky, sme urobili ďalšiu cestu, ako klamať štát.
V dnešnom stave naozaj sú osady alebo obce, kde niekoľko stoviek až tisíciek ľudí robí na aktivačné práce, alebo teda na tzv. menšie obecné služby, alebo vykonávajú menšie obecné služby, čo je de facto to isté, je tam veľmi malý rozdiel, ale títo ľudia v tej obci jednoducho nie sú. Keď sa prejdete po tej obci, tak ich tam vidíte možno 5-6, ktorí sa tam pohybujú niekde v nejakých oranžových vestách, možno s metlami, lopatami, ale tie ďalšie stovky a niekedy tisícky ľudí tam jednoducho nie sú. To znamená, že títo ľudia dostávajú príspevok za výkon aktivačných prác alebo menších obecných služieb, dostávajú zadarmo, bohužiaľ, iba za to, že sa niekam podpíšu.
Naozaj nepoviem žiadnu lož, ak poviem, že štandardný mechanizmus, ako aktivačné práce na Slovensku fungujú, tak je taký, že ľudia, ktorí sú teda sociálne odkázaní, sa podpisujú človeku, ktorý je tzv. koordinátor aktivačných prác alebo menších obecných služieb. Podľa informácií, ktoré sme sa na mieste aj dozvedeli, tak títo koordinátori za to podpisovanie aj berú nejaké peniaze. A na konci je to o tom, že 58 eur sa vyplatí aktivovanému, akože aktivovanému, čiže človeku, ktorý sa podpisoval celý mesiac, 5 eur sa vyplatí tomu koordinátorovi, ktorý to organizuje, a sú všetci spokojní.
Problém je ten, že je zvrátene nadstavený systém, že štát plať a obec kontroluj. Čiže obec kontroluje, organizuje a štát alebo Európska únia platí príspevky na aktivačné práce. Jednoducho štát platí, dáva peniaze, ale nemá právo vstúpiť a kontrolovať samotný výkon tých aktivačných prác.
Preto aj takýto návrh, keďže SDKÚ predkladá návrh, že minimálne budú musieť odrobiť 20 hodín, ale neriešime podstatu, a to je to, aby štát priamo mohol v tej obci kontrolovať, či sa tých 20 hodín naozaj aj reálne vykoná, tak je úplne zbytočný. Navrhovať niečo, čo vlastne si nemôžme odkontrolovať, je, ešte raz hovorím, úplne zbytočné.
Tí istí starostovia, ktorí teraz by mohli dobrovoľne si urobiť takéto podmienky, že teda dajú si pravidlá nejaké, však teda budem trošičku opatrovať tie štátne peniaze, tak nebudem ich rozdávať zadarmo, iba za podpis, tak odrazu teraz si myslíme, že tí istí starostovia, keď napíšeme do zákona 20 hodín, tak zrazu budú vykonávať zodpovedne si túto povinnosť a nebudú znovu iba niekam vykazovať činnosť pre aktivovaných. Jednoducho napísať iba takúto jednoduchú zmenu bez toho, aby sme zaviedli možno evidenciu, presne kedy, kde, a dopredu evidenciu, kedy, kde, ktorý nezamestnaný si bude vykonávať svoju aktivizačnú činnosť alebo aktivizačné práce, alebo tie menšie obecné služby, je úplne zbytočné. Je mi to ľúto, ale naozaj to je zbytočné. Je to pro forma riešenie, kedy si povieme, pobúchame sa po hrudi, ako sme nejaký problém vyriešili, ale figu borovú vyriešime.
Ešte raz hovorím, dnešní starostovia, ktorí majú v rukách tento systém, ho zneužívajú na to, že si vlastne takýmto spôsobom kupujú voličov. Za štátne peniaze alebo peniaze Európskej únie si kupujú svojich voličov, 63 eur každý mesiac. Čiže my už na Slovensku si nekupujeme voličov za 5 eur pred voľbami, my si kupujeme: 63 eur každý mesiac krát 12 mesiacov, 770 krát 4 roky, 3-tisíc eur - toto je cena hlasu na Slovensku.
Dnešný systém aktivačných prác je jednoznačne kupovanie si svojich voličov starostom alebo miestnymi poslancami, ktorí sú zvyčajne koordinátori aktivačných prác. Kým si toto nenalejeme, toto čisté víno do pohára, nebudeme sa takto na to pozerať a budeme tu hovoriť, že toto vyrieši situáciu, tak dovtedy správne riešenie nenájdeme.
Ešte raz hovorím, dať starostovi, ktorý teraz využíva systém na to, aby si kupoval svojich voličov za ničnerobenie, dať mu zákonom povinnosť 20 hodín, aby si tí istí ľudia odpracovali aktivačné práce, nič nevyrieši, kým priamo nevstúpi do tejto kompetencie štát. Štát platí, štát musí kontrolovať. Tuto musí prestať nejaká hra samosprávy, že do tohoto sa nám nemiešajte, štát, len plať, ale my si budeme kontrolovať, my si budeme organizovať. Kým toto bude platiť, dovtedy s aktivačnými prácami alebo systémom aktivačných prác nepohneme. Ešte raz hovorím, riešenie je, v prvom rade štát musí späť nabrať právomoc kontrolovať výkon aktivačných prác a menších obecných služieb, potom si štát sám sebe môže už určiť pravidlá pre úradníkov, ale tých profesionálnych štátnych úradníkov, ktorí sa aktivizovaním nezamestnaných budú zaoberať, koľko hodín majú odpracovať, kde majú odpracovať, akých prác majú odpracovať. Ale súčasný návrh alebo ten, ktorý je tuto na stole, problém nerieši z dôvodov, ktoré som už spomenul.
Čo sa týka, alebo teda musím uznať, že, alebo tá, Ľudo Kaník zvykne hovoriť, že vlastne SDKÚ problém rómsky na Slovensku riešila. Môžem povedať, že z toho plávania po povrchu za posledných 22 rokov všetkých politických garnitúr, to je jedno, pravej, ľavej, modrej, zelenej, červenej, z toho plávania po povrchu, áno, je pravda, najviac takých represívnych opatrení si trúfol urobiť tu môj sused Ľudo Kaník, ale tak či tak to bolo plávanie po povrchu.
Nehnevaj sa, Ľudo, ale nič iné to nie je alebo je to možno frajerina povedať, že odrazu skrešeme Mačiarove sociálne dávky, ktoré boli 20-tisíc korún svojho času pre rodinu s piatimi, šiestimi deťmi, čo bolo, uznáte všetci, zvrátené, lebo naozaj sme takýto systém mali pred približne desiatimi rokmi, kedy bolo vysoko motivačné, alebo motivačné byť na sociálnych dávkach a nepracovať, tak bola odvaha z tvojej strany, ako týmto ľuďom skresať tie sociálne dávky. Ale to je to najjednoduchšie, čo sa dá urobiť, zmeniť nejaké číslo a poslať tam políciu, aby porobila poriadky, to je to najjednoduchšie.
Najzložitejšie pri riešení rómskej problematiky je chopiť sa toho problému z každej jednej strany. Nie iba represiu, buchnúť po hlave s kladivom trošku, však Cigánom dáme, urobíme si na tom percentá, ale pozrieť sa na to, kde ten problém začína, kde vzniká, či náhodou my sami sme nenadstavili zle podmienky tak, že vlastne nám takáto situácia vzniká.
Dnešná situácia je taká alebo stav je taký, že my platíme nezodpovedným rodičom, platíme, ktorí majú všetky parametre na to, že budú vychovávať svojej deti nezodpovedne, my im v pohode najprv zaplatíme trikrát po 833 eur alebo trikrát po 25-tisíc korún. Aj keď to decko trebárs je menej ako 18-ročné, umožňujeme im zákonne sa dostať k tomuto príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku pri narodení dieťaťa, lebo môžu si, tie rodičovské práva sa priznajú, buď teda tomu decku, alebo matke, alebo starej mame, a jednoducho k tým peniazom sa dostanú. Čiže odmalička podporujeme v podstatne nezodpovedné správanie. Lebo môj osobný názor, a myslím si, že aj viacerých ľudí, je taký, že nemali by sme v žiadnom prípade nikdy umožniť, aby ktorékoľvek dieťa, ktoré má dieťa, bolo odmenené za to, že to dieťa má. Jednoducho nemala by takáto nejaká zvrátená motivácia tam nastávať.
Potom, to je jedna vec pri narodení. Druhá vec je, že naozaj sa spoliehame na to, že keďže slovenské osady a približne 140-tisíc ľudí na Slovensku žije v osadách, vykazujú dlhodobo pôrodnosť na tisíc obyvateľov približne 40 až 45 novonarodených detí, to znamená, že vlastne na tisíc obyvateľov osady sa narodí ročne 40 až 45 detí. Inak povedané, pri 140-tisícoch ľudí, je to približne, 7-tisíc detí sa nám narodí ročne do blata. Do blata osady a my ako štát, ako zodpovedný štát a, Ľudo, aj ty ako predstaviteľ štátu ste tieto deti nechali, aby ich vychovávalo toto blato. My necháme do sedem rokov, lebo všetky tieto deti majú, sú automaticky odsúvané, nenastupujú do školy ako šesťročné, ale nastupujú do školy ako sedemročné, lebo ich teda, povieme, že ešte nie sú dostatočne vyspelé na školu, tak necháme ich behať do sedem rokov, že však vlastne keď ich do tých šesť rokov nevychovalo to blato, tak necháme ich behať ešte jeden rok po tom blate, že však to blato dovychová. A po siedmich rokoch toto dieťa prichádza do školy a my si myslíme, že teraz vlastne ten štát, vlastne dovtedy nechal úlohu na rodičoch, zodpovedných rodičoch, asi, mi to tak pripadá, keď im nechávame tú výchovu, a potom nastupuje štát a preberá výchovu týchto detí.
Ale naozaj, ja som to viackrát povedal, 7-ročné decko vychované v blate v osade je natoľko zocelený charakter ako 17-ročný puberťák z väčšinovej spoločnosti. S tým človekom už nikto nepohne. Myslieť si, že vychováme 7-ročné decko, ktoré je naučené, ako prežiť z mála, ako jesť odpadky z kontajnera, lebo jednoducho doma nie sú, lebo tatko prepil, myslieť si, že 7-ročné decko, ktoré pomaly pozná všetky sexuálne polohy, lebo už ho tá ulica to naučila, tak toto dieťa už neprevychováme žiadnou povinnou školskou dochádzkou. Čudovať sa v takejto situácii, že tie deti končia v špeciálnych školách, alebo v minulom slangu v osobitných školách, nie je nič na čudovanie. To je iba normálny dôsledok nezodpovedného správania sa štátu voči nezodpovedným rodičom. Nezodpovedného konania, kedy štát necháva nezodpovedných rodičov, aby vraj zodpovedne vychovávali svoje deti. Nikdy v živote nezodpovedný rodič nevychová zodpovedne svoje deti.
A tu by som ja čakal realizáciu sa aj SDKÚ. Lebo naozaj som v minulosti registroval ako SDKÚ ako takú baštu reforiem, baštu zásad, baštu riešenia problémov, ktoré sú dosť veľké. Ale plávať po povrchu, zobrať, skresať dávky na polovičku, zobrať teraz príspevok za dochádzku, povedať, že 20 hodín určíme na aktivačné práce, ale nepozrieme sa na to, že vlastne štát nemá možnosť si to kontrolovať a naďalej tým pádom ten systém fungovať nebude, je plávanie plytké, plytké, plytké plávanie po povrchu.
A preto sa mi zdá, že SDKÚ, ja neviem, není asi mojou úlohou prehovárať do duše SDKÚ, jak pán Novotný povedal aj, myslím, Petrovi Pollákovi, že nič ho do toho, že mu to pripadá nehodné, keď hovoril, že pripadala mu nehodná tá prezentácia SDKÚ, že to vyhodnotia voliči SDKÚ, ale ja si myslím, že máme právo aj ostatní v tejto sále apelovať aj na SDKÚ, aj na ostatné strany, aby sa správali zodpovedne. A zodpovedne znamená problém riešiť do hĺbky, nie po povrchu vybrať si, tak ako to tu bolo spomínané, čerešničky a tváriť sa za nejakého romobijca, myslieť si, že toto má zachrániť od nejakej preferenčnej priepasti a s týmto vytrhnem svoju vlastnú stranu.
Keď som videl tú tlačovku alebo záznam z toho, ako ste sa prezentovali s pánom Frešom pred tými chudákmi v Plaveckom Štvrtku, vtedy som si pomyslel, že, hops, pán Frešo, alebo nový predseda SDKÚ, ide útočiť na jadro svojich voličov. Lebo ja si myslím, že to, čo u vás voliči, ktorí pri SDKÚ zostali, je intelektuálne mestský volič, ktorému vaše vystúpenie vôbec nebolo po vôli. Váš volič, to jadro SDKÚ, chce, aby ste robili to, čo niekedy, čím ste boli známi, aby sme robili hĺbkové reformy, aby ste sa nebáli k problému postaviť čelom a ísť aj možno v ústrety nepopulárnym krokom. Dnes vy miesto toho si vyberáte populizmus, plávanie po povrchu a vyberáte si to vtedy, kedy už nevládnete. To, čo dnes tu navrhujeme, ste bez problémov mohli navrhnúť v predošlom volebnom období. Osemnásť mesiacov ste mali svoju premiérku, vyhovárať sa na to, že tá vláda padla - prečo? Mali ste premiérku, ktorá jediná na Slovensku vypracovala Atlas rómskych komunít. Chváli sa tým, že každú tú osadu prešla. Bolo vašou psou povinnosťou urobiť všetko pre to, že v prvom rade budete riešiť rómsky problém, lebo mali ste premiérku, ktorá tento problém reprezentovala, ktorá ho ako sociologička dlhé roky obhospodarovala a je v ňom doma. Vy ste miesto toho neurobili nič a dnes sa vyhovárate na to, že tá vláda padla. Nevyhovárajte sa, lebo to je vaša vina, lebo ste mohli realizovať všetko od prvých mesiacov, kedy ste boli vo vláde.
Čo sa týka samotnej dávky za dochádzku, alebo ako by som to nazval, chápem, že aj teda tvoj pôvodný úmysel bol zaviesť túto dávku ako vlastne nejaké také prospechové štipendium pre tieto deti, ale keď teraz operujete s tým, že vlastne to je neústavné, že vlastne niekto tu je zvýhodňovaný a podobne, takisto by to bolo zvýhodňovanie, ak by to bolo aj prospechové štipendium, bola by tam iba jedna podmienka navyše. Nebola by tam podmienka sociálnej odkázanosti, ako je vlastne teraz, ale bola by tam navyše podmienka ešte aj toho prospechu. Lebo vy ste nenavrhovali to prospechové štipendium pre všetky deti 17,20, ale vy ste ho navrhovali iba pre deti, ktoré boli sociálne odkázané. Takže stojí to na vratkých nohách, keď dnes operujete s protiústavnosťou, keď vlastne vy ste mali iba ďalšiu jednu - podľa tejto logiky - takisto protiústavnú podmienku.
Problém, čo v prípade tohto takého jednoduchého od pásu zrušenia tejto dávky nastáva, tak je jeden a to je zvyk. Keď ľudí raz naučíte na to, že im dávate každý deň cukrík a potom zrazu ten cukrík im zoberiete, tak treba sa aj nad tým zamyslieť, čo to v tej rodine spôsobí. Jasné, môžme to spraviť od pásu, ale keď 17,20 vynásobíte 5, je to 86 eur, a keď rodine s piatimi deťmi zoberiete odrazu zo dňa na deň 86 eur, asi to niečo v tej rodine naozaj spôsobí. A ja by som potom v tomto prípade, keď operuješ s tým, že vlastne vy ste svojho času to mysleli ako prospechové štipendium, očakával, že v tomto zákone pôjdete teda hlbšie, teda že sa vrátiš k tej svojej pôvodnej myšlienke a nie že napíšete iba trikrát: sa vypúšťa, sa vypúšťa, sa vypúšťa.
Prečo ste nenavrhli to, že teda dobre, rušíme, ale nadstavujeme motivačnú, vlastne nejakú sociálnu dávku, alebo meníme to na motivačnú sociálnu dávku, ktorá už nebude teda tak postavená, že iba za dochádzku, ale bude postavená zároveň aj za prospech toho, toho daného žiaka. Vtedy by sa mi to znova zdalo, že idete troška viacej do hĺbky. Takto znova iba plávate po povrchu.
Napriek tomu, že som kritický alebo že teda kritizujem v podstate tú formu, alebo možno spôsob, akým to robíte, osobne tento váš návrh v tom prvom čítaní podporím, lebo myslím si, že tieto chyby sa dajú opraviť v druhom čítaní. Kedy som ich zopakoval, tak v prípade aktivačných prác chýba mi tam naozaj určenie, kto by to kontroloval. Zobranie tohoto oprávnenia obciam a presunutie na štát, alebo teda úrad práce, ktorý by priamo mohol výkon aktivačných prác kontrolovať, vtedy by to vami navrhované opatrenie bolo naozaj účinné. V prípade tej dávky za dochádzku dieťaťa, keď sa raz odvolávate na to, že ste to mysleli inak, alebo ty osobne, že si to myslel inak, očakával by som zmenu v tomto duchu, aby teda to sa posunulo to toho pôvodného úmyslu.
Každopádne toto sú možno dve také zvrátenosti, ktoré to SDKÚ si takto vypichne, ktoré sú, samozrejme, viditeľné a do očí bijúce. Ale tých zvráteností je kopa, kopa navyše. Poviem iba jednu takú, takú zaujímavú, že napríklad školy vyplácajú sociálne odkázaným príspevok na dochádzku detí do školy, ale nevyplácajú to, že by dali nejaké lístky do školy, ale vyplácajú cash. Pekne raz za tri mesiace prídu na sociálne odkázaní, postavia sa do rady a škola cashuje príspevok na to a dáva vlastne nezodpovedným rodičom a hovorí im, zodpovedne si to vlastne rozložte na nasledujúce tri mesiace a postupne plaťte svojim deťom dochádzku do najbližšej školy, keď tá škola sa vlastne nenachádza v tej istej obci. Ako tie peniaze dopadnú? No, väčšina tých peňazí, samozrejme, dopadne v ten istý deň, že sa roztopí pri nákupe niekde v najbližšom hypermarkete alebo sa možno v niektorých prípadoch nakúpi z toho alkohol, alebo to skončí v automatoch. Ale toto je štát na vine, nie tí ľudia. My nadstavujeme pravidlá a tí ľudia iba hrajú podľa pravidiel, ktoré my sme nadstavili.
Viem, že za zvykne na Slovensku hovoriť, že Rómovia zneužívajú sociálny systém. Nie, Rómovia využívajú sociálny systém, Rómovia využívajú pravidlá, ktoré my sme nadstavili a my sa musíme v prvom rade hanbiť, že sme tie pravidlá takto nadstavili. Hovorím my, lebo dnes sme súčasťou tohto zákonodarného zboru aj my, hoci maslo, o ktorom tu dnes hovoríme, je v prvom rade na hlavách ľudí, ktorí tieto návrhy svojho času schválili.
Ešte raz by som si dovolil si pripomenúť, očakávam od každej - v tomto prípade, lebo mi tak pripadá také pretekanie sa medzi SDKÚ a SaS, kto si tu buchne s väčším kladivom po Cigánoch -, tak očakával by som v prvom rade hĺbkové riešenie. Návrhy hĺbkových riešení a v prvom rade sa zaujímať o osudy detí, ktoré v tých osadách sú. Dnes, keď aj tu SDKÚ prezentuje, že pome teraz, rýchlo ideme zachrániť, aby pár ďalších chatrčí nebolo postavených na cudzích pozemkoch, mi pripadá naozaj zvrátené, keď nás omnoho viacej nezaujímajú tie desiatky tisíc detí, ktoré dnes vychováva blato. Osudy týchto detí nás nezaujímajú, neriešime povinné škôlky pre tieto deti, ale zaujíma nás, či si tí chudáci náhodou nepostavia ďalších možno tridsať drevených chatrčí za mesiac na Slovensku.
Pri tých chatrčiach treba aj povedať to, že dnes nejak sa húfne nestavajú na nových pozemkoch, ale tie chatrče sa stavajú skorej na existujúcich zabratých pozemkoch, že iba za jednou chatrčou sa stava ďalšia, ďalšia a ďalšia, lebo jednoducho už tá rodina pri jednom metri štvorcovom na jednu osobu už aj sama uzná, že už sa tam asi ani postojačky vyspať nedá, tak si jednoducho prilepí ďalšiu chatrč za dom. Čiže dnes už tí ľudia neobsadzujú nové pozemky, ale skorej iba na tých existujúcich obsadzujú ďalšie a ďalšie chatrče alebo ďalšie a ďalšie miesta.
Myslieť si, že aj ten predošlý návrh, keď to trošku spojím, myslieť si, že vlastne teraz ten majiteľ pozemku naberie odvahu a pôjde do tej osady si pozrieť, či mu tam na tom jeho pozemku niekto náhodou nepostavil ďalšie základy alebo nejakú ďalšiu chatrč 3 x 4 metre, je naivne. Ten človek si tam ani netrúfne ísť. Čiže nikto nebude nahlasovať nejakú výstavbu nových chatrčí, lebo tí ľudia z tej dediny či z obce do osady ani nepôjdu si pozrieť, čo sa na tom ich pozemku deje. Takže tiež je to riešenie, ktoré na prvý pohľad znie veľmi ľúbivo, však konečne buchneme tým Cigánom po prstoch, ale v skutočnosti "skutek utek".
A pri tejto príležitosti si dovolím povedať možno, že existujú na Slovensku také dva extrémne názory, a nebojím sa nazvať, doteraz hovoríme iba o jedných extrémistoch a to sú tí extrémisti, ktorí si myslia, že všetko riešenie rómskeho problému je zobrať bager, posadiť Freša za volant, Kaníka ako spolujazdca a zbúrame tie osady. A druhé riešenie je také, že postavme Cigánom rodinné domy a bude pokoj, lebo už potom budú sa mať dobre a už potom sa budú správať ako väčšinová spoločnosť, už budú mať menej detí a podobne. Figu borovú! Jedni aj druhí sú extrémisti. Aj tí, ktorí si myslia, že zbúraním chatrčí vyriešime problém, lebo ten problém by sa nevyriešil, tí ľudia bez toho prístrešku nad hlavou by odrazu sa rozliezli po celom Slovensku a niekoľko tisíc obcí, ktoré na Slovensku dnes nemajú problém s Rómami, by zrazu problém s Rómami mali, lebo tí Rómovia by tam prišli a obsadili by dlhodobo možno nevysporiadané domy, ktoré v tých dedinách sa nachádzajú. Neviem, či by nás za toto pochválili ľudia, ktorí na Slovensku bývajú v dedinách a v mestách, v ktorých problém s Rómami nie je. Jasné, možno problém v konkrétnej danej dedine, kde by sa osada zbúrala, možno by sa zmenšil, ale rozpŕchol by sa do všetkých okolitých obcí, a tým pádom je to úplne zvrátený návrh. A v žiadnom prípade takéto zbrklé, jednoduché, populistické riešenia nepodporujem.
Takisto ani ten druhý prístup a hlavne takých mimovládnych organizácií, ktoré, keď som sa aj s niektorými bavil, tak keď sme im hovorili o tom, že vlastne dostali sme ponuku od SMER-u pre Petra Polláka, aby tento post zastával pre rómske komunity, tak mi hovorili ako veľké, múdre rady, že nič iné ako bývanie, treba postaviť domy a problém bude na 90 % vyriešený. Znova veľmi plytké myslenia a zaráža ma to od mimovládnych organizácií, že dokážu tiež takto plytko pozerať na problém.
Som veľmi rád, a z tohto miesta by som to chcel povedať, nieže sa hanbím za spoluprácu so SMER-om v tejto veci, ale som hrdý na to, že sa nám podarilo vlastne s ministrom vnútra dohodnúť, zatiaľ, myslím, že veľmi dobré kroky v rómskej reforme, a som presvedčený o tom, že ak sa aplikuje na Slovensku, zásadne sa v probléme pohneme dopredu.
A potom hlasy strán, ktoré mali doteraz možnosť a dlhé roky mali premiérov, ako aj SDKÚ desať rokov premiéra na Slovensku malo, potom bude zaznievať, ale ten vlak si pôjde ďalej. Ja som aj Petrovi Pollákovi hovoril, že ono to je pochopiteľné, že teraz strany, ktoré doteraz mali možnosť problém riešiť, aj SMER, to si priznajme, a myslím si, že aj si to priznávate, aj vy ste mali štyri roky možnosť problém riešiť, neriešili ste ho. Všetky strany, ktoré ten problém neriešili, a keď teda hlavne budú opozičné strany teraz vyskakovať a nám hovoriť o tom, že tu je nejaká tichá koaličná dohoda so SMER-om a pošliapali sme, alebo ja som pošliapal moje ficobijstvo a podobne, tak to sú také plané výkriky, ktoré môžu vykrikovať koľko chcú.
Ale Petrovi som to popisoval asi tak, že jednoducho bolo veľké pole neorané rómskeho problému a zrazu si tam začal, SaS-ka si posadila stromček, potom SDKÚ kríčok, potom SaS-ka druhý kríčok, SDKÚ ďalší stromček a takto sa ľúbili, kedy-tedy si tam niečo, teda akože si obsadzovať toto pole, ako riešia ten problém. Rómskou reformou, ak ju spustíme, my cez tento, cez toto pole položíme koľajnice a prefrčí tade vlak. A tie stromčeky môžu potom už iba tak kývať a stromy či listy sa môžu iba tak šuchotať, ale už ich nikto nebude počúvať, lebo jednoducho nemali svojho času, vtedy, keď mali moc v rukách, nemali odvahu urobiť správny, rozhodný a odvážny krok.
Z toho pohľadu si vážim spoluprácu so SMER-om v tejto veci, lebo tento problém v prvom rade vyžaduje, keď ho chceme spravodlivo riešiť, odvahu to urobiť. Lebo spravodlivé riešenie nie je iba o ľúbivých opatreniach, ale je aj o opatreniach, ktoré budú štát, alebo stáť aj nejaké financie všetkých nás. Ale som presvedčený o tom a z pocitov a z ohlasov ľudí, ktorí za posledný týždeň vlastne ma kontaktujú, mám pocit, že ľudia sú ochotní prijať spravodlivé riešenie problému, aj sú vysporiadaní s tým, že niečo nás aj bude stáť. Ale chcú vidieť, že naozaj pôjdeme konečne ten problém riešiť do hĺbky.
Z tohto pohľadu, keď sa vrátim späť k zákonu, ktorý je predkladaný, aj k tomu predošlému, je to také povrchné plávanie po povrchu, napriek tomu to podporím, lebo treba niečo robiť, ale ak by ten zákon zostal v tejto podobe aj v druhom čítaní, ho už nepodporím, lebo naozaj povedať, že 20 hodín a naďalej nechať na starostoch, aby výkon aktivačných prác mali na starosti, nemá vôbec žiadne opodstatnenie, lebo sa to minie účinku.
Ďakujem.
Skryt prepis